27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/22

1.1

EHSV prijal už skôr stanoviská, ktoré podrobne komentovali stratégiu EÚ týkajúcu sa trvalo udržateľného rozvoja. V tomto prieskumnom stanovisku skúma EHSV vzťah medzi trvalo udržateľným rozvojom a finančným výhľadovým plánom tak, ako to bolo požadované luxemburským predsedníctvom, t.j. čo môže a musí rozpočtová politika urobiť pre integráciu a zlepšenie trvalo udržateľného rozvoja. Predkladané stanovisko je členené podľa nadpisov – prioritných oblastí – oznámenia o finančnom výhľade.

1.2

Medzi rozpočtom EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja sú komplikované väzby. EHSV sa ich snaží v tomto stanovisku ozrejmiť, ale nemôže sa tu venovať všetkým detailom. Je preto dôležité v širokom rozsahu zbierať a analyzovať poznatky a názory na danú tému.

1.3

EHSV chce a je pripravený aktívne sa zúčastňovať na pokračujúcich prácach v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V tejto oblasti môže výbor takisto významne prispieť plnením úloh v rámci mandátu na implementáciu lisabonskej stratégie, ktorý mu udelila Európska rada v marci 2005. Interaktívna sieť zahŕňajúca občiansku spoločnosť a zúčastnené strany, ktorú má výbor vybudovať, poskytne adekvátny priestor na účinné viacrozmerné (hospodárske, sociálne, environmentálne) a transparentné hodnotenie. Zároveň sa tým posilní osvojenie si politík Spoločenstva aktérmi na najnižšej úrovni spoločenského rebríčka.

2.1

Vo svojom oznámení „Budovanie našej spoločnej budúcnosti – politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007 – 2013“ (1) z 10.2.2004 Komisia predkladá svoje priority pre rozšírenú Európsku úniu a svoje návrhy súvisiace s finančnými požiadavkami, nástrojmi, riadením verejnej správy a novým finančným rámcom ako aj systémom financovania. Tri priority pre najbližší finančný výhľad sú:

2.1.1

Návrh nového finančného rámca sa člení podľa nasledujúcich bodov (tabuľka je v prílohe):

2.1.2

Komisia navrhuje vyšší rast výdavkov v rámci prvej priority. Navrhuje sa, aby celková suma zodpovedajúca záväzkom rástla od 120,7 mil. EUR v roku 2006 do 158,4 mil. EUR v roku 2013. To by sa malo dosiahnuť platbami vo výške 1,24 % HND vrátane tolerancie 0,10 %.

2.1.3

Vo svojom stanovisku k finančnému výhľadu na roky 2007 – 2013 EHSV vo všeobecnosti schvaľuje oznámenie Komisie, keďže ho považuje za ucelené so solídnym základom. Oznámenie poskytuje jasné a dôsledné ďalekosiahle priority a možnosti pre praktickú politiku a vyznačuje sa aj vyváženosťou. Čo sa týka vlastných zdrojov rozpočtu Spoločenstva, EHSV zastáva názor, že je potrebné „prikloniť sa k zvýšeniu vlastných zdrojov rozpočtu Spoločenstva pre nové plánované obdobie 2007 – 2013 na maximálnu výšku 1,30 % HDP.“

3.1

Je nesmierne dôležité, aby nový finančný výhľad, ktorý je rozpočtovým rámcom na obdobie 2007 – 2013, jasne odrážal priority Únie, obzvlášť lisabonské ciele a trvalo udržateľný rozvoj. S týmto cieľom na pamäti sa musí uskutočniť význačná reštrukturalizácia výdavkov. Ak finančný výhľad vzhľadom na svoje dlhodobé pôsobenie neusmerní vývoj EÚ tým správnym smerom, je malá nádej, že sa to podarí iným stratégiám alebo neskorším finančným úpravám.

3.2

EHSV sa v tomto stanovisku podrobne nezaoberá úrovňou vlastných zdrojov, keďže sa tomu dôkladne venoval v predchádzajúcom stanovisku, na ktoré sa odvoláva bod 2.1. Je však dôležite poukázať na to, že Európa nemôže byť silná pri presadzovaní svojich priorít a pri plnení potrieb a očakávaní svojich občanov bez toho, že by mala silné finančné zdroje. Financovanie zo strany EÚ môže mať významný znásobujúci účinok na celkové zdroje poskytované na stanovené účely a tento potenciál by sa mal naplno využiť. V súčasnosti existuje napätie po prvé medzi názormi prispievajúcich členských krajín, po druhé medzi názormi tých, ktorí majú momentálne najväčší úžitok, po tretie medzi politickými záväzkami voči novým členským štátom a ich občanom a po štvrté medzi potrebou preskupenia zdrojov na nové priority EÚ. Výbor zdôrazňuje, že musí dôjsť k reštrukturalizácii výdavkov smerom k prioritám Únie bez ohľadu na to, aká výška vlastných zdrojov sa nakoniec odsúhlasí.

