19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/77

—

so zreteľom na články 2, 6, 24 a 29 Zmluvy o Európskej únii a na články 62, 63, 286 a 300 Zmluvy o ES, ktoré sú právnym základom európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a medzinárodných rokovaní s tretími krajinami a organizáciami,

—

so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 6. marca 2008 a z 21. apríla 2008 pred svojim Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na články 83 a 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 je Rada zodpovedná za určovanie pravidiel o vízach vrátane zoznamu tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia byť držiteľmi víz a ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení (článok 62 ods. 2 písm. b) bod (i) Zmluvy o ES),

B.

keďže právomoc Spoločenstva v oblasti víz zahŕňa podmienky, za ktorých sa štátnym príslušníkom tretích krajín udeľuje štatút bezvízového styku, a keďže tieto podmienky musia zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ nielen pokiaľ ide o samotné udelenie alebo zamietnutie bezvízového štatútu, ale aj o podmienky jeho udeľovania alebo zrušovania tretími krajinami jednotlivým členským štátom,

C.

keďže Rada v roku 2001 oslobodila občanov USA od vízovej povinnosti (1); keďže porovnateľná výnimka sa žiaľ neuplatňuje pre všetkých občanov EÚ a USA stále vyžadujú vízovú povinnosť v prípade štátnych príslušníkov niektorých členských štátov (v súčasnosti Bulharska, Cypru, Českej republiky, Estónska, Grécka, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska) so zreteľom na skutočnosť, že okrem iného, pre väčšinu týchto krajín počet zamietnutých žiadostí o víza presahuje 3 % žiadostí (za určitých okolností 10 %), pričom postup ich udeľovania je založený na netransparentných kritériách,

D.

keďže od roku 2005 sa môže na úrovni Spoločenstva spustiť mechanizmus reciprocity (2) v nadväznosti na notifikáciu členského štátu, styky Komisie s danou treťou krajinou a správu Komisie pre Radu, ktorá môže následne rozhodnúť o „dočasnom obnovení vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny“,

E.

keďže napriek tomu, že sa v prípade viacerých tretích krajín podarila dosiahnuť reciprocita, v prípade USA tomu tak stále nie je; Komisia preto v roku 2006 navrhla „dočasne obnoviť vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov USA vlastniacich diplomatické a služobné/úradné pasy s cieľom urýchliť pokrok smerom k reciprocite“ (3), keďže Rada však tento symbolický návrh neprijala,

F.

keďže viaceré členské štáty pokračovali v priamych dvojstranných stykoch s vládou USA bez ohľadu na jasnú právomoc Spoločenstva v tejto veci,

G.

keďže situácia sa z právneho hľadiska skomplikovala, keď USA 3. augusta 2007 prijatím článku 711 vykonávacích odporúčaní aktu komisie 9/11 z roku 2007 (4), konkrétne zákona o partnerstve v bezpečnom cestovaní a boji proti terorizmu z roku 2007 zreformovali svoj režim bezvízového styku prijatím siedmich bezpečnostných posilnení (5), takže vyžadujú od všetkých členských štátov, ktoré si želajú účasť v programe bezvízového styku podpis dvojstranného memoranda o porozumení a jeho záväzných vykonávacích predpisov,

H.

keďže hoci inštitúcie EÚ dosiaľ nepoznajú obsah týchto tzv. vykonávacích predpisov, z memoránd o porozumení je jasné, že niektoré z nových bezpečnostných posilnení patria do pôsobnosti Spoločenstva (napríklad vydávanie víz alebo doplňujúce budúce povinnosti elektronického systému udeľovania povolení na cestovanie (ESTA), niektoré do pôsobnosti EÚ (odcudzené cestovné pasy (6), údaje PNR, schengenské údaje súvisiace s trestnými činmi) a zostávajúce posilnenia patria do výlučnej pôsobnosti jednotlivých členských štátov (výpisy z registra trestov o vlastných občanoch, prítomnosť bezpečnostných agentov na palubách transatlantických letov),

I.

keďže na vyriešenie tejto otázky a na to, aby sa v roku 2009 mohli reformovaného režimu bezvízového styku s USA zúčastniť všetky členské štáty, rozhodla Rada 18. apríla 2008 o dvojkoľajnom prístupe:

J.

