Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008AE0270

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov (prieskumné stanovisko)

Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, p. 62–71 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov“ (prieskumné stanovisko)

(2008/C 162/13)

Komisia sa 16. mája 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov“.

Odborná sekcia pre poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. januára 2008. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 442. plenárnom zasadnutí 13. a 14. februára 2008 (schôdza zo 14. februára 2008) prijal 195 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Záver

1.1

Výbor uznáva, že energetická hospodárnosť je podstatným faktorom z hľadiska požiadavky ochrany podnebia a dodržiavania záväzkov prijatých Európskou úniou v Kjóte ako aj nových obmedzení, ktoré stanovila Európska rada v marci 2007 pre oblasť zníženia emisií, a odporúča zvýšiť úsilie zamerané na spotrebiteľov.

1.2

Výbor je presvedčený, že v stavebníctve je obrovský potenciál pre úsporu energie, hlavne pokiaľ ide o spotrebu energie na kúrenie, klimatizáciu, pohon, osvetlenie, k čomu treba pripočítať tepelnú izoláciu, a to vo fáze plánovania budov a ich užívania.

1.3

Pri stanovení opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti treba vziať do úvahy výhody plynúce z rozšíreného využívania technologických inovácií, účinných z hľadiska nákladov a úžitku, čím sa konečným užívateľom dá možnosť informovane rozhodnúť o vlastnej spotrebe energie.

1.4

Výbor považuje za nutné, aby sa v záujme konečných spotrebiteľov priamejšie pristupovalo k problémom informovanosti a financovania vytvorením inovatívnych postupov: je nevyhnutné, aby majitelia a nájomníci nechápali tieto nové opatrenia Spoločenstva ako novú daň, ktorá je uvalená na základný majetok, akým sú domy.

1.5

Podľa výboru je potrebné nájsť nové kultúrne podnety a nové stimuly na jednej strane na kompenzáciu zvýšených nákladov a na druhej strane na zvýšenie záujmu o:

projektový výskum,

revíziu stavebných postupov,

využívanie lepších stavebných materiálov v stavebnom procese a

nové štrukturálne riešenia.

1.6

Výbor zastáva názor, že je potrebné urýchliť práce CEN v súlade s príslušným mandátom Komisie, ktorý predpokladá stanovenie harmonizovaných noriem na meranie spotreby energie v existujúcich budovách a v budovách novej konštrukcie, jednotné normy pre certifikáciu a inšpekčné postupy

1.7

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa obmedzeniam, ktoré sú pre členské štáty vzhľadom na medzinárodnú konkurenciu neudržateľné, a nezaťažovať majiteľov, ktorí byty prenajímajú alebo v nich bývajú, poplatkami neprimeranými ich možnostiam.

1.8

Povinnosti a poplatky súvisiace s procesom certifikácie by podľa názoru výboru mali byť sprevádzané verejnými podpornými programami, aby sa zabezpečil rovnaký prístup k zlepšenej energetickej výkonnosti, hlavne v prípade obytných budov postavených alebo spravovaných v rámci sociálnej politiky, a v prípade viacposchodových bytov pre viacej rodín predovšetkým v nových členských štátoch, v ktorých väčšina obytných blokov sú typizované stavby. Pri takýchto budovách je možné použiť štandardné certifikáty.

1.9

Výbor pokladá za dôležitý rozvoj iniciatív Spoločenstva na harmonizáciu činnosti členských štátov v oblasti energetickej účinnosti ako významný krok smerom k vyššej európskej súdržnosti v súlade s miestnymi podmienkami.

1.10

Výbor odporúča niektoré opatrenia, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť energetickú účinnosť všeobecne u konečných spotrebiteľov a konkrétne v budovách, a síce:

bezplatné poradenstvo o energetickej účinnosti a verejné financovanie štúdií realizovateľnosti,

poskytovanie daňových kreditov a/alebo grantov, ktoré by umožnili vykonávať „energetické audity“,

daňové úľavy na spotrebu paliva na kúrenie, elektrinu a pohon a ekonomické stimuly a odpočty, resp. refundácie pri nákupe technológií, ktoré sú účinné z hľadiska úspory energie a ochrany životného prostredia, alebo na vybavenie existujúcich budov lepšou tepelnou izoláciou,

pôžičky so zvýhodnenými sadzbami na nákup energeticky účinných prístrojov a zariadení (napríklad kondenzačných kotlov, samostatných termostatov atď.) a zvýhodnené pôžičky na zákroky zo strany ESCO (1),

dotácie alebo odpočítateľné daňové položky pri investíciách do výskumu a vývoja alebo pilotných projektov s cieľom podporiť šírenie nových technológií v oblasti energetickej účinnosti v stavebníctve pri využití možností poskytovaných siedmym rámcovým programom pre výskum a technický rozvoj a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu CIP 2007 – 2013, programom LIFE+ a štrukturálnymi fondmi a kohéznym fondom,

pôžičky Európskej investičnej banky určené hlavne na trvalo udržateľnú modernizáciu zastaraných verejných budov alebo budov verejných služieb a na sociálne byty,

pomoc rodinám s nízkym príjmom a dôchodcom s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť bytov a dlhodobé pôžičky so zvýhodnenou úrokovou sadzbou zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti budov (2),

štandardné balíčky s pevne stanovenou cenou pre služby bežnej údržby kotlov a ústredných klimatizačných systémov poskytované kvalifikovanými pracovníkmi,

zriadenie internetovej stránky Spoločenstva napojenej na národné stránky a ľahko prístupnej konečným užívateľom,

vypracovanie európskeho didaktického materiálu vo všetkých jazykoch EÚ pre rôzne odborné záujmové skupiny týkajúceho sa vydávania európskeho osvedčenia o spôsobilosti v oblasti budov,

začlenenie tematických priorít pri opatreniach v oblasti vzdelávania do príslušných programov Spoločenstva: vzdelávací program Spoločenstva, 7. rámcový program pre výskum a vývoj, opatrenia Marie Curie, EIB, univerzity,

zaradenie informačno-vzdelávacieho materiálu pre školy všetkých typov a stupňov, profesijných a odborových združení, pre spotrebiteľov a ich organizácie.

1.11

Z hľadiska konečného spotrebiteľa je podľa výboru potrebné náležite zvážiť prekážky, ktoré stoje v ceste propagácii a uplatňovaniu energetickej účinnosti budov v Európe: technické, hospodárske, finančné, právne, administratívne a byrokratické, inštitucionálne prekážky, prekážky v oblasti riadenia, sociálneho správania, absencia integrovaného prístupu (nerovnováha medzi vykurovaním a chladením, nezohľadňovanie klimatických pásiem atď.)

2.   Úvod

2.1

Európska rada v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli (8. – 9. marca 2007) zdôraznila „potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť v EÚ, aby sa dosiahol cieľ usporiť 20 % spotreby energie EÚ v porovnaní s prognózami na rok 2020“ a za prioritnú oblasť určila „správanie spotrebiteľov energie zamerané na energetickú efektívnosť a úsporu energie, energetické technológie a inováciu a úsporu energie v budovách“.

