19.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/30

—

žiada, aby 7. environmentálny akčný program (EAP) podporil miestne a regionálne samosprávy v ich úlohe vykonávateľa predpisov, predovšetkým ich väčším zapojením do prípravy, transpozície a vyhodnocovania právnych predpisov EÚ, účinnou politikou obmedzovania emisií pri zdroji a rozšírením možnosti úhrady nákladov miestnym a regionálnym samosprávam, zameraním sa na to, ako sa udržateľne starať o životné prostredie na zastavaných územiach a stanovením rozumnej lehoty medzi schválením právnych predpisov a ich následnou revíziou,

—

podporuje zlepšenie štruktúry, proaktívneho šírenia a dostupnosti informácií, vrátane vytvárania štruktúrovaných rámcov vykonávania a informovania, pričom zodpovedajúca finančná podpora by sa mala umožniť ako súčasť technickej pomoci zabezpečovanej zo štrukturálnych fondov na roky 2007 až 2014 a z budúceho programu LIFE,

—

je presvedčený, že 7. EAP by mal EÚ a členské štáty zaviazať k zavedeniu nových a zdokonalených nástrojov na zlepšenie schopnosti reagovať, napr. rámca EÚ pre environmentálne inšpekcie a dohľad, inšpekčnej právomoci Európskej komisie, všeobecných kritérií vybavovania sťažností na úrovni štátov a smernice o prístupe k spravodlivosti,

—

víta navrhované partnerské vykonávacie dohody, ktoré by sa však nemali uzatvárať iba medzi Európskou komisiou a určitým členským štátom, ale mala by sa do nich zapojiť aj jedna alebo viaceré miestne a regionálne samosprávy, aby sa primerane zohľadnilo viacúrovňové riadenie,

—

odporúča zlepšiť ekologické výsledky využívaním inovatívnych metód viacúrovňovej správy, vrátane Dohovoru starostov a primátorov rozšíreného o efektívne využívanie zdrojov a ďalšieho rozvoja ceny „Európske hlavné zelené mesto“,

—

víta, že Európska komisia v oznámení súhlasí s jeho návrhom spoločne usporadúvať pravidelné fórum na prerokovávanie regionálnych a miestnych problémov a riešení týkajúcich sa vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ.

Spravodajkyňa

Nilgun CANVER (UK/SES), členka zastupiteľstva londýnskeho mestského obvodu Haringey

Referenčný dokument

Oznámenie „Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagova“

COM(2012) 95 final

1.

pripomína, že účel tohto stanoviska je trojaký:

2.

Oceňuje, že zatiaľ čo sa oznámenie z roku 2008 o vykonávaní environmentálneho práva EÚ (1) zameriavalo na donucovaciu právomoc Európskej komisie pri riešení porušovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, toto oznámenie je zamerané na to, ako zlepšiť vykonávanie predpisov dobrou štátnou, regionálnou a miestnou správou vecí verejných. Odráža to jeho predchádzajúcu kritiku a odporúčania (2).

3.

Poznamenáva, že cieľom oznámenia je zintenzívniť dialóg so všetkými zainteresovanými subjektmi, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, o tom, ako by mohli lepšie spolupracovať na zdokonalení vykonávania právnych predpisov EÚ tým, že by zlepšili zhromažďovanie a výmenu poznatkov, spoločne prijali väčšiu zodpovednosť a zvýšili schopnosť reagovať, aby mohli účinne riešiť každodenné problémy. Zároveň podporuje názor, že poznatky a väčšia schopnosť reagovať predstavujú doplnkové aspekty implementácie.

4.

Je presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy môžu potenciálne dosiahnuť väčší súlad vo vykonávaní a presadzovaní predpisov, a to rozličnými spôsobmi, konkrétne vytýčením dlhodobých environmentálnych cieľov a stratégií, mobilizáciou občanov, zriadením riadne fungujúcich odborov a služieb, využívaním fondov EÚ na investovanie do ekologickej infraštruktúry a ekosystémových služieb, adaptáciou na zmeny podnebia a zmenšovaním nebezpečenstva vzniku pohrôm, uplatňovaním smerníc SEA a EIA a podporou transparentnosti a prístupu k spravodlivosti (3).