keďže aj v prípade otázok patriacich do výlučnej pôsobnosti členských štátov by mohli zásadu lojálnej spolupráce ohroziť dvojstranné dohody obsahujúce iné podmienky udelenia výnimky z vízovej povinnosti niektorým členským štátom, čoho dôsledkom by mohlo byť rozdielne zaobchádzanie s občanmi členských štátov v oblasti víz; keďže Komisia by mala zabezpečiť zásadu lojálnej spolupráce,

K.

keďže na to, aby boli občania USA a EÚ lepšie chránení pred teroristickou hrozbou, cieľom transatlantickej spolupráce by malo byť zlepšenie a) identifikácie ohrození prostredníctvom spoločnej analýzy a širokej výmeny informácií vrátane výmeny osvedčených postupov, v rámci prísnych opatrení na ochranu údajov, b) koordinácie na úrovni EÚ a na transatlantickej úrovni orgánov činných v trestnom konaní a spravodajských agentúr pri súčasnom dodržiavaní zásad právneho štátu, základných práv a súkromia a c) schopnosti konať prostredníctvom užšej spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a spravodajskými agentúrami EÚ a USA na základe prehĺbenia vzájomnej dôvery medzi zúčastnenými agentúrami a orgánmi,

L.

keďže ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA plánuje vykonávať od januára 2009 biometrické kontroly pri výstupe na leteckých a námorných hraničných priechodoch, program výstupných kontrol sa považuje za kľúčovým ustanovením pre efektívne riadenie programu bezvízového styku, orgány USA neplánujú rozšíriť program bezvízového styku na väčší počet spojencov USA, ak sa navrhované výstupné kontroly nebudú realizovať najneskôr do 30. júna 2009.

1.

domnieva sa, že akákoľvek forma priamej alebo nepriamej diskriminácie občanov EÚ vrátane na základe ich štátnej príslušnosti by mala byť zakázaná nielen v EÚ, ako to ustanovuje článok 12 Zmluvy o ES, ale aj mimo EÚ, najmä ak je táto diskriminácia dôsledkom nedostatočnej koordinácie medzinárodných rokovaní medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi;

2.

berie na vedomie skutočnosť, že USA prvý krát uznali právomoc Spoločenstva v rokovaniach o medzinárodných dohodách o vízovej politike počas stretnutia ministerskej trojky SVV 13. marca 2008 tým, že v spoločnom vyhlásení súhlasili s dvojkoľajným prístupom; konštatuje, že vo vyhlásení sa uvádzajú slová: „o veciach, ktoré patria do vnútroštátnej pôsobnosti, sa bude rokovať s vnútroštátnymi orgánmi, zatiaľ čo o otázkach patriacich do pôsobnosti EÚ sa bude diskutovať s orgánmi EÚ“; podľa tohto vyhlásenia sa domnieva, že USA by odteraz mali rokovať:

3.

opäť zdôrazňuje, že všetky dohody, ku ktorým ES/EÚ pristúpi, by mali byť v súlade so základnými právami a osobnými slobodami v zmysle článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ vrátane práva na súkromie a na ochranu údajov ustanoveného v:

4.

vyzýva Komisiu, aby v rokovaniach nastolila aj otázku vylúčenia Európanov nakazených vírusom HIV z programu bezvízového styku a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ; súhlasí s Komisiou v názore, že nejestvujú žiadne objektívne dôvody pre zákaz cestovania osôb nakazených vírusom HIV (ako uviedla v odpovedi na parlamentnú otázku E-6038/07, z 19. februára 2008);

5.

podporuje mandát, ktorý Rada udelila Komisii na rokovania o dohode o bezvízovom styku pre všetkých občanov EÚ vstupujúcich na územie USA, ako tomu už je v prípade občanov USA vstupujúcich na územie EÚ; vyzýva Komisiu, aby informovala príslušný parlamentný výbor po každom rokovaní (podľa potreby dôverne);

6.

domnieva sa, že rokovania by sa mali ukončiť do júna 2009 a že v tomto čase by nemala byť povolená žiadna diskriminácia medzi občanmi EÚ;

7.

súhlasí s názorom, že tzv. línie Rady by mali nasledovať aj členské štáty (8) podľa zásady lojálnej spolupráce ustanovenej v článku 10 Zmluvy o ES platnej podľa judikatúry súdneho dvora (C-105/03 alebo vo veci AETR (22/70)) aj na plnenie záväzkov uvedených v Zmluve o EÚ; zdôrazňuje najmä. že:

8.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, Kongresu USA a ministrovi vnútornej bezpečnosti USA.