20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/17

1.1

Rozšírením tematického záberu (1) na všetky otázky, ktoré sprevádzajú paneurópske dopravné koridory, začala stála študijná skupina v januári 2003 opätovne svoju prácu. V decembri 2002 plenárne zhromaždenie plne odsúhlasilo a zobralo na vedomie aktivity predchádzajúceho obdobia mandátu. Takže naďalej popri existujúcich a rozvíjaných aktivitách, ktoré sa vzťahujú na koridory, vznikli v rokoch 2003/2004 zo strany Európskej komisie aj nové dôležité rozhodnutia o smeroch vývoja transeurópskych sietí v doprave (TEN-T), ktoré sa týkajú aj prác v 10-tich Helsinských koridoroch. Rozšírenie Európskej únie v máji 2004, ako i prístupové perspektívy pre juhovýchodoeurópske štáty takisto menia rámcové podmienky pre spoločnú politiku infraštruktúr a spoluprácu v koridoroch.

1.2

Účelom tohto stanoviska vypracovaného z vlastnej iniciatívy je nielen informovať o činnosti a názoroch Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vo veci „celoeurópskych dopravných koridorov“ za ostatné dva roky, ale takisto navrhnúť odporúčania, vo vzťahu ku každému prehodnotenému subjektu, aké ďalšie kroky by mali podniknúť zainteresované strany a ako pri tomto môže byť Výbor nápomocný.

2.1

Po podaní správy skupiny expertov pod vedením Karla van Mierta zahájila Komisia v polovici roku 2003 jej revíziu TEN-T. Výsledkom bol rozšírený zoznam prioritných projektov z roku 1996 a návrh nových možností financovia cez EÚ a novej formy lepšej koordinácie (2). Vznikli plány zakotviť koncepciu dopravných koridorov do politiky o infraštruktúrach EÚ. Namiesto spoločnej politiky o infraštruktúrach v EÚ, by sa malo v budúcnosti sústrediť na priority rozhodujúcich hlavných dopravných ťahov. Tomuto vyjadreniu skupiny Miert sa nedostalo žiadneho súhlasu.

2.2

EHSV podrobne prediskutoval tému „Budúcnosť TEN-T“ v rámci svojej externej schôdze odbornej skupiny v Ríme v septembri 2003 spolu s Komisiou T „Veľké stavebné projekty a siete infraštruktúr“ talianskej Rady pre Hospodárstvo a prácu (CNEL) a schválil k tomu spoločné vyhlásenie (3). V ňom vyzvali uvedené orgány ku zvýšeniu úsilia s cieľom vytvoriť integrovanú dopravnú sieť, do ktorej budú efektívne zapojené nové členské štáty, a ktorá bude presahovať hranice Európskej únie. Pri tom je potrebné sa sústrediť na zabezpečenie vzájomnej modality a trvalej udržiteľnosti takejto siete a spoločné posilnenie jej financovania s možným prispením európskych fondov na podporu celoeurópskej dopravnej siete.

2.3

Talianske predsedníctvo predložilo EHSV požiadavku na vypracovanie iniciatívy, ktorá by mala prehĺbiť diskusiu započatú v Ríme. Pod názvom „Vytvoriť dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť: plánovanie a susedné krajiny – stála mobilita – financovanie“ (4) zrekapituloval Výbor svoje súčasné základné postoje k európskej politike o dopravných štruktúrach. EHSV navrhol v budúcnosti vyskúšať nové formy a prostriedky financovania, klásť väčšiu prioritu na ochranu životného prostredia a v oblasti plánovania a výstavby celoeurópskej dopravnej siete pokračovať v práci na koridoroch dohodnutých v Helsinkách a nájsť nové spôsoby ako čeliť novým výzvam.

2.4

Európska únia prisúdila vysokú prioritu mierovej obnove regiónu juhovýchodnej Európy a dôslednému budovaniu funkčnej dopravnej infraštruktúry. Popri už existujúcich koridoroch týkajúcich tejto oblasti (X, V, VII, IV a VIII) bol vypracovaný dopravný plán pre juhovýchodnú Európu na základe Helsinského vyhlásenia z roku 1997 a skúseností uvedených v procese TINA (5). Súčasťou tohoto plánu je zabezpečenie intermodálnej infraštruktúry, tzv. Ústrednej regionálnej dopravnej siete pre juhovýchodnú Európu, ktorá by mala byť vytvorená na základe spoločných, koordinovaných krokov. Štáty, ktorých sa to týka (6), pripravili memorandum porozumenia (Memorandum of Understanding - MoU), ktoré okrem iného výslovne zohľadňuje spoluprácu so sociálnymi a ekonomickými kruhmi v regiónoch a súčasnou študijnou skupinou EHSV.