5.

Uznáva však, že nové úlohy a predpisy, ktoré EÚ v tejto oblasti od miestnych a regionálnych samospráv žiada, môžu vyvolávať otázky o nákladoch a administratívnom zaťažení. Výbor sa domnieva, že nové iniciatívy by mali byť uplatňované takým spôsobom, ktorý nepovedie k zvyšovaniu nákladov a administratívnej záťaže miestnych a regionálnych orgánov. Žiada Európsku komisiu, aby v tejto oblasti vypracovala posúdenia vplyvu a štúdie. Pripomína svoj všeobecný postoj k administratívnemu zaťaženiu, pričom upozorňuje aj na ustanovenia zmluvy (4), a žiada Európsku komisiu, aby dôkladne posúdila administratívne a predpisové zaťaženie vyplývajúce z akejkoľvek novej iniciatívy EÚ, ktorá bude vychádzať z tohto oznámenia.

6.

Opäť pripomína svoj názor, že 7. EAP je potrebný, pretože doterajší EAP prestal platiť 22. júla 2012 a je potrebné zaistiť kontinuitu. Týmto akčným programom by sa malo zabezpečiť, že rozhodnutia EÚ týkajúce sa životného prostredia budú pre miestne a regionálne orgány dostatočne jasné a predvídateľné (5).

7.

Pripomína svoje skoršie odporúčania o celkovej povahe a prioritách 7. EAP, ktorými osobitne zdôraznil, že je potrebné aby 7. EAP (6) prispel k dosiahnutiu cieľa účinného využívania zdrojov v Európe uvedeného v stratégii Európa 2020 a vízie dlhodobejšieho zamerania environmentálnej politiky EÚ. Rovnako by sa v ňom mali stanoviť jasné ciele, časové plány a činnosti do roku 2020. Takisto musí odrážať vyhlásenie z konferencie Rio+20, ktoré UNCSD schválila 22. júna 2012, a jeho dôraz na začleňujúce ekologické hospodárstvo, ciele udržateľného rozvoja po roku 2015 a príspevok výboru k samitu v Riu de Janeiro (7).

8.

S obavami konštatuje, že vykonávanie právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia je stále nedostatočné a že ich úplné vykonávanie a presadzovanie na všetkých úrovniach má zásadný význam pre zlepšenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľstva, zabezpečenie rovnakých podmienok činnosti, vytvorenie právnej istoty pre priemysel a predchádzanie narušeniam trhu (8). Do konca roku 2009 sa 18,8 % (t. j. 544) konaní voči členským štátom EÚ o porušení právnych predpisov EÚ týkalo životného prostredia, čo svedčí o pretrvávajúcom poškodzovaní životného prostredia a narúšaní hospodárskej súťaže (9).

9.

Konštatuje napríklad, že náklady vyplývajúce z nevykonávania súčasných predpisov EÚ o životnom prostredí sa odhadujú na približne 50 miliárd EUR ročne, pričom ide o náklady na zdravotnú starostlivosť a priame škody na životnom prostredí (10). Medzi ďalšie náklady vznikajúce nevykonávaním predpisov patria škody spôsobené tým, že podnikom unikajú príležitosti, náklady na dodržiavanie predpisov, škody spôsobené narúšaním hospodárskej súťaže v jednotlivých priemyselných odvetviach EÚ a zvýšené náklady na spory o porušení právnych predpisov. Odhaduje sa, že úplným vykonávaním všetkých predpisov o nakladaní s odpadmi by sa obrat odvetvia likvidácie (a recyklovania) odpadov zvýšil o 42 miliárd EUR a vytvorilo by sa okolo 400 000 ďalších pracovných miest (11). Odhaduje sa, že ročný obrat environmentálneho odvetvia presahuje 300 miliárd EUR, takže neistota v spôsobe a časovom rámci vykonávania predpisov môže spôsobiť významné náklady v podobe premárnených príležitostí (12). Ak sa v dôsledku prípadu porušenia musia investície uskutočniť vo veľmi krátkej lehote, budú investičné náklady pravdepodobne vyššie, než keby bolo vykonávanie lepšie naplánované.

