18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 67/1

—

so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (1) (smernica o vtáctve),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (2) (smernica o biotopoch),

—

so zreteľom na ekologickú sústavu osobitných území ochrany Európskej únie, ktorá bola vytvorená na základe uvedených smerníc a ktorá sa nazýva Natura 2000,

—

so zreteľom na výsledok deviateho zasadnutia konferencie zmluvných strán (COP 9) Dohovoru o biodiverzite,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 3/2008 s názvom Európske lesy – stav ekosystémov a ich trvalo udržateľné využitie,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0478/2008),

A.

keďže účinná ochrana a v prípade potreby obnova posledných oblastí divokej prírody v Európe sú nevyhnutným predpokladom zastavenia straty biodiverzity do roku 2010,

B.

keďže cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 sa nedosiahne a keďže už teraz sú citeľné negatívne spoločenské a ekonomické dôsledky straty biodiverzity a poklesu ekosystémových služieb,

C.

keďže EÚ by mala stavať na súčasných výsledkoch, akým je napríklad sieť Natura 2000 a mala by vypracovať nový, značne posilnený a ambiciózny politický rámec pre biologickú rozmanitosť na obdobie po roku 2010,

D.

keďže smernica o vtáctve a smernica o biotopoch poskytujú pevný a funkčný rámec pre ochranu prírody, vrátane území divokej prírody, pred škodlivými vplyvmi,

E.

keďže ciele politiky EÚ v oblasti biodiverzity a ani ciele smernice o vtáctve, ako aj smernice o biotopoch ešte stále nie sú ani zďaleka riadne začlenené do odvetvových politík, ako sú napríklad politiky v oblasti poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, energie alebo dopravy,

F.

keďže mnoho území divokej prírody poskytuje dôležité zásoby uhlíka, ktorého ochrana je dôležitá tak z hľadiska biodiverzity, ako aj z hľadiska ochrany klímy,

G.

keďže vplyv inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu je mimoriadne vážnou hrozbou pre oblasti divokej prírody, v ktorých včasné odhalenie inváznych druhov nemusí byť možné a v ktorých môžu vzniknúť značné ekologické a hospodárske škody skôr, ako sa prijmú príslušné opatrenia;

1.

vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem divoká príroda; toto vymedzenie by malo riešiť aspekty ako ekosystémové služby, hodnota z hľadiska ochrany, zmena klímy, trvalo udržateľné využívanie;

2.

vyzýva Komisiu, aby poverila EEA a ďalšie príslušné európske orgány zmapovaním zostávajúcich oblastí divokej prírody v Európe s cieľom zistiť súčasný stav rozloženia, stupeň biodiverzity jednotlivých oblastí a pokrytia dosiaľ nedotknutých oblastí, ako aj oblastí s minimálnou ľudskou činnosťou (rozdelených podľa hlavných typov biotopov na lesné, sladkovodné a morské oblasti divokej prírody);

3.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o význame a prínose ochrany divokej prírody; štúdia by sa mala venovať najmä otázkam ekosystémových služieb a úrovne biodiverzity v oblastiach divokej prírody, prispôsobeniu sa zmene klímy a trvalo udržateľnému cestovnému ruchu zameranému na prírodu;

4.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre územia divokej prírody, ktorá by bola v súlade so smernicou o vtáctve a smernicou biotopoch, využívala by ekosystémový prístup, určila by ohrozené druhy a biotopy a stanovila priority;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali územia divokej prírody; zdôrazňuje potrebu poskytnúť osobitné finančné prostriedky na zníženie fragmentácie, dôsledné riadenie obnovy oblastí divokej prírody, vytvorenie kompenzačných mechanizmov a programov, zvyšovanie informovanosti, rozvoj porozumenia a zavádzanie konceptov týkajúcich sa divokej prírody, ako je úloha procesov vo voľnej prírode a štrukturálnych prvkov vyplývajúcich z takýchto procesov, do monitorovania a merania priaznivého stavu ochrany; domnieva sa, že táto činnosť by sa mala realizovať v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a ostatnými zúčastnenými stranami;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi mimovládnymi organizáciami, zainteresovanými stranami a miestnym obyvateľstvom s cieľom propagovať význam divokej prírody;

7.

vyzýva členské štáty, aby iniciovali a podporovali informačné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti, pokiaľ ide o divokú prírodu a jej význam, a vytváranie názoru, že ochrana biodiverzity môže byť zlučiteľná s ekonomickým rastom a rastom zamestnanosti;

8.

vyzýva členské štáty, aby si vymieňali svoje skúsenosti s najlepšími postupmi, týkajúce sa území divokej prírody tak, že spoja kľúčových európskych odborníkov s cieľom preskúmať koncept divokej prírody v EÚ a zahrnúť otázku divokej prírody do európskej agendy;

9.

vzhľadom na riadne zdokumentované škody, ktoré cestovný ruch spôsobil a naďalej spôsobuje na mnohých najcennejších európskych objektoch prírodného dedičstva, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že cestovný ruch, aj keď sa sústredí na to, že ukazuje návštevníkom biotopy a voľne žijúce zvieratá v oblastiach divokej prírody, sa uskutočňuje mimoriadne starostlivo, pričom sa v plnej miere využívajú skúsenosti týkajúce sa minimalizácie jeho vplyvu a získané v rámci Európy, aj za jej hranicami, a v príslušných prípadoch v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch; mali by sa zvážiť modely, v prípade ktorých je zamedzený prístup (okrem povoleného vedeckého výskumu) do veľkej časti oblasti divokej prírody, kde je však určitá časť územia prístupná trvalo udržateľnému vysokokvalitnému cestovnému ruchu, ktorý vychádza zo skúseností s divokou prírodou a predstavuje ekonomický prínos pre miestne spoločenstvá;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť účinnej ochrane území divokej prírody;

11.

vyzýva Komisiu, aby zistila bezprostredné hrozby spojené s oblasťami divokej prírody;

12.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala primerané odporúčania, ktoré poskytnú členským štátom EÚ usmernenia pre najlepšie prístupy na zabezpečenie ochrany prírodných biotopov;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie chránili územia divokej prírody účinnejším a dôslednejším vykonávaním smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, rámcovej smernice o vode (3) a rámcovej smernice o morskej stratégii (4), pričom budú ich vykonávanie lepšie financovať, a to s cieľom zabrániť zničeniu týchto oblastí v dôsledku škodlivých vývojových trendov;

14.

víta revíziu smernice o vtáctve a smernice o biotopoch s cieľom upraviť ich v prípade potreby tak, aby zabezpečovali lepšiu ochranu ohrozených druhov a biotopov;

15.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu Wild Europe, ktorá je partnerstvom viacerých organizácií na ochranu prírody vrátane IUCN, IUCN – WCPA, WWF, Birdlife International a PAN Parks, ktoré venujú veľkú pozornosť nedotknutým alebo takmer nedotknutým oblastiam;

16.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, ako chrániť, riadiť, monitorovať a financovať územia divokej prírody v rámci siete Natura 2000, najmä vzhľadom na nové problémy ako je zmena klímy, nelegálna ťažba dreva a rastúci dopyt po surovinách;

17.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad európskou politikou biodiverzity z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na riadenie siete Natura 2000; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami smernice o biotopoch pripravila spolufinancovanie Spoločenstva na správu lokalít v členských štátoch;

18.

vyzýva Komisiu, aby územiam divokej prírody v rámci siete Natura 2000 pridelila osobitnú úlohu a prísnejšie ich chránila;

19.

zastáva názor, že sa musí posilniť politika rozvoja vidieka a integrácia ochrany životného prostredia do poľnohospodárskeho odvetvia EÚ; usudzuje však, že fond na rozvoj vidieka je nedostačujúci na financovanie ochrany biodiverzity a divokej prírody vzhľadom na svoje zdroje, plánovanie a odborné znalosti;

20.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sieť Natura 2000 sa bude ďalej posilňovať, aby sa stala súdržnou a fungujúcou ekologickou sieťou, v ktorej zohrávajú územia divokej prírody ústrednú úlohu; zdôrazňuje, že sú potrebné koherentné politiky v odvetviach ako spoločná poľnohospodárska politika, doprava, energetika a rozpočet, aby sa neoslabovali ciele siete Natura 2000 v oblasti zachovania prírody;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom vytvoriť pevný legislatívny rámec týkajúci sa inváznych nepôvodných druhov, ktorý zohľadní ekologický, ako aj hospodársky vplyv týchto druhov a mimoriadnu zraniteľnosť území divokej prírody v dôsledku tejto hrozby;

22.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posúdila vplyv zmeny klímy na divú prírodu;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ochranu divokej prírody ako prioritu v rámci stratégie boja proti zmene klímy;

24.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zmenou klímy uskutočnila výskum a poskytla usmernenia o tom, kedy a ako môže človek zasahovať do divokej prírody tak, aby zabezpečil jej ochranu;

25.

dôrazne podporuje posilňovanie politík a opatrení súvisiacich s divokou prírodou;

26.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.