2.5

Bol zavedený nový spôsob koordinácie práce riadiacich výborov pôsobiacich pri 10-tich Helsinských koridoroch (7) a štyroch dopravných oblastiach (PETRAs) (8). Približne raz za rok vyzýva Komisia predsedov a vedúcich sekretariátov koridorov, ako aj celý rad zástupcov európskych inštitúcií alebo inštitúcií EÚ, aby spolu prejednali dosiahnuté výsledky a plánované činnosti. Bývalá pracovná skupina pre otázky dopravy G-24 by mala byť nahradená menšou, účinnejšou štruktúrou. Zodpovední členovia Komisie si tiež uvedomujú, že iba tento orgán môže zabezpečiť určité aspekty spolupráce a technickej a organizačnej podpory. Poslední stretnutia sa uskutočnili v júni 2003 a 15. marca 2004. Najdôležitejšie prejednávané body sú uvedené nižšie v kapitolách 3 a 4.

2.6

Rozšírenie EU a „nová politika vzťahov so susednými štátmi“ vrhá tiene aj na budúce plánovanie dopravnej politiky v Európe a na to, čo sa uskutočnilo. V júni sa konalo strategické stretnutie Komisie a Európskeho parlamentu, na ktoré boli pozvaní zástupcovia európskych dopravných odvetví, najmä z ďalších susedných štátov EÚ. Odsúhlasilo sa ustanovenie vysoko postavenej pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude vypracovať dohodu o výstavbe hlavných dopravných transeurópskych ciest, predovšetkým smerom k východným susedným štátom, Ruskej federácii, Čiernomorskej oblasti a k Balkánu. Pre priestor Stredomoria sa začal projekt na vytvorenie dopravnej siete Európa – Stredomorie. Momentálne sa skúma potreba dopravných sietí pre Turecko.

3.1.1

Dokonca ani 7 rokov presadzovania Helsinského vyhlásenia a upevnenej spolupráce v riadiacich výboroch, rozšírenej o spoluúčasť Európskej komisie, vôbec nezvýšili transparentnosť a lepšie prepojenie plánovaných postupov. Nové základné línie TEN-T, koridory a dopravné oblasti, „SEE Core Regional Transport Network“, práca ECMT a UN-EEC, ako i rôzne regionálne iniciatívy posilnenej spolupráce sa celkovo rozvíjajú iba v malom kruhu expertov.

3.1.2

Nedostatok prehľadnosti sa zvyšuje na úrovni organizovanej občianskej spoločnosti. Zásadnou úlohou stálej študijnej skupiny je a zostane funkcia spojovacieho informačného článku na oficiálnych fórach, ako aj poskytovanie služieb zainteresovaným organizáciám občianskej spoločnosti.

3.1.3

Komisia pracuje na informačnom systéme, ktorý má všeobecne slúžiť na plánovanie a nasledujúce hodnotenie (GIS). Tento informačný systém je doteraz použiteľný iba pre interné potreby, ale za určitých okolností by sa dal prispôsobiť vo vzťahu k socio-ekonomickým údajom, a tým aj lepšie využiť pre témy EHSV. Táto žiadosť by musela byť prerokovaná s Komisiou.

3.2.1

Výsledok skupiny Miert jednoznačne pripustil ťažkosti z nepomeru, ktorý vznikne medzi ambicióznymi európskymi plánmi a ich realizáciou, a ktorý sa dá veľmi ťažko ovplyvniť. Ako prvky budúceho zlepšenia boli správne viac uznané postupy plánovania, ktoré prekračujú hranice a väčšia účasť občianskych záujmových skupín, ktoré našli uplatnenie aj v nových hlavných TEN – líniách.

3.2.2

Podiel organizácií občianskej spoločnosti je kľúčom k vyváženému rozvoju, ktorý zodpovedá miestnym a regionálnym záujmom vo vzťahu k prevádzke a využitiu dopravných sietí v živote. Projekty infraštruktúr v európskom záujme splnia ich funkciu iba vtedy, ak zahrnú a budú zodpovedať záujmom trvalej udržateľnosti. K tomu je potrebná účasť hospodárskych združení, dopravných podnikov, odborových organizácií, environmentálnych a spotrebiteľských združení, ktoré musia mať cezhraničnú funkciu. Impulzy na zmenu „európskych“ dopravných sietí sa môžu zvládnuť iba ak budú podporované „európskym“ porozumením a dohodou.

