8.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 70/70

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (1),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Správa o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (KOM(2009)0540),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie priložený k správe o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (SEK(2009)1343),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia (KOM(2009)0466),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (KOM(2009)0536),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Smerom k integrácii námorného dozoru: Spoločné prostredie na zdieľanie informácií pre námornú oblasť EÚ (KOM(2009)0538),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) (KOM(2008)0068),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2010 – Je čas konať (KOM(2010)0135),

—

so zreteľom na Bielu knihu Európskej komisie: Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ (KOM(2008)0791),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami (KOM(2008)0395),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska únia a arktický región (KOM(2008)0763),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Budovanie európskej námornej znalostnej infraštruktúry: plán pre európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť (SEK(2009)0499),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Infraštruktúra námorných údajov, výsledok verejnej konzultácie (SEK(2010)0073),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Neformálny dokument o námornom dozore (SEK(2008)2337),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (KOM(2008)0534),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (KOM(2009)0008),

—

so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009,

—

so zreteľom na závery Rady k integrovanom námornom dozore zo 17.novembra 2009,

—

so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 14. júna 2010,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly (2),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k balíku predpisov v oblasti námornej a príbrežnej dopravy zo 17. – 18. júna 2009,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0266/2010),

A.

keďže oceány a moria sú mimoriadne komplexné a majú na ne vplyv mnohé činnosti, záujmy a politiky; keďže odborné znalosti potrebné na riešenie mnohorakých výziev v námornej oblasti a právomoc zaoberať sa nimi sú rozptýlené medzi mnohými verejnými a súkromnými aktérmi na rôznych úrovniach riadenia,

B.

keďže svetové oceány a moria sú vzájomne prepojené a závislé a navyše ich intenzívnejšie využívanie v odvetviach ako lodná preprava, rybné hospodárstvo, energetika, cestovný ruch, výskum v kombinácii so zmenou klímy zvyšujú tlak na morské prostredie,

C.

keďže loďstvo a lodiarenský priemysel výrazne prispievajú k hospodárskemu blahobytu krajín EÚ a poskytujú cenné služby európskemu a svetovému priemyslu a spotrebiteľom,

D.

keďže prístup integrovanej námornej politiky predstavuje jasnú odpoveď na otázku, ako dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi opatreniami vykonávanými v rámci rozličných politík, ktoré ovplyvňujú moria a pobrežné oblasti, a potrebou využívať tieto ekosystémové zdroje spôsobom, ktorý bude šetrný k životnému prostrediu,

E.

keďže rámcová smernica o námornej stratégii tvorí environmentálny pilier integrovanej námornej politiky (INP); keďže tento prístup by mal byť lepšie prepojený s ďalšími odvetvovými politikami,

F.

keďže úspešná integrovaná námorná politika by sa mala opierať o špičkový morský výskum, technológie a inovácie a v rozhodovacom procese by mala by viesť k prístupu jedného kontaktného miesta, a teda odbúraniu zdvojených regulačných právomocí, pričom sa zároveň zohľadnia regionálne a miestne danosti,

G.

keďže štruktúry integrovanej námornej správy by mali posilniť koordinované plánovanie konkurenčných námorných činností, strategickú správu námorných oblastí, kvalitu činností dohľadu a vymáhanie právnych predpisov; keďže takýto cieľ si vyžaduje opatrenia na správne vymedzenie súhrnu týchto štruktúr, zabezpečenie ich zviditeľnenia a zlepšenie ich spolupráce v transparentnom a koherentnom rámci,

H.

keďže Európska únia má medzi námornými mocnosťami vo svete vedúce postavenie a mala by INP a jej výsledky využívať nato, aby na medzinárodnej scéne vystupovala ako hybná sila pri zlepšovaní plánovania námorných činností, environmentálnej ochrany a podpory osvedčených postupov na medzinárodných fórach,

I.

keďže najvzdialenejšie pobrežné a ostrovné regióny Európy zohrávajú osobitnú úlohu v oblasti bezpečnosti a ochrany proti environmentálnym hrozbám a zločineckému konaniu,

1.

víta balík Európskej komisie o integrovanej námornej politike z októbra 2009 ako dobre načasované a povzbudivé zhodnotenie vykonávania akčného plánu navrhnutého v modrej knihe z roku 2009 a súčasne uznáva, že nové iniciatívy, či už prijaté alebo plánované, sú v plnom súlade s cieľmi modrej knihy a zároveň sú jej logickým dôsledkom; celkovo potvrdzuje správnosť integrovaného prístupu k námorným veciam;

2.

súhlasí s Komisiou, že naša pevná námorná tradícia je jednou zo silných stránok Európy; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali potenciál rôznych námorných odvetví vypracovaním ambicióznej stratégie „modrého rastu“; domnieva sa, že integrovaná námorná politika by mala prispievať k vytvoreniu konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj integrovanej námornej politiky musí harmonickým spôsobom zahrňovať ciele stanovené v oblasti hospodárskeho rozvoja, vysokej úrovne zamestnanosti – najmä zvýšením ich príťažlivosti v očiach mladých ľudí vďaka vzdelávacej činnosti a začatím programu Morský Erazmus – a ochrany životného prostredia; tvrdí preto, že INP by mala byť lepšie prepojená s cieľmi a iniciatívami stratégie EÚ 2020;

3.

žiada preto Komisiu, aby do roku 2013 predložila všeobecnú medzisektorovú stratégiu udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach, ktorá by vychádzala z rozsiahleho preskúmania potenciálu a politických možností a opierala by sa o široké konzultácie so zainteresovanými stranami; domnieva sa, že jedným z prvkov tejto stratégie by mal byť nový, integrovaný prístup k posilneniu vedúcej pozície Európy vo výskume v morskej a námornej oblasti, technickom rozvoji a námornom inžinierstve v sektoroch ako lodiarstvo, udržateľný rozvoj morských zdrojov, čistá lodná doprava, rozvoj využívania výroby a technológií energie na mori; tvrdí, že treba nájsť riešenia na medzinárodnej úrovni na odstránenie niektorých nečestných konkurenčných praktík v lodiarstve;

4.

vyzýva Komisiu, aby po katastrofe spôsobenej únikom ropy v Mexickom zálive prijala opatrenia a zabezpečila právnu istotu v oblasti námornej ťažby ropy v Európe tým, že predloží koordinovanú stratégiu európskych opatrení v oblasti predchádzania katastrofám a boja proti nehodám spôsobeným ťažobnými plošinami a ropnými tankermi, a to na medzinárodnej úrovni najmä v prípadoch cezhraničnej kontaminácie; žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby v plnej miere realizovali existujúci medzinárodný právny rámec, tak ako je definovaný v príslušných medzinárodných dohovoroch IMO, a súčasne aby identifikovala všetky možne opatrenia na predchádzanie takýmto katastrofám a všetky legislatívne medzery na úrovni EÚ a členských štátov a čo najrýchlejšie primerane upravila všetky príslušné opatrenia a právne predpisy EÚ, pričom zohľadní odlišné podmienky Mexického zálivu a európskych pobrežných a námorných regiónov;

5.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o EMSA rozšírila mandát Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) v oblasti bezpečnostných inšpekcií námorných zariadení a odstraňovania ropných škvŕn;

6.

domnieva sa, že v tejto súvislosti je naliehavo potrebné zrevidovať smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, pretože nezahŕňa zodpovednosť v duchu zásady znečisťovateľ platí v prípade námornej ťažby ropy;

7.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa mala rozšíriť právomoc EMSA a či by mala mať zodpovednosť za monitorovanie dodržiavania bezpečnostných noriem pri námornej ťažbe ropy a preskúmanie pohotovostných plánov v tomto smere;

8.

víta štúdiu Komisie s názvom Databáza projektov, ktoré EÚ financuje v morských regiónoch (5), a vyzýva Komisiu, aby v ďalšej správe o pokroku integrovanej námornej politiky poskytla plný a systematický prehľad všetkých finančných prostriedkov uvoľnených vo všetkých rozpočtových riadkoch na činnosti týkajúce sa námorných odvetví, pobrežných regiónov a morí;

9.

