Štvrtok 7. mája 2009
P6_TC1-COD(2008)0244

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63 prvá odsek bod 1 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	Smernica Komisie 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (4), by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)	Spoločná azylová politika, vrátane spoločného európskeho azylového systému, predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorí donútení okolnosťami oprávnene hľadajú ochranu v Spoločenstve.

(3)

Európska Rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou na vytvorení spoločného európskeho azylového systému založeného na úplnom a rozsiahlom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967, a tým na zachovaní zásady nenavracania osôb.

(4)	Závery z Tampere ustanovujú, že spoločný európsky azylový systém by mal z krátkodobého hľadiska obsahovať spoločné minimálne podmienky na prijímanie žiadateľov o azyl.

(5)	Zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl je ďalším krokom k európskej azylovej politike.

(6)

Prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému, ktorý by v dlhšom časovom rámci mohol viesť k spoločnému postupu a jednotnému, v celej Únii platnému, postaveniu pre osoby, ktorým bol udelený azyl, bola teraz ukončená. Európska Rada na svojom zasadnutí 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré majú byť splnené v rokoch 2005 až 2010 v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V tejto súvislosti bola Komisia v Haagskom programe vyzvaná, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu Parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010.

(7)	V kontexte výsledkov, ktoré vyplynuli z vykonaných hodnotení, je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, z ktorých vychádza smernica 2003/9/ES, s cieľom zabezpečiť lepšie prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl.

(8)

Na to, aby sa v celej Únii zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, by sa táto smernica mala uplatňovať na všetkých stupňoch a pre všetky druhy konaní týkajúcich sa žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to na všetkých miestach a vo všetkých zariadeniach, kde sa žiadatelia o azyl nachádzajú.

(9)	Členské štáty by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali usilovať o to, aby sa v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd plne rešpektovali zásady najlepších záujmov dieťaťa a zlúčenia rodiny.

(10)	Čo sa týka zaobchádzania s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z právnych dokumentov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnými stranami.

(11)	Mali by sa ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré im zvyčajne postačia na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne a porovnateľné životné podmienky vo všetkých členských štátoch ▐.

(12)	Zosúladenie podmienok na prijímanie žiadateľov o azyl by malo pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o azyl ovplyvnené rôznymi podmienkami na ich prijímanie.

(13)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, ako aj s cieľom zabezpečiť súlad so súčasným acquis Spoločenstva v oblasti azylu, najmä so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (5), je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice tak, aby zahŕňala žiadateľov o doplnkovú ochranu.

(14)	S cieľom zvýšiť sebestačnosť žiadateľov o azyl a obmedziť značné rozdiely medzi členskými štátmi je nevyhnutné ustanoviť jasné pravidlá týkajúce sa prístupu žiadateľov o azyl na pracovný trh.

(15)	Bezodkladné zistenie totožnosti a monitorovanie osôb s osobitnými potrebami by malo byť prvoradým záujmom vnútroštátnych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby podmienky prijímania týchto osôb zodpovedalo ich osobitným potrebám.

(16)

Zadržanie žiadateľov o azyl by sa malo uskutočňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zadržať len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, konkrétne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre členské štáty z medzinárodných právnych predpisov, a to predovšetkým z článku 31 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951. Členské štáty by žiadateľov o azyl najmä nemali postihovať z dôvodu ich nezákonného vstupu alebo pobytu a obmedzenia pohybu môžu uložiť len v nevyhnutných prípadoch. V tejto súvislosti je zadržanie žiadateľov o azyl možné len vo veľmi jasne vymedzených a výnimočných situáciách stanovených touto smernicou a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel zadržania. Zadržaný žiadateľ o azyl by mal mať právo na opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom.

(17)

So žiadateľmi, ktorí boli zadržaní, by sa malo zaobchádzať tak, aby sa plne rešpektovala ich ľudská dôstojnosť a podmienky ich prijímania by mali byť navrhnuté tak, aby spĺňali ich potreby v danej situácii. Členské štáty by mali najmä zabezpečiť súlad s článkom 37 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989.

(18)	Na zabezpečenie súladu s minimálnymi procesnými zárukami, ktoré spočívajú v možnosti kontaktovať organizácie alebo skupiny osôb, ktoré poskytujú právnu pomoc, by sa mali poskytovať informácie o takýchto organizáciách a skupinách osôb.

(19)	Malo by sa zamedziť možnému zneužívaniu systému prijímania určením okolností, za ktorých prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl môžu byť obmedzené alebo zrušené, pričom sa zároveň zabezpečí dôstojná životná úroveň všetkých žiadateľov o azyl.

(20)	Mala by sa zabezpečiť efektívnosť národných systémov prijímania a spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti prijímania žiadateľov o azyl.

(21)	Mala by sa podporovať vhodná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s ohľadom na prijímanie žiadateľov o azyl a mali by sa preto podporovať harmonické vzťahy medzi miestnymi spoločenstvami a ubytovacími strediskami.