3.2.3

EHSV opakovane ponúkal pomoc, aby sa tento konsenzus znova obnovil. V tomto smere treba systematicky využívať nástroj konzultácie na európskej úrovni. EHSV varuje však pred tým, aby sa poradenstvo prevádzalo ako povinné cvičenie, bez ohľadu na to, aby sa zabezpečili výsledky. Konzultáciu, ktorú EHSV viedol v spolupráci s Európskou komisiou k TINA – postupu 1998, nenašla napriek veľkému záujmu a jasným záverom žiadne ocenenie v záverečnej správe.

3.3.1

Stredobodom dlhoročnej práce EHSV na celkovej dopravnej politike bola dlho základná požiadavka na účasť a poradenstvo. Dnes sa toto zásadné chápanie presadilo u účastníkov, ktorí pôsobia v celej Európe a EHSV si vytvoril dobré pracovné kontakty. Preto sa musí splniť požiadavka koncepčne a prakticky spolupôsobiť pri práci riadiacich výborov a iných grémií.

3.3.2

Obsahovú základňu pre koncepčnú spoluprácu predstavuje hlavne najnovšie vytvorenie iniciatívy „Vytvoriť dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť“, ktorá dôrazne definuje princípy európskej dopravnej politiky z pohľadu Výboru. Cieľ zameraný na trvalosť, úvahy o lepšom financovaní a celkové európske smerovanie dopravných štruktúr predstavuje tri ťažiská. V súvislosti s výstavbou dopravných koridorov sa určia priority obchodných rokovaní, na ktoré sa bude orientovať práca stálej študijnej skupiny a o ktorých sa tu preto – v stručnosti – zmienime (9):

3.3.3

Komisia čiastočne nadviazala na tieto ciele v revidovaných hlavných TEN – smeroch. Umenie spočíva v praktickom a predvídavom presadení a to uceleným spôsobom, ktorý prekračuje hranice. EHSV má dobré skúsenosti a môže prispieť špecifickými, na život nadväzujúcimi činnosťami.

3.4.1

Medzitým prebieha práca v riadiacich výboroch vo všetkých koridoroch približne rovnako intenzívne. Zároveň sa všeobecne stanovilo, že je to spojenie regiónov, takže sa dnes môže skôr hovoriť o jednom koridore, ako o jednotlivých dopravných ťahoch. Spoločne s vyjadreniami o dopravných oblastiach sa stále viac zavádza prvok regionálnej spolupráce, napríklad v Južnej Európe koridory IV, V, VII a X, alebo v oblasti Severného mora koridory I a IX. Toto je v protiklade s predchádzajúcimi aktivitami, ktoré boli oficiálne vykonané v dopravných oblastiach (PETRAs).

3.4.2

Obidve formulácie, realizácia hlavných dopravných ťahov a regionálne prepojenie veľkých oblastí, sa dopĺňajú. V práci stálej študijnej skupiny by mali byť v budúcnosti lepšie spracované regionálne koncepty rozvoja. Spojenie medzi dopravnou politikou, rozvojom regiónov a ťažiskovými oblasťami v zahraničných vzťahoch EHSV (východné susedné štáty, severná oblasť, Južná Európa) je dôležitým rozšíreným prínosom študijnej skupiny EHSV.

3.5.1

Strategické stretnutie Komisie a EP v júni 2004 je vítané, ale EHSV vždy zdôrazňoval, že s rozšírením by nemusela byť iniciatíva EÚ na realizácii európskych dopravných spojení ťažšia. Pri výmene listov s EHSV Komisia ubezpečuje, že toto bude úvod pre širšie a otvorenejšie odsúhlasenie postupu, v ktorom by mohli všetci zúčastnení prispieť svojim podielom. Toto otvorenie je rozhodujúcim pre úspech a trvalosť nového dopravného plánovania na európskej úrovni.

3.5.2

Doterajšie skúsenosti, hlavne práca riadiacich výborov, predstavujú dôležitý a bezpodmienečne potrebný základ pre nové plánovanie. Zvláštna spoluúčasť EHSV, tak ako to charakterizoval v predloženom stanovisku, ktorú rozvíjal počas dlhoročnej praxe, by mohla byť práve teraz v ranom štádiu plánovania infraštruktúr veľkým prínosom. Túto šancu treba využiť.