2.1.1

Problematika energetickej účinnosti budov zapadá do rámca iniciatív Spoločenstva zameraných na klimatické zmeny (záväzky prijaté Kjótskym protokolom) a bezpečnosť zásobovania, osobitne v rámci zelených kníh o bezpečnosti dodávok energie a energetickej sebestačnosti, ku ktorým mal výbor už niekoľko krát možnosť sa vyjadriť (3).

2.1.2

Spotreba energie pri službách súvisiacich s budovami predstavuje približne 40 % (4) spotreby energie v EÚ.

2.1.3

Priemerná spotreba energie bytov v mnohých regiónoch Európy len na vykurovanie predstavuje 180 kWh/m2/rok. Tento údaj dokazuje, že energetická účinnosť fondu budov v mnohých európskych krajinách je mimoriadne nízka.

2.1.4

Toto je spôsobené rôznymi faktormi. Na jednej strane to je skutočnosť, že spotrebitelia si neuvedomujú, že je stále ťažšie získať energiu za dostupné ceny. Na druhej strane je to tendencia architektov, stavebných firiem a veľkého počtu malých subdodávateľov týchto firiem (5) stavať bez náležitého ohľadu na energetickú účinnosť a ekologické vlastnosti konštrukcie a uprednostňovať estetické aspekty odrážajúce momentálne módne trendy ako je kvalita podláh, nákladné sanitárne zariadenia, estetika, presklenie vonkajších fasád, druh použitých materiálov a veľkosť okenných rámov.

2.1.4.1

Okrem toho treba poukázať na nedostatočne citlivý prístup orgánov správy, najmä technických úradov miest a úradov hygieny, pokiaľ ide o zisťovanie energetickej spotreby budov, ktoré sú kontrolované z hľadiska obývateľnosti, alebo ich nedostatočnú informovanosť.

2.1.4.2

Napriek všeobecnému presvedčeniu však existuje veľký priestor na zvýšenie energetickej účinnosti, a to nielen v nových budovách ale aj v existujúcich budovách a osobitne v spoločných bytových domoch veľkých miest (6).

2.1.5

Pokiaľ ide o obnovu existujúcej infraštruktúry, dôležité sú zmluvy, ktoré možno uzavrieť so spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby (ESCO – Economy Service Companies). Na základe týchto zmlúv je možné tieto firmy poveriť vykonaním potrebných zlepšení na existujúcich budovách s cieľom dosiahnuť, niekedy aj značné, úspory nákladov na energiu. Poskytovateľ je odmeňovaný na základe úspor dosiahnutých znížením spotreby (7).

2.1.6

Okrem toho by v rámci reštrukturalizácie mohli byť prijaté opatrenia menšieho rozsahu ako napríklad inštalácia meračov spotreby v reálnom čase (smart meters), ktoré by spotrebiteľom poskytovali stále informácie o vlastnej spotrebe, alebo systémov prípravy teplej vody pomocou plynu (top boxes), ktoré umožňujú znížiť o 40 % náklady a emisie škodlivých plynov. Ukázalo sa, že značnú účinnosť majú aj malé ventilačné systémy v interiéri bytov, zatiaľ čo voľba použitých materiálov, napríklad na priehľadné vertikálne steny (okná), môže znížiť únik tepla z bytu minimálne o 20 % (8). Používanie sanitárnej techniky šetriacej vodu tiež znižuje spotrebu energie. Dodávateľ tepla by vo svojom vyúčtovaní mal informovať jasne a bezplatne o spotrebe v príslušnom období predchádzajúceho roka. Spotrebiteľ by tak mohol vnímať svoju súčasnú spotrebu energie v dlhodobejšom kontexte.

2.1.7

EHSV je presvedčený, že iniciatívami v tejto oblasti je možné dosiahnuť veľké úspory, a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov súvisiacich s klimatickými zmenami a bezpečnosťou dodávok energie. Vzhľadom na to, že v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte je len pomerne malý priestor pre konanie v oblasti zásobovania energiou, je potrebné vplývať na konečných spotrebiteľov, čo znamená:

zlepšovať konečnú energetickú účinnosť,

kontrolovať energetický dopyt,

podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (9).

lepšie hospodáriť s energiou na základe sebakontroly.

2.1.8

Faktory, ktoré bránia úsporám a inému využívaniu energetických zdrojov, sú rôznorodé:

kultúrou podmienený prístup,

ťažkosti pri zvládaní zmien

nedostatočná znalosť know-how,

neprimeraná daňová politika,

nedostatočné partnerstvá medzi podnikmi,

nedostatok informácií.

2.1.9

V stavebníctve je obrovský potenciál pre úsporu energie vo fáze užívania budov, hlavne pokiaľ ide o spotrebu energie na kúrenie, klimatizáciu, pohon a na osvetlenie. Dokazujú to tzv. pasívne budovy (10), ktoré umožňujú využiť nesmierne možnosti úspor a výrazne podnecujú inováciu a konkurencieschopnosť Spoločenstva vďaka stále výraznejšiemu zameraniu na vývoj a využívanie nových technológií, účinnejších z energetického hľadiska.

2.1.10

Strategické ciele energetickej politiky sú zamerané na:

zníženie emisií znečisťujúcich životné prostredie a spôsobujúcich klimatické zmeny, s ohľadom na zvláštnosti životného prostredia a daného územia,

podporu rastu konkurencieschopnosti sektora nehnuteľností, priemyslu a nových technológií v oblasti energetiky,

venovanie pozornosti sociálnym aspektom a aspektom ochrany zdravia občanov súvisiacich s energetickou politikou.

2.1.11

Pri stanovení opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti treba na druhej strane vziať do úvahy výhody plynúce z rozšíreného využívania technologických inovácií, účinných z hľadiska nákladov a úžitku, čím sa konečným užívateľom dá možnosť informovane rozhodnúť o vlastnej spotrebe energie na základe príslušných informácií, ako sú informácie o opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti, o porovnávacích profiloch konečných užívateľov, o objektívnych technických špecifikáciách týkajúcich sa spotrebičov energie (11).

2.1.12

Všetky druhy informácií o energetickej účinnosti, predovšetkým informácie o príslušných nákladoch, by sa mali vhodnými formami v čo najväčšom rozsahu dostať k príslušným cieľovým skupinám. Tieto informácie musia zahŕňať aj finančné a právne aspekty, musia sa opierať o komunikačné a reklamné kampane a musia poskytnúť prehľad o osvedčených postupoch na všetkých úrovniach.

2.1.13

Opatrenie zamerané výlučne na technické aspekty sú potrebné, ale nepostačujú na zníženie spotreby energie v budovách. Je nutné zaoberať sa problematikou pomerne zložitého vzájomného pôsobenia medzi širokou a pestrou paletou užívateľov a neustále napredujúceho technického rozvoja.