(22)	Samotnou povahou minimálnych noriem je, aby členské štáty mali právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú členský štát o medzinárodnú ochranu.

(23)	V tomto duchu sú členské štáty tiež vyzvané, aby uplatňovali ustanovenia smernice v súvislosti s postupmi pre rozhodovanie o žiadostiach o iné formy ochrany, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú podľa smernice 2004/83/ES.

(24)

Na pokrytie každého zlepšenia minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl by sa mali úmerne zvýšiť finančné prostriedky, ktoré poskytuje Európska únia, aby sa tak pokryli náklady na tieto zlepšenia, najmä v prípade členských štátov, ktoré sú vystavené osobitnému neprimeranému tlaku na ich vnútroštátne azylové systémy, najmä v dôsledku ich geografickej alebo demografickej situácie.

(25)	Vykonávanie tejto smernice by sa malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať.

(26)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a môžu sa ľahšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej akcie, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je ustanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je ustanovená v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie tohto ciela.

(27)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie (ďalej len ‘charta’). Táto smernica sa najmä snaží zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1, 4, 6, 7, 18, 24 a 47 uvedenej charty a mala by sa vykonávať primerane.

(28)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(29)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu tejto smernice stanovenej v prílohe II časti B do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ÚČEL, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a)	‘žiadosť o medzinárodnú ochranu’je žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa článku 2 písm. g) smernice 2004/83/ES;

b)	‘žiadateľ’ alebo ‘žiadateľ o azyl’je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou zatiaľ nebolo prijaté právoplatné rozhodnutie;

c)

‘rodinní príslušníci’ znamenajú nasledujúcich rodinných príslušníkov žiadateľa – pokiaľ rodina existovala už v krajine pôvodu – ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu: i) manželský partner žiadateľa o azyl alebo jeho nezosobášený partner, s ktorým žije v stálom zväzku, ak právne predpisy alebo prax príslušného členského štátu zaobchádza podľa zákona o cudzincoch s nezosobášenými pármi podobne ako s manželskými pármi; ii) maloleté deti párov uvedených v bode i) vyššie alebo žiadateľa, pod podmienkou, že nie sú zosobášené , bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli adoptované podľa vnútroštátneho práva; iii) zosobášené maloleté deti párov uvedených v bode i) vyššie alebo žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli adoptované podľa vnútroštátneho práva a za predpokladu, že ich nesprevádzajú manželia/manželky , ak je v ich najlepšom záujme, aby mali bydlisko spolu so žiadateľom; iv) otec, matka alebo opatrovník žiadateľa, ak je žiadateľ maloletou a nezosobášenou osobou alebo maloletou a zosobášenou osobou a nesprevádza ho manžel/manželka , ale je v jej najlepšom záujme, aby mali bydlisko spolu so svojím otcom, matkou alebo opatrovníkom; v) maloletí nezosobášení súrodenci žiadateľa, ak je žiadateľ maloletou a nezosobášenou osobou alebo ak sú žiadateľ alebo jeho súrodenci maloleté a zosobášené osoby a nesprevádza ho manžel/manželka , ale je v najlepšom záujme jednej alebo viacerých z týchto osôb, aby mali spolu bydlisko; vi) dospelí s osobitnými potrebami odkázaní na opateru;

d)	‘postupy’ a ‘odvolania’sú postupy a odvolania upravené členskými štátmi v ich vnútroštátnom práve;

e)	‘maloletá osoba’je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretích krajín, alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

f)

‘maloletá osoba bez sprievodu’je maloletá osoba, ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa právnych predpisov alebo podľa obyčajového práva, a pokiaľ si ju takáto osoba nezobrala právoplatne do opatery; patrí sem maloletá osoba, ktorá bola zanechaná bez sprievodu potom, ako vstúpila na územie členských štátov;

g)	‘prijímacie podmienky’je celý súbor opatrení, ktoré členské štáty uplatňujú voči žiadateľom o azyl v súlade s touto smernicou;

h)	‘materiálne prijímacie podmienky’sú prijímacie podmienky, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie, poskytované ako vecné dávky, ako finančné príspevky alebo ako poukážky alebo kombinácia týchto troch a denné dávky;

i)	‘zadržanie’je umiestnenie žiadateľa o azyl členským štátom na konkrétnom mieste, na ktorom je obmedzená sloboda pohybu žiadateľa;

j)	‘ubytovacie stredisko’je akékoľvek miesto, ktoré sa používa na kolektívne ubytovávanie žiadateľov o azyl.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu na územní členského štátu, vrátane hraničného priechodu alebo tranzitných zón, pokiaľ môžu zostať na jeho území ako žiadatelia o azyl, ako aj na rodinných príslušníkov, ak sa na ne takáto žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva vzťahuje.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na žiadosti o diplomatický alebo územný azyl, ktoré sú podané zastupiteľstvám členských štátov.

3.   Táto smernica sa neuplatní, ak sa uplatnia ustanovenia smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (6).

4.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v súvislosti s postupmi rozhodovaní o žiadostiach o iné druhy ochrany, ako je ochrana vyplývajúca zo smernice 2004/83/ES.

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia v oblasti prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl a ║ blízkych príbuzných žiadateľov, ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte, ak sú na žiadateľovi závislí, alebo z humanitárnych dôvodov, pokiaľ sú tieto ustanovenia v súlade s touto smernicou.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIJÍMACÍCH PODMIENKACH

Článok 5

Informácie

1.   Členské štáty informujú žiadateľov o azyl v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako pätnásť dní po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu príslušnému orgánu, aspoň o existujúcich výhodách a povinnostiach, ktoré musia spĺňať v súvislosti s prijímacími podmienkam.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú špeciálnu právnu pomoc a o organizáciách, ktoré by im mohli pomôcť alebo ich informovať o existujúcich prijímacích podmienkach, vrátane zdravotnej starostlivosti.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v ods. 1 mali písomnú podobu ▐ a v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú, alebo o ktorom sa môže odôvodnene predpokladať , že mu žiadatelia rozumejú. Tieto informácie sa môžu prípadne poskytovať aj ústne.

Článok 6

Dokumentácia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby do troch dní od podania žiadosti príslušnému orgánu žiadateľ dostal doklad vydaný na jeho meno a potvrdzujúci jeho postavenie žiadateľa o azyl alebo dokazujúci, že má povolenie na pobyt na území členského štátu až do vybavenia jeho žiadosti alebo do jej preskúmania.

Na zabezpečenie prístupu k právam a výhodám, ktoré sa podľa tejto smernice poskytujú žiadateľom o azyl, sa nevyžadujú dodatočné doklady .

Ak sa držiteľ ║ dokladu uvedeného v prvom pododseku nemôže voľne pohybovať po celom území alebo po časti územia členského štátu, v doklade sa musí táto skutočnosť jasne uviesť.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že tento článok neuplatnia, ak je žiadateľ o azyl zadržaný a počas preskúmania žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej na hraničnom priechode alebo v rámci postupu pri rozhodovaní o práve žiadateľa oprávnene vstúpiť na územie členského štátu. V osobitných prípadoch, počas preskúmavania žiadosti o medzinárodnú ochranu, môžu členské štáty poskytnúť žiadateľom iný dôkaz rovnocenný dokladu uvedenému v ods. 1.

3.   Doklad uvedený v ods. 1 nemusí potvrdzovať totožnosť žiadateľa o azyl.

4.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na vydávanie dokladu uvedeného v ods. 1 žiadateľom o azyl, ktorý musí platiť po celú dobu, kým majú povolenie zdržiavať sa na území príslušného členského štátu alebo na jeho hraniciach.

5.   Členské štáty môžu žiadateľom o azyl vydať cestovný doklad, ak si závažné humanitárne dôvody vyžadujú ich prítomnosť v inom štáte.

Článok 7

Pobyt a sloboda pohybu

1.   Žiadatelia o azyl sa môžu voľne pohybovať na území hostiteľského členského štátu alebo v rámci územia, ktoré im tento členský štát vyčlení. Vyčlenená oblasť nemôže ovplyvniť neodňateľnú sféru súkromného života a musí umožňovať dostatočný rozsah záruk prístupu ku všetkým výhodám vyplývajúcim z tejto smernice.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodu verejného záujmu, verejného poriadku alebo v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho monitorovania jeho žiadosti.

3.   Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok skutočným pobytom žiadateľov na konkrétnom mieste, ktoré určia členské štáty. Takéto rozhodnutie, ktoré môže mať všeobecnú povahu, sa prijme individuálne a upraví vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4.     Členské štáty môžu v súlade so svojím vnútroštátnym právom obmedziť pohyb žiadateľa na konkrétne miesto, ak sa to ukáže ako potrebné, napríklad z právnych dôvodov alebo z dôvodov verejnej politiky.

5.   Členské štáty ustanovia možnosť poskytovať žiadateľom dočasné povolenie na opustenie miesta pobytu uvedeného v ods. 2 a 3 a/alebo vyčlenenej oblasti uvedenej v ods. 1. Rozhodnutia sa prijímajú individuálne, objektívne a nestranne a ak je rozhodnutie zamietavé, musia sa uviesť dôvody.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány alebo súdy, ak je jeho prítomnosť potrebná.

6.   Členské štáty musia od žiadateľov vyžadovať, aby príslušné orgány informovali o súčasnej adrese a čo najskôr oznamovali týmto orgánom každú zmenu adresy.

Článok 8

Zadržanie

1.   Členské štáty nesmú zadržiavať osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom o medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca  (7).

