3.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/63

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“

[KOM(2010) 672 v konečnom znení]

2011/C 132/11

Spravodajca: Franco CHIRIACO

Európska komisia sa 18. novembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“

KOM(2010) 672 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza zo 16. marca 2011) prijal 197hlasmi za, pričom 26 členovia hlasovali proti a 17 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) kladne hodnotí dokument Komisie a predložené návrhy a berie na vedomie, že mnohé z pripomienok výboru obsiahnutých v predchádzajúcich stanoviskách boli v oznámení zohľadnené. EHSV žiada, aby Komisia lepšie objasnila vzťah medzi cieľmi, nástrojmi a finančnými zdrojmi SPP po roku 2013. Reforma SPP musí byť implementovaná takým spôsobom, aby sa zaručila ziskovosť poľnohospodárstva a spravodlivý príjem pre poľnohospodárov v celej EÚ.

1.2   Hlavnou úlohou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je valorizovať úlohu poľnohospodárov ako výrobcov potravín každodennej potreby, ale aj ako výrobcov ekologickej a udržateľnej energie, a to v stále vyššej miere. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo na druhej strane musia významne podporiť udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi tým, že poskytnú konkrétne odpovede na dôležité otázky boja proti klimatickým zmenám, problémom s vodou, ochrany životného prostredia a biodiverzity (1) a územného rozvoja.

1.3   EHSV súhlasí s návrhom prekonať historické hľadisko pri stanovovaní rozsahu pomoci a zdôrazňuje význam priamych platieb v rámci SPP na zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva. Sú veľmi podstatné pri kompenzácii za dodržiavanie spoločnosťou žiadaných prísnych noriem v EÚ a ako náhrada za tú činnosť poľnohospodárstva, ktorá nie je odmeňovaná na trhu, a takisto majú aj naďalej svoju funkciu pri poisťovaní rizík a zabezpečovaní príjmov poľnohospodárov na stále nestabilnejších trhoch tovarov a služieb, ktoré poskytnú spoločenstvu. Tieto služby sa podľa názoru EHSV týkajú udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, životaschopnosti vidieckych oblastí, znižovania chudoby, potravinovej bezpečnosti, ochrany pracovných miest a spotrebiteľov.

1.4   EHSV za nutné považuje aj to, aby tento proces revízie neobrátil naruby ciele a mechanizmy fungovania SPP zamerané na podporu subjektov poľnohospodárskeho, potravinového a environmentálneho reťazca pri dlhodobom a strednodobom programovaní. EHSV tu pokladá za vhodné stanoviť dostatočné prechodné obdobie, ktoré by poľnohospodárom, najmä tým, ktorí za daných podmienok investovali, umožnilo prispôsobiť sa zmene, ktorú predstavuje ukončenie uplatňovania historického hľadiska pri stanovovaní výšky jednotnej platby. Pokiaľ ide o nové členské štáty, výbor pripomína, že obdobie na ukončenie využívania režimu jednotnej platby na plochu sa končí v roku 2013. EHSV nakoniec žiada, aby bol potvrdený podobný štátny a regionálny nástroj flexibility ako je článok 68 (2) na poskytovanie špecifických foriem podpory a na zaistenie plného súladu s opatreniami súvisiacimi s druhým pilierom, spoločnou organizáciou trhu s ovocím a so zeleninou a podpornými fondmi.

1.5   EHSV súhlasí s cieľom obmedziť poskytovanie pomoci v rámci SPP len na aktívnych poľnohospodárov a podporiť európsky poľnohospodársky model prostredníctvom opatrení v rámci prvého aj druhého piliera. Všetky platby v rámci prvého a druhého piliera musia byť zamerané na riešenie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych problémov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby navrhla definíciu aktívneho poľnohospodára, ktorá by sa mohla použiť na celé územie Únie. EHSV navrhuje, aby definícia aktívneho poľnohospodára zohľadnila požiadavku produkcie poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, aj prostredníctvom priameho predaja na miestnych trhoch, a tvorby spoločensky prospešných verejných tovarov a služieb.