2.1.14

V rámci programu pre inteligentnú energiu na roky 2003 – 2006 bola vypracovaná iniciatíva stavebnej platformy EPDB (12), ktorá poskytuje služby zamerané na uplatnenie smernice 2002/91/ES o energetickej účinnosti v stavebníctve, ktorá nadobudla plnú účinnosť začiatkom roku 2006. Smernica obsahuje tieto ustanovenia s platnosťou pre členské štáty:

požiadavky a metóda výpočtu celkovej energetickej účinnosti budov,

spoločné požiadavky, ktoré musia spĺňať nové budovy v EÚ,

minimálne požiadavky na energetickú účinnosť kladené na veľké existujúce budovy v prípade veľkých renovačných prác,

energetická certifikácia povinná pre všetky novostavby, pre budovy, na ktorých sa majú vykonať veľké renovácie, a pre všetky byty určené na iné využitie (13),

pravidelné kontroly vykurovacích kotlov a klimatizačných systémov v budovách a posúdenie vykurovacích systémov, ktorých vykurovacie kotly sú v prevádzke viacej než 15 rokov.

2.1.15

Z technického hľadiska je dôležité, aby si občania a spotrebitelia uvedomili, že je potrebný integrovaný prístup, ktorý by zohľadňoval rôzne faktory ako napríklad:

kvalitu tepelnej izolácie,

typ vykurovacieho a klimatizačného zariadenia,

využívanie obnoviteľných zdrojov,

polohu nehnuteľnosti

technológie na zabránenie presakovania a vytvárania plesne.

2.1.15.1

Základné ukazovatele sú v podstate dva:

špecifická energetická spotreba plášťa budovy: na jej základe možno odhadnúť energetickú účinnosť plášťa, ktorá umožňuje minimalizovať tepelné straty v zimnom období a obmedziť prehrievanie v letnom období.

celková špecifická spotreba primárnej energie: na jej základe možno ohodnotiť aj účinnosť vykurovacieho a klimatizačného zariadenia, ktorého úlohou je premieňať primárnu energiu na bytový komfort a rôzne služby.

2.1.16

Pre dosiahnutie cieľov zníženia spotreby energie a emisií plynov znečisťujúcich životné prostredie a meniacich podnebie sú potrebné aj politické opatrenia zamerané na:

1.

citeľné zlepšenie vykurovacích a klimatizačných technológií (aktívna energia) súbežne s opatreniami zameranými na tepelnú izoláciu (pasívna energia),

2.

rozšírenie palety a rozsahu opatrení na úsporu energie,

3.

začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do vysoko účinných „hybridných“ systémov,

4.

sústredenie záujmu na inovačné systémy: solárne chladenie, mikrokogenerácia (kombinovaná výroba elektriny a tepla), trigenerácia (kombinovaná výroba elektriny, tepla a chladu), tepelné čerpadlá a hybridné elektrárne  (14).

2.1.17

Programy spoločenstva pre inováciu a výskum zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti budov v rámci technologického cieľa vyvinúť inteligentné budovy s nulovou spotrebou energie, teda „pozitívne“ budovy, ktoré pri použití bežných druhov alternatívnej energie ako solárna, veterná a geotermická energia vyprodukujú viacej energie, než jej spotrebujú.

2.1.18

Okrem uvedeného rámcového programu pre inováciu a konkurencieschopnosť rozhodujúcu úlohu pri podpore vývoja nových čistých technológií v oblasti energetiky na úrovni Spoločenstva zohráva siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja, ktorý obsahuje príslušnú tematickú prioritu v rámci špecifického programu Spolupráca.

2.1.19

Technická normalizácia na európskej úrovni v oblasti energetickej účinnosti budov má rozhodujúci význam. CEN – Európsky výbor pre normalizáciu – dostal od Komisie mandát vypracovať technické normy potrebné pre uplatňovanie uvedenej smernice o úspore energie v budovách (15). Predmetom tohto mandátu sú:

harmonizované normy na meranie spotreby energie v existujúcich budovách,

harmonizované normy pre novostavby,

jednotné normy pre certifikáciu,

spoločné normy pre inšpekčné postupy.

2.1.20

Bolo vypracovaných takmer 30 európskych noriem (CEN) (16). Členské štáty už potvrdili, že hodlajú tieto normy uplatňovať na báze dobrovoľnosti. Ak by sa zistilo, že tieto normy nie sú dobrovoľné uplatňované, bolo by vhodné príslušnými právnymi predpismi zmeniť ich na záväzné.

2.1.21

V každom prípade prislúcha Komisii poskytnúť členským štátom potrebné nástroje na vypracovanie integrovanej a jednotnej metodológie výpočtu energetickej účinnosti budov. Keď členské štáty stanovia minimálne požiadavky energetickej účinnosti, musia ich preniesť do „certifikátov energetickej účinnosti“. Tieto dokumenty sú v podstate známky udeľované budovám, podobné známkam, ktoré sú udeľované elektrospotrebičom. Certifikáty pre budovy sú však rozpracovanejšie a zložitejšie, sú doplnené o odporúčania na zvýšenie výkonnosti.

2.1.22

Výskumné projekty jasne ukázali, že okrem technických zariadení, ktorými sú budovy vybavené, rozhodujúcim, určujúcim faktorom spotreby energie je správanie sa osôb, ktoré užívajú budovy (ako bydlisko alebo pracovisko počas dňa), podľa toho, koľko pozornosti venujú úspore energie.

2.1.22.1

V tejto súvislosti je vhodné podporovať kultúru obliekania, ktorá viacej zodpovedá vysokým teplotám, a vyhýbať sa napríklad noseniu saka a kravaty v letnom období (17). ako aj vhodné zimné oblečenie, ktoré umožňuje udržiavať teplotu v bytoch a úradoch v rozpätí 20 až 21 °C (18).

2.1.23

Aj poloha domu vzhľadom na svetové strany má vplyv na množstvo tepla, ktoré je potrebné pre pohodlie jeho obyvateľov. Spotreba energie na osobu potrebná na vykurovanie rovnakých radových domov sa môže odlišovať 2,5-krát (trikrát v prípade individuálnych domov), kým spotreba elektrickej energie môže byť zvýšená až 4 až 5-krát.

2.1.23.1

Aj vzhľadom na uvedené by bolo vhodné rozšíriť existujúcu normu o niekoľko predpisov o energetickej účinnosti, ktoré by sa vzťahovali nielen na budovy ale aj štvrti.

2.1.24

Občania si musia stále viacej uvedomovať, už aj počas školskej dochádzky (19), že vlastný byt potrebuje značné množstvo primárnej energie na:

vykurovanie cez zimu,

ochladzovanie v lete,

ohrev teplej úžitkovej vody,

pohon výťahov,

osvetlenie,

fungovanie domácich spotrebičov,

a skutočnosť, že veľkú časť tejto energie možno ušetriť (20) pri troške pozornosti a dobrej vôle.

