11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/8

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (4),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia, SEK(2010)1058,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na ciele tisícročia OSN, medzi ktoré patrí cieľ znížiť do roku 2015 svetovú populáciu trpiacu hladom na polovicu v porovnaní s rokom 1990,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0376/2010),

A.

keďže zaistenie potravinovej bezpečnosti pre európskych občanov, zabezpečenie zdravých a vysokokvalitných potravín pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ako aj zaručenie určitej úrovne príjmov pre poľnohospodárov predstavujú základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) už od jej vzniku a aj v súčasnosti zostávajú kľúčovými cieľmi EÚ,

B.

keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s ponukou potravín v Európe a vo svete a keďže práve najzraniteľnejšia časť obyvateľstva najväčšmi pocítila vplyv zvýšenia cien potravín,

C.

keďže kolísanie cien v poľnohospodárstve má stály charakter, pretože ceny neprimerane reagujú na malé odchýlky v objeme výroby, často v dôsledku špekulácie,

D.

keďže na nedávnom zasadnutí Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť organizácie FAO EÚ zdôraznila problém extrémneho kolísania cien a nová skupina odborníkov na vysokej úrovni bola požiadaná, aby predložila správu o príčinách fluktuácie cien a s ňou spojených opatreniach,

E.

keďže v dôsledku klimatických a iných javov sa môže stať, že krajiny budú uplatňovať protekcionistické politiky, čo dokazujú nedávne zákazy vývozu pšenice zo strany Ruska a Ukrajiny, ktorých svetový vývoz pšenice predstavuje spolu približne 30 %,

F.

keďže svetovú produkciu potravín môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane vplyvu škodcov a chorôb, dostupnosti prírodných zdrojov a prírodných katastrof, čoho dôkazom boli v roku 2010 dlhotrvajúce suchá a požiare v Rusku a rozsiahle záplavy v Pakistane,

G.

keďže klimatické zmeny povedú k zvýšeniu frekvencie prírodných katastrof, čím sa destabilizuje potravinová bezpečnosť,

H.

keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje,

I.

keďže EÚ je najväčším čistým dovozcom poľnohospodárskych produktov a je nadmieru odkázaná na dovoz bielkovín, olejnatých produktov a kukurice pre odvetvie živočíšnej výroby, ako aj ovocia a zeleniny, a to aj preto, že naši výrobcovia nemôžu používať rovnaké výrobné postupy pre tieto produkty,

J.

keďže očakávaný nárast svetovej populácie zo 7 na 9,1 miliardy obyvateľov si bude podľa organizácie FAO do roku 2050 vyžadovať 70 % zvýšenie dodávok potravín,

K.

keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu, keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného platu v krajine, kde daná osoba žije), a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií,

L.

keďže potravinová bezpečnosť neznamená len dostupnosť dodávok potravín, ale podľa organizácie FAO zahŕňa aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých; keďže tým, že sa Európa stane konkurencieschopnejšou, môže prispieť ku svetovej potravinovej bezpečnosti,

M.

keďže nedostatočnú potravinovú bezpečnosť najchudobnejších členov spoločnosti zhoršili dôsledky svetovej hospodárskej a finančnej krízy,

N.

keďže príjmy poľnohospodárov po desiatich rokoch stagnácie príjmov v roku 2009 dramaticky klesli, prevažne v dôsledku zložitých trhových podmienok a rastúcich výrobných nákladov; keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (odhadom 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach,

O.

keďže poľnohospodári dostávajú čoraz menší podiel pridanej hodnoty vytvorenej v potravinovom reťazci, zatiaľ čo podiel potravinárskeho priemyslu sa zvýšil; keďže riadne fungovanie potravinového reťazca je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie toho, aby poľnohospodári získali za svoju produkciu spravodlivý zisk,

P.

keďže v celom reťazci výroby, dodávok a spotreby potravín skončí až 50 % potravín vyrobených v EÚ ako odpad,

Q.

keďže len 7 % poľnohospodárov v EÚ má menej ako 35 rokov,

R.

keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje si súlad a koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ, ako sú SPP, energetická politika, výskumné programy, rozvojové a obchodné politiky a finančná regulácia,

1.

zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárske odvetvie v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie, zabezpečené silnou SPP, majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti;