4.1

Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj je založená na vnútornej previazanosti, vzájomnej závislosti a súdržnosti tzv. „troch pilierov“ ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Trvalo udržateľný rozvoj sa týka ako kvantitatívneho, tak aj kvalitatívneho hľadiska. Politické rozhodnutia musia brať do úvahy všetky tri aspekty súčasne. Stratégie zamerané hlavne na jednu z týchto oblastí musia byť v súlade s cieľmi ostatných oblastí.

4.2

Trvalo udržateľný rozvoj má dlhodobý a globálny aspekt. „Generačná spravodlivosť“ znamená, že terajšie generácie by nemali žiť na úkor budúcich generácií. „Spravodlivé globálne rozdeľovanie“ nám zase nedovolí žiť na úkor iných spoločností ani potláčať ich blahobyt alebo neumožniť zbaviť sa globálnej chudoby.

4.3

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa líši od štandardnej definície stratégie, pretože nedefinuje cieľ a plán opatrení na jeho dosiahnutie, ale trvalá udržateľnosť východiska pre rozvoj sa pozdvihuje na hlavný cieľ. Pre trvalo udržateľný rozvoj nie je možné definovať jeho koniec, pretože udržateľný rozvoj nie je ani tak cieľ, ako skôr proces. Pritom je dôležité zaistiť, aby dlhodobý rozvoj – a tu predovšetkým dlhodobý rozvoj – bol spojitý a zameraný na napĺňanie vyššie spomenutých kritérií (body 4.1 a 4.2). To je naozajstná výzva trvalo udržateľného rozvoja, ktorý nemožno zabezpečiť politikou zameranou na jednotlivé ciele, aj keď rozhodujúce zvraty v trendoch (napr. pokroky pri cieľoch tisícročia) musia byť merateľné.

4.4

Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje vysoký stupeň prepojenia politiky na európskej a národnej úrovni. Celkové úsilie je do veľkej miery kombináciou krokov veľkého a malého rozsahu, ktoré spolu vytvárajú proces, ktorý bráni neudržateľnému rozvoju a podporuje zmeny, ktoré sú v súlade s nadradenými cieľmi. Jedna z najdôležitejších výziev tohto prístupu je vyvinúť ukazovatele, ktoré by presne odrážali vývoj.

4.5

Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj sa v súčasnosti zameriava na niekoľko najakútnejších trendov v našej spoločnosti v smere neudržateľného vývoja – klimatické zmeny, doprava, zdravotníctvo a prírodné zdroje. Ďalšie problémy ako zlikvidovanie chudoby a starnutie populácie boli zatiaľ odsunuté nabok, pozornosť sa im bude venovať neskôr.

4.6

EHSV žiadal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, aby sa začalo konať v niektorých oblastiach. Sú to: podpora pre súkromné aj verejné investície do nových a čistých technológií, nové snahy o zlepšenie kvality práce, stanovenie cien za využívanie prírodných zdrojov ako aj stratégie na zníženie závislosti na tuhých palivách.

4.7

Nech sú už však stratégie v týchto oblastiach akokoľvek dôležité, samé osebe nepostačujú na zabezpečenie cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Cieľ a kritériá trvalo udržateľného rozvoja by sa mali premietnuť do každej stratégie. Jednotlivé stratégie EÚ musia byť navzájom lepšie prepojené v jednotnom rámci.

4.8

Je už asi načase prehodnotiť formu prístupu EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju. Chystaná revízia stratégie trvalo udržateľného rozvoja bude musieť pouvažovať nad najlepším spôsobom, ako uviesť zjednocujúci princíp trvalo udržateľného rozvoja do praxe.

5.1

Štruktúra a podrobný obsah rozpočtu majú fundamentálny vplyv na smer vývoja EÚ. Obnova štruktúry rozpočtu, ktorá vytvorí názvy kapitol podľa nových priorít, zabezpečí uznanie významu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV očakáva, že sa to odrazí aj na uvádzaní rozpočtu do reality, a že nepôjde len o pokračovanie starej činnosti starým spôsobom pod novou hlavičkou.

5.2

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, ktorá v rámci Lisabonskej stratégie do roku 2010 dala prioritu rastu a zamestnanosti. Pod rastom sa musí rozumieť hospodársky rast, ktorý berie do úvahy kľúčové európske hodnoty ako je sociálne začlenenie, zdravie a ochrana životného prostredia. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast nie sú samé osebe konečným cieľom, ale sú to nástroje na podporu sociálnych a environmentálnych cieľov. Zostáva však problémom, že neustále pomalší rast a slabšia konkurencieschopnosť v EÚ oproti ostatným hlavným hospodárskym oblastiam môže ohroziť ako európsky sociálny model, tak aj naše environmentálne hodnoty.