2.1.25

Koneční užívatelia často musia urobiť dôležité rozhodnutia týkajúce sa investícií napríklad pri rekonštrukcii domu, alebo keď sa rozhodnú pre závažné zmeny na domoch v štádiu projektovania alebo výstavby. Na energetickú účinnosť budov silne vplývajú aj rozhodnutia investovať do nových technológií, ktoré umožňujú výrazne úspory energie, ako napríklad:

materiály so zvýšenou izolačnou schopnosťou,

rámy (dverí a okien) s priaznivejšou hodnotou priepustnosti (21),

zariadenia protislnečnej ochrany, napríklad jednoduché okenice,

výber alebo adaptácia systému vykurovania (22),

inštalácia integračných systémov ako sú fotovoltaické články, solárne kolektory, horizontálne alebo vertikálne geotermické systémy (23),

technológie na zabránenie presakovania a vytvárania plesne.

2.1.26

Je zrejmé, že ak sa zmení doteraz všeobecne užívaný referenčný rámec, bude potrebné nájsť nové kultúrne podnety a nové stimuly jednak na kompenzáciu zvýšených nákladov ako aj na zvýšenie záujmu o projektový výskum:

projektový výskum,

revíziu stavebných postupov,

využívanie kvalitných stavebných materiálov v stavebnom procese,

nové štrukturálne riešenia týkajúce sa umiestnenia zariadení solárnych systémov vykurovania (24),

stanovenie najvhodnejšieho miesta pre montáž fotovoltaických panelov,

predbežné posúdenie použitia vertikálnych a horizontálnych geotermických systémov.

2.1.27

Do úvahy by sa mali vziať tieto stimuly:

zväčšenie stavebnej plochy,

zníženie finančného zaťaženia spojeného s druhotnou urbanizáciou,

zjednodušenie postupov získavania stavebných povolení,

nezohľadňovanie izolačného materiálu pri výpočte maximálnej prípustnej hrúbky vertikálnej nepriehľadnej štruktúry (múru),

udeľovanie značiek kvality na základe úrovne dosiahnutých úspor.

2.1.28

Všetky opatrenia, ktoré bude potrebné prijať na dosiahnutie významnej úspory energie, budú musieť zohľadniť skutočnosť, že veľká väčšina občanov Európy býva v existujúcich budovách a že nové budovy predstavujú len malé percento.

2.1.29

Pri prenajímaných budovách je problém v tom, že vo všeobecnosti majiteľ musí znášať náklady spojené s opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti (napríklad nové dvere a okná, vysokovýkonné vykurovacie kotly, systémy na výrobu čistej energie), pričom úžitok zo znížených prevádzkových nákladov budov majú ich užívatelia.

2.1.30

Tento problém by sa dal napraviť uplatnením metódy „financovania tretími osobami (25). Táto metóda spočíva v podpore opatrení na úsporu energie v budovách, ktoré by uskutočnili firmy napojené na úverové ústavy, a v tom, že po dobu niekoľkých rokov sa amortizujú investície do úspor vďaka rozdielu medzi menšími nákladmi ako dôsledku uvedených opatrení a nákladmi, ktoré by bolo potrebné počas týchto rokov v priemere vynaložiť, ak by uvedené opatrenia neboli uskutočnené.

2.1.31

Dobrým systémom financovania, ktorý sa využíva v priemyselných krajinách, a ktorý by sa mohol podporiť a rozšíriť, je tzv. riadenie energetického dopytu (Demand Side Management – DSM). Spoločnosti, ktoré energiu vyrábajú alebo ju dodávajú, investujú do projektov energetickej sanácie budov, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Úspory dosiahnuté po týchto opatreniach vykrývajú vynaložené náklady.

2.1.32

Je zrejmé, že tento systém sa môže vylepšiť, ak bude existovať vhodný právny rámec, ktorý by dodávateľov energie podnietil, aby investovali do zlepšenia tepelnej izolácie budov, do ktorých dodávajú tepelnú energiu.

2.1.33

Zložitá problematika úspory energie v obytných budovách je podobná vo väčšine nových členských štátov EÚ a neprichádza do úvahy, aby koneční užívatelia a občania znášali dôsledky súvisiacich nákladov a komplexnosti. Česká republika napríklad dokázala využiť časť prostriedkov pridelených v rámci kohéznej politiky na rekonštrukciu obytných budov.

2.1.34

Rekonštrukcie uskutočňované podľa postupov zohľadňujúcich úsporu energie predstavujú teda hlavnú oblasť, v ktorej treba konať. Pre dosiahnutie cieľov zníženia spotreby energie a emisií plynov znečisťujúcich životné prostredie sú potrebné politické opatrenia zamerané na:

potrebné zlepšenie vykurovacích a klimatizačných technológií (pasívne opatrenia na úsporu energie) súbežne s opatreniami zameranými na tepelnú izoláciu (aktívne opatrenia na úsporu energie),

rozšírenie palety a rozsahu opatrení na úsporu energie aj prostredníctvom politík, ktoré prinášajú finančné a urbanistické zvýhodnenia,

šírenie „hybridných“ systémov, teda spojenie tradičných foriem energie s alternatívnymi alebo čistými formami energie s cieľom znížiť využívanie pevných palív.

2.1.35

Ak má byť politika zameraná úsporu energie v budovách účinná, musí okrem účasti občanov dosiahnuť aj zapojenie rôznych profesijných organizácií a podnikateľov rôznych sektorov, ako sú napríklad:

profesijné komory,

zástancovia ekologického a bioklimatického ej urbanizmu,

projektoví manažéri,

manažéri energie,

spoločnosti ESCO,

stavebné firmy,

realitné kancelárie,

výrobné firmy pôsobiace ako subdodávatelia stavebného sektora,

firmy vykonávajúce servisné a údržbárske práce.

3.   Súčasná situácia

3.1   Súčasná situácia na úrovni EÚ

3.1.1

Cieľ zvýšenia energetickej účinnosti budov je predmetom mnohých opatrení Spoločenstva, medzi ktorými je smernica o stavebných výrobkoch (26) z roku 1989 a pokiaľ ide o stavebníctvo smernica SAVE z roku 1993 (27), smernica o certifikácii energetickej účinnosti budov (28) z roku 1993, smernica o energetickej účinnosti budov (EPBD) (29) z roku 2002, smernica 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu z roku 2005 (30), smernica o účinnosti konečného využitia energie a energetických služieb (31) z roku 2006, zatiaľ čo existuje množstvo iných právnych opatrení týkajúcich sa priamo výrobkov ako napríklad smernica o vykurovacích kotloch (32), kancelárskych prístrojoch (33), domácich elektrospotrebičoch so štítkom a spotrebe energie (34), o energetickej účinnosti chladničiek (35), o predradníkoch pre žiarivkové osvetlenie (36). Smernica EPBD o energetickej účinnosti budov z roku 2002 sa týka zvyšovania energetickej účinnosti novo postavených alebo existujúcich bytových a nebytových budov.