2.

potvrdzuje, že EÚ má najvyššie štandardy poľnohospodárskej a potravinovej výroby vo svete a kladie silný dôraz na potravinovú bezpečnosť, kvalitu potravín a environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárstva;

3.

domnieva sa, že na nasýtenie Európy a tretích krajín budeme potrebovať všetky formy poľnohospodárstva;

4.

domnieva sa, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a hospodársky prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

5.

potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ nasýtiť svojich občanov a že v tejto súvislosti má udržanie poľnohospodárskej činnosti zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; zdôrazňuje náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných zdrojov spoločnosti poskytnúť kompenzáciu; zdôrazňuje, že potraviny z tretích krajín dovážané do EÚ musia spĺňať tie isté vysoké normy, aby európski výrobcovia neboli znevýhodnení z hľadiska hospodárskej súťaže;

6.

uznáva, že zaručenie primeranej ponuky potravín je dôležitou zložkou potravinovej bezpečnosti, ale zároveň priznáva, že prístup k potravinám a ich dostupnosť si vyžaduje zameranie pozornosti na zabezpečovanie primeranej životnej úrovne, najmä tým, ktorí nemajú dostatok ekonomických zdrojov a medzi ktorých patria často deti, staršie osoby, migranti, utečenci a nezamestnaní;

7.

podporuje vzorec potravinová bezpečnosť – výživa – kvalita – blízkosť – inovácie – produktivita; domnieva sa, že v záujme jeho realizácie by budúca SPP mala zohľadniť očakávania verejnosti, to znamená byť poľnohospodárskou aj potravinovou politikou zameranou na zvyšovanie informovanosti verejnosti o zdravom stravovaní;

8.

domnieva sa, že EÚ by mala vytvoriť lepšie podmienky na vykonávanie stravovacích programov, ako sú programy Ovocie v škole a Mlieko v škole, v členských štátoch, ako aj lepšiu podporu pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o pôvode výrobkov a výžive, keďže uvedomelou voľbou stravovania možno predchádzať chorobám a taktiež znížiť výrazné zaťaženie sociálnych výdavkov v Európe; takisto žiada viac programov na podporu stravovania, na ktoré by sa mala vzťahovať menšia administratívna záťaž, a zvýšenie rozpočtu na tieto programy; vyzýva Komisiu, aby posúdila praktické aspekty týchto programov;

9.

opätovne vyjadruje podporu programu EÚ s názvom Najodkázanejšie osoby; pripomína, že USA na základe poľnohospodárskeho zákona vyčleňujú značnú pomoc doplnkovému programu podpory výživy, ktorý tomuto odvetviu a hospodárstvu všeobecne prináša značné zisky, okrem toho, že zmierňuje niektoré výživové potreby najchudobnejších obyvateľov;

10.

uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky; zdôrazňuje čoraz väčší problém nedostatku vody a jeho vplyv na výrobu potravín; zdôrazňuje potrebu naliehavého riešenia problematiky vodného hospodárstva a zmeny klímy;

11.

pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím najväčšmi závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; pripomína, že je potrebné dôslednejšie podporovať rozvoj výskumu a poradenstvo;

12.

domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením potravinového a palivového problému;

13.

berie na vedomie mieru závislosti od dovozu bielkovín a olejnatých produktov z tretích krajín, čo má v prípadoch prudkého nárastu cien negatívny dosah na potravinárske a poľnohospodárske odvetvie, zvlášť na odvetvie živočíšnej výroby;

14.

vyzýva Komisiu, aby navrhla technické riešenie problému nízkeho zastúpenia geneticky modifikovaného materiálu v rámci dovozu geneticky nemodifikovaných plodín a aby v rámci EÚ navrhla rýchlejší proces schvaľovania dovozu nového geneticky modifikovaného potravinového variantu po dokázaní jeho bezpečnosti;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup verejnosti k informáciám o výsledkoch kontrol potravinovej bezpečnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť na európskej úrovni;

16.

je znepokojený vznikom fenoménu zaberania pôdy a jeho vplyvom na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách, ako aj budúcnosť poľnohospodárstva a poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu v súvislosti s vlastníctvom pôdy a prírodnými zdrojmi;

17.