4.1

V koridore II  (10) sa medzitým vytvorila odborová pracovná skupina. Prvá schôdza sa konala v dňoch 10. a 11. apríla 2003 v Moskve. EHSV sa zúčastnil aj na oficiálnom zasadnutí riadiaceho výboru v termíne 15. a 16. mája 2003 v Berlíne. Z oboch vyplynuli sľubné náznaky, pre našu prácu. Problémy v koridore II spočívajú v ťažkej spolupráci s Bieloruskom. Medzitým sa presadil trend, v dôsledku čoho Bielorusko – a tým aj veľká, veľmi dobre vybudovaná časť koridoru – sa bude zo severu obchádzať. Príčinou sú ťažkosti na hraniciach. V súčasnosti sa zintenzívňuje spolupráca so železničnými dopravnými spoločnosťami. Nedávno sa navrhlo rozšírenie koridoru až k Jekaterinburgu. Je veľký záujem lepšie zvládnuť problémy v cestnej doprave a v praktických postupoch na hraničných prechodoch a zároveň pritom zohľadniť výpomoc EHSV.

4.2

Postupne sa upevnila spoluúčasť na práci v koridore IV  (11) . V rámci zasadnutia riadiaceho výboru v Šoproni (Maďarsko) sa v dňoch 20. a 21. mája 2003 uskutočnilo aj spoločné stretnutie medzi zástupcami podnikov železničnej dopravy a odborov v železničnej doprave v koridore IV a viedlo k plodnej diskusii o požiadavke koľajnicovej dopravy. Táto diskusia musí naďalej pokračovať. Dosiahlo sa to na poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo od 10. – 11. novembra 2003 v Dortmunde (Nemecko). Ako tematické ťažisko pre ďalšie rozhovory boli technické a organizačné prekážky na hraničných prechodoch a boli definované návrhy na riešenie. Na zachovanie kontinuity sa bude teraz už zástupca/zástupkyňa odborovej organizácie zamestnancov železníc zúčastňovať ako pozorovateľ v riadiacich výboroch. Teraz sa naskytuje možnosť tematicky sa dotknúť hospodárskeho a sociálneho postavenia v nákladnej doprave ako i technických a organizačných aspektov v tomto dopravnom odvetví v koridore IV.

4.3

EHSV si dokonca obzvlášť zakladá na význame požiadavky koridoru X  (12). V tomto zmysle sa zintenzívnil styk s tamojším riadiacim výborom. Ku konkretizácii možných aktivít EHSV sa úspešne dospelo na zasadnutí riadiaceho výboru v dňoch 18. a 19. júla 2003 v Slovinsku. 3. novembra 2003 viedol EHSV veľmi úspešnú konferenciu s diskusiou v Belehrade, ktorá dospela k spoločnému záveru. Z toho vyplývajú ďalšie kroky k intenzifikácii, hlavne v oblasti železničnej dopravy (13). Pracovné kontakty v Sarajeve ako i spolupráca s riadiacou skupinou SEE Core Networks sú ďalšími súradnicami tejto práce. Z hľadiska vyváženej politiky o námorných prístavoch a z toho vyplývajúcej nadväznosti na vnútrozemskú dopravu je koridor V  (14) dôležitou spojnicou v tejto súvislosti.

4.3.1

Začiatkom novembra 2004 sa plánuje spoločné podujatie združenia železníc, ARGE Korridor XLine, s požiadavkou zlepšiť služby železničnej dopravy so záberom demonštrácií a akcií vo Villachu (Rakúsko), Záhrebe (Chorvátsko) a Sarajeve (Bosna a Hercegovina) (15).

4.4

K požiadavke vnútrozemskej lodnej dopravy a koridoru VII  (16), Dunaj, vypracoval EHSV celý rad návrhov (17). V júli 2004 sa konal posledný riadiaci výbor. V súčasnosti budú v rámci stálej študijnej skupiny predložené ďalšie úvahy, v ktorých je v súčasnosti hlavnou prekážkou vývoj lodnej dopravy v koridore VII a stanovenie zjednoteného predpisu na odstránenie tejto prekážky. Zároveň sa jedná o možnosti a potrebu investícií pre lepšiu integráciu do dopravného systému viacerých spôsobov (18).

4.4.1

Vo svojom stanovisku, ktoré bolo odsúhlasené 28. januára 2004 (19) na tému „Vybudovať dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť“, vyzdvihol EHSV nasledujúce požiadavky: „zvláštnu požiadavku vnútrozemského lodného koridoru VII, Dunaj, spojenie s traťami železničnej dopravy, ako i primerané technické a sociálne predpisy vnútrozemskej lodnej prepravy, ktoré prekračujú hranice“.

4.4.2

Okrem iného Spoločný poradný výbor EÚ/Rumunsko (na svojom zasadnutí v Bukurešti, 23. až 24. mája 2002) navrhol v rámci lepšieho využitia Dunaja ako celoeurópskeho dopravného koridoru podniknúť opatrenia pre jeho splavnenie a spojenie s Čiernym morom a poskytnúť na tento účel väčšiu finančnú pomoc.

4.5

Od dialogickej konferencie v koridoroch III  (20) a VI  (21), v Katoviciach v roku 2001, nemal EHSV žiadne aktivity v týchto koridoroch. Sekretariát koridoru III predložil už v auguste 2004 Výboru dopis s požiadavkou, aby prispeli návrhmi na ďalší rozvoj do pracovného programu na rok 2003/2004.

4.6

Zvláštnu podporu dostal EHSV v posledných dvoch rokoch v spolupráci s odbormi, ktorá sa nedávno vytvorila medzi zamestnancami v dopravnom sektore v koridoroch v celkovom európskom kontexte, ktorú organizovala Organizácia európskych dopravných zamestnancov (ETF). ETF – Projekt značne prispel dôležitými, koncepčnými a praktickými príspevkami k úspechu aktivít vo všetkých odvetviach a v budúcnosti sa bude tiež posilňovať.

4.7

Nakoniec treba poznamenať, že predseda stálej študijnej skupiny, v spolupráci so sekretariátom sekcie TEN a s podporou kompetentných oddelení Európskej komisie, vypracoval krátky popis základných údajov ku každému jednotlivému koridoru (22).

5.1

Stála študijná skupina si osvojila nové súradnice celoeurópskej dopravnej politiky, tak ako boli hore popísané a zaradila ich do regionálneho, koncepčného a praktického plánovania. Ešte viac ako predtým spočíva ťažisko EHSV v jeho schopnosti integrovať záujmy a vytvoriť praktické návrhy. Aktivity a účasť z miest musia dominovať.

5.2

Stálou študijnou skupinou disponuje EHSV postavením charakteru Clearingstelle, informačného a poradenského centra, ktoré je v záujme výboru zvonka i zvnútra. Informácia, komentovanie, koordinácia činností EHSV a zodpovedná účasť na rozšírenej koordinačnej činnosti na európskej úrovni sú hlavnými úlohami stálej študijnej skupiny. Je to základ, ktorý výbor získal v trinásťročnom aktívnom vytváraní spoločnej európskej dopravnej politiky.

5.3

V nasledujúcich dvoch rokoch by sa malo preniesť ťažisko na praktickú spoluprácu a zapojenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti. Ide o príspevok k realizácii dopravno-politických cieľov uvedených v článku 3.3.2, pričom príslušné organizácie občianskej spoločnosti môžu vyjadrovať svoje hodnotenia, kritiku a zlepšovacie návrhy, týkajúce sa jednotlivých koridorov, regiónov alebo projektov infraštruktúr.

5.4

Spolupráca EHSV s koordinačnými výbormi koridorov a Komisiou EÚ by sa mala naďalej zintenzívniť. Predovšetkým treba definovať novú úlohu stálej pracovnej skupiny v rámci realizácie „South East Europe Core Regional Transport Network“ (viď bod 2.4)

5.5

Stála pracovná skupina by mala zvážiť, ako by bolo možné lepšie zohľadniť operatívne aspekty dopravného ruchu pri realizácii celoeurópskych dopravných osí, predovšetkým by sa mali skonkretizovať aspekty intermodality, ochrany životného prostredia, bezpečnosti, sociálnych podmienok a efektívnosti v súvislosti s politikou koridorov.

5.6

V súčasnosti prebieha plánovanie nových dopravných osí v rámci Európskej susedskej politiky (ESP). Komisia EÚ naznačila otvorenosť v tejto súvislosti a stála pracovná skupina by k tomu mala prispieť svojím dielom.

5.7

Práca Komisie EÚ a práca koordinačných výborov v koridoroch a dopravných oblastiach by mala byť vzájomne prepojená vo väčšej miere. Komisia EÚ tu zastáva dôležitú koordinačnú funkciu, v ktorej by mala byť zahrnutá aj technicko-organizačná podpora. Bol by žiaduci väčší priestor pre nasmerovanie rozličných aktivít na celoeurópskej úrovni, ktoré by zapojilo všetkých zainteresovaných, ako aj výraznejšia účasť Európskeho parlamentu.