3.1.2

Ako termín prijatia tejto smernice bol stanovený 4. január 2006, ale niektoré členské štáty požiadali o odklad (37) a ich žiadosti bolo vyhovené, kým proti iným Komisia iniciovala konanie o porušení za neprijatie alebo nesprávne prijatie smernice (38). Vo všetkých členských štátoch by však kritéria pre získanie energetickej certifikácie mali byť zverejnené do konca roku 2007.

3.2   Súčasná situácia podľa typu bytov a podnebia

3.2.1

Pre účinné riešenie problematiky prínosu finálnych užívateľov k energetickej účinnosti budov je podľa názoru EHSV potrebné zdôrazniť špecifiká príslušných veľkých oblastí EÚ a to najmä:

rôzne druhy zástavby,

rôzne klimatické podmienky.

3.2.2

Druhy zástavby. V nových členských krajinách a v piatich spolkových krajinách Nemecka ponúka bytový fond veľký potenciál úspory energie v porovnaní s existujúcim bytovým fondom v 15 starých členských krajinách.

3.2.2.1

Bytový fond týchto území je z veľkej časti výsledkom rozhodnutí urbanistického plánovania v období po druhej svetovej vojne, pre ktoré bolo charakteristické využívanie prefabrikovaných komponentov a jednotných, centrálne stanovených štandardných riešení pri rýchlej a masovej produkcii veľkých viacposchodových viacrodinných domov. Na tomto bytovom fonde nebola po dlhé roky robená žiadne údržba, ani vykonané žiadne renovačné práce (39).

3.2.2.2

V Rumunsku bolo napríklad v roku 2002 napočítaných 4 619 104 obytných budov. Z nich je 83 799 veľkých obytných blokov s 2 984 577 bytmi, čo predstavuje asi 60 % všetkých existujúcich bytov. Okrem toho má 53 % obytných budov viacej než 40 rokov, 37 % viacej než 20 rokov. Len 10 % má menej než 10 rokov.

3.2.2.3

V prípade veľkých obytných domov, ktoré možno vo všeobecnosti nájsť vo všetkých krajinách bývalého sovietskeho bloku, dodávku tepelnej energie na vykurovanie, vetranie a prípravu teplej úžitkovej vody zabezpečovali z veľkej časti (vyše 95 %) centralizované systémy. Štúdie uskutočnené v roku 2005 a zamerané na tento typ budov umožnili nájsť potenciál na úsporu energie o 38-40 %.

3.2.2.4

Za tieto veľké straty energie môžu na jednej strane finálni užívatelia: zlá kvalita materiálov, nedostatočná tepelná izolácia, staré technológie s vysokou spotrebou energie, zastarané vykurovacieho zariadenia, žiarovky s vysokou spotrebou energie, spaľovacie zariadenia s nízkym výkonom, nekvalitné čerpadlá, atď. na druhej strane neefektívne energetické riadenie so značnými stratami (40), ktoré nakoniec zaplatí spotrebiteľ. Zo všetkých existujúcich možností predstavuje energetická účinnosť tú najľahšie uskutočniteľnú, a najlacnejšiu možnosť, ktoré je pre životné prostredie najmenej škodlivá.

3.2.3   Podnebné pásma

3.2.3.1

Vo veľkých podnebných pásmach severnej a južnej Európy je priemerná spotreba energie v oblasti bývania 4 343 kWh/rok (41), kde sa táto energia využíva hlavne na vykurovanie, ktoré predstavuje 21,3 % spotreby elektrickej energie a to prevažne v krajinách severnej a strednej Európy. Potom nasleduje spotreba elektrickej energie pre chladničky a mrazničky (14,5 %) a pre osvetlenie (10,8 %).

3.2.3.2

V krajinách južnej Európy (v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Slovinsku, na Malte, v Grécku, na Cypre a na juhu Francúzska jedným z hlavných faktorov zvýšenej spotreby elektrickej energie je rýchly nárast počtu domácich klimatizačných zariadení s nízkym výkonom (42) a nízkou účinnosťou (<12 kW chladiaci výkon) a ich časté používanie v letnom období.

3.2.3.3

Spotreba elektrickej energie v oblasti bývania na klimatizačné zariadenia, ktorých sa týka smernica 2002/31/ES, sa v roku 2005 odhadovala v priemere na 7 – 10 TWh na rok v EÚ 25 členských štátov (43). Treba však poukázať na to, že v EÚ predstavujú nové moderné multimediálne zariadenia, osobné počítače, tlačiarne, skenery, modemy a nabíjačky batérii do mobilných telefónov, ktoré sú stále zapojené do elektrickej siete, 20 % spotreby elektrickej energie v rodinách.

3.3   Niekoľko medzinárodných porovnaní

3.3.1

V Japonsku predstavuje spotreba elektrickej energie približne 6 % celosvetovej spotreby. Už dávno sú prijímané opatrenia, hlavne v doprave a stavebníctve, na zníženie tejto potreby a z nej vyplývajúcich emisií CO2, pretože oblasť bývania predstavuje približne 15 % celkovej spotreby.

3.3.2

V oblasti bývania boli úspory primárnej energie, zníženie emisií CO2 a úspory energetických nákladov dosiahnuté vďaka opatreniam zameraným na zvýšenie energetickej účinnosti budov odhadnuté na približne 28 %, 34 % a 41 %. (44) Japonské normy energetickej účinnosti obytných budov (45) boli prepracované v roku 1999 a zahŕňajú tak normy pre výkon ako aj preskriptívne normy: cieľom je dosiahnuť plné uplatnenie týchto noriem vo vyše 50 % nových budov.

3.3.3

Pre japonskú metódu spoločného vyhodnocovania budov a používaných elektrospotrebičov je charakteristické:

a)

vyhodnotenie energetickej účinnosti stavebných štruktúr a elektrospotrebičov,

b)

vyhodnotenie energetickej účinnosti celého domu na základe celkovej spotreby energie s uvedením spotreby pre klimatizáciu, vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody, osvetlenie a ventiláciu v čase budovania,

c)

vyhodnotenie účinnosti pri klimatizácii, vykurovaní, príprave teplej úžitkovej vody, osvetlenie a ventiláciu počas skutočnej prevádzky,

d)

vykonanie podrobných meraní účinnosti počas skutočnej prevádzky nových obytných budov s cieľom dosiahnuť v roku 2010 plánované úsporné normy.

3.3.4

V USA platia v súlade s kapitolami o bytových stavbách Medzinárodného kódexu o zachovaní energie (IECC – International Energy Conservation Code (46)) už od roku 1987 (47) normy minimálnej energetickej účinnosti pre dvanásť typov bytových elektrospotrebičov, ktoré tvoria základ mnohých energetických zákonov federálnych štátov.

3.3.5

Kontrola energetickej účinnosti budov je v kompetencii jednotlivých štátov a v mnohých prípadoch dokonca jednotlivých správnych regiónov a to ešte aj po prijatí zákona Energy Policy Act z roku 2005 (EPACT), ktorý formou rýchlych daňových odpisov podnecuje majiteľov obchodných budov k uplatňovaniu energeticky účinných systémov na zníženie závislosti na fosílnych palivách.

3.3.6

Vzorový kódex Model Energy Code (MEC) (48), ktorý bol vypracovaný na základe IECC v osemdesiatich rokoch a je pravidelne aktualizovaný (naposledy v roku 2006), dopĺňa program Building Energy Codes Program amerického federálneho ministerstva energie, ktorého cieľom je neustále zvyšovať normy energetickej účinnosti budov a podporovať federálne štáty pri prijímaní takýchto noriem, ktoré sú pravidelne prepracúvané s cieľom:

nanovo stanoviť klimatické pásma,

zjednodušiť záväzné požiadavky,

odstrániť nepoužívané, zbytočné alebo protirečivé definície.

3.3.7

V roku 2007 bol predložený návrh federálneho zákona Energy Efficient Building Act, ktorý je zameraný na tieto ciele:

vytvoriť pilotný program pre udeľovanie subvencií podnikom a organizáciám na nové stavby alebo rekonštrukcie existujúcich stavieb s použitím energeticky účinných technológií,

náležite zohľadniť projekty stavieb pre osoby s nízkym príjmom,

jasne definovať „energeticky účinné budovy“, teda budovy, ktoré po výstavbe alebo rekonštrukcií využívajú vykurovacie, ventilačné a klimatizačné zariadenia, ktorých energetická spotreba sa pohybuje nad alebo pod hranicou stanovenou energetickými normami alebo ktoré tam, že tieto normy neplatia, používajú chladiace, ventilačné alebo klimatizačné zariadenia, ktoré odporúča program Federal Energy Managmenet Program.

3.3.8

Podľa federálneho ministerstva energie DOE môžu nové pohodlnejšie a energeticky účinnejšie budovy znížiť náklady na ochladzovanie a vykurovanie o 50 % a opatrenia na uplatňovanie noriem energetickej účinnosti v budovách môžu vytvoriť nové pracovné miesta v oblasti stavebníctva, rekonštrukcií budov a domovej techniky.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Výbor už niekoľko krát upozornil na nutnosť významných a trvalo udržateľných úspor energie pomocou rozvoja techník, produktov a služieb s nízkou spotrebou energie a na nutnosť zmeny správania tým smerom, aby sa znížila spotreba energie a pritom sa zachovala rovnaká kvalita života.

4.2

Výbor uznáva, že energetická hospodárnosť predstavuje prínos pre požiadavku ochrany podnebia a dodržiavanie záväzkov prijatých Európskou úniou v Kyote pre oblasť zníženia emisií, a odporúča zvýšiť úsilie zamerané na spotrebiteľov.

4.3

Výbor sa nazdáva, že na podporu úspor energie v budovách by bolo vhodné dôkladne preskúmať prekážky, ktoré bránili plnému uplatneniu smernice EPBD o energetickej účinnosti budov a poskytnúť prechodné obdobie, ktoré by mohlo trvať 10 rokov, na zavedenie povinnej certifikácie všetkých existujúcich budov, ktoré spadajú pod účinnosť danej smernice.

4.4

EHSV už v roku 2001 vo svojom stanovisku na tému návrh smernice EPBD zdôraznil, že podporuje iniciatívu Komisie a že chce vypracovať spoločnú metodológiu pre oblasť zhodnotenia energetickej hospodárnosti budov a jej kontroly. Medzi iným tiež zdôraznil, že je vhodné vyhnúť sa obmedzeniam, ktoré sú pre členské štáty neudržateľné vzhľadom na medzinárodnú konkurenciu, a nezaťažovať majiteľov, ktorí byty prenajímajú alebo v nich bývajú, neprimeranými poplatkami vzhľadom na ich možnosti, pretože by to bolo proti cieľom smernice a malo za následok odmietavý postoj občanov k zjednotenej Európe (49).

4.5

EHSV pokladá za dôležité, aby sa prípadným rozšírením smernice EPBD do nej dostala analýza životného cyklu budov, aby sa poukázalo na jeho dopad na uhlíkový cyklus, čím by sa spotrebiteľom a úradom zodpovedným za vydávanie právnych predpisov umožnilo urobiť si jasnejšiu predstavu o dôsledkoch emisií CO2 pochádzajúcich z produktov používaných v stavebníctve.

4.5.1

Prípadné rozšírenie právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti, pokiaľ toto rozšírenie bude mať vplyv na trhy a na náklady pre konečných spotrebiteľov, či už pôjde o majiteľov alebo nájomníkov, by v každom prípade malo byť podrobené primeranému posúdeniu dôsledkov.

4.5.2

Ďalej je potrebné zaručiť, aby opatrenia na zlepšenie tepelnej izolácie umožňovali dostatočnú výmenu vzduchu a vodnej pary, zabraňovali presakovaniu vody a nespôsobovali poškodenia stavby napríklad vytváraním plesne.

4.6

Výbor už poukázal na to (50), že je veľa druhov opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti podľa miestnych podmienok a doposiaľ uplatnených opatrení. Zdá sa však, že majú malý vplyv na vnútorný trh. Preto je v súlade s princípom subsidiarity dôležité, aby ďalšie opatrenia na úrovni Spoločenstva priniesli skutočné výhody.

4.7

Proces certifikácie by mali sprevádzať verejné podporné programy, aby sa zabezpečil rovnaký prístup k opatreniam na zlepšenie energetickej výkonnosti, hlavne v prípade obytných budov postavených alebo spravovaných v rámci sociálnej bytovej politiky.

4.8

Pravidelná údržba vykurovacích kotlov, klimatizačných zariadení a iných zariadení pre alternatívne zdroje energie vykonávaná kvalifikovanými pracovníkmi je zárukou správneho nastavenia na základe špecifikácií daného zariadenia, a tým zabezpečuje optimálny výkon.