10.

Žiada, aby sa správne vykonávanie stalo jedným z prioritných cieľov 7. EAP, čím by sa zaručilo odhodlanie dosiahnuť lepšie environmentálne výsledky, predovšetkým pri cieľoch stanovených v pláne účinného využívania zdrojov, pláne prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a stratégii biologickej rozmanitosti do roku 2020.

11.

Žiada, aby 7. EAP podporil miestne a regionálne samosprávy v ich úlohe vykonávateľa predpisov, predovšetkým týmito prvkami:

12.

Domnieva sa, že zo 7. EAP by mala Európskej únii a členským štátom vyplynúť povinnosť zaviesť nové pokrokové nástroje vykonávania, ktoré budú vychádzať aj z iniciatív uvedených v oznámení a podrobne opísaných v častiach C a D, ako napríklad (13)

13.

Rovnako ako Európska komisia, má aj výbor obavy z nerovnakého monitorovacieho úsilia v jednotlivých častiach Európy, z ktorého pochádzajú často neúplné, vzájomne neporovnateľné a neaktuálne informácie. Nie je dostatok užitočných informácií dostupných on-line a často sa nepublikujú systematicky. Výbor konštatuje že lepšie a prístupnejšie informácie na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni by umožnili skôr identifikovať hlavné ekologické problémy, čo by z dlhodobého hľadiska znamenalo úsporu nákladov.

14.

Vyzdvihuje zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zhromažďovaní poznatkov o vykonávaní predpisov. Cieľom musí byť zabezpečenie dôslednosti a kompatibility informácií na štátnej úrovni a úrovni EÚ a zaručenie ich užitočnosti a spoľahlivosti.

15.

Je presvedčený, že transparentnosť zohráva významnú úlohu pri stimulovaní lepšieho uplatňovania a presadzovania predpisov. Treba podporovať investície do internetových informačných systémov, ktoré širokej verejnosti a verejným inštitúciám sprístupňujú informácie o životnom prostredí a vykonávaní predpisov, a zvýšiť úsilie všetkých úrovní správy o proaktívne šírenie a sprístupňovanie informácií o životnom prostredí.

16.

Trvá na tom, že Komisia by mala pri revízii smernice o prístupe verejnosti k informáciám ohlásenej v oznámení zaručiť, že členské štáty a ich miestne a regionálne samosprávy budú riadne plniť súčasné minimálne požiadavky smernice, osobitne tie, ktoré sa týkajú aktívnejšieho, aktualizovanejšieho a systematického šírenia informácií občanom v súlade s Aarhuským dohovorom (14).

17.

Podporuje návrh Európskej komisie pripravovať štruktúrované rámce vykonávania a informovania pri všetkých kľúčových environmentálnych právnych predpisoch EÚ. Vytvorenie takýchto informačných systémov však musí byť účelné a účinné, pričom sa prakticky a pružne musia využiť aj systémy jednotlivých členských štátov. Vyzýva členské štáty aby s Európskou komisiou spolupracovali na zavedení týchto rámcov so zapojením miestnych a regionálnych samospráv. Vie si predstaviť, že by tieto rámce spolu s radom iniciatív systému výmeny informácií o životnom prostredí (SEIS) viedli k vytvoreniu transparentných štátnych, regionálnych a miestnych informačných systémov, ktoré by sprístupňovali informácie na internete a umožnili miestnym a regionálnym orgánom, občanom, odborníkom a podnikom nájsť najúčinnejší a najskorší spôsob implementácie (15).