domnieva sa, že vzhľadom na vysoké náklady na krmivo sa situácia v podnikoch zaoberajúcich sa chovom poľnohospodárskych zvierat v EÚ zhoršila, žiada preto cielené využívanie nástrojov, ktoré sú k dispozícii podľa nariadenia Rady (ES) č.1234/2007 o jednotnej spoločnej organizácii trhov na stabilizáciu trhu a odvrátenie krízy;

18.

domnieva sa, že budúci pokrok v produktivite nových členských krajín zvýši plochu obrábateľnej pôdy a že bude príležitosťou na opätovnú produkciu bielkovín a olejnatých produktov v Európe;

19.

konštatuje, že nemožno zaručiť potravinovú bezpečnosť, ak sa nezaručí voľný prístup ku genetickým zdrojom pre výživu a poľnohospodárstvo, uznáva medzinárodnú zmluvu FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo ako dôležitý nástroj na zachovanie agrobiodiverzity, ktorý tak pomáha predchádzať následkom zmeny klímy;

20.

zdôrazňuje, že stimuly pre trvalo udržateľné energetické plodiny, ktoré sú v súčasnosti plánované, by v nijakom prípade nemali ohroziť potravinovú bezpečnosť pre verejnosť;

21.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili a uskutočnili programy, ktoré budú obsahovať konkrétne poľnohospodárske opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene;

22.

zdôrazňuje nevyhnutnosť podporovať začatie informačnej kampane pre spotrebiteľov týkajúcej sa úsilia poľnohospodárov a poľnohospodárskeho odvetvia v oblasti ochrany životného prostredia a potravinovej bezpečnosti;

23.

je presvedčený, že finančné a poľnohospodárske trhy sú v súčasnosti prepojené viac ako kedykoľvek predtým; domnieva sa, že iba reakcia Európy už nepostačuje a že Európa by mala v otázkach kolísavosti cien a potravinovej bezpečnosti postupovať v súlade s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami; podporuje iniciatívu predsedníctva skupiny G20 v tomto smere;

24.

zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie do budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla trvalé a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

25.

konštatuje, že cenový index finančných trhov pre primárny poľnohospodársky tovar nikdy nebol taký nestabilný; ako príklad uvádza nedávne zvýšenie zmluvných cien pšenice, ktoré v priebehu dvoch mesiacov narástli o 70 %, pričom objem ich obchodovania sa na parížskom trhu komodít takmer zdvojnásobil;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že tieto udalosti sú len sčasti spôsobené základnými trhovými faktormi ako ponuka a dopyt a z veľkej časti sú výsledkom špekulácií; konštatuje, že špekulatívne správanie má na svedomí až 50 % nedávnych nárastov cien; schvaľuje závery osobitného spravodajcu OSN pre právo na potravu, pokiaľ ide o úlohu veľkých inštitucionálnych investorov, napríklad hedžových fondov, penzijných fondov a investičných bánk, ktoré sa zvyčajne nezaoberajú poľnohospodárskymi trhmi, pri ovplyvňovaní indexov cien komodít prostredníctvom pohybov na trhoch s derivátmi;

27.

v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy; zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

28.

víta návrh nariadenia o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia; privítal by zavedenie bezpečnostných sietí proti extrémnej kolísavosti cien, ktoré by boli dostupné ako nástroj rýchlej reakcie na krízu; privítal by koordináciu právnych predpisov medzi EÚ a tretími krajinami, napríklad USA, aby sa obmedzili príležitosti pre špekulantov, ktorí chcú nečestne využiť rozdiely medzi rôznymi regulačnými systémami;

29.

je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému špekulácií, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov a mali by s nimi obchodovať iba obchodníci, ktorí majú legitímny záujem ochraňovať poľnohospodárske výrobky pred rizikami, a ďalšie kategórie osôb, ktoré sú priamo prepojené na skutočnú poľnohospodársku výrobu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

30.

vyjadruje obavu z vysokej miery koncentrácie spoločností obchodujúcich s obilím, na základe ktorej sú príslušné spoločnosti schopné ovplyvňovať ceny na trhu; konštatuje, že to môže viesť k zvýšeniu kolísania cien, pretože spoločnosti obchodujúce s obilím majú vzhľadom na svoje špekulatívne obchody záujem na značnom výkyve cien; domnieva sa, že to dokazuje i skutočnosť, že na zabezpečenie stability a zároveň na ochranu záujmov poľnohospodárov aj spotrebiteľov sú nevyhnutné intervenčné zásoby alebo iná bezpečnostná sieť;

31.

zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez intervenčných alebo strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu tržných intervenčných nástrojov;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v potravinovom reťazci s cieľom zabezpečiť spravodlivú návratnosť pre poľnohospodárov, spravodlivé zisky a tvorbu cien v rámci potravinového dodávateľského reťazca, ako aj životaschopné poľnohospodárske odvetvie, ktoré zaistí potravinovú bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne a účinné návrhy zamerané na riešenie tohto problému;

33.

poukazuje na to, že krajiny s nízkymi príjmami a nedostatkom potravín prejavujú väčšiu zraniteľnosť, keď sú konfrontované s kolísavosťou cien;

34.

konštatuje, že v súčasnosti je v celosvetovom meradle zásobovanie potravinami dostatočné a mnohým ľuďom chýba potravinová bezpečnosť skôr z dôvodu nedostupnosti potravín a vysokých cien;

35.

konštatuje však, že svetové zásoby potravín sú oveľa obmedzenejšie ako v minulosti, pretože počas potravinovej krízy v roku 2007 klesli na rekordnú úroveň 12 týždňových svetových zásob potravín; poukazuje na to, že svetová produkcia potravín čoraz citlivejšie reaguje na extrémne poveternostné podmienky spojené so zmenou klímy, na zvýšený celosvetový tlak na využívanie pôdy v dôsledku urbanizácie a na zvyšujúci sa počet škodcov a chorôb, čo môže spôsobiť náhly a nepredvídateľný nedostatok potravín;

36.

domnieva sa preto, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a zásoby na reguláciu cien komodít), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by mal spravovať spoločný orgán pod záštitou OSN alebo FAO, ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala najefektívnejší spôsob, ako to dosiahnuť, a podala o tom správu Parlamentu; ďalej vyzýva Komisiu, aby zohrávala vedúcu úlohu pri obhajovaní tohto cieleného celosvetového systému zásob potravín;

37.

pripomína, že EÚ zatiaľ zareagovala poskytnutím pomoci a financií vrátane potravinového nástroja; privítal by správy o účinnosti tohto nástroja aj s ohľadom na pokroky v boji proti príčinám a príznakom a vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala možnosť zavedenia nástroja, ktorý by pomohol bojovať proti hladu vo svete;

38.

znovu zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ na odvetvie poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci svojej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy;

39.

vyjadruje poľutovanie nad závermi samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010, ktoré poukazujú na to, že rozvinuté krajiny sú ďaleko od splnenia záväzkov súvisiacich s oficiálnou rozvojovou pomocou;

40.

víta iniciatívu, s ktorou prišla Svetová banka na samite OSN o rozvojových cieľoch tisícročia v roku 2010 a ktorá spočíva vo zvýšení jej podpory pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom stimulovať rast príjmov, zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami;

41.

opätovne potvrdzuje pozíciu, ktorú vyjadril vo svojej správe o budúcnosti SPP po roku 2013; opätovne potvrdzuje odhodlanie uplatňovať ráznu politiku poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá všetkým zaručí potravinovú bezpečnosť, zachová životaschopnosť vidieckej Európy, zvýši konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, zabezpečí pokračovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ, podporí inovácie, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prispeje k riešeniu najvýznamnejších celosvetových výziev, napríklad zmeny klímy; zdôrazňuje tiež, že SPP treba naďalej zjednodušovať a treba v nej odstraňovať byrokraciu s cieľom znížiť náklady príjemcov na jej vykonávanie;

42.

zdôrazňuje úlohu mladých poľnohospodárov v rámci budúcej SPP; poukazuje na to, že iba 7 % európskych poľnohospodárov má menej ako 35 rokov a že v najbližších 10 rokoch zároveň odíde do dôchodku najmenej 4,5 milióna poľnohospodárov; podporuje posilnenie opatrení zameraných na mladých poľnohospodárov, ako sú príspevky na začatie činnosti, dotované úrokové sadzby na pôžičky a ďalšie stimuly, ktoré členské štáty vykonávajú prostredníctvom svojich rozpočtov na rozvoj vidieka; opätovne potvrdzuje podstatu úpravy rozpočtu týkajúcu sa na výmenného programu pre mládež a privítal by, ak by sa zrealizoval ako pilotný program; vyzýva tiež na odstránenie všetkých administratívnych obmedzení, ktoré mladým ľuďom bránia začať pracovať v poľnohospodárskom odvetví;

43.

domnieva sa, že výskum a inovácie sú kľúčom k riešeniu problému potravinovej bezpečnosti pri zvyšovaní výroby za použitia menšieho množstva zdrojov; zdôrazňuje význam podpory odborného vzdelávania, prístupu k vzdelávaniu, prenosu znalostí a výmeny najlepších postupov v poľnohospodárskom odvetví; znovu zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu medzi SPP a ostatnými politikami s cieľom uľahčiť prístup k výskumu a inováciám v poľnohospodárstve;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj v oblasti výskumu a technologických inovácií, s cieľom zlepšiť produktivitu a zároveň splniť kritériá energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti;

45.

poznamenáva, že každý rok sa rozloha pôdy dostupnej na poľnohospodársku výrobu znižuje v dôsledku zmeny klímy a urbanizácie;

46.

rád by zdôraznil najmä význam rozmanitosti európskeho poľnohospodárstva a zabezpečenia spoločnej existencie rôznych poľnohospodárskych modelov vrátane drobného poľnohospodárstva vytvárajúceho pracovné miesta vo vidieckych oblastiach Európy, ako aj význam rozmanitosti a kvality potravín vrátane miestnych a tradične vyrábaných produktov v rámci krátkeho dodávateľského reťazca a výživy v celej Európe, a to s cieľom podporiť rozvoj vidieckych oblastí a zachovanie dedičstva regionálneho potravinárskeho a vinárskeho odvetvia;

47.

konštatuje, že miestne tradičné poľnohospodárske postupy, rodinné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo a organické poľnohospodárstvo môžu byť cenným prínosom k potravinovej bezpečnosti, pretože často predstavujú účinné spôsoby využitia pôdy prostredníctvom metód osobitne vyvíjaných dlhé roky v konkrétnych regiónoch a umožňujú vytvorenie silnej väzby medzi produktom a oblasťou, z ktorej produkt pochádza a ktorá je symbolom kvality a autenticity produktu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto druhy poľnohospodárstva existovali spoločne s udržateľnými modernými podnikmi, pričom sa umožní kombinovanie vysokej produktivity s udržateľným využívaním pôdy;

48.

zdôrazňuje tiež skutočnosť, že prílišné využívanie poľnohospodárskych pozemkov bráni v niektorých členských štátoch dosiahnutiu ziskov poľnohospodárskej činnosti, ktoré sú nevyhnutným opatrením na podporu sceľovania malých plôch;

49.

zdôrazňuje potrebu zachovať rozmanitosť poľnohospodárstva v EÚ a uznáva, že miestne trhy zásobované čerstvými poľnohospodárskymi výrobkami miestnej výroby sú udržateľné z environmentálneho hľadiska a napomáhajú podporovať poľnohospodárske spoločenstvá s tradíciou; zdôrazňuje význam poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov k budúcej SPP zahrnula tieto rozmanité európske modely poľnohospodárstva vrátane zváženia možnosti vytvoriť osobitné finančné stimuly a identifikačné systémy;

50.

zdôrazňuje potrebu vykonávať spravodlivejšiu SPP, čím by sa malo zabezpečiť vyvážené rozdelenie podpory poľnohospodárom v rámci všetkých členských štátov, ako aj medzi nimi, väčšia územná súdržnosť a postupné upúšťanie od vývozných subvencií, a to súčasne s upustením od všetkých foriem vývozných subvencií zo strany obchodných partnerov EÚ a zavedením regulácie pre všetky vývozné opatrenia s podobným účinkom;

51.

uznáva, že v dôsledku reforiem SPP a odstránenia vývozných náhrad sa výrazne zmiernil vplyv poľnohospodárskej výroby EÚ na rozvojové krajiny; žiada EÚ, aby uznala význam podpory poľnohospodárskych odvetví v rozvojových krajinách, najmä zabezpečením, aby bolo poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách a v rámci rozpočtu EÚ na rozvojovú pomoc pre zahraničie prioritou;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.