4.9

Výbor teda na základe pozitívnych skúseností, ktoré už majú niektoré členské štáty, a na základe výsledkov, ktoré sa dosiahli v posledných rokoch pri uplatňovaní dôležitých politických opatrení Spoločenstva, navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť energetickú účinnosť všeobecne a v budovách osobitne:

bezplatné poradenstvo o energetickej účinnosti,

poskytovanie daňových kreditov a/alebo grantov, ktoré by umožnili vykonávať „energetické audity“,

daňové úľavy na spotrebu paliva na kúrenie, elektrinu a pohon,

daňové úľavy na nákup technológií účinných z hľadiska úspor energie a ochrany životného prostredia,

pôžičky so zvýhodnenými sadzbami na nákup energeticky účinných prístrojov a zariadení (napríklad kondenzačných kotlov, samostatných termostatov, atď.),

zvýhodnené pôžičky na opatrenia uskutočňované prostredníctvom ESCO,

dotácie alebo odpočítateľné daňové položky pri investíciách do výskumu a vývoja alebo pilotných projektov s cieľom podporiť šírenie nových technológií v oblasti energetickej účinnosti v stavebníctve,

podpora rodinám s nízkym príjmom a dôchodcom s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť bytov,

dlhodobé pôžičky so zvýhodnenou úrokovou sadzbou zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti budov.

4.10

Výbor považuje za nutné, aby sa v záujme konečných spotrebiteľov priamejšie pristupovalo k problémom informovanosti a financovania vytvorením inovatívnych postupov: je nevyhnutné, aby majitelia a nájomníci nechápali tieto nové opatrenia Spoločenstva ako novú daň, ktorá je uvalená na základný majetok, akým je dom.

4.11

Dodržiavanie Kjótskeho protokolu a úspora energie sa nesmú javiť ako jednoduchý presun zvýšených nákladov z priemyselných odvetví vyrábajúcich energiu na konečných spotrebiteľov a občanov EÚ.

4.12

Výbor zastáva názor, že na zníženie finančnej záťaže majiteľov by sa certifikácia mohla uskutočniť tam, kde to je možné, pre celú budovu naraz pomocou vzorových bytov a mohla by platiť ako certifikácia jednotlivých bytov danej budovy.

4.13

Vytvorenie internetovej stránky Komisiou prepojenej s internetovými stránkami jednotlivých členských štátov by mohlo pomôcť prekonať právne, inštitucionálne, organizačné a technické prekážky, ktoré stoja v ceste k prístupu priaznivému pre konečných užívateľov.

4.14

Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, výbor považuje za dôležité ukázať pri prevádzkovaní vlastných budov dobrý príklad. Vo svojom blízkom okolí v Bruseli si všimol skvelý príklad „Bruselského domu obnoviteľnej energie“ (Renewable Energy House), ktorý dokazuje, že v existujúcich budovách je možné dosiahnuť výrazné zlepšenia nákladovo efektívnym spôsobom. K niektorým zlepšeniam v budovách výboru už došlo a teraz sa pracuje na získaní osvedčenia EMAS. Výbor teraz žiada svoju administratívu, aby vypracovala ďalšiu správu o pokroku, ktorý bol doteraz dosiahnutý, a aby určila možnosti ďalších zlepšení.

V Bruseli 14. februára 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  ESCO = Energy Service Company.

(2)  Ktoré je osvedčením o citlivom prístupe k efektívnemu využívaniu zdrojov. Pozri obdobný návrh na európske osvedčenie o počítačovej gramotnosti.

(3)  Stanovisko na tému Zelená kniha – na ceste k európskej stratégii pre bezpečnosť dodávok energie, spravodajkyňa pani SIRKEINEN, Ú. v. ES C 221, 7.8.2001, s. 45; prieskumné stanovisko na tému Zásobovanie energiou v EÚ: stratégia pre optimálny energetický mix, spravodajkyňa pani SIRKEINEN, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006 s. 185; prieskumné stanovisko na tému Energetická účinnosť, spravodajca pán BUFFETAUT, Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 53; stanovisko na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti pri konečnom používaní a energetických službách, spravodajkyňa pani SIRKEINEN, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 115; stanovisko na tému Akčný plán pre energetickú účinnosť, spravodajca pán Iozia, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 22.

(4)  Doprava 32 %, priemysel 28 % – Zdroj: Európska komisia, DG ENTR.

(5)  Hrubý domáci produkt stavebného priemyslu predstavuje viacej než 5 % celkového hrubého domáceho produktu EÚ.

(6)  Ak by priemerná energetická spotreba budov v európskych regiónoch klesla na 80 kWh/m2/rok, bolo by možné ušetriť približne 20 % energie, ktorú spotrebuje stavebný sektor. Toto konštatovanie jasne zodpovedá duchu smernice 2002/91/ES.

(7)  V súčasnosti existujú tri druhy zmlúv: zmluva o celkovom odstúpení úspory do určitej výšky, zmluva o spoločnej úspore, zmluva o spoločnej úspore so zaručeným minimálnym podielom.

(8)  K tomu dochádza pri tepelno-izolačných oknách, zložených z dvoch sklených stien, priestor medzi ktorými je naplnený vzácnym plynom (kryptónom, xenónom alebo argónom).

(9)  Prínos slnka ako obnoviteľného zdroja energie: solárne žiarenie zachytené planétou Zem: 177 000 TW; solárne žiarenie zachytené zemským povrchom: 12 000 TW; celková spotreba primárnej energie: 12 TW (zdroj: univerzita v Bergame, technická fakulta).

(10)  Za „pasívne“ sa označujú budovy, ktorých spotreba energie je nižšia než 15kWh/m2/rok.

(11)  Podľa článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES by už mali byť poskytované niektoré z týchto užitočných informácií konečným spotrebiteľom.

(12)  EPDB – európska smernica o energetickej účinnosti budov.

(13)  V prípade kúpy, predaja, prenájmu a postúpenia.

(14)  Priemerná energetická účinnosť: solárne kolektory: ~ 0,2 kW/m 2; veterná elektráreň: ~ 1 – 2 kW/m 2; vodná elektráreň: ~ 5 000 kW/m2; tepelná elektráreň: ~ 10 000 kW/m2 (Zdroj: Univerzita v Bergame, technická fakulta).

(15)  Pozri poznámku pod čiarou 16 – doteraz vypracované referenčné normy UN-CEN/CENELEC

www.cen.eu/cenorm/businessdomains/sectors/utilitiesandenergy/news.asp.

(16)  EN ISO 6946 Stavebné materiály a výrobky; EN 10339 Vzduchotechnické zariadenia; EN 10347 Vykurovanie a chladenie budov; EN 10348 Vykurovanie budov; EN 10349 Vykurovanie a chladenie budov; STN EN 13465 Vetranie budov; STN EN 13779 Vetranie nebytových budov; EN 13789 Tepelnotechnické vlastnosti budov; EN ISO 13790 Tepelnotechnické vlastnosti budov; EN ISO 10077-1 Tepelnotechnické vlastnosti okien, dverí a okeníc; EN ISO 10077-2 Tepelnotechnické vlastnosti okien, dverí a okeníc; EN ISO 13370 Tepelnotechnické vlastnosti budov; EN ISO 10211-1 Tepelné mosty v budovách pozemných stavieb; EN ISO 10211-2 Tepelné mosty v budovách pozemných stavieb; EN ISO 14683 Tepelné mosty v stavebných konštrukciách.; EN ISO 13788 Tepelno-vlhkostné vlastnosti stavebných dielcov a konštrukcií; EN ISO 15927-1 Tepelno-vlhkostné vlastnosti budov; EN ISO 13786 Tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií; EN 10351 Stavebné materiály; EN 10355 Múry a podkrovia; EN 410 Sklo v stavebníctve. Stanovenie svetelných a solárnych vlastností zasklenia; EN 673 Sklo v stavebníctve. Stanovenie súčiniteľa prechodu tepla (hodnota U); EN ISO 7345. Tepelná izolácia. Fyzikálne veličiny a definície.