2.   Ak je to nevyhnutné, môžu členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zadržiavať žiadateľa na určitom mieste, a to na základe individuálneho posúdenia každého prípadu a ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie opatrenia. Žiadateľ môže byť zadržiavaný na určitom mieste iba:

a)	na účely stanovenia, zistenia alebo overenia totožnosti alebo štátnej príslušnosti žiadateľa;

b)	na účely zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré by sa inak mohli stratiť;

c)	v súvislosti s postupom pri rozhodovaní o práve žiadateľa na vstup na územie;

d)	ak si to vyžaduje vnútroštátna bezpečnosť alebo verejný poriadok.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 11.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili pravidlá upravujúce alternatívy k zadržaniu, ako napr. pravidelné hlásenie sa pred orgánmi, zloženie finančnej záruky alebo povinnosť zdržiavať sa v určenej oblasti.

Článok 9

Záruky za zadržaných žiadateľov o azyl

1.   Zadržanie sa nariadi na najkratšie možné obdobie. Najmä doba zadržania podľa článku 8 ods. 2 písm. a), b) a c) nesmie trvať dlhšie ako je doba primerane potrebná na uskutočnenie správnych postupov potrebných na získanie informácií o štátnej príslušnosti alebo totožnosti žiadateľa o azyl alebo o skutočnostiach, na ktorých je založená jeho žiadosť, alebo na uskutočnenie príslušného postupu s cieľom rozhodnúť o jeho práve na vstup na územie.

Tieto postupy by sa mali uskutočniť veľmi rýchlo. Oneskorenie v ▐ konaní, ktoré nie je zavinené žiadateľom o azyl, nie je dôvodom na to, aby bol žiadateľ naďalej zadržiavaný.

2.   Zadržanie nariaďujú súdne orgány. V naliehavých prípadoch môže byť nariadené správnymi orgánmi, pričom v takom prípade sa príkaz na zadržanie potvrdí do 72 hodín od začatia zadržania súdnymi orgánmi. Ak súdny orgán zistí, že zadržanie bolo uskutočnené v rozpore s právnymi predpismi, alebo ak sa rozhodnutie neprijme do 72 hodín, musí byť dotknutý žiadateľ o azyl bezodkladne prepustený.

3.   Zadržanie sa nariadi písomne. V príkaze na zadržanie sa uvedú dôvody týkajúce sa skutkového, ako aj právneho stavu, na ktorých je zadržanie založené, a maximálne trvanie zadržania.

4.   Zadržanému žiadateľovi o azyl sa bezodkladne oznámia dôvody zadržania, maximálne trvanie zadržania a postupy ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými možno príkaz na zadržanie napadnúť, a to v jazyku, ktorému rozumie, alebo o ktorom sa môže odôvodnene predpokladať , že mu žiadateľ rozumie.

5.   Predĺženie lehoty zadržania v primeraných časových intervaloch preskúma súdny orgán, a to buď na žiadosť žiadateľa o azyl alebo z úradnej moci.

Zadržanie sa nesmie bezdôvodne predlžovať.

6.   Členské štáty zabezpečia , aby žiadateľ dostal na požiadanie potrebnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie , a to bezplatne v súlade s článkom 15 ods. 3 až 6 smernice 2005/85/ES .

Pre takéto prípady sa musia vo vnútroštátnom práve ustanoviť postupy umožňujúce prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu.

Článok 10

Podmienky zadržania

1.   Členské štáty nemôžu zadržiavať žiadateľov o azyl vo väzenských zariadeniach. Zadržanie sa môže uskutočňovať iba v osobitných zariadeniach určených na zadržanie.

Žiadatelia o azyl, ktorí sú zadržaní, musia byť umiestnení oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadosť o medzinárodnú ochranu nepodali, okrem prípadov, keď je to potrebné na zabezpečenie zlúčenia rodiny a žiadateľ s tým súhlasí.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby zadržaní žiadatelia o azyl mohli nadviazať kontakt, okrem iného prostredníctvom práva na návštevy, so svojím právnym zástupcom , s členmi rodiny , sociálnymi pracovníkmi a náboženskými predstaviteľmi . Možnosť komunikovať a navštevovať žiadateľov v priestoroch, v ktorých sú zadržiavaní, má aj Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a iné príslušné a zodpovedné vnútroštátne, medzinárodné a mimovládne organizácie a orgány.

3.     Členské štáty zabezpečia, aby zadržiavaní žiadatelia o azyl mali podľa potreby prístup k primeranej lekárskej starostlivosti a psychologickému poradenstvu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľovi o azyl bezodkladne poskytli aktuálne informácie o pravidlách, ktoré sa uplatňujú v zariadení, a určia ich práva a povinnosti v jazyku, ktorému rozumejú, alebo o ktorom sa môže odôvodnene predpokladať , že mu žiadateľ rozumie.

Článok 11

Zadržiavanie zraniteľných skupín a osôb s osobitnými potrebami

1.   Maloleté osoby sa nesmú zadržiavať okrem prípadov, ak je to v súlade s článkom 23 ods. 2. v ich najlepšom záujme a iba po zohľadnení výsledkov individuálneho posúdenia ich situácie podľa odseku 5 tohto článku.

Maloleté osoby bez sprievodu sa nesmú zadržať za žiadnych okolností.

2.   Maloleté osoby, ktoré sú zadržané, musia mať možnosť zapájať sa do aktivít vo voľnom čase vrátanie hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku a aktivít v prírode .

3.   Zadržaným rodinám sa poskytne oddelené ubytovanie, ktoré zabezpečuje primerané súkromie.

4.   Ak sú zadržanými žiadateľmi o azyl ženy, členské štáty zabezpečia, aby boli ubytované oddelene od žiadateľov o azyl mužského pohlavia, okrem prípadov, ak ide o členov rodiny a všetky dotyčné osoby s tým súhlasia.

5.   Osoby s osobitnými potrebami sa nesmú zadržiavať okrem prípadov, keď individuálne posúdenie ich situácie kvalifikovaným a nezávislým odborníkom osvedčí, že ich zdravie, vrátane duševného zdravia, a ich blaho sa v dôsledku zadržania podstatne nezhorší.

Pri zadržiavaní osôb s osobitnými potrebami členské štáty zabezpečia pravidelné monitorovanie a primeranú pomoc.

Článok 12

Rodiny

Členské štáty prijmú, pokiaľ je to možné, príslušné opatrenia na zlučovanie rodín žiadateľov o azyl, ktoré sa zdržiavajú na ich území, ak im príslušný členský štát poskytne ║ ubytovanie. Takéto opatrenia sa vykonajú so súhlasom žiadateľa o azyl.

Článok 13

Lekárske vyšetrenie

Členské štáty môžu vyžadovať lekárske vyšetrenie žiadateľov z dôvodov ochrany zdravia obyvateľstva.

Článok 14

Školská dochádza a vzdelávanie maloletých osôb

1.   Členské štáty umožnia maloletým deťom žiadateľov o azyl a žiadateľom o azyl, ktorí sú maloletí, prístup k vzdelávaciemu systému za podobných podmienok ako štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu dovtedy, kým sa skutočne nevykonajú opatrenia na ich vyhostenie alebo na vyhostenie ich rodičov. Takéto vzdelávanie sa môže poskytovať v ubytovacích strediskách.

Členské štáty nesmú odmietnuť stredoškolské vzdelávanie len z dôvodu, že neplnoletá osoba dosiahla plnoletosť.

2.   Prístup ku vzdelávaciemu systému sa zabezpečí čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletým alebo v jeho mene, a v nijakom prípade sa nesmie odložiť o viac ako tri mesiace od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu ║.

S cieľom uľahčiť maloletým osobám prístup k vnútroštátnemu vzdelávaciemu systému a/alebo osobitnému systému určenému na pomoc pri začleňovaní sa do tohto systému sa týmto osobám v prípade potreby poskytnú prípravné kurzy vrátane jazykových kurzov.

3.   Ak prístup ku vzdelávaciemu systému, ktorý je ustanovený v ods. 1, nie je možný kvôli osobitnej situácii, v ktorej sa maloletá osoba nachádza, členský štát ponúkne iné vzdelávacie programy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok 15

Zamestnanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia najneskôr do 6 mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu získali prístup na pracovný trh.

2.   Členské štáty rozhodnú o podmienkach, za akých žiadateľovi umožnia prístup na trh práce, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a bez toho, aby prístup žiadateľov o azyl na pracovný trh bol neoprávnene obmedzovaný.

3.   Prístup na trh práce sa nemôže odmietnuť počas odvolacích konaní, ak odvolanie proti zamietnutiu žiadosti v riadnom konaní má odkladný účinok, a to až do oznámenia zamietnutia odvolania.

Článok 16

Odborná príprava

Členské štáty môžu žiadateľom o azyl povoliť prístup k odbornej príprave bez ohľadu na to, či majú prístup na trh práce alebo nie.

Prístup k odbornej príprave súvisiacej s určitou pracovnou zmluvou závisí od toho, či žiadateľ má prístup na trh práce v súlade s článkom 15.

Článok 17

Všeobecné pravidlá o materiálnych prijímacích podmienkach a zdravotnej starostlivosti

1.   Členské štáty zabezpečia pre žiadateľov materiálne prijímacie podmienky potom, ako podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky poskytli žiadateľom ║ zodpovedajúcu životnú úroveň, ktorá zaručí ich živobytie, ako aj ochranu ich fyzického a duševného zdravia.

Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytla uvedená životná úroveň s ohľadom na osobitnú situáciu osôb s osobitnými potrebami, v súlade s článkom 22, ako aj s ohľadom na situáciu osôb, ktoré sú zadržané.

3.   Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie všetkých alebo niektorých materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti tým, že žiadatelia nemajú dostatok prostriedkov na udržanie životnej úrovne primeranej ich zdravotnému stavu a nemajú dostatok prostriedkov na živobytie.

4.   Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby kryli alebo prispievali ku krytiu nákladov na zabezpečenie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti ustanovenej v tejto smernici podľa ustanovenia ods. 3, ak žiadateľ má dostatok zdrojov, napríklad ak primeranú dobu pracuje.

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na krytie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy mu boli uvedené základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o azyl o náhradu týchto nákladov.

5.     Materiálne podmienky prijatia možno poskytovať v naturáliách alebo vo forme finančných príspevkov či poukážok, alebo kombináciou týchto prvkov.

Ak členské štáty zabezpečia materiálne podmienky prijatia v podobe finančných príspevkov alebo poukážok, ich výška sa určí v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

Článok 18

Spôsoby zabezpečenia materiálnych prijímacích podmienok

1.   Ak sa poskytuje ubytovanie, malo by mať jednu z uvedených podôb alebo ich kombináciu:

a)	priestory používané na účely ubytovávania žiadateľov počas preskúmavania žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v mieste hraničného priechodu;

b)	ubytovacie centrá, ktoré zabezpečujú primeranú životnú úroveň;

c)	súkromné domy, byty, hotely alebo iné zariadenia prispôsobené na účely ubytovávania žiadateľov.

2.   Členské štáty zabezpečia žiadateľom, ktorým je poskytnuté ubytovanie uvedené v ods. 1 písm. a), b) a c):

a)	ochranu ich rodinného života;

b)	možnosť komunikovať s príbuznými, právnymi poradcami a zástupcami ║ UNHCR ║ a mimovládnymi organizáciami ║ uznávanými členskými štátmi.

Pokiaľ ide o žiadateľov ubytovaných v priestoroch a ubytovacích centrách uvedených v ods. 1 písm. a) a b), členské štáty zohľadnia osobitné skutočnosti súvisiace s pohlavím a vekom, ako aj situáciu osôb s osobitnými požiadavkami.

Členské štáty prijmú primerané opatrenia na predchádzanie útokom a sexuálne motivovanému násiliu vrátane sexuálnych útokov v priestoroch a ubytovacích strediskách uvedených v ods. 1 písm. a) a b).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli umiestnené spolu so svojimi rodičmi alebo s dospelým rodinným príslušníkom, ktorý je za nich zodpovedný podľa právnych predpisov alebo na základe obyčajového práva, ak je to v najlepšom záujme dotyčnej maloletej osoby.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadatelia premiestňovaní z jedného ubytovacieho zariadenia do druhého len v nevyhnutných prípadoch. Členské štáty žiadateľom umožnia informovať svojich právnych zástupcov o ich presune a oznámiť im novú adresu.

5.   Osoby, ktoré pracujú v ubytovacích zariadeniach, musia byť primerane vyškolené a sú viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnom práve v súvislosti s akýmikoľvek informáciami získanými počas výkonu práce.

6.   Členské štáty môžu zapojiť žiadateľov do hospodárenia s materiálnymi zdrojmi a nemateriálnymi stránkami života v stredisku prostredníctvom poradných rád alebo rád zastupujúcich osoby ubytované v stredisku.

7.   Právni poradcovia alebo zástupcovia žiadateľov o azyl a zástupcovia UNHCR alebo mimovládnych organizácií určených UNHCR a uznaných príslušným členským štátom majú mať prístup do týchto ubytovacích stredísk alebo iných ubytovacích zariadení s cieľom pomôcť ║ žiadateľom o azyl. Obmedzenia takéhoto prístupu sa môžu uložiť len z dôvodov, ktoré sa týkajú bezpečnosti centier alebo zariadení a žiadateľov o azyl.

8.   V náležite odôvodnených prípadoch môžu členské štáty výnimočne ustanoviť pravidlá zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok, ktoré sa odlišujú od spôsobov uvedených v tomto článku, na primeranú dobu, ktorá má byť čo najkratšia, ak:

a)	je potrebné počiatočné posúdenie špeciálnych potrieb žiadateľa;

b)	sú vyčerpané ubytovacie kapacity, ktoré sú bežne k dispozícii;

c)	ak je žiadateľ o azyl zadržaný alebo je umiestnený v mieste hraničného priechodu.

Tieto odlišné podmienky musia v každom prípade pokrývať základné potreby.

Článok 19

Zdravotná starostlivosť

1.   Členské štáty zabezpečia poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb alebo duševných porúch.

2.   Členské štáty poskytnú potrebnú lekársku alebo inú pomoc osobám s osobitnými potrebami vrátane primeranej psychologickej zdravotnej starostlivosti, ak je potrebná ▐.

Článok 20

Obete mučenia

Členské štáty zabezpečia, aby boli obete mučenia urýchlene posielané do centier starostlivosti zodpovedajúcich ich situácii.

KAPITOLA III

OBMEDZENIE ALEBO ZRUŠENIE MATERIÁLNYCH PRIJÍMACÍCH PODMIENOK

Článok 21

Obmedzenie alebo zrušenie materiálnych prijímacích podmienok

1.   Členské štáty môžu obmedziť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok ║ ak žiadateľ o azyl:

a)	opustí miesto pobytu určené príslušným orgánom bez toho, aby ho o tom informoval, alebo bez povolenia, ak sa takéto povolenie vyžaduje, alebo

b)	nesplnil si ohlasovacie povinnosti alebo povinnosti poskytovať informácie alebo sa nedostavil na osobný pohovor týkajúci sa azylového konania v primeranej lehote ustanovenej vnútroštátnym právom, alebo

c)	už podal žiadosť v tom istom členskom štáte.

Ak sa žiadateľ nájde alebo ak sa dobrovoľne prihlási príslušnému orgánu, na základe dôvodov jeho zmiznutia sa prijme náležite odôvodnené rozhodnutie o opätovnom začatí zabezpečovania niektorých alebo všetkých materiálnych prijímacích podmienok, ktoré boli obmedzené

2.   Členský štát môže obmedziť alebo zrušiť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok, ak žiadateľ zatajil finančné zdroje, a teda materiálne prijímacie podmienky prijímal neoprávnene.

3.   Členské štáty môžu určiť sankcie za závažné porušenie vnútorných pravidiel v ubytovacích strediskách, ako aj za obzvlášť násilné správanie.

4.   Rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok alebo o sankciách uvedených v ods. 1, 2 a 3 sa prijímajú individuálne, objektívne a nestranne a musia sa v nich uviesť dôvody. Rozhodnutia musia vychádzať z konkrétnej situácie dotknutej osoby, najmä v súvislosti s osobami, na ktoré sa vzťahuje článok 22, berúc do úvahy zásadu proporcionality. Členské štáty za každých okolností zabezpečia živobytie, prístup k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti a nevyhnutnú liečbu chorôb alebo duševných porúch .

5.   Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky neboli zrušené alebo obmedzené pred prijatím zamietavého rozhodnutia.

KAPITOLA IV

OPATRENIA PRE OSOBY S OSOBITNÝMI POTREBAMI

Článok 22

Všeobecná zásada

1.   Členské štáty zohľadnia osobitnú situáciu osôb s osobitnými potrebami vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica. Za osoby so osobitnými potrebami sa vždy považujú zraniteľné osoby, ako sú napríklad maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, slobodné matky alebo otcovia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov , osoby s duševnými poruchami alebo osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iným závažným podobám psychologického, fyzického alebo sexuálneho násilia.

2.   Členské štáty ustanovia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov postupy, ktorých cieľom bude zistiť hneď po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, či má žiadateľ osobitné potreby, a aká je ich povaha. Členské štáty zabezpečia osobám s osobitnými potrebami primeranú podporu počas celého azylového konania a tiež primerané monitorovanie ich situácie.

Článok 23

Maloleté osoby

1.   Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, ktoré sa týkajú maloletých osôb, musia členské štáty venovať hlavnú pozornosť najlepšiemu záujmu dieťaťa. Členské štáty zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju dieťaťa.

2.   Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa členské štáty primerane zohľadnia najmä tieto faktory:

a)	možnosti zlúčenia rodiny;

b)	blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby, pričom sa prihliadne najmä na etnické, náboženské, kultúrne a jazykové prostredie maloletej osoby;

c)	otázky bezpečnosti, najmä pokiaľ existuje riziko, že dieťa je obeťou obchodovania s ľuďmi;

d)	názory maloletej osoby vzhľadom na jej vek a zrelosť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v rámci priestorov a ubytovacích centier uvedených v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) mali maloleté osoby prístup k aktivitám pre voľný čas, vrátanie hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

4.   Členské štáty zabezpečia prístup k rehabilitačným službám pre tie deti, ktoré sú obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktoré trpeli kvôli ozbrojeným konfliktom, a zabezpečiť, aby bola vytvorená vhodná psychologická zdravotná starostlivosť a aby im v prípade potreby bolo poskytované kvalifikované poradenstvo.

Článok 24

Maloleté osoby bez sprievodu

1.   Členské štáty ▐ prijmú opatrenia na zabezpečenie potrebného zastupovania maloletých osôb bez sprievodu prostredníctvom zákonného opatrovníka. Zákonný opatrovník bude vymenovaný s cieľom usmerňovania a ochrany dieťaťa a zabezpečenia, aby sa všetky rozhodnutia prijímali v najlepšom záujme dieťaťa. Zákonný opatrovník by mal mať potrebné odborné znalosti v oblasti starostlivosti o deti, aby tak mohol zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa a riadne uspokojovanie jeho právnych, sociálnych, zdravotných, psychologických, materiálnych a výchovno-vzdelávacích potrieb. Agentúry alebo jednotlivci, ktorých záujmy by sa mohli dostať do rozporu so záujmami dieťaťa, si nemôžu nárokovať zákonného opatrovníka. Pravidelné posudzovanie vykonávajú príslušné orgány.

2.   Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu, sa od okamihu povolenia vstupu na územie až do momentu, kedy sú povinné opustiť územie hostiteľského členského štátu, v ktorom požiadali o medzinárodnú ochranu alebo v ktorom sa ich žiadosť preskúmava, umiestnia:

a)	spolu s dospelými príbuznými;

b)	v pestúnskej rodine;

c)	ubytovávanie maloletých osôb;

d)	v inom ubytovacom zariadení vhodnom pre maloleté osoby.

Členské štáty môžu umiestniť neplnoleté osoby bez sprievodu, ktoré sú staršie ako 16 rokov, v ubytovacích strediskách pre dospelých žiadateľov o azyl.

Pokiaľ je to možné, súrodenci majú zostať spolu, berúc do úvahy najlepší záujem dotknutej maloletej osoby, najmä vek a stupeň vyspelosti. Zmeny miesta pobytu maloletých osôb bez sprievodu sa majú obmedziť na minimum.

3.   Členské štáty ustanovia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov postupy pre vyhľadávanie rodinných príslušníkov maloletej osoby bez sprievodu. Členské štáty začnú vyhľadávať rodinných príslušníkov maloletých osôb bez sprievodu čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom chránia najlepší záujem tejto osoby. V prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo bezúhonnosti maloletej osoby alebo jej blízkych príbuzných, najmä ak ostali v krajine pôvodu, sa musí zabezpečiť, aby sa zhromažďovanie, spracovávanie a výmena informácií, ktoré sa týkajú týchto osôb vykonávali dôverne, aby sa predišlo ohrozeniu ich bezpečnosti.

4.   Osoby pracujúce s maloletými osobami bez sprievodu musia mať príslušnú odbornú prípravu, ktorá sa im musí aj naďalej poskytovať, a to pokiaľ ide o potreby týchto maloletých osôb; takéto osoby sú viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnom práve, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

Článok 25

Obete mučenia a násilia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby osobám, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iných závažným násilným činom, bolo poskytnuté ošetrenie zranení spôsobených ║ uvedenými činmi, najmä prístup k rehabilitačným službám, ktoré by mali zahŕňať poskytovanie zdravotnej a psychologickej liečby .

2.   Osoby pracujúce s obeťami mučenia , znásilnenia alebo iných závažných násilných činov musia mať príslušnú odbornú prípravu, ktorá sa im musí aj naďalej poskytovať, a to ak ide o potreby obetí mučenia; takéto osoby sú viazané pravidlami zachovávania mlčanlivosti v súlade s vnútroštátnym právom, v súvislosti so všetkými informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

KAPITOLA V

ODVOLANIA

Článok 26

Odvolania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa voči rozhodnutiam týkajúcim sa poskytnutia, zrušenia alebo obmedzenia výhod podľa tejto smernice alebo rozhodnutiam prijatým podľa článku 7, ktoré individuálne ovplyvnia žiadateľov o azyl, bolo možné odvolať v rámci postupov ustanovených vo vnútroštátnom práve. Právo podať odvolanie alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia z hľadiska skutkového a právneho stavu pred súdnym orgánom by sa mala zaručiť aspoň ako posledná inštancia.

2.   Členské štáty zabezpečia , aby žiadateľ dostal na požiadanie potrebnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie, a to bezplatne v súlade s článkom 15 ods. 3 až 6 smernice 2005/85/ES.

Pre takéto prípady sa musia vo vnútroštátnom práve ustanoviť postupy prístupu k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu.

KAPITOLA VI

ČINNOSTI NA ZLEPŠENIE ÚČINNOSTI SYSTÉMU PRIJÍMANIA

Článok 27

Príslušné orgány

Každý členský štát oznámi Komisii, ktoré orgány budú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu o každej zmene takýchto orgánov.

Článok 28

Usmerňovanie, monitorovanie a kontrolný systém

1.   Členské štáty s náležitým ohľadom na svoje ústavné systémy vytvoria vhodné mechanizmy na to, aby sa zaviedlo príslušné usmerňovanie, monitorovanie a kontrola úrovne prijímacích podmienok.

2.   Členské štáty predkladajú Komisii každoročne príslušné informácie uvedené vo formulári v prílohe I, a to od […].

Článok 29

Zamestnanci a zdroje

1.   Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie potrebnej základnej prípravy pre orgány a ďalšie organizácie vykonávajúce túto smernicu o potrebách žiadateľov, ako aj žiadateliek.

2.   Členské štáty pridelia zdroje, ktoré sú potrebné v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými na vykonávanie tejto smernice.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Správy

Komisia podá najneskôr do […] správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Členské štáty zašlú do […] Komisii všetky informácie, ktoré sú potrebné pre vypracovanie správy, vrátane štatistických údajov uvedených v článku 28 ods. 2.

Po predložení tejto správy Komisia predkladá správy Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice aspoň raz za päť rokov.

Článok 31

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami […] [Články, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] a prílohou I najneskôr do […]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Takisto uvedú poznámku, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a formuláciu poznámky upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 32

Zrušenie

Smernica 2003/9/ES sa zrušuje s účinnosťou od [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 31 ods. 1 tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice uvedenej v prílohe II časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články […] [Články, ktoré sa nezmenili v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] a príloha I sa uplatňujú od [deň po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 31 ods. 1].

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom

---

(1)  Ú. v. EÚ C

(2)  Ú. v. EÚ C

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009.

(4)  Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12 .

(6)  Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.

(7)  Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.