11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/76

1.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Všeobecné usmernenia pre hospodársku politiku na roky 2005 – 2008“ v súvislosti s „Integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008)“ má dopĺňať stanovisko na tému „Usmernenia o zamestnanosti 2005 – 2008“ (1). Výbor opakovane kritizuje podmienky konzultačného procesu, ktoré neprispievajú k vlastnej koherencii oboch stanovísk. Spoločná rozprava k všeobecným usmerneniam a súčasne k usmerneniam o zamestnanosti by lepšie odrážala mnohotvárne prepojenie oboch oblastí.

1.1.1

Európska rada na svojom jarnom summite rozhodla spojiť usmernenia pre hospodársku politiku a pre politiku zamestnanosti a integrovať ich do Lisabonského procesu s cieľom zlepšiť uplatňovanie Lisabonskej stratégie.

1.1.2

Už vo svojom stanovisku na tému „Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky na obdobie 2003-2005“ (2) Výbor upozorňoval na to, aby sa „súbor politík“ viac zameral na hospodársky rast a plnú zamestnanosť. Toto odporúčanie nestratilo nič zo svojej aktuálnosti.

1.2

ECB musí v rámci svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv zohľadniť okrem stability cien aj reálne hospodárske požiadavky rastu a zamestnanosti. V zmysle koordinácie jednotlivých oblastí makropolitiky definovanej počas kolínskeho procesu musí byť pritom zapojená do konštruktívneho dialógu s rozhodujúcimi politickými činiteľmi v oblasti rozpočtovej a mzdovej politiky.

1.3

Integrované usmernenia sa majú chápať ako odporúčania pre hospodárske politiky členských štátov, ktorých zodpovedné uplatňovanie však podľa princípu subsidiarity patrí do kompetencie členských štátov. „V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja Spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť prostredníctvo Spoločenstva.“ (článok 5 Zmluvy o založení ES). Bez ohľadu na vyššie uvedené zostáva hospodárska politika vecou spoločného záujmu (článok 99, odsek 1 Zmluvy o založení ES).

1.4

Toto stanovisko poskytuje pohľad na celoeurópske hospodárstvo bez toho, aby bola dotknutá rôznorodosť jednotlivých vnútroštátnych ekonomík členských štátov.

2.1

Po štyroch rokoch sklamaní z hospodárskeho rastu v EÚ dosiahol rast aj v roku 2005 len 1,5 % (EÚ-25) resp. 1,3 % (eurozóna). Jednako existujú výrazné rozdiely v rozvoji jednotlivých členských štátov. Napriek hospodárskemu rastu nemohla európska ekonomika v plnom rozsahu ťažiť z celosvetového oživenia ekonomiky. Zaostávanie za ostatnými priemyselnými krajinami a regiónmi mimo Európy sa ďalej zväčšovalo.

2.1.1

Aj na základe poklesu hodnoty eura vyšli zo zahraničného obchodu napokon značné impulzy k hospodárskym aktivitám. Dôvera európskych spotrebiteľov sa naproti tomu od roku 2003 iba váhavo zlepšila a v roku 2005 na mnoho mesiacov dokonca zase zhoršila, čo viedlo iba k malému zvýšeniu spotrebiteľského dopytu. Naďalej sa nedá hovoriť o veľkom domácom dopyte, ktorý by bol nositeľom konjunkturálneho rozmachu. Pokračujúca neistota európskych spotrebiteľov sa v medzinárodnom porovnaní prejavuje vo vysokej miere sporivosti.

2.1.2

Kapitálové investície, ktoré od začiatku hospodárskeho poklesu v roku 2001 takmer nepretržite klesali, v poslednom roku opäť stúpli. Výhodné možnosti financovania prostredníctvom nízkych úrokov a rastúce zisky podnikov zabezpečujú aj naďalej rámcové podmienky priaznivé pre investície, priaznivejšie pre investície s vysokou burzovou výnosnosťou než pre výrobné investície. Výbor vyjadruje taktiež znepokojenie nad odlivom kapitálu do USA, ktorý je tiež prejavom slabého investovania v Európe. Zlepšenie miestnych podmienok zostáva teda prioritou, ak sa má dosiahnuť trvalý nárast investícií. Hlavným dôvodom nízkych investícií je súčasný slabý dopyt zo strany spotrebiteľov, hoci sa miera inflácie pohybuje i napriek pretrvávajúcim vysokým cenám za energiu na akceptovateľnej úrovni. To platí predovšetkým pre jadrovú infláciu (bez energie a nespracovaných potravín), ktorá sa pohybuje výrazne pod celkovou infláciou. Geopolitické riziká a obmedzenia kapacít pri ťažbe ropy však predstavujú potenciál pre budúci inflačný tlak. Úlohy v súvislosti s vývojom cien za surovú ropu budú v texte ďalej ešte spomenuté.

2.1.3

Pre výbor je prekvapujúce, že napriek priaznivej finančnej situácii a dobrým obratom nepriniesli rastúce zisky veľkých podnikov v rokoch 2003 a 2004 investície do výskumu a produkcie, ktoré by viedli k zlepšeniu ich postavenia v hospodárskej súťaži. Namiesto toho sú tieto likvidity odvádzané ako mimoriadne výnosy pre akcionárov, na odkúpenie podnikových dlhopisov s cieľom podporiť akcie podniku na burze, alebo vytvoriť fúzie a preberať ďalšie podniky, čo má za následok reštrukturalizácie. Výbor sleduje s obavami takéto „krátkozraké“ jednanie, ktoré postráda potrebné dlhodobé obchodné investície.

2.1.4

Jedným z hlavných problémov európskeho hospodárstva je okrem súčasného slabého dopytu a v porovnaní so zahraničím nižšieho rastu vysoká štrukturálna nezamestnanosť. Preto viedlo najnovšie konjunkturálne oživenie iba vo veľmi malej miere k zlepšeniu na pracovnom trhu. Miera nezamestnanosti zotrváva zhruba na 9 %, čo je príliš vysoká úroveň, takže tvorba hodnôt v európskom hospodárstve zaostáva za jej potenciálom. Navyše, súčasné investičné oslabenie ďalej obmedzuje možnosti rastu v budúcnosti.

2.1.5

Táto tendencia oživenia bez vytvorenia pracovných miest („jobless-recovery“) bola v podobnej forme pozorovaná aj na pracovných trhoch iných porovnateľných priemyselných krajín a regiónov. Situácia na pracovnom trhu je tam však väčšinou značne priaznivejšia. Podľa odhadu Komisie (3) sa rast v rokoch 2005 a 2006 prejaví vo vytvorení viac než 3 miliónov nových pracovných miest v EÚ. Na mieru nezamestnanosti to však bude mať slabý dosah, pretože sa očakáva nárast návratu pracovných síl na pracovný trh z dôvodu lepšej hospodárskej situácie.

2.1.6

Preto zostáva zamestnanie nevyužitého potenciálu pracovnej sily jednou z najväčších výziev, ktorej musí EÚ čeliť. Mali by byť realizované konkrétne programy na uľahčenie prístupu na trh práce ženám a mladým ľuďom a na opätovné začlenenie starších pracovníkov.

2.2

Popri aktuálnych hospodárskych a finančných problémových oblastiach, ako je neuspokojivá situácia na pracovnom trhu a najmä nezamestnanosť ako aj rastúce deficity verejných financií, stojí EÚ pred ďalšími výzvami, ktoré sú síce dnes už známe, ale k ich plnému rozvoju príde až v budúcnosti.

2.2.1

V prvom rade musí EÚ čeliť tvrdšej hospodárskej konkurencii. So silne rastúcimi ekonomikami Číny a Indie sa na scéne objavili noví konkurenti, ktorí pred desiatimi rokmi v celosvetovej ekonomike ešte nehrali žiadnu rolu. Celosvetový potenciál pracovnej sily sa zdvojnásobil, vzťahy medzi kapitálom a prácou sa z celosvetového pohľadu zmenili. Ľudnatá Čína a India majú z dôvodu svojho hospodárskeho vývoja v porovnaní s tradičnými priemyselnými krajinami k dispozícii oveľa menej kapitálu na jedného zamestnanca.

2.2.2

Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa doterajšie dôsledky globalizácie a zvýšená medzinárodná deľba práce dali tiež považovať za príležitosť pre budúcnosť Európy. Po hospodárskom otvorení Číny a ďalších juhovýchodných ázijských štátov síce rastie súťaž o investície, na druhej strane sa však pre európske firmy otvorili obrovské odbytové trhy, ktoré s tamojším rastúcim blahobytom ponúkajú značný potenciál. Hospodárska politika musí zodpovedajúcim spôsobom reagovať na štrukturálne zmeny, ktoré s tým súvisia. K tomu patrí tiež vytvorenie celosvetových rámcových podmienok v súvislosti s ochranou ekologických a sociálnych minimálnych štandardov ako i majetkových práv.

2.2.3

EÚ musí čeliť tiež dramatickému nárastu ceny ropy, ktorý súvisí s globalizáciou a celosvetovo stúpajúcim dopytom po rope. Vďaka úsporám pri spotrebe a zvýšenému používaniu iných zdrojov energie sa práve v EÚ významne znížila závislosť na rope v porovnaní s minulosťou. Práve konkurujúce priemyselné krajiny – napr. Čína – sú viac postihnuté. EÚ by tiež mohla nadmerne profitovať z recyklácie príjmov krajín vyvážajúcich ropu prostredníctvom ich výdajov za dovoz.

2.2.4

Druhou veľkou úlohou pre európske ekonomiky bude demografický vývoj a s ním spojené starnutie spoločnosti. Spoločenstvo tu však môže mať iba obmedzený vplyv, pretože – ako Komisia na inom mieste správne konštatuje –mnoho otázok týkajúcich sa demografických zmien spadá do kompetencie členských štátov alebo sociálnych partnerov. Okrem toho demografické zmeny predstavujú spoločenský jav, na ktorý majú opatrenia hospodárskej politiky iba obmedzený dosah. O to viac je dôležité vytvoriť také podmienky, aby sa mohli včas uskutočniť potrebné úpravy.

2.2.5

Hlavnou príčinou demografických zmien je pokračujúce predlžovanie priemernej dĺžky života, rastúci počet ľudí starších ako 60 rokov a pretrvávajúca nízka pôrodnosť. Zmena vekovej štruktúry ovplyvňuje všetky trhy ekonomiky, na pracovnom trhu bude od roku 2020 chýbať stále viac mladých pracovných síl, trhy s výrobkami sa budú musieť preorientovať na iných zákazníkov a na kapitálovom trhu sa správanie v oblasti sporenia a dopyt po investíciách budú meniť. Ďalej sa dá predpokladať, že vyššia všeobecná intenzita hospodárskej súťaže vyplývajúca z globalizácie ovplyvní pracovný trh a vo zvýšenej miere bude si vyžadovať zmenu organizácie práce v rámci sociálneho dialógu. Koncepcia celoživotného vzdelávania má práve v tomto kontexte svoje oprávnenie (4). Aj sociálny dialóg a občianska spoločnosť budú pri riešení demografických zmien potrebné.

2.2.6

Ak sa má dosiahnuť cieľ vytvorenia konkurencieschopného hospodárskeho priestoru založenom na vedomostiach, podniky musia byť schopné podporovať a rozvíjať technologické a organizačné zmeny, produktivitu a inováciu. Toto sa dá uskutočniť iba neustálym prispôsobovaním kvalifikácie pracujúcich meniacemu sa dopytu a pomocou aktívnych stratégií podnikov. Podniky musia za týmto účelom do svojich stratégií integrovať opatrenia na ďalšie vzdelávanie ako strednodobé a dlhodobé investície a nie ako opatrenie, ktoré prináša rýchly, ba dokonca bezprostredný zisk. Prípravu na povolanie a celoživotné vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie by sa nemali vnímať izolovane, ale mali by predstavovať základné prvky pri plánovaní kariéry pracujúcich. V každej vekovej skupine by mala existovať dostatočná motivácia na účasť na ďalšom vzdelávaní a síce tým, že schopnosti a dynamizácia kariéry budú vyššie ohodnotené. V tomto ohľade systémy hodnotenia a potvrdenia profesionálnych schopností sú koncepciami, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať v rámci individuálneho plánovania kariéry spolu s plánovaním podniku (5).

2.3

Vývoj svetovej ekonomiky v posledných piatich rokoch potvrdzuje ctižiadostivé ciele Lisabonskej stratégie trvalo posilňovať konkurencieschopnosť a zabezpečovať pracovné miesta. Zásady Lisabonského programu by mali byť prijaté za svoje. Iba s dôverou vo vlastné sily a odvahou k zmenám sa EÚ môže stať svetovým vedúcim hospodárskym priestorom založeným na vedomostiach so zabezpečenými a lepšími pracovnými miestami, tak ako je jej cieľom. Správy tohto výboru (6) a odbornej skupiny na vysokej úrovni (7) (Kokova správa) pre Európsku radu, ktoré hodnotia doterajšie výsledky dosiahnuté v súvislosti s Lisabonskou stratégiou však vidia dosiahnutie stanovených cieľov v ďalekej budúcnosti. Hospodársky rast v EÚ, blokovaný požiadavkami monetárnej politiky, ktorá mu neposkytuje prostriedky na oživenie dopytu prostredníctvom výdavkov, v poslednej dobe znateľne zaostáva za USA. Priemerná úroveň rastu v EÚ dosahovala v rokoch 2001-2004 len 1,5 %. Nepodarilo sa znížiť zaostávanie v HDP na osobu a v raste produktivity v EÚ v porovnaní s inými porovnateľnými priemyselnými krajinami a regiónmi.

2.3.1

Lisabonský program súčasne ponúka mnoho východiskových bodov k posilneniu domácej hospodárskej dynamiky v EÚ a v jej členských krajinách (8).

2.3.2

Potenciál na väčší hospodársky rast sa vo väčšine členských štátov dá využiť zvýšením zamestnanosti.

2.4

Niektoré z príčin pomalého hospodárskeho rastu v Európe a dosiaľ neuspokojivého vývoja na pracovnom trhu spočívajú aj v doteraz nevyriešených štrukturálnych problémoch, s ktorými musia zápasiť predovšetkým ekonomiky veľkých štátov eurozóny. Vlády všetkých členských štátov sa okrem toho zhodujú v tom, že tak fiškálna konsolidácia verejných financií ako aj prekonanie pomalého hospodárskeho rastu sú nutné.

2.4.1

EÚ samotná sa musí stať motorom rastu, aby oproti ostatným vedúcim ekonomikám nestrácala ďalej pôdu pod nohami a aby dosiahla ambiciózne ciele v rámci Lisabonskej stratégie.

2.4.2

Výbor tejto súvislosti vidí dôležitú úlohu sociálnych partnerov a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti v dialógu. Výbor znovu odkazuje na svoje stanovisko k zlepšovaniu implementácie Lisabonskej stratégie (9), ktoré bolo napísané v kontexte tohto stanoviska.

2.5

Neistota v súvislosti so situáciou v zamestnanosti viedla v niektorých členských štátoch k tomu, že sa spotrebitelia rozhodujú nenakupovať alebo nákupy presúvajú do budúcnosti. Tým vzniká mechanizmus očakávania, ktorý oslabuje domáci dopyt, dlhodobé transakcie sa odkladajú a hospodársky rast je negatívne ovplyvnený. Je znepokojujúce, že v niektorých členských štátoch výdavky na spotrebu, ktoré klesli v spojitosti s hospodárskou recesiou (2001-2003), napriek následnej konjunktúre výrazne znovu nestúpli. Podobne to platí aj pre investičné rozhodnutia podnikov. Existuje nebezpečenstvo, že sa upevnia očakávania, ktoré sa sami napĺňajú a tvrdošijná konjunkturálna nerovnováha zostane zachovaná. Tomuto nebezpečenstvu je potrebné vhodnými opatreniami predísť.

2.5.1

Kríza spojená so stratou dôvery sa medzi zamestnancami a spotrebiteľmi v mnohých krajinách Európskeho spoločenstva zhoršila po odhalení chýb a nesprávneho počínania riadiacich pracovníkov a celých riadiacich štruktúr. Výbor považuje za dôležité, aby európske štáty za podpory Európskeho spoločenstva venovali zvýšenú pozornosť nedostatkom v oblasti kvalifikácie a integrity riadiacich pracovníkov a viac urobiť pre ich odstránenie. Okrem toho by bolo potrebné zvážiť, ako prostredníctvom väčšej transparentnosti, prípadne aj zvýšenej miery zodpovednosti trvať u zodpovedných pracovníkoch na tom, aby sa striktne zameriavali na plnenie svojich úloh a na svoju sociálnu zodpovednosť.

2.5.2

Prekonanie krízy spojenej so stratou dôvery v ekonomikách veľkých štátov eurozóny je jednou z kľúčových úloh. Iba stratégia udržateľnej finančnej a sociálnej politiky udrží a posilní dôveru občanov v spôsobilosť svojich národných vlád a inštitúcií EÚ (10).

2.5.3

Odbremenenie verejných financií a posilnenie systémov sociálneho zabezpečenia bude možné iba v spojitosti s trvalým zlepšovaním situácie na trhu práce. Reformy trhu práce, ktoré sú primerané zrýchľujúcim sa hospodárskym zmenám a súčasne sociálnemu zabezpečeniu, musia byť zaradené do udržateľnej hospodárskej politiky ako kľúčové priority. V súlade s Lisabonskou stratégiou môže štát vykonávať riadiacu úlohu s cieľom podporiť príslušné investície a vytváranie pracovných miest v nových oblastiach ako pozitívna odpoveď na globalizáciu.

2.5.4

Je preto mimoriadne dôležité pomocou lepšej koordinácie opatrení v oblasti obchodu, hospodárskej súťaže, priemyslu, inovácie, všeobecného a odborného vzdelávania ako aj zamestnanosti zamerať sa na tieto nové oblasti a na možnosti, ktoré ponúkajú. Občianska spoločnosť ako celok by tu mala konať primerane k svojej zodpovednosti.

2.5.5

Je nevyhnutné, aby aj finančná a fiškálna politika podporovali stimulovanie rastu a zamestnanosti (11). Pritom je však potrebné prihliadať aj na to, aby opatrenia konjunktúrnej politiky na oživenie dopytu neohrozovali dôveru v stabilitu.

3.1

Štrukturálne reformy majú bez dostatočného dopytu negatívny vplyv na zamestnanosť. Už dnes sa musí zohľadniť vysoký dlhodobý tlak na výdavky, ktorý vyplýva zo starnutia obyvateľstva. Za tohto predpokladu by mohla fiškálna politika v rámci vyrovnanej makroekonomickej politiky prispieť k posilneniu efektívneho dopytu (12).

3.1.1

Preto musia členské štáty vychádzať z realistickejšieho a transparentnejšieho plánovania rozpočtu. Kritický pohľad na úlohy a väčšia výdavková disciplína by boli dokladom kvality verejných výdavkov a príspevkom k vyššiemu rastu. To platí pre všetky úrovne EÚ. Potrebné sú prísnejšie mechanizmy implementácie v rámci jednotlivých krajín, aby sa riziká deficitu riešili už pri koreni ich vzniku. Hospodárska predpoveď predložená Komisiou na jeseň roku 2005 k stupňu deficitu verejných financií zdôrazňuje nutnosť konsolidácie. Napriek pretrvávajúcemu (aj keď slabému) konjunkturálnemu oživeniu Komisia odhaduje, že deficit EU-25 v rokoch 2005 a 2006 bude dosahovať 2,7 %, čo je tesne pod referenčnou hodnotou 3 %.

3.1.2

Finančná disciplína je dôležitým predpokladom pre to, aby európsky systém centrálnych bánk mohol dlhodobo zabezpečovať cenovú stabilitu pri relatívne nízkych úrokoch. ECP by i naďalej mala pozorne sledovať stúpajúce riziká pre cenovú stabilitu, ako napr. riziká spojené s celosvetovým nadbytkom likvidity alebo sekundárnymi efektmi stúpania kurzu cien energie. Tým výbor podporuje konštatovanie Komisie, že udržanie cenovej stability by malo zostať najvyšším cieľom ECB.

3.2

Silný tlak na prispôsobenie systémov sociálneho zabezpečenia nevzniká v prvom rade z dôvodu globalizácie, ale predovšetkým vďaka vysokej štrukturálnej nezamestnanosti ako aj ďalekosiahlym demografickým zmenám na základe poklesu pôrodnosti a zvýšenia priemernej dĺžky života, ktorá môže viesť k stále dlhšej dobe poberania dôchodku. Výbor podporuje Komisiu vo všetkom, čo robí pre zamestnanosť a podporuje požiadavku Komisie udržateľným spôsobom modernizovať systémy sociálneho zabezpečenia, pretože vysoká miera sociálnej istoty je nevyhnutná, aby bola zabezpečená rovnováha medzi konkurencieschopnosťou, dopytom a sociálnou súdržnosťou (13). Tu je dôležité zachovať sociálnu istotu, ktorej mnoho ľudí právom dôveruje.

3.2.1

Reforma systémov sociálneho zabezpečenia musí byť úzko prepojená s konkrétnymi opatreniami na uľahčenie prístupu žien na trh práce. Preto by mali byť zabezpečené služby pre opatrovanie detí, školy a pod. Majú sa podporovať opatrenia, ktoré umožňujú lepšiu zlučiteľnosť medzi rodinou a povolaním, napr. viac možností celodennej opatery malých detí (14). V krajinách s nedostačujúcou ponukou v oblasti opatery detí je miera zamestnanosti žien relatívne nízka. Naopak v krajinách s vysokou zamestnanosťou žien je dobrý prístup k zariadeniam na opatrovanie detí. Prieskumy ukázali, že v EÚ existuje značný rozdiel medzi želaným počtom detí (2,3) a skutočným počtom detí (1,5). Pôrodnosť 2,1 by pritom už stačila na zastavenie budúceho úbytku obyvateľstva. Vytvorenie primeranej infraštruktúry organizácie práce poskytujúca záruky pre zamestnancov, zvyšovanie príťažlivosti práce na čiastočný úväzok pre zamestnancov a zamestnávateľov ako aj stimulačne neutrálna možnosť ľahšie prerušiť pracovný proces a pružná pracovná doba by mohli aspoň v niektorých členských štátoch výrazne posilniť podnety na návrat na pracovný trh po skončení obdobia výchovy detí. Okrem toho sa pomocou trvalej reformy pracovného trhu, ktorá vedie k väčšiemu dopytu po pracovných silách, posilňuje postavenie zamestnancov a tým ochota zamestnávateľov prispieť k lepšej zlučiteľnosti medzi povolaním a rodinou.

3.2.2

Aj vlády a sociálni partneri sú vyzývaní, aby pomocou kolektívnych dohôd podporovali nové, najmä inovatívne možnosti zamestnanosti a tiež v prvom rade rovnováhu medzi flexibilitou a bezpečnosťou. V tomto smere výbor v otázke „starších pracovníkov“ podporil odporúčania a analýzu, na ktoré sa Komisia odvoláva vo svojom oznámení (KOM(2004) 146, konečné znenie): ... „sociálni partneri by mali rozšíriť a zintenzívniť svoje úsilie na národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva pri vytváraní novej kultúry v oblasti starnutia a riadenia zmeny. Zamestnanci naďalej príliš často využívajú prednostne systémy predčasného dôchodku.“ Ústredným problémom je zvýšiť mieru zamestnanosti. V tejto otázke sa Ekonomický a sociálny výbor nazdáva, že zvyšovanie celkovej zamestnanosti, prípadne zamestnanosti súvisiacej osobitne s vekovou kategóriou 55-64 rokov je spojené so zvyšovaním zamestnanosti kategórií potenciálnych pracovníkov, ktorí majú nedostatočné zastúpenie. V tejto súvislosti je nutné prijať rozsiahle opatrenia, ktoré umožnia zmobilizovať všetky jestvujúce rezervy pracovnej sily v Únii, či už ide najmä o mladých ľudí, príliš často udržiavaných v demotivujúcej nezamestnanosti, čo vyvoláva znepokojenie ohľadom budúcnosti celkovej zamestnanosti, alebo o ženy či postihnutých (15).

3.3

Výbor podčiarkuje nutnosť vyjadrenú Komisiou, aby miera zamestnanosti najmä v ekonomikách veľkých štátov výrazne narástla a ponuka pracovných síl sa trvalo zvýšila. Aby bola zabezpečená dlhodobá udržateľnosť európskeho hospodárstva, musí sa boj s masovou nezamestnanosťou stať najvyššou prioritou.

3.3.1

Vysoká štrukturálna nezamestnanosť a rozšírenie celosvetového obchodu predstavujú ďalšie požiadavky týkajúce sa účinného a dynamického prispôsobenia pracovných trhov. Najmä na vývozných trhoch, ale aj v sektore služieb sa v súvislosti so silne expandujúcim svetovým obchodom otvárajú mnohé možnosti. Na schopnosť prispôsobovania pracovných trhov sú tým kladené celkom nové požiadavky, ktorých splnenie predpokladá stabilný rámcový systém.

3.3.2

Európske pracovné trhy musia byť schopné lepšie a dynamickejšie reagovať na trendy ako „outsourcing“ a „offshoring“. Systémy poistenia proti nezamestnanosti, systémy sociálneho zabezpečenia a sprostredkovanie práce majú fungovať tak, aby zabezpečovali nielen prechod z nezamestnanosti do zamestnania, ale tiež uľahčovali pohyb medzi rôznymi pracovnými situáciami, ako napr. medzi prácou, vzdelávaním, prerušením pracovného procesu alebo samostatnou zárobkovou činnosťou. Keďže Spoločenstvo má v tejto oblasti iba obmedzený mandát, je úlohou členských štátov riadiť v tomto zmysle svoje inštitúcie pracovného trhu.

3.3.3

Okrem toho ešte stále existujú dočasné prekážky mobility zamestnancov v oblasti cezhraničnej mobility v rámci EÚ. Výbor vyzýva členské štáty, aby podrobne preskúmali, či by nebolo možné zrušiť prechodné obdobia. Pritom je potrebná zodpovedajúca konzultácia so sociálnymi partnermi na príslušných úrovniach (16). Prípadné zachovanie prechodných období je však potrebné zdôvodniť závažnými a objektívnymi dôvodmi.

3.3.4

Keďže miera nezamestnanosti medzi osobami so žiadnym resp. malým odborným vzdelaním stojí vysoko nad priemerom, predstavuje podpora odborného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania jeden z najdôležitejších nástrojov politiky pracovného trhu. Všeobecné a odborné vzdelávanie sú investíciou do ľudského kapitálu. Zvyšujú šance jednotlivcov na pracovnom trhu a rozširujú výrobné možnosti podnikov. Faktor vzdelania je dôležitým prvkom pre rozvoj produktivity a medzinárodnej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri ako strana kolektívnych zmlúv a ostatných pre ne smerodajných zmluvných pomerov by sa mali dohodnúť na tom, že zamestnanec a pracovník ďalším vzdelávaním získa a posilní svoj ľudský kapitál.

3.3.5

Predovšetkým u mladistvých sa odborné vzdelanie právom považuje za nevyhnutný predpoklad pre budúce zamestnanie, aj keď nie je dostatočnou podmienku pre vhodný dopyt po práci. Od starších osôb, ktorých miera nezamestnanosti je podobne ako u mladistvých a mladých ľuďoch nadpriemerne vysoká, sa takisto žiada, aby pomocou ďalšieho vzdelávania a získavania kvalifikácie nazbierali nové znalosti. Produktívny potenciál starších pracujúcich sa v skutočnosti neznižuje vekom, ale v dôsledku zastarávania vedomostí, a tento nedostatok treba naprávať vzdelávaním. Vzhľadom na uvedené treba aj upresniť, že nestačí vyvíjať politiku pre vekové kategórie od 40-50 rokov (17).

3.4

Ako závažný problém výbor vidí vysoké zaťaženie faktora práce daňami a príspevkami zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie.

4.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že rozšírený a prehĺbený vnútorný trh musí byť dôležitou súčasťou hospodárskej politiky zameranej na zamestnanosť a rast. Výbor si však nemyslí, že problémy pri uplatňovaní Lisabonskej stratégie sú spôsobené iba neuspokojivo integrovaným vnútorným trhom.

4.1.1

Dosiaľ nedokončenú integráciu trhov so službami sotva možno považovať za príčinu slabej výkonnosti pracovných trhov a hospodárskeho rastu. Veľká časť nezamestnaných patrí do skupiny málo kvalifikovaných, ktorí by z integrovaného vnútorného európskeho trhu so službami ťažili iba v malej miere. Odstránenie daňových prekážok síce môže zlepšiť investičnú klímu a prekonanie prekážok v mobilite môže byť uľahčením pre niektorých zamestnávateľov a zamestnancov. Toto však sotva prispeje k výraznému odľahčeniu pracovných trhov jednotlivých štátov. Ďalší rozvoj vnútorného trhu s cieľom vytvoriť skutočný a vyvážený vnútorný trh so službami môže byť dôležitým príspevkom.

4.1.2

Podľa názoru výboru by však bolo mylné za každú cenu stotožňovať maximálny stupeň integrácie trhov s optimálnym stupňom integrácie trhov. Najmä v prípade typicky regionálnych alebo miestnych trhov, na ktorých fungujú mnohí poskytovatelia služieb, sa objem cezhraničných služieb bude vždy pohybovať v úzko vymedzenom rámci. Práve tu by vnucovanie harmonizácie mohlo vzbudiť dojem, že politika EÚ dostatočne nezohľadňuje regionálne špecifiká a tým vedie k utvrdeniu existujúcich výhrad. Z tohto dôvodu je potrebné prekážky, ktoré momentálne existujú, aspoň jasne pomenovať a vyvážiť ich reguláciami, ktoré na základe špecifík členských štátov budú aj v budúcnosti existovať a ktorým sa účastníci trhu musia prispôsobiť. Prioritou by pri tom malo byť starostlivé zváženie podľa trhov a sektorov.

4.1.3

Výbor podporuje tiež odporúčanie Komisie zrušiť štátnu pomoc, ktorá narušuje konkurenciu alebo pomoc nasmerovať do oblastí výskumu, inovácie a vzdelávania v súvislosti s Lisabonským programom. Vzhľadom na požadovaný cieľ zvýšiť intenzitu konkurencie by sa tým dosiahlo odbremenenie verejných financií resp. zvýšenie budúcich verejných investícií.

4.1.4

Integrácia európskych kapitálových trhov je dôležitá pre oživenie rastu v EÚ. V priebehu posledných rokov boli vyvíjané značné snahy o vytvorenie regulačných rámcových podmienok pre integrovaný kapitálový trh a trh finančných služieb. V tomto kontexte výbor venuje pozornosť sťažnostiam na príliš rýchlu a nákladnú harmonizáciu.

4.1.5

Pred ďalšou harmonizáciou a reguláciou je potrebné najprv starostlivo preskúmať ich nutnosť a naliehavosť. Projekty smerníc, ktoré nie sú akútne nevyhnutné, by mali byť v krátkej dobe pozastavené. Skôr je vhodné predbežne sa sústrediť na trhovo orientované a pokiaľ ide o náklady, efektívne uskutočňovanie a konsolidáciu niektorých ešte nie celkom ukončených legislatívnych iniciatív nedávnej minulosti. Výbor tiež podporuje s týmto súvisiace postoje Komisie stanovené v Bielej knihe o finančných službách na obdobie 2005 – 2010.

4.2

Výbor víta ciele stanovené Komisiou voľnejšie rozvíjať obchod. Štíhla a modernizovaná administratíva, ktorá sa obmedzuje na kľúčové úlohy, má potenciál byť úsporná, ale môže nechať členské štáty bez intervenčných nástrojov na zvládanie kríz. Členské štáty by mali venovať väčšiu pozornosť ambicióznemu sústredeniu sa na plnenie štátnych kľúčových úloh, medzi iným vzdelávanie, verejná infraštruktúra, vnútropolitická a zahraničnopolitická bezpečnosť, sociálne zabezpečenie a vysokú úroveň zdravia obyvateľstva. V tejto súvislosti výbor podporuje vyjadrenia Komisie v prospech ekonomickej dôležitosti lepšej legislatívy. Intenzívnejšia konzultácia so zainteresovanými stranami v priebehu legislatívneho procesu slúži transparentnejšiemu rozhodovaniu, čo je v záujme legislatívy a účastníkov trhu.

4.2.1

Zvýšená intenzita hospodárskej súťaže bude hnacou silou podpory inovácií. Politické rámcové podmienky pre inovácie a všeobecne pre výskum by sa mali zlepšiť. V tejto oblasti by výbor zároveň rád pripomenul, že v mnohých svojich stanoviskách predložil návrhy, ktoré sú dodnes aktuálne a môže ich potvrdiť (18).

4.2.2

EHSV upozorňuje na to, že téme znižovania administratívy sa v smerniciach nevenuje dostatočná pozornosť. Preto sa ešte raz vyzdvihuje význam koncepcie EÚ pre lepšiu legislatívu, ale výbor ľutuje, že v smerniciach chýba stála výzva členským štátom, aby prijali opatrenia na znižovanie administratívy, napr. zjednodušenie daňového a odvodového systému. To isté platí pre tvorbu právnych predpisov na úrovni EÚ a ich uplatňovanie v jednotlivých krajinách. Nielen rýchle rozhodovanie, ale aj zjednodušené postupy by znížili náklady a odľahčili verejné financie.

4.2.3

V oblasti regulácie, deregulácie a liberalizácie trhov je nevyhnutné starostlivo vyvážiť záujmy ochrany spotrebiteľa a životného prostredia ako aj ciele sociálnej politiky s možnosťami rastu celého hospodárstva. Budúce legislatívne a dozorno-právne aktivity by sa mali viac než doteraz stať predmetom hodnotenia dosahu zákonov (19).

4.2.4

Práve MSP a iné samostatne zárobkovo činné osoby sú rozsiahlou reguláciou vo svojej produktivite nadmerne obmedzované, pretože majú iba nevýrazné štruktúry vedenia a administratívy. Výbor preto opakovanie požaduje vytvorenie zvláštneho štatútu pre MSP vzdelávania (20).

4.2.5.

Veľkú príležitosť vidí výbor aj v posilnenej spolupráci verejného sektora s podnikateľským sektorom pri riešení verejných úloh (Public-Private-Partnership). Táto najnovšia forma súčinnosti členských štátov EÚ a samotného Spoločenstva pri plnení verejných úloh by mala pre súkromný a verejný sektor zabezpečiť rovnaké podmienky, aby sa tak maximalizoval prospech pre verejnosť. Pôžičky zo súkromného sektora na financovanie projektov by sa mali zvážiť, pokiaľ je to efektívne z hľadiska nákladov a bez ohľadu na to, ako sú projekty navrhnuté, budované alebo riadené.

4.3

Koncepcia celoživotného vzdelávania – najmä tiež pomocou pružných učebných metód – zohráva v súvislosti so spoločnosťou založenou na vedomostiach dôležitú rolu. Na uskutočňovanie celoživotného vzdelávania je potrebná spoločenská kultúra vzdelávania a infraštruktúra, ktorá ju podporuje. Sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali podporovať celoživotné vzdelávanie ako smerodajný princíp. Aj v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania by sa malo zvážiť väčšie využívanie možností partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom. Na financovanie infraštruktúry je v súčasnosti potrebná väčšia podpora zo strany štátu, ktorá však zatiaľ nie je dostatočná. Celkové výdavky na všeobecné a odborné vzdelávanie v EÚ-25 naposledy (2002) dosahovali 5,2 % HDP, čo je približne na úrovni porovnateľných hospodárskych priestorov. Pritom iba 0,6 % HDP bolo zo súkromných prostriedkov; to je oveľa menej než v referenčných regiónoch a táto hodnota by sa mohla zvýšiť, keď je to z hľadiska doby trvania projektu alebo pôžičky výhodné.

4.3.1

V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk sa EHSV už vyjadril k súvislosti medzi kultúrnou výmenou a mladými ľuďmi v rámci akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania (21). Na tomto mieste je potrebné znovu zdôrazniť význam tohto vzťahu pre vytváranie spoločnosti založenej na vedomostiach. Podpora kultúrnej výmeny (predovšetkým mladých ľudí) vzbudzuje záujem ostatných kultúrnych kruhov a pozitívne tak prispieva k vzájomnému prenosu vedomostí.

4.3.2

Výbor víta, že rozhodnutím o smernici o uznávaní diplomov sa odstránili podstatné prekážky pri mobilite zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej urýchlené uplatňovanie. Okrem toho pravidelné porovnávanie výkonov a benchmarking univerzít a škôl, tak ako sa uskutočňujú v rámci štúdie PISA a bolonského procesu, by malo mať pozitívny vplyv na ctižiadostivosť a pripravenosť účastníkov podávať výkony dostatočné. (22)

4.3.3

Okrem toho európsky vysokoškolský vzdelávací systém nie je dostatočne zameraný na cieľ stať sa celosvetovým vedúcim priestorom špičkového výskumu. Zvýšená pozornosť by sa mala na národnej a európskej úrovni venovať koncepcii centier a clusterov excelentnosti tam, kde sa tak ešte v dostatočnej miere nedeje. Dalo by sa tým pôsobiť proti odchodu európskych špičkových vedcov do zámoria.

4.4

Očakávaný úbytok a starnutie obyvateľstva v Európe si vyžaduje, že bude potrebné stále viac a viac technologických inovácií na zabezpečenie blahobytu celej európskej spoločnosti v budúcnosti. Komisia však konštatovala a správne upozornila, že snahy zvýšiť inováciu v EÚ neboli doteraz dostatočné (23).

4.4.1

K tomu, aby sa zvýšila inovačná činnosť na úrovni EÚ, výbor považuje za nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia jej prenikaniu cez hranice. Inovačná činnosť, ktorá ešte stále zaostáva za svojimi možnosťami, patrí popri neuspokojivej situácii na pracovnom trhu k významných faktorom spomaľovania rastu produktivity v eurozóne. Za účelom dosiahnutia lepších výsledkov v inovácii musia sa odstrániť príčiny fragmentácie trhu, ktoré v súčasnosti bránia šíreniu nových technológií.

4.4.2

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že rámcové podmienky a stimulačné mechanizmy pre vytváranie produktívnej a inovačnej atmosféry sa musia naďalej zlepšovať.

4.4.3

Štátna podpora výskumu by mala byť efektívnejšie a cielenejšie využívaná, aby sa tým zabránilo nesprávnym stimulom pre súkromných investorov a tým nesprávnemu prideľovaniu verejných financií. Viac by sa mali využívať projekty v úzkej spolupráci medzi univerzitami a podnikmi, s cieľom účinnejšie prepojiť výskum so súkromným sektorom – aj napriek nutnosti základného výskumu.

4.4.4

Pravidlá pre štátne podporné opatrenia by mali byť transparentnejšie, aby umožnili ľahší prístup k verejným prostriedkom určeným na výskum. Výbor víta tiež väčšiu spoluprácu v rámci inštitúcií Komisie. Výbor podčiarkuje svoju viackrát prednesenú požiadavku urobiť rámcové podmienky podpory prístupnejšie aj pre malé a stredné podniky a mikropodniky.

4.4.5

Patentový zákon Spoločenstva v rámci celej EÚ by tiež mal pozitívny vplyv na inováciu. Prekážky v tomto smere (napr. „jazykový problém“) by sa mali dať prekonať. Výbor sa opakovane dôrazne zasadzuje za čo najrýchlejšie zavedenie európskeho patentového zákona Spoločenstva.

4.5

Ako výbor už vo svojom skoršom stanovisku zdôraznil, zvláštna pozornosť by sa mala venovať podpore podnikateľskej iniciatívy (24). Najmä MSP majú zvláštny inovačný potenciál. Ak chcú svoju nevýhodu v súvislosti s nákladmi, ktoré majú oproti etablovaným väčším podnikom, kompenzovať, musia sa presadiť pomocou inovačných produktov a služieb. Preto výbor víta požiadavku Komisie umožniť, aby v prístupe k finančným prostriedkom všeobecne a k trhom rizikového kapitálu pre mladé podniky v Európe neboli žiadne prekážky (25).