(17)  Pozri rozhodnutie premiéra Japonska.

(18)  Teplota v bruselskom dome obnoviteľnej energie (v zime nepresahuje 21 °C.

(19)  Joule ako merná jednotka energie a watt (1 joule/sekunda) ako merná jednotka elektrického výkonu musia v budúcnosti vo vyučovacom procese jednoznačne doplniť jednotky ako meter, liter a kilogram.

(20)  Z rôznych druhov energie je najlacnejšia ušetrená energia!

(21)  Význam hodnoty priepustnosti musí dosiahnuť a prekonať estetickú hodnotu komponentov budov.

(22)  Účinnosť kondenzačného kotla predstavuje 120 % v porovnaní s tradičným kotlom, ktorého účinnosť je okolo 80 %.

(23)  Vertikálny geotermický systém je založený na princípe, že Zem má v hĺbke vyššiu teplotu, čo znamená, že určité množstvo vody vtlačené do potrubia do určitej hĺbky sa v nej zohreje a táto voda sa potom vracia teplejšia, čo znamená, že na jej zohriatie na teplotu potrebnú na vyhrievanie miestností je potrebné menej tepla. Horizontálny geotermický systém umožňuje využívať stálu teplotu Zeme v hĺbke 4 až 5 metrov a teda umožňuje získať v trubkových zásobníkoch uložených v tejto hĺbke teplejšiu vodu než je vonkajšie prostredie. Teplotný rozdiel je teda nižší. Je podstatný rozdiel v množstve tepla potrebného na zohriatie na 30 °C vody, ktorej teplota je 6 °C a na zohriatie vody, ktorej teplota je 14 °C.

(24)  Solárne chladenie: solárne vykurovacie systémy možno využívať aj na výrobu chladeného klimatizovaného vzduchu a pritom dosiahnuť značnú úsporu energie. Tento proces je založený na chladiacom zariadení, ktoré absorbuje teplo. Použitie solárnych kolektorov ako generátorov tepelnej sily na pohon chladiarenských absorpčných zariadení umožňuje využívať solárne panely v čase najväčšieho slnečného žiarenia.

(25)  Je predmetom odporučenia EÚ v článku 4 smernice 93/76/EHS (Ú. v. ES L 237 z 22.9.1993, str. 28). V tomto špecifickom prípade ide o technické finančné riešenie formou výberového konania, v rámci ktorého by služby zahrňujúce audit, financovanie, montáž, správu a údržbu technologických zariadení poskytla externá firma zvyčajne nazývaná ESCO (Energy Saving Company), ktorá by hradila investície do nových zariadení a na niekoľko rokov by si uplatnila hypotéku na časť hospodárskej hodnoty energetickej úspory dosiahnutej vďaka danému opatreniu. Pozri prílohu.

(26)  Smernica 89/106/EHS.

(27)  Smernica 93/76/ES.

(28)  Smernica 93/76/EHS zrušená smernicou 2006/32/ES.

(29)  Smernica 2002/91/ES.

(30)  Smernica 2005/32/ES.

(31)  Smernica 2006/32/ES.

(32)  Smernica 92/42/ES.

(33)  Rozhodnutie 2006/1005/ES.

(34)  Smernica 92/75/ES.

(35)  Smernica 96/57/ES.

(36)  Smernica 2000/55/ES.

(37)  Pozri medzi iným Taliansko.

(38)  Pozri „Odôvodnené stanovisko“ zaslané Francúzsku a Lotyšsku dňa 16. 10. 2007.

(39)  Overview on Energy Consumption and Saving PotentialsCarsten Petersdorff, Ecofys ECOFYS GmbH, Eupener Straße 59, 50933 Cologne, Germany. May 2006.

(40)  Podľa energetického obsahu používaného paliva predstavujú celkové straty energie 35 % pri systémoch s vyššou účinnosťou a 77 % pri systémoch s menšou účinnosťou.

(41)  Celková spotreba elektrickej energie delená počtom rodín.

(42)  Pre tento druh zariadení prijala Európska komisia v marci 2002 smernicu (2002/31/ES), ktorej plná účinnosť bola stanovená na jún 2003 a potom odložená na leto 2004. Týkala sa zavádzania účinnejších zariadení. Ukazovatele energetickej účinnosti pre malé klimatizačné zariadenia triedy A boli stanovené na 3,2. Na trhu sú však už modely s vyšším ukazovateľom energetickej účinnosti: od 4 po 5,5 pri najlepších modeloch. To znamená, že všeobecné rozšírenie triedy A už nie je ambicióznym cieľom, že možnosti úspor sú veľmi veľké, pretože na európskom trhu sú ešte stále veľmi rozšírené modely triedy D a E s indexom účinnosti okolo 2,5.

(43)  Pozri poznámku pod čiarou 37.

(44)  Štandard energetickej účinnosti meraný podľa japonskej metodiky „CASBEE“.

(45)  Fonte: Red Lights to Green Lights: Town Planning Incentives for Green Building presentation to the „Talking and walking sustainability international conference, February 2007 Auckland. Autor: pán Matthew D. Paetz, Planning Manager, BA, BPlan (Hons), MNZPI. Co-Author: Mr. Knut Pinto-Delas, Urban Designer, Masters of Urban Design (EIVP, Paris)“.

(46)  Japonsko: Zákon o racionálnom využívaní energie, Zákon č. 49 z 22. júna 1979).

(47)  USA: Residential Energy Code Compliance – IECC 2006 on the residential requirements of the 2006 International Energy Conservation Code., http://www.energycodes.gov/.

(48)  USA: the National Energy Policy and Conservation Act (NEPCA) 1987.

V USA 63 % štátov prijalo kódex MEC pre bytové stavby a 84 % prijalo normu ASHREA/IES 90 1-2001 pre obchodné stavby, technickú normu, ktorú vypracovali American Society of Heating, Refrigerating and Air-Conditioning Engineers – ASHRAE a Illuminating Engineering Society of North America – IES/IESNA Pozri HTTP://WWW.ASHRAE.ORG/ E http://www.greenhouse.gov.au/buildings/publications/pubs/international_survey.pdf.

(49)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov, Ú. v. ES C 36,8.2.2002, s. 20.

(50)  Stanovisko o energetickej účinnosti pri konečnom používaní a energetických službách, spravodajkyňa pani SIRKEINEN, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 115.


Top
  翻译: