31.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/52

1.1

Dobre fungujúci vnútorný trh so zodpovedajúcimi normami týkajúcimi sa sociálnej ochrany, obzvlášť sociálnej ochrany zamestnancov, ochrany spotrebiteľov a životného prostredia, je jadrom európskej integrácie. Legalizuje integráciu tým, že vytvára značné výhody pre občanov a podniky.

1.2

EÚ je založená na princípe právneho štátu. Posilňuje základy vnútorného trhu a zabraňuje akejkoľvek diskriminácii na základe pôvodu alebo národnosti výrobkov, osôb alebo spoločností. Efektívne uplatňovanie právnych predpisov EÚ zvyšuje dôveru verejnosti voči európskej politike a procesom a približuje EÚ k občanom a podnikom. No to si vyžaduje aj načasovanú a správnu transpozíciu právnych predpisov EÚ na národnej úrovni.

1.3

Európska legislatíva, ktorá sa zameriava na odstránenie akýchkoľvek bariér a vytvára tak vyrovnané prostredie, musí byť uplatňovaná rýchle a koherentne v rámci celej EÚ a efektívne vykonaná všetkými zodpovednými orgánmi: národnými a regionálnymi.

1.4

Vnútorný trh funguje správne a stáva sa zdrojom rastu a prosperity len, ak v ňom nie sú žiadne diskriminačné a skryté bariéry voči občanom a podnikom, vrátane ťažkopádnych a dlhých administratívnych postupov. Časté sťažnosti od občanov a podnikov sú každoročne výsledkom opatrení prijatých na národnej úrovni, ktoré sú často až príliš reštriktívne alebo príliš komplexné a disproporčné (1). To je čiastočne dôsledkom pridávania predpisov, ktoré nie sú obsiahnuté v smernici (gold-plating), ku ktorému dochádza najmä počas transpozície zákonov EÚ do národného práva. Gold-plating pridáva na národnej úrovni predpisy, ktoré môžu zmariť ciele EÚ.

1.5

Lepšia tvorba práva je integrálnou súčasťou Lisabonskej agendy. Závery zasadnutia Európskej rady z 22. a 23. marca 2005 jasne potvrdili pozitívny prínos vylepšeného regulačného prostredia v prospech konkurencieschopnosti. Rovnaké závery prinieslo aj zasadnutie Rady o konkurecieschopnosti 6.a 7. júna 2005 (2). Pri tejto príležitosti je potrebné podčiarknuť skutočnosť, že lepšia tvorba práva a jeho implementácia a vykonávanie sú navzájom úzko prepojené: právny predpis je dobrý, ak je vykonateľný a vykonaný.

1.6

Ak má byť právny predpis vykonateľný, musí byť dostatočne jasný a aby bol efektívny, musí byť schopný vhodne reagovať na konkrétny problém. Keď je právny predpis príliš komplexný alebo príliš vágny, napríklad z dôvodu nedostatočného zhodnotenia dôsledkov, nevyhnutne sa objavia problémy s jeho implementáciou. Následne musia byť navrhnuté dodatočné právne predpisy, ktoré sa na dané problémy zamerajú. Zlé právne predpisy vedú k množeniu predpisov a vytváraniu obrovského množstva pravidiel, ktoré zaťažia podniky a zmätú občanov (3).

1.7

Aby sa zabezpečila efektívna implementácia právnych predpisov, orgány musia mať základnú administratívnu kapacitu. V opačnom prípade spôsobia administratívne nedostatky problémy pri implementácii a vykonávaní.

1.8

Efektívne uplatňovanie právnych predpisov EÚ zároveň zlepšuje konkurencieschopnosť a zjednodušuje cezhraničnú spoluprácu, čo sú dva základné ciele Lisabonskej agendy.

1.9

EHSV je toho názoru, že EÚ má problémy pri implementácii a zosúladení. Štatistické údaje o stave implementácie právnych predpisov EÚ ukazujú skutočnosť, že členské štáty zaostávajú v procese transpozície smerníc. Štatistiky o nedodržaní postupov odhaľujú, že transpozícia je často nesprávna alebo neúplná. Napriek tomu, 78 % prípadov iniciovaných Európskou komisiou proti členským štátom v období 2002-5 sa týka transpozície a uplatnenia smerníc. Táto skutočnosť naznačuje, že členské štáty majú problémy s určením metódy implementácie na národnej úrovni, ktorá by smernice uviedla do platnosti.

1.10

Rada sa vo viacerých uzneseniach venovala problémom, ktoré vznikajú pri implementácii a vykonávaní (4). Interinštitucionálna dohoda z roku 2003 o lepšej tvorbe práva sa sústredila aj na „lepšiu transpozíciu a uplatnenie“.

1.11

V niekoľkých prípadoch Európsky súdny dvor uložil členským štátom povinnosť zabezpečiť efektívnu implementáciu a vykonanie (5).

1.12

Komisia vydala niekoľko dokumentov, ktoré uvádzajú, ako by členské štáty mohli zlepšiť svoju transpozíciu a uplatňovanie (6). Vo svojej Bielej knihe o riadení Komisia uvádza: „účinok predpisov Európskej únie v konečnom dôsledku závisí od vôle a schopnosti relevantných orgánov členských štátov zabezpečiť, aby tieto predpisy boli transponované a vykonané efektívne, úplne a včas“ (7). Nedávno vo svojom Oznámení zo 16. marca 2005 na tému „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“, Komisia načrtla postup pre zlepšenie regulačného rámca Spoločenstva bez nadmerných administratívnych nákladov.

1.13

Od roku 1985 nový prístup funguje ako užitočný nástroj pre zvyšovanie efektivity harmonizácie štandardov a regulačných prístupov. Vytvára stabilný, primeraný a transparentný právny rámec so systémom bŕzd a protiváh pre orgány, tým, že používa mnoho rôznych nástrojov definovaných v smerniciach a dáva väčšiu zodpovednosť výrobcom a tretím stranám. Čo sa týka implementácie, najmä na základe hĺbkovej analýzy Komisia odvodila závery: „skúsenosť tiež ukázala, že implementácia týchto smerníc sa môže ďalej zlepšovať mnohými spôsobmi“ (8). Tento dokument poukazuje na vážne nedostatky.

1.14

V Druhej správe o stratégii vnútorného obchodu 2003-2006 (9) Komisia analyzuje nedostatky pri implementácii a vykonávaní v mnohých rôznych oblastiach. Definuje aj úmysel a ciele dosiahnuť zlepšenie. Okrem iného sa jedná o priamu angažovanosť členských štátov a teda aj politickú vôľu. Odporúčanie Komisie o transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh (10) do národného práva, definuje určité postupy, ktoré by mali členské štáty prijať. Hlavným spomedzi takýchto postupov je zavedenie kontroly a koordinácie zodpovednosti jednému ministrovi a ministerstvu, založenie národnej databázy o transponovaných smerniciach a podpora úzkej spolupráce medzi úradníkmi daného štátu, ktorí sídlia v Bruseli a úradníkmi, ktorí implementujú národné opatrenia.

1.15

„Výsledkové listiny“ o implementácii odhaľujú nedostatky vo formálnej transpozícii. Ale odhliadnuc od týchto náznakov pozornosti príslušných európskych inštitúcií, spôsob, akým sa prijaté pravidlá implementujú do národnej legislatívy a/alebo právnych úprav, nebol podrobený systematickej kontrole a následnej rozprave v Rade. Zatiaľ čo rôzny spôsob implementácie v rôznych častiach členského štátu by rýchlo podnietil ohlasy verejnosti, rôzny spôsob implementácie v jednotlivých členských štátoch sa dokonca nedostáva ani do politického programu.

1.16

„Výsledkové listiny“ nepochybne pomohli k vyššej transparentnosti záznamov o transpozícii v členských štátoch. Ešte neexistujú podobné „výsledkové listiny“ o uplatňovaní, ktoré by zvýšili transparentnosť v spôsobe uplatňovania právnych predpisov a politiky EU vnútroštátnymi orgánmi.

1.17

Hoci sa diskutuje o možnostiach zlepšenia, v rámci EÚ ešte stále vládne veľmi nízke povedomie a angažovanosť verejných činiteľov v zabezpečení toho, aby právne predpisy EÚ ako základ integrácie, fungovali správne. Podarí sa to len, ak sa bude náležite dodržiavať celý proces: prijímanie smerníc, transpozícia, implementácia, vykonanie. V mnohých prípadoch možno tiež chýba dostatočná vôľa dôsledne implementovať celý proces. Dokumenty Komisie, mnohé rozhodnutia Súdneho dvora a príslušná akademická literatúra poskytuje dostatočné množstvo zdrojov na to, aby sa členské štáty zlepšili v plnení svojich právnych povinností.

1.18

Efektívne uplatňovanie práva EÚ si vyžaduje zvláštnu pozornosť a zabezpečenie v EÚ so zvyšujúcim sa počtom členských štátov. Integračný proces v Európskej únii nesmie byť ohrozený znižovaním efektivity pravidiel EÚ.

2.1

Zatiaľ čo Zmluva o založení ES poskytuje rôzne opatrenia pre priblíženie sa a harmonizáciu na dokončenie úplného vnútorného trhu (11). Skúsenosti zo sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ukázali, že úplná harmonizácia je pomalý, ťažkopádny a v určitých prípadoch nepotrebný proces. Opatrenia založené na vzájomnom uznávaní a kontrole vlastného štátu sa ukázali byť jednoduchšie pri rokovaniach aj implementácii. Sú efektívnejšie aj v liberalizácii obchodu a investícií bez toho, aby vytvárali nadmerné zaťaženie. No je potrebné uvedomiť si, že EÚ vstúpila do nového štádia, ktoré je charakteristické zvyšovaním rozdielov vo vládnej kultúre. Táto skutočnosť môže viesť k opätovným požiadavkám zaviesť úpravy, ktorými by sa dosiahla konvergencia a podpora osvedčených postupov.

2.2

Aj napriek prechodu k novým politickým nástrojom, rastúce množstvo právnych predpisov Spoločenstva je čiastočne prirodzeným dôsledkom prehlbovania a rozširovania integrácie, ale čiastočne aj výsledkom neúplnej alebo chybnej implementácie v členských štátoch. Boli pridané nové predpisy, ktoré majú členským štátom zabrániť v neplnení svojich povinností alebo nadmernej komplexnosti týchto predpisov (12). Príkladom sú liberalizačné smernice, ktoré Komisia prijala na základe čl. 86 (3) v oblastiach ako telekomunikačné služby a telekomunikačné vybavenie.

2.3

Vzhľadom na to, že mnohé členské štáty sa stretli s ťažkosťami pri implementácii (13), zlepšenie uplatňovania právnych predpisov EÚ si vyžaduje tiež sústredené úsilie orgánov jednotlivých členských štátov, ktoré doteraz chýba. A to práve v období, keď v členských štátoch dochádza k pozitívnej zmene v zmysle uplatňovania menších zásahov a jasnejších nástrojov implementácie politík a nariadení.

2.4

Zasadnutie Európskej rady v Lisabone v roku 2000, ktorým sa spustil proces zvyšovania konkurencieschopnosti Únie, zaviedol otvorenú metódu koordinácie za účelom zlepšenia implementácie a doručenia použitím kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, benchmarkingu a overených postupov. Členské štáty sa ešte systematicky a vo väčšej miere neriadia týmito overenými postupmi, ktorými by zlepšili svoj vlastný stav implementácie politík.

2.5

Na začiatku otvorená metóda koordinácie vzbudila vysoké očakávania. Rovnako ako zámery benchmarkingu a overených postupov. Reálna skúsenosť však neprináša pozitívne závery. Zdá sa, že bez záväzných povinností členské štáty nie sú ochotné prijať legislatívu, nehovoriac o jej implementácii a vykonaní.

2.6

Do roku 2004 desať kandidátskych krajín adaptovalo acquis communautaire do svojich národných legislatív. Termín bol teda formálne dodržaný. Ale zmena zákona neznamená automaticky aj jeho správnu transpozíciu. Implementácia a vykonanie si navyše vyžadujú existenciu vhodných vnútroštátnych správnych orgánov a postupov, ktoré musia byť v mnohých prípadoch založené na nových základoch, pretože chýbajú potrebné skúsenosti, ktorými by bolo možné právne predpisy EÚ uplatniť efektívne. Väčšia spolupráca medzi orgánmi jednotlivých štátov a inštitúciami Spoločenstva by mala zjednodušiť jednotnú aplikáciu predpisov EÚ v rámci Únie (14).

2.7

Hoci úpravy a legislatíva EÚ sú namierené smerom na vytváranie rovnakých podmienok na otvorenom európskom trhu, v rámci jednotlivých oblastí sa môžu nástroje značne odlišovať. Princíp môže byť všade rovnaký, ale stupeň integrácie, na ktorý sa zameriava, sa môže veľmi líšiť. Tento fakt vedie k vzniku viac či menej prísnych pravidiel Spoločenstva a následne k rozdielnym názorom a právnym prístupom.

2.8

Tieto rozdiely sú dôsledkom rozdielnych cieľov integrácie, napríklad v oblastiach ako vnútorný trh a politika životného prostredia a oblastiach ako sociálna politika a zdravotníctvo, ktoré sú primárne v národnom kontexte. Zmluva sama o sebe používa menej ambiciózne pojmy, najmä čo sa týka verejného zdravia alebo vzdelávania. V týchto oblastiach je úlohou EÚ skôr „koordinovať“ a „podporiť“ ako integrovať.

2.9

Následne, súčasný vývoj vytvára obraz o rôznorodosti, v ktorej existujú odlišné legislatívne nástroje na úrovni EÚ súčasne s ostatnými, ktoré naopak odrážajú prístup jednotlivých štátov. Sú to nasledovné:

2.10

Táto široká skupina nástrojov Spoločenstva, ktorá si vyžaduje transpozíciu, implementáciu a vykonanie v členských štátoch často v jednotlivých štátoch zapríčiňuje rôzne interpretácie toho, čo má byť implementované a vykonané na národnej úrovni a ako to má byť urobené.

2.11

Praktický dôsledok modelu v stave v akom funguje v súčasnosti zohľadňuje v rôznych štádiách nasledujúce prvky, z pohľadu členských štátov:

2.12

Prístup EÚ samozrejme rešpektuje rozdielnosť členských štátov a ich bohaté administratívne zvyklosti, právnu kultúru a politické systémy. Je to dokonca otázka princípu. Rozdielne tradície a kultúry ale musia byť schopné zaručiť efektívne uplatňovanie legislatívy EÚ, aby sa tak predišlo deformácii a diskriminácii. Rozšírenie právomocí Únie a prebiehajúce rozširovanie zvýrazňujú komplexnosť tejto úlohy.

2.13

Čo sa týka Komisie, niektoré konkrétne závažné prvky, ktoré majú vplyv na záverečný výsledok, obsahujú:

2.14

Spolu s rastúcim počtom právnych predpisov Spoločenstva zároveň rastie aj množstvo neprávnych nástrojov a procesov, ktorých zámerom je donútiť členské štáty, aby správne a včas implementovali právne úpravy EÚ, ako napríklad pravidelné správy a výsledkové listiny o stave transpozície v členských štátoch.

2.15

Komisia navyše podnikla niekoľko krokov, aby informovala občanov a podniky o ich právach a povzbudila ich pri uplatňovaní týchto práv pred národnými orgánmi a národnými súdmi. Napríklad, kontaktné miesta pre občanov a podniky a centrá SOLVIT sa zameriavajú na identifikáciu a riešenie ťažkostí jednotlivcov alebo podnikov, ktorí sa presťahujú alebo pracujú v členskom štáte inom ako svojom.

2.16

Posledná správa o prípadoch, ktoré sa v centrách SOLVIT vyskytli ukazuje, že viac ako 50 % všetkých problémov sa týka uznania profesionálnej kvalifikácie, prístupu výrobkov na trh, registrácie motorových vozidiel a povolení k pobytu. Hoci 80 % prípadov sa úspešne vyrieši, štatistiky tiež naznačujú, že problémy nie sú nové alebo nezvyčajné. Občania alebo podniky sa stretávajú s ťažkosťami najmä vďaka byrokratickým postupom a neochote vnútroštátnych správnych orgánov spracovať ich požiadavky. Aj napriek úspechu centier SOLVIT, 20 % problémov ostáva nevyriešených. Členské štáty by mali konať takým spôsobom, aby sa toto percento znižovalo a aby sa národné kancelárie SOLVIT a európska sieť centier SOLVIT lepšie dostávali do povedomia verejnosti – podnikov a tiež občanov.

2.17

Rozšírenie únie je aj výzvou. Zvýšený počet členov nie je možné riadiť bez zodpovedajúceho posilnenia konzultačných a kontrolných postupov.

2.18

Toto posilnenie konzultačných a kontrolných postupov bolo najviac viditeľné pri najnovšom rozšírení a pri parametroch schválených na bruselskom zasadnutí Európskej Rady v decembri 2004, kde sa rokovalo o pripravovaných rozšíreniach. Potenciálne členské štáty budú podrobené prísnej kontrole zo strany Komisie a bude sa od nich očakávať, že pred tým ako vstúpia do EÚ implementujú väčšiu časť acquis communautaire. Takisto budú musieť rýchlejšie ukončiť všetky prechodné dohody, ktoré môžu získať.

3.1

Efektívna implementácia a vykonávanie majú pre občanov a podniky veľký význam. Sú integrálnou súčasťou fungovania právneho štátu. Často sa odlišujúce interpretácie všeobecne prijatej legislatívy vyvolávajú u občanov a v podnikoch otázky, ako napríklad: U koho sa sťažovať? Kto je zodpovedný? Čo robiť v krátkodobom horizonte? Základnejšou otázkou je: do akej miery vedie neefektívna implementácia k oneskoreniu alebo zmene investičných modelov a nedostatku dôvery u občanov? Tieto otázky súvisia s legitimitou, koherenciou a predvídateľnosťou politík EÚ. Pokračovanie súčasného neuspokojivého chodu transpozície a implementácie nie je možné ďalej tolerovať.

3.2

Značná komplexnosť a mätúci vývoj v správnom vykonávaní prijatých smerníc na úrovni EÚ si žiada celkovú SWOT analýzu systému a jeho záverov: Kde sa nachádzame? Aké sú príčiny problémov? Akým výzvam čelia členské štáty? Na čo sa zameriavajú členské štáty? Aká je ideálna vzájomná reakcia medzi princípom subsidiarity a dohľadom EÚ? Inými slovami: kto by mal hodnotiť čo a aké sú kritériá? Do akej miery súvisia právne nástroje a súčasné postupy s cieľmi európskej integrácie? Ako budú EÚ a členské štáty reagovať na sťažnosti od spoločností a občanov týkajúce sa neúplného a niekedy kontraproduktívneho spôsobu transpozície, implementácie a vykonávania predpisov EÚ do národných právnych úprav a postupov?

3.3

Popri diskusii o spôsoboch zlepšenia v členských štátoch sa musí hovoriť aj o týchto zaujímavých otázkach, aby sa podporila široká a otvorená diskusia medzi politikmi a úradníkmi, ako aj súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou, o vhodnom spôsobe adaptácie procesov a postupov v EÚ a v členských štátoch. Musí sa zvýšiť povedomie o dôsledkoch správnej transpozície, implementácie a vykonávania vo všetkých prijatých politikách EÚ.

3.4

Je potrebné zohľadniť dôsledky budúcich rozširovaní na koherentné a jednotné uplatňovanie právnych úprav Spoločenstva v rámci EÚ. EÚ by mala tiež zvážiť spôsob, akým sa dá predísť situácii, v ktorej by si Únia s 27 alebo viacerými členskými štátmi a veľkou rôznorodosťou sama sebe mohla vytvoriť určité prekážky obchodu, investíciám a štátnemu zriadeniu.

3.5

Existuje viacero pohľadov na problém riešenia zlého uplatňovania právnych úprav EÚ, ktoré je z politickej perspektívy spojené s napätím medzi princípom subsidiarity a prístupom Spoločenstva. Existuje názor, že členské štáty by mali bez výhrad prijať zodpovednosť implementovať právne predpisy EU a Komisia by na to mala dohliadať. Druhý prístup je založený na princípe subsidiarity: poskytnúť členským štátom voľný priestor a nechať všetkých nech si riešia vlastné problémy. Tretia možnosť je, že členské štáty by mali prevziať viac vlastníckych práv a väčšiu zodpovednosť, samy seba by kontrolovali a Komisia by dohliadala na plnenie a aktívne by používala svoje legálne právomoci, keď to bude potrebné.

3.6

Komisia ako garant zmlúv a iniciátor legislatívy zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní správneho fungovania vnútorného trhu. Jej úlohou je navrhovať jednoduchú a vykonateľnú legislatívu, ktorá rieši problémy na vnútornom trhu, bez toho aby vytvárala nadmerné náklady pre členské štáty a podniky. A preto počas predchádzajúcich rokov Komisia vyvinula nadmerné úsilie zjednodušiť legislatívu a zhodnotiť dopad navrhovanej legislatívy. Komisia zároveň musí konať rýchlo a rázne a obmedziť neplnenie povinností. Komisia by mala zvážiť spôsob, akým rozšíriť odporúčania o včasnej a správnej transpozícii ktoré predniesla v roku 2004 (viď vyššie), aby pokrývali aj problematiku implementácie a vykonávania.

3.7

Ako spolutvorcovia Únie majú členské štáty povinnosť správať sa lojálne voči Únii, plniť si povinnosti, zjednodušovať plnenie úloh Spoločenstva a neohrozovať ciele článku 10 Zmluvy o ES. Čiže: postoj členských štátov musí odrážať skutočnosť, že oni sami sú Európska únia a že podľa toho sa aj podieľajú na rozhodnutiach Únie. (15)

3.8

Európsky súdny dvor v mnohých prípadoch jasne rozhodol, že členské štáty sa nemôžu obhajovať tvrdením, že existujú akékoľvek vnútorné administratívne prekážky, aby ospravedlnili neúplnú alebo nesprávnu implementáciu právnych predpisov Spoločenstva. Tieto súdne rozhodnutia môžu pomôcť vylepšiť postupy, ktoré sa predpokladajú do budúcnosti.

3.9

Budete takisto potrebné zohľadniť druh právnych a iných ako právnych nástrojov a postupov, ktoré budú použité ako záruka efektívnej implementácie politiky v Únii s viac ako 30 členmi.

3.10

Výsledky používania iných ako právnych nástrojov a postupov sú do určitej miery zmiešané. Napriek svojmu sľubnému začiatku sa otvorená metóda koordinácie nezdá byť úspešná. Na rozdiel od toho, centrá SOLVIT doteraz vyriešili 80 % problémov, s ktorými sa museli zaoberať.

3.11

Zasadnutie Rady o konkurecieschopnosti vo svojich záveroch z marca 2005, vyzvalo členské štáty, aby preverili kompatibilitu domácej legislatívy s predpismi EÚ a aby sa odstránili prekážky na trhu a umožnila sa konkurenciu. Európsky parlament uznal aj výhody toho, keď vnútroštátne správne orgány dohliadajú na súlad s predpismi EÚ v jednotlivých krajinách. Preverovanie je praktický spôsob ako identifikovať a odstrániť prekážky obchodu, či už pochádzajú z nesprávnej implementácie, nesprávneho vykonania právnych úprav EÚ alebo jednoducho z administratívneho postupu, ktorý nie je v súlade s požiadavkami EÚ.

4.1.1

EHSV považuje implementáciu a vykonávanie legislatívy za neoddeliteľnú súčasť lepšej tvorby práva a teda za politickú prioritu. (16) Skutočnosť je zatiaľ iná, aj keď meniaci sa prístup členských štátov a v rámci Komisie už otvára cestu do budúcnosti. Tvorcovia právnych predpisov často nebrali dostatočne do úvahy požiadavky implementácie a vykonávania. Zodpovedajúce hodnotenia dôsledkov pre lepšiu tvorbu práva musia zohľadniť aj spôsob, akým by sa legislatíva mala vytvárať a ako by mala byť vykonávaná. Celý proces je nevyhnutným predpokladom pre vytvorenie rovných podmienok a legitimitu EÚ.

4.1.2

Principiálne sú to v prvom rade členské štáty, ktoré majú zabezpečiť správnu implementáciu a vykonávanie právnych úprav EÚ. Úlohou Komisie ako garanta zmlúv je zaistiť, aby členské štáty naozaj plnili svoje úlohy. Komisia môže riešiť akýkoľvek nedostatok prostredníctvom postupov uplatnených pri neplnení povinností alebo inými prostriedkami, ktoré považuje za vhodné pre riešenie problému chybného uplatnenia právnych úprav EÚ.

4.1.3

Ako dôsledok Interinštitucionálnej dohody z roku 2003 v súčasnosti Rada uvažuje o lepšej úprave a zjednodušení právnych predpisov. EHSV je toho názoru, že dostatočná pozornosť by sa mala venovať zlepšenému uplatňovaniu všetkých predpisov EÚ, nie len smerniciam, ktoré majú byť vykonané v členských štátoch.

4.1.4

EHSV je toho názoru, že zasadnutia Rady o konkurencieschopnosti so svojimi záväzkami voči vnútornému trhu, ktorý je pre integračný proces kľúčový, by sa v otázkach implementácie a vykonávania na úrovni EÚ mali prirodzene dopĺňať s Komisiou.

4.1.5

Veľmi dôležitým a často rozhodujúcim aspektom je fakt, že úpravy domácej administratívy členských štátov sú mimo dosahu zmlúv. Ale aj napriek tomu, z článku 10 Zmluvy o ES a jednotlivých prípadov vyplýva, že vnútroštátne orgány musia zabezpečiť správnu implementáciu a vykonanie. V tomto zmysle EHSV zdôrazňuje spoločné vlastníctvo členských štátov EÚ a samozrejme aj ich spoluzodpovednosť.

4.1.6

Príliš dlho sa dôraz kládol na zavádzanie nových nariadení EÚ. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že v EÚ s 25 členskými štátmi by sa mal dôraz klásť skôr na implementáciu a vykonávanie existujúcich právnych predpisov, ako na pridávanie nových nariadení. Príprava nová legislatívy Spoločenstva nebude jednoduchá, pretože si bude vyžadovať značné investície času a zdrojov. Podobne aj výlučné spoliehanie sa na právne postupy s cieľom prinútiť členské štáty, aby riešili problémy, si tiež bude vyžadovať veľa času a vyčerpá obmedzené zdroje. Namiesto toho by bolo potrebné zmeniť kultúru a v rámci členských štátov a v Komisii by sa mal dôraz presunúť z vytvárania nových právnych úprav na implementáciu a vykonávanie, čím by sa zabezpečilo, že prijaté právne úpravy a politiky EÚ získajú svoju plnú účinnosť. Samozrejme, účelom nie je tvrdiť, že dôraz na implementáciu a vykonávanie môže slúžiť ako alibi pre nevytváranie legislatívy v oblastiach, v ktorých je nová legislatíva ešte stále potrebná.

4.1.7

Preverovanie existujúcich a už implementovaných právnych úprav EÚ – viď aj skúsenosti Dánska – pomôže v procese lepšej tvorby práva. Je to príklad vzájomného pôsobenia medzi zjednodušením a zlepšením implementácie a vykonávania.

4.1.8

Čo sa týka alternatív, čiže samoregulácie a spoločnej regulácie (17), musí sa uplatniť posudzovanie podľa jednotlivých prípadov, v ktorých by tieto alternatívy fungovali alebo nefungovali. Okrem nevyhnutnej podpory týchto alternatív samoregulácie a vzájomnej regulácie, ich vykonateľnosť by sa mala testovať v procese konkrétneho uplatnenia.

4.1.9

Podľa názoru EHSV je tiež zjavné, že rastúce množstvo ťažkostí v procese implementácie a vykonávania na národnej úrovni sa musí riešiť prostredníctvom užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Spoločenstva.

4.1.10

EHSV je toho názoru, že zvýšená spolupráca slúži aj snahe vyhnúť sa nadmernému množstvu právnych predpisov Spoločenstva, čo pravdepodobne nie je správny postup pri implementácii na národnej úrovni. Tá je príliš pomalá a ťažkopádna a často má tendenciu uprednostniť národné politické ciele použitím neprimeraných prostriedkov.

4.2.1

EHSV je toho názoru, že členské štáty by mali mať aj naďalej voľnosť pri určovaní vlastných metód a postupov implementácie. Členské štáty a Komisia by sa týmito metódami a postupmi mohli zaoberať a pri hodnotení dôsledkov.

4.2.2

Podľa názoru EHSV a nezávisle od toho aké metódy a postupy si členské štáty zvolia na implementáciu právnych úprav EÚ alebo národných právnych úprav, ktoré ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, výsledky musia byť v rámci celej EÚ podobné. Výsledky musia navyše skutočne odrážať vykonanie primárnych a sekundárnych právnych predpisov EÚ.

4.2.3

EHSV je toho názoru, že na úrovni členských štátov je potrebné zapojiť aj subnárodné orgány s autonómnymi legislatívnymi právomocami a/alebo implementačnými povinnosťami (napr. Krajiny, provincie, regióny).

4.2.4

EHSV je toho názoru, že ďalším krokom v spolupráci medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi pri implementácii právnych úprav a politík EÚ je posilnenie alebo zosúladenie kapacít vnútroštátnych správnych orgánov pre uplatnenie politík, ako sa o tom v niektorých členských štátoch v súčasnosti diskutuje.

4.2.5

Administratívna kapacita je vecou „spoločného záujmu“ a členské štáty musia zabezpečiť, aby implementačné a poriadkové orgány mali túto kapacitu rozvinutú na vysokej úrovni. Pre EHSV to okrem iného znamená úzku spoluprácu medzi vyjednávačmi v Bruseli a legislatívnymi orgánmi v rámci vnútroštátnych správnych orgánov.

4.2.6

EHSV zaznamenal jeden špecifický prístup, a to postupy národných zákonodarcov v určitých oblastiach, ako napríklad telekomunikácie. Národní zákonodarcovia zohľadňujú aj všeobecné európske predpisy aj národnú kontrolu. Tieto postupy je tiež nutné preveriť.

4.2.7

Členské štáty by mali byť stimulované, aby preverovali domáce predpisy a postupy (ako to v súčasnosti robia niektoré členské štáty, napríklad Dánsko). Implementačné problémy sa často vyskytujú, pretože národné predpisy a postupy nie sú dostatočne prispôsobené veľkému európskemu trhu.

4.2.8

Postupy ako gold-plating a cherry picking sú konkrétne spôsoby implementácie právnych úprav EÚ. EHSV je toho názoru, že by sa mohli uplatniť všeobecné pravidlá, na základe ktorých by členské štáty Komisii objasnili národné implementačné opatrenia a transpozičnými tabuľkami formálne dokázali, že sú úplnej a celkovej zhode s právnymi predpismi Spoločenstva.

4.2.9

Bolo by vhodné, aby členské štáty poskytli viac a lepšie informácie o právach a povinnostiach aj v rámci svojich vlastných správnych orgánov a aj voči širokej verejnosti. Nedostatok primeraných informácií je často dôvodom pre nesúlad. EHSV je toho názoru, že by sa malo uvažovať o stanovení vnútroštátnych postihov, ak občania alebo podniky neplnia svoje povinnosti.

4.2.10

V súčasnosti sú konzultácie o transpozícii a uplatnení v podstate obmedzené na bilaterálne kontakty medzi jednotlivými vládami štátov a Komisiou. Mal by sa posilniť vplyv multiratelálnych rozhovorov o transpozícii a implementácii medzi skupinami národných expertov, ktoré sa už začali organizovať. Je potrebné dosiahnuť väčšiu interakciu a flexibilitu, viesť systematickú a premyslenú diskusiu medzi všetkými zodpovednými orgánmi v rámci EÚ o dosiahnutých výsledkoch a o skúsenostiach členských štátov vo všetkých oblastiach politiky. Následné hodnotenie je potrebné.

4.2.11

V bilaterálnych kontaktoch medzi členskými štátmi by sa mal poskytnúť priestor výmene úradníkov v rámci úspešných projektov spolupráce (twinning projects), ktoré významne pomáhajú novým členským štátom a kandidátskym krajinám.

4.2.12

Následné hodnotenie smerníc a uplatnených právnych úprav EÚ sa musí vykonávať systematicky. Tak ako sú konzultácie nevyhnutné pre lepšiu tvorbu práva, podobné postupy by mali byť vytvorené aj pre proces následného hodnotenia (18). Pôvodné legislatívne orgány by nemali byť zodpovedné za takéto hodnotenia, ktoré môžu obsahovať aj budúcu potrebu a význam určitých predpisov.

4.2.13

EHSV je toho názoru, že diskusie budú mať za následok systematickú identifikáciu overených postupov, ktoré môžu orgány v rámci EÚ prijať. Tam, kde právne alebo administratívne rozdiely medzi členskými štátmi bránia prijatiu určených overených postupov, národné orgány by mali preukázať, ako ich vlastná metóda alebo postup vedie k podobným výsledkom ako v inom členskom štáte, kde sú overené postupy použité. Dobrým príkladom overených postupov presadzovaných v niektorých členských štátoch je „pravidlo prednosti“. Základný pracovný princíp, transpozícia právnych predpisov EÚ má prednosť pred implementáciou národnej legislatívy.

4.2.14

Vnútroštátne orgány sa za normálnych okolností zodpovedajú vládam alebo ministerstvám, prípadne parlamentu. Keďže chybná alebo chýbajúca implementácia právnych úprav EÚ tiež nepriaznivo ovplyvňuje záujmy občanov a podnikov v iných členských štátoch, EHSV je toho názoru, že EÚ by mala rozvinúť novú koncepciu vzájomnej zodpovednosti voči partnerským orgánom v iných členských štátoch. (19)

4.2.15

Orgány členského štátu musia vysvetliť svojim partnerským orgánom svoje administratívne postupy, formálne rozhodnutia a ostatné kroky, ktoré súvisia z implementáciou a vykonávaním právnych úprav EÚ, keď dané partnerské orgány v ostatných členských štátoch považujú takéto postupy, rozhodnutia a kroky za prekážku hladkého fungovania vnútorného trhu.

4.2.16

Pre EHSV je dôležité, aby členské štáty pravidelne preverovali kapacitu svojich implementačných a poriadkových orgánov a kompatibilitu domácich predpisov a úprav, ako aj administratívnych postupov s požiadavkami právnych úprav EÚ.

4.2.17

V procese ďalšieho rozširovania musia kandidátske krajiny transponovať celkový súbor právnych predpisov Spoločenstva (acquis communautaire). EHSV považuje za potrebné, aby mali k dispozícii primerané administratívne kapacity pre správne implementovanie ešte predtým, ako budú môcť vstúpiť do EÚ.

4.2.18

EHSV je toho názoru, že členské štáty musia byť pripravené vynaložiť väčšie ľudské a finančné zdroje na vážnu podporu implementácie a vykonávania. Výbor poukazuje na zarážajúci kontrast medzi zdrojmi určenými na otvorenú metódu koordinácie (úradníci, schôdze, dokumenty) a nedostatkom finančných zdrojov a dostupnej pracovnej sily v mnohých členských štátoch pri podpore dôležitých sietí ako napríklad SOLVIT. Pozitívnou výnimkou v tomto prípade je napríklad Švédsko.

4.2.19

Špeciálna pozornosť by sa mala venovať fungovaniu súdov, orgánov, ktoré majú za úlohu interpretovať a priamo uplatňovať právne predpisy EÚ (nariadenia) rovnako aj výsledky ich transpozície (smernice) a hlavne oblastiam, kde boli preukázané veľké ťažkosti pri zjednotení ich interpretácie a rýchlosti ich uplatnenia v konkrétnych prípadoch. Z toho vyplýva potreba vzdelávania sudcov a advokátov v oblasti právnych predpisov Spoločenstva, konkrétne v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa konkurencie, zdravotníctva a ochrany spotrebiteľa.

4.3.1

EHSV je toho názoru, že Komisia, okrem svojho úsilia usmerniť tvorbu právnych predpisov v rámci vlastných úradov, má tiež za úlohu podporiť dôveru medzi poriadkovými orgánmi v rámci siete vnútroštátnych orgánov, systematicky hodnotiť ich činnosť a identifikovať a šíriť overené postupy. Môže prispieť pomocou konkrétnych nástrojov, ako sú informačný systém, či zjednodušenie každodennej administratívnej spolupráce medzi úradníkmi. V tomto zmysle predstavuje „Poradný výbor pre vnútorný trh“ užitočnú platformu pre Komisiu a členské štáty. To isté platí pre informačný servis o vnútornom trhu navrhnutý Komisiou na podporu spolupráce medzi členskými štátmi.

4.3.2

Spolu s nástrojmi, ktoré označila Komisia vo svojom Oznámení na tému Lepšia kontrola uplatňovania právnych úprav Spoločenstva  (20) , určenými na prevenciu proti neplneniu povinností, EHSV je toho názoru, že rovnako dôležité je ďalej rozvíjať spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi. Komisia môže pomáhať pri kontrole vnútroštátnych postupov – aj keď nespôsobujú porušenie formálnych postupov – zjednodušením riešenia problémov a podporou overených postupov pri uplatňovaní medzi členskými štátmi.

4.3.3

EHSV odporúča, aby bola Komisia prizvaná vykonať audit poriadkových štruktúr v členských štátoch – prípadne obrátiť sa na neutrálneho partnera – a pravidelne vydávať správy o implementácii a vykonávaní vo forme „výsledkových listín“.

4.3.4

Úniou financované vzdelávacie programy založené na národných výskumoch a skúsenostiach, ktoré spájajú odborníkov v rámci celej Európy si vyžadujú väčšiu podporu. Nedávne školenie sudcov v oblasti konkurencie, ktoré sponzorovala Komisia, prinieslo pozitívne výsledky. Takéto vzdelávacie programy pre sudcov z nižších a regionálnych súdov, ako aj úradníkov štátnej správy musia byť rozšírené do všetkých dotknutých oblastí, keďže ešte stále prevláda nedostatok požadovaných vedomostí. Väčšia pozornosť by sa mala venovať aj práci Ombudsmanov.

4.3.5

Komisia by mala aktívne hľadať alternatívy formálnych právnych krokov, ktoré sú z pohľadu podávateľa sťažnosti často príliš pomalé. 50 % konaní pre neplnenie povinnosti trvá viac ako štyri roky! Alternatívy umožňujú spoločné stretnutia a fungovanie nástrojov ako SOLVIT. Komisia by mohla zvážiť zverejňovanie výsledkov spoločných stretnutí.

4.3.6

Hlavným cieľom by malo byť určenie najvhodnejšieho opatrenia na dosiahnutie požadovaného cieľa danej politiky. V určitých prípadoch a v snahe dosiahnuť spoľahlivé výsledky v členských štátoch, Komisia by mohla pouvažovať o prednesení návrhov nariadení namiesto návrhov smerníc. Vo všeobecnosti, Komisia by mala brať do úvahy problémy, ktoré môžu vzniknúť z rozdielov národných implementačných postupov.

4.3.7

Výbor je toho názoru, že Komisia musí disponovať potrebnými kompetenciami a zdrojmi, aby mohla vykonávať svoju tradičnú úlohu a to dohliadať nad implementáciou právnych úprav EÚ a nové úlohy, čiže zjednodušovať identifikáciu a šírenie overených postupov. EHSV víta vnútorný audit, ktorý Komisia zamýšľa vykonať v roku 2006, aby zhodnotila existujúce postupy a pracovné metódy v tejto oblasti.

4.3.8

Bolo by potrebné povzbudiť Komisiu, aby usmernila svoje úsilie dohliadať nad implementáciou a vykonávaním. Toto si bude možno vyžadovať viac zdrojov aj v rámci Komisie. V tomto zmysle je potrebné dosiahnuť väčšiu koherenciu prístupov jednotlivých Generálnych riaditeľstiev.

4.4.1

Z pohľadu EHSV nesmú byť konzultácie a dohľad nad implementáciou a vykonávaním obmedzené len na správne orgány a úradníkov. Európsky parlament a aj národné parlamenty by sa mali zaviazať k rovnakému postupu. EHSV víta iniciatívu Parlamentu začleniť implementáciu a vykonávanie do svojho programu. Táto iniciatíva určite prispeje k zvýšeniu potrebného politického záujmu o túto problematiku.

4.4.2

Ako súčasť iniciatívy za lepšie riadenie sa Komisia rozhodla rozšíriť konzultačný proces (21). Rovnaký krok sa očakával aj od členských štátov. Určitá sekundárna legislatíva, ako napríklad nariadenia o konkurencii alebo smernice o telekomunikáciách, si vyžaduje, aby vnútroštátne orgány konzultovali s dotknutými stranami pred tým, ako opatrenia prijmú. V niektorých členských štátoch sa dodržiava tradícia prieskumov verejnej mienky ako prostriedku podpory formulácie štátnej politiky a hodnotenia. Väčšina členských štátov vykonáva určité formy hodnotenia dôsledkov, ktoré sa týkajú najmä oblasti finančných zdrojov alebo životného prostredia.

4.4.3

Vzhľadom na komplexnosť daných procesov, dobré riadenie znamená v celej Európe vysvetľovať, že odhliadnuc od „subsidiarity“ a špecifických administratívnych zvyklostí, vlády sú povinné vykonať to, čo bolo dohodnuté na úrovni EÚ. To tiež znamená, že okrem Komisie a členských štátov, v záujme podpory implementácie a overených postupov je vítaný aj prínos súkromného sektora a občianskej spoločnosti.

4.4.4

EHSV je toho názoru, že vyvážená publicita danej problematiky bude vhodná hneď, ako Komisia a členské štáty pripravia konkrétne návrhy, ako prezentovať implementáciu a vykonávanie ako súčasť lepšej tvorby práva.