15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/23

1.1

EHSV je pevne presvedčený, že skutočné partnerstvo, ktoré zapája všetkých partnerov a zúčastnené strany organizovanej občianskej spoločnosti (1) do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia ex post, pokiaľ ide o programy a projekty v rámci politiky súdržnosti EÚ, priamo prispieva k zvýšeniu kvality a k účinnej realizácii. Zásada partnerstva je vynikajúcim príkladom, ako možno uplatniť dobrú správu v ostatných politikách EÚ a účinne tak zaviesť stratégiu EÚ 2020.

1.2

EHSV so zreteľom na kódex správania dôrazne podporuje iniciatívu Komisie a rozhodne súhlasí s navrhnutými odporúčaniami. EHSV oceňuje podporu kódexu zo strany Európskeho parlamentu a Výboru regiónov, pripomína však, že takéto partnerstvo by malo poskytovať rovnaké podmienky pre všetkých verejných aj súkromných partnerov.

1.3

EHSV však vyjadruje hlboké sklamanie, že Rada zatiaľ vypustila navrhovaný kódex správania z návrhu Komisie. EHSV žiada o spoločný postup s Výborom regiónov zameraný na obhájenie kódexu správania.

1.4

EHSV je hlboko znepokojený vzrastajúcimi obavami, ktoré pociťuje organizovaná občianska spoločnosť v súvislosti s vykonávaním zásady partnerstva. Správy niektorých členských štátov poukazujú na súčasný trend ústupu tejto zásady partnerstva a menšej miery účasti organizovanej občianskej spoločnosti. Odstránenie kódexu správania z návrhov Komisie takisto vzbudzuje veľké obavy. V čase krízy je potrebná väčšia zodpovednosť sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti.

1.5

Aj keď ide len o pracovný dokument útvarov Komisie, tento text je vhodne načasovaný, keďže v niekoľkých členských štátoch a regiónoch sa už začalo programovanie štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020. Komisia by ho mala aktívne rozširovať, aby ho mohli využívať relevantní partneri. EHSV vyzýva svojich členov, aby svoje organizácie aktívne zapájali do projektov a programov politiky súdržnosti EÚ, ktoré sa opierajú o kódex správania.

1.6

EHSV by chcel naliehavo zdôrazniť, že operačné programy by sa mali zamerať na také činnosti a opatrenia, ktoré budú podporovať partnerstvo. Hlavnou zásadou by malo byť rovnaké zaobchádzanie a pluralizmus v oblasti partnerstva, cielené partnerstvá pre cielené programy a zvýšenie budovania kapacít.

1.7

EHSV sa domnieva, že monitorovacie výbory by mali byť doplnené o ostatné nástroje partnerstva. V tejto súvislosti EHSV pripomína znenie, ktoré navrhol Európsky parlament vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach: „spolupracovať s partnermi“ by sa malo nahradiť pojmom „zapájať partnerov“.

1.8

EHSV navrhuje „kontrolu partnerstva“, ktorú by riadili samotní partneri. Takýto európsky systém monitorovania by mal byť založený na zavedení jednoduchého kontrolného zoznamu a partnerských hodnotení zo strany Komisie spolu s európskymi organizáciami zúčastnených strán. EHSV vyjadruje veľký záujem o aktívnu účasť na tomto procese.

1.9

Riadne vykonávanie zásady partnerstva podľa ustanovení kódexu správania by malo byť podmienkou pred tým, ako Komisia podpíše zmluvy o partnerstve s rôznymi členskými štátmi. V tomto kontexte môžu byť navýšené zdroje na operačné programy ako stimul na splnenie tejto podmienky.

2.1

Zásada partnerstva sa od svojho zavedenia v roku 1988 vykonávala pomaly a postupne. Do tohto procesu bola zahrnutá organizovaná občianska spoločnosť, najmä sociálni partneri. Túto zásadu ľahšie prevzali krajiny, v ktorých je partnerstvo neoddeliteľnou súčasťou politického procesu. Táto zásada sa posilnila, keď Komisia získala viac priamej zodpovednosti v oblasti politiky súdržnosti, a po zavedení iniciatív Spoločenstva, napríklad EQUAL a LEADER.

2.2

V mnohých prípadoch mali však tieto partnerstvá iba formálny charakter. V programovom období 2006 – 2013 sa partnerstvo aktívne nepodporovalo ani vtedy, keď sa v rovnakom čase kľúčovým aspektom presadzovania lisabonskej stratégie stala účasť zainteresovaných strán. Politika súdržnosti EÚ čelila novým výzvam, keď v roku 2004 pristúpilo k EÚ 10 krajín, po ktorých nasledovali v roku 2007 Bulharsko a Rumunsko.

