18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 67/94

—

so zreteľom na smernicu Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (3) (ďalej len „nariadenie Dublin II“),

—

so zreteľom na správu Komisie z 26. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (KOM(2007)0745),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), a najmä na jeho články 5 a 8,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na správy delegácií Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v Taliansku (Lampedusa), v Španielsku (Ceuta a Melilla, Kanárske ostrovy), vo Francúzsku (Paríž), na Malte, v Grécku, v Belgicku, v Spojenom kráľovstve, v Holandsku, v Poľsku, v Dánsku a na Cypre,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o ostrove Lampedusa (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o situácii v utečeneckých táboroch na Malte (5),

—

so zreteľom na návrh prepracovaného znenia smernice, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch (KOM(2008)0815) (ďalej len „návrh prepracovaného znenia“), a na návrh revízie nariadenia Dublin II (KOM(2008)0820), ktoré spoločne predložila Komisia 3. decembra 2008,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0024/2009),

A.

keďže smernica 2003/9/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, je základným prvkom prvej fázy spoločného európskeho azylového systému,

B.

keďže smernica 2003/9/ES sa vzťahuje na žiadateľov o azyl a utečencov,

C.

keďže základné práva, ako je právo na dôstojný život, ochranu rodinného života, prístup k zdravotnej starostlivosti a právo na odvolanie, musia byť vždy zaručené,

D.

keďže smernica 2003/9/ES a smernica 2005/85/ES stanovujú členským štátom povinnosť poskytnúť žiadateľom o azyl písomné informácie o ich právach, ako aj o organizáciách, ktoré zabezpečujú pomoc; a keďže je prvoradé, aby žiadatelia o azyl, vzhľadom na zložitosť konaní a krátke termíny najmä v prípadoch urýchleného konania, mali k dispozícii vhodnú právnu pomoc a v prípade potreby tlmočníka a aby dostávali rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, v jazyku, o ktorom sa možno domnievať, že mu rozumejú,

E.

keďže je dôležité dbať na to, aby azylové konania boli jasné (a to kritériá prijatia alebo zamietnutia žiadosti o azyl), spravodlivé, účinné a úmerné s cieľom zaručiť účinný prístup k azylu,

F.

keďže článkom 7 smernice 2003/9/ES sa žiadateľom o azyl udeľuje právo na slobodu pohybu v rámci členského štátu, v ktorom požiadali o azyl, avšak členské štáty môžu toto právo obmedziť,

G.

keďže smernica 2003/9/ES sa vzťahuje na žiadateľov o azyl a utečencov, vo viacerých navštívených strediskách sú však žiadatelia o azyl a nelegálni migranti zadržiavaní v tých istých priestoroch,

H.

keďže dohovor o právach dieťaťa chráni práva všetkých maloletých osôb vrátane tých, ktoré sa nachádzajú mimo krajiny ich pôvodu, a keďže smernica 2003/9/ES stanovuje členským štátom povinnosť zohľadňovať osobitnú situáciu maloletých osôb a udeľuje im osobitné práva ako napríklad právo na vzdelávanie,

I.

keďže nie všetky členské štáty využívajú prijímacie strediská pre všetkých alebo mnohých žiadateľov o azyl a uprednostňujú alternatívne riešenia na miestnej úrovni a keďže výbor LIBE ešte nepreskúmal tento aspekt postupov členských štátov,

J.

vzhľadom na skutočnosť, že na účely tejto správy pojem zaistenie znamená administratívny postup dočasného charakteru,

K.

keďže zaistenie je dočasné administratívne opatrenie, ktoré sa líši od zadržania z dôvodu trestného činu,

L.

keďže poslanci počas niektorých návštev, ak to vyžadovali zlé podmienky v konkrétnom stredisku, viackrát konštatovali, že podmienky zaistenia boli neprípustné z hľadiska hygieny, preplnených priestorov a dostupného vybavenia a že zadržiavané osoby neboli pravidelne informované o dôvodoch ich zadržiavania, ich právach a stave konania,

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré uskutočnené návštevy ukázali, že niektoré členské štáty nedostatočne uplatňovali platné smernice alebo ich neuplatňovali vôbec; žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na nielen formálne zabezpečenie transpozície a dodržiavania smerníc;

2.

zdôrazňuje, že zásady Charty základných práv EÚ a EDĽP, ako sú právo na dôstojný život, ochranu rodinného života, prístup k zdravotnej starostlivosti a právo na účinný opravný prostriedok proti zadržaniu, by sa mali uplatňovať vždy a bez ohľadu na status príslušných občanov tretích krajín; nemôže preto akceptovať skutočnosť, že s osobou sa nezaobchádza v súlade s týmito zásadami len z dôvodu, že je nelegálnym migrantom;

3.

ľutuje množstvo nedostatkov týkajúcich sa prijímacích podmienok, ktoré sú najmä dôsledkom skutočnosti, že smernica 2003/9/ES v súčasnosti členským štátom umožňuje široké možnosti, pokiaľ ide o stanovenie podmienok prijímania na vnútroštátnej úrovni; víta preto uvedený návrh prepracovaného znenia;

4.

oceňuje obsah návrhu prepracovaného znenia a vyjadruje potešenie nad tým, že cieľom návrhu je zabezpečiť vyššiu úroveň noriem zaobchádzania so žiadateľmi o azyl s cieľom zabezpečiť im dôstojnú životnú úroveň a umožniť väčšiu harmonizáciu vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa podmienok prijímania;

5.

vyjadruje spokojnosť s návrhom Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice 2003/9/ES tak, aby zahŕňala subsidiárnu ochranu, s cieľom zaručiť rovnakú úroveň práv pre všetky formy medzinárodnej ochrany;

6.

vyzýva členské štáty, aby preukázali väčšiu solidaritu s krajinami, ktoré najviac čelia problémom prisťahovalectva, ktorá sa neobmedzuje len na technickú a(alebo) finančnú solidaritu; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť európsky nástroj solidarity zameraný na uvoľnenie záťaže, ktorú predstavuje vysoký počet utečencov prijatých členskými štátmi s vonkajšími hranicami, ktorý by bol založený na zásade rešpektovania želaní žiadateľov o azyl a zaručoval by vysokú úroveň ochrany;

7.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom zaviedla stály systém návštev a inšpekcií; vyjadruje želanie, aby výbor LIBE pokračoval vo svojich návštevách s cieľom zaručiť dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti podmienok prijímania a postupov pri návrate a usporadúvanie každoročnej rozpravy o výsledkoch týchto návštev na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu;

8.

vyjadruje poľutovanie nad nízkou kapacitou otvorených prijímacích stredísk, ktoré zaviedli niektoré členské štáty a ktoré zrejme nespĺňajú potreby migrantov;

9.

žiada, aby sa prijímanie žiadateľov o azyl a prisťahovalcov vykonávalo prioritne v otvorených prijímacích strediskách podľa príkladu tých stredísk, ktoré už existujú v niektorých členských štátoch, a nie v uzavretých jednotkách;

10.

pripomína povinnosť členských štátov zaručiť prístup k azylovým konaniam;

11.

nalieha na členské štáty, aby uplatňovali smernicu 2003/9/ES na všetkých žiadateľov o azyl od momentu, keď vyjadria svoje želanie požiadať o ochranu v členskom štáte, a to aj v prípade, že žiadosť o azyl nebola formálne podaná;

12.

nalieha na Komisiu, aby pripomenula členským štátom, že odopretie alebo obmedzenie podmienok prijímania z dôvodov neuvedených v smernici 2003/9/ES je alebo by malo byť prísne zakázané;

13.

domnieva sa, že základné podmienky prijatia, ako sú strava, ubytovanie a urgentná zdravotná starostlivosť by sa žiadateľom o azyl nikdy nemali odoprieť, keďže takýto krok môže byť porušením ich základných práv;

14.

považuje za nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou konaní, znižovaním počtu nevyriešených prípadov a spravodlivým zaobchádzaním s každým individuálnym prípadom najmä v prípade urýchlených konaní;

15.

konštatuje, že informácie o konaniach sú vo veľkej väčšine v písomnej podobe a že termíny sú veľmi krátke, čo môže spôsobiť problémy s porozumením a byť prekážkou v účinnom uplatňovaní práv žiadateľov o azyl pri predkladaní ich žiadosti; žiada, aby sa žiadateľom o azyl poskytovali brožúry vysvetľujúce ich práva v hlavných jazykoch používaných na medzinárodnej úrovni a v jazykoch, ktorými hovorí významné množstvo žiadateľov o azyl a prisťahovalcov v príslušnom členskom štáte; žiada členské štáty, aby poskytovali informácie aj inými prostriedkami vrátane ústnej podoby alebo prostredníctvom internetu;

16.

vyjadruje znepokojenie nad častým nedostatkom adekvátne vzdelaných tlmočníkov v niektorých z navštívených stredísk aj počas úradných rozhovorov; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili verejnú a bezplatnú službu tlmočenia, v prípade potreby aj telefonicky alebo prostredníctvom internetu;

17.

podporuje členské štáty, aby požiadali o finančnú pomoc z európskeho fondu pre utečencov s cieľom zlepšiť prístup k informáciám, a najmä zvýšiť počet jazykov, v ktorých sú poskytované informácie, alebo zlepšiť dostupnosť informačných prostriedkov; žiada Komisiu, aby členským štátom zaslala informácie o finančných nástrojoch dostupných na tento účel a o súčasných osvedčených postupoch týkajúcich sa ich využitia;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že právna pomoc je pre žiadateľov o azyl a zaistených nelegálnych prisťahovalcov obmedzená a niekedy je limitovaná na poskytnutie zoznamu mien právnikov, čo spôsobuje, že osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, zostávajú bez pomoci;

19.

pripomína, že je obzvlášť ťažké nájsť primeranú právnu pomoc pre zaistené osoby vzhľadom na problémy pri komunikácii s okolitým prostredím a osobitnú povahu príslušných právnych predpisov;

20.

konštatuje, že trvalý prístup k právnej pomoci je sťažený tým, že sa zaistené osoby premiestňujú medzi rôznymi prijímacími strediskami alebo strediskami administratívneho zaistenia;

21.

váži si právnu pomoc vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a zástupcov mimovládnych organizácií MVO, domnieva sa však, že tieto organizácie nemôžu nahradiť zodpovednosť štátov;

22.

nalieha na členské štáty, aby zabezpečili prístup k bezplatnej právnej pomoci a/alebo zastupovaniu v prípadoch, keď si žiadatelia o azyl nemôžu dovoliť zaplatiť súvisiace náklady;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine z navštívených stredísk zaistenia sa žiadatelia o azyl a prisťahovalci pravidelne sťažujú na nedostatočnú a neprimeranú lekársku starostlivosť, problémy s návštevou lekárov alebo s komunikáciou s lekármi, na nedostatok osobitnej starostlivosti (najmä o tehotné ženy, obete mučenia) a vhodných liekov;

24.

žiada členské štáty, aby rozšírili zdravotnú starostlivosť poskytovanú v súčasnosti žiadateľom o azyl a migrantom tak, aby sa neobmedzovala iba na prvú pomoc, a aby zabezpečili aj psychologické poradenstvo a starostlivosť o duševné zdravie; upozorňuje, že právo na zdravotnú a lekársku starostlivosť patrí medzi najzákladnejšie individuálne práva;

25.

víta návrh Komisie na odstránenie prekážok v prístupe na pracovný trh a umožnenie prístupu k zamestnaniu po období šiestich mesiacov od podania žiadosti o medzinárodnú ochranu;

26.

žiada členské štáty, aby nepresadzovali právne alebo administratívne obmedzenia, ktoré by bránili prístupu na trh práce;

27.

uznáva významnú činnosť združení, pokiaľ ide o pomoc žiadateľom o azyl a nelegálnym migrantom;

28.

vyzýva členské štáty, aby sa poučili z osvedčených postupov vyvinutých v rámci časti programu EQUAL, ktoré sa týkajú žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o prípravu na pracovný trh;

29.

žiada členské štáty, aby žiadateľom o azyl a nelegálnym migrantom zabezpečili prístup k pomoci pri ochrane svojich práv zo strany subjektov nezávislých od vnútroštátnych orgánov, a to aj počas pobytu v stredisku zaistenia, žiada členské štáty, aby zaručili organizáciám občianskej spoločnosti právny nárok na prístup bez právnych alebo administratívnych prekážok k miestam, kde sú zaistení cudzí štátni príslušníci;

30.

žiada členské štáty, aby sa za žiadnych okolností neuchyľovali k zaisteniu žiadateľov o azyl, keďže ide o zraniteľné osoby, ktoré potrebujú ochranu;

31.

ľutuje, že mnohé členské štáty sa čoraz viac uchyľujú k zaisteniu; zdôrazňuje, že osoba by nemala byť v žiadnom prípade zaistená len zo samotného dôvodu, že hľadá medzinárodnú ochranu; zdôrazňuje, že zaisteniu musí byť až posledným primeraným opatrením na čo najkratšie možné obdobie a len v prípadoch, keď sa nedajú uplatniť iné, menej donucovacie opatrenia, a na základe individuálneho posúdenia každého prípadu;

32.

pripomína, že článok 5 EDĽP udeľuje právo odvolať sa proti opatreniu zahŕňajúcemu odňatie slobody; žiada, aby každý zaistený občan tretej krajiny mohol využiť takéto odvolanie;

33.

je znepokojený väzenskými podmienkami, v ktorých sú zadržiavaní nelegálni migranti a žiadatelia o azyl, hoci nespáchali žiadny zločin; žiada, aby boli tieto osoby zaistené v oddelených, najlepšie otvorených budovách s cieľom zabezpečiť ich ochranu a poskytnúť im pomoc;

34.

je znepokojený chatrným stavom a nedostatkom hygieny niektorých stredísk zaistenia; pripomína, že povinnosť dôstojného prijímania sa týka aj zaistených osôb; žiada, aby sa v čo najkratšom čase zatvorili všetky strediská, ktoré nespĺňajú normy;

35.

konštatuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti, a najmä k psychologickej starostlivosti, je často sťažený, keďže niektoré strediská zaistenia sa nachádzajú vo väzenských zariadeniach; žiada členské štáty, aby zaručili nepretržitú primeranú lekársku starostlivosť vrátane psychologickej pomoci v strediskách zaistenia;

36.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontakt zaistených osôb s vonkajším svetom a aby umožnili pravidelné návštevy zlepšením prístupu k telefónu a sprístupnením za určitých podmienok bezplatného internetu a masmédií vo všetkých strediskách;

37.

žiada členské štáty, aby zverejňovali výročné správy o počte uzavretých strediskách zaistenia, ich mieste a fungovaní a počte zaistených osôb;

38.

žiada členské štáty, aby zabezpečili pravidelné kontroly uzatvorených stredísk zaistenia a podmienok, v ktorých zaistené osoby žijú, prostredníctvom vytvorenia inštitúcie medzinárodného sprostredkovateľa pre vnútroštátne strediská zaistenia;

39.

pripomína, že najvyšší záujem dieťaťa musí byť v centre každého prijatého rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré sa týka maloletej osoby v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa; pripomína potrebu prijať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu maloletých osôb bez sprievodu dospelej osoby, či už sú to utečenci alebo nie;

40.

vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie nezávislých verejných orgánov na monitorovanie noriem a podmienok v uzavretých strediskách, ako aj zavedenie úradného systému kontrol, z ktorých budú zverejňovať správy;

41.

žiada, aby sa zaistenie maloletých zásadne zakázalo, aby sa k zaisteniu maloletých s ich rodičmi pristupovalo len výnimočne a aby jeho cieľom bola záruka najvyššieho záujmu dieťaťa;

42.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Dohovor o právach dieťaťa, aby tak bezvýhradne urobili;

43.

žiada členské štáty, aby zabezpečili presadzovanie všeobecných usmernení Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 8(2006) z 2. marca 2007 o ochrane pred telesnými trestami a inými formami krutého alebo ponižujúceho zaobchádzania, a to aj v rámci rodiny, a najmä v prípade, keď sú deti zaistené;

44.

pripomína, že všetky maloleté osoby majú právo na vzdelávanie bez ohľadu na to, či sú v ich krajne pôvodu alebo nie; žiada členské štáty, aby zaručili toto právo aj v prípade, že je maloletá osoba zaistená; žiada, aby sa prístup k vzdelávaniu poskytoval priamo v spoločenstve vhodným spôsobom zodpovedajúcim hodnoteniu úrovne vedomostí detí a aby sa zároveň vyvinuli prechodné modely umožňujúce nadobudnutie potrebných jazykových vedomostí na bežné vzdelávanie s cieľom zabezpečiť najlepšie možné začlenenie detí a ich rodín;

45.

pripomína, že maloleté osoby majú právo na zábavu primeranú ich veku a žiada členské štáty, aby zaručili toto právo aj v prípade, že sú deti zaistené;

46.

žiada, aby členské štáty zaručili, že maloleté osoby bez sprievodu a rodiny sú v prípade zaistenia ubytované v oddelených ubytovacích priestoroch, aby sa zaručilo adekvátne súkromie a rodinný život v súlade s článkom 8 EDĽP, ako aj ochranné prostredie pre deti;

47.

vyjadruje želanie, aby všetky osoby, ktoré pracujú s maloletými osobami a s maloletými osobami bez sprievodu, absolvovali osobitnú odbornú prípravu primeranú k situácii detí; domnieva sa, že mimovládne organizácie, ktoré sa v tejto oblasti špecializujú, by mohli k tomu vo veľkej miere prispieť;

48.

žiada, aby sa pre každú maloletú osobu bez sprievodu určil nezávislý právny zástupca, ktorý by dbal na jej ochranu tak v čakacích priestoroch na letiskách, železničných staniciach, ako aj na celom území členských štátov; žiada, aby sa jasne vymedzili právomoci a úloha právneho zástupcu;

49.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli aktívnu povinnosť vyhľadávať rodinných príslušníkov, a to aj pre organizácie, ako sú Červený kríž a Červený polmesiac;

50.

je znepokojený javom zmiznutých maloletých osôb bez sprievodu; žiada členské štáty, aby zbierali údaje a vypracúvali štatistiky v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 862/2007 (6), ktoré sa týkajú identifikácie a pomoci poskytovanej maloletým osobám bez sprievodu s cieľom potlačiť tento jav; domnieva sa, že najlepší spôsob ako zamedziť zmiznutiu maloletých, je poskytnúť im vhodné prijímacie strediská, v ktorých sa budú môcť aj vzdelávať podľa ich veku (školská dochádzka, odborné vzdelávanie atď.);

51.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli harmonizovaný a spoľahlivý mechanizmus na identifikáciu maloletých osôb bez sprievodu prostredníctvom najnovších technológií, ako je využitie biometrických údajov, a aby zaviedli spoločné pravidlá sporov týkajúcich sa veku; pripomína v tejto súvislosti, že počas konania sporu týkajúceho sa veku sa príslušná osoba musí zásadne považovať za maloletú až do skončenia konania, a teda sa s ňou musí zaobchádzať ako s maloletou osobou a že ak kedykoľvek existujú dôvodné pochybnosti týkajúce sa veku maloletej osoby, musia byť v jej prospech;

52.

žiada členské štáty, aby pred tým, než zaistia rodinu s maloletými osobami, preskúmali alternatívne opatrenia k zaisteniu a aby dokázali, že zvažované alternatívy nie sú účinné;

53.

vyjadruje želanie, aby rodiny žiadajúce o azyl mali prístup k službám starostlivosti o rodinu a deti a k návštevám lekárov špecializovaných na ochranu detí;

54.

žiada Komisiu, aby stanovila spoločné povinné normy pre identifikáciu zraniteľných osôb, najmä pre obete mučenia alebo obchodovania s ľuďmi, ľudí vyžadujúcich osobitnú lekársku starostlivosť, tehotné ženy a maloleté osoby;

55.

domnieva sa, že žiadna zraniteľná osoba nesmie byť zaistená z dôvodu jej osobitnej situácie, pretože by sa to výrazne odrazilo na jej stave;

56.

naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili osobitnú pomoc zraniteľným osobám a obetiam mučenia a obchodovania s ľuďmi, najmä psychologickú pomoc s cieľom zaručiť ich ochranu; žiada, aby všetci zamestnanci, ktorí sú v kontakte so zraniteľnými osobami vrátane zamestnancov poverených žiadosťami o azyl a polície, absolvovali osobitnú odbornú prípravu;

57.

je znepokojený zvýšeným počtom zadržiavaných osôb v rámci dublinského systému a takmer pravidelným používaním opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody v niektorých členských štátoch; vyjadruje želanie, aby tieto osoby neboli zaistené, ak členský štát nepotvrdil a nepreukázal existenciu rizika úteku;

58.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty obmedzujú osobám spadajúcim do dublinského systému prístup k normám prijímania; žiada Komisiu, aby jasne stanovila, že smernica 2003/9/ES sa vzťahuje rovnako na tieto osoby s cieľom zaručiť, že môžu požívať všetky svoje práva;

59.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.