15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/66

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa (KOM(2008)0772),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001), na ktoré nadväzovalo oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť spoločne so sprievodnými dokumentmi (KOM(2008)0781),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Európsky energetický program pre obnovu) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (smernica o energetických službách) (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (8),

—

so zreteľom na hodnotiaci dokument Komisie zo 7. mája 2010 s názvom K novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020,

—

so zreteľom na nezávislú štúdiu s názvom Zdaňovanie služobných vozidiel. Dotácie, blahobyt a hospodárstvo vypracovanú na požiadavku Komisie (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky (10),

—

so zreteľom na článok 170 odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Únia prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo (11),

—

so zreteľom na článok 34 odsek 3 Charty základných práv EÚ o boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, ktorý stanovuje, že Únia zabezpečí dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov,

—

so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0331/2010),

A.

keďže energetická efektívnosť a úspora energie sú nákladovo najefektívnejším a najrýchlejším spôsobom znižovania emisií CO2 a iných plynov a zvýšenia bezpečnosti dodávok; keďže „energetickú chudobu“ možno strategicky riešiť vysokou úrovňou energetickej efektívnosti budov a spotrebičov; keďže energetická efektívnosť je kľúčovou prioritou stratégie Európa 2020 a Európskej energetickej stratégie na roky 2011 – 2020 a keďže zdroje vo verejných inštitúciách v súčasnosti nezodpovedajú týmto ambíciám,

B.

keďže úspora energie má rozhodujúci význam pre zvýšenie bezpečnosti dodávok, napríklad dosiahnutie cieľa usporiť 20 % energie by usporilo toľko energie, koľko by jej dodalo pätnásť plynovodov Nabucco,

C.

keďže úspory energie môžu priniesť značné hospodárske výhody pre končených užívateľov a pre celé hospodárstvo, ako aj sociálne výhody vrátane vytvorenia až 1 milióna pracovných miest do roku 2020; keďže objem dovozu energií do EÚ narastá a v roku 2007 predstavoval 332 miliárd EUR a podľa údajov Komisie ročný energetický prínos môže dosiahnuť výšku až 1 000 EUR na domácnosť, pričom táto suma by sa opätovne investovala v hospodárstve a úspešné dosiahnutie cieľa v oblasti energetickej efektívnosti má potenciál ušetriť EÚ okolo 100 miliárd EUR a znížiť emisie o takmer 800 miliónov ton ročne; keďže z tohto dôvodu sú úspora energie i politiky týkajúce sa efektívnosti riešením problému energetickej chudoby,

D.

keďže budúci vývoj cien energie bude motivovať jednotlivcov, aby znížili svoju spotrebu energie; preto sa značné zvýšenie energetickej efektívnosti môže dosiahnuť podporením efektívnejších spoločných infraštruktúr v budovách, systémoch vykurovania a odvetví dopravy, teda v oblastiach, kde sú inak rozhodnutia týkajúce sa zlepšenia používania energie mimo kontroly a vplyvu jednotlivcov alebo podnikov,

E.

keďže vedecké dôkazy jasne svedčia o tom, že je potrebné zvýšiť úsilie na to, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, aby bol dosiahnutý cieľ 20 % energetickej efektívnosti do roku 2020, pretože pri súčasnom tempe pokroku by sa do roku 2020 dosiahla len polovica tohto cieľa, hoci postupy a technológie potrebné na dosiahnutie tohto cieľa už existujú,

F.

keďže napriek tomu, že na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni bolo zavedených mnoho legislatívnych opatrení na dosiahnutie úspor energie, nie všetky prinášajú očakávané výsledky,

G.

keďže doba návratnosti investícií do energetickej efektívnosti je v porovnaní s inými investíciami pomerne krátka a investície majú potenciál vytvárať značný počet nových pracovných miest vo vidieckych, ako aj v mestských oblastiach, ktoré do veľkej miery nemožno relokalizovať, najmä v stavebnom odvetví a v rámci MSP, zatiaľ čo na ich uskutočnenie je potrebné povedomie verejnosti a zruční pracovníci,

H.

keďže využívanie verejných financií v rámci revolvingových finančných nástrojov na poskytovanie finančných stimulov na opatrenia súvisiace s energetickou efektívnosťou predstavujú v časoch rozpočtových obmedzení výhodu, ktorou umožňujú udržateľnosť tohto financovania počas dlhšieho obdobia,

I.

keďže strana dopytu je významným motorom zvýšenej spotreby energie a existuje skutočná potreba odstrániť trhové a regulačné prekážky energeticky efektívnejším výrobkom a podporovať ich používanie, aby sa oddelila rastúca spotreba energie a emisie CO2 od hospodárskeho rastu,

J.

keďže plnému využitiu príležitostí úspor energie bráni celý rad prekážok, akými sú počiatočné investičné náklady a nedostupnosť primeraného financovania, nedostatočné povedomie, protichodné motivácie – napríklad medzi prenajímateľmi a nájomcami, a nedostatok prehľadnosti v tom, kto je zodpovedný za úspory energie,

K.

keďže povinné ciele boli vytýčené v prípade iných prioritných oblastí, akými sú obnoviteľné energie a kvalita ovzdušia, s cieľom vytvoriť motiváciu, zodpovednosť a sústrediť na ne pozornosť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, čo je potrebné na zabezpečenie dostatočnej ambície v konkrétnych politikách a ich dôsledného uplatňovania,

L.

keďže pokroku v oblasti úspory energie bráni nedostatok zodpovednosti a angažovanosti, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa 20 %,

M.

keďže budovy predstavujú asi 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov v EÚ a keďže stavebné odvetvie je vo veľkej miere zastúpené v hospodárstve EÚ, pričom predstavuje asi 12 % HDP EÚ; keďže miera renovácie jestvujúcich budovy je príliš nízka a keďže stále chýbajú primerané opatrenia na zníženie ich spotreby energie; keďže v záujme splnenia politických cieľov EÚ v oblasti klímy a energie stanovených na roky 2020 a 2050 je nutné zvýšiť počet a úroveň dôkladných renovácií fondu jestvujúcich budov a zároveň na miestnej úrovni vytvárať stovky a tisíce pracovných miest, a tak významne prispievať k hospodárskemu oživeniu v EÚ, a keďže energeticky efektívne riešenia, pokiaľ ide o obvodový plášť budovy, technické systémy a jestvujúcu inštaláciu, už existujú a môžu sa realizovať na jestvujúcich i na nových budovách a viesť k významným úsporám energie,

N.

keďže domy nie sú pripravené na zmenu klímy: vo všetkých krajinách sú domy, ktoré v lete nie sú dostatočne chladné a existujú domy, ktoré v zime nie sú dostatočne teplé (viac ako 15 % domov v Taliansku, Lotyšsku, Poľsku, na Cypre a 50 % domov v Portugalsku) a v krajinách ako Cyprus a Taliansko domy nie sú pripravené na studenú zimu,

O.

keďže priemyselné elektrické motory spotrebujú 30 % – 40 % celosvetovo vyprodukovaného objemu elektrickej energie a keďže riadna optimalizácia príslušných motorových systémov, použitím regulácie rýchlosti a iných techník, môže ušetriť medzi 30 % a 60 % spotrebovanej energie,

P.

keďže energetickou chudobou trpí 125 miliónov Európanov a tento počet sa ešte môže zvýšiť v dôsledku hospodárskej krízy a nárastu cien energie, keďže príčiny energetickej chudoby sú v celej EÚ univerzálne a zahŕňajú kombináciu nízkych príjmov domácností, nedostatočných noriem týkajúcich sa vykurovania a tepelnej izolácie, ako i privysokých cien energií; zdôrazňuje, že úspory energie i politiky týkajúce sa energetickej efektívnosti sú strategickým riešením problému energetickej chudoby,

Q.

keďže doprava spôsobuje takmer 30 % európskych emisií skleníkových plynov, prechod od automobilov s pohonom na konvenčné fosílne palivá k vozidlám s ekologickou technológiou s pohonom na obnoviteľnú energiu by prispel k podstatnému zníženiu CO2 a vytvoril by dodatočnú akumuláciu energie, pričom by umožnil, aby sa energetické siete vyrovnali s kolísavou výrobou zdrojov obnoviteľnej energie,

R.

keďže podľa odhadov 69 % bytov a domov v Európe obývajú ich majitelia a 17 % je súkromne prenajímaných najmä individuálnymi prenajímateľmi a keďže odvetvie súkromných bytov a domov zápasí s finančnými ťažkosťami, pokiaľ ide o renovácie týkajúce sa energií,

S.

keďže súčasná hospodárska kríza by mohla urýchliť prechod na nízkouhlíkové a energeticky efektívne hospodárstvo a mohla by podporiť zmenu správania občanov, pokiaľ ide o spotrebu energie,

T.

keďže je nutné, aby boli vyvinuté a predávané nové, špičkové technológie v oblasti energie, ktoré prispievajú k udržateľnej výrobe energie a efektívnejšiemu využívaniu energie,

U.

keďže záväzný cieľ, podľa ktorého majú do roku 2020 obnoviteľné energie predstavovať 20 % konečnej spotreby energie, sa dosiahne len vtedy, ak sa bude riešiť otázka fondu jestvujúcich budov,

V.

keďže európske podniky majú značné skúsenosti so znižovaním svojich emisií skleníkových plynov a, čo je ešte dôležitejšie, so znižovaním emisií v celej európskej spoločnosti a vo svete prostredníctvom inovačných produktov a riešení,

W.

keďže cieľom musí byť zachovanie konkurencieschopnosti európskych energeticky náročných podnikov, ktoré čelia globálnej konkurencii,

1.

vyzýva členské štáty, miestne orgány a najmä Komisiu, aby otázke energetickej efektívnosti venovali takú pozornosť, akú si zasluhuje, a vytvorili zdroje (personálne a finančné), ktoré budú na úrovni ich ambícií;

2.

zdôrazňuje, že zásada energetickej efektívnosti by sa mala zahrnúť do všetkých relevantných politických oblastí vrátane financií, regionálneho a mestského rozvoja, dopravy, poľnohospodárstva, priemyselnej politiky a vzdelávania;

3.

vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred samitom o energetike, ktorý sa uskutoční 4. februára 2011, predložila v rámci revidovaného Európskeho akčného plánu pre energetickú efektívnosť hodnotenie vykonávania existujúcich právnych predpisov; domnieva sa, že na základe výsledku hodnotenia by mal Európsky akčný plán pre energetickú efektívnosť obsahovať opatrenia, ktoré by mala navrhnúť Komisia, na preklenutie tejto medzery, aby sa dosiahol celkový cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020, akými sú čiastkovo ciele energetickej efektívnosti, ktoré zodpovedajú aspoň 20 % zlepšeniu energetickej efektívnosti do roku 2020 na úrovni EÚ, a ktoré zohľadnia rozdielne východiskové body a vnútroštátne okolnosti, ako aj predbežné schvaľovanie vnútroštátneho akčného plánu pre energetickú efektívnosť každého členského štátu; domnieva sa, že takéto ďalšie opatrenia by mali byť spravodlivé, merateľné a mali by mať účinný a priamy vplyv na vykonávanie vnútroštátnych plánov pre energetickú efektívnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na spoločnej metodike posudzovania vnútroštátnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a monitorovania pokroku pri dosahovaní týchto cieľov;

4.

považuje za veľmi dôležité plánovanie na európskej úrovni; energetickej efektívnosti by sa mala venovať náležitá pozornosť v pláne energetickej efektívnosti na roky 2011 – 2020; nový akčný plán energetickej efektívnosti by mal byť predložený čo najskôr a energetická efektívnosť by mala zohrávať významnú úlohu v budúcom pláne systému a hospodárstva s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2050;

5.

vyzýva EÚ, aby prijala záväzný cieľ týkajúci sa zlepšenia energetickej efektívnosti aspoň o 20 % do roku 2020, a tým urýchlila prechod na trvalo udržateľné a ekologické hospodárstvo;

6.

domnieva sa, že plán pre energetickú efektívnosť by mal byť ambiciózny a zameraný na celý dodávateľský reťazec v oblasti energie a mal by sa v ňom zhodnotiť pokrok dosiahnutý prostredníctvom všetkých opatrení obsiahnutých v akčnom pláne z roku 2006, posilniť vykonávanie opatrení pre energetickú efektívnosť prijatých v súlade s návrhom uvedeným v akčnom pláne z roku 2006, ktoré sa stále uplatňujú, a zahrnúť dodatočné a nákladovo efektívne opatrenia a primerané zásady v súlade s kritériami subsidiarity a proporcionality, ktoré sú požadované na dosiahnutie cieľa roku 2020;

7.

vyzýva Komisiu, aby pripravila nový európsky akčný plán pre energetickú efektívnosť zohľadňujúci potreby zraniteľných spotrebiteľov energie; konštatuje, že spotrebiteľom energie by prospela väčšina zmien v oblasti energetickej efektívnosti, ale chýbajú im prostriedky na uskutočnenie potrebných investícií; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné opatrenia a efektívne politiky, akými sú vnútroštátne akčné plány alebo cielené sociálne opatrenia na obmedzenie energetickej chudoby, a aby pravidelne podávali správu o svojej činnosti na riešenie tohto problému; víta skutočnosť, že Rada pre energetiku rieši problém energetickej chudoby a podporuje úsilie belgického predsedníctva v tomto ohľade; žiada Komisiu, aby sa energetickej chudobe venovala vo všetkých energetických politikách;

8.

vyzýva na revíziu smernice o energetických službách v roku 2011, ktorá zahrnie rozšírený harmonogram do roku 2020, kritické posúdenie vnútroštátnych akčných plánov pre energetickú efektívnosť a ich vykonávanie vrátane spoločných noriem podávania správ, ktoré budú obsahovať záväzné minimálne prvky, napríklad všetky príslušné postupy v oblasti energetickej efektívnosti vrátane „mäkkých“ a podporných nástrojov ako je financovanie; hodnotenie a klasifikáciu činností členských štátov, ako aj zlúčenie požiadaviek predkladania správ zo smernice o energetických službách, označovanie energie a ekodizajn v prípade potreby a ak sa tým odbremenia členské štáty;

9.

naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene a efektívne zaviedli programy dohľadu nad trhom a programy monitorovania súladu pre smernicu 2009/125/ES, ktorou sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, smernicu 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, ako aj pre nariadenie (ES) č. 1222/2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, a vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a monitorovala vykonávanie týchto programov a začala v prípade potreby konanie vo veci porušenia;

10.

je si vedomý výzvy a významu dohľadu nad trhom, ktorý patrí do vnútroštátnej kompetencie, a preto navrhuje, aby Komisia uľahčovala spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi, najmä vytvorením otvorenej databázy EÚ výsledkov testov a nevyhovujúcich produktov identifikovaných v členskom štáte a prijatím opatrení, ktorými sa zaistí, aby bol nevyhovujúci produkt, ktorý bude identifikovaný v jednom členskom štáte, rýchlo stiahnutý zo všetkých 27 trhov;

11.

nabáda Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti revidovanej smernice o označovaní spotreby energie zhodnotila pred skončením legislatívneho obdobia v roku 2014 uvedeného v smernici dosah novej podoby označovania spotreby energie a povinného odkazu na systém energetického štítku v reklamách na správanie spotrebiteľov a v prípade potreby prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie ich účinnosti;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na zvýšenie úrovne informovanosti o problémoch energetickej efektívnosti a jej know-how medzi všetkými zúčastnenými stranami a všetkými profesionálnymi subjektmi vo všetkých etapách (vyhodnotenie existujúcej energetickej náročnosti, návrh a realizácia riešení v oblasti energetickej efektívnosti, energeticky efektívne fungovanie a údržba);

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali účinnosť legislatívnych opatrení zameraných na úsporu energie a zvýšenie energetickej efektívnosti;

14.

domnieva sa, že dlhodobé dohody s priemyselným odvetvím zaisťujú vysokú mieru súladu s požiadavkami energetickej efektívnosti a môžu tak priniesť ročné zlepšenie energetickej efektívnosti vo výške 2 %;

15.

domnieva sa, že je potrebné zamerať sa vo väčšej miere na systémové inovácie, akými sú inteligentné siete (pre elektrickú energiu ale aj pre vykurovanie a chladenie), inteligentné meranie, plynové siete zapájajúce bioplyn a akumulácia energie, ktoré môžu uľahčiť dosiahnutie energetickej efektívnosti prostredníctvom zníženého preťaženia, poklesu počtu odpojení siete, jednoduchšieho zapojenia obnoviteľných technológií vrátane decentralizovanej výroby, požiadaviek na zníženú rezervnú výrobu a väčších a pružnejších možností akumulácie energie; žiada, aby sa spravodlivý podiel týchto ziskov pripadol konečným spotrebiteľom;

16.

zdôrazňuje, že siete diaľkového vykurovania a chladenia prispievajú k dosiahnutiu energeticky efektívneho hospodárstva do roku 2050 a že je potrebná jasná a komplexná stratégia pre oblasti výroby a využitia tepla (priemyselné teplo, vykurovanie domácností, chladenie) vrátane metódy viacpalivových referenčných hodnôt pre siete diaľkového vykurovania a chladenia, ktorá nadviaže na súčinnosť medzi odvetviami; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum na tému zvýšenia ich efektívnosti; zdôrazňuje, že tieto siete musia byť otvorené konkurencii; konštatuje, že zvýšenie energetickej hospodárnosti bytového a domového fondu povedie k zníženiu dopytu po teple, čo by sa malo zohľadniť pri vyhodnocovaní kapacity diaľkového vykurovania;

17.

zdôrazňujem dôležitú úlohu energetickej efektívnosti dodávok; poukazuje na to, že prenos a rozvod energie spôsobujú veľké straty energie (najmä čo sa týka generátorov a transformátorov, ako aj strát vyplývajúcich z nadmerného odporu pri prenose) a že skrátenie nadmerne dlhých reťazcov konverzie jedného druhu využívanej energie na druhý tvorí veľký zdroj úspor; zdôrazňuje úlohu, ktorú by pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie a znižovaní strát mohla zohrávať mikrovýroba a decentralizovaná a diverzifikovaná výroba; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť stimuly na zlepšenie infraštruktúry a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na uvoľnenie potenciálu nevyužitých úspor, a to aj zavedením správ o udržateľnosti elektrární a prijatím opatrení na uľahčenie dodatočného vybavenia a modernizácie elektrární;

18.

zdôrazňuje skutočnosť, že hneď za energetickou efektívnosťou pri zdroji (napr. v primárnej výrobe energie) by malo byť prioritou obmedzovanie strát (elektrickej) energie pri prenose v sieti; prechodom na viac decentralizovaný systém by sa znížili prepravné vzdialenosti, a tým aj straty energie počas prenosu;

19.

naliehavo žiada (petro)chemický priemysel v celej EÚ, aby zlepšil energetické zhodnocovanie pri spaľovaní;

20.

domnieva sa, že je potrebné zamerať sa vo väčšej miere na celkovú efektívnosť energetického systému, najmä na zníženie strát tepla; žiada preto revíziu smernice o kogenerácii založenej na dopyte (KZND) v rámci pracovného programu na rok 2011, aby podporovala vysoko efektívnu KZND, mikrokogeneráciu založenú na dopyte, využitie priemyselného tepla a diaľkové vykurovanie/chladenie tým, že povzbudí členské štáty, aby ustanovili stabilný a výhodný regulačný rámec zavedením integrovaného plánovania dopytu po energii, pokiaľ ide o elektrickú energiu týkajúcu sa vykurovania/chladenia, tým, že posúdi prioritný prístup k elektrickej rozvodnej sieti pre KZND, využívanie primysleného tepla a tým, že podporí využívanie vysoko efektívnej KZND, mikrokogenerácie založenej na dopyte a diaľkového vykurovania v budovách a udržateľné financovanie KZND napr. tým, že podnieti členské štáty, aby zaviedli finančné stimuly;

21.

podčiarkuje význam siete distribuovanej kombinovanej výroby tepla a elektriny alebo kombinovanej výroby tepla, elektriny a chladenia, čo v praxi umožní zdvojnásobenie celkovej energetickej efektívnosti; poukazuje okrem toho na to, že skladovanie tepla alebo chladenia by mohlo zvýšiť flexibilnosť siete v čase najvyššieho zaťaženia a zároveň by umožnilo výrobu elektriny a skladovanie tepla, keď výroba prekročí miestnu spotrebu;

22.

vyzýva členské štáty, aby nielen podnecovali vysoko efektívnu priemyselnú KZND vrátane prechodu od fosílnych palív k biomase, ale aby v prípade členských štátov, ktoré disponujú infraštruktúrou diaľkového vykurovania, tiež podporovali využívanie KZND prostredníctvom zakladania a renovovania systémov diaľkového vykurovania prostredníctvom primeraných finančných a regulačných opatrení;

23.

považuje za potrebné, aby sa pri spracovaní odpadu zabránilo stratám bioplynu a tepla energetickým zhodnocovaním a výrobou pary a/alebo elektriny; zastáva názor, že zariadeniam na spracovanie odpadu, ktoré nijako nezabezpečujú zhodnocovanie tepla alebo výrobu energie, by sa nemali vydávať povolenia;

24.

víta prebiehajúcu prácu Komisie na inteligentných rozvodových sieťach a inteligentných meračoch; domnieva sa, že je dôležité zaistiť dlhodobé a stabilné harmonizované regulačné prostredie pre inteligentné rozvodné siete a inteligentné merače; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala a stimulovala rozvoj inteligentných sietí a inteligentných meračov ustanovením spoločných noriem, ktoré musia zahŕňať požiadavky týkajúce sa súkromia, údajov a periodicity; odporúča, aby operačná skupina Komisie pre otázku inteligentných rozvodových sietí riadne zohľadňovala názory všetkých zúčastnených strán; žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytovala pravidelné správy o pokroku práce tejto skupiny;

25.

víta prácu Komisie na jednotnej energetickej sieti a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila praktické návrhy na zjednodušenie a zrýchlenie postupov autorizácie prioritných projektov infraštruktúry;

26.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu medzi EÚ a operátormi energetickej siete (rozšírená úloha ENTSO) s cieľom zlepšenia cezhraničných sieťových spojení a výkonu;

27.

žiada Komisiu, aby podporovala a presadzovala vytvorenie a rozvoj európskej siete jednosmerného prúdu s vysokým napätím (HVDC), ktorá by mohla optimálne spájať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a vodnej energie; táto sieť by zabezpečovala diaľkový prenos energie pri nízkych energetických stratách, pričom by umožnila súčinnosť všetkých obnoviteľných zdrojov energie;

28.

podporuje viacúrovňový a decentralizovaný prístup k energetickej politike a energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že energetická efektívnosť môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozvoji mestských a vidieckych oblastí; zdôrazňuje nevyhnutnosť zvyšovať podporu pre iniciatívy, ktoré sa na miestnej a regionálnej úrovni sústredia na zlepšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov, ako napríklad Dohovor starostov a iniciatíva Inteligentné mestá; zdôrazňuje potenciál podpory a vykonávania osvedčených postupov s ohľadom na energetickú efektívnosť na úrovni komunálnych a regionálnych agentúr; okrem toho zosúladenie politiky súdržnosti so stratégiou Európa 2020 môže prispieť k rozumnému a udržateľnému rastu v členských štátoch a regiónoch;

29.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál efektívnosti v jestvujúcich budovách počnúc verejnými budovami vrátane škôl a navrhla nákladovo efektívny cieľ znižovania spotreby primárnej energie v budovách; vyzýva členské štáty, aby navrhli a zrealizovali uskutočniteľné programy na podporu dôkladných renovácií, ktorými sa energetický dopyt spočiatku zníži o viac než 50 % v porovnaní s úrovňou pred renováciou, pričom úroveň finančnej a/alebo daňovej a inej podpory by bola pomerne prepojená s úrovňou zlepšenia; žiada, aby členské štáty mali povinnosť zahrnúť súbor ročných renovačných cieľov do svojich vnútroštátnych akčných plánov pre energetickú efektívnosť a vyzýva Komisiu, aby navrhla politické možnosti ako dosiahnuť takmer nulovú úroveň fondu budov v súvislosti s energetickým harmonogramom na rok 2050;

30.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti politiky v oblasti budov tak, aby zahŕňala ekologické štvrte s cieľom zaručiť, aby optimalizácia zdrojov na miestnej úrovni vyústila do nižšej spotreby primárnej energie v budovách a znížených nákladov pre spotrebiteľa;

31.

domnieva sa, že má zásadný význam, aby sa domovy energeticky chudobných domácností vylepšili tak, aby spĺňali najvyššiu možnú energetickú normu bez toho, aby sa zvýšili denné náklady pre energeticky chudobných; zdôrazňuje, že si to často bude vyžadovať značné investície do bývania, ale zároveň sa tým vytvoria mnohé výhody neenergetického charakteru, napríklad zníženie úmrtnosti, zlepšenie všeobecnej pohody, nižšia úroveň zadlženia a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku zníženia vnútorného znečistenia a teplotného zaťaženia;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali audity vhodnosti investícií s cieľom posúdiť kvalitu osvedčení o energetickej hospodárnosti; na základe týchto posudkov vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vypracovala usmernenia na zabezpečenie kvality ich osvedčení o energetickej hospodárnosti a kvality zlepšenia energetickej efektívnosti opatrení prijatých v nadväznosti na odporúčania z týchto osvedčení;

33.

je presvedčený, že kľúčom k dosiahnutiu cieľa v oblasti úspor energie je, aby boli príkladom verejné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; žiada preto verejné orgány, aby výrazne prekročili požiadavky stanovené v smernici o energetickej hospodárnosti budov, najmä renováciou svojho jestvujúceho fondu čo najskôr na úroveň porovnateľnú s takmer nulovou energetickou normou, kde je to technicky a ekonomicky možné; berie na druhej strane na vedomie, že existujúce rozpočtové reštrikcie najmä na regionálnej a miestnej úrovni často obmedzujú schopnosť verejných subjektov vynakladať počiatočné investície; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili a podporovali inovatívne riešenia tohto problému vrátane zmluvných projektov energetickej hospodárnosti alebo trhovo orientovaných nástrojov, a vyzýva verejné orgány, aby zvážili úspory nákladov prostredníctvom viacročných finančných rámcov, ak tak ešte nerobia;

34.

uznáva priekopnícku úlohu Európskej únie; nazdáva sa, že inštitúcie a agentúry EÚ by mali ísť príkladom, najmä pri budovách, pri ktorých bol určený potenciál energetickej efektívnosti, a mali by nákladovo efektívnym spôsobom zmodernizovať tieto budovy na takmer nulovú úroveň do roku 2019 ako súčasť širšieho auditu využívania energie inštitúciami;

35.

uznáva potenciál úspor energie v budovách, a to tak v mestách, ako aj vo vidieckych oblastiach; poznamenáva, že existujú rôzne prekážky energetických renovácií, najmä v sektore domácností, ako sú počiatočné náklady, protichodné motivácie alebo zložité rokovania vo viacbytových budovách; požaduje inovatívne riešenia na odstránenie týchto bariér, ako sú napríklad oblastné sanačné plány, finančné stimuly a technická pomoc; zdôrazňuje, že systémy EÚ by mali poskytovať stimuly na to, aby renovácia budov išla and rámec minimálnych zákonných požiadaviek, a mali by sa sústreďovať iba na budovy, pri ktorých bol určený potenciál energetickej efektívnosti; vyzýva na podporu metódy renovácie, ktoré sú hospodárnejšie a pritom zaručujú vysokú úroveň úspory energie;

36.

zdôrazňuje význam znižovania vysokých nákladov na palivo pre chudobnejšie domácnosti pomocou podpory dôkladnej renovácie zameranej na zníženie spotreby energie a výdavkov na ňu; žiada príslušné orgány na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, aby osobitnú pozornosť venovali sociálnemu bývaniu a aby zabezpečili, aby sa dodatočné náklady na investície do úspor energie nepreniesli na zraniteľných nájomníkov;

37.

žiada Komisiu, aby podnecovala nové iniciatívy podporujúce renováciu budov v kontexte nadchádzajúcej inovačnej stratégie, ako napríklad inovačné partnerstvo o energetickej efektívnosti v energeticky efektívnych/bezemisných mestách;

38.

nabáda členské štáty, aby podporovali nahradenie niektorých budov bez historickej hodnoty s nízkou hospodárnosťou, pri ktorých by renovácia nebola udržateľná ani nákladovo efektívna;

39.

vyzýva členské štáty, aby urýchlili zavedenie osvedčení o energetickej hospodárnosti vydávaných nezávislým spôsobom kvalifikovanými a/alebo akreditovanými expertmi a aby vytvorili miesta jedného kontaktu poskytujúce prístup k technickému poradenstvu a podpore, ako aj finančné stimuly na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

40.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili širšie využívanie energetických auditov a štruktúrovaných procesov pre hospodárenie s energiou v podnikoch a priemyselných budovách a vypracovali mechanizmy na pomoc pre MSP; tým by podporili rozšírenie alebo vytvorenie vnútroštátnych systémov alebo dobrovoľných dohôd;

41.

vyzýva Komisiu, aby pred predložením jej rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov do 30. júna 2011 zabezpečila všetky prostriedky potrebné na rozsiahle konzultácie, a to s cieľom predísť stretu s členskými štátmi; domnieva sa, že až bude zavedená, bude porovnávacia metodika motivovať účastníkov trhu k investíciám do energeticky efektívnych riešení;

42.

žiada Komisiu, aby navrhla energetické štandardy alebo požiadavky so zreteľom na inštaláciu verejného osvetlenia verejnými orgánmi vrátane používania inteligentnejších ovládačov a schém energetických úspor do roku 2012; nalieha na to, aby tieto opatrenia zahŕňali údaj o celkových nákladoch počas životnosti ako kritérium pri všetkých verejných obstarávaniach na osvetlenie;

43.

naliehavo žiada členské štáty, aby systematicky využívali energeticky efektívne postupy verejného obstarávania; zastáva názor, že významným impulzom pre túto politiku by bolo systematické vymedzovanie energetickej efektívnosti ako kritéria pri prideľovaní verejných zákaziek a ako podmienky pri projektoch financovaných z verejných zdrojov;

44.

vyzýva Komisiu, aby pripravila produktovú politiku, ktorá zabezpečí väčšiu konzistentnosť medzi politikami v oblasti environmentálnych produktov lepšou koordináciou vymedzovania, revízie a zavádzania rozličných nástrojov politiky na podporu väčšej dynamiky pri transformácii trhu a zmysluplnejšieho informovania spotrebiteľov o energetických úsporách; vyzýva preto Komisiu, aby sa smernice o ekodizajne a o energetickom označovaní revidovali spoločne (t. j. aby posunul termín revízie smernice o energetickom označovaní); domnieva sa, že v ideálnom prípade by sa mali pravidlá v oblasti ekologického označovania a zeleného verejného obstarávania revidovať súbežne s opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetického označovania a vykonať v koordinácii s nimi;

45.

žiada o rýchle a riadne vykonanie smerníc o ekodizajne a o energetickom označovaní a vyjadruje poľutovanie nad súčasnými výraznými zdržaniami; navrhuje jasnejšie a prísnejšie termíny na prijímanie navrhnutím vykonávacích alebo prípadne delegovaných aktov týkajúcich sa nových výrobkov súvisiacich s energetikou;ľutuje, že Komisia dosiaľ nevyužila celý potenciál smernice o ekodizajne a rozhodne sa domnieva, že táto smernica by sa mala vzťahovať na viac výrobkov vrátane nových domácich spotrebičov, IKT, výrobkov súvisiacich s energetikou, ktoré sa používajú v budovách (akými sú priemyselné elektromotory, stroje, klimatizácia, tepelné výmenníky, zariadenia na vykurovanie a osvetlenie a tepelné čerpadlá), priemyselného a poľnohospodárskeho vybavenia, stavebného materiálu a výrobkov pre efektívne využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní vykonávacích aktov vzala do úvahy rozdiely medzi spotrebiteľským tovarom a investičným tovarom a aby pred vydaním vykonávacích aktov preverila potenciál v oblasti úspor energie a uskutočniteľnosť; nalieha na to, aby minimálne energetické požiadavky v rámci smernice o ekodizajne zahŕňali údaj o celkových nákladoch a emisiách počas životnosti všetkých produktov vrátane procesu recyklovania;

46.

vyzýva Komisiu, aby zlúčila existujúce európske právne predpisy, akými sú smernica o ekodizajne a smernica o označovaní spotreby energie, s cieľom účinnejšie vykonávať európske právne predpisy a využiť súčinnosti, predovšetkým v záujme spotrebiteľa;

47.

vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne iniciatívy týkajúce sa zlepšenia efektívneho využívania zdrojov vo výrobkoch, akými sú napríklad legislatívne opatrenia; konštatuje, že zlepšenie efektívneho využívania zdrojov by takisto viedlo k významnému zvýšeniu energetickej efektívnosti;

48.

trvá na tom, že by sa mal klásť väčší dôraz na analýzu dôsledkov noriem energetickej efektívnosti vrátane vzťahu medzi cenou a kvalitou výsledných výrobkov, vplyvov na energetickú efektívnosť a prínosov pre spotrebiteľov; berie na vedomie, že Komisia skúma všetky tieto vplyvy, trvá však na tom, že Komisia a členské štáty musia vyvíjať oveľa väčšie úsilie v oblasti komunikácie a kontroly všetkých výrobkov vrátane dovážaných, ako sú energeticky úsporné žiarovky;

49.

v tejto súvislosti sa domnieva, že jednotné technické normy sú vhodným prostriedkom na zabezpečenie zavedenia energeticky efektívnejších výrobkov, čerpadiel a motorov atď. na trh;

50.

žiada Komisiu, aby zaistila, aby sa legislatíva týkala výrobkov, systémov a ich využívania energie, a považuje za nevyhnutné, aby sa zvýšila informovanosť občanov EÚ a príslušných predajcov o energetickej a surovinovej efektívnosti spotrebných a s energiou súvisiacich výrobkov; domnieva sa, že pri vyhodnocovaní spotreby energie by sa jednotlivé výrobky a komponenty mali posudzovať ako celok a nie jednotlivo;

51.

zdôrazňuje, že Európa by mala byť v oblasti vývoja internetových technológií týkajúcich sa energetiky a nízkouhlíkových IKT technológií a aplikácií na čele; zdôrazňuje, že IKT môžu a mali by zohrávať významnú úlohu pri propagácii zodpovednej spotreby energie v domácnostiach, doprave, vo výrobe a distribúcii energie, ako aj v samotnom odvetví IKT (ktorý sa na spotrebe elektrickej energie podieľa približne 8 %); vyzýva preto najmä na posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti dátových centier; domnieva sa, že výraznejšiu podporu inovácií musí vždy sprevádzať zníženie administratívnej záťaže žiadateľov; uznáva, že je potrebné podporovať partnerstvá medzi odvetvím IKT a odvetviami, ktoré sú hlavnými znečisťovateľmi, aby sa zlepšila energetická efektívnosť a znížili emisie týchto odvetví;

52.

zdôrazňuje, že informovanie spoločnosti o výhodách inteligentných meračov je z hľadiska ich úspechu kľúčové; pripomína, že iniciatívna správa Parlamentu „o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu“ vymedzuje ako politický cieľ, aby do roku 2015 bolo 50 % domácností v Európe vybavených inteligentnými meračmi; víta prácu pracovnej skupiny o inteligentných meračoch a žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 predložila viacero odporúčaní s cieľom zabezpečiť:

53.

konštatuje, že technologický pokrok môže otvoriť možnosti pre zavedenie výrazných zmien v oblasti energetickej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby do plánu SET zahrnula časť týkajúcu sa vývoja a podpory technológie, materiálov, ako sú napríklad stavebné materiály alebo materiály na výrobu strojov, a výrobkov, akými sú osvetľovacie systémy s extrémne nízkou spotrebou energie alebo tlačená elektronika, podporujúcich efektívnosť využívania energie a zdrojov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predkladali návrhy a programy na osobitne inovačné technológie vrátane cieleného výskumu a vývoja, malosériovej výroby atď.;

54.

s cieľom podporovať energetickú efektívnosť vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútornými regulačnými orgánmi v oblasti energetiky spojila prácu na inteligentných sieťach a meraní s cenovými stimulmi (rôzne oceňovanie) a zvýšenou flexibilitou cien, napríklad po hodinách, aby sa vytvorili stimuly na obmedzovanie využívania elektrickej energie a pripomína členským štátom ustanovenia v rámci tretieho energetického balíka zamerané na vývoj inovatívnych vzorcov tvorby cien;

55.

požaduje opatrenia na riešenie spätných účinkov s cieľom zaručiť, aby sa vplyv technického pokroku nerušil tlakom na znižovanie ceny energií a zvyšovaním spotreby;

56.

žiada Komisiu, aby uverejnila ambicióznu bielu knihu o doprave s cieľom vyvinúť udržateľnú európsku dopravnú politiku, ktorá by podporovala zavedenie energeticky efektívnych technológií a znížila závislosť od fosílnych palív a najmä ropy, možno prostredníctvom elektrifikácie a iných nástrojov; v tomto ohľade podporuje vyššiu uvedomelosť o energetických otázkach pri plánovaní infraštruktúry a pri územnom plánovaní;

57.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky nástroje vrátane zdanenia vozidiel a palív, označovania, noriem minimálnej efektívnosti a opatrení na zlepšenie a podporu verejnej dopravy riešili otázku emisií z dopravy;

58.

zdôrazňuje, že uplatnenie informačných a komunikačných technológií v odvetví cestnej dopravy a na jej rozhraniach s inými druhmi dopravy výrazne prispeje k zlepšeniu energetickej efektívnosti, istote a bezpečnosti cestnej dopravy, a to v ešte väčšej miere, ak sa bude kombinovať s zlepšeniami v oblasti logistiky a inou racionalizáciou dopravy, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili koordinované a efektívne uplatňovanie elektronizácie nákladnej dopravy (e-Freight) a inteligentných dopravných systémov (IDS) v Únii ako celku;

59.

zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia uvedených cieľov energetickej efektívnosti je nevyhnutné investovať do odvetvia dopravy, najmä do systémov železničnej dopravy a mestskej dopravy, aby sa čo najviac obmedzilo používanie dopravy s vysokou spotrebou energie;

60.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť energetickú efektívnosť celého dopravného systému presunom zo spôsobov dopravy s vysokými energetickými nárokmi, ako je osobná a nákladná automobilová doprava, na spôsoby dopravy s nízkymi energetickými nárokmi, ako napr. železničná doprava, cyklistka a chôdza v prípade osobnej dopravy a železničná doprava a ekologická lodná doprava v prípade nákladnej dopravy;

61.

uznáva, že vyššia miera palivovej efektívnosti vozidiel môže výrazne znížiť spotrebu paliva, žiada Európsku komisiu, aby vyhodnotila pokrok dosiahnutý dosahovaní znižovania emisií pre rôzne druhy dopravy a zabezpečila dlhodobý plánovací horizont, najmä v automobilovom priemysle a cestnej doprave tým, že stanový ďalšie ciele, ak budú potrebné, a bude naďalej podporovať normy energetickej efektívnosti, kými sú napríklad mobilné klimatizačné jednotky, a zastáva názor, že EÚ by sa mala zameriavať na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ktorá bude vo svete na prvom mieste; konštatuje, že informácie pre spotrebiteľov a reklama môžu mať významnú úlohu pri smerovaní spotrebiteľov k efektívnejším voľbám pri nákupe a zvykom pri jazde;

62.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vývoj a používanie inovatívnych zariadení na zlepšenie energetickej efektívnosti (napr. spojlerov pre nákladné automobily a iných foriem zlepšovania aerodynamiky alebo funkčnosti) pre všetky druhy dopravy energeticky efektívnym spôsobom;

63.

v tomto kontexte podnecuje podporu energeticky efektívnych pneumatík bez ohrozenia bezpečnosti a žiada Komisiu, aby stanovina minimálne normy energetickej efektívnosti pre vozidlá a ich pneumatiky v prípade nákupov verejnými orgánmi; žiada Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila stratégiu na znižovanie spotreby paliva a emisií CO2 v prípade ťažkých úžitkových vozidiel, ktorým sa v súčasnosti takmer nevenuje pozornosť;

64.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie jednotného celoeurópskeho povinného označenia osobných automobilov, ktoré by prispelo k menšiemu narušeniu trhu, pozdvihlo by vedomie spolupatričnosti európskych občanov a posilnilo by technologické inovácie v rámci zníženia spotreby energie a emisií výfukových plynov z automobilov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšíriť jednotné označovanie aj na elektrické a hybridné automobily;

65.

žiada Komisiu, aby najneskôr do polovice roku 2011 zabezpečila rámcové podmienky na vývoj elektrických vozidiel, najmä pokiaľ ide o štandardizáciu infraštruktúry a technológií nabíjacích staníc, čo zabezpečí vzájomnú kompatibilitu a bezpečnosť infraštruktúry a podporí zavádzanie infraštruktúry nabíjacích staníc v členských štátoch; okrem toho žiada Komisiu, aby vytvorila harmonizované požiadavky na schvaľovanie elektrických vozidiel, a to s osobitným dôrazom na bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov aj koncových používateľov; žiada Komisiu, aby zabezpečila porovnateľné rámcové podmienky na vývoj vozidiel využívajúcich palivové články alebo iné druhy udržateľnejších zdrojov energie;

66.

pripomína potrebu podporovať intermodálne dopravné riešenia a vývoj inteligentných dopravných systémov na dosiahnutie cieľov úspor energie v odvetví dopravy (vrátane poplatkov za preťaženie, informačných technológií riadenia dopravy, infraštruktúry vlakov atď.);

67.

žiada členské štáty, aby zrušili daňové režimy, ktoré podnecujú používanie palivovo neefektívnych áut a nahradili ich daňovými režimami, ktoré budú podnecovať používanie palivovo efektívnych áut;

68.

uznáva, že vývoj prívesových súprav je udržateľné riešenie, ktoré prispieva k vyššej úrovni energetickej efektívnosti v odvetví cestnej dopravy; ďalej uznáva, že rozdielnosť pravidiel, na ktorú prívesová súprava narazí pri prekročení štátnych hraníc, je prekážkou výraznejšieho využívania tejto metódy cestnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby zistila, ktoré rozdiely pravidiel možno ľahko prekonať a ako je možné zaistiť vyššiu úroveň cezhraničnej dopravy pomocou prívesových súprav;

69.

domnieva sa, že na zvýšenie energetickej efektívnosti sú kľúčové cenové signály a že revidované zdanenie energie by malo byť súčasťou revidovaného akčného plánu pre energetickú efektívnosť, keďže používanie ekonomických nástrojov je najúspornejším spôsobom ako propagovať úspory energie;

70.

pripomína Komisii a členským štátom tzv. energetickú triádu (trias energetica), podľa ktorej by sa pred odsúhlasením akýchkoľvek investícií do ďalšieho zdroja energie mal znížiť dopyt po energii;

71.

žiada Komisiu, aby predložila správu o potrebe ďalšej finančnej pomoci na zvýšenie energetickej efektívnosti súčasných budov, ktorá taktiež vyhodnotí súčasné finančné nástroje; Komisia by mala predložiť návrhy týkajúce sa spôsobu vytvorenia rámca EÚ pre revolvingové finančné nástroje na podporu alebo zaručenie doplnkových opatrení energetickej efektívnosti, existujúcich vnútroštátnych systémov a distribučných kanálov (napr. prostredníctvom spoločného znášania rizika) a na motivovanie zriadenia a zlepšovania systémov energetickej efektívnosti v členských štátoch; žiada Komisiu, aby v rámci Európskeho akčného plánu pre energetickú efektívnosť navrhla politické možnosti ako zaručiť, aby sa na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni zaviedli fondy pre energetickú efektívnosť; domnieva sa, že tieto fondy by okrem iného mohli prostredníctvom finančných sprostredkovateľov zohrávať dôležitú úlohu pri vývoji nástrojov, ktoré by umožňovali financovanie vlastníkom súkromných nehnuteľností, MSP a podnikom poskytujúcim energetické služby; podporuje myšlienku, že takéto nástroje musia väčšmi podporovať náročnejšie opatrenia na úsporu energie;

72.

domnieva sa, že pri príprave tohto rámca by sa mala venovať pozornosť všetkým finančným zdrojom dostupným v členských štátoch, a to s cieľom vytvoriť synergiu a predísť prekrývaniu s inými finančnými nástrojmi;

73.

víta podporu presunu daňovej záťaže na energetiku a environmentálne dane, ktorú obsahuje stratégia Európa 2020, čo môže vytvoriť stimuly pre spotrebiteľov a priemysel v oblasti energetickej efektívnosti a vytvárania pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zníženia sadzby DPH v prípade renovačných prác zameraných na energetickú efektívnosť;

74.

vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o tom, či a ako boli na vnútroštátnej úrovni vytvorené príslušné (daňové a cenovo orientované) stimuly, ako napríklad v súkromnej oblasti a v oblasti MSP odpisy drobného investičného majetku do 10 000 EUR, v priemyselnej oblasti odpisy 50 % progresívne v prvom roku alebo vytvorenie vhodných investičných stimulov a výskumných grantov na podporu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti;

75.

zdôrazňuje, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) má ohromný potenciál zdrojov pre investície do energetickej efektívnosti; konštatuje, že dražbou emisných kvót EÚ sa získajú miliardy EUR; pripomína, že podľa smernice o ETS by sa aspoň 50 % týchto príjmov malo použiť na prispôsobovacie a zmierňovacie opatrenia vrátane energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že tieto príjmy, ako aj príjmy zo zdanenia emisií uhlíka, by mali byť prioritne určené na financovanie úspornej energetickej efektívnosti a na šírenie technológií; navyše konštatuje, že spoločnosti z EÚ nakupujú milióny kreditov mechanizmu čistého rozvoja, predovšetkým v Číne a Indii, pričom by mohli investovať mechanizmu čistého rozvoja v najmenej rozvinutých krajinách alebo do energetickej efektívnosti v Európe;

76.

domnieva sa, že tento rámec by mal zohľadňovať skúsenosti z existujúcich revolvingových nástrojov poskytovaných verejnými finančnými sprostredkovateľmi, využívať existujúce fondy EÚ a byť navrhnutý tak, aby prilákal iné verejné alebo súkromné finančné prostriedky a vytvoril čo najsilnejší pákový efekt; domnieva sa, že Európska komisia nemôže byť vždy jediným zdrojom všetkých finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby splnila svoju kľúčovú úlohu pri sprístupnení a získavaní financovania, ktoré je k dispozícii vo verejných i súkromných finančných inštitúciách; domnieva sa, že Komisia by mala povzbudiť finančné inštitúcie a programy financovania, napríklad Európsku investičnú banku, aby sa prioritne venovali iniciatívam v oblasti inovácií energetickej efektívnosti, a to najmä ak tieto iniciatívy prispievajú aj k iným cieľom EÚ, napríklad k rastu počtu pracovných miest;

77.

uznáva, že nedostatok bezprostredne dostupných finančných prostriedkov je hlavnou prekážkou renovácie budov v odvetví obytných budov a MSP, a vyzýva Komisiu, aby pripravila zoznam inovatívnych riešení a osvedčených postupov pri prekonávaní tohto problému, napríklad úspešný mechanizmus splácania z úspor, revolvingové fondy a zelené investičné banky (podľa vzoru KfW v Nemecku alebo Caisse Depots vo Francúzsku);

78.

uznáva, že jednou z najväčších prekážok pri realizácii opatrení v oblasti energetickej efektívnosti na miestnej a regionálnej úrovni je potreba počiatočných investícií; je presvedčený, že každé opatrenie prijaté na úrovni EÚ by malo náležite zohľadňovať dôsledky pre miestne samosprávy a regióny a ich rozpočtové obmedzenia; odporúča preto Komisii, aby konzultovala s miestnymi a regionálnymi zástupcami s cieľom vypracovať usmernenia pre rozvoj v oblasti energetiky a aby poskytovala finančnú podporu na miestne a regionálne projekty prostredníctvom inovačných programov využívajúcich existujúce energetické zdroje a štrukturálne fondy;

79.

víta dohodu medzi Parlamentom a Radou na využitie nerozdelených prostriedkov podľa nariadenia o EEPO na vytvorenie špecializovaného finančného nástroja na podporu iniciatív energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie na miestnej a regionálnej úrovni; zároveň poznamenáva, že napriek značnému potenciálu, ktorý predstavujú investície do energetickej efektívnosti pre tvorbu pracovných miest, nedostáva sa im primeranej podpory v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva;

80.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť využívanie existujúcich fondov EÚ ako napr. EFRR a EPFRV na opatrenia energetickej efektívnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby sa energetická efektívnosť stala v rámci ich operačných programov prioritou, a vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby našli spôsoby na uľahčenie využívania štrukturálnych fondov na opatrenia energetickej efektívnosti, napríklad na zabezpečenie lepšieho toku informácií na miestnu úroveň alebo na vytvorenie miest jedného kontaktu, a napokon pripomína, že tieto opatrenia by sa mali hodnotiť a že zvýšenie energetickej efektívnosti by mal byť v tomto hodnotení dôležitým parametrom;

81.

so zreteľom na očakávanú revíziu politiky súdržnosti a regionálnej politiky a finančného výhľadu EÚ žiada začlenenie energetických úspor do podmienok poskytovania pomoci EÚ a zohľadnenie možnosti určiť väčšiu časť národných prostriedkov na opatrenia zamerané na energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

82.

vyzýva Komisiu, aby využila priebežnú revíziu na vyčlenenie väčšieho objemu prostriedkov na programy energetickej efektívnosti a na podporu možnosti využiť až 15 % z fondu EFRR na energetickú účinnosť;

83.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať technickú pomoc a finančné inžinierstvo na úrovni miestnych a regionálnych orgánov s cieľom podporiť miestne subjekty pri príprave projektov, napríklad využitím nástroja technickej pomoci EIB ELENA a skúseností spoločností poskytujúcich energetické služby;

84.

žiada Komisiu o posilnenie finančných nástrojov (napr. ELENA) a o to, aby uvažovala o zriadení doplňujúcich nástrojov financovaných v rámci programu Inteligentná energia;

85.

pripomína, že politiky v oblasti energetickej efektívnosti by sa mali orientovať na zapojenie čo najväčšieho počtu strán, a to verejných orgánov i súkromných subjektov, s cieľom dosiahnuť čo najväčší pákový efekt, vytvoriť pracovné miesta, prispieť k zelenšiemu rastu a podporovať vytvorenie konkurenčného, prepojeného a udržateľného európskeho trhu s energetickou efektívnosťou;

86.

konštatuje, že poverenie energetických spoločností tým, aby splnili svoje záväzky v oblasti energetických úspor, by mohlo priniesť ďalšie zdroje financovania opatrení energetickej efektívnosti, napríklad tzv. káblové poplatky platené prevádzkovateľmi prenosových alebo distribučných sústav, prostriedky poskytnuté dodávateľmi na splnenie ich povinností, alebo pokuty za nesplnenie požiadaviek;

87.

konštatuje, že hoci veľká časť bezprostredného kapitálu potrebného na uskutočnenie investícií do energetických úspor bude musieť prísť zo súkromného sektora, zásah zo strany verejnej moci je potrebný, aby sa ľahšie prekonávali zlyhania trhu a aby sa zabezpečilo, že prechod na nízkouhlíkový systém nastane včas na splnenie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií;

88.

vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia EÚ na podporu technickej pomoci poskytovanej skúsenými (národnými a medzinárodnými) finančnými sprostredkovateľmi:

89.

uznáva, že dobre fungujúci trh s energiou ponúka stimuly na úspory energie; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila úlohu energetických podnikov vrátane podnikov poskytujúcich energetické služby pri propagácii energetickej efektívnosti a podala o tom správu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali efektívne opatrenia, ktoré prinútia energetické podniky k investíciám do energetickej efektívnosti a umožnia zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti pre koncových používateľov; vyzýva Komisiu, aby predstavila odporúčania založené na osvedčených postupoch, z ktorých si členské štáty budú môcť vybrať najvhodnejší model pre svoju domácu situáciu, ako napríklad systém bielych certifikátov, daňové úľavy, priame stimuly, atď.;

90.

žiada Komisiu, členské štáty, ako aj všetky miestne a regionálne úrovne verejnej správy, aby zvýšili svoje úsilie o zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy všetkých druhov odborníkov v oblasti energetickej efektívnosti, ale najmä technikov na prostrednom stupni, a vo všetkých sektoroch, ale najmä v celom hodnotovom reťazci budov a v MSP, a tak zvýšili kvalifikáciu stavebných remeselníkov, čím by sa vytvorili miestne zelené pracovné miesta a súčasne uľahčilo vykonávanie ambicióznych právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti; v tejto súvislosti požaduje plnohodnotné využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na odbornú prípravu a zvýšenie objemu prostriedkov v týchto fondoch;

91.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia inovatívnych spôsobov regulácie, ktoré by účinne spájali značné možnosti šetrenia energie v nových členských štátoch s kapitálovým a technologickým potenciálom rozvinutejších členských štátov;

92.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť rozvoj trhov s energetickými službami; žiada Komisiu, aby pri revízii smernice o energetických službách zvážila opatrenia na podporu uzatvárania zmlúv v oblasti energetickej hospodárnosti vo verejnom a v súkromnom sektore; nazdáva sa, že spoločnosti ponúkajúce energetické služby sú v mnohých zreteľoch najpovolanejšie pomáhať domácnostiam, MSP a verejnému sektoru pri prekonávaní bariér v podobe vysokých počiatočných investičných nákladov pri renovácii jestvujúcich budov na účely energetickej efektívnosti; navrhuje Komisii, aby vykonala štúdiu, v ktorej posúdi osvedčené postupy v členských štátoch a identifikuje prekážky a bariéry plného využívania potenciálu finančného mechanizmu;

93.

poukazuje na to, že podniky zohrávajú prostredníctvom svojho úsilia v oblasti inovácií kľúčovú úlohu pri navrhovaní a vykonávaní opatrení na úsporu energie; vyjadruje nádej, že financovanie zo štrukturálnych fondov podporí podniky v tom, aby sa aktívne podieľali na projektoch v oblasti energetickej efektívnosti;

94.

opakuje žiadosť o posilnenie kapitoly o energetickej efektívnosti v európskej susedskej politike a o jej systematické začleňovanie do dialógov medzi EÚ a tretími krajinami;

95.

uznáva príležitosti a potenciál, ktoré pre európske podniky vyplývajú z vývoja, výroby a uvádzania energeticky efektívnych technológií na trh (napr. pre používanie v motoroch a pohonoch, v osvetlení, elektrických zariadeniach atď.);

96.

v tejto súvislosti považuje rozvoj a uvádzanie inovatívnych technológií na trh za základ pre zvýšenie energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach uplatňovania, pre zníženie emisií skleníkových plynov a pre zvýšenie podielu obnoviteľných energií;

97.

trvá na tom, že energetická efektívnosť musí byť v budúcom rámcovom programe pre výskum (RP 8) prioritou;

98.

vyzýva Komisiu, aby energetickú efektívnosť začlenila ako jednu z kľúčových priorít do 8. RP pre výskum a aby vymedzila podstatnú časť na podprogramy energetickej efektívnosti, ktoré sú podobné súčasnému programu Inteligentná energia; zdôrazňuje potrebu zvýšenia objemu financií na výskum, vývoj a demonštrácie v oblasti energetiky, vrátane výrazného zvýšenia v budúcom rozpočte EÚ najmä pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, inteligentné rozvodné siete a energetickú efektívnosť do roku 2020 v porovnaní so súčasnou úrovňou;

99.

domnieva sa, že dôležitosti úspory energie by sa v rámci medzinárodných klimatických rokovaní mal prikladať väčší význam; je presvedčený, že ambiciózne politiky zamerané na energetickú efektívnosť je možné presadzovať lepšie s menším vplyvom na konkurencieschopnosť v rámci medzinárodných dohôd; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nadchádzajúcich rokovaní v Cancúne presvedčili medzinárodných partnerov EÚ o potrebe koordinovaných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti;

100.

podporuje výzvu skupiny krajín G20, ktorú obsahuje jej deklarácia zo samitu v Toronte konaného 27. júna 2010, aby sa v strednodobom horizonte postupne ukončili dotácie pre fosílne palivá, a pripomína, že by sa tým uvoľnili miliardy eur, ktoré by bolo možné presmerovať na podporu opatrení energetickej efektívnosti, a tým omnoho viac prispieť k strategickým cieľom EÚ v oblasti energetiky – udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti ponuky;

101.

domnieva sa, že sociálny rozmer energetického dialógu, ktorý pokrýva aspekty ako ľudské práva, energetická chudoba a ochrana spotrebiteľov s nízkymi príjmami, by sa mal pri príprave energetických politík vždy zohľadňovať;

102.

uznáva, že v rámci politík energetickej efektívnosti sa doposiaľ dostatočne nevyriešila otázka faktoru spoločenskej prijateľnosti v oblasti znižovania spotreby energie; zdôrazňuje, že pre úspech opatrení v oblasti energetickej efektívnosti má kľúčový význam nielen správanie používateľov, ale mala by sa posilniť aj dôvera spotrebiteľov; žiada, aby budúci akčný plán energetickej efektívnosti obsahoval dodatočné podporné opatrenia na zvýšenie spoločenskej prijateľnosti; zdôrazňuje, že regionálna a miestna úroveň môže zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní konsenzu;

103.

zdôrazňuje význam intenzívnej informačnej politiky Komisie a členských štátov v oblasti problematiky energetickej efektívnosti a energetických úspor voči všetkým relevantným zainteresovaným stranám a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili a ešte viac uľahčili prístup k informáciám o problematike energetickej efektívnosti a energetických úspor;

104.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.