1.6   EHSV sa nazdáva, že politické rozhodnutie Európskej rady zaručiť podmienky pre poľnohospodárstvo v celej EÚ musí byť aj naďalej jednoznačným cieľom reformy SPP. EHSV pokladá za potrebné nezrušiť podporu poskytovanú v rámci druhého piliera aktívnym poľnohospodárom v oblastiach znevýhodnených prírodnými a klimatickými podmienkami. Dodatočná podpora pre poľnohospodárov v znevýhodnených oblastiach, vyplácaná na základe plochy, môže zabrániť upadaniu poľnohospodárskej výroby na území EÚ a prispieť k potravinovej bezpečnosti. EHSV žiada Komisiu, aby čo najskôr zverejnila svoj návrh revízie kritérií stanovenia iných znevýhodnených oblastí (prechodných oblastí), aby bolo možné uskutočniť náležitú konzultáciu všetkých zainteresovaných subjektov.

1.7   EHSV súhlasí s prijatím hornej hranice platieb, ktorá sa má uplatňovať podľa poľnohospodárskej štruktúry konkrétnej krajiny alebo regiónu. EHSV navrhuje túto hornú hranicu uplatňovať podľa intenzity práce v poľnohospodárskom podniku odmeňovanej a neodmeňovanej mzdou zahŕňajúc pritom prácu samotného poľnohospodára, aby sa zo sociálneho hľadiska zdôvodnilo využívanie finančných zdrojov vyčlenených na fungovanie SPP. EHSV sa okrem toho nazdáva, že je potrebné brať do úvahy osobitnú povahu podnikov vytvorených družstvami a združeniami poľnohospodárov a platbu rozdeliť na všetkých spoločníkov resp. členov.

1.8   Nová SPP bude musieť aj ďalej mať medzi svojimi prioritami zabezpečenie konkurencieschopného a inovatívneho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora, ktorý prispeje k zlepšeniu sociálnych a ekonomických podmienok pracovníkov v poľnohospodárstve, zvýšeniu ich zamestnanosti a bezpečnosti, zatiaľ čo pri poskytovaní finančnej pomoci bude musieť brať do úvahy dodržiavanie sociálnych doložiek s osobitným zreteľom na dodržiavanie zákonov a pracovných zmlúv.

1.9   Komisia musí objasniť uplatňovanie „ekologizácie priamych platieb“ a predložiť konečné hodnotenie dôsledkov tohto návrhu na súčasné environmentálne programy druhého piliera. EHSV vyzýva Komisiu, aby prípadne uvažovala o iných riešeniach. Jednou z možností by mohlo byť, že vyplatenie ekologickej zložky priamej platby by sa podmienilo povinnou účasťou na určitých agroenvironmentálnych opatreniach, ktoré by mali skutočný vplyv na danú plochu za predpokladu, že finančné stimuly by v plnej miere pokrývali náklady a že byrokratické zaťaženie by bolo minimálne. Komisia by preto mala vytvoriť zoznam príslušných opatrení, z ktorých by si poľnohospodári mohli vybrať také, ktoré by najviac zodpovedali ich konkrétnej situácii. Uvedené opatrenia bude potrebné uskutočňovať štruktúrovane na regionálnej úrovni, aby sa prejavili pozitívne na výnosoch.

1.10   EHSV sa nazdáva, že nie je možné uskutočniť účinnú reformu SPP po roku 2013 bez jasných informácií o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s výškou a zložením rozpočtu EÚ. EHSV sa však nazdáva, že je potrebné garantovať, že bude minimálne potvrdená tá časť rozpočtu, ktorá bola pre SPP vyčleňovaná doteraz.

1.11   EHSV poukazuje na to, že ďalšie otvorenie poľnohospodárskych trhov EÚ povedie k ešte väčšiemu konkurenčnému tlaku a nestabilnosť medzinárodných trhov bude ešte viac ovplyvňovať ceny pre výrobcov. Obáva sa, že trhy sa nástrojmi, ktoré v súčasnosti existujú, nebudú dať dostatočne stabilizovať. Túto skutočnosť treba v nadchádzajúcej reforme zohľadniť, a to nielen pri formovaní nového systému priamej podpory, ale aj pri zmenách nástrojov na stabilizáciu trhu.

2.   Zhrnutie návrhu oznámenia

2.1   Ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky

2.1.1   Podľa Európskej komisie bude musieť SPP po roku 2013 prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov: (3)

—	ekonomicky výnosná produkcia potravín,

—	udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a boj proti klimatickým zmenám,

—	udržanie územnej rovnováhy a rozmanitosti vidieckych oblastí.