5.3

Rozhodnutia týkajúce sa rozpočtu by mali vziať do úvahy fakt, že sociálny a environmentálny rozvoj tiež prispieva svojím dielom k hospodárskemu rastu.

5.4

EÚ nie je jednoliatym celkom, čo sa týka dosiahnutých výsledkov v otázke trvalo udržateľného rozvoja. Členské štáty sa nachádzajú v navzájom veľmi odlišnej situácii. Niekoľkým sa podarilo úspešne spojiť pomerne silný hospodársky rast s vysokým stupňom sociálnej a environmentálnej ochrany. Zdá sa, že medzi vývojom v rôznych oblastiach existovala pozitívna interakcia. Niektoré iné členské štáty sa zase zrejme boria s opačnou situáciou, ktorá je spojením veľmi pomalého rastu, ťažkostí pri odstraňovaní sociálnych problémov a zaostávania environmentálneho rozvoja. Nové členské štáty sú na rozdiel od starších členov v odlišnej situácii, ktorá sa vyznačuje rastom a očividným vývojom v porovnaní s problematickými začiatkami v ostatných „pilieroch“.

5.5

Rozšírenie bolo tým najdominantnejším faktorom pri zmenách v EÚ v posledných rokoch a pravdepodobne ním zostane aj počas obdobia rokov 2007 – 2013, na ktoré sa vzťahuje finančný výhľad. Je zrejmé, že to má povážlivý dopad na rozpočet, obzvlášť na výdavky týkajúce sa súdržnosti. EHSV už prerokoval problematiku rozšírenia, súdržnosti a financovania v iných súvislostiach. Čo sa týka trvalo udržateľného rozvoja, je jasné, že vstup do EÚ predstavuje najväčšiu výzvu práve vzhľadom na rozvoj národnej stratégie jednotlivých štátov smerom k trvalo udržateľnému rozvoju a vzhľadom na ich účasť na aktivitách a úvahách v rámci celej EÚ. Po prístupe „acquis communautaire“ riadi ich vývoj v environmentálnej, zdravotníckej a sociálnej oblasti, ale aj v iných oblastiach, smerom k trvalo udržateľnému rozvoju do tej miery, do akej je trvalo udržateľný rozvoj (nie výslovne v „acquis“ uvedený) podporovaný súhrnom smerníc a nariadení „acquis“. Avšak najväčšia časť úsilia o trvalo udržateľný rozvoj je ešte stále pred nami. Podporné programy, ktoré poskytujú pomoc tak vo forme finančných zdrojov ako aj odborného poradenstva, môžu a mali by pomôcť týmto spoločnostiam rozvíjať sa v smere trvalo udržateľného rozvoja.

5.6

K prioritným oblastiam stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako aj k iným oblastiam, v ktorých možno rozoznať tendencie k neudržateľnému vývoju, spomenuté v bodoch 4.4 a 4.5, je potrebné pristupovať aj ako k prioritám rozpočtovej politiky.

5.7

Nadpis rozpočtovej kapitoly ako taký nie je väčšinou ani „trvalo udržateľný“ ani „trvalo neudržateľný“. Účinky na „udržateľnosť“ rozvoja závisia od podrobného návrhu programov, cieľov a kritérií pre projekty, ktoré sa budú financovať.

5.8

Kľúčovým nástrojom, ktorý môže zabezpečiť, aby politika súdržnosti plnila ciele trvalo udržateľného rozvoja, je vyhodnocovanie dopadu. To uznávajú všetci zainteresovaní vrátane Komisie, ale kroky, ktoré sa podnikajú na dosiahnutie systematického, nezávislého a kompetentného zhodnotenia všetkých významných návrhov, sú pomalé. EHSV považuje prípravu a implementáciu nového finančného výhľadu za príležitosť konečne zaviesť systematické vyhodnocovanie do praxe.

5.9

Hodnotenia dopadu je potrebné vykonávať pri každom jednotlivom programe v rozpočte z hľadiska rozpočtu aj jeho cieľov. V tomto kontexte by sa obzvlášť mala zastaviť podpora aktivitám, ktoré vedú k neudržateľnému vývoju v oblastiach identifikovaných v stratégii trvalo udržateľného rozvoja a v stanoviskách EHSV. Hodnotenie dopadu so zreteľom na dlhodobý účinok na trvalo udržateľný rozvoj by sa malo zaviesť aj v prípade Lisabonskej stratégie v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami EHSV.

5.10

Na výber projektov, ktoré sa budú financovať podľa jednotlivých rozpočtových kapitol a programov, by sa mali používať jasné a transparentné kritériá. Tie by mali zahŕňať aj kritériá trvalo udržateľného rozvoja, akými je dopad projektu na životné prostredie, na zdravie, vznik alebo strata pracovných miest a konkurencieschopnosť EÚ.