žiada Komisiu, aby trvala na tom, že integrovaná námorná politika dostane v ďalšom finančnom výhľade primerané finančné prostriedky, a aby na tento účel preštudovala všetky možnosti financovania vrátane návrhu Výboru regiónov na fond pre pobrežné regióny aj účinnej koordinácie rôznych systémov financovania;

10.

podporuje zámer Komisie vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch na integrovanú námornú politiku finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR s cieľom nadviazať na predchádzajúce projekty v oblasti politiky, správy, udržateľnosti a dozoru;

11.

blahoželá tým členským štátom a regiónom, ktoré už zriadili politiky a štruktúry integrovanej námornej správy; vyzýva členské štáty, ktoré stále majú roztrieštené administratívne štruktúry integrovanej námornej politiky, aby bezodkladne vytvorili jednotné integrované štruktúry námornej správy;

12.

súhlasí s usmerneniami Komisie pre námornú správu a jej analýzou sľubného, ale stále neuspokojivého pokroku dosiahnutého v posledných rokoch;

13.

vyzýva Komisiu, členské štáty a pobrežné regióny, aby zintenzívnili úsilie o vymedzenie integrovaných námorných politík a vybudovanie primeraných štruktúr námornej správy, čo umožní prijímať rozhodnutia na základe najlepších dostupných informácií za účasti všetkých zainteresovaných strán, a tým aj lepšie plniť rôzne politické ciele;

14.

kladie dôraz na potrebu podporovať stratégie miestneho rozvoja prispôsobené konkrétnym podmienkam a podporované konzultačným procesom s prístupom zdola nahor a odradiť od paušálneho prístupu; zastáva preto názor, že integrovaná námorná správa je nevyhnutná na to, aby sa predišlo akémukoľvek prekrývaniu kompetencií medzi rôznymi úrovňami riadenia a podporila sa spolupráca a dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pobrežnými spoločenstvami, subjektmi občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými námornými stranami; navrhuje vytvorenie a rozvoj stratégií pre prímorské makroregióny EÚ v kontexte strategických prístupov k regionálnym prímorským oblastiam;

15.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie zhodnotila na základe výsledkov kvalitu štruktúr námornej správy na úrovni členských štátov a regiónov a aby sa viac vymieňali najlepšie postupy s cieľom dosiahnuť ciele integrovanej námornej politiky; zastáva názor, že integrovaná a transparentná námorná správa zabezpečuje optimálne plánovanie, vytvára vzájomné interakcie a podporuje vytváranie európskeho námorného priestoru bez prekážok;

16.

súhlasí s Komisiou, že v riadiacich štruktúrach by sa tiež mala trvalejšie zakotviť účasť zainteresovaných strán na procese tvorby námornej politiky; na tento účel vyzýva pobrežné členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby urýchlene stanovili národné kontaktné miesta pre integrovanú námornú politiku, čím by sa splnila požiadavka Komisie; zdôrazňuje potrebu čo najskoršej aktivácie tejto operačnej siete; podporuje vytvorenie medzisektorovej platformy pre dialóg zainteresovaných strán o námorných veciach; žiada začlenenie ustanovení o konkrétnom partnerstve medzi Komisiou a regiónmi a opätovne vyjadruje svoju podporu Európskemu námornému dňu a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť ustanoveniam o informovaní občanov EÚ a verejnej účasti, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovanej námornej politiky;

17.

víta európsku sieť námorných zoskupení a žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby tieto rozvíjajúce sa organizácie podporovali na všetkých úrovniach, najmä podporovaním ich inovačnej kapacity, ich integrácie do vnútroštátnych politík a programov a politík a programov Spoločenstva, posilňovaním nadnárodnej spolupráce, vyvíjaním snahy o väčšiu otvorenosť voči MSP a ich lepším zviditeľňovaním;

18.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na príslušných fórach na medzinárodnej úrovni zintenzívnili dialóg o integrovanej námornej politike a iných námorných otázkach vrátane ratifikácie a vykonávania dohovoru UNCLOS; navrhuje, aby sa na ministerskej úrovni členských štátov Únie pre Stredozemie konali aspoň raz do roka stretnutia na tému integrovanej námornej politiky;

19.

vyzýva Európsku úniu, aby sa v rámci Únie za Stredozemie zasadzovala za to, aby sa projekt spoločného kódexu osvedčených postupov v odvetviach rybného hospodárstva a akvakultúry začlenil do programu tejto novej medzinárodnej organizácie;

20.

vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodný rozmer INP a upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že zlepšenie pracovných podmienok na mori, bezpečnosti a environmentálnej výkonnosti plavidiel by malo byť zaradené do programu medzinárodných fór a ratifikované prístavnými, vlajkovými a pobrežnými štátmi ako súčasť medzinárodných dohôd, aby sa tak mohlo dosiahnuť celosvetové zlepšenie v oblasti lodnej dopravy;

21.

vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali začlenenie INP do nástrojov finančného vplyvu a cieľov vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom rozvoja vhodných iniciatív zameraných na riešenie problémov ako znečistenie, nezákonný rybolov a pirátstvo;

22.

víta regionálne iniciatívy a stratégie pre morské oblasti, ktoré doteraz navrhla Komisia, a makroregionálne stratégie, ktoré sa týkajú mora; uvedomuje si, že vykonávanie zásad integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby sa pretransformovali na cielené stratégie a osobitné opatrenia prispôsobené špecifikám jednotlivých oblastí a v prípade Stredozemného mora rôznym subregiónom v tejto oblasti; žiada ďalší dialóg a spoluprácu s cieľom zlepšiť riadenie námorného priestoru a pobrežných oblastí v rámci viacúrovňového prístupu v rôznych morských oblastiach vrátane Severného mora, Baltského mora, Atlantiku, Čierneho mora a Stredozemného mora a žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla urýchlené kroky na vypracovanie a predloženie opatrení v týchto regiónoch;

23.

vyzýva Komisiu, aby zvlášť prihliadala na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov EÚ, ktorých výsostné vody zabezpečujú, že EÚ má najrozsiahlejšiu výlučnú hospodársku zónu; domnieva sa preto, že tieto územia by mohli zohrávať prioritnú úlohu v medzinárodnom rozmere integrovanej námornej politiky, a žiada Komisiu, aby začlenila námorný rozmer do svojich medzinárodných dohôd s regionálnymi podskupinami;

24.

konštatuje, že veľká časť vôd Stredozemného mora a Čierneho mora nepatrí do oblastí, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia alebo výsostné práva pobrežných štátov, v dôsledku čoho tieto štáty nemajú normatívne ani presadzovacie právomoci na integrovanú reguláciu ľudskej činnosti mimo týchto oblastí;

25.

žiada preto príslušné pobrežné štáty, aby otázky delimitácie vyriešili na základe dohovoru UNCLOS a dohodli sa na svojich námorných zónach;

26.

uvedomuje si, že stabilita, predvídateľnosť a transparentnosť správy morských oblastí je kľúčom k zabezpečeniu optimálneho a udržateľného rozvoja hospodárskych činností a nového rastu a zamestnanosti na moriach, čo zahŕňa aj ďalší rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad veternej energie a energie z morských vĺn, bez toho, aby boli dotknuté tradičnejšie činnosti;

27.

zastáva názor, že riadenie zintenzívňujúceho sa a čoraz konkurenčnejšieho využívania morí na ekosystémovom základe si vyžaduje koordinované, efektívne a cezhraničné námorné priestorové plánovanie, ktoré je neutrálnym nástrojom s potenciálom výrazne prispievať k vykonávaniu rámcovej smernice o morskej stratégii a ktoré by mohlo uľahčiť symbiózu rôznorodých spôsobov využívania mora;

28.

víta plán námorného priestorového plánovania, ktorý vychádza z ekosystémového prístupu a rozvoja desiatich zásad plánovania, a domnieva sa, že tento nástroj medzisektorovej politiky má zásadný význam pre vykonávanie integrovanej námornej politiky; žiada Komisiu, aby v roku 2011 predložila návrh smernice o námornom priestorovom plánovaní, alebo aby navrhla druh najprimeranejšieho nástroja na zabezpečenie súladu medzi integrovanou námornou politikou a ostatnými existujúcimi iniciatívami (integrované riadenie pobrežných zón, Natura 2000, rámcová smernica o morskej stratégii);

29.

navrhuje, aby sa vyhodnotili príležitosti na spoločné využívanie morského priestoru rôznymi odvetviami (napr. lodná doprava, obnoviteľná/veterná energia a akvakultúra);

30.

poukazuje na zásadný význam plánovania európskeho námorného priestoru a jeho využitie pre pobrežné regióny, predovšetkým najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje potrebu chrániť morské biogeografické regióny, ktoré sú z ekologického hľadiska najcitlivejšie, a zaručiť odvetviu rybného hospodárstva udržateľné využívanie zdrojov;

31.

očakáva, že dobre koordinovaný a integrovaný medzipilierový, medzisektorový a cezhraničný prístup v oblasti námorného dozoru zlepší ochranu záujmov členských štátov a Európskej únie, ako aj predchádzanie znečisťovaniu morí a nelegálnemu konaniu, pretože orgánom pôsobiacim na mori sprístupní informácie týkajúce sa monitorovania a dozoru z rôznych príslušných oblastí činnosti, čím zabezpečí vyššiu efektívnosť;

32.

vyzýva preto Komisiu, členské štáty, agentúry EÚ, a najmä EMSA, ako aj príslušné organizácie, aby zintenzívnili úsilie z hľadiska spolupráce a koordinácie a so zreteľom na potrebné legislatívne úpravy;

33.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi identifikovala v právnych predpisoch EÚ a jednotlivých štátov a v mandátoch agentúr prekážky, ktoré bránia výmene údajov, aby sa poučila zo skúseností získaných z regionálnych a štátnych iniciatív, výskumných a pilotných projektov a operácií SBOP v oblasti námorného dozoru tak, aby v roku 2010 predložila podrobný plán integrovaného námorného dozoru a aby preskúmala oblasti spolupráce s tretími krajinami, najmä zo Stredozemia, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve, a s príslušnými organizáciami;

34.

žiada Komisiu, aby v prospech EÚ a členských štátov identifikovala ďalšie finančné potreby v súvislosti s vytvorením spoločného prostredia pre výmenu informácií v rámci integrovaného námorného dozoru, a to dostatočne včas pred zostavením ďalšieho finančného výhľadu;

35.

vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec na integráciu námorného dozoru s cieľom vytvoriť spoločné prostredie pre výmenu informácií;

36.

znovu opakuje svoju požiadavku na zlepšenie spolupráce národných inšpektorátov, pobrežných stráží a námorných síl členských štátov a pripomína Komisii, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti ďalšej spolupráce alebo integrácie rôznych pobrežných stráží, o ktorú už skôr žiadal Európsky parlament v roku 2005 prostredníctvom smernice 2005/35/ES, vzhľadom na lepšiu interoperabilitu rôznych systémov dozoru a na zriadenie európskej pobrežnej stráže v blízkej budúcnosti; domnieva sa, že existuje väčší potenciál zapojiť v širšej miere Európsku námornú bezpečnostnú agentúru do monitorovania pobrežných orgánov a poskytnúť členským štátom väčšiu podporu pri odhaľovaní znečisťovateľov morí;

37.

opätovne pripomína svoju pozíciu a požiadavky vyjadrené v uznesení o strategických cieľoch a odporúčaniach pre námornú dopravnú politiku EÚ do roku 2018;

38.

žiada Komisiu, aby vzhľadom na očakávanú bielu knihu o budúcnosti dopravy zohľadnila rozhodujúcu úlohu námornej nákladnej dopravy v súčasnom obchode, aby podporovala rozvoj sekundárnych a menej preplnených prístavov a aby sa náležite postavila k otázke bezpečnostných opatrení pre námornú dopravu v EÚ a zahraničí tým, že bude investovať do posilnenia viacúrovňových systémov riadenia rizika v súvislosti so zameriavaním a s kontrolou nebezpečného nákladu;

39.

zdôrazňuje význam námorného priestoru bez prekážok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

40.

žiada Komisiu, aby zjednotila európsku námornú politiku a politiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom maximálne využiť potenciál vodnej dopravy a vytvoriť účinné a diverzifikované spôsoby dopravy;

41.

vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby zintenzívnili výskumno-vývojové úsilie v oblasti využívania a aplikovania zdrojov obnoviteľnej energie určených na pohon lodí aj na zásobovanie elektrickou energiou na palube;

42.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby primeranými prostriedkami zlepšila pracovné podmienky námorníkov, aby v rámci práva Spoločenstva vykonávala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave a aby navrhla program kvalifikácie a odbornej prípravy námorníkov, a najmä náboru mladých ľudí vrátane osôb z tretích krajín;

43.

žiada Komisiu, aby zvážila koordinovanú iniciatívu európskej priemyselnej politiky zameranú na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu špičkovej úrovne európskeho lodiarstva a bezpečnosť, ekologickú výkonnosť a konkurencieschopnosť loďstva v spoločnom námornom priestore bez hraníc a zároveň na tento účel naplno využila konkurenčnú lodiarenskú kapacitu Európy pri súčasnom využívaní technológií šetrných voči životnému prostrediu a alternatívnych palív používaných na lodiach v súlade s ekologickou lodnou dopravou; žiada členské štáty, aby ratifikovali medzinárodný dohovor z Hongkongu (2009) v prospech recyklovania lodí, ktoré je bezpečné a zároveň šetrné voči životnému prostrediu;

44.

domnieva sa, že vychádzajúc z odkazu na územnú súdržnosť uvedeného v ZFEÚ a s cieľom zlepšiť dostupnosť považuje za nevyhnutné pokračovať v úsilí o dosiahnutie začlenenia mobility cestujúcich a tovaru do politiky vnútorného trhu pomocou podpory príbrežnej námornej dopravy a námornej kabotáže medzi územiami a zároveň zabezpečiť lepšie spojenia medzi okrajovými prímorskými regiónmi, najvzdialenejšími regiónmi, ostrovmi, pevninou a hospodárskymi strediskami; v tej istej súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť ťažkosti v súvislosti s dopravou osôb a tovaru, ktorým sú vystavené ostrovné oblasti v EÚ, predovšetkým malé ostrovné spoločenstvá, podporovaním námorných spojení, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené trhom, a zaručením rovnakých nákladov na kilometer tak pre dopravu tovaru, ako aj pre dopravu osôb nezávisle od ich polohy; vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení pre najvzdialenejšie regióny, ktoré budú zohľadňovať ich charakteristické znaky;

45.

upriamuje pozornosť na mimoriadny význam námorného hospodárstva pre členské štáty a regióny s rozsiahlymi výlučnými hospodárskymi zónami a na potrebu podporiť rozvoj prímorských hospodárskych centier a zvýšiť ich prínos k rastu a zamestnanosti v rámci stratégie EÚ 2020;

46.

zdôrazňuje, že rybné hospodárstvo aj akvakultúra majú svoje miesto v námornom hospodárstve a v rozvoji pobrežných regiónov, ktorých rast by mala INP posilňovať aj na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;

47.

trvá na tom, aby sa v INP zohľadnili prekážky a osobitosti typické pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry, pokiaľ ide o využívanie morských oblastí, predovšetkým pokiaľ ide o dostupnosť oblastí nevyhnutných na vykonávanie týchto činností a o potrebu zachovať morské biotopy prostredníctvom vytvorenia morských rezerv a ďalších opatrení na tento účel s osobitným dôrazom na lepšie plánovaný výskum a plné zohľadnenie geografickej a klimatologickej rozmanitosti každej morskej oblasti;

48.

pripomína osobitnú zraniteľnosť pobrežných regiónov a ostrovov, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje, že plánovanie rozvoja pozdĺž rozsiahleho pobrežia Spoločenstva vrátane jeho okolia musí zohľadňovať dôsledky zmeny klímy; navrhuje, aby sa zraniteľnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri vytváraní budúcej regionálnej politiky, aby sa neohrozilo vykonávanie integrovanej námornej politiky;

49.

vyzýva Komisiu, aby koherentným spôsobom integrovala do námorného sektora ciele zníženia CO2, a aby v tomto sektore zaviedla ekonomické trhové nástroje, ako sú systémy obchodovania s emisiami; v súvislosti s výsledkami dosiahnutými na 61. zasadnutí Výboru IMO pre ochranu morského prostredia (27. septemba až 1. októbra 2010) a pri zachovaní svojej výzvy na ďalší významný pokrok v rámci IMO pripomína záväzok Komisie, ktorý prijala v smernici o systéme obchodovania s emisiami (2009/29/EC); a žiada Komisiu, aby rozvinula stratégiu na zmiernenie špecifických dôsledkov zmeny klímy na pobrežné a ostrovné regióny v nadväznosti na odporúčania v bielej knihe o zmene klímy;

50.

opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu zmierniť tlak, ktorému je vystavené morské prostredie a ktorý pochádza z pevniny, napríklad znečisťovanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd a nedostatočná správa pobrežných oblastí, v rámci integrovaného prístupu založeného na ekosystéme;

51.

vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z rámcovej smernice o morskej stratégii a aby do 15. júla 2012 uskutočnili hodnotenie environmentálneho stavu svojich morských vôd a vypracovali environmentálne ciele a monitorovacie programy; vyzýva tiež členské štáty, aby prijali ambiciózne programy s opatreniami, ktoré im umožnia dosiahnuť cieľ dobrého ekologického stavu vôd;

52.

vyzýva členské štáty, aby splnili povinnosť vyplývajúcu z článku 13 rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorá im ukladá stanovenie chránených morských oblastí; vyzýva tiež členské štáty, aby účinne monitorovali dodržiavanie ochranných opatrení;

53.

všíma si, že od 1. júla 2010 platia nové hraničné hodnoty pre obsah SO2 v lodných palivách v oblastiach Lamanšského prielivu, Severného mora a Baltského mora, ktoré boli podľa rozhodnutia IMO vyhlásené za oblasti kontroly emisií síry; domnieva sa preto, že podobne chránené by mali byť všetky európske pobrežné oblasti a že uplatňovanie nových hraničných hodnôt pre úrovne SO2 iba v niektorých oblastiach by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže; domnieva sa, že vhodnejšie by boli jednotné pravidlá pre celú EÚ a že za každú cenu sa treba vyhnúť presunu prepravy z námornej dopravy na pozemnú;

54.

uznáva, že moria sa stali skládkou nesmierneho, rýchlo rastúceho množstva odpadových materiálov, poväčšine plastov, ako aj stratených námorných kontajnerov; vyzýva Komisiu, aby podporila európsku a medzinárodnú diskusiu s cieľom preskúmať prostriedky, pomocou ktorých sa môže tento jav obmedziť;

55.

žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu udržateľného cestovného ruchu v pobrežných, ostrovných a morských oblastiach s cieľom posilniť ich udržateľnosť a príťažlivosť pre obyvateľov a turistov, čo je jedným z cieľov ochrany prírody v morských oblastiach, ako je Waddenské more, a aby pritom v plnej miere využila ustanovenia o cestovnom ruchu v Lisabonskej zmluve a podporovala iniciatívy, ako je sieť EDEN;

56.

poukazuje na to, že vzhľadom na nesmierny potenciál rozvoja a nezanedbateľný zdroj rastu, ktorý predstavuje morský a pobrežný cestovný ruch a súvisiace odvetvia, predstavujú pobrežné regióny hlavnú turistickú destináciu v Európe, a žiada Komisiu, aby túto problematiku zahrnula do svojej stratégie udržateľného pobrežného a morského cestovného ruchu;

57.

zdôrazňuje význam pridanej hodnoty námornej politiky pre posilňovanie spolupráce susedných krajín, a najmä členských krajín a kandidátskych krajín;

58.

víta európsku morskú a námornú výskumnú stratégiu, ako aj spoločné výzvy „Oceány zajtrajška“ v rámci rámcového výskumného programu ako konkrétne prejavy integrovaného prístupu k vykonávaniu integrovanej námornej stratégie; navrhuje, aby vedecké disciplíny zaoberajúce sa morom boli v 8. rámcovom programe pre výskum považované za prioritnú tému a aby sa zriadil európsky inštitút pre morský výskum;

59.

súhlasí s tým, že vybudovanie interdisciplinárnej vedeckej a technologickej znalostnej základne pre európske moria a pobrežia má zásadný význam; žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi subjektmi vyhodnotili existujúce databázy a pozorovateľské programy a zrýchlili úsilie o čo najskoršie uvedenie európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET) do činnosti;

60.

nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

61.

víta európsky atlas morí, ktorý nedávno vypracovala Komisia, a odporúča zainteresovaným stranám, aby z námorného fóra urobili nový nástroj spolupráce a aby účinnejšie zapojili širokú verejnosť;

62.

poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.