52006PC0594

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 18. 10. 2006

KOM(2006)594, konečné znenie

2006/0196 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, týkajúca sa úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva

(predložený Komisiou) {SEC(2006) 1291}{SEC(2006) 1292}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

SÚVISLOSTI

Ako súčasť procesu zladenia cieľov postupného, kontrolovaného otvorenia trhu poštových služieb hospodárskej súťaži a cieľa trvalého zabezpečenia poskytovania univerzálnych služieb, ako sa stanovuje v rezolúcii Rady zo 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb Spoločenstva[1], poštovou smernicou[2] sa stanovuje harmonogram pre rozhodnutia o ďalšom otváraní trhov poštových služieb hospodárskej súťaži. V článku 7 poštovej smernice sa uvádza, že:

- Komisia musí do 31. decembra 2006 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu doplnenú o návrh, ktorý, podľa potreby, potvrdí rok 2009 ako konečný dátum pre úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb alebo stanoví akékoľvek ďalšie opatrenie,

- návrh Komisie sa musí zakladať na záveroch štúdie budúceho vývoja, ktorou sa posúdi vplyv úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009 na univerzálne služby v každom členskom štáte.

Tento návrh sa zakladá na záveroch štúdie budúceho vývoja o vplyve úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009[3] na univerzálne služby, ako sa požaduje v poštovej smernici, na správe o hodnotení vplyvu[4] a správe o uplatňovaní poštovej smernice[5], ktorá obsahuje úplný prehľad sektora. V týchto dokumentoch možno nájsť podrobnejšie informácie o všeobecných súvislostiach a odôvodnenie tohto návrhu, ako sa uvádza v nasledujúcich oddieloch.

Návrh Komisie

Právne hľadiská

Zásada subsidiarity

Ciele navrhovaných opatrení sú dosiahnuť vnútorný trh poštových služieb odstránením výhradných a osobitných práv v sektore poštových služieb, zabezpečiť spoločnú úroveň univerzálnych služieb pre všetkých používateľov vo všetkých krajinách EÚ a stanoviť harmonizované zásady regulácie poštových služieb v prostredí otvoreného trhu s cieľom obmedziť ďalšie prekážky fungovania vnútorného trhu.

Samotné členské štát nemôžu tieto ciele dosiahnuť v dostatočnej miere. Najvýraznejším príkladom toho je, že mnohé členské štáty zachovávajú monopoly rôzneho rozmeru pre poskytovanie niektorých poštových služieb za účelom financovania univerzálnych služieb, iné štáty úplne alebo čiastočne odstránili monopoly poskytujúce služby alebo majú vypracované plány na ich odstránenie pred rokom 2009.

Vzhľadom na rozsah alebo účinky navrhovaných opatrení možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva a Spoločenstvo preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, uvedenej v článku 5 Zmluvy o ES.

Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o ES, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie navrhovaných cieľov.

Tento návrh na zmenu a doplnenie smernice naďalej poskytuje skôr všeobecný rámec regulačných prvkov ako podrobný súbor pravidiel pre riadenie sektora.

Zásada proporcionality zdôvodňuje, prečo návrh obsahuje možnosti, z ktorých si členské štáty môžu vybrať, aby mohli najlepšie dosiahnuť navrhnuté ciele:

- spôsoby financovania navrhnuté v článku 7 skôr ponechávajú členským štátom možnosť výberu z viacerých možností, ako ukladajú jediné riešenie,

- otázkou prístupu k sieti sa zaoberá navrhovaný nový článok 11a, podľa ktorého členské štáty posúdia potrebu a rozsah regulácie týkajúcej sa prístupu k niektorým častiam poštovej infraštruktúry alebo službám a regulovali prístup k triediacim a doručovacím častiam odberateľskej siete,

- navrhuje sa odstrániť požiadavku na monitorovanie krížových dotácií prostredníctvom osobitných pravidiel týkajúcich sa sektora, ktoré sú v súčasnosti uvedené v šiestej zarážke článku 12 a ponechať efektívnu reguláciu tejto záležitosti na členské štáty,

- zriaďovanie nových orgánov na koordináciu činností národných regulačných orgánov sa nenavrhuje.

Prvky návrhu

Potvrdenie harmonogramu na otvorenie trhu, uvedeného v smernici, na základe záverov štúdie budúceho vývoja o vplyve úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009 na univerzálne služby

V štúdii budúceho vývoja sa dospelo k záveru, že dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb vo všetkých členských štátoch v roku 2009 je zlučiteľné s udržaním vysokokvalitných univerzálnych služieb a potvrdzuje úplné otvorenie trhu do 1. januára 2009.

Potvrdenie roku 2009 ako dátumu na dokončenie vnútorného trhu poštových služieb umožní získať výhody z väčšej hospodárskej súťaže na zlepšenie úrovne služieb z hľadiska kvality, cien a sortimentu pre zákazníkov a uvoľniť potenciál sektora pre rast a zamestnanosť. Je tiež nevyhnutnou a primeranou odpoveďou na potreby užívateľov, ako aj širšieho európskeho hospodárstva.

S cieľom udržať územnú a sociálnu kohéziu a pri zohľadnení, že členské štáty môžu uplatniť flexibilitu, ktorú poštová smernica zabezpečuje, na prispôsobenie niektorých konkrétnych charakteristík služieb, aby uspokojili miestny dopyt, je vhodné úplne zachovať univerzálne služby a súvisiace požiadavky na kvalitu uvedené v danej smernici.

V dôsledku toho obsahuje tento návrh nový článok 7, ktorý vo svojom prvom odseku zakazuje členským štátom udeľovať alebo zachovávať výhradné a osobitné práva v sektore poštových služieb.

Doplnkové a sprievodné opatrenia na ochranu univerzáln ych služieb

V štúdii budúceho vývoja sa navrhlo množstvo sprievodných alebo „pomocných“ opatrení, tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, ktoré členské štáty môžu prijať na ochranu univerzálnych služieb, ak to bude potrebné. Niektoré z nich sú regulačné a iné trhové, ale všetky sú navrhnuté na uľahčenie a/alebo ochranu poskytovania univerzálnych služieb na základe finančne realizovateľných podmienok na konkurenčnom trhu. Tieto opatrenia sa považujú za dostatočné, aby sa trh mohlo otvoriť vo všetkých členských štátoch.

Navrhli sa aj dodatočné ochranné opatrenia v podobe osobitných finančných mechanizmov na kompenzáciu, nehospodárnych nákladov poskytovania univerzálnych služieb, ak je potrebná a primeraná, a to spôsobmi, ktoré by narúšali vnútorný trh menej ako zachovanie monopolov.

Niektoré regulačné opatrenia navrhnuté na ochranu univerzálnych služieb sú už k dispozícii na základe súčasnej poštovej smernice, ako je prispôsobenie poskytovania univerzálnych služieb potrebám používateľov v rámci obmedzení poštovej smernice, zavedenie služobných povinností pre schválených prevádzkovateľov, zásah regulačných orgánov v prípade ochrany hospodárskej súťaže a prípadne zavedenie prístupu k triediacej a doručovacej časti odberateľskej siete. Dodatočné pomocné regulačné opatrenia sa zapracovali do tohto návrhu v takom rozsahu, v ktorom by boli potrebné na úrovni Spoločenstva.

Členské štáty by navyše mali samy rozhodovať o opatreniach, ktoré sú buď spojené s fungovaním trhu, alebo nie sú súčasťou rámca Spoločenstva. Ako sa naznačuje v štúdii budúceho vývoja a sektorových štúdiách, tieto opatrenia môžu zahŕňať ďalšie opatrenia na zvýšenie efektívnosti, ktoré majú prijať poskytovatelia univerzálnych služieb, diverzifikáciu ich zdrojov príjmov a opatrenia na zvýšenie objemu.

V súlade s navrhovaným rámcom pre poštové služby EÚ členské štáty budú môcť určiť najlepšie prispôsobenú kombináciu rôznych opatrení, ktoré by sa mohli implementovať na ochranu univerzálnych služieb v novom trhovom prostredí.

Alternatívne nákladovo efektívne opatrenia na zabezpečenie univerzáln ych služieb (články 3 a 6)

V článku 4 poštovej smernice sa uprednostňovalo poskytovanie univerzálnych služieb prostredníctvom povinného predbežného určenia poskytovateľa(-ov) služieb. Rozvoj hospodárskej súťaže vo väčšom rozsahu a výber na trhu znamenajú, že môžu existovať iné, rovnako účinné spôsoby zabezpečenia poskytovania univerzálnych služieb. V tomto návrhu sa stanovuje, prostredníctvom navrhovaných zmien a doplnení článkov 4 a 3 ods. 3, že členské štáty majú možnosť vybrať si najefektívnejší a najvhodnejší mechanizmus na zaručenie dostupnosti univerzálnych služieb, pričom dodržia zásady objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmenšieho narušenia trhu.

Tieto mechanizmy môžu uľahčiť poskytovanie univerzálnych služieb alebo jej častí, napríklad ponechaním jej poskytovania na trhové sily alebo umožnením, aby členské štáty určili konkrétne služby alebo regióny, pri ktorých univerzálne služby nemožno zabezpečiť trhovými silami, a tieto služby zabezpečili nákladovo efektívnym spôsobom prostredníctvom verejnej súťaže.

V súlade s väčšou flexibilitou členských štátov pri zabezpečovaní poskytovania univerzálnych služieb spôsobmi inými ako plánované určenie poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, tento návrh stanovuje, prostredníctvom zmeny a doplnenia článku 6, že členské štáty sa môžu rozhodnúť ako najlepšie zabezpečiť, aby sa informácie o univerzálnych službách zverejnili.

Posilnenie a objasnenie zásady, že sadzby za univerzálne služby musia byť nákladovo orientované (článok 12 druhá zarážka a článok 2 ods. 20)

Zásada vyjadrujúca, že služby musia byť nákladovo orientované sa v rôznych jazykových verziách smernice 97/67/ES prekladala rôznym spôsobom, čo sposobilo rozdielnu interpretáciu. Využitím konceptu "nákladová orientácia" v jazykových verziách, v ktorých tomu tak v súčasnosti nie je, sa prispeje k jednotnému uplatňovaniu tejto zásady. Zásadou vyjadrujúcou, že ceny musia stimulovať zvýšenie efektívnosti, sa tiež zlepší uplatňovanie tejto podmienky v prospech užívateľov. V článku 12 druhá zarážka poštovej smernice sa umožňuje členským štátom odchýliť od zásady vyjadrujúcej, že sadzby za univerzálne služby musia byť nákladovo orientované, uplatňovaním jednotnej vnútroštátnej sadzby, ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na vzdialenosť a iné náklady služieb tak, aby sa najlepšie zaručila sociálna a územná kohézia.

Ako upozornili autori sektorových štúdií, povinné poskytovanie jednotných sadzieb v úplne konkurenčnom prostredí môže viesť k zvýšeniu nákladov a ohrozeniu životaschopnosti niektorých služieb, keďže poskytovateľ univerzálnych služieb bude riskovať stratu rentabilného obchodu v tých oblastiach, ktoré podliehajú konkurenčnému tlaku. Zo sektorových štúdií tiež vyplýva, že poskytovatelia univerzálnych služieb pravdepodobne zachovajú jednotnú sadzbu pre veľké množstvo služieb aj po úplnom otvorení trhu.

Členské štáty by za týchto okolností mali obmedziť regulačný zásah, aby zabezpečili finančne realizovateľné poskytovanie univerzálnych služieb. Poskytnutím potrebnej flexibility poskytovateľom univerzálnych služieb, aby mohli reagovať na konkurenciu, sa obmedzí možnosť narušenia finančnej rovnováhy univerzálnych služieb. Z toho dôvodu sa v tomto návrhu prostredníctvom zmeny a doplnenia článku 12 druhá zarážka stanovuje, že členské štáty by mali obmedziť uplatňovanie jednotných sadzieb len na zásielky so stanovenou sadzbou za kus (napr. sadzby platené prostredníctvom poštových známok) vrátane zásielok zasielaných v rámci daného štátu a smerujúcich do ostatných štátov EÚ a z nich, ktoré väčšinou využívajú spotrebitelia a malé podniky a pri ktorých sa očakáva obmedzená konkurencia. Pojem jednotná sadzba za kus sa vymedzuje v článku 2 ods. 20.

Navrhovaná zmena a doplnenie zahŕňa aj možnosť, aby členské štáty požadovali jednotnú sadzbu vždy, keď sa jedná o iné zdôvodnené verejné záujmy, ako je tomu v prípadoch, keď sa poštové služby používajú na distribúciu tlače v neprítomnosti iných distribučných kanálov. Toto hľadisko je ďalej podrobne opísané v odôvodnení 24.

Financovanie univerzálnych služieb (článok 7)

V niektorých členských štátoch môže byť financovanie zostatkových nákladov poskytovania univerzálnych služieb v určitých prípadoch potrebné aj po prijatí sprievodných opatrení na ochranu univerzálnych služieb. V tomto návrhu sa prostredníctvom nového článku 7 vysvetľujú alternatívne možnosti, ktoré majú členské štáty k dispozícii v prípadoch, keď je potrebné vonkajšie financovanie univerzálnych služieb.

Členské štáty by mali mať možnosť zvoliť si spôsob financovania, ktorý najviac vyhovuje ich osobitnej situácii, pričom dbajú na to, aby predišli neprimeraným narušeniam fungovania trhu.

Medzi alternatívy financovania uvedené v novom článku 7 patrí kompenzácia štátu prostredníctvom priamych štátnych dotácií (ods. 3) alebo nepriamo, financovaním prostredníctvom verejného obstarávania (ods. 2). Keďže existuje podrobný súbor pravidiel Spoločenstva a judikatúra upravujúca verejné obstarávanie a kompenzáciu od štátu za služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa vzťahujú aj na sektor poštových služieb, v týchto oblastiach nie je potrebné zavádzať nové pravidlá.

Napokon sa v navrhovaných odsekoch 3b a 4 článku 7 naďalej poskytuje možnosť, predtým uvedená v článku 9 poštovej smernice, zriadiť kompenzačný fond na vyrovnanie neprimeranej záťaže, ktorá vznikne poskytovateľovi(-om) univerzálnych služieb pri poskytovaní služieb. Skúsenosti s kompenzačným fondom ako mechanizmom financovania univerzálnych poštových služieb boli doteraz veľmi obmedzené. Nie je to však prekvapujúce, lebo podstatná vyhradená oblasť, ktorá sa stále používa vo väčšine členských štátov, bola zjavným zdrojom financovania. Je však pravdepodobné, že po jej zrušení mnohé členské štáty zvážia potrebu kompenzačného fondu, z ktorého vytvoria možné ochranné opatrenie, ktoré by sa malo zachovať. V odsekoch 3b a 4 článku 7 sa upozorňuje aj na možnosť riešenia zostatkových čistých nákladov univerzálnych služieb prostredníctvom zavedenia poplatku poskytovateľom služieb a/alebo používateľom.

Ostatné opatrenia obsiahnuté v návrhu

Poskytovanie povolení a licencií (článok 9)

Členské štáty môžu naďalej po skytovať povolenia a individuálne licencie, ktoré podliehajú ustanoveniam článku 9 poštovej smernice, vždy, keď je to odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Ako sa však zdôrazňuje v tretej správe Komisie o uplatňovaní poštovej smernice, ďalšia harmonizácia podmienok, ktoré možno zaviesť, a zásad uplatňovaných na tieto podmienky a postupy, sa zdá nevyhnutná pre odstránenie neopodstatnených prekážok poskytovania služieb na vnútornom trhu.

Tento návrh obsahuje zmenu a doplnenie článku 9 ods. 2, ktorým sa zavádza tento zoznam zakázaných podmienok, navrhnutý na základe praktických skúseností a sektorových štúdií:

- Obmedzenie počtu licencií. Toto opatrenie sa používalo v iných sieťových odvetviach, v ktorých je zdvojenie infraštruktúry z hospodárskeho, fyzického alebo sociálneho hľadiska nevhodné, čo sú dôvody, ktoré sa neuplatňujú v sektore poštových služieb,

- Súčasné uplatnenie povinnosti prispievať do mechanizmu zdieľania nákladov a povinnosti poskytovať univerzálne služby alebo povinnosti týkajúcej sa kvality služieb pre požiadavky rovnakej kvality, dostupnosti a poskytovania služieb. Povinnosti univerzálnych služieb rozdeľujú nehospodárne náklady služieb medzi viaceré spoločnosti, zatiaľ čo kompenzačný fond ukladá spoločnostiam povinnosť prispievať na financovanie nehospodárnych nákladov vzniknutých jednej spoločnosti, čo neoprávňuje ich spoločné uplatňovanie,

- Zdvojenie podmienok, ktoré sa uplatňujú na podniky z dôvodu iných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa netýkajú sektoru; to obmedzí nepotrebné administratívne náklady poskytovateľov poštových služieb,

- Neprimerané alebo neopodstatnené technické alebo prevádzkové podmienky. Akékoľvek podmienky zamerané napríklad na ochranu dôvernosti zásielok alebo uľahčenie vrátenia nesprávne doručených zásielok by boli naďalej prijateľné.

Tieto zákazy sa neuplatňujú na určeného(-ých) poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, ktorí môžu podliehať inému druhu regulácie, keďže majú spĺňať iné ciele alebo fungovať na inom právnom základe, ako je verejné vlastníctvo.

Prístup k základnej poštovej infraštruktúre a službám (článok 11a)

Na základe skúseností niektorých členských štátov sa v tomto návrhu zavádza nový článok 11a, podľa ktorého musia členské štáty posúdiť, či v prostredí s viacerými prevádzkovateľmi určité súčasti poštovej infraštruktúry alebo služieb:

- sú nevyhnutné na poskytovanie služieb prevádzkovateľmi, ktorí sú ochotní konkurovať poskytovateľovi(-om) univerzálnych služieb alebo ho vo veľkom rozsahu uľahčuje a/alebo

- prinášajú výhody užívateľom a spotrebiteľom znížením počtu zásielok, ktoré sú nesprávne adresované alebo sa nemôžu vrátiť odosielateľovi, zabezpečením celkovej kvality poštových služieb a ochranou podstatných požiadaviek v prospech všetkých prevádzkovateľov a užívateľov.

Keďže právne postavenie a situácia na trhu s týmito súčasťami poštovej infraštruktúry alebo služieb je v členských štátoch rozdielna (napr. vlastnené alebo poskytované výlučne poskytovateľom univerzálnych služieb, vlastnené alebo poskytované viacerými prevádzkovateľmi), navrhuje sa obmedziť túto požiadavku uloženú členským štátom len na povinnosť určiť na základe dostatočných informácií potrebu a rozsah regulácie, výber regulačného nástroja a prípadne potrebnú kompenzáciu nákladov.

Navrhovaným článkom 11a sa nemení regulácia prístupu tretích osôb k triediacej a doručovacej časti odberateľskej siete. Pokiaľ ide o tento prístup, členské štáty musia naďalej dodržiavať piatu zarážku článku 12 a v súlade s vnútroštátnymi podmienkami môžu zaviesť iné opatrenia na zabezpečenie prístupu k verejnej poštovej sieti za transparentných a nediskriminačných podmienok.

Kontrola spravodlivej hospodárskej súťaže (článok 12 šiesta zarážka a článok 14)

Členské štáty musia v úplne konkurenčnom prostredí obozretne poskytovať poskytovateľom univerzálnych služieb dostatočnú slobodu, aby sa prispôsobili konkurencii a zároveň zabezpečiť primerané monitorovanie správania sa možného dominantného prevádzkovateľa, aby sa zabezpečila účinná hospodárska súťaž.

Keďže táto úloha si vyžiada hodnotenie trhových podmienok, inštitucionálnych dohôd a dozorných kapacít v každom členskom štáte, je vhodné ponechať členským štátom slobodu vybrať si presné regulačné mechanizmy na kontrolu príslušného prevádzkovateľa, pričom zachovajú spoločný základ potrebného minima. To na jednej strane zdôvodňuje zrušenie požiadavky, aby členské štáty monitorovali krížové dotácie prostredníctvom pravidiel príslušných pre sektor, a na druhej strane zachovanie pravidiel o transparentnosti účtov.

Vzhľadom na krížové dotácie sa v tomto návrhu stanovuje prostredníctvom navrhovaného zrušenia článku 12 šiestej zarážky s ohľadom na zrušenie vyhradenej oblasti ako zjavného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré súčasné pravidlá oprávňovali, že členské štáty by mali rozhodnúť ako najlepšie zabezpečiť, aby správanie poskytovateľa univerzálnych služieb, ktorý je často dominantným prevádzkovateľom na trhu, neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Členské štáty môžu na tento účel zaviesť osobitné predchádzajúce kontroly (ako to vyžaduje súčasná smernica) alebo sa spoľahnúť na to, že orgány hospodárskej súťaže a/alebo národné regulačné orgány následne uplatnia právo hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o pravidlá transparentnosti účtovníctva, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, počas prechodu na konkurenčný trh je stále potrebné uplatňovať upravenú požiadavku na oddelenie nákladových účtov. Navrhované zmeny a doplnenia článku 14 odzrkadľujú novú situáciu, kde je zrušená vyhradená oblasť. Vzhľadom na spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi pri rozvíjaní najlepších postupov a spoločného prístupu v tejto oblasti (napr. Európsky výbor pre reguláciu pôšt) nie je potrebné, v súlade so zásadami lepšej regulácie, do smernice zaviesť podrobnejšie a záväzné pravidlá pre vyčlenenie nákladov.

Posilnenie ochrany spotrebiteľov (článok 12 prvá zarážka, články 19, 22 a 22a)

V súlade s existujúcimi pravidlami, ktoré sa uplatňujú v iných oblastiach služieb a s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov na rozvíjajúcom sa trhu tento návrh umožňuje, zmenou a doplnením článku 19, rozšíriť uplatňovanie minimálnych zásad týkajúcich sa postupov riešenia sťažností aj mimo poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb.

Záujmy spotrebiteľov sú chránené aj prostredníctvom: 1) posilnenej interoperability prevádzkovateľov, ktorá vyplýva z prístupu k niektorým častiam infraštruktúry a službám, ako sa uvádza v navrhovanom novom článku 11a a podrobnejšie vysvetľuje v predchádzajúcom texte; 2) požiadavky na spoluprácu národných regulačných orgánov s orgánmi ochrany spotrebiteľov, čo je uvedené v navrhovanej zmene a doplnení článku 22 druhá zarážka; 3) objasnenia úlohy a právomocí národných regulačných orgánov pri monitorovaní a dohľade nad univerzálnymi službami v článku 22 ods. 3 a článku 22a ods. 1.

Napokon, vzhľadom na význam poštových služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby, ako spotrebiteľov poštových služieb, sa navrhuje potvrdiť v článku 12 prvá zarážka, že otvorenie trhu by nemalo obmedziť stálu ponuku niektorých bezplatných služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby, ktoré zaviedli členské štáty v súlade s medzinárodnými povinnosťami stanovenými v rámci Svetovej poštovej únie.

Výkon implementačných právomoci Komisie (článok 21)

Výbor vytvorený na základe poštovej smernice má pomáhať Komisii pri výkone jej implementačných právomocí, najmä pri zmene a doplnení prílohy 1 týkajúcej sa cieľov stanovených pre kvalitu služieb v prípade cezhraničných služieb v Spoločenstve a pri prijímaní podmienok normalizovaného merania kvality (porovnaj článok 16 smernice).

Keďže sa regulačné funkcie tohto výboru týkajú zmeny a doplnenia nepodstatných prvkov smernice, je vhodné zjednotiť pravidlá, ktorými sa výbor riadi, s regulačným postupom nedávno zavedeným rozhodnutím Rady, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[6], čo Európskemu parlamentu poskytne dodatočné mechanizmy na preskúmanie týchto opatrení.

Národné regulačné orgány (článok 22)

Úloha národných regulačných orgánov pravdepodobne zostane rozhodujúcou, najmä v tých členských štátoch, kde prechod na hospodársku súťaž treba ešte dokončiť. S cieľom zlepšiť efektívne fungovanie týchto orgánov a na základe skúseností v podobných regulovaných oblastiach a rozhovorov v Európskom výbore pre reguláciu pôšt, ako aj rôznych sektorových štúdií, tento návrh obsahuje tieto zmeny a doplnenia článku 22:

- štrukturálne oddelenie regulačných funkcií od činností spojených s vlastníctvom alebo kontrolou prevádzkovateľa. V súlade so zásadou oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručiť nezávislosť národných regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o funkcie spojené s vlastníctvom, kde môže existovať zjavný konflikt záujmov vo vláde, čím sa zabezpečí nestrannosť ich rozhodnutí. Táto požiadavka, ktorá existuje v iných sieťových odvetviach, neznamená nevyhnutne vytvorenie nových administratívnych štruktúr, vyžaduje však, aby existovalo jasné a stále oddelenie funkcií vykonávaných rôznymi verejnými orgánmi (článok 22 ods. 1),

- transparentnosť pri prideľovaní regulačných funkcií a spolupráca medzi národnými orgánmi, ktoré vykonávajú regulačné funkcie. V dôsledku častého zapojenia rôznych národných orgánov do výkonu regulačných funkcií sa navrhuje požadovať transparentnejšie a tým jasnejšie prideľovanie úloh. V dôsledku častého prekrývania úloh orgánov zodpovedných za reguláciu sektora, uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov sa navrhuje požadovať, aby tieto orgány spolupracovali s cieľom lepšie zabezpečiť efektívne vykonanie ich úloh (článok 22 ods. 1 a 2),

- potvrdenie práva odvolať sa proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov a možnosti ich dočasného pozastavenia s cieľom zaručiť prehľadnosť trhu počas procesu otvárania trhu a bez toho, aby tým boli dotknuté rozdelenia právomocí v rámci vnútroštátnych súdnych systémov členského štátu a práva právnických alebo fyzických osôb na základe vnútroštátneho právneho systému (článok 22 ods. 3),

- posilnená spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi EÚ s cieľom poskytovať právnu podporu a podnet pre úlohy vykonávané existujúcimi orgánmi, ako sú Európsky výbor pre reguláciu pôšt a Výbor pre poštovú smernicu, pri presadzovaní najlepších postupov a harmonizácie regulačných postupov na vnútornom trhu bez toho, aby sa nevyhnutne požadovalo vytvorenie nových administratívnych štruktúr (článok 22 ods. 2).

Poskytovanie informácií národným regulačným orgánom (článok 22a)

Národné regulačné orgány musia od trhových účastníkov získať informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Európsky výbor pre reguláciu pôšt, štatistické orgány a sektorové štúdie často upozorňovali na chýbajúce osobitné právomoci na získanie informácií od poštových prevádzkovateľov ako na hlavný nedostatok pri presadzovaní smernice a vnútroštátnych implementačných pravidiel. V tomto návrhu sa zavádza nový článok 22a, ktorým sa národné regulačné orgány oprávňujú na zber informácií, keď je to primerané a oprávnené, vrátane informácií na štatistické účely.

Preskúmanie a predkladanie správ o uplatňovaní poštovej smernice (článok 23)

V tomto návrhu sa stanovuje zachovanie pravidelného monitorovania a predkladania správ o uplatňovaní smernice Rade a Parlamentu, aby bolo možné v predstihu prijať akékoľvek ďalšie regulačné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie univerzálnych služieb a/alebo pre proces otvorenia trhu. Na základe predchádzajúcich skúseností sa navrhuje zmeniť a doplniť článok 23 s cieľom predĺžiť obdobie, za ktoré sa správy predkladajú, z dvoch na tri roky. Toto obdobie, za ktoré sa správy predkladajú, zohľadňuje tempo vývoja trhu a sociálne aspekty uplatňovania smernice a poskytuje dostatočný časový rámec na navrhnutie politických odporúčaní.

Zrušenie ustanovenia o ukončení platnosti (články 26 a 27)

V súlade s rozhodnutím zrušiť osobitné a výhradné práva v roku 2009 (článok 7 ods. 1) sa v tomto návrhu ustanovuje zrušenie existujúceho ustanovenia o ukončení platnosti v článku 26 ods. 2 a článku 27 poštovej smernice.

Koherencia a lepšia regulácia (články 1, 2, 9, 10 a 11)

Tento návrh obsahuje množstvo zmien a doplnení s cieľom zlepšiť právnu jasnosť a koherenciu poštovej smernice.

- Článok 1 druhá zarážka: navrhovaná zmena a doplnenie je v súlade so zmenou a doplnením článku 7 s cieľom vyjadriť, že poštové služby už nemôžu byť vyhradené,

- Článok 2 ods. 6: navrhovaná zmena a doplnenie objasňujú rozsah uplatňovania smernice, najmä to, že smernica sa uplatňuje na všetkých poskytovateľov poštových služieb, nie iba na poskytovateľov univerzálnych služieb,

- Článok 2 ods. 8: navrhovaná zmena a doplnenie je v súlade so zmenou a doplnením článku 7, keďže pojem adresných reklamných zásielok pošty sa používal iba v súvislosti so službami, ktoré môžu byť vyhradené,

- Článok 9 ods. 5: navrhovaná zmena a doplnenie je v súlade so zmenou a doplnením článku 7, keďže pojem adresných reklamných zásielok sa používal iba v súvislosti so službami, ktoré môžu byť vyhradené,

- Názov kapitoly 4: navrhovaná zmena a doplnenie názvu kapitoly 4 je v súlade so zmenou a doplnením článku 7 s cieľom poukázať na to, že rozdiel medzi vyhradenými a nevyhradenými poštovými službami už na základe tohto návrhu neexistuje,

- Článok 10: v navrhovaných zmenách a doplneniach sa zohľadňujú nové číslovanie Zmluvy o ES a tiež skutočnosť, že rozdiel medzi vyhradenými a nevyhradenými poštovými službami už na základe tohto návrhu neexistuje,

- Článok 11: v navrhovanej zmene a doplnení sa zohľadňuje nové číslovanie Zmluvy o ES,

- Článok 12 piata zarážka: výraz „súkromný“ sa zrušuje, keďže skutočnosť, či je zákazník verejný alebo súkromný, nie je podstatná a môže byť zavádzajúca,

- Článok 26 ods. 1: navrhované zrušenie článku 26 ods. 1 je v súlade so zmenou a doplnením článku 7 s cieľom vyjadriť skutočnosť, že poštové služby už nemôžu byť vyhradené, a preto nemožno zaviesť „liberálnejšie“ opatrenia.

S cieľom uľahčiť dôslednú transpozíciu upraveného regulačného rámca má Komisia v úmysle kontrolovať správnu transpozíciu, implementáciu a presadzovanie nových ustanovení smernice a prediskutovať tieto záležitosti s členskými štátmi.

2006/0196 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, týkajúca sa úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 47 ods. 2, článok 55 a článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[7],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy[10],

keďže:

1. Rada vo svojej rezolúcii zo 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb Spoločenstva[11] označila za jeden z hlavných cieľov poštovej politiky Spoločenstva zosúladenie postupného, kontrolovaného otvorenia trhu poštových služieb hospodárskej súťaži s udržateľným zaručením poskytovania univerzálnych služieb.

2. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb[12] sa vytvoril regulačný rámec pre sektor poštových služieb na úrovni Spoločenstva vrátane opatrení na zaručenie univerzálnych služieb a stanovenia maximálnych limitov pre poštové služby, ktoré členské štáty môžu vyhradiť ich poskytovateľovi(-om) univerzálnych služieb s ohľadom na zachovanie univerzálnych služieb, ktoré sa majú postupným a progresívnym spôsobom obmedziť a časový harmonogram pre rozhodovanie o ďalšom otvorení trhu hospodárskej súťaži na účely vytvorenia jednotného trhu poštových služieb.

3. Článkom 16 Zmluvy o ES sa zdôrazňuje úloha, ktorú zohrávajú služby vo všeobecnom hospodárskom záujme pri spoločných hodnotách Únie, ako aj ich úloha pri podpore sociálnej a územnej kohézie. Uvádza sa v ňom, že by sa malo dbať na to, aby sa služby vykonávali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ďalšie úlohy.

4. Opatrenia v tejto oblasti by mali byť navrhnuté takým spôsobom, aby Spoločenstvo splnilo svoje úlohy podľa článku 2 Zmluvy o ES spočívajúce v dosiahnutí stanovených cieľov, najmä podporovať harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a konvergenciu výkonu hospodárstva, rast životnej úrovne a kvality života a hospodársku a sociálnu kohéziu a solidaritu medzi členskými štátmi.

5. Európska rada z 22. a 23. marca 2005 vo svojich záveroch týkajúcich sa priebežného prehodnotenia Lisabonskej stratégie opätovne zdôraznila význam dokončenia vnútorného trhu ako nástroja pre podporu rastu a vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest a dôležitú úlohu, ktorú efektívne služby vo všeobecnom hospodárskom záujme musia zohrávať v konkurenčnom a dynamickom hospodárstve. Tieto závery sa stále uplatňujú na poštové služby, ako základný nástroj komunikácie, obchodu a sociálnej a územnej kohézie.

6. V rezolúcii Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 sa zdôrazňuje sociálny a hospodársky význam efektívnych poštových služieb a ich významná úloha v rámci Lisabonskej stratégie, pričom sa v nej naznačuje, že doteraz prijaté reformné opatrenia významnou mierou pozitívne ovplyvnili vývoj sektora poštových služieb spolu so zvýšením kvality, vyššou efektívnosťou a lepším zameraním sa na spotrebiteľa.

7. V súlade so smernicou 97/67/ES bola vypracovaná štúdia budúceho vývoja, v ktorej sa hodnotil vplyv úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009 na univerzálne služby v každom členskom štáte. Komisia tiež dôkladne preskúmala sektor poštových služieb Spoločenstva, vrátane objednania štúdií o hospodárskom, sociálnom a technologickom rozvoji v sektore a vo veľkom rozsahu konzultovala zainteresované strany.

8. Podľa štúdie budúceho vývoja základný cieľ ochrany stáleho poskytovania univerzálnych služieb, ktorá zodpovedá kvalitatívnej norme, definovanej členskými štátmi v súlade so smernicou 97/67/ES možno zabezpečiť v celom Spoločenstve do roku 2009 bez potreby uplatňovania vyhradenej oblasti.

9. Postupné a pozvoľné otváranie trhov poštových služieb hospodárskej súťaži poskytlo poskytovateľom univerzálnych služieb dostatočný čas na prijatie modernizačných a reštrukturalizačných opatrení potrebných na zabezpečenie ich dlhodobého prežitia za nových trhových podmienok a členským štátom umožnilo prispôsobiť ich regulačné systémy otvorenejšiemu prostrediu. Členské štáty môžu ďalej sami využívať príležitosť, ktorú ponúka prechodné obdobie, ako aj značný čas potrebný na zavedenie účinnej hospodárskej súťaže na pokračovanie, v prípade potreby, v ďalšej modernizácii a reštrukturalizácii poskytovateľov univerzálnych služieb.

10. Štúdia budúceho vývoja ukazuje, že vyhradená oblasť by už nemala byť uprednostňovaným riešením financovania univerzálnych služieb. V Tomto hodnotení sa zohľadňuje záujem Spoločenstva a jeho členských štátov na dokončení vnútorného trhu a jeho potenciálu pre zaručenie rastu a zamestnanosti, ako aj zabezpečenie dostupnosti účinných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme pre všetkých užívateľov. Je preto vhodné potvrdiť dátum 1. január 2009 ako posledný krok pri dokončovaní vnútorného trhu poštových služieb.

11. Existuje množstvo faktorov, ktoré podporujú zmenu v poštovom sektore, najmä dopyt a meniace sa spotrebiteľské potreby, organizačná zmena, automatizácia a zavádzanie nových technológií, nahrádzanie elektronických prostriedkov komunikácie a otváranie trhu.

12. Úplné otvorenie trhu pomôže rozšíriť celkovú veľkosť poštových trhov; ďalej prispeje k udržaniu trvalo udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti u poskytovateľov univerzálnych služieb, ako aj k uľahčeniu tvorby nových pracovných miest u ostatných prevádzkovateľov, nových účastníkov a v súvisiacich hospodárskych činnostiach. Táto smernica sa nedotýka právomocí členských štátov regulovať pracovné podmienky v sektore poštových služieb.

13. Vyššia konkurencieschopnosť by mala ďalej umožniť prepojenie sektora poštových služieb s alternatívnymi spôsobmi komunikácie a umožniť zlepšenie kvality služieb poskytovanej stále náročnejším užívateľom.

14. Vývoj na susedných komunikačných trhoch rôznym spôsobom ovplyvnil rôzne regióny Spoločenstva a segmenty obyvateľstva a využívanie poštových služieb. Vzhľadom na to, že by sa mala zachovať územná a sociálna kohézia a pri zohľadnení, že členské štáty môžu prispôsobiť niektoré špecifické charakteristiky služieb s cieľom uspokojiť miestny dopyt, uplatnením flexibility stanovenej v smernici 97/67/ES je vhodné zachovať v plnom rozsahu univerzálne služby a súvisiace požiadavky na kvalitu služieb uvedené v danej smernici. S cieľom zabezpečiť, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, musia členské štáty monitorovať a dohliadať na vývoj trhu. Musia prijať vhodné regulačné opatrenia, ktoré sú k dispozícii na základe smernice, s cieľom zabezpečiť, aby prístupnosť poštových služieb naďalej uspokojovala potreby užívateľov vrátane prípadného zaručenia minimálneho množstva služieb poskytovaných na jednom prístupovom mieste.

15. V smernici 97/67/ES sa za prioritu považuje poskytovanie univerzálnych služieb prostredníctvom určeného(-ých) poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Rozvoj hospodárskej súťaže vo väčšom rozsahu a možností výberu znamená, že členské štáty by mali mať zaručenú väčšiu flexibilitu pre výber najúčinnejšieho a najvhodnejšieho mechanizmu na zaručenie dostupnosti univerzálnych služieb, pričom dodržiavajú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmenšieho narušenia trhu potrebné na zabezpečenie bezplatného poskytovania poštových služieb na vnútornom trhu. Členské štáty môžu uplatňovať jeden z týchto mechanizmov alebo ich kombináciu: poskytovanie univerzálnych služieb trhovými silami, určenie jedného alebo viacero podnikov na poskytovanie rôznych súčastí univerzálnych služieb alebo pokrytie rôznych častí územia a verejné obstarávanie služieb.

16. Je dôležité, aby užívatelia boli plne informovaní o poskytovaných univerzálnych službách, a aby podniky, ktoré poskytujú poštové služby, boli informované o právach a povinnostiach poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia boli stále plne informovaní o charakteristikách a prístupnosti konkrétnych poskytovaných služieb. V súlade s väčšou flexibilitou členských štátov je však vhodné zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb iným spôsobom ako určením poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, čo členským štátom umožní flexibilitu pri rozhodovaní, ako tieto informácie sprístupniť verejnosti.

17. V zmysle vykonaných štúdií a vzhľadom na uvoľnenie plného potenciáli vnútorného trhu poštových služieb je vhodné, aby sa zrušilo používanie vyhradenej oblasti a osobitných práv ako spôsob zabezpečenia financovania univerzálnych služieb.

18. V niektorých členských štátoch môže byť naďalej potrebné vonkajšie financovanie čistých zostatkových nákladov univerzálnych služieb. Je preto vhodné objasniť alternatívy, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie financovania univerzálnych služieb v rozsahu, ktorý je potrebný a náležite odôvodnený, pričom sa výber finančného(-ých) mechanizmu(-ov), ktoré sa majú používať, ponechá na členské štáty. Medzi tieto alternatívy patrí verejné obstarávanie a ak povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb znamenajú čisté náklady univerzálnych služieb a predstavujú neprimeranú záťaž pre určený podnik, aj štátna kompenzácia a zdieľanie nákladov s poskytovateľmi služieb a/alebo používateľmi transparentným spôsobom prostredníctvom príspevkov do kompenzačného fondu. Členské štáty môžu využívať iné prostriedky na financovanie, ktoré povoľujú právne predpisy Spoločenstva, ako je rozhodnutie o tom, že zisky z iných činností poskytovateľov univerzálnych služieb mimo rámca týchto služieb sa musia v plnej výške alebo čiastočne použiť na financovanie čistých nákladov univerzálnych služieb, ak sú v súlade s touto smernicou.

19. S cieľom stanoviť, aké podniky možno požiadať, aby prispievali do kompenzačného fondu, členské štáty by mali zvážiť, či sa služby poskytované týmito podnikmi môžu z hľadiska užívateľov považovať za nahraditeľné za univerzálne služby, a to s ohľadom na vlastnosti služieb, vrátane charakteristík pridanej hodnoty a ich plánované použitie. Na to, aby sa služby mohli považovať za nahraditeľné, nemusia nevyhnute obsahovať všetky vlastnosti univerzálnych služieb, ako sú denné doručovanie alebo pokrytie celého územia štátu. S cieľom dosiahnuť súlad so zásadou proporcionality pri určení výšky príspevku od týchto podnikov na náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnych služieb v členskom štáte, musia členské štáty používať transparentné a nediskrimačné kritériá ako je podiel týchto podnikov na činnostiach patriacich do rámca univerzálnych služieb v tomto členskom štáte.

20. Zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality obsiahnuté v smernici 97/67/ES sa musia naďalej uplatňovať na akýkoľvek finančný mechanizmus a akékoľvek rozhodnutie prijaté v tejto oblasti musí byť založené na transparentných, objektívnych a overiteľných kritériách. Konkrétne, čisté náklady univerzálnych služieb sa musia vypočítať v rámci zodpovednosti národného regulačného orgánu, a to ako rozdiel medzi čistými nákladmi na určený podnik, ktorý vykonáva povinnosti univerzálnych služieb a podnik, ktorý nevykonáva povinnosti univerzálnych služieb. Pri výpočte sa musia zohľadniť všetky relevantné prvky vrátane výhod trhu, ktoré získa podnik určený na poskytovanie univerzálnych služieb, práva na primeraný zisk a stimulov spojených s efektívnosťou nákladov.

21. Členským štátom by sa naďalej malo umožniť používanie povolení a individuálnych licencií, ak je to odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Ako sa však zdôraznilo v tretej správe o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ďalšia harmonizácia podmienok, ktoré sa môžu zaviesť, sa zdá potrebná na zníženie neodôvodnených prekážok pre poskytovanie služieb na vnútornom trhu. V tomto kontexte môžu členské štáty napríklad umožniť podnikom, aby si vybrali medzi povinnosťou poskytovať služby alebo finančne prispievať na náklady služieb poskytovaných iným podnikom, už im však nemožno povoliť súbežnú požiadavku prispievať do mechanizmu zdieľania nákladov a uložiť povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb alebo kvality, ak tieto povinnosti majú rovnaký účel. Je tiež potrebné vysvetliť, že niektoré ustanovenia o povoleniach a udeľovaní licencií by sa nemali vzťahovať na určených poskytovateľov univerzálnych služieb.

22. V prostredí, kde viacero poštových podnikov poskytuje služby v oblasti univerzálnych služieb, je vhodné požadovať, aby všetky členské štáty posúdili, či by sa niektoré súčasti poštovej infraštruktúry alebo niektoré služby zvyčajne poskytované poskytovateľmi univerzálnych služieb, nemali sprístupniť ostatným prevádzkovateľom, ktorí poskytujú podobné služby, s cieľom podporiť účinnú hospodársku súťaž a/alebo chrániť užívateľov a spotrebiteľov zabezpečením celkovej kvality poštových služieb. Keďže právna a trhová situácia v prípade týchto súčastí alebo služieb je v členských štátoch rozdielna, je vhodné požiadať členské štáty, aby na základe dostatočných informácií určili potrebu, rozsah a výber regulačného nástroja, vrátane prípadného zdieľania nákladov. Toto ustanovenie nemá vplyv na právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k verejnej poštovej sieti za podmienok transparentnosti a nediskriminácie.

23. Vzhľadom na význam poštových služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby, je vhodné potvrdiť, že otvorenie trhu by nemalo obmedziť stálu ponuku niektorých bezplatných služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby, ktoré členské štáty zaviedli v súlade s uplatňovanými medzinárodnými povinnosťami.

24. V úplne konkurenčnom prostredí je dôležité, tak pre finančnú rovnováhu univerzálnych služieb, ako aj pre obmedzenie narušení trhu, aby sa od zásady, že ceny odrážajú bežné obchodné podmienky a náklady, upustilo iba v prípade ochrany verejných záujmov. Tento cieľ sa dosiahne tým, že sa členským štátom povolí naďalej uplatňovať jednotné sadzby pre zásielky, pri ktorých je určená sadzba za kus, najčastejšie využívané spotrebiteľmi a malými a strednými podnikmi. Jednotlivé členské štáty môžu zachovať jednotné sadzby aj pre niektoré iné poštové zásielky z dôvodu ochrany všeobecného hospodárskeho záujmu, ako je prístup ku kultúre, regionálna a sociálna kohézia.

25. Vzhľadom na vnútroštátne špecifiká regulácie podmienok, za ktorých príslušný poskytovateľ univerzálnych služieb musí pôsobiť v plne konkurenčnom prostredí, je vhodné ponechať členským štátom slobodu rozhodnúť, ako najlepšie monitorovať krížové dotácie.

26. Vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu je vhodné naďalej požadovať, aby členské štáty zachovali povinnosť poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb viesť oddelené a transparentné účty, ktoré budú predmetom potrebných úprav. Na základe tejto povinnosti by sa národným regulačným orgánom, orgánom hospodárskej súťaže a Komisii poskytli informácie potrebné na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa univerzálnych služieb a na monitorovanie spravodlivých trhových podmienok, kým sa hospodárska súťaž nestane účinnou. Spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi pri vypracovávaní štandardov a usmernení v tejto oblasti by mala prispieť k harmonizovanému uplatňovaniu týchto pravidiel.

27. V súlade s pravidlami existujúcimi v iných oblastiach služieb a s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov je vhodné rozšíriť uplatňovanie minimálnych zásad týkajúcich sa riešenia sťažností aj na iné subjekty než sú poskytovatelia univerzálnych služieb. S ohľadom na zvýšenie efektívnosti konaní spojených s riešením sťažností je vhodné, aby sa smernicou podporovali postupy mimosúdneho vyrovnania, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov[13] a v odporúčaní Komisie zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou[14]. Záujmy spotrebiteľov by sa podporovali aj prostredníctvom väčšej inetroperability prevádzkovateľov, ktorá je výsledkom prístupu k niektorým súčastiam infraštruktúry a službám, a požiadavky na spoluprácu národných regulačných orgánov s orgánmi ochrany spotrebiteľov.

28. Je potrebné upraviť ustanovenie týkajúce sa implementačných právomocí, aby sa zohľadnili zmeny a doplnenia rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 o postupoch pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[15].

29. Úloha národných regulačných orgánov pravdepodobne zostane rozhodujúcou, najmä v tých členských štátoch, v ktorých sa ešte musí ukončiť prechod na hospodársku súťaž. V súlade so zásadou oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by členské štáty mali zaručiť nezávislosť národných regulačných orgánov, čím sa zabezpečí nestrannosť ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti nemá vplyv na inštitucionálnu autonómiu a ústavné povinnosti členských štátov a na zásadu neutrality so zreteľom na pravidlá, ktorými sa v členských štátoch riadi systém majetku alebo vlastníctva, uvedené v článku 295 Zmluvy. Národné regulačné orgány by mali byť vybavené všetkými zdrojmi, pokiaľ ide o zamestnancov, expertízy a finančné prostriedky, potrebnými na výkon ich úloh.

30. V dôsledku častého zapojenia rôznych národných orgánov do výkonu regulačných funkcií je vhodné zaviesť do prideľovania úloh transparentnosť a požadovať, aby rôzne zodpovedné orgány, poverené riadením sektoru, pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže a v spotrebiteľských záležitostiach spolupracovali s cieľom zabezpečiť účinné dokončenie ich úloh.

31. Akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu národného regulačného orgánu, by mala mať právo odvolať sa na orgán, ktorý je od tohto regulačného orgánu nezávislý. Takýmto orgánom môže byť súd. Uvedené odvolacie konanie nemá vplyv na rozdelenie kompetencií vo vnútroštátnych súdnych systémoch a na práva právnických alebo fyzických osôb na základe vnútroštátneho právneho systému. V očakávaní záveru týchto konaní treba zabezpečiť dočasné pozastavenie rozhodnutí národných regulačných orgánov, aby sa zaručila právna a trhová bezpečnosť.

32. Národné regulačné orgány by v prípade potreby mali koordinovať svoju činnosť s regulačnými orgánmi iných členských štátov a s Komisiou pri výkone úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Podporil by sa tým rozvoj vnútorného trhu poštových služieb a pomohlo dosiahnuť dôsledné uplatňovanie ustanovení tejto smernice vo všetkých členských štátoch, najmä v tých oblastiach, kde vnútroštátne právne predpisy implementujúce právne predpisy Spoločenstva poskytujú národným regulačným orgánom podstatné právo plného uváženia pri uplatňovaní príslušných pravidiel. Táto spolupráca by sa okrem iného mohla uskutočňovať vo výbore vytvorenom na základe smernice 97/67/ES alebo v skupine, ktorú by tvorili európske regulačné orgány. Členské štáty by mali rozhodnúť o tom, ktoré orgány sú národnými regulačnými orgánmi na účely tejto smernice.

33. Národné regulačné orgány potrebujú získať informácie od účastníkov trhu, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Žiadosti o informácie by mal byť primerané, nemali by predstavovať neprimeranú záťaž pre podniky. Takéto informácie môže potrebovať aj Komisia, aby mohla plniť svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva.

34. S cieľom informovať Európsky parlament a Radu o rozvoji vnútorného trhu poštových služieb by Komisia mala týmto inštitúciám pravidelne predkladať správy o uplatňovaní smernice 97/67/ES.

35. S cieľom potvrdiť rámec na reguláciu sektora by sa mal zrušiť dátum skončenia platnosti smernice 97/67/ES.

36. Keďže ciele navrhovaných opatrení, a to dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb, zabezpečovanie jednotnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu poštových služieb, nemôžu dosiahnuť členské štáty, a vzhľadom na rozsah a účinky opatrení, ktoré treba podniknúť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadami subsidiarity, uvedenými v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenej v tomto článku táto smernica nezachádza ďalej, ako je nevyhnutné pre dosiahnutie uvedených cieľov.

37. Smernica 97/67/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

38. Táto smernica je v súlade s ostatnými súčasnými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na služby. V prípade rozporu tejto smernice s niektorým ustanovením iného nástroja Spoločenstva, najmä so smernicou [2006/../ES] o službách na vnútornom trhu, táto smernica a jej ustanovenia má prednosť a v plnej miere sa uplatňuje v sektore poštových služieb.

39. Táto smernica sa nedotýka uplatňovania pravidiel zmluvy o hospodárskej súťaži a o slobode poskytovania služieb. Pokiaľ by finančné mechanizmy zahŕňali pomoc poskytnutú členským štátom alebo prostredníctvom zdrojov štátnej pomoci v akejkoľvek forme v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, táto smernica sa nedotýka povinnosti členských štátov rešpektovať pravidlá o štátnej pomoci zmluvy.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 97/67/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

40. V článku 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:

„- podmienky, ktorými sa spravuje poskytovanie poštových služieb,“

41. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

42. bod 6 sa nahrádza takto:

„6. poštová zásielka: zásielka adresovaná v konečnej podobe, v ktorej ju má prepraviť poskytovateľ poštových služieb. Okrem korešpondencie tieto zásielky zahŕňajú napríklad aj knihy, katalógy, noviny, periodickú tlač a poštové balíky, ktoré obsahujú tovar s komerčnou hodnotou alebo bez nej,“

43. bod 8 sa zrušuje

44. pridáva sa tento bod:

„20. služby poskytované za sadzbu na kus: poštové služby, pre ktoré je sadzba uvedená vo všeobecných podmienkach poskytovateľov univerzálnych služieb pre prepravu jednotlivých poštových zásielok.“

45. V prvom pododseku článku 3 ods. 3 sa úvodný text nahrádza takto:

„Prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, že univerzálne služby sú zaručené každý pracovný deň a nie menej ako päť dní v týždni, s výnimkou okolností a zemepisných podmienok, ktoré národné regulačné orgány považujú za výnimočné a zahŕňa to minimálne:“

46. Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1. Každý členský štát zabezpečí, aby bolo zaručené poskytovanie univerzálnych služieb a oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijal na splnenie tejto povinnosti. Výbor vytvorený na základe článku 21 sa informuje a dohliada na vývoj opatrení prijatých členskými štátmi na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb.

2. Členské štáty môžu určiť jeden alebo viac podnikov ako poskytovateľov univerzálnych služieb pre časť svojho územia alebo celé územie ako aj pre rôzne súčasti univerzálnych služieb. Pritom stanovia povinnosti a práva poskytovateľov univerzálnych služieb v súlade s právom Spoločenstva uverejnia ich. Členské štáty predovšetkým prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby podmienky, na základe ktorých sa zveruje poskytovanie univerzálnych služieb, vychádzali zo zásady objektivity, nediskriminácie, proporcionality a čo najmenšieho narušenia trhu, a aby určenie podnikov ako poskytovateľov univerzálnych služieb bolo časovo obmedzené. Členské štáty oznámia Komisii totožnosť poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, ktorých menovali.

47. V článku 5 ods. 2 sa text "článkoch 36 a 56" nahrádza textom "článkoch 30 a 46".

„Ustanovenia odseku 1 nevylučujú opatrenia, ktoré členské štáty prijmú v súlade s požiadavkami, týkajúcimi sa verejného záujmu, uznaného zmluvou, najmä v jej článkoch 30 a 46, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejnú morálku, verejnú bezpečnosť, vrátane vyšetrovaní trestných činov, a verejnú politiku.“

48. Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby užívatelia a podniky, ktoré poskytujú poštové služby, pravidelne dostávali dostatočne podrobné a aktuálne informácie o určitých charakteristikách ponúkaných univerzálnych služieb s osobitným odkazom na všeobecné podmienky prístupu k týmto službám, ako aj úroveň cien a kvality. Tieto informácie sa uverejnia vhodným spôsobom.

Členské štáty oznámia Komisii, ako budú sprístupnené informácie, ktoré majú byť uverejnené v súlade s prvým pododsekom.“

49. V kapitole 3 sa názov nahrádza takto:

„KAPITOLA 3

Financovanie univerzálnych služieb“

50. Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

1. Súčinnosťou od 1. januára 2009 členské štáty neposkytnú ani neponechajú v platnosti výhradné alebo osobitné práva pre vytvorenie a poskytovanie poštových služieb. Členské štáty môžu financovať poskytovanie univerzálnych služieb v súlade s jedným alebo viacerými z prostriedkov stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 alebo v súlade s ďalšími prostriedkami zlučiteľnými so Zmluvou o ES.

2. Členské štáty môžu zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb obstaraním týchto služieb v súlade s uplatňovanými pravidlami verejného obstarávania.

3. Ak členský štát stanoví, že povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb, uvedené v tejto smernici, spôsobujú čisté náklady a predstavujú neprimeranú finančnú záťaž pre poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, môže:

(a) zaviesť mechanizmus na kompenzáciu príslušného(-ých) podniku(-ov) z verejných finančných prostriedkov;

(b) zdieľať čisté náklady povinností vyplývajúcich z univerzálnych služieb s poskytovateľmi služieb a/alebo užívateľmi.

4. Ak sa čisté náklady zdieľajú na základe odseku 3 písm. b), môžu členské štáty zriadiť kompenzačný fond, ktorý možno financovať z poplatkov poskytovateľov a/alebo užívateľov služieb a ktorý na tento účel riadi orgán nezávislý od príjemcu alebo príjemcov. Členské štáty môžu poskytnutie povolení poskytovateľom služieb na základe článku 9 ods. 2 podmieniť povinnosťou finančne prispievať do tohto fondu alebo byť v súlade s povinnosťami univerzálnych služieb. Týmto spôsobom je možné financovať len služby uvedené v článku 3.

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa pri zriaďovaní kompenzačného fondu a pri stanovení výšky finančných príspevkov uvedených v odsekoch 3 a 4 dodržiavali zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Rozhodnutia prijaté na základe odsekov 3 a 4 sa zakladajú na objektívnych a overiteľných kritériách a uverejnia sa. “

51. V kapitole 4 sa názov nahrádza takto:

„KAPITOLA 4

Podmienky poskytovania poštových služieb a prístup k sieti“

52. Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1. Pre služby, ktoré nespadajú do rámca univerzálnych služieb, uvedeného v článku 3, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie súladu s podstatnými požiadavkami.

2. Pre služby, ktoré spadajú do rámca univerzálnych služieb, uvedeného v článku 3, môžu členské štáty zaviesť schvaľovacie postupy vrátane individuálnych licencií v rozsahu potrebnom na zabezpečenie súladu so základnými požiadavkami a zachovanie univerzálnych služieb.

Poskytovanie povolení môže:

- ak je to vhodné, podliehať povinnostiam vyplývajúcim z univerzálnych služieb,

- ak je to nevyhnutné, stanoviť požiadavky týkajúce sa kvality, dostupnosti a vykonávania príslušných služieb,

- ak je to vhodné, podliehať povinnosti finančne prispievať do mechanizmov zdieľania nákladov uvedených v článku 7.

S výnimkou podnikov, ktoré boli určené ako poskytovatelia univerzálnych služieb v súlade s článkom 4, poskytovanie povolení nesmie:

- byť obmedzené v počte,

- pre rovnaké požiadavky kvality, dostupnosti a poskytovania služieb ukladať poskytovateľovi služieb povinnosti týkajúce sa univerzálnych služieb a zároveň povinnosť finančne prispievať do mechanizmu zdieľania nákladov,

- znásobovať podmienky, ktoré sa uplatňujú na podniky na základe iných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré nie sú príslušné pre sektor,

- ukladať technické alebo prevádzkové podmienky iné ako tie, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

3. Postupy, povinnosti a požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 sú transparentné, prístupné, nediskriminačné, primerané, presné a jednoznačné, uverejňujú sa vopred a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Členské štáty zabezpečia, aby dôvody na celkové alebo čiastočné zamietnutie povolenia boli oznámené žiadateľovi a musia zaviesť odvolacie konanie.“

53. Článok 10 ods. 1 sa nahrádza takto:

"1. Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článkov 55 a 95 Zmluvy prijmú opatrenia potrebné pre harmonizáciu postupov, uvedených v článku 9, ktorými sa riadi komerčné poskytovanie poštových služieb verejnosti.“

54. V článku 11 sa text "článku 57 ods. 2, 66 a 100a" nahrádza textom "článku 47 ods. 2, 55 a 95".

55. Pridáva sa tento článok 11a:

„Článok 11a

Vždy, keď je potrebné ochrániť záujem užívateľov a/alebo podporiť účinnú hospodársku súťaž a s ohľadom na vnútroštátne podmienky, členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii transparentné a nediskriminačné podmienky prístupu k týmto súčastiam poštovej infraštruktúry alebo službám: systém poštových smerovacích čísiel, databáza adries, poštové schránky, zber a doručovanie schránok, informácie o zmene adresy, presmerovacie služby, služba vrátenia zásielky odosielateľovi.“

56. Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

57. prvá zarážka sa nahrádza takto:

„- ceny musia byť prijateľné a musia byť také, aby poskytované služby boli dostupné všetkým užívateľom. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť bezplatné poštové služby pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby,“

58. druhá zarážka sa nahrádza takto:

„- ceny musia byť nákladovo orientované a musia podnecovať efektívnosť; keď je to potrebné z dôvodov vzťahujúcich sa na verejné záujmy, môžu členské štáty rozhodnúť, že na ich území a/alebo pri zásielkach smerujúcich do iných členských štátov sa budú uplatňovať jednotné sadzby na služby poskytované za sadzbu na kus a na iné zásielky,“

59. posledná veta piatej zarážky sa nahrádza takto:

„Akékoľvek takéto sadzby musia byť dostupné aj zákazníkom, ktorí zásielky posielajú za podobných podmienok.“

60. šiesta zarážka sa zrušuje

61. Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby bolo účtovníctvo poskytovateľov univerzálnych služieb vedené v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2. Poskytovatelia univerzálnych služieb vedú v rámci svojich vnútorných systémov účtovníctva oddelené účtovníctvo s cieľom jasne rozlíšiť služby a produkty, na ktoré sa prispieva, alebo z ktorých sú hradené príspevky na čisté náklady univerzálnych služieb, a ostatné služby a produkty. Takéto oddelenie účtovníctva umožní členským štátom vypočítať čisté náklady univerzálnych služieb. Takéto vnútorné systémy účtovníctva fungujú na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva.

3. V systémoch účtovníctva uvedených v odseku 2 bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sa náklady prideľujú týmto spôsobom:

(a) náklady, ktoré možno priamo priradiť k určitej službe alebo produktu, sa takto priraďujú;

(b) spoločné náklady, t.j. náklady, ktoré nemožno priamo priradiť k určitej službe alebo produktu, sa priraďujú takto:

i) kedykoľvek je to možné, spoločné náklady sa priradia na základe priamej analýzy pôvodu samotných nákladov;

ii) ak priama analýza nie je možná, kategórie spoločných nákladov sa priradia na základe nepriamej súvislosti s inou nákladovou kategóriou alebo skupinou nákladových kategórií, pri ktorých je priame priradenie alebo vyčlenenie možné; nepriama súvislosť sa zakladá na porovnateľných štruktúrach nákladov;

iii) ak nemožno použiť priame ani nepriame priradenie nákladov, nákladová kategória sa priradí na základe všeobecného prideľovacieho koeficientu vypočítaného ako pomer všetkých výdavkov priamo alebo nepriamo pridelených alebo priradených k jednotlivým univerzálnym službám na jednej strane a k ostatným službám na strane druhej.

4. Iné systémy nákladového účtovníctva možno uplatňovať len vtedy, ak sú zlučiteľné s odsekom 2, a ak ich schválil národný regulačný orgán. Pred ich uplatnením je potrebné informovať Komisiu.

5. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby súlad s jedným zo systémov nákladového účtovníctva, ktoré sú opísané v odsekoch 3 a 4, overil príslušný orgán, ktorý je nezávislý od poskytovateľa univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia pravidelné uverejňovanie správy o súlade.

6. Národný regulačný orgán uchováva dostatočne podrobné informácie o systémoch nákladového účtovníctva, ktoré uplatňuje poskytovateľ univerzálnych služieb a na požiadanie predloží takéto informácie Komisii.

7. Podrobné účtovné údaje, vyplývajúce z týchto systémov, sa na požiadanie poskytujú národnému regulačnému orgánu a Komisii, pričom sa zachováva dôvernosť týchto údajov.

8. Ak daný členský štát nevytvoril finančný mechanizmus pre poskytovanie univerzálnych služieb, ako sa to umožňuje povolené na základe článku 7, a ak národný regulačný orgán súhlasí s tým, že žiadny z určených poskytovateľov univerzálnych služieb v tomto členskom štáte nie je príjemcom štátnej pomoci, či už v skrytej podobe alebo inak a že hospodárska súťaž na trhu je účinná v plnej miere, národný regulačný orgán môže rozhodnúť o neuplatňovaní požiadaviek uvedených v tomto článku. Národný regulačný orgán informuje Komisiu pred prijatím takéhoto rozhodnutia.“

62. Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú poštové služby, mali k dispozícii transparentné, jednoduché a finančne nenáročné postupy na riešenie sťažností užívateľov poštových služieb najmä v prípadoch straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s kvalitatívnymi normami služieb (vrátane postupov pre určenie zodpovednosti v prípadoch, na ktorých sa podieľa viac ako jeden prevádzkovateľ).

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby postupy uvedené v prvom pododseku umožňovali spravodlivé a rýchle vyriešenie sporov a v prípade záruky vytvorenie systému náhrady a/alebo kompenzácie.

Členské štáty tiež podnietia vytvorenie nezávislých mimosúdnych systémov na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi poštové služby a spotrebiteľmi.

Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti odvolania alebo opravné prostriedky podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty zabezpečia, aby užívatelia, ktorí konajú samostatne alebo v prípadoch, povolených vnútroštátnymi právnymi predpismi, spoločne s organizáciami, zastupujúcimi záujmy užívateľov a/alebo spotrebiteľov, mohli začať pred príslušným vnútroštátnym orgánom konanie v prípadoch, keď sťažnosti užívateľov proti podnikom poskytujúcim služby v rozsahu univerzálnych služieb, neboli uspokojivo vyriešené.

V súlade s článkom 16 členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb a prípadne podniky, ktoré poskytujú služby v rozsahu univerzálnych služieb, spolu s výročnou správou o monitorovaní ich výkonu uverejňovali aj informácie o počte sťažností a spôsobe, akým boli riešené.“

63. Článok 21 sa nahrádza takto:

"Článok 21

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5a a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijme svoj rokovací priadok.

64. Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1. Každý členský štát určí pre sektor poštových služieb jeden národný regulačný orgán alebo viac, tieto orgány sú právne oddelené a prevádzkovo nezávislé od prevádzkovateľov poštových služieb. Členské štáty, ktoré zostanú vlastníkmi podnikov, ktoré poskytujú poštové služby alebo si ponechajú kontrolu nad nimi, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačných funkcií od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Členské štáty oznámia Komisii, ktoré národné regulačné orgány určili pre vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Uverejnia úlohy, ktoré národné regulačné orgány majú vykonávať, spôsobom. ktorý je ľahko dostupný, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viacerým orgánom. Členské štáty prípadne zabezpečia, aby tieto orgány konzultovali vnútroštátne orgány poverené implementáciou práva hospodárskej súťaže a spotrebiteľského práva a spolupracovali s nimi v záležitostiach spoločného záujmu.

2. Osobitnou úlohou národných regulačných orgánov je zabezpečenie súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice, najmä vytvorením monitorovacích a regulačných postupov na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb. Taktiež im môže byť uložená povinnosť zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže v sektore poštových služieb.

Národné regulačné orgány členských štátov úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť uplatňovanie tejto smernice.

3. Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, na základe ktorých užívateľ alebo podnik poskytujúci poštové služby, ktorého sa týka rozhodnutie národného regulačného orgánu, má právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. V očakávaní výsledku takéhoto odvolania sa rozhodnutie národného regulačného orgánu pozastaví, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.

65. Táto kapitola sa pridáva po článku 22:

„KAPITOLA 9a

Poskytovanie informácií“

66. Pridáva sa tento článok 22a:

„Článok 22a

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú poštové služby, poskytovali všetky informácie, vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnych služieb, ktoré sú potrebné na tieto účely:

a) pre národné regulačné orgány, aby zabezpečili súlad s ustanoveniami tejto smernice alebo rozhodnutiami prijatými v súlade s touto smernicou,

b) na jasne stanovené štatistické účely.

2. Podniky poskytujú tieto informácie na požiadanie bezodkladne, a to v časových lehotách a s uvedením podrobností, ktoré požaduje národný regulačný orgán. Informácie požadované národným regulačným orgánom sú primerané výkonu jeho úloh. Národný regulačný orgán uvedie dôvody, ktoré oprávňujú jeho žiadosť o informácie.“

67. Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Komisia predloží každé tri roky, pričom prvýkrát najneskôr 31. decembra 2011, Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o rozvoji v danom sektore, predovšetkým pokiaľ ide o hospodárske a sociálne aspekty, zamestnanosť a technické aspekty, ako aj kvalitu služieb. K správe budú v prípade potreby priložené návrhy pre Európsky parlament a Radu.“

68. Článok 26 sa zrušuje.

69. Článok 27 sa zrušuje.

Článok 2

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2008. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení a predložia tabuľku zhody daných opatrení s touto smernicou.

Opatrenia prijaté členskými štátmi musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo sa doplnia o takýto odkaz pri ich úradnom uverejnení. Spôsob odkazu stanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. ES C 48, 16.2.1994, s. 3.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/39 z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES vzhľadom na ďalšie otvorenie sa poštových služieb Spoločenstva hospodárskej súťaži (Ú. v. ES L 176, 5.7.2002, s. 21).

[3] KOM (2006) 596.

[4] SEK (2006) 1291.

[5] KOM (2006) 595.

[6] Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady zo 17. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[7] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[8] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[9] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[10] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[11] Ú. v. ES C 48, 16.2.1994, s. 3.

[12] Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14.

[13] Ú. v. ES L 115 17.4.1998, s 31.

[14] Ú. v. ES L 109 4.4.2001, s. 56.

[15] Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady z 17. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).