5.11

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať využívaniu zdrojov zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu a z výdavkov na poľnohospodárstvo ako aj z programov TEN. V týchto oblastiach činnosti EÚ, ktoré predstavujú zďaleka najväčšiu časť výdavkov EÚ, by sa mal výber systematicky orientovať na riešenia, ktoré spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja v najväčšej možnej miere.

5.12

V týchto oblastiach je potrebná lepšia kontrola výsledkov a dopadu investovaných peňazí. Nestačí sledovať, koľko peňazí sa minulo, a či nedošlo k porušeniu administratívnych pravidiel. Na to, aby sa aktivity rozvíjali správnym smerom, sú potrebné ucelené štúdie o dopade, ktoré posúdia vplyv kritérií trvalo udržateľného rozvoja.

5.13

Samotné hodnotenie dopadu navrhovaných stratégií však neposkytuje vždy úplný obraz, na základe ktorého by sa dalo dobre rozhodovať. V niektorých prípadoch je potrebné študovať aj dopad nečinnosti a výsledky vyhodnotiť porovnaním s dopadom najrôznejších možných opatrení.

6.1.1

EHSV súhlasí s hlavnými cieľmi návrhu Komisie týkajúcimi sa posilnenia konkurencieschopnosti v záujme rastu a zamestnanosti, ktoré podporujú konkurencieschopnosť podnikov na plne integrovanom jednotnom trhu, posilňujú európske úsilie v oblasti výskumu, vývoja a nových technológií, spájajú Európu prostredníctvom sietí EÚ, zvyšujú kvalitu vzdelávania, prípravy na povolanie ako aj programu sociálnej politiky a pomáhajú európskej spoločnosti predvídať a riadiť zmeny.

6.1.2

V tejto kapitole chce EHSV zvlášť zdôrazniť kľúčovú úlohu vedomostí, V&V a nových technológií. Skutočným dôrazom na túto úlohu a poskytnutím zodpovedajúcich zdrojov má Európa jedinečnú šancu zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť zoči-voči urputnej konkurencii z ostatných častí sveta a tiež možnosť znížiť tlak na životné prostredie a prírodné zdroje používaním ekologicky efektívnejších technologických riešení na napĺňanie potrieb, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti ľudí.

6.1.3

Ako bolo zdôraznené na nedávnom konzultačnom fóre o trvalo udržateľnom rozvoji v EÚ, ktoré EHSV organizoval v dňoch 14. a 15. apríla v spolupráci s komisiou, si trvalo udržateľný rozvoj ako nadradený cieľ Európskej únie vyžaduje systematické a dlhodobé úsilie v oblasti výskumu a vývoja pokrývajúce všetky tri piliere: hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj. Niekoľko univerzít a vedeckých ústavov v EÚ vytvorilo siete na koordinovaný výskum v oblasti udržateľného rozvoja. Finančný výhľad ponúka cennú príležitosť podporiť tieto i ďalšie iniciatívy.

6.1.4

Stále vzrastajúca svetová konkurencia čo sa týka nerastných surovín a ropy, aby sme uviedli aspoň dva príklady, a jej dôsledky, ktoré sa premietajú do cien, ilustrujú nutnosť vývoja nových materiálov, nových výrobných postupov a vo všeobecnosti nových technológií, ktoré využívajú zdroje efektívnejšie.

6.1.4.1

EHSV dôsledne a neustále opakuje svoju podporu, ktorú vyslovil už skôr návrhom Komisie týkajúcim sa „Európskeho výskumného priestoru“, zdvojnásobenia finančného príspevku na 7. rámcový program a uskutočnenia akčného plánu pre environmentálne technológie. Do svojich chystaných stanovísk k 7. rámcovému programu a ku konkrétnym programom EHSV začlení aj aspekt trvalo udržateľného rozvoja.

6.1.5

V tejto časti finančného výhľadu, ktorá sa týka TEN ako aj V&V a inovácií, je potrebný zvláštny dôraz na energiu a dopravu. Vysokú prioritu musí dostať podpora pre rozvoj technológií a otvorenie trhu obnoviteľným formám energie, energetickej účinnosti a riešeniam založeným na čistej energii. Projekty TEN-T, pri ktorých narastá len samotný objem dopravy, nie sú v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja.

6.1.6

EHSV zdôrazňoval už v niekoľkých stanoviskách, že hlavne v oblasti dopravy a energie je potrebné ďalšie úsilie, aby sa vývoj presmeroval na cestu trvalo udržateľného rozvoja. Výbor navrhol aj hlavné politické línie na dosiahnutie tohto cieľa. Oznámenie Komisie o finančnom výhľade neobjasňuje zreteľne, či sa na tento účel plánujú uvoľniť dostatočné zdroje.