18.

Vidí priestor na ďalšiu koordináciu a usmerňovanie žiadostí o údaje adresovaných štátnym, regionálnym a miestnym orgánom v súlade so zásadou „raz vygeneruj, veľakrát použi“. Údaje, ktoré sa vygenerujú ako súčasť vykazovacích povinností podľa jedného právneho predpisu, sú často použiteľné aj podľa iných právnych predpisov.

19.

Zdôrazňuje však, že sa musia zlepšiť definície v smerniciach EÚ, aby sa zaručili rovnaké podmienky monitorovania a vykazovania, informovania verejnosti a donucovania, napríklad pokiaľ ide o rozličné spôsoby likvidácie odpadu a toky odpadu podľa rámcovej smernice o odpadoch.

20.

Veľký význam pripisuje záväzku Európskej komisie preskúmať, ako by sa financovanie z EÚ mohlo využiť pri rozvoji, modernizácii a používaní štruktúrovaných rámcov vykonávania a informovania a zodpovedajúcich interoperabilných informačných systémov v členských štátoch, regiónoch a obciach, ako aj na súvisiacu odbornú prípravu a zvýšenie administratívnych kapacít, ak je to potrebné. Predovšetkým by malo byť možné poskytnúť túto podporu ako súčasť technickej pomoci zabezpečovanej zo štrukturálnych fondov na roky 2007 až 2014 a z budúceho programu LIFE.

21.

Vyzýva EEA, aby v pilotných projektoch preskúmala, ako je možné pomocou informačných a komunikačných technológií a elektronickej verejnej správy zmenšiť tlak na miestne a regionálne samosprávy v oblasti monitorovania a vykazovania bez toho, aby sa ovplyvňoval dosah právnych predpisov.

22.

Podporuje iniciatívy Európskej komisie a členských štátov zamerané na využívanie príležitostí, vrátane zníženia nákladov na monitorovanie a metód pozorovania Zeme, napr. GMES, aby sa zvýšila účinnosť monitorovania vykonávania predpisov v praxi (16). Mohla by sem patriť aj podpora pilotných projektov v miestnych a regionálnych samosprávach/ zo strany miestnych a regionálnych samospráv.

23.

Zdôrazňuje význam smerníc SEA a EIA ako nástrojov miestnej a regionálnej verejnej účasti na environmentálnej politike a opakuje svoju výzvu posilniť pri nadchádzajúcej revízii EIA ustanovenia, podľa ktorých by sa konzultácie o EIA mali začať čo najskôr, napríklad v prípravnej fáze stanovovania rozsahu a posudzovania, aby sa urýchlila realizácia nasledujúcich fáz a rozhodovanie príslušných orgánov, a do smernice zaradiť minimálne požiadavky ako sprístupniť dokumentáciu EIA zainteresovanej verejnosti (17).

24.

Súhlasí, že sú potrebné lepšie celoeurópske, systematicky a proaktívne šírené a on-line dostupné georeferenčné údaje a mapy týkajúce sa životného prostredia, aby sa vytvorili rovnaké podmienky činnosti a doplnili vylepšené informačné systémy členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv.

25.

Víta zámer Európskej komisie rozšíriť postup používaný pri smernici o riadení kvality vody určenej na kúpanie na všetky súvisiace environmentálne právne predpisy EÚ a vychádzať aj z pilotných testov, ktoré EEA vyvíja na posudzovanie odpadov a kvality ovzdušia.

26.

Oceňuje úlohu EEA pri spracovávaní monitorovacích údajov, ktoré členské štáty zaslali Komisii, podporuje aj jej rastúcu úlohu pri podpore Európskej komisie/pri poskytovaní pomoci Európskej komisii pri rozbore správ o implementácii pochádzajúcich od členských štátov a žiada, aby EEA mala väčšiu koordinačnú úlohu pri zabezpečovaní súladu a kompatibility pri zbere a porovnávaní týchto rozličných údajov na úrovni EÚ, ako sa to robí pri rôznych nástrojoch, napr. INSPIRE, SEIS, GMES, GEOSS alebo EyeonEarth.

27.

Očakáva, že Európska komisia pokročí so SEIS a že čoskoro ešte v roku 2012 predstaví svoj vykonávací plán k SEIS, v ktorom opíše súčasný stav a navrhne možné zlepšenia.

28.

Žiada Európsku komisiu, aby zverejnila pravidelne zadávané štúdie kontroly zhody vykonávania environmentálnych právnych predpisov 27 členskými štátmi, vďaka čomu by bola možná úplná demokratická diskusia o stave súboru environmentálnych právnych predpisov.

29.

Opakovane vyzýva Európsku komisiu, aby predložila všeobecný rámec EÚ pre environmentálne inšpekcie a dohľad (18), ktorý by mal členským štátom umožniť pružne uplatňovať usmernenia, a zároveň pritom dosiahnuť vysokú dôslednosť.

30.

Z hľadiska lepšej právnej regulácie by sa rámec EÚ pre inšpekcie životného prostredia mal stať ústredným rámcom environmentálnych právnych predpisov EÚ. Je potrebné sa v čo najväčšej miere vyhýbať osobitným ustanoveniam v odvetvových smerniciach EÚ týkajúcich sa životného prostredia. Ak sú osobitné ustanovenia v odvetvových smerniciach nevyhnutné, musia sa zosúladiť s týmto rámcom.

31.

Je presvedčený, že rámec štátnych inšpekcií platný v celej EÚ môže obmedziť nekalú konkurenciu regiónov a obcí EÚ vyplývajúcu z rozdielnych alebo chýbajúcich režimov inšpekcií, zabezpečiť rovnaké podmienky pri súdnych podaniach a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a súlad v celej EÚ. Forma a obsah inšpekcií by sa mali stanovovať na úrovni štátov a ďalej rozpracovať na miestnej a regionálnej úrovni, avšak na základe všeobecných zásad stanovených rámcom EÚ, vrátane vylepšeného prístupu založeného na posúdení rizík (19), a Európska environmentálna agentúra by v spolupráci s národnými agentúrami životného prostredia mohla zohrávať významnú úlohu pri ich určovaní a propagácii.

32.

Je presvedčený, že Európska komisia by mala mať možnosť vyšetriť prípady, keď je podozrenie, že sa nedodržiavajú environmentálne právne predpisy EÚ. Takúto vyšetrovaciu možnosť má v súčasnosti vo veciach týkajúcich sa colnej únie, poľnohospodárstva, rybolovu, regionálnej politiky, hospodárskej súťaže, veterinárnej a finančnej politiky (20). Takáto inšpekčná právomoc Európskej komisie môže byť v rozpore so vzťahmi medzi orgánmi správy v rámci členských štátov. Uvedené vyšetrovania preto musia zohľadniť platné pravidlá dohľadu jednotlivých úrovní správy v príslušnom členskom štáte. Vyšetrovania Európskej komisie musia tiež v čo najväčšej miere prebiehať podľa zvyčajného postupu EÚ pri porušení predpisov.

33.

Považuje za zásadné, aby Európska komisia ako doplnkovú činnosť predkladala správy o možnostiach posilnenia siete EÚ na uplatňovanie a presadzovanie environmentálnych právnych predpisov (IMPEL), predovšetkým vrátane zabezpečenia primeranej dlhodobej finančnej podpory tejto siete a jej zvýšeného systematického používania pri vzájomných inšpekciách, využívania jej práce týkajúcej sa určovania a výmeny osvedčených postupov, a takisto jej rozšírenia na regionálnu a miestnu úroveň (21).

34.

Vyjadruje obavy týkajúce sa nedostatkov a chýbajúcich opravných prostriedkov v mnohých sústavách vybavovania žiadostí, čo občanov núti obrátiť sa na Európsku komisiu, petičný výbor Európskeho parlamentu alebo ombudsmana EÚ, ktorí sú preťažení sťažnosťami.

35.

Podporuje návrhy všeobecných kritérií vybavovania sťažností na úrovni štátov, vrátane riešenia sporov napríklad mediáciou, založených na osobitných ustanoveniach o sťažnostiach a urovnávaní sporov na štátnej úrovni zakotvených v právnych predpisoch o ochrane spotrebiteľov (22). Kritériá by mohli zahŕňať napríklad všeobecné záruky dôvernosti, včasnosti a potreby poskytovať občanom na internete informácie o tom, ako sa problém vyriešil, a sprístupniť občanom a mimovládnym organizáciám nezávislé miestne inštitúcie na podávanie sťažností, pričom sa musí zohľadniť povinnosť dostupnosti právnej ochrany vyplývajúca z Aarhuského dohovoru a nesmie sa ovplyvniť všeobecné právo obracať sa so sťažnosťami na inštitúcie EÚ.

36.

Konštatuje, že návrh smernice o prístupe k spravodlivosti vo veciach ochrany životného prostredia z roku 2003 ešte nebol prijatý ako právny nástroj, Súdny dvor Európskej únie však potvrdil, že súdy členských štátov musia interpretovať pravidlá o prístupe k spravodlivosti v súlade s Aarhuským dohovorom (23). Vzhľadom na judikatúru, ktorá stanovuje lepšiu dostupnosť súdov pre občanov a mimovládne organizácie, sú teraz súdy členských štátov, miestne a regionálne samosprávy a subjekty s environmentálnymi záujmami v neistote pri riešení tohto problému.

37.

Opätovne preto zdôrazňuje, že je potrebné znova sa zaoberať pozastavenou smernicou o prístupe k spravodlivosti (24). V mnohých členských štátoch by sa tak odstránili súčasné rozdiely v dodržiavaní požiadaviek podľa článku 9 ods. 3 a ods. 4 Aarhuského dohovoru. Rovnako by sa zvýšila úloha verejnosti ako katalyzátora lepšieho presadzovania environmentálnych právnych predpisov na všetkých úrovniach. Zo súčasného oznámenia nie je dostatočne zrejmé, ako chce Európska komisia tento problém riešiť.

38.

Výbor víta podporu, ktorú Európska komisia vyslovuje jeho návrhu spoločne usporadúvať pravidelné fórum na prerokovávanie regionálnych a miestnych problémov a riešení týkajúcich sa vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ (25). Fórum by vytvorilo priestor na neustály dialóg a výmenu skúseností medzi environmentálnymi pracovníkmi miestnych a regionálnych orgánov a ich združení, členmi poradných platforiem a sietí Výboru regiónov, a takisto Európskou komisiou.

39.

Víta, že Európska komisia návrhom nového nástroja partnerských vykonávacích dohôd vo veľkom rozsahu zohľadnila predchádzajúcu výzvu výboru (26), aby EÚ rozšírila pilotnú prácu na tripartitných dohodách a zmluvách, ktorú Európska komisia vykonala už v roku 2002 (27). Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla viac informácií a odporúčaní, ako bude tento nástroj vyzerať a ako sa bude používať.

40.

Je presvedčený, že partnerské vykonávacie dohody by sa nemali uzatvárať iba medzi Európskou komisiou a určitým členským štátom, ale že by sa do nich mala zapojiť aj jedna alebo viaceré miestne a regionálne samosprávy, aby sa primerane zohľadnilo viacúrovňové riadenie, čím by sa dohody stali tripartitnými vykonávacími dohodami.

41.

Je presvedčený, že tripartitné vykonávacie dohody by mohli pomôcť pri uplatňovaní určitej environmentálnej politiky EÚ, keď sa tradičnými nástrojmi nedosiahne potrebný záväzok riešiť vznikajúce alebo pretrvávajúce environmentálne problémy a problémy s porušovaním predpisov. Z dohôd by mali vyplynúť jasné záväzky členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov zaviesť potrebné opatrenia, a takisto záväzok EÚ poskytovať podporu. Tieto záväzky musia dostať formálnu podobu stanovením dosiahnuteľných cieľov a lehôt, a musia sa zverejniť, aby ich plnenie bolo možné riadne kontrolovať.

42.

Vyjadruje poľutovanie, že v oznámení sa nezohľadnil jeho návrh spoločne pouvažovať o konkrétnych spôsoboch, ako rozšíriť Dohovor starostov a primátorov na oblasti, ktoré sú kľúčové pre hlavnú iniciatívu „Európa efektívne využívajúca zdroje“, napríklad biodiverzita a využívanie pôdy, spracovanie odpadu a vodné hospodárstvo alebo znečistenie ovzdušia (28). Je presvedčený, že by to uľahčilo uplatňovanie environmentálnej politiky EÚ pomocou inovatívnej metódy viacúrovňovej správy, pri ktorej sa namiesto spoliehania sa iba na presadzovanie právnych predpisov EÚ podporuje aktívne úsilie miestnych a regionálnych samospráv o ich riadne vykonávanie.

43.

Vyjadruje poľutovanie, že v oznámení nie je odkaz na cenu „Európske hlavné zelené mesto“, ktorej udeľovanie výbor rozhodne podporuje ako dôležitý prostriedok na predstavenie miest, ktoré sú príkladné a novátorské vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, a ako prostriedok na výmenu skúseností s inými mestami. Opakuje preto svoje odporúčanie z roku 2010 ďalej rozvíjať túto cenu (29).

44.

Zdôrazňuje, že žiadna úroveň správy nemôže sama vyriešiť problémy týkajúce sa životného prostredia a klimatických zmien, ani realizovať politiku EÚ. Je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, pričom sa každá úroveň správy (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a prijme opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni. Výbor podporuje vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné vykonávacie plány (30).

45.

Pripomína, že environmentálna politika je oblasťou, v ktorej sa kompetencie delia medzi EÚ a členské štáty, a preto sa pri nej uplatňuje zásada subsidiarity.

46.

Konštatuje, že Európska komisia neposudzuje, či sú možnosti načrtnuté v oznámení v súlade so zásadou subsidiarity. Domnieva sa, že v tomto štádiu sa tieto možnosti uvádzajú v oznámení na prediskutovanie a zváženie, a preto podľa neho nie sú dostatočne rozvinuté na vytvorenie definitívneho názoru, pričom mnohé závisí od toho, či (a ako) sa Európska komisia rozhodne niektoré z nich rozpracovať.

47.

S touto výhradou berie na vedomie príspevky siete na monitorovanie subsidiarity, z ktorých vo všeobecnosti vyplýva, že možnosti uvedené v oznámení po úplnom sformulovaní pravdepodobne nebudú predstavovať podstatné porušenie subsidiarity (31).

48.

Poznamenáva však, že aj napriek podpore modernizácie súčasného rámca inšpekcií bude možno sieť na monitorovanie subsidiarity klásť určitý odpor voči tomu, aby sa rámec stal záväzným, a takisto voči zriadeniu inšpekčného orgánu EÚ. Podobne budú niektorí členovia tejto siete napriek podpore kritérií vybavovania sťažností členskými štátmi možno uprednostňovať, aby išlo o nezáväzné odporúčania. Zdá sa, že panuje súhlas s tým, aby EÚ stanovila podmienky účinnej a efektívnej dostupnosti súdov členských štátov vo veciach environmentálnych právnych predpisov EÚ.