2.2   Nástroje budúcej SPP

2.2.1   Podľa Komisie hlavným nástrojom podpory európskeho poľnohospodárstva zostávajú neviazané priame platby (základné neviazané priame platby v rovnakej výšky pre všetkých výrobcov určitého regiónu alebo členského štátu). So zreteľom na zvýšenia ich účinnosti a spravodlivosti sa počíta s prechodom z historických platieb na pevnú a jednotnú platbu podľa plochy (základná platba). Hospodárske a prírodné podmienky, ktorým čelia poľnohospodári, sú veľmi rozdielne od regiónu k regiónu, čo hovorí v prospech spravodlivého rozdeľovania priamej pomoci. Táto platba bude založená na prenosných nárokoch, ktoré sa budú aktivovať na poľnohospodársku pôdu a budú podliehať požiadavkám krížového plnenia, ktoré sa budú musieť zjednodušiť a začleniť medzi ciele rámcovej smernice o vode. Navrhuje sa zvážiť zavedenie hornej hranice pomoci na podnik (capping), ktorá by sa mohla zmierniť v závislosti od úrovne zamestnanosti.

2.2.2   Podľa Komisie bude musieť SPP po roku 2013 zaviesť ďalšie dva druhy priamych platieb na podnietenie ekologickejšieho poľnohospodárstva (ekologizácia priamej pomoci): 1) platbu na hektár, ktorá by sa uplatňovala v celej EÚ a poľnohospodári by ju dostali za to, že príjmu agroenvironmentálne záväzky, ktoré by presiahli základné podmienky (trvalé pasienky, striedanie plodín, neobrábanie pôdy z environmentálnych dôvodov atď.); 2) dodatočnú platbu na plochu vyplácanú poľnohospodárom pôsobiacim v znevýhodnených oblastiach alebo v oblastiach so špecifickými prírodnými obmedzeniami, ktorá by bola doplnením pomoci poskytovanej z druhého piliera SPP.

2.2.3   Zo stálych neviazaných platieb bolo stanovených niekoľko výnimiek. Pre niektoré regióny a konkrétne výroby existuje možnosť vyplácať viazané platby v rámci konkrétnych finančných limitov. Pre maloroľníkov existuje osobitný zjednodušený systém pomoci, aby sa predchádzalo strate zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Ako odpoveď na kritiku Európskeho dvora audítorov v súvislosti s mechanizmami fungovania priamych platieb sa navrhuje zamerať vyplácanie finančnej pomoci len na aktívnych poľnohospodárov.

2.2.4   Podľa Komisie je potrebné zachovať niektoré trhové opatrenia. Tieto nástroje musí byť možné aktivovať v krízových situáciách ako prvky riešenia mimoriadnych situácií. Hlavne sa navrhuje predĺžiť intervenčné obdobie, uplatniť ochrannú doložku a súkromné uskladnenie aj na iné produkty a nakoniec zlepšiť kontrolu. V tejto súvislosti Komisia oznamuje predloženie návrhov na stabilizovanie trhu s mliekom a zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o budúcnosti odvetvia cukru. SPP po roku 2013 okrem toho príjme špecifické opatrenia týkajúce sa fungovania potravinového reťazca a zlepšenia pozície poľnohospodárov pri uzatváraní zmlúv.

2.2.5   Celková štruktúra SPP bude podľa Komisie aj naďalej spočívať na dvoch pilieroch. Pomoc poskytovaná prostredníctvom rozvoja vidieka bude musieť byť v súlade so stratégiou Európa 2020 zameraná prevažne na konkurencieschopnosť, inováciu, boj proti klimatickým zmenám a ochranu životného prostredia. V tomto zmysle sa v rámci druhého piliera počíta so zavedením nástrojov rizikového manažmentu, ktoré členské štáty budú môcť využívať na zabezpečenie stabilizovania poľnohospodárskej výroby a výnosov z nej.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV berie na vedomie, že Komisia v oznámení prijala tieto pripomienky, ktoré už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4):

—	nutnosť spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi členské štáty,

—	požiadavka ukončenia uplatňovania historického hľadiska pri stanovení výšky nároku na jednotnú platbu,

—

zavedenie „ekologizácie jednotnej platby“ s cieľom čeliť novým výzvam, predovšetkým v súvislosti s klimatickými zmenami, obnoviteľnými zdrojmi energie, hospodárením s vodnými zdrojmi a biodiverzitou (5), s cieľom viacej naviazať výšku vyplácanej pomoci na tovar a služby, ktoré poľnohospodári poskytujú spoločnosti a za ktoré sa im normálne nedostáva odmeny v rámci trhu, a poskytnúť kompenzáciu zvýšených nákladov poľnohospodárom, ktorí pôsobia v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými a klimatickými podmienkami,

—

nutnosť vyhradenia priamych platieb výlučne aktívnym poľnohospodárom takým spôsobom, aby sa zohľadnili existujúce a vytvorené pracovné miesta v každom podniku a to hlavne vzhľadom na intenzitu práce odmeňovanej mzdou a práce mzdou neodmeňovanej vrátane zmluvnej práce v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

3.2   V stanovisku NAT/449 na tému „Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013“ EHSV vyzýval „Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby najprv jednoznačným spôsobom opísali cieľ SPP a nakoniec predstavili potrebný súbor nástrojov a objasnili výšku nevyhnutných finančných prostriedkov.“ EHSV zdôrazňuje, že Komisia v texte oznámenia nedodržiava rovnaký logický sled. EHSV preto žiada, aby Komisia lepšie objasnila vzťah medzi cieľmi, nástrojmi a finančnými zdrojmi SPP po roku 2013.

3.3   Ciele

3.3.1   Vo svojom stanovisku NAT/449 EHSV pripomínal, že SPP sa po roku 2013 musí zameriavať na európsky model poľnohospodárstva, ktorý musí byť založený na zásadách potravinovej sebestačnosti, udržateľnosti a reálnych potrebách poľnohospodárov a spotrebiteľov. EHSV chce poukázať na hlavné ciele, z ktorých musí vychádzať SPP:

—	prispieť ku kvantitatívnej a kvalitatívnej bezpečnosti zásobovania potravinami na európskej a svetovej úrovni (6),

—	podieľať sa na stabilizovaní trhov (7) hlavne obmedzením výkyvov cien poľnohospodárskych výrobkov,

—	podporiť príjmy európskych poľnohospodárov, ktoré sú nižšie než príjmy pracovníkov v iných odvetviach európskeho hospodárstva (8),

—	podieľať sa na tvorbe systému obchodných pravidiel, ktoré by umožnili zachovať európsky poľnohospodársky a potravinársky model a zabránili narušeniu hospodárskej súťaže,

—	umožniť poľnohospodárom opäť získať trhovú silu voči obchodným subjektom, hlavne pokiaľ ide o obchodné reťazce (9),

—	podporiť udržateľné využívanie zdrojov, zachovanie biotopov a biodiverzity a tým upevniť stále významnejšiu úlohu, ktorú v boji proti klimatickým zmenám zohráva poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (10),

—	podporiť výrobu kvalitných miestnych výrobkov vo vidieckych oblastiach a ich uvádzanie na trh podporou alternatívnych spôsobov distribúcie (11),

—	vytvoriť právne podmienky na spravovanie krátkych a transparentných reťazcov poľnohospodármi,

—

priority stratégie Európa 2020, ktoré sú dôležité pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti, najmä vzdelávanie a inovácia (inteligentný rast), zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov (udržateľný rast), ako aj posilnenie schopnosti vidieckych oblastí vytvárať pracovné miesta (inkluzívny rast).

3.3.2   Téma bezpečnosti zásobovania potravinami za rozumné ceny zostáva pre poľnohospodárstvo EÚ prioritným cieľom v kontexte svetového scenára, pre ktorý je príznačný demografický tlak a nárast spotreby, na ktoré bude potrebné primerane politicky a strategicky reagovať v oblasti celosvetového vývoja a potravinovej bezpečnosti.

3.3.3   EHSV sa nazdáva, že poľnohospodári EÚ majú záujem na dosiahnutí „primeraných príjmov z predaja svojich výrobkov na trhu a ako odmenu za svoje sociálne prospešné služby, ktoré vykonávajú v rámci európskeho modelu poľnohospodárstva“ (12). SPP sa teda nemôže obmedziť len na rozdeľovanie finančných prostriedkov. EHSV v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby objasnila, ako hodlá nová SPP riešiť problém stabilizácie trhov a konkrétne aké riešenia problému cien a príjmov v poľnohospodárstve ponúkne.

3.3.4   Európska poľnohospodárska politika a politiky rozvoja vidieka musia byť zamerané na inováciu a konkurencieschopnosť. EHSV zastáva názor, že je potrebné zvýšiť prínos rozvoja vidieka a politiky lesného hospodárstva EÚ k zachovaniu biodiverzity, sekvestrácii uhlíka, výrobe a úsporám energie, vývoju a propagácii potravinárskych výrobkov a pre vyváženému územnému rozvoju. Rozvoj vidieka môže vytvoriť podmienky pre nové podnikanie a väčšiu zamestnanosť vo vidieckych oblastiach a podporiť diverzifikáciu príjmových príležitostí v poľnohospodárstve. Nakoniec je potrebné pripomenúť, že spracovanie potravinárskych produktov je jednou z hlavných hospodárskych činností vyvíjaných vo vidieckych oblastiach. V opatreniach na rozvoj vidieka by sa preto nemalo zabúdať na podporu poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, ktoré spolu s poľnohospodármi vyvíjajú činnosť v oblasti výskumu a vývoja, odbornej prípravy, inovácie, propagácie vývozu, ako aj podnikov, ktoré sa zapájajú do spolupráce medzi podnikmi (napríklad formou spoločných podnikov) s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na trhu.

3.3.5   EHSV pripomína, že nestabilita cien na poľnohospodárskych trhoch, ktorá je síce príznačným problémom tohto odvetvia, sa zvlášť zvýraznila v posledných rokoch následkom rôznych činiteľov ako sú extrémne meteorologické podmienky, ceny energií, špekulácia a zvýšenie celosvetového dopytu ako dôsledok rastu svetovej populácie. EHSV v tejto súvislosti pripomína, že ceny poľnohospodárskych výrokov sa po výraznom náraste v období rokov 2006 – 2008 a následnom výraznom znížení začali v posledných mesiacoch opäť zvyšovať. EHSV sa nazdáva, že tieto extrémne výkyvy v cenách poľnohospodárskych výrobkov majú negatívne dôsledky tak pre producentov, ako aj spotrebiteľov. Obavy EHSV spôsobuje tiež skutočnosť, že aj v EÚ sa stále viac nepoľnohospodárskych investorov snaží o nákup pôdy na investovanie kapitálu a špekulácie, čo určite nemôže byť v duchu európskeho modelu poľnohospodárstva.

3.3.6   Nová SPP bude musieť propagovať a podporiť nové podniky a tým prilákať do odvetvia predovšetkým mladých ľudí, aj v záujme budúcnosti poľnohospodárstva EÚ. Výmena generácií v poľnohospodárstve je nutná vzhľadom na to, že len 7 % poľnohospodárov v EÚ má vek pod 35 rokov. V niektorých členských štátoch je situácia ešte kritickejšia. V EÚ 27 členských krajín má v súčasnosti každý tretí poľnohospodár viacej než 65 rokov, pričom mnohí z nich odídu v najbližších rokoch do dôchodku. Preto je potrebné, aby SPP prispela k vykonávaniu celoeurópskej politiky zameranej na začínanie poľnohospodárskej činnosti spolu s ambicióznou a synergickou politikou zamestnanosti v poľnohospodárstve.

3.4   Nástroje

3.4.1   EHSV zdôrazňuje význam priamych platieb v rámci SPP pre zachovanie európskeho poľnohospodárskeho modelu. Vyplácanie priamych platieb podporuje európskych poľnohospodárov, ktorí ponúkajú tovary a služby, ktoré majú vysokú hodnotu pre spoločnosť, ale nie sú primerané zaplatené v rámci cien dosahovaných na trhoch s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi.

3.4.2   Preto je potrebné zjednodušiť spôsoby fungovania nástrojov novej SPP, zvlášť jednotnej platby. EHSV súhlasí s tým, že je nutné zjednodušiť povinnosti v rámci krížového plnenia v oblasti životného prostredia a žiada racionalizáciu systému kontrol a príslušných postupov krátenia platieb. EHSV poukazuje na to, že spôsob prístupu k ekologizácii priamych platieb by mal uľahčiť a podporiť prístup podnikov k pomoci v rámci SPP. V tejto súvislosti, a aj so zreteľom na možné rozšírenie krížového plnenia (napríklad rámcovou smernicou o vode), EHSV žiada Komisiu, aby pozorne posúdila dôsledky tohto ustanovenia a aby určila vykonávacie postupy, ktoré pre poľnohospodárov nebudú znamenať ďalšie komplikácie.

3.4.3   EHSV súhlasí so zásadou, podľa ktorej sa základné platby diferencované na regionálnej úrovni musia povinne spájať s určitými výsledkami v oblasti životného prostredia. Prebiehajúce diskusie naznačujú, že v niektorých prípadoch môže byť ťažké rozlíšiť environmentálnu zložku prvého piliera (ekologizáciu priamej platby) od agroenvironmentálnych opatrení druhého piliera.

3.4.4   EHSV súhlasí so zavedením nového hľadiska na stanovenie výšky priamej platby. EHSV v tejto súvislosti navrhuje uskutočniť diskusie o vymedzení referenčného územia na stanovenie základnej zložky priamej platby (na úrovni EÚ, členského štátu alebo regiónu). EHSV okrem toho navrhuje preveriť možnosť podriadiť určitú zložku priamej platby úrovni využívania pracovnej sily a prijatiu ďalších osvedčených postupov v oblasti konkurencieschopnosti, práce a inovácie.

3.4.5   EHSV súhlasí s rozhodnutím zaviesť jednoduchý a osobitný systém podpory maloroľníkov. EHSV v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby objasnila požiadavky, ktoré sa schvália a na základe ktorých sa určí, kto je maloroľníkom. EHSV najmä vyzýva, aby sa tu zohľadnili zvláštne štrukturálne rozdiely, ktoré sú príznačné pre poľnohospodárstva rôznych členských štátov.

3.4.6   EHSV nevie, aký bude dosah procesu prispôsobovania súčasných trhových nástrojov (garantované ceny, clá, dotácie na vývoz, verejné skladovanie, kvóty, neobrábanie pôdy atď.). EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bezpečnostné siete samotné nedokážu zabezpečiť stabilizáciu trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a hlavne vyriešiť problémy v mliečnom hospodárstve (13). Vzhľadom na upevnenie postavenia poľnohospodárskych výrobcov v rámci reťazca tvorby hodnôt a vzhľadom na boj proti nestabilite cien a nadmernému vplyvu obchodných reťazcov na trh pokladá EHSV za vhodné, aby v SPP po roku 2013 boli prijaté špecifické nástroje, ktoré by riadili priamo poľnohospodárski výrobcovia alebo ich zástupcovia a boli by určené na sústredenie ponuky a zlepšenie obchodných vzťahov, pričom by sa využili opatrenia a nástroje, ktoré už boli vyskúšané v niektorých spoločných organizáciách trhu.

3.4.7   EHSV vyzýva na posilnenie opatrení v rámci SPP zameraných na zvýšenie hodnoty a propagáciu miestnych a kvalitných poľnohospodárskych výrobkov na trhu EÚ a tretích krajín aj vzhľadom na lepšie fungovanie poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, lepšie poznanie rozmanitosti potravinárskych výrobkov produkovaných na území EÚ a uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov a otváranie nových trhov v zahraničí. V tomto zmysle má EHSV záujem o zavedenie dobrých postupov označovania poľnohospodárskych výrobkov aj preto, aby sa uspokojil stále väčší dopyt zo strany občanov po informáciách a transparentnosti.

3.4.8   EHSV pripomína, že počet chudobných osôb v EÚ, ktoré nemajú dostatok potravín, presahuje 40 miliónov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia v rámci SPP na rozdeľovanie potravín chudobným osobám v EÚ.

3.4.9   Rozvoj vidieka môže znamenať prínos pre plnenie požiadaviek odvetví a vidieckych oblastí. EHSV pokladá za potrebné zachovať súčasnú organizáciu SPP, ktorá rozlišuje dva piliere, a podporiť reorganizáciu opatrení v rámci každého piliera a vyššiu mieru komplementarity podporovaných opatrení (14).

3.4.10   V rámci „európskeho poľnohospodárskeho modelu“ je jednou z hlavných úloh SPP zachovanie poľnohospodárskej výroby na celom území EÚ. EHSV v tejto súvislosti vyzdvihuje osobitný význam, ktorý majú v rámci vidieckeho rozvoja opatrenia zamerané na znevýhodnené oblasti. Osvedčené opatrenia, ako najmä kompenzácia za prírodné a podnebné znevýhodnenie, by sa mali zachovať, aby sa udržala čo najväčšia kontinuita.

3.5   Rozpočet EÚ a finančné zdroje SPP

3.5.1   EHSV sa nazdáva, že ciele, ktoré moderná spoločnosť kladie pred poľnohospodárstvo EÚ sú veľmi ambiciózne a náročné. Tieto ciele si vyžadujú, aby v budúcnosti stále fungovala SPP s účinnými nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov, s účinnými aplikačnými systémami a primeranými finančnými prostriedkami (15). Okrem toho je bezpodmienečne potrebné integrovať SPP do všetkých ostatných politík Spoločenstva (podniky, opatrenia v oblasti klimatických zmien, medziodvetvové politiky, hospodárstvo, financie a dane, zamestnanosť a sociálne práva, energetika a prírodné zdroje, životné prostredie, spotrebitelia a zdravie, vonkajšie vzťahy a zahraničné veci, regióny a miestny rozvoj, veda a technológia).

3.5.2   EHSV zastáva názor, že v diskusiách o SPP do roku 2020 je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na finančný výhľad a bez prispôsobenia rozpočtu bude ťažké dosiahnuť ciele stanovené v oznámení pre SPP v budúcnosti a obhájiť európsky poľnohospodársky model.

3.5.3   EHSV sa domnieva, že reforma SPP po roku 2013 bude príležitosťou na diskusiu o prerozdelení finančných zdrojov tak prvého, ako aj druhého piliera. Zvlášť potrebné je vyriešiť problém nerovnováhy v rozdeľovaní zdrojov SPP na štátnej úrovni, ktorá poškodzuje hlavne nové členské štáty. V tejto súvislosti je na prekonanie historického referenčného hľadiska potrebné stanoviť nové kritérium na stanovenie hornej hranice priamych platieb pre každý členský štát. V tomto zmysle v duchu pragmatizmu a vzhľadom na rozdielne podmienky v jednotlivých členských štátoch vyzýva EHSV, aby sa okrem kritéria poľnohospodárskej plochy členského štátu zohľadnili aj iné kritéria. Najmä prijatie kritérií životných nákladov, zamestnanosti, pridanej hodnoty, a rozdiely v poľnohospodársko-klimatických podmienkach a vo výrobných nákladoch by mohli zvýšiť hodnotu prínosu poľnohospodárstva k územnému rozvoju (16).

3.5.4   EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie nezaviesť žiadne formy štátneho spolufinancovania opatrení v rámci prvého piliera. Pokiaľ ide o druhý pilier, EHSV pokladá za vhodné potvrdiť štátne spolufinancovanie implementácie opatrení na rozvoj vidieka. EHSV pokladá okrem toho za potrebné podporiť úvahy o rozhodnutiach, ktoré boli doteraz prijaté pokiaľ ide o výšku štátneho spolufinancovania rozvoja vidieka, aby sa zohľadnili rozpočtové ťažkosti v mnohých členských štátoch a podporila lepšia efektívnosť investičných výdajov na úrovni členských štátov (17).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   EHSV vyzýva k diskusii o možnej revízií právnych predpisov Spoločenstva v oblasti konkurencieschopnosti uplatňovaných v poľnohospodársko-potravinárskom odvetví so zameraním na zlepšenie mechanizmov fungovania poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a obnovenia rovnováhy trhovej sily medzi subjektmi potravinárskeho reťazca, zvlášť vo vzťahu k obchodu.

4.2   EHSV súhlasí s posilnením nástrojov rizikového manažmentu v rámci SPP. EHSV sa nazdáva, že tieto nástroje musia prispieť k zníženiu kolísania príjmov a nestability trhov. Posilnenie nástrojov poistenia a vytvorenie podielových fondov by malo poľnohospodárom pomôcť čeliť zdravotným a klimatickým rizikám, ktoré sa v najbližšej budúcnosti určite zväčšia. EHSV pripomína vážnu krízu, ktorá zasiahla svetové finančné inštitúcie, a žiada Komisiu, aby čo najskôr objasnila vykonávacie predpisy, ktoré budú prijaté na využívanie týchto nástrojov. EHSV vyjadruje pochybnosti o tom, či je vhodné zaviesť opatrenia rizikového manažmentu v druhom pilieri, a poukazuje na to, že povinnosť štátneho spolufinancovania môže členské štáty odradiť od využívania týchto nových nástrojov.

4.3   EHSV berie so záujmom na vedomie návrh Komisie podporiť alternatívne distribučné kanály s cieľom zhodnotiť miestne zdroje opatreniami druhého piliera na šírenie a upevnenie praxe priameho predaja miestnych výrobkov. EHSV sa nazdáva, že týmto alternatívnym obchodným praktikám by sa malo dostať podpory aj tým, že sa ad hoc vytvorí regulačný rámec Spoločenstva.

4.4   EHSV si želá obnovu a úspech rokovaní WTO a pripomína účinok, ktorý v podobe ďalšieho otvorenia poľnohospodárskych trhov môžu mať obchodné dohody, najmä s krajinami Mercosur, na efektívne fungovanie SPP (18). EHSV chce preto zdôrazniť, že sa tým zvýši konkurencia a nestabilita cien poľnohospodárskych výrobkov na medzinárodných trhoch, čo je potrebné brať do úvahy pri reforme SPP tak pri úprave nástrojov stabilizácie trhov, ako aj pri presmerovaní nástroja priamych platieb. Medzinárodný obchod môže na druhej strane podstatne prispieť k dostupnosti potravín tým, že zvýši množstvo a rozmanitosť poľnohospodárskych výrobkov na trhu (19). EHSV pripomína nevýhodné postavenie, v ktorom sa nachádzajú európski poľnohospodári v porovnaní s poľnohospodármi mimo krajín EÚ kvôli záväzným výrobným normám Spoločenstva. EHSV žiada zintenzívnenie systémov kontroly dovážaných surovín, ktoré musia spĺňať požiadavky uplatňované na európske výrobky, pretože inak bude dochádzať nielen k nekalej konkurencii a sociálnemu dampingu, ale aj vážnym dôsledkom v oblasti kvality poľnohospodárskej výroby a vyrobených potravín.

4.5   EHSV žiada Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na riešenie problému deficitu produkcie bielkovinových krmovín, ktorý je charakteristický pre európske poľnohospodárstvo a obmedzuje rozvoj niektorých výrobných odvetví Spoločenstva. EHSV v tejto súvislosti pozorne sleduje realizáciu opatrení na zvýšenie synergie medzi poľnohospodársko-energetickými programami a opatreniami na podporu produkcie bielkovín rastlinného pôvodu v Európe.

---

(1)  KOM(2010) 548 – Hodnotenie vykonávania akčného plánu EÚ pre biodiverzitu (2010).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(3)  Európska komisia, tlačová správa IP/10/1527 z 18. novembra 2010.

(4)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 354 z 28.12.2010, s. 35, bod 5.6.11).

(5)  Rozhodnutie Rady z 19. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka – programovacie obdobie 2007–2013, (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 112).

(6)  Stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 318. 23.12.2009, s. 66, bod 2.3 ).

(7)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s.35, bod 5.2). a stanovisko EHSV na tému „Kontrola stavu a budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v EÚ C 44, 16.2.2008, s. 60, bod 7.4.2 ).

(8)  Stanoviska EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35, bod 3.7).

(9)  Stanovisko EHSV na tému „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“ (Ú. v EÚ C 48, 15.2.2011, s. 145, bod 3.6).

(10)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35, bod 4.7).

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35, bod 5.5.15).

(12)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s.35, bod 5.3).

(13)  Stanovisko EHSV na tému „Kontrola stavu a budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v EÚ C 44, 16.2.2008, s. 60, body 7.4.13 až 7.4.15) a stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s.35, bod 5.5.9)

(14)  Stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 66, bod 4.3).

(15)  Stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 66, bod 2.5).

(16)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma SPP v roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s.35, body 5.7.4, 5.8.4 a 5.8.5.

(17)  Stanovisko EHSV na tému „Kontrola stavu a budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“(Ú. v EÚ C 44, 16.2.2008, s. 60, bod 7.6.11).

(18)  Stanovisko EHSV na tému „Kontrola stavu a budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (Ú. v EÚ C 44, 16.2.2008, s. 60, bod 7.4.9.

(19)  KOM(2010)127 - Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti.

---

---