6.1.7

Pri príprave EÚ na vysoko konkurenčnú svetovú spoločnosť musí finančný výhľadový plán odpovedať na dve diametrálne odlišné výzvy: po prvé na vysokú úroveň nezamestnanosti vo väčšine členských štátov EÚ, po druhé na potrebu – v blízkej budúcnosti – viac ľudí na trhu práce. EHSV už predložil svoje odporúčania v týchto veciach v niekoľkých svojich nedávnych stanoviskách na témy „Politika zamestnanosti: Úloha EHSV po rozšírení EÚ a z pohľadu lisabonského procesu“, „Konkurencieschopnosť podnikov“ a „Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie“.

6.1.8

EHSV by si obzvlášť želal nový prístup k celoživotnému vzdelávaniu, keďže práve ono je prostriedkom, ktorý zvyšuje zamestnanosť a umožňuje lepšie si uvedomiť možnosti, ktoré sú k dispozícii z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Celoživotné vzdelávanie sa zdá byť jedným z chýbajúcich kľúčových faktorov v snahách uplatniť Lisabonskú stratégiu. Vážne úsilie o trvalo udržateľný rozvoj vyžaduje v tejto oblasti spoluprácu medzi sociálnymi partnermi ako aj dodatočné finančné príspevky členských štátov.

6.2.1

Súdržnosť je potrebná na prehĺbenie integračného procesu. EHSV uznáva snahu Komisie o zameranie aktivít politiky súdržnosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja.

6.2.2

Politika súdržnosti by sa mala zacieliť na rast hospodárskej výkonnosti a vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest mobilizáciou nevyužívaných zdrojov. Fondy EÚ by sa nemali používať na podporu neprosperujúcich podnikov spôsobom, ktorý deformuje hospodársku súťaž alebo len premiestňuje pracovné miesta z jednej časti EÚ do inej. Aktivity by sa mali v prvom rade zamerať na podporu nových, trvalo udržateľných pracovných miest, na zvýšenie konkurencieschopnosti, ľudského aj fyzického kapitálu, upevnenie vnútorného trhu a zlepšenie mobility pracovnej sily.

6.2.3

Sústredenie zdrojov by sa malo orientovať na zaostávajúce regióny (cieľ 1) na dosiahnutie lepšej zhody so všeobecnými strategickými cieľmi EÚ v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Je nevyhnutný aj väčší dôraz na cezhraničnú spoluprácu, aby sa vnútorný trh lepšie integroval.

6.2.4

Je potrebné prechodné obdobie pre regióny, v ktorých je v dôsledku štatistického efektu rozšírenia HDP na hlavu vyšší než 75 % priemeru Spoločenstva. Dotácie by sa však mali postupne znižovať.

6.2.5

Tu by sa tiež mali uskutočňovať jednoznačné testy kvality. Vzhľadom na dostupnosť fondov „z Bruselu“ sa na plánovanie použilo značné množstvo zdrojov, ktoré sa mohli využiť oveľa efektívnejšie. Regionálne plánovanie niekedy nevytvorilo ani nové pracovné miesta v Európe.

6.2.6

Na miestnej a regionálnej úrovni existuje potreba väčšej zodpovednosti za konkrétne opatrenia trvalo udržateľného rozvoja. EHSV odporúča, aby sa projekty v rámci cieľa súdržnosti nehodnotili len na základe hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ale aj s ohľadom na ich účinok na trvalo udržateľný dlhodobý rozvoj regiónu.

6.3.1

Vo svojom stanovisku „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky“ (2) výbor podrobne popísal a skomentoval rozličné reformné kroky EÚ v rámci poľnohospodárskej politiky a poukázal na ťažkú situáciu trvalo udržateľného poľnohospodárstva v Európe v kontexte globalizovaných trhov. Uviedol pritom, že pri každej reforme sa vždy znova vyskytovali kritické poznámky a viedla sa diskusia o sociálnej spravodlivosti a vyváženosti výdavkov na poľnohospodárstvo, ako aj o ich následných ekologických účinkoch. Reformou z Luxemburgu táto diskusia nie je ukončená.

6.3.2

To dalo Komisii podnet na to, aby vždy znova vypracovávala návrhy na nové orientovanie výdavkov na poľnohospodárstvo viac smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Tak napríklad vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo Fischler navrhol najprv hornú hranicu a neskoršie degresívne odstupňovanie platieb, aby sa tak zabezpečilo „spravodlivejšie“ rozdelenie prostriedkov. Komisári McSharry a Fischler takisto už mnohokrát diskutovali o záväznom podmienení priamej pomoci splnením požiadaviek v oblasti životného prostredia siahajúcich nad rámec platného práva, aby sa pridelenie finančných prostriedkov podmienilo aj ekologicky. Tieto návrhy však v Rade nezískali väčšinu.

6.3.3

Poľnohospodárska reforma prijatá v lete 2003 dáva členským štátom v podstate dve možnosti pri vytváraní prevádzkovej dotácie, ktorou sa realizujú nové priame platby: buď ide o prevádzkovú dotáciu, ktorej výška sa určuje podľa doterajších prevádzkových platieb, alebo prevádzkovú dotáciu, ktorá sa vypočítava na základe plochy podniku, alebo plochu podniku aspoň zohľadňuje (takzvaná regionalizácia).

6.3.4

Ani tentokrát nebolo ani v jednom z predpokladaných riešení povinne predpísané podmienenie budúcej platby zachovaním alebo vytvorením pracovných miest. Táto skutočnosť by pod vplyvom diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji mohla vyvolať novú spoločenskú diskusiu práve tak, ako otázka ekologických faktorov, ktoré podmieňujú vyplácanie náhrad.

6.3.5

Fakt, že tzv. „Cross Compliance Standards“ („štandardy celkovej zhody“), ktoré musia plniť poľnohospodárske podniky, idú sotva ďalej než po dodržiavanie existujúcich zákonov, viedol v niektorých členských štátoch počas transformácie reformy do politiky na národnej úrovni k vyostrenej diskusii.

6.3.6

Pre EHSV je jednoznačné, že presun štátnych peňazí musí byť vždy viazaný na všeobecný úžitok. Príspevky musia byť zdôvodnené, oprávnené a spoločensky prijateľné. Bolo by užitočné, keby existovalo jasne rozoznateľné prepojenie spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci stratégií z Lisabonu a Göteborgu (vytvárať nové pracovné miesta, podporovať sociálnu spravodlivosť, chrániť životné prostredie), zatiaľ však taká väzba, aspoň pre väčšinu obyvateľstva, nie je zrejmá. Mohlo by to vyvolať ďalšie diskusie, či vôbec majú dotácie zmysel a diskusie o úlohe poľnohospodárov pri uskutočňovaní týchto cieľov. Pri priebežnom hodnotení reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky uskutočnenej proti vôli väčšiny zástupcov poľnohospodárov a chovateľov hospodárskych zvierat by sa posilnenie trvalo udržateľného hospodárenia poľnohospodárskych rodinných podnikov v Európe malo opäť dostať do popredia ako základ pre jej sociálnu oprávnenosť.

6.3.7

Platby podľa prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, predovšetkým priame platby, sú nepochybne životne dôležité pre mnohých poľnohospodárov. Avšak nepodmienené priame platby namiesto toho, aby umožnili politické nasmerovanie poľnohospodárstva v smere trvalo udržateľného rozvoja, viac-menej predstavujú len istotu stáleho príjmu, ktorá navyše neslúži všetkým poľnohospodárom rovnako.

6.3.8

V rámci druhého piliera – podpora vidieckeho rozvoja – sa peniaze vyplácajú len na základe jasne definovaných požiadaviek, stanovených programami, ktoré vznikli na úrovni Spoločenstva. Sú to napr. tzv. poľnohospodársko-environmentálne programy, podpora ekologických hospodárstiev, diverzifikácia poľnohospodárskych podnikov (napr. intenzívne spracovanie a obchodovanie so surovými produktmi), ako aj podpora malých podnikov a najmenších „mikropodnikov“ vo vidieckych oblastiach.

6.3.9

V tejto súvislosti sú významné slová novej komisárky pre poľnohospodárstvo pani Fischer Boel, ktorá pri príležitosti otvorenia Zeleného týždňa v Berlíne dňa 20. januára 2005 požadovala, aby sa „rozvoj vidieka stal podstatnou časťou lisabonskej stratégie“. V tomto kontexte sú zaujímavé ďalšie výroky z kabinetu tejto komisárky, podľa ktorých sa v rámci prvého piliera nepočíta s vytváraním pracovných miest vo väčšom rozsahu, avšak v politike rozvoja vidieka vidno veľký potenciál. EHSV by veľmi uvítal, keby Komisia čo možno najskôr štúdiami podložila očakávané účinky oboch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky na zamestnanosť, životné prostredie a sociálne vzťahy.

6.3.10

S návrhom nového nariadenia o rozvoji vidieka, o ktorom sa momentálne diskutuje, pribudnú vidieckemu rozvoju ďalšie úlohy (o. i. financovanie oblastí NATURA 2000, uplatňovanie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve). Rozvoj vidieka sa tak stáva stále dôležitejším politickým nástrojom na usmernenie vývoja v smere trvalo udržateľného rozvoja, čo EHSV víta.

6.3.11

Podľa plánov Komisie má však rozpočet pre rozvoj vidieka na obdobie 2007 – 2013 zostať na doterajšej úrovni. Pre EHSV to znamená, že už vo finančnom výhľade EÚ je rozvoj vidieka vzhľadom na svoje úlohy finančne podhodnotený.

6.3.12

Nakoľko opatrenia pre rozvoj vidieka majú v diskusii o trvalo udržateľnom rozvoji ústredné postavenie, EHSV absolútne nechápe terajšiu diskusiu v Rade o možnom extrémnom krátení tejto časti rozpočtu, ktorú iniciovalo šesť prispievateľských krajín.

6.4.1

Aby európski občania mohli žiť v skutočnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, sú nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ tak z dôvodu väčšej účinnosti, ako aj kvôli rozdeleniu finančného zaťaženia. Úspešná integrácia prisťahovalcov je otázkou sociálnej súdržnosti, ale aj predpokladom ekonomickej efektívnosti. EHSV podporuje zriadenie európskej agentúry na ochranu hraníc, spoločnú azylovú a imigračnú politiku, opatrenia týkajúce sa legálnych prisťahovalcov, príp. nedávno do EÚ prisťahovaných občanov tretích krajín ako aj prevenciu proti ilegálnemu prisťahovalectvu a návrat ilegálnych prisťahovalcov.

6.4.2

Prevencia a boj s kriminalitou a terorizmom je jednou z hlavných výziev pre EÚ. Dostatočné zdroje na zaručenie bezpečnosti sú predpokladom pre administratívny, sociálny a hospodársky trvalo udržateľný rozvoj našej spoločnosti.

6.4.3

Ochrana a bezpečnosť každodenného života, vrátane zaistenia každodenných potrieb, má pre Európanov prvoradú dôležitosť. Občania očakávajú od Únie vysoký stupeň ochrany proti prírodným katastrofám, zdravotným a environmentálnym krízam a iným príčinám všeobecného ohrozenia. Hrozba, ktorú pre zdravie predstavujú nebezpečné látky v prírode aj v potrave, ale tiež normy bezpečnosti a ochrany, predovšetkým v energetike a doprave, vyžadujú neustálu pozornosť a opatrenia zo strany Únie.

6.4.4

Musí sa zabezpečiť primeraná úroveň základných služieb vo všeobecnom záujme, akými sú zdravotníctvo a vzdelávanie, energetika, doprava a komunikácie. V niektorých oblastiach, napr. v energetike a v doprave je zaistenie fyzickej bezpečnosti dodávok dôležitým aspektom rozvoja vnútorného trhu, dvoj- a viacstranného obchodovania a iných vonkajších vzťahov.

6.4.5

Trvalo udržateľný rozvoj sa postupne presadzuje vďaka povedomiu, postojom a konaniu jednotlivých občanov a skupín. Tieto činitele sa nikdy viac nemôžu nahradiť výlučne „zhora“ riadenými akciami zo strany našich systémov, organizácií a inštitúcií. Európa sa môže pochváliť dobre organizovanou a fungujúcou spoločnosťou, vrátane vzdelaných a aktívne sa zapájajúcich občanov, ako aj vysoko rozvinutou štruktúrou občianskych spoločenských organizácií. To je snáď tým najlepším možným kultúrnym základom pre ďalší trvalo udržateľný rozvoj.

6.4.6

Rozšírenie ešte viac zväčšilo rozmanitosť kultúr v Európe. To môže obohatiť život každého, ale je potrebné podporovať vzájomné porozumenie. Vzájomná výmena poznatkov a skúseností hospodárskeho, politického a bežného života sa musí tiež podporovať, vrátane otázky, ako postupovať v smere trvalo udržateľného rozvoja. Prospech z toho budú mať nielen nové členské štáty, ale celá Európa a jej občania.

6.5.1

Na svetovom samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu sa EÚ prejavila ako dynamický účastník zameraný na dosiahnutie výsledkov. Iniciovanie nových projektov ako „Voda“ a „Energia“ (na zásade partnerstva dobrej vôle) získalo EÚ veľa priazne.

6.5.2

Na úrovni OSN už pokračuje uplatňovanie 52-stranového akčného plánu z Johannesburgu. Je to pomalý proces so značnými ťažkosťami pre zúčastnené krajiny, ktoré majú žiť podľa sľubov a plánov.

6.5.3

EÚ musí plniť svoje záväzky a vedúcu úlohu, na ktorú sa podujala na svetovom summite. To sa musí premietnuť aj do prideľovania prostriedkov v rámci finančného výhľadového plánu.

6.5.4

EÚ bude musieť poskytovať najmä viac podpory úsiliu najmenej rozvinutých krajín a zamerať sa pritom na základné potreby, ktorými sú voda, energia, zdravotníctvo, bezpečná strava, základné vzdelanie a príprava na povolanie ako aj rozvoj poľnohospodárstva.

6.5.5

Jednotlivé krajiny EÚ vypracovali ambiciózne projekty na podporu najmenej rozvinutých krajín obzvlášť v Afrike. Pri príprave a uskutočňovaní týchto rozvojových programov je potrebná lepšia koordinácia medzi úrovňou EÚ na jednej a národnou úrovňou na druhej strane. Program z Cotonou sa ukázal ako cenný nástroj, ktorý priniesol spoluprácu aj so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou v krajinách Afriky, v karibskej a tichomorskej oblasti.

6.5.6

Trvalo udržateľný rozvoj je v týchto rozvojových programoch do určitej miery integrovaný. V súlade s akčným plánom prijatým v Johannesburgu v nich však musí zaujať ústredné postavenie.

6.5.7

Za účelom lepšej koordinácie úsilia a posilnenia aspektu trvalo udržateľného rozvoja, odporúča EHSV ďalšie iniciatívy zo strany EÚ, predovšetkým vo forme budovania „koalícií dobrej vôle“ pre jednotlivé otázky rozvoja ako sú voda, energia, bezpečná potrava a zdravotníctvo.

7.1

Obnova štruktúry rozpočtu, ktorá vytvorí názvy kapitol podľa nových priorít, zabezpečí uznanie významu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV očakáva, že sa to odrazí aj na uvádzaní rozpočtu do reality, a že nepôjde len o pokračovanie starej činnosti starým spôsobom pod novou hlavičkou. Výbor zdôrazňuje, že musí dôjsť k reštrukturalizácii výdavkov smerom k prioritám Únie bez ohľadu na to, aká výška vlastných zdrojov sa nakoniec odsúhlasí.

7.2

Je nesmierne dôležité, aby nový finančný výhľad, ktorý je rozpočtovým rámcom na obdobie 2007 – 2013, jasne odrážal priority Únie, obzvlášť lisabonské ciele a trvalo udržateľný rozvoj. S týmto cieľom na pamäti sa musí uskutočniť význačná reštrukturalizácia výdavkov. Ak finančný výhľad vzhľadom na svoje dlhodobé pôsobenie neusmerní vývoj EÚ tým správnym smerom, je malá nádej, že sa to podarí iným stratégiám alebo neskorším finančným úpravám.

7.3

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, ktorá v rámci Lisabonskej stratégie do roku 2010 dala prioritu rastu a zamestnanosti. Pod rastom sa musí rozumieť hospodársky rast, ktorý berie do úvahy kľúčové európske hodnoty ako je sociálne začlenenie, zdravie a ochrana životného prostredia. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast nie sú samé osebe konečným cieľom, ale sú to nástroje na podporu sociálnych a environmentálnych cieľov. Zostáva však problémom, že neustále pomalší rast a slabšia konkurencieschopnosť v EÚ oproti ostatným hlavným hospodárskym oblastiam môže ohroziť ako európsky sociálny model, tak aj naše environmentálne hodnoty.

7.4

K prioritným oblastiam stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako aj k iným oblastiam, v ktorých možno rozoznať tendencie k neudržateľnému vývoju – klimatické zmeny, doprava, zdravotníctvo, prírodné zdroje, boj s chudobou, starnutie populácie a závislosť od tuhých palív – je potrebné pristupovať aj ako k prioritám rozpočtovej politiky.

7.5

Nadpis rozpočtovej kapitoly ako taký nie je väčšinou ani „trvalo udržateľný“ ani „trvalo neudržateľný“. Účinky na „udržateľnosť“ rozvoja závisia od podrobných návrhov na programy, ciele a kritériá pre projekty, ktoré sa budú financovať.

7.6

Kľúčovým nástrojom, ktorý môže zabezpečiť, aby politika súdržnosti plnila ciele trvalo udržateľného rozvoja, je vyhodnocovanie dopadu. Hodnotenia dopadu je potrebné vykonávať pri každom jednotlivom programe v rozpočte z hľadiska rozpočtu aj jeho cieľov. V tomto kontexte by sa obzvlášť mala zastaviť podpora aktivitám, ktoré vedú k neudržateľnému vývoju.

7.7

Na výber projektov, ktoré sa budú financovať podľa jednotlivých rozpočtových kapitol a programov, by sa mali používať jasné a transparentné kritériá. Tie by mali zahŕňať aj kritériá trvalo udržateľného rozvoja, akým je dopad projektu na životné prostredie, na zdravie, vznik alebo zánik pracovných miest a konkurencieschopnosť EÚ.

7.8

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať využívaniu zdrojov zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu a z výdavkov na poľnohospodárstvo ako aj z programov TEN (transeurópskych sietí). V týchto oblastiach činnosti EÚ, ktoré predstavujú zďaleka najväčšiu časť výdavkov EÚ, výber by sa mal systematicky orientovať na riešenia, ktoré spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja v najväčšej možnej miere.

7.9

EHSV chce zvlášť zdôrazniť kľúčovú úlohu vedomostí, výskumu a vývoja a nových technológií. Skutočným dôrazom na túto úlohu a poskytnutím zodpovedajúcich zdrojov má Európa jedinečnú šancu zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť zoči-voči urputnej konkurencii z ostatných častí sveta a tiež možnosť znížiť tlak na životné prostredie a prírodné zdroje používaním ekologicky efektívnejších technologických riešení na napĺňanie potrieb, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti ľudí.