2.3

Komisia poukázala na nedostatky a partneri z občianskej spoločnosti kritizovali prekážky. V nadväznosti na zmenu vzťahu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti riadenia politiky súdržnosti EÚ sa pozornosť zamerala na šírenie osvedčených postupov.

2.4

Komisia v roku 2009 požiadala EHSV o vydanie prieskumného stanoviska týkajúceho sa podpory partnerstva v rámci štrukturálnych fondov na základe osvedčených postupov. Toto stanovisko bolo zároveň doplnené o publikáciu „Na tango treba dvoch“, ktorá sa zaoberá vybranými prípadmi osvedčených postupov v členských štátoch. Komisia odvtedy prevzala návrh kódexu osvedčených postupov EHSV.

2.5

Súčasná situácia dokazuje, že vo väčšine členských štátov sa rozvíja partnerstvo s organizovanou občianskou spoločnosťou. Ako model rozvíjajúcich sa osvedčených postupov môže v niektorých prípadoch slúžiť Poľsko. Uplatňovanie tohto partnerstva je určite výzvou pre tie krajiny, ktoré naposledy pristúpili k EÚ, ako sú Bulharsko a Rumunsko, a čoskoro aj Chorvátsko. Týka sa to aj niektorých členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, ako aj tých, ktoré sú členmi už niekoľko rokov, ako Portugalsko a Grécko.

2.6

V organizovanej občianskej spoločnosti však vzrastajú obavy v súvislosti s vykonávaním zásady partnerstva. Očakávania sa nenaplnili. Správy niektorých členských štátov poukazujú na súčasný trend ústupu tejto zásady partnerstva, menšiu mieru účasti organizovanej spoločnosti a odstránenie kódexu správania zo strany Rady. V niektorých krajinách sa programovanie na obdobie 2014 – 2020 začalo bez toho, aby boli so samozrejmosťou prizvané súkromné zainteresované strany. Táto politická neochota sa musí odstrániť, aby sa európsky kódex správania v oblasti partnerstva mohol náležite uplatňovať.

3.1

V rámci návrhov Komisie, pokiaľ ide o fondy spoločného strategického rámca na obdobie 2014 – 2020, budú členské štáty povinné zorganizovať partnerstvo. Podporí sa to európskym kódexom správania v oblasti partnerstva, ktorý stanoví ciele a kritériá pre uplatňovanie partnerstva a zjednoduší výmenu informácií, skúseností, výsledkov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Komisia prijme európsky kódex správania v oblasti partnerstva ako delegovaný akt do troch mesiacov od prijatia nariadenia o spoločných ustanoveniach (CPR).

3.2

Pracovný dokument útvarov Komisie je prvým krokom k zefektívneniu zásady partnerstva. Šesť kapitol obsahuje 18 podrobných usmernení. Zahŕňajú témy:

3.3

Treba poznamenať, že navrhovaný európsky kódex správania v oblasti partnerstva bol preložený do všetkých jazykov EÚ, čím sa zjednoduší jeho šírenie a používanie.

4.1

EHSV na konkrétnu žiadosť Európskej komisie pracoval na zásade partnerstva v roku 2010 (ECO/258 – spravodajca pán Olsson (2)) a vo svojom stanovisku k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (ECO/314 – spravodajca pán VARDAKATSANIS) vo veľkej miere poskytol pripomienky k návrhom Európskej komisie v oblasti partnerstva.

4.2

EHSV navrhol, aby bol Kódex osvedčených postupov založený na niekoľkých usmerneniach, z ktorých sa väčšina zohľadnila v pracovnom dokumente útvarov Komisie:

4.3

EHSV vyjadruje presvedčenie, že partnerstvo, ktoré zapája všetkých partnerov podľa definície v článku 5 ods. 1 nariadenia o spoločných ustanoveniach do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia ex post, pokiaľ ide o projekty v rámci politiky súdržnosti EÚ, priamo prispieva k ich úspešnosti. Víta pokrok v článku 5 návrhu Európskej komisie, na základe ktorého sa partnerstvo stáva povinným prvkom; pripomína, že účasť by mala byť skutočná vo všetkých fázach plnenia fondov so zahrnutím partnerov, ktorí majú v monitorovacích výboroch hlasovacie právo.

4.4

EHSV vyzýva na spoločný postup s Výborom regiónov a žiada Európsku komisiu a Európsky parlament, aby obhájili európsky kódex správania v oblasti partnerstva, ktorý Rada zrušila. EHSV o to dôrazne žiadal 6. novembra 2012 na neformálnej schôdzi ministrov v Nikózii.

5.1

Rada zamietla návrh Komisie na kódex správania, čo v praxi nepochybne oslabí uplatňovanie zásady partnerstva.

5.2

Európsky parlament navrhol komplexnú zmenu a doplnenie kódexu správania v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré sú založené na deviatich požiadavkách. EHSV tento prístup podporuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je uvedený nižšie (3). EHSV vyjadruje znepokojenie, že Európsky parlament rozlišuje medzi súkromnými a verejnými partnermi, čo môže viesť k nerovnakému zaobchádzaniu s jednotlivými partnermi.

5.3

VR podporuje európsky kódex správania v oblasti partnerstva a vyzýva všetky zainteresované územné orgány na organizovanie partnerstiev. Okrem iného zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť konkrétne podmienky v členských štátoch, význam subsidiarity a proporcionality, postup výberu partnerov, ktorí podporujú pluralizmus s cieľom zahrnúť aj marginalizované skupiny. Výbor regiónov nastoľuje otázku týkajúcu sa práv a zodpovedností partnerov, čím zároveň rozlišuje medzi súkromnými a verejnými partnermi.

6.1

Európska organizovaná občianska spoločnosť sa domnieva, že neexistencia partnerstva bola jedným z hlavných dôvodov zníženia vplyvu štrukturálnych fondov v rokoch 2007 – 2013 v niektorých členských štátoch.

6.2

Malo by sa zreteľnejšie uviesť, že organizovaná občianska spoločnosť zastupuje spolu s verejnými orgánmi všeobecný záujem.

6.3

Organizovaná občianska spoločnosť je často vylúčená zo skutočného a trvalého partnerstva z dôvodu prekážok, ktoré vytvárajú pravidlá v oblasti spolufinancovania, administratívnej záťaže, neprimeraných cieľov vnútroštátnych operačných programov a nedostatočnej účasti na monitorovaní fondov.

6.4

Organizovaná občianska spoločnosť uznáva úsilie, ktoré vynaložila Európska komisia na zjednodušenie postupov, ale domnieva sa, že ešte stále nie je dostatočné na možnosti včasného a jednoduchého čerpania fondov zo strany súkromného sektora ako celku. Príliš veľká zložitosť a administratívna záťaž naďalej pretrvávajú, pričom je takisto potrebné znížiť byrokraciu. Musia sa zohľadniť tieto aspekty:

6.5

Organizovaná občianska spoločnosť zdôrazňuje význam budovania kapacít pre partnerov a žiada o zahrnutie definície budovania kapacít. Definícia budovania kapacít by sa mala chápať ako zvýšenie účasti partnerov na príprave, vykonávaní a monitorovaní štrukturálnych fondov vo všetkých fázach.

6.6

EHSV zdôrazňuje potrebu vytvorenia rozsiahleho partnerstva, ktoré by malo zastupovať široké spektrum rôznych záujmov. Mal by sa vypracovať zrozumiteľný spôsob na vymedzenie zodpovedností a funkcií týchto rôznych partnerov.

7.1

Účinné zavedenie zásady partnerstva je systematický proces. Návrh Komisie je prvým krokom k formalizácii a kodifikácii zásady partnerstva na úrovni EÚ. EHSV s radosťou konštatuje, že Európsky parlament aj Výbor regiónov podporujú zásadu účinného partnerstva. Zásada partnerstva je v podstate vynikajúcim príkladom toho, ako možno uplatniť dobrú správu v ostatných politikách EÚ a účinne tak zaviesť stratégiu EÚ 2020.

7.2

EHSV je hlboko znepokojený, že Rada chce obmedziť zásadu partnerstva návratom k súčasným prísnejším pravidlám na programové obdobie 2006 – 2013; vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pomohli zvrátiť tento vývoj.

8.1

Keďže programovanie štrukturálneho fondu na obdobie 2014 – 2020 sa už v niekoľkých členských štátoch začalo, pre verejnú správu aj organizovanú občiansku spoločnosť je dôležité využívať pracovný dokument útvarov Komisie. EHSV oceňuje, že kódex správania bol preložený do všetkých jazykov EÚ. Komisia by mala aktívne šíriť svoje návrhy v členských štátoch v spolupráci s verejnou správou a organizovanou občianskou spoločnosťou.

8.2

EHSV je presvedčený, že otázke monitorovania sa v návrhoch Komisie nevenovala dostatočná pozornosť. Európsky systém monitorovania založený na jednoduchom kontrolnom zozname a partnerských hodnoteniach by sa mal zaviesť v spolupráci s európskymi organizáciami zúčastnených strán. EHSV vyjadruje záujem o aktívnu účasť na tomto procese.

8.3

Kontrolný zoznam by mal vychádzať z minimálnych špecifikácií, konkrétne pokiaľ ide o výber, účasť v rôznych fázach a budovanie kapacít partnerov. Takisto by sa mal posúdiť spôsob riešenia konfliktov záujmov. Tieto špecifikácie by sa mali opierať o analýzu SWOT (so zameraním na silné stránky, nedostatky, príležitosti a ohrozenia), ktorá by viedla k zlepšeniam.

8.4

Súkromné zainteresované strany/partneri by v rámci tohto systému mali vykonať „kontrolu partnerstva“ založenú na navrhovanom kontrolnom zozname. EHSV navrhuje jednoduchý systém hodnotenia s tromi úrovňami: nedostatočná/dostatočná/excelentná. Ako sa navrhuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie, takáto kontrola by posilnila účasť partnerov na hodnotení.

8.5

EHSV pripomína, že znenie navrhované Európskym parlamentom v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach „spolupracovať s partnermi“ sa musí nahradiť pojmom „zapojiť partnerov“.

8.6

EHSV pripomína svoj predchádzajúci návrh, aby regióny, ktoré si chcú vymieňať skúsenosti a šíriť osvedčené postupy, vytvorili sieť „regiónov vynikajúcich v partnerstve“.

8.7

Osvedčené postupy prezentované v brožúre EHSV „Na tango treba dvoch“ boli do veľkej miery ocenené; bolo by veľmi užitočné otestovať tieto príklady v ostatných krajinách (dokonca aj keď sa partnerstvo musí prispôsobiť vnútroštátnym okolnostiam). EHSV navrhuje aktualizovať túto brožúru v prepracovanom vydaní, ktoré by obsahovalo skúsenosti získané z neosvedčených postupov.

8.8

EHSV zdôrazňuje význam zapojenia partnerov z prvotnej fázy do dialógu v kontexte pracovného programu (informačný/konzultačný/participatívny plán) a presného plánu v súlade s návrhom EHSV a podporou Komisie. Tento proces sa zároveň musí vymedziť v zmluve o partnerstve. Správne vykonávanie zásady partnerstva podľa európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva by malo byť podmienkou pred tým, ako Komisia podpíše zmluvy o partnerstve s ostatnými členskými štátmi. EHSV navrhuje, aby sa zdroje operačných programov použili v prospech budovania kapacít medzi partnermi ako stimul na splnenie tejto podmienky.

8.9

Výber partnerov by mal prebiehať v rámci „pluralizmu v partnerstve“. Okrem hospodárskych a sociálnych partnerov a príslušných orgánov občianskej spoločnosti treba zapojiť aj ostatné subjekty, ako sú inovačné, vznikajúce a marginalizované sféry spoločnosti, ktoré musia mať prístup k partnerstvu a musia v ňom zohrávať istú úlohu. Pre tieto sféry je veľmi užitočný model koordinačných platforiem. Aj mikropodniky ako najmenšie podniky (s vysokým potenciálom vytvárania pracovných miest) a sociálne hospodárstvo (ako to vyplýva z iniciatívy pre sociálne podnikanie) musia byť zapojené do partnerstva ako hospodárski partneri.

8.10

Navrhovaná tematická koncentrácia v programoch, ako aj ostatné zameranie programov – z geografického hľadiska, podľa skupín, sektorov atď. – zjednodušia cielené a účinnejšie partnerstvo.

8.11

Práca v monitorovacích výboroch je často veľmi formálna a nespĺňa požiadavku skutočného partnerstva. Mala by sa doplniť o konzultačné orgány, pracovné skupiny a ostatné nástroje partnerstva s cieľom posilniť tento proces.

8.12

Budovanie kapacít je potrebné pre partnerov vo všetkých členských štátoch, čo výrazne prispieva k celému procesu. Na tento účel by sa mala využiť technická pomoc, ako aj vlastné prostriedky členského štátu.

3a.

Európsky kódex správania stanovuje, okrem iného, tieto požiadavky: