3.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/26

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“

[KOM(2011) 11 v konečnom znení]

2011/C 132/06

Hlavný spravodajca: pán SMYTH

Európska komisia sa 12. januára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“

KOM(2011) 11 v konečnom znení.

Predsedníctvo výboru poverilo 18. januára 2011 vypracovaním tohto stanoviska riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020.

Vzhľadom na naliehavosť témy bol pán Smyth rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na jeho 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 164 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

ČASŤ I:   ROČNÝ PRIESKUM RASTU – PREMÁRNENÁ PRÍLEŽITOSŤ PREDLOŽIŤ NÁVRHY PRIAMO ZAMERANÉ NA INTELIGENTNÝ, UDRŽATEĽNÝ A INKLUZÍVNY RAST

1.   Výbor plne podporuje stratégiu Európa 2020, ako aj pokrok smerom k ex-ante koordinácii fiškálnej politiky v rámci európskeho semestra a dúfa, že prinajmenšom pre krajiny eurozóny budú terajšie legislatívne návrhy na koordináciu európskej hospodárskej politiky prvým krokom smerom k skutočnej spoločnej hospodárskej politike a úplnej koordinácii rozpočtových politík.

2.   Výbor je znepokojený trendom v diskusii o správe ekonomických záležitostí v Európe, ktorý smeruje k obmedzeným, nesústredeným medzivládnym návrhom, a nie k metóde Spoločenstva.

3.   Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby rozhodne podporila európsku integráciu tým, že predloží odvážne, vyvážené a inkluzívne návrhy, ktoré Európe pomôžu nastúpiť cestu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v duchu ešte stále novej stratégie Európa 2020.

4.   V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že ročný prieskum rastu by mal zohrávať mimoriadne významnú úlohu a podporiť reformu politiky začleňovania v členských štátoch a na európskej úrovni. Výbor oceňuje, že Komisia zvolila pre ročný prieskum rastu rozsiahly formát s 10 prioritami, ktoré sú rozdelené do troch väčších kategórií, v snahe umožniť podrobnú diskusiu o daných otázkach.

5.   Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia v tomto prvom ročnom prieskume rastu nevyužila príležitosť pokračovať v duchu stratégie Európa 2020 a nezamerala sa priamo na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ale namiesto toho sa úzko zacielila na fiškálnu konsolidáciu kombinovanú s návrhmi týkajúcimi sa trhu práce, ktoré sú často nevyvážené a chýba im európsky rozmer jednotného trhu so stimulmi hospodárskeho rastu orientovanými na budúcnosť.

6.   V súvislosti s fiškálnou konsolidáciou výbor ľutuje, že návrhy na konsolidáciu sú zamerané výlučne na výdavky, pričom ich dopĺňa návrh na možné zváženie rozšírenia základu pre nepriame dane v niektorých členských štátoch. Vzhľadom na to, že terajšia kríza štátneho dlhu má pôvod vo finančnej kríze a s tým spojenou potrebou zmobilizovať obrovskú finančnú pomoc z verejných prostriedkov na záchranu tohto finančného sektora pred totálnym zrútením, by výbor očakával sériu návrhov zameraných na to, ako má tento sektor prispieť k návratu verejných rozpočtov na cestu udržateľného rozvoja. Konkrétne a ambiciózne návrhy na kontrolu finančných trhov sú okrem toho podmienkou pre vybudovanie dôvery a zabránenie ďalším otrasom.

7.   Výbor zdôrazňuje, že konsolidácia verejných rozpočtov nebude možná bez dostatočnej miery hospodárskeho rastu. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nesformulovala program zameraný na rast, ktorý by maximalizoval potenciál jednotného trhu, ale sa namiesto toho zameriava na drastickú fiškálnu konsolidáciu ako predpoklad rastu. Oveľa väčšia pozornosť by sa mala venovať stimulom rastu, ktoré umožnia členským štátom konsolidovať rozpočty a zároveň zotrvať na ceste udržateľného rastu. Na to je podľa názoru výboru potrebné, aby sa integrálnou súčasťou každej hospodárskej stratégie orientovanej na budúcnosť stala vyvážená makroekonomická politika, ktorá vyrovnaným spôsobom spája aspekty ponuky a dopytu. V rámci toho by členské štáty s prebytkom na bežnom účte boli nabádané, aby pokračovali v expanzívnom postoji a riešili nedostatočný domáci dopyt.

8.   Predvídavý prístup k trhom práce, dôchodkovej reforme, nezamestnanosti a flexiistote sa bude opierať o vznik udržateľných pracovných miest, vytváranie pracovných príležitostí, využívanie potenciálu nových hospodárskych odvetví a ekologickú energiu. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg zohráva kľúčovú úlohu v rámci akejkoľvek politiky súvisiacej s trhom práce. Systémy sociálneho zabezpečenia sú tiež kľúčové ako automatické sociálne a ekonomické stabilizátory, ktoré pomáhajú podporovať rozvoj a produktivitu, zmierňujú chudobu a podporujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, pričom všetky tieto faktory sú potrebné na to, aby sa verejná mienka priklonila na stranu európskeho projektu. Ak chceme inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, je dôležité opierať sa o tieto kľúčové princípy, ktoré tvoria základ európskeho sociálneho trhového hospodárstva. Výbor preto trvá na tom, že návrhy Komisie adresované členským štátom, ktoré sú jednoznačne v rozpore s ich systémami kolektívneho vyjednávania a postupmi pre zaistenie pracovných miest, sú absolútne neprípustné.

9.   Výbor sa okrem toho domnieva, že Európska komisia by mala objasniť svoj postoj k otázke kvót a povinných príspevkov, ktoré zaťažujú pracovné oblasti. Bolo by potrebné skutočne rozlišovať medzi tým, čo súvisí s úlohou poskytovať nediskriminačné verejné služby a služby vo všeobecnom záujme a tým, čo by mohlo predstavovať skutočné prekážky pre potenciál jednotného trhu. V súvislosti s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na obchod, je tiež potrebné preskúmať všetky dôsledky pre zamestnanosť v tomto odvetví a uplatniť princíp subsidiarity v oblastiach, ako napríklad vymedzenie oblastí alebo otváracie hodiny, ktoré musia v princípe zodpovedať miestnym, kultúrnym, klimatickým a ďalším podmienkam.

10.   Výbor sa súčasne nazdáva, že ročný prieskum rastu sa nedostatočne venuje potenciálu jednotného trhu, pokiaľ ide o európsky rast, keďže sa len zbežne zmieňuje o rozhodujúcom Akte o jednotnom trhu, ale nerozvádza jeho kľúčové aspekty, ktoré podporujú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako napríklad patenty EÚ, európsky profesijný preukaz, európske projekty v oblasti infraštruktúry, cezhraničné úvery, integrované trhy hypotekárnych úverov, sociálne podnikanie a sociálne investičné fondy.

11.   V ďalšej časti výbor podrobnejšie objasňuje svoje špecifické návrhy k 10 bodom, ktoré predložila Komisia. Očakáva, že sa tým diskusia nasmeruje k otázkam, ktoré sú naozaj dôležité.

ČASŤ II:   NÁVRHY VÝBORU K 10 BODOM, KTORÉ PREDLOŽILA EURÓPSKA KOMISIA

1.   Uskutočnenie dôslednej fiškálnej konsolidácie

1.1   EHSV sa domnieva, že hlavnou otázkou je opätovné dosiahnutie vyrovnaného stavu verejných financií tak, aby sa pritom zabránilo poklesu dopytu, pretože to by viedlo k recesii, ktorá by mala za následok prehlbovanie deficitov, čo by Európu dostalo do začarovaného kruhu.

1.2   V snahe vyhnúť sa ohrozeniu cieľov Európskeho plánu na oživenie hospodárstva, EHSV odporúča, aby sa plány na zníženie schodku verejných financií zostavovali tak, aby boli v súlade s cieľmi pre hospodársku obnovu, sociálnu oblasť a zamestnanosť, ktoré stanovila stratégia Európa 2020 (1).

1.3   Je potrebné posilniť daňovú základňu v členských krajinách, a to napríklad tým, že sa zrušia daňové raje, ukončí súťaž v znižovaní daní a prijmú opatrenia na zabránenie daňovým únikom a podvodom (2).

1.4   Daňová záťaž by sa mala presunúť smerom k novým zdrojom príjmov, akými sú dane z finančných transakcií, dane z energie, odvody finančných inštitúcií, poplatky za emisie CO2 (podmienené reorganizáciou trhu s emisiami CO2) atď. Takéto zdaňovanie by mohlo znížiť tlak na verejné rozpočty a pomôcť presmerovať zdroje k udržateľným investíciám do reálnej ekonomiky. Mohlo by to tiež pomôcť zaistiť nové vlastné zdroje pre rozpočet Európskej únie. (3) Daň z finančných transakcií tiež znamená, že finančný sektor splatí niektoré zo svojich verejných dotácií (4).

1.5   EHSV sa domnieva, že sankcie by mali byť vyvážené väčšou európskou solidaritou, pokiaľ ide o riadenie štátneho dlhu (5).

2.   Korekcia makroekonomickej nerovnováhy

2.1   Vyvážená makroekonomická kombinácia, ktorá vyrovnaným spôsobom spojí politiku hospodárstva orientovanú na ponuku s politikou hospodárstva orientovanou na dopyt, sa podľa názoru EHSV musí stať integrálnou súčasťou každej hospodárskej stratégie orientovanej na budúcnosť. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť veľké rozdiely v bilancii bežných účtov. EHSV sa domnieva, že minimálne pre krajiny eurozóny bude koordinácia európskych hospodárskych politík prvým krokom smerom k skutočnej spoločnej hospodárskej politike a koordinácii rozpočtových politík (6).

2.2   EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú pri vzniku makroekonomickej nerovnováhy zohrávajú necenové faktory, ako diferencovanie produktu, technologický podiel na výrobku, kvalita výrobku, kvalita služieb súvisiacich s výrobkom (zákaznícke služby) atď. Treba určiť premenné, ktoré dokážu poukázať na ich úroveň a dynamiku v rámci členských štátov HMÚ.

2.3   Pri prekonávaní krízy zohráva kľúčovú úlohu mzdová politika. Orientácia nárastu miezd na vnútroštátny celkový hospodársky rast produktivity zaručí z celkového hospodárskeho hľadiska rovnováhu medzi dostatočným vývojom dopytu a zachovaním cenovej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri sa preto musia usilovať zabrániť tomu, aby sa mzdy znižovali v zmysle politiky, ktorá nadmerne chráni národné záujmy na úkor iných krajín a musia orientovať mzdovú politiku na produktivitu (7).

2.4   Keď sa okrem fiškálnej a menovej politiky v rámci užšej hospodárskej a politickej koordinácie v eurozóne zlepší aj koordinácia mzdovej politiky, musí sa rešpektovať slobodné vyjednávanie. Štátom stanovené ciele pre kolektívne vyjednávanie alebo dokonca štátom nariadené krátenia miezd sú v tejto súvislosti neprijateľné a treba ich odmietnuť (8).

3.   Zabezpečenie stability finančného sektora

3.1   Výbor sa nazdáva, že je potrebné vyvíjať ešte intenzívnejšie úsilie s cieľom pripraviť finančný systém na obdobie po prekonaní krízy. Mal by byť transparentný, sociálne a eticky zodpovedný, lepšie kontrolovaný a inovatívny s vyváženým rastom, ktorý by bol v súlade s rastom zvyšku hospodárskeho systému a zameraný na vytváranie hodnôt v strednom a dlhom časovom horizonte, teda trvalo udržateľným rastom (9).

3.2   Výbor navrhuje uľahčiť harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu užívateľov finančných produktov a služieb (spotrebiteľov, podnikov atď.) bez toho, aby sa oslabili právomoci členských štátov zachovať si prísnejšie národné právne predpisy. Môže sa tiež stanoviť, že v európskom orgáne dohľadu (teraz Európsky systém finančného dohľadu – ESFS) bude jeden alebo niekoľko zástupcov spotrebiteľov, ktorých by vybrali sociálni partneri alebo organizácie spotrebiteľov (10).

3.3   Výbor navrhuje stimulovať v širokom zmysle systém poskytovania finančných informácií podporou plurality subjektov a vypracovaním nových pravidiel, ktoré by zvýšili transparentnosť a účinnosť metód hodnotenia, najmä pokiaľ ide o deriváty (11).

3.4   Výbor navrhuje od súčasného systému samoregulácie upustiť aj na medzinárodnej úrovni. Je potrebné pokračovať v procese koordinovania rôznych príslušných orgánov zavedením prísnych pravidiel, ktoré budú platiť pre všetkých, a zabezpečením ich uplatňovania. EÚ musí vyvinúť všetko úsilie na dosiahnutie tohto cieľa v rámci medzinárodných štruktúr (12).

3.5   Výbor víta legislatívne iniciatívy na zvýšenie regulácie a transparentnosti finančného trhu, vrátane posilnenia dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami, spoločnej správy a riadenia vo finančných inštitúciách a odmien manažmentu spoločností a politiky odmeňovania (13).

3.6   Výbor víta návrh nariadenia o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie, čo prispeje k odstráneniu nekompatibilných režimov a k objasneniu tejto oblasti finančných trhov (14).

3.7   Vzhľadom na úlohu, ktorú v poslednej kríze svetových trhov s cennými papiermi a finančných trhov zohrali ratingové agentúry, výbor pokladá za pozitívne, že sa prijal trojfázový prístup k právnej úprave funkcií, ktoré tieto agentúry vykonávajú pre investorov a spotrebiteľov. EHSV víta zaradenie otázky štátneho dlhu do prebiehajúcej verejnej konzultácie (15).

3.8   Bolo by vhodné periodicky uverejňovať správy o monitorovaní štátnej pomoci, ktoré by podrobne informovali o stave realizácie týchto opatrení tým, že by kvantifikovali ich dosah na trhy s cieľom vypracovať plán valorizácie odvetvia priemyslu potrebný na hospodárske oživenie EÚ posilnením podnikov, predovšetkým malých a stredných, a na dosiahnutie príslušnej úrovne zamestnanosti, čo je potrebné na hospodársku obnovu (16).

3.9   Výbor sa domnieva, že peniaze daňových poplatníkov by nemali byť opäť použité na pokrytie bankových strát a v zásade podporuje vytvorenie harmonizovanej siete vnútroštátnych ex-ante fondov na riešenie krízovej situácie bánk (BRF), ktorá by bola spojená so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia. V záujme vytvorenia fungujúcej schémy fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa však členské štáty mali vopred dohodnúť na prijatí spoločných metód a jednotných pravidiel, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže.

3.10   Účelnou súčasťou európskej finančnej politiky by mohlo byť ponechať časť kapitálu bánk v rukách štátu, aby si udržal prehľad o bankovom sektore (17).

4.   Zvýšiť príťažlivosť práce

4.1   Podľa výboru je potrebné prijať opatrenia, aby sa prechodné obdobia zúročili, a aby sa zlepšil prístup k zamestnaniu, predovšetkým pre špecifické problematické skupiny. To by sa malo dosiahnuť zvýšením pracovných príležitostí, znížením prekážok brániacim práci; zlepšením štruktúry daňových systémov a systémov sociálnych dávok, aby sa oplatilo pracovať, vrátane zníženia daňového zaťaženia druhého príjmu v domácnosti a zabezpečením prístupu k službám potrebným na zabezpečenie účasti. Tým, ktorí nie sú schopní pracovať, musí byť poskytnutá primeraná podpora príjmu a prístup k službám všeobecného záujmu (18).

4.2   Výbor podporuje široký prístup ku kvalitnej starostlivosti o deti ako príležitosť na zvýšenie kvality života a ako pomoc pri zosúladení pracovného, súkromného a rodinného života, a zároveň ako podporu účasti žien na trhu práce, čo pomôže zvýšiť príjmy rodín (19).

4.3   Eurostat by sa mal viac zamerať na nelegálnu prácu, a to v špecifických národných podmienkach, čo si vyžaduje kroky zo strany členských štátov, ako aj v súvislosti s prepojením s nelegálnym prisťahovalectvom, čo by mohlo opodstatniť aktívnejšiu súdnu spoluprácu a posilnenie úlohy EÚ, predovšetkým čo sa týka vplyvu na vnútorný trh a hospodársku súťaž. Na úrovni EÚ treba prijať opatrenia na podporu sociálnych partnerov v členských štátoch, aby spoločne a v spolupráci s príslušnými orgánmi iniciovali národné a odvetvové projekty s cieľom bojovať proti nelegálnej práci a potláčať tieňovú ekonomiku. Sociálni partneri by tiež mohli spolupracovať na úrovni EÚ s cieľom analyzovať a zverejňovať osvedčené postupy v členských štátoch. Boj proti nelegálnej práci si vyžaduje efektívnu cezhraničnú spoluprácu a dohľad zo strany orgánov členských štátov a rozširovanie informácií o sankciách z toho vyplývajúcich (20).

4.4   Je potrebné nielen skoordinovať štruktúru daňových a sociálnych odvodov z práce vo vnútri EÚ, ale do analýzy treba začleniť aj hľadiská spojené s obchodom medzi EÚ a zvyškom sveta (21).

5.   Reforma dôchodkových systémov

5.1   Výbor sa domnieva, že výsledky demografických prognostík by mali byť pravidelne analyzované a monitorované, aby bolo možné vhodne a včas prispôsobiť dôchodkové systémy novým podmienkam. Tieto predpovede, vrátane odhadu budúcich výdavkov verejného sektora na dôchodky, však treba brať s rezervou, keďže môžu byť založené na mnohých predpokladoch, ktoré sa z dlhodobého hľadiska zle odhadujú (22).

5.2   Výbor nepodporuje automatické mechanizmy zvyšovania dôchodkového veku v závislosti od zvyšujúcej sa očakávanej dĺžky života alebo od demografického vývoja. Väčšina týchto mechanizmov automaticky zvyšuje dôchodkový vek v závislosti od zvyšovania očakávanej dĺžky života alebo iných hospodárskych parametrov a parametrov trhu práce. Takéto zásadné rozhodnutia týkajúce sa životných podmienok by mali prijímať parlamenty, a nie počítače, aj to po rozsiahlej verejnej diskusii, do ktorej budú zapojení sociálni partneri a ďalšie dôležité zainteresované strany. Okrem toho by členské štáty, ktoré budú tento mechanizmus zavádzať, mali vziať do úvahy aj skutočnosť, že hoci takýto postup zmierňuje odpor verejnosti voči reformám, pokiaľ nebudú existovať skutočné pracovné príležitosti pre starších pracovníkov, zodpovednosť za finančnú podporu týchto pracovníkov sa prenesie na iné piliere systému sociálneho zabezpečenia. Bezprostredné zavedenie tohto mechanizmu s cieľom dosiahnuť primeranosť a udržateľnosť dôchodkov by neprinieslo očakávané ovocie. Zvyšovanie efektívneho dôchodkového veku by nemalo byť jediným opatrením, ale malo by byť sprevádzané opatreniami na zlepšenie možností zamestnať sa pre ľudí, ktorí už takmer dosiahli dôchodkový vek (23).

5.3   Výbor je za podporu zamestnávania starších pracovníkov, no nazdáva sa, že zrušenie programov predčasného odchodu do dôchodku si vyžaduje intenzívnu diskusiu o podmienkach, dosahu, politickej podpore atď., aby práve tento postoj neviedol k sociálnym problémom v pokročilom veku (24).

5.4   Výbor pochybuje, že samotné zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku môže vyriešiť problémy súvisiace s demografickými zmenami. Naopak, domnieva sa, že by mohlo viesť k tomu, že sa pod hranicou chudoby ocitnú milióny starších ľudí, najmä žien. Je potrebné zvýšiť vek skutočného odchodu do dôchodku prostredníctvom iniciatív na podporu predĺženého pracovného života, ktoré budú sprevádzať účinné opatrenia v oblasti rastu a zamestnanosti. Len skutočná politika „aktívneho starnutia“, zameraná na dosiahnutie väčšej účasti na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, môže trvalo zvýšiť mieru zamestnanosti starších osôb, ktoré prestávajú pracovať skôr v dôsledku zdravotných problémov, intenzity práce, predčasného prepúšťania, nedostatku možností na odborné vzdelávanie alebo opätovný vstup na trh práce. Okrem toho skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku môže vyvolať tlak na iné piliere sociálneho zabezpečenia, ako invalidné dôchodky alebo životné minimum, čím sa skomplikuje pokrok v oblasti ozdravenia verejných financií. Spolu s celoživotnou odbornou prípravou, aktívnymi opatreniami na trhu práce, finančnými stimulmi na zotrvanie v zamestnaní, vrátane stimulov pre samostatne zárobkovo činné osoby a zmenou postoja firiem k starším pracovníkom musia byť s cieľom ponúknuť novú šancu starším pracovníkom podporované aj tieto opatrenia:

—	zmeniť a doplniť legislatívu, ktorá v niektorých členských krajinách neumožňuje dôchodcom alebo poberateľom invalidných dôchodkov, ktorí chcú pracovať, poberať súčasne plat aj dôchodok,

—	zaviesť systém odmien, ktorý by pracovníkov motivoval zotrvať v pracovnom pomere aj po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku: výhody, ktoré bude mať pracovník po dosiahnutí dôchodkového veku, by mali byť atraktívnejšie než tie, na ktoré mal nárok predtým,

—	nabádať členské krajiny, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o namáhavé zamestnanie,

—	poskytovať rozsiahle poradenstvo a podporu tým, ktorí si hľadajú zamestnanie, ako aj zaviesť opatrenia, ktoré umožnia dlhodobé začlenenie do pracovného trhu,

—	zaviesť sociálne prijateľné stimuly pre tých, ktorí pôjdu do dôchodku neskôr, a tam, kde je to vhodné, vytvoriť atraktívne modely pružného prechodu z pracovného života do dôchodku,

—	zavádzať opatrenia na uľahčenie fyzickej a psychickej pracovnej záťaže, aby tak mohli zamestnanci zotrvať dlhšie v zamestnaní,

—	nabádať starších pracovníkov, aby si obnovovali a vylepšovali zručnosti a poznatky,

—	šíriť osvetu medzi staršími pracovníkmi a firmami, najmä MSP, o nových formách manažovania zamestnancov a organizácie práce, ktoré sú prijateľné pre starších pracovníkov (25).

5.5   EHSV sa domnieva, že povinné systémy Pay-As-You-Go musia aj naďalej zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní budúcich dôchodkov a preto by sa im mala venovať osobitná pozornosť s cieľom zvrátiť trend znižovania miery náhrad, ktorý sa dá pozorovať v mnohých členských krajinách (26).

5.6   EHSV poukazuje na možnosť vytvoriť dodatočné individuálne dobrovoľné súkromné dôchodkové systémy fungujúce súbežne so súčasnými dôchodkovými systémami. V tejto súvislosti by sa mohla preskúmať možnosť európskych záruk, z ktorých by mali prospech cezhraniční pracovníci. Keďže budúce dôchodky sa odvíjajú od individuálnych príjmov a dĺžky života, čo je nevýhodné predovšetkým pre ženy, osobitnú pozornosť si vyžadujú súkromné dôchodkové systémy, ktoré sa uplatňujú v niektorých krajinách s cieľom znížiť riziko chudoby u starších žien (27).

5.7   Výbor žiada Komisiu, aby preskúmala smernicu 2003/41/ES, ktorá upravuje činnosť inštitúcií zabezpečujúcich dôchodkové nároky z pracovnoprávnych vzťahov a dohľad nad nimi, čím sa zabezpečí, že:

—	zamestnanci a zástupcovia odborov budú zapojení do konzultácií o dôchodkových investíciách a súvisiacich rizikách, a že ich názory budú rešpektované,

—	členské štáty budú využívať osvedčené postupy, ktorými zabezpečia, aby podnikové dôchodkové nároky nadobudnuté zamestnancami boli chránené pred úpadkom (28).

5.8   Monitorovanie všeobecnej úrovne záväzkov dôchodkových systémov je nevyhnutnosťou. Súčasný európsky rámec by mohol byť doplnený o monitorovanie a predkladanie správ o implicitných dôchodkových záväzkoch, pri ktorom by sa použila schválená metodológia. Zvážiť by sa mohlo aj prehodnotenie pravidiel paktu rastu a stability, aby sa zabezpečilo, že budú príslušne zohľadnené výsledky reforiem (vrátane prechodu z úplného systému Pay-As-You-Go na čiastočne kapitalizačný dôchodkový systém) vedúcich k zmene vo financovaní dôchodkových systémov, ktoré budú mať za následok zvýšenie explicitných a zníženie implicitných záväzkov. Ak by sa tieto kroky urobili, reformy zamerané na vyriešenie otázok súvisiacich s dlhodobou udržateľnosťou by neboli z krátkodobého hľadiska penalizované z dôvodu vyššieho explicitného verejného dlhu. Zasadzovať sa na základe odhadov situácie v roku 2060 za reformy účinné v súčasnosti by však mohlo viesť k tomu, že nedosiahneme cieľ primeranosti a udržateľnosti dôchodkov. Výbor preto odporúča doplniť povinné dôchodkové systémy Pay-As-You-Go od prípadu k prípadu o rezervné prostriedky s cieľom zabrániť riziku náhlych prispôsobovaní, ktoré by postihli tých najzraniteľnejších (29).

6.   Opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce

6.1   Podľa výboru by sa aktivovanie hľadania práce malo zabezpečiť ani nie tak tzv. stimulmi v podobe podpory v nezamestnanosti, ako skôr sprístupnením výkonných služieb úradov práce. Práve vo svetle súčasnej krízy nepovažuje výbor za nevyhnutné, aby sa sprísnili ustanovenia týkajúce sa poistenia v nezamestnanosti. Pri súčasnej rekordnej nezamestnanosti problémom nie je všeobecný nedostatok pracovných síl na trhoch práce, ale v niektorých členských štátoch nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a najmä obrovský nedostatok dostupných pracovných miest. Treba dôraznejšie podporovať inteligentnú politiku dopytu, ktorá podporí budúci rast a inováciu a prispeje k vytváraniu ďalších pracovných miest (30).

6.2   Sociálne dávky treba považovať za produktívnu investíciu, z ktorej majú všetci úžitok. Dávky v nezamestnanosti spolu s dynamickými opatreniami zameranými na trh práce umožňujú stabilizovať ekonomiku a vďaka zlepšeniu kvalifikácie a účinným iniciatívam v oblasti hľadania zamestnania a rekvalifikácie podporujú schopnosť aktívne sa prispôsobiť zmenám. Treba zachovať obozretnosť, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú sprísniť podmienky priznania dávok. Osoby, ktoré sú vylúčené z trhu práce, by sa mohli ocitnúť v ešte väčšej neistote, čo je značnou prekážkou pre ich (opätovné) začlenenie do pracovného života. Ďalším negatívnym dôsledkom týchto vylučovacích opatrení by mohlo byť to, že vyvolajú presuny do iných oblastí sociálnej ochrany, ako je sociálna pomoc alebo práceneschopnosť, čo nie je žiaduce (31).

6.3   Práca nemusí nevyhnutne znamenať ochranu pred chudobou, preto sa pri tvorbe pracovných miest treba zamerať na zaistenie bezpečnejšieho a adekvátne zaplateného zamestnania. Je nevyhnutné posilniť atraktívnosť práce a zabezpečiť, aby bola práca dobre zaplatená, to znamená zabezpečiť účinnú rovnováhu medzi daňovými režimami a systémami sociálneho zabezpečenia (32).

6.4   Bolo správne rozšíriť rozsah uplatnenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v záujme pomoci pracovníkom prepusteným v dôsledku súčasnej svetovej hospodárskej krízy (33).

6.5   Výbor uvítal snahu, ktorú na summite o zamestnanosti v Prahe vynaložili jeho účastníci s cieľom určiť opatrenia, ktoré treba uskutočniť na úrovni jednotlivých štátov i EÚ opierajúc sa o sociálny dialóg, vytváranie pracovných miest a opatrenia potrebné na stimulovanie dopytu (34).

6.6   Výbor zdôraznil význam podporovania podnikateľských aktivít a podnikateľskej paradigmy pre posilnenie hospodárskeho rastu potrebného pre úspešné udržanie európskeho sociálneho modelu. Treba rozlišovať medzi skutočným podnikaním a ekonomicky závislou samostatnou zárobkovou činnosťou. V mnohých prípadoch nie prechod na štatút samostatne zárobkovo činného, ale ekonomicky závislého pracovníka vyslovene dobrovoľný, ale vynútený v dôsledku externých faktorov, ako je externalizácia výroby alebo reštrukturalizácia podniku, ktoré majú za následok ukončenie pracovných zmlúv (35).

6.7   Systémy sociálnej ochrany nielenže pomáhali chrániť Európanov pred najvážnejšími dôsledkami finančnej krízy, ale zohrali tiež dôležitú úlohu ako stabilizátory hospodárstva, keďže pôsobili proti cyklickej tendencii. Keďže chýba ambiciózna konvergenčná politika, tieto systémy by mohli byť ohrozené, a to najmä v dôsledku určitých postupov hospodárskej súťaže používaných v niektorých členských štátoch, pre ktoré zníženie sociálnych výdavkov predstavuje spôsob, ako prilákať investície zahraničného kapitálu. Tento postup, ktorý sa už uplatňuje z hľadiska daní aj miezd, má totiž tendenciu rozšíriť sa aj na sociálnu oblasť (36).

6.8   Výbor víta skutočnosť, že mnohé krajiny EÚ uplatnili na začiatku terajšej krízy zamestnanosti nástroje aktívnej politiky trhu práce financované z verejných prostriedkov, ktorých cieľom je, aby zamestnanci neboli prepúšťaní, ale aby zostali v podniku a zvyšovali si kvalifikáciu. Využívanie modelov, ktoré podnikom umožňujú ponechať si v kríze zamestnancov, spolu so silnou podporou ich príjmu pri skrátení pracovného času, je oveľa inteligentnejší spôsob ako zvládnuť krízu, než jednoducho prepúšťať kvalifikovaných zamestnancov pri prvom výpadku zákaziek, keďže takto bude po zotavení hospodárstva v podniku dostatok odborníkov. Tieto modely by sa mali vytvoriť aj v tých krajinách EÚ, v ktorých ešte neexistujú, a mali by sa rozšíriť aj o zamestnancov s neštandardnými pracovnými zmluvami (37).

7.   Zabezpečiť vyvážený pomer bezpečnosti a flexibility

7.1   Flexiistotu nemožno chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania zamestnaných pracovníkov alebo na ohrozenie sociálnej ochrany všeobecne a konkrétnejšie sociálnej ochrany nezamestnaných. Opatrenia na podporu aspektu istoty v rámci flexiistoty musia byť v súčasnosti hlavnou prioritou (38).

7.2   Využívanie modelov skráteného pracovného času ukazuje, že existujúca flexibilita na trhoch práce vo väčšine krajín EÚ stačí na to, aby umožnila podnikom pri poklese zákaziek okamžite reagovať. Výzvy na oslabenie pravidiel o ochrane práce nemajú žiadny reálny základ (39).

7.3   Zmeny na trhu práce viedli k nárastu podielu práce na čiastočný úväzok alebo na dobu určitú. Tieto typy pracovných pomerov zrejme umožnili ľahší vstup do zamestnania a zvýšili mieru zamestnanosti v Európe. No pracovníci zamestnaní na dobu určitú sú zvyčajne menej produktívni, majú menej možností zúčastniť sa na odborných školeniach podporovaných zamestnávateľom a v tejto skupine sa vyskytuje vyššia miera pracovných úrazov. Takisto im hrozí riziko, že budú opakovane prijímaní do pracovného pomeru na dobu určitú. Je potrebné zohľadniť nové riziká a odmeňovať pri uplatňovaní flexiistoty mobilitu pracovníkov, no súčasne by sa nemali systematicky rušiť pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Európski sociálni partneri požadujú, aby sa pracovníkom zamestnaným na základe všetkých foriem zmlúv poskytli primerané istoty (40).

7.4   Flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie. Nové zručnosti úzko súvisia s vytváraním nových pracovných miest. Je plne v záujme podnikov investovať do nepretržitého vzdelávania svojich zamestnancov. Zamestnanci sú zodpovední za to, aby sa ďalej vzdelávali (41).

7.5   Stratégia zamestnanosti v duchu trvalo udržateľného hospodárstva môže vychádzať z poznatkov a know-how, ktoré sú v členských štátoch už dobre rozvinuté. EÚ, ktorá potrebuje kvalifikované pracovné miesta, by mala tieto výsledky propagovať. Preto musia členské štáty viac investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a okrem iného podporovať aj vedu, technológiu a engineering. Podiel verejných investícií, ktorý sa v súčasnosti vynakladá na vzdelávanie a ktorý by mal zodpovedať ucelenej stratégii celoživotného vzdelávania, je úplne nedostatočný (42).

7.6   Dočasné opatrenia na trhu práce musia zabezpečiť, aby krátkodobé pracovné pomery boli skombinované s primeranou odbornou prípravou, najmä v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a aby boli zaručené určité mzdové úrovne (43).

7.7   Je nevyhnutné a kľúčové nasmerovať mladých ľudí na vedecko-technické odbory na všetkých stupňoch škôl a úrovniach vzdelávania s cieľom zabrániť zániku hodnôt, ktoré sa spájajú s výrobnou činnosťou a nahradiť ich finančnými a špekulatívnymi hodnotami (44).

7.8   Výbor víta iniciatívu Komisie zlepšiť uznávanie neformálneho vzdelávania a zviditeľniť zručnosti získané mimo formálneho vzdelávacieho systému (napr. prostredníctvom európskeho pasu zručností).

7.9   EHSV žiada lepšie odborné riadenie inovácie vo vzdelávaní. Na to, aby sa zlepšila schopnosť zamestnať sa a zmenšili sa rozdiely, je nevyhnutné zlepšiť systém vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Inštitucionálne zmeny vo vzdelávaní sotva držia krok s vývojom potrieb spoločnosti. Inštitúcie musia vziať do úvahy, že je nevyhnutné, aby zmeny, inovácia, vzdelávanie a odborná príprava boli úzko späté (45).

7.10   EHSV sa zasadzuje za to, aby sa vzdelávanie a odborná príprava znovu stali súčasťou skutočného života, aby mali bližšie k potrebám verejnosti a odrážali zvyky nových generácií študentov (46).

7.11   Výbor podporuje myšlienku vytvoriť sektorové rady pre zamestnanosť a zručnosti na európskej úrovni a zapojiť zainteresované strany do procesu riadenia sektorových zmien a predvídania nových pracovných miest a zručností prispôsobených ponuke a dopytu (47).

7.12   Európske sektorové rady by mohli pomôcť pri riadení sektorových zmien a prispieť k dosiahnutiu cieľov iniciatívy „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“. Boli by tiež užitočné pri rozhodovaní o sektorových zmenách na úrovni EÚ (48).

8.   Využiť potenciál jednotného trhu

8.1   Dynamický jednotný trh je predpokladom i oporou úspešnej stratégie Európa 2020. Výbor preto naliehavo žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali dôležité a rozhodné kroky, ktoré sú nevyhnutné na dokončenie vnútorného trhu, pričom by sa zachovali a ďalej rozvíjali aj hospodárske, sociálne a ekologické normy. EHSV sa domnieva, že pravidlá týkajúce sa slobodných povolaní sú predpisy, ktoré chránia spotrebiteľa, udržiavajú funkčnosť európskeho vnútorného trhu a medzinárodných trhov a zabraňujú narušeniam trhu, predovšetkým takým, ktoré viedli k medzinárodnej finančnej kríze (49).

8.2   Je dôležité, aby implementácia smernice o službách prebehla v úplnom súlade s duchom a pravidlami jednotného trhu. Správne uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov a dosiahnutie jej cieľov, a to najmä spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, dodržiavania práv zamestnancov a zabránenia sociálnemu dumpingu, si vyžaduje účinné a jasné implementačné pravidlá (50).

8.3   Je naliehavo potrebné uznať dôležitosť odvetvia služieb v hospodárskom a spoločenskom vývoji. Priority by mali mať nasledujúce poradie:

—	Činnosť v oblasti služieb podnikom a skupina na vysokej úrovni. Treba vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, ktorá by urobila hlbšiu analýzu odvetvia.

—

Politika trhu práce v službách podnikom. Zo spoločenského hľadiska je na odvetvovej úrovni potrebné hĺbkové preskúmanie výziev, ktoré vyplývajú z nových druhov pracovných miest vytváraných spoločným pôsobením poskytovateľov služieb podnikom a výrobného priemyslu. Táto analýza musí zahŕňať vzdelávanie, odbornú prípravu a ďalšie celoživotné vzdelávanie, ako aj podmienky zamestnávania pracovníkov, vrátane pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na outsourcingu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa program sociálneho dialógu mal rozšíriť tak, aby bol zameraný na špecifické zmeny pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré ovplyvňujú služby podnikom.

—	Služby podnikom v inovačných opatreniach. Výskumno-vývojové a inovačné programy a činnosti na inovovanie služieb by sa mali intenzívne podporovať.

—	Vytváranie noriem pre služby podnikom. Podniky by mali byť povzbudzované k tomu, aby pomáhali pri vytváraní noriem samoreguláciou po dôkladnej konzultácii s užívateľmi služieb podnikom.

—	Podpora vedy o službách ako novej disciplíny vo vzdelávaní a odbornej príprave.

—	Vnútorný trh a predpisy ovplyvňujúce služby podnikom. Neurobilo sa hodnotenie vplyvu smernice o službách na služby podnikom. Toto si zaslúži hlavnú pozornosť, hlavne po transpozícii smernice do právnych predpisov členských štátov.

—	Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Členským štátom sa odporúča viacej spolupracovať, aby sa zlepšili štatistiky o službách podnikom (51).

8.4   Záujmy ochrany spotrebiteľa musia na vnútornom trhu so službami zohrávať väčšiu úlohu. Pozorovateľnému zneisteniu týkajúcemu sa právneho stavu pri cezhraničných službách sa musí čeliť informačnou stratégiou na úrovni členských štátov a EÚ. Nesmie sa podceňovať požiadavka na presné údaje o službe a poskytovateľovi (52).

8.5   Čo sa týka maloobchodného predaja, je dôležité, aby sa obchodný úspech nepenalizoval, pokiaľ sa nepoužívajú praktiky, ktoré by bránili realizácii vnútorného trhu, t. j. pokiaľ neexistujú jasné dôkazy o zneužívaní trhového postavenia alebo poškodzovaní spotrebiteľov v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení EÚ (53).

8.6   Čo sa týka európskeho rámca pre duševné vlastníctvo, výbor podporuje zriadenie monitorovacieho strediska EÚ pre oblasť falšovania a nedovoleného kopírovania, ktoré by zhromažďovalo a šírilo užitočné informácie o praktikách napodobovateľov a poskytovalo osobitnú podporu malým a stredným podnikom. Komisia by mala pravidelne zverejňovať správu o údajoch, ktoré monitorovacie stredisko zozbiera, a o jeho činnosti (54).

8.7   Pokiaľ ide o uplatňovanie si autorských práv na internete, výbor odmieta zaviesť akýkoľvek zvláštny režim zasahujúci do súkromného života podobný režimu, ktorý bol zavedený do právnych predpisov niektorých členských štátov. Odporúča naopak aktívne opatrenia v oblasti vzdelávania a osvety spotrebiteľov, zvlášť spotrebiteľov z radov mládeže (55).

8.8   Výbor odporúča, najmä pre osirelé diela, vytvoriť zosúladený systém registrácie autorských práv a príbuzných práv, ktorý by bol pravidelne aktualizovaný, aby bolo ľahké nájsť jednotlivých držiteľov práv. V rámci tohto systému by mohli byť presne uvedené typ a názov diela a kto je držiteľom vlastníckych práv. Žiada Komisiu, aby preskúmala realizovateľnosť tejto možnosti (56).

8.9   Výbor opakovane zdôrazňuje potrebu vytvorenia a efektívneho zavedenia patentu Európskej únie vo všetkých členských štátoch (57).

8.10   Celosvetový rozmer jednotného trhu si vyžaduje viac spoločného úsilia. Primeraný akčný plán EÚ by mal byť zameraný na:

—	rozvoj vonkajších politických opatrení EÚ a vonkajších aspektov ostatných politík EÚ v súlade so štrukturálnou logikou tým, že sa posilní celkový súlad a zvýši akčná jednota členských štátov,

—	zaistenie vyváženého otvorenia trhov vrátane rešpektovania základných noriem práce MOP prostredníctvom ukončenia cyklu rokovaní v Dauhe a štruktúrovaným dialógom s najdôležitejšími partnermi,

—	posilnenie svojej úlohy medzinárodnej regulačnej mocnosti a pokračovanie v medzinárodnej politike založenej na presadzovaní práv,

—	ochranu záujmov pracovníkov, spotrebiteľov a miestnych výrobcov na trhoch obchodných partnerov,

—	posilnenie medzinárodného rozmeru eura,

—	prijatie cieľa vybudovať rozsiahly priestor s privilegovaným postavením pre rozvoj a hospodársky rast, ktorý by zahŕňal rýchle ukončenie rozširovania EÚ, susedskú politiku, Úniu pre Stredozemie a posilnené partnerstvo s Afrikou (58).

8.11   Stále existujú prekážky brániace rozvoju digitálnych dodávok, ktoré treba dôkladne preskúmať a nájsť riešenia, aby európske firmy v oblasti služieb pre podniky a podnikateľov mohli postupovať ofenzívnejšie a expandovať aj za hranice EÚ. Medzi tieto prekážky patria chýbajúce normy a chýbajúca interoperabilita, dôvera a bezpečnosť pri elektronickom obchodovaní, nedostatok investícií do pevnej i mobilnej širokopásmovej infraštruktúry a tiež príliš nízke využívanie IKT zo strany MSP (59).

8.12   Treba odstrániť najväčšie prekážky brániace digitálnej integrácii, a to prostredníctvom vysokorýchlostného internetového pripojenia, zručností v oblasti IKT a rozvoja produktov a služieb vhodných pre potreby starnúcej spoločnosti a ľudí so zdravotným postihnutím, financovaním lepšie koordinovaných inovácií v oblasti IKT, podporou produktov a služieb v oblasti IKT, ktoré sú založené na otvorených štandardoch, zaradením programu Galileo do akčného plánu digitálnej agendy, vývojom a dostupnosťou užitočného obsahu a služieb prostredníctvom internetu, zaručením ochrany súkromia a bezpečného uchovávania osobných údajov (60).

8.13   Členské štáty musia vypracovať vlastné účinné programy výskumu a vývoja v oblasti IKT a FET a stať sa tak silnými partnermi pre európsku a medzinárodnú spoluprácu. Na tento účel by sa malo investovať viac prostriedkov zo štrukturálnych fondov (61).

8.14   V súvislosti s malými a strednými podnikmi výbor opakovane pripomína svoje návrhy na ambiciózny európsky Small Business Act, ktorý by zahŕňal:

—	záväzný právny nástroj na uplatňovanie zásady „najskôr myslieť v malom“ (Think small first), ktorý by vďaka maximálnej miere záväznosti zabezpečil účinné a konkrétne uplatňovanie tejto zásady riadenia na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni členských štátov a regiónov,

—	plán realizácie s presným harmonogramom a primerané prostriedky na uskutočnenie konkrétnych a rozsiahlych opatrení v rámci Small Business Act,

—	jasné záväzky pokiaľ ide o zníženie administratívnej záťaže a najmä uplatňovanie zásady, že všetky administratívne formality stačí vybaviť len raz,

—	reorganizáciu oddelení Európskej komisie s cieľom poskytnúť malým a stredným podnikom skutočného partnera a nástroje, ktoré by im pomohli nadobudnúť európskejší charakter,

—	európske nástroje, ktoré by malým a stredným podnikom pomohli rozvinúť kapitalizáciu, vytváranie sietí, investície a celoživotné vzdelávanie,

—	koherentný politický rámec pre všetky oblasti európskej politiky, aby sa zohľadňovanie malých a stredných podnikov stalo pravidlom a MSP prestali byť výnimkami,

—	uplatňovanie cieľov Small Business Act na vnútroštátnej úrovni, a to aj v legislatíve,

—	návrat k systematickým konzultáciám so sprostredkovateľskými organizáciami a sociálnymi partnermi (62).

8.15   Výbor žiada, aby sa zaviedol spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (63) vychádzajúci zo zásady zjednodušenia, spravodlivosti a transparentnosti daňových postupov v členských krajinách. Takisto je dôležité zvážiť rozšírenie spolupráce a koordinácie v rámci dane z príjmu právnických osôb (64).

8.16   Výbor poukazuje na potrebu dospieť k jednoduchému a harmonizovanému systému nepriameho zdanenia, ktorý by zredukoval administratívnu záťaž, priniesol očividné výhody pre podniky a občanov, garantoval spravodlivé zdanenie a istý zisk pre verejné financie, znížil riziko daňových podvodov a pomohol dobudovať a ďalej rozvíjať vnútorný trh (65).

8.17   Čo sa týka daňových podvodov v oblasti DPH, námietky voči zmene majú závažný vplyv na finančné prostriedky členských štátov a EÚ, pričom sú osobitné záujmy uprednostňované pred všeobecným blahom (66).

9.   Prilákať súkromný kapitál na financovanie rastu

9.1   Návrhy Komisie na prilákanie väčšieho objemu súkromného kapitálu na financovanie rastu sú do určitej miery váhavé. V čase, keď verejné financie členských štátov čelia veľkým obmedzeniam alebo škrtom, by potreba hľadať alternatívne zdroje financií na podporu rastu mala byť oveľa väčšou prioritou. Návrh na zavedenie dlhopisov na projekty EÚ pomôže niektorým významným investíciám do infraštruktúry, mali by však existovať systematickejšie snahy o mobilizáciu investícií do európskeho dôchodkového fondu. Dalo by sa to dosiahnuť povzbudzovaním členských štátov k tomu, aby stimulovali svoje dôchodkové fondy k investovaniu do národnej infraštruktúry a k jej spolufinancovaniu.

9.2   Ak by Európska investičná banka (EIB) mohla vydávať európske dlhopisy, či lepšie povedané dlhopisy EÚ pokrývajúce všetkých 27 členských štátov, vznikol by tak nový zdroj kapitálu pre verejný sektor, ktorý by nebol úplne závislý od súkromného finančného sektora. Finančné zdroje by sa mali získať vopred, napríklad z inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, aby sa tak EIB stala rozhraním medzi týmito zdrojmi kapitálu a svojimi investíciami. Európske dlhopisy sú tiež možným nástrojom dlhodobého súkromného sporenia. Výbor víta rýchle zavedenie dlhopisov na projekty, tieto však nesmú byť alternatívou pre vydanie európskych dlhopisov alebo náhradou za ne (67).

9.3   Čo sa týka štruktúry financovania pre MSP v kontexte súčasnej finančnej situácie, je návrh na liberalizáciu fondov rizikového kapitálu s cieľom umožniť im fungovať v rámci celej EÚ síce vítaný, no mal byť predložený už dávno. Zvážiť by sa malo tiež nájdenie spôsobov ako zvýšiť objem financovania rizikového kapitálu vzhľadom na rastúci európsky trh. Napríklad vytvorením regionálnych miniplatforiem koordinovaných európskou sieťou by mohol vzniknúť nový nástroj, ktorý by sa mohol použiť na zvýšenie vlastného kapitálu pre malé podniky. Tým by sa podnietilo ďalšie financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (venture capital) a „podnikateľských anjelov“. Pomohlo by to aj tomu, aby malí investori do rizikového kapitálu podporovali malé podniky (68).

9.4   Je známe, že pri zaisťovaní počiatočného kapitálu pre rozširujúce sa a začínajúce podniky v oblasti technológií trh zlyháva. Úsilie o nápravu prostredníctvom iniciatív, ako napríklad „podnikateľskí anjeli“ a fondy kapitálu investovaného do začínajúcich podnikov, týmto podnikom pomohlo, no výskumné centrá a univerzity po celej Európe majú stále problémy s transferom poznatkov na trh. Dopyt po počiatočnom kapitále rastie, no ponuka sa nemení. Treba sa snažiť viac stimulovať jednotlivcov a inštitúcie, ktoré disponujú veľkým kapitálom, aby väčším objemom rizikového financovania podporili začínajúce podniky v oblasti technológií a vývoj prototypov.

9.5   Je potrebné podporovať praktické metódy pomoci malým a stredným podnikom ako mediácia, daňové úľavy, včasné platby a opatrenia umožňujúce rýchle rozdelenie finančných prostriedkov prostredníctvom výnimiek zo štátnej pomoci, a to predovšetkým v tých odvetviach, ktoré sú najviac vystavené globalizácii a pretrvávajúcim dôsledkom hospodárskej a finančnej krízy (69).

10.   Zabezpečiť cenovo efektívny prístup k energii

10.1   Je potrebné uviesť do praxe opatrenia navrhnuté v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou, ktorých cieľom je vytvoriť skutočný energetický trh založený na spolupráci medzi štátmi, lepšom prepojení sietí a operátorov a posilnení právomocí národných regulátorov (70).

10.2   Energetická účinnosť je predpokladom pre dosiahnutie technologického pokroku, ktorý umožní prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. V tejto oblasti sa už dosiahol pokrok, no členské štáty musia vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dať vo svojich investičných plánoch väčší priestor zdrojom obnoviteľnej energie a zaistiť, že súkromné podniky pôsobiace v odvetví dodávky a distribúcie energie, resp. energeticky účinných výrobkov a služieb budú mať k dispozícii stabilný rámec právnych predpisov a stimulov (71).

10.3   Výbor predložil Rade EÚ pre energetiku na jej zasadnutí 4. februára 2011 návrh na stanovenie cieľov v oblasti energetickej účinnosti pre špecifické kľúčové sektory, ako doprava a stavebný priemysel. Jeho súčasťou sú tieto opatrenia:

—	internalizácia externých nákladov všetkých foriem energie tak, aby sa trh prirodzene nasmeroval k tým formám, ktoré produkujú najmenej emisií oxidu uhličitého,

—	posilnenie informovanosti a odbornej prípravy v oblasti nových energeticky účinných technológií, napr. v sektore stavebníctva, verejných prác a dopravy,

—	účinnejšie využitie potenciálu IKT tak, aby sa energetická účinnosť posilnila na každom stupni výroby a spotreby.

10.4   Výbor pripomína, že budovy sú so svojím 40 % podielom na konečnej spotrebe energie v Európskej únii jej najväčším spotrebiteľom. V uvedenej oblasti sa nachádza až polovica príležitostí na zvýšenie energetickej účinnosti, a to dokonca s ušetrením nákladov. Výsledná úspora energie by sama o sebe postačovala na naplnenie záväzkov EÚ v rámci Kjótskeho protokolu. Túto úsporu energie môžeme navyše dosiahnuť pomocou technológií, ktoré sú dostupné už dnes. Zvyšovanie energetickej účinnosti budov by bolo po každej stránke prínosné: vznikli by potrebné pracovné miesta, znížili by sa prevádzkové náklady, zvýšilo pohodlie a zlepšila kvalita životného prostredia. Pre Európsku úniu by to malo byť absolútnou prioritou. Výbor rovnako uznáva význam nových a rozvinutejších základných materiálov pre domáce spotrebiče a kancelársku techniku, ale aj pre iné odvetvia, ako sú energetika a doprava (72).

10.5   Energeticky náročné odvetvia musia určite prispieť k dosiahnutiu cieľov politík v oblasti energetiky a životného prostredia. Je potrebné dôkladne preskúmať nástroje politík v oblasti energetiky a životného prostredia a formulovať ich s ohľadom na ich vplyv na konkurencieschopnosť týchto odvetví (73).

10.6   Výborné vplyvy na životné prostredie pri mnohých sklárskych a keramických produktoch (izolačné materiály, okná s dvojitým zasklením atď.) by mali byť podporované ako príklady šetrenia energiou pre odvetvie výstavby EÚ. Okrem toho by táto technológia mala byť súčasťou všetkých transferov technológií do krajín mimo EÚ s vysokým potenciálom úspory energie (74).

10.7   Výbor navrhuje preskúmať, či ustanovenia, ktoré v súčasnosti platia (v oblasti telekomunikácií, poštových služieb, elektriny), dokážu v kontexte súčasnej krízy a so zreteľom na trvalú udržateľnosť zabrániť tomu, aby sa znížila kvalita poskytovaných služieb a rozšíril fenomén vylúčenia, sociálnych rozdielov a chudoby. Zároveň by bolo užitočné zistiť, či by aj ďalšie oblasti poskytovali „vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov“, čo je spoločná zásada, ktorú definuje protokol č. 26 pripojený k Lisabonskej zmluve (75).

10.8   Mali by sa vypracovať štúdie o možnosti vytvorenia európskeho systému služieb všeobecného záujmu v oblasti energetiky, ktorý by mohol podporiť spoločnú energetickú politiku. Nakoľko sa v rámci budovania jednotného európskeho trhu musia rešpektovať národné rôznorodosti a spoločné potreby, európske orgány a národné vlády alebo členské štáty len ťažko prijímajú myšlienku služieb všeobecného (hospodárskeho alebo nehospodárskeho) záujmu na úrovni Spoločenstva. Takisto myšlienku vytvorenia európskych služieb v oblasti energetiky tvorcovia politiky neprijali priaznivo. SVZ Spoločenstva sú však potrebné pre pokračovanie spoločného budovania Európy. Takéto služby budú vyjadrením európskej solidarity s cieľom riešiť výzvy, ktorým čelí Únia. Treba zriadiť „jednotnú európsku sieť“ a vytvoriť pre ňu spoločné projekty a systémy plánovania a riadenia. Na optimalizáciu skĺbenia ponuky a dopytu bude na všetkých úrovniach potrebné zabezpečiť inteligentné riadenie a prevádzkovanie siete (76).

10.9   Energeticky náročné odvetvia vyžadujú bezpečné dodávky energie pochádzajúce z vhodnej európskej skladby zdrojov energie, ktorá by nemala vylučovať žiadny zdroj energie (uhlie, obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia) a mala by byť založená na účinnej konkurencii na trhoch s elektrickou energiou a zemným plynom, ktorej výsledkom sú prijateľné ceny dodávok energií. Záujmy národných energetických politík by mali byť hlbšie zakotvené v integrovanej európskej koncepcii, pretože zatiaľ energetický trh neudržal krok s jednotným trhom pre priemyselné výrobky. Zachovať výrobu elektriny z jadrovej energie v EÚ by tiež znamenalo udržať v EÚ know-how o tejto technológii, bez ohľadu na rozhodnutie niektorých členských štátov nevyužívať jadrovú energiu. Ďalšie využívanie jadrovej energie by vyžadovalo zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti a kvalitne vyškolených zamestnancov (77).

10.10   V súvislosti s vypracúvaním noriem pre energeticky efektívne produkty platných pre celú EÚ výbor poukazuje na iniciatívy Komisie, ako napríklad predpisy Energy Star, ktorých normy sa medzičasom stali záväznými pri verejnom obstarávaní kancelárskeho vybavenia, harmonizované normy na spotrebu energie v budovách a posilnenie právomocí regulátorov jednotlivých štátov v súvislosti s energetickou účinnosťou. Uzatváranie dobrovoľných dohôd s vnútroštátnymi energetickými operátormi považuje výbor za užitočné, ale z uznaných dohovorov musí jasne vyplývať, že sa v prípade nedodržania cieľov uplatnia záväzné predpisy (78).

10.11   Z rovnakého dôvodu výbor považuje za potrebné dôkladne posúdiť dosah vysokých cien energie na chudobnejšie domácnosti a zraniteľné skupiny obyvateľstva a prispôsobiť politické opatrenia EÚ a v rámci členských štátov týmto zisteniam. Tieto domácnosti by mali byť prednostnými kandidátmi na získanie pomoci pri zavádzaní energeticky účinných opatrení (79).

10.12   EHSV podporuje úsilie, ktoré sa vynakladá na to, aby sa dosiahla účinná komodalita a optimalizácia, ako aj na prepojenie jednotlivých druhov dopravy s cieľom získať integrovaný systém dopravy a zabezpečiť jej maximálnu plynulosť (80).

10.13   EHSV si uvedomuje závislosť sektora dopravy od fosílnych palív, čo vplýva tak na emisie, ako aj na úsilie dosiahnuť bezpečnosť dodávok a energetickú nezávislosť EÚ, a nezabúda na to, že zdroje, predovšetkým ropné, sú obmedzené, a preto si myslí, že európska dopravná politika by sa mala v budúcnosti zamerať na štyri hlavné ciele, pričom sa v rámci stratégie EÚ 2020 konkurencieschopnosť sektora musí zachovať. Týmito cieľmi by mali byť: podpora druhov dopravy s nízkymi emisiami CO2, energetická účinnosť, bezpečnosť a nezávislosť zásobovania, ako aj boj proti dopravnému preťaženiu (81).

10.14   Hlavné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť v trvalo udržateľnej dopravnej politike, predstavujú: narastajúca urbanizácia, požiadavka pohodlia pri každodennej doprave, ochrana verejného zdravia, ktorá si vyžaduje zníženie emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov, snaha o optimalizáciu obchodných výmen, ktorá zahŕňa nevyhnutnosť zníženia emisií, vymedzenie homogénnych oblastí v záujme vytvorenia skutočnej integrovanej dopravnej politiky, pochopenie a súhlas obyvateľstva a hospodárskych činiteľov so zavádzaním nových opatrení a nových návykov z hľadiska mobility (82).

10.15   Výbor tiež podporil iniciatívy EÚ zamerané na ekologické a energeticky úsporné vozidlá, a odporučil ďalšie kroky. Zdôrazňuje, že aktéri v automobilovom priemysle, priemysle výroby akumulátorov a v energetike si budú intenzívne konkurovať, aby vyvinuli najlepšie technológie za najprijateľnejšie ceny. Táto konkurencia je sama o sebe významnou hnacou silou inovácií a nemala by sa obmedzovať, ale sú potrebné stimuly na rozhodné preorientovanie na novú generáciu hybridov s možnosťou dobíjania z elektrickej siete a všetkých elektrických vozidiel (83).

---

(1)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Dôsledky krízy štátneho dlhu pre správu EÚ“, Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 15.

(2)  Pozri publikáciu EHSV „Program pre Európu: návrhy občianskej spoločnosti“, CESE 593/2009, Fiche 1, bod 2.

(3)  Ďalšie politické návrhy týkajúce sa zdaňovania možno nájsť v bode 8.

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Daň z finančných transakcií“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81.

(5)  Pozri Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 15.

(6)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Lisabonská stratégia po roku 2010“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 3 a stanovisko EHSV na tému „Hospodárska obnova: súčasná situácia a konkrétne iniciatívy“ Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 57.

(7)  Stanovisko EHSV na tému „Výsledky summitu o zamestnanosti“, Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 70.

(8)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskej Centrálnej Banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(9)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Po prekonaní krízy: nový finančný systém pre vnútorný trh“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 38.

(10)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(11)  Pozri Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(12)  Pozri Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(13)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Po prekonaní krízy: nový finančný systém pre vnútorný trh“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 38.

(14)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie“, Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 34.

(15)  Pozri Ú. v. EÚ C 54, 19.2. 2011, s. 37.

(16)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2009“, Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 7.

(17)  Pozri Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 57.

(18)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Sociálne začlenenie“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 10.

(19)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Starostlivosť a výchova v ranom detstve“,Ú. v. EÚ C 339, 14.12.2010, s. 1.

(20)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha – Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“, Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 65.

(21)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vplyv územného princípu daňového práva na priemyselné zmeny“, Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 51.

(22)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha – Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“, Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(23)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(24)  Pozri Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 10.

(25)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(26)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(27)  Pozri CESE 72/2011 a stanovisko EHSV na tému „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a nadväzujúca stratégia“, Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 1.

(28)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vplyv fondov súkromného kapitálu, zaistených fondov a štátnych investičných fondov na priemyselné zmeny v Európe“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 56.

(29)  Pozri Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(30)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“, Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 66.

(31)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Rozvoj dávok sociálneho zabezpečenia“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 28, CESE 977/2010.

(32)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 52.

(33)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii“, Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 103.

(34)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vplyv celosvetovej krízy na hlavné európske odvetvia výroby a služieb“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 43.

(35)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Podpora podnikateľských paradigiem prostredníctvom vzdelávania a učenia“, Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 110 a stanovisko EHSV na tému „Nové tendencie v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti: špecifický prípad ekonomicky závislej samostatnej zárobkovej činnosti“ Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 44.

(36)  Pozri Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 28.

(37)  Pozri Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 70.

(38)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 1.

(39)  Pozri Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 70.

(40)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov K spoločným zásadám flexiistoty. Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality,“ Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 48.

(41)  Pozri Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 1.

(42)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vplyv priemyselných zmien vyplývajúcich z ekologických, energetických a klimatických výziev na zamestnanosť“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 40.

(43)  Pozri Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 43.

(44)  Pozri Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 43.

(45)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Prispôsobiť zručnosti potrebám priemyslu a služieb v procese zmien – Prínos prípadného vytvorenia sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti v Európe“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(46)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(47)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(48)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(49)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Lisabonská agenda a vnútorný trh“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 8.

(50)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 8.

(51)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vývoj odvetvia služieb podnikom v Európe“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 26.

(52)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Služby na vnútornom trhu – požiadavky trhu práce a potreby ochrany spotrebiteľa“, Ú. v. C 175, 27.7.2007, s. 14.

(53)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Vývoj veľkých maloobchodných podnikov a jeho dôsledky pre dodávateľov a spotrebiteľov“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 57.

(54)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zvyšovanie účinnosti presadzovania práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu“, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 105.

(55)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 105.

(56)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 105.

(57)  Pozri Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 105.

(58)  Pozri Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 8 a stanovisko EHSV na tému „Vonkajší rozmer obnovenej lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 41.

(59)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Služby a európsky výrobný priemysel: Interakcie a dôsledky pre zamestnanosť, konkurencieschopnosť a produktivitu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 26.

(60)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitálna agenda pre Európu“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58.

(61)  Pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 54.

(62)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ‚Najskôr myslieť v malom‘ Iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(63)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Vykonávanie programu Spoločenstva pre vyšší rast a zamestnanosť a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov v EÚ: Ďalší pokrok v roku 2006 a nasledujúce kroky smerom k návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB), (KOM(2007) 223 v konečnom znení, 2. mája 2007).

(64)  Pozri Ú. v. EÚ C 120, 16.8.2008, s. 51.

(65)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu“.Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 67.

(66)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Rady o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 73.

(67)  Pozri Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 57.

(68)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Štruktúry financovania pre MSP v kontexte súčasnej finančnej situácie“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 33.

(69)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 24.

(70)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Energetická chudoba v kontexte liberalizácie a hospodárskej krízy“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 53.

(71)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Energetická stratégia na roky 2011 - 2012“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 1.

(72)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Dosah prebiehajúceho vývoja energetických trhov na priemyselné hodnotové reťazce v Európe“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 88.

(73)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 88.

(74)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Konkurencieschopnosť európskeho sklárskeho a keramického priemyslu vzhľadom na balík opatrení EÚ v oblasti klimatických zmien a energetiky“, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 7.

(75)  Pozri stanovisko výboru EHS na tému „Aké služby všeobecného záujmu nám pomôžu čeliť kríze?“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 77.

(76)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty?“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 65.

(77)  Pozri Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 88.

(78)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o prvom posúdení národných akčných plánov energetickej účinnosti vypracovaných na základe smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách – Spoločný pokrok v oblasti energetickej účinnosti“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54.

(79)  Pozri Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 1.

(80)  Pozri stanovisko EESC na tému „Európska dopravná politika v rámci Lisabonskej stratégie po roku 2010 a stratégie trvalo udržateľného rozvoja“, Ú. v. C 354 28.12.2010, s. 23.

(81)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 23.

(82)  Tamtiež Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 23.

(83)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Podporiť rozšírenie elektrických vozidiel“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 47.

---