This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012SC0176
COMMISSION STAFF WORKING PAPER EXECUTIVE SUMMARY OF THE IMPACT ASSESSMENT Accompanying the document COMMISSION REGULATION (EU) No …/.. of XXX on the monitoring and reporting of greenhouse gas emissions pursuant to Directive 2003/87/EC of the European Parliament and of the Council COMMISSION REGULATION (EU) No …/.. of XXX on the verification of greenhouse gas emission reports and tonne-kilometre reports and the accreditation of verifiers pursuant to Directive 2003/87/EC of the European Parliament and of the Council
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. …/… z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. …/… z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES
/* SEC/2012/0176 final */
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. …/… z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES /* SEC/2012/0176 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č.
.../.. z XXX o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. .../.. z XXX o overovaní správ o emisiách,
správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 1. Vymedzenie problÉMU Problematika sa už vymedzila v rámci
posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2003/87/ES (smernica o EU ETS), zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (preskúmanie smernice o EU
ETS) o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových
plynov v Únii s cieľom podporiť zníženie emisií
skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom. Monitorovanie a nahlasovanie Monitorovanie a nahlasovanie
na úrovni zariadenia je jedným z pilierov systému obchodovania
s emisiami v súlade s požiadavkami článku 14 smernice
o EU ETS (smernica 2003/87/ES). V rozhodnutí 2007/589/ES, ktorým sa
zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ
o emisiách skleníkových plynov (ďalej len „rozhodnutie
o monitorovaní a nahlasovaní“), sa uvádzajú normy monitorovania a nahlasovania
emisií skleníkových plynov, pokiaľ ide o zariadenia, na ktoré sa
vzťahuje smernica o EU ETS. V analýze vykonanej počas posúdenia
vplyvu pri príprave návrhu preskúmania smernice o EU ETS[1]
sa určil celý rad vykonávacích opatrení a požiadaviek na uplatňovanie
monitorovania a nahlasovania zo strany členských štátov a
príslušných orgánov. Celkovo sa zistilo, že v rámci Únie nemajú všetci
v oblasti monitorovania a nahlasovania rovnakú východiskovú pozíciu,
čo spôsobuje rozdiely v úrovni presnosti. Neprítomnosť rovnakej
východiskovej pozície a nepresnosti vznikajúce v jej dôsledku by mohli
narušiť environmentálnu integritu a dôveryhodnosť systému
a spôsobiť vyššie náklady, než je potrebné. Z hodnotiacich projektov vykonaných
v mene Komisie a niekoľkých členských štátov okrem toho
vyplynulo, že hlavnou výzvou ďalšieho rozvoja pri dosahovaní súladu
s EU ETS je nedostatok transparentnosti, informácií o kvalite a
jednotnosti, čo môže viesť k nedôvere, ako aj k dodatočným
nákladom. Zistilo sa takisto, že výsledný/jestvujúci systém je oslabený pre
meniace sa predpisy o monitorovaní a nahlasovaní a meniace sa
zodpovednosti členských štátov. Overovanie a akreditácia
overovateľov V súvislosti s overovaním a akreditáciou
overovateľov sa zistili podobné problémy[2]. Overovanie správ
o monitorovaní je dôležité, keďže inak by prevádzkovatelia podhodnocujúci
svoje emisie nielen že profitovali (tak, že by odovzdávali menej kvót, než sa
vyžaduje), ale zároveň by narušili environmentálnu integritu systému.
Smernicou o EU ETS a rozhodnutím 2007/589/ES, ktorým sa zavádzajú
usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách
skleníkových plynov (ďalej len „rozhodnutie o monitorovaní a nahlasovaní“),
sa upravujú len základné požiadavky a hľadiská postupu overovania.
Pripomeňme, že členské štáty si mali vytvoriť osobitné
vnútroštátne usmernenia o overovaní. Pri pohľade na akreditáciu
overovateľov badať podobne rôznorodú situáciu v jednotlivých
členských štátoch, ktoré prijali široké spektrum noriem akreditácie overovateľov.
Výsledkom tejto nejednotnosti je neprítomnosť rovnakej východiskovej
pozície a neúčinné fungovanie vnútorného trhu, čo spôsobuje vyššie
náklady a neprimerané prekážky, najmä pre overovateľov, ktorí chcú
poskytovať svoje služby vo viacerých členských štátoch. Úlohou akreditácie bude zlepšiť
úroveň kvality overovania ročných správ o emisiách a súčasne
zaistiť celkovú harmonizáciu systému v súlade s ustanoveniami článku
15 smernice o EU ETS. V tejto súvislosti sa v návrhu nariadenia o
akreditácii a overovaní odkazuje na jestvujúci širší právny rámec akreditácie,
ktorý je vymedzený v nariadení Rady 2008/765/ES z 9. júla 2008, a najmä v
článku 4 ods. 1, v ktorom sa uvádza: „Každý členský štát
vymenuje jeden vnútroštátny akreditačný orgán,“ a v článku 13, v
ktorom sa uvádza: „Komisia zabezpečí, aby sektorové systémy určovali
technické špecifikácie potrebné na splnenie úrovne odbornej spôsobilosti
požadovanej …“. Toto nariadenie takisto sprevádzalo posúdenie vplyvu[3]. Zásada subsidiarity Opatrenia Únie ustanovené v dvoch navrhovaných
nariadeniach sú opodstatnené a potrebné vzhľadom na zásadu subsidiarity z
týchto dôvodov: Cezhraničná povaha zmeny klímy a potreba
vytvorenia solídneho, porovnateľného a súrodého systému monitorovania, nahlasovania
a overovania emisií v rámci Únie sú dôležitými prvkami pri rozhodovaní o
potrebe opatrení na úrovni Únie. Výlučne vnútroštátne opatrenia by
nezabezpečili súlad s požadovanými záväzkami, a takisto by neboli
dostatočné na splnenie úloh uvedených v smernici 2003/87/ES, ani na
dosiahnutie cieľov vytýčených v tejto smernici. Preto bolo
nevyhnutné vytvoriť podporný rámec na úrovni Únie. Dvojica navrhovaných
vykonávacích nariadení je potrebná na vytvorenie harmonizovaných metodík nahlasovania,
ktoré sa v najväčšom možnom meradle sústredia na vytvorenie
požiadaviek, ktorými sa zaistí čo najúčinnejšie vynakladanie
nákladov, a na vytvorenