17.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 286/34

1.1

Dohľad a kontrola zásielok rádioaktívneho dopadu medzi členskými štátmi sa riadi smernicou 92/3 Rady z 3. februára 1992.

1.2

Táto smernica sa bude uplatňovať tak na zásielky rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami ako aj na dovoz a vývoz zo Spoločenstva. Zabezpečuje to, že členské štáty určenia alebo tranzitu sú oboznámené o zásielke rádioaktívneho odpadu, ktorý je pre ňu určený alebo sa bude počas tranzitu nachádzať na jej území. Jednotlivé štáty majú možnosť tieto odpady prijať alebo odmietnuť.

1.3

Čo sa týka vývozu, orgány tretích krajín určenia sú oboznámené s týmto tranzitom.

1.4

Po viac ako desiatich rokoch všeobecne uspokojivého uplatňovania, Komisia považovala za potrebné pristúpiť k určitým odôvodneným zmenám z praktických a právnych dôvodov.

1.5

Proces revízie sa koná v rámci piatej fázy iniciatívy za zjednodušenie legislatívy vnútorného trhu (SLIM Simple Legislation for Internal Market).

1.5.1

Táto revízia mala za cieľ preskúmať vhodnosť:

1.5.2

Európska komisia predložila štrnásť dôvodov na zmenu smernice 92/3:

2.1

Európska komisia uviedla štyri dôvody na zmenu v ustanoveniach smernice 92/3:

2.2

Nakoniec zámerom Komisie je zlepšiť štruktúru textu z pohľadu právnej techniky.

3.1

Ako Komisia uviedla, text predstavuje určité praktické problémy pri jeho uplatňovaní. Po konzultáciách v rámci postupu SLIM, sektor jadrovej energie vypracoval odporúčania na objasnenie a zjednodušenie súčasných postupov s cieľom zlepšiť účinnosť systému, získať čas a kapacitu predpovede.

3.2

Zámer Komisie aktualizovať túto smernicu za účelom jej zjednodušenia a zosúladenia s poslednými smernicami Euratom a medzinárodnými dohovormi, napríklad so spoločným dohovorom o bezpečnosti pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom, je odôvodnený.

3.3

Snaha o zjednodušenie súčasných postupov ako napríklad zovšeobecnenie automatického postupu schvaľovania (článok 6), zavedenie potvrdenia o prijatí žiadosti o schválenie (článok 8), prispôsobenie jazykového režimu jednotného dokumentu (článok 13) si zasluhujú byť zdôraznené a schválené. Možno sa dalo ísť ešte ďalej v duchu postupu SLIM. V skutočnosti viacero v praxi známych problémov naďalej pretrváva. Okrem toho pri niektorých navrhnutých zmenách sa začínajú vytvárať otázniky okolo ich zavedení do praxe. Iné zmeny predstavujú riziko vytvorenia prekážok pre hladký priebeh zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva. Nakoniec predstavitelia tohto priemyselného odvetvia vyjadrili svoje znepokojenie nad rozšírením pôsobnosti smernice 92/3/Euratom na vyhorené palivo určené na opätovné použitie s následným rizikom sťaženia zásielok a zvýšenia administratívneho zaťaženia bez toho, aby sa zvýšil stupeň ochrany populácie a zamestnancov, ktorá je už zabezpečená inými právnymi nástrojmi, napríklad spoločným dohovorom o bezpečnosti pri nakladaní s vyhoreným palivom a bezpečnosti rádioaktívnych odpadov ako aj platnými predpismi o preprave rádioaktívnych látok.

4.1.1

Jednou z najväčších inovácií nového návrhu je rozšírenie pôsobnosti smernice na všetky typy vyhoreného paliva, bez ohľadu na to, či majú byť opätovne spracované alebo natrvalo uskladnené.

V súčasnosti vyhorené palivo určené na opätovné spracovanie, ktoré na rozdiel od rádioaktívneho odpadu je považované za tovar pripravený na ďalšie použite, nespadá do pôsobnosti smernice 92/3.

4.1.2

Komisia už pri viacerých príležitostiach (odpovede Európskemu Parlamentu na písomné otázky E – 1734/97 a P – 1702/02) jasne vysvetlila rozdiel medzi vyhoreným palivom určeným na trvalé uskladnenie, ktoré je považované za rádioaktívny odpad a vyhoreným palivom určeným na opätovné použitie. Čo okrem iného odráža právo každého členského štátu formulovať a dopĺňať vlastnú stratégiu riadenia vyhoreného paliva rovnako ako iné stratégie, ktoré v tejto oblasti existujú.

4.1.3

Komisia sa odvoláva na argumenty o ochrane pred radiáciou a na logiku veci (materiály sú tie isté, mení sa len miesto určenia) ako argumenty pre rozšírenie pôsobnosti na vyhorené palivá určené na opätovné použitie. Ak má rádioaktívny materiál podliehať rovnakému systému bez ohľadu na miesto určenia, potom je nevyhnutné zaistiť, aby nová smernica nebola chybne aplikovaná s cieľom zabrániť presunu vyhoreného paliva. Z tohto dôvodu proces automatického schvaľovania zaručuje vyváženosť daného dokumentu a mal by byť ponechaný. K tomuto vyváženiu prispieva striktnejšia definícia zdôvodnenia odmietnutia povolenia na tranzit cez tranzitné štáty.

4.2.1

Nový návrh definuje krajinu tranzitu ako „akúkoľvek krajinu, inú ako krajinu pôvodu alebo krajinu určenia, cez územie ktorej je zásielka plánovaná alebo sa uskutoční“. Ako by mal byť definovaný pojem „územie“? Zahŕňa v sebe pevninu, teritoriálne vody, výlučnú hospodársku zónu a vzdušný priestor?

4.2.2

Tieto pojmy musia byť jasne definované, pretože dôsledky daných ustanovení by sa mohli značne odlišovať v závislosti od toho, či napríklad výlučná hospodárska zóna sa považuje za integrálnu súčasť územia krajiny. Je potrebné uvedomiť si, že na základe medzinárodného práva sa právomoci štátu menia podľa časti dotknutého územia tohto štátu.

4.2.3

Zákony medzinárodného práva verejného garantujú štátom plnú zvrchovanosť vo vlastných teritoriálnych vodách, ale nie vo výlučnej hospodárskej zóne a na výbežkoch pevniny, kde sú ich práva obmedzené. EHSV je toho názoru, že územie krajiny tranzitu by malo byť interpretované ako pozemný a vzdušný priestor štátu, jeho teritoriálne vody, okrem výlučnej hospodárskej zóny.

4.2.4

Tento názor je ďalej podložený faktom, že výlučné hospodárske zóny neexistujú v oblasti Stredomoria, nakoľko jeho rozloha to neumožňuje. Európska únia eviduje mnoho stredomorských krajín, ktoré by v prípade začlenenia výlučných hospodárskych zón nemohli požívať rovnaké práva ako ostatné členské štáty. EHSV taktiež odporúča, aby táto prísnejšia definícia územia tranzitnej krajiny bola uplatňovaná vo svetle práv a slobôd námornej dopravy stanovených medzinárodným právom, osobitne zásada neohrozujúceho tranzitu vo výsostných vodách podľa špecifických ustanovení článku 27, odseku 3, písmena i) spoločného dohovoru.

4.3.1

Bolo by vhodné preskúmať práva, ktoré táto smernica priznáva krajinám tranzitu.

4.3.2

Návrh predpokladá vydávanie predchádzajúceho povolenia krajín tranzitu, či už sú členskými štátmi EÚ alebo nie.

4.3.3

V prípade ak členské štáty musia požiadať o predbežné povolenie na tranzit po území tretieho štátu, mali by sa ubezpečiť, že daný štát dodržiava zmluvné bezpečnostné predpisy.

4.4.1

Článok 27, odsek 3, písmeno i) Spoločného dohovoru MAAE hovorí o tom, že ustanovenia Dohovoru „neobmedzujú ani neovplyvňujú uplatňovanie práv námorníctva a letectva všetkých štátov, práv a slobôd námornej, riečnej a vzdušnej prepravy, ako ich upravuje medzinárodné právo“.

4.4.2

V skutočnosti pracovná skupina SLIM navrhla, že by bolo vhodné začleniť podobné ustanovenia do smernice.

4.4.3

V každom prípade by bolo potrebné presnejšie stanoviť dôvody, ktoré môžu viesť členské krajiny tranzitu k zamietnutiu udelenia tranzitného povolenia. Smernica 92/3 vytvorila systém výnimiek z princípov spoločného atómového trhu a tento systém výnimiek sa musí prísne uplatňovať. Krajiny tranzitu teda na základe tejto smernice môžu zamietnuť vydať povolenie k tranzitu len za predpokladu, že dôjde k nezhode z medzinárodnými predpismi a predpismi Spoločenstva týkajúce sa prepravy. Hoci súčasný návrh Komisie obsahuje len vágne vyjadrenie „príslušná uplatniteľná legislatíva“.

4.4.4

Bolo by vhodné jasne definovať rozdiel medzi členskými krajinami tranzitu a členskými krajinami určenia. Hlavným záujmom členských krajín tranzitu by bolo zabezpečiť, aby navrhovaný prevoz zodpovedal medzinárodným a európskymi regulačnými podmienkam prepravy rádioaktívneho materiálu. Dôležité oblasti záujmu by boli oveľa širšie v prípade členských krajín určenia a netýkali by sa len prevozu, ale aj riadenia rádioaktívneho materiálu.

4.4.5

Teda článok 6, odsek 3 by mohol znieť nasledovne:

„Zamietnutie udelenia povolenia alebo stanovenia podmienok pre povolenie musia byť riadne zdôvodnené:

4.4.6

Takzvaný postup automatického schválenia, ktorý bráni krajinám zbytočne predlžovať proces, je veľmi užitočný a nemal by byť spochybňovaný (článok 6, odsek 2 návrhu).

4.5.1

Návrh obsahuje skutočné zjednodušenie existujúcich postupov. No aj napriek tomu, pretrvávajú určité ťažkosti a pochybnosti ohľadom aplikácie určitých zmien do praxe.

4.6.1

Štruktúra smernice bola zmenená, aby bolo možné jasnejšie identifikovať odlišné štádiá v celom procese. Na dovoz a vývoz sa uplatňujú špecifické ustanovenia, ale je potrebné objasniť ich prepojenie so všeobecnými pravidlami, ktoré určujú štádiá procesu.

4.6.2

Podľa článku 10, odseku 1 v kombinácii so všeobecnými ustanoveniami návrhu, by členské krajiny určenia mohli teoreticky žiadať o povolenie sami seba, čo vyznieva absurdne.

4.6.3

Definícia článku 10, odsek 2 „osoba, ktorá má zodpovednosť za riadenie zásielky“ nie je jasná a môže sa vzťahovať na rôznych operátorov. Ak by sme hovorili o právnej zodpovednosti, mala by byť definovaná zmluvne a/alebo by mala mať regulačnú alebo legislatívnu podobu?

4.6.4

Zlúčenie článku 10, odsek 2 s článkom 12, ktoré špecifikujú podmienky pre zákaz vývozu, takisto spôsobuje ťažkosti. Očakáva sa od členskej krajiny tranzitu, medzi iným, aby s určitosťou zhodnotila schopnosť krajiny určenia, ktorá nie je členom Spoločenstva, riadiť rádioaktívny odpad (článok 12, odsek 1, písmeno c))? Aký by bol dôsledok, ak by krajina tranzitu rozhodla, že daná krajina určenia vhodné zdroje nemá?

4.6.5

Pre presné stanovenie zásad vývozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva za hranice EÚ navrhuje sa doplniť článok 12, odsek 1, písmeno c) o opatrenie v tom zmysle, že úrady členských štátov nepovolia zásielky do takých tretích krajín, v ktorých technické, právne a administratívne zdroje ani možnosti spoluúčasti občanov na rozhodovaní nezaručujú bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom aspoň na úrovni, aká je predpísaná v krajinách EÚ.

4.6.6

Článok 11 o osobitných pravidlách pre vývoz zo Spoločenstva vôbec nešpecifikuje formu, v ktorej by mali tretie krajiny podať alebo prijať žiadosť o schválenie. Navyše, uplatnenie všeobecných pravidiel návrhu nie je možné zlúčiť s extrateritorialitou krajín určenia, ktoré nie sú členmi Spoločenstva a nespadajú pod jeho jurisdikciu.

4.6.7

Zamietnutie schválenia krajinou určenia. Ako už bolo povedané v súvislosti s krajinami tranzitu, bolo by vhodné jasnejšie špecifikovať dôvody, ktoré by mohli oprávniť zamietnutie schválenia (článok 6, odsek 3 sa vzťahuje na obe kategórie štátov).

4.7.1

„Rádioaktívny odpad“: článok 3, odsek 1 podáva novú definíciu rádioaktívneho odpadu. Aj keď by mala byť založená na definícii spoločného dohovoru, obsahuje niektoré rozdiely. Týka sa to najmä označenia krajiny, ktorá by mala kategorizovať rádioaktívny odpad. Bolo by vhodné použiť definíciu spoločného dohovoru.

4.7.2

„Technická špecifikácia“: článok 9 sa odvoláva na „technickú špecifikáciu na základe ktorej je zásielka schválená“, bez toho aby podal definíciu pojmu. Keďže tento pojem sa často používa v legislatíve o prevoze rádioaktívneho odpadu a spáleného paliva, mal by byť jasne definovaný, aby sa predišlo riziku zámeny.

4.7.3

„Povolenie“ – „potvrdenie“ – „prijatie“ – „súhlas“: Niektoré články v návrhu (články 4 až 7 a články 10, 11 a 13) nevhodne používajú tieto pojmy. Zjednotenie terminológie by zjednodušilo porozumenie a interpretáciu dokumentu. EHSV navrhuje zachovať obidva pojmy: povolenie a schválenie. Povolenie: tento pojem by sa vzťahoval na súhlas daný krajinou pôvodu. Schválenie: tento pojem by sa vzťahoval na súhlas daný krajinou určenia a/alebo pôvodu. Toto rozlíšenie by umožnilo zvýrazniť dve hlavné etapy kontrolného postupu, ktorý smernica zavádza.

5.1.1

EHSV súhlasí s tým, že smernica by mala byť prehodnotená, aby sa zabezpečila dôslednosť posledných smerníc Euratomu a medzinárodných dohovorov, ako aj zjednodušili a objasnili existujúce postupy. Víta zavedenie procesu automatického schvaľovania, ktorý umožní odstrániť omeškania.

5.2

Napriek tomu by však chcel upozorniť na potrebu prehodnotenia pravidiel tranzitu, aby ich uplatňovanie nespôsobilo neoprávnený zásah počas transportu vyhoreného paliva určeného na opätovné použitie v rámci Európskej únie, ktorý by bol v rozpore so zásadami spoločného atómového trhu.

5.3

Záverom by bolo potrebné objasniť pravidlá dovozu a vývozu a presnejšie definovať dôvody, ktoré oprávňujú krajiny tranzitu alebo určenia odmietnuť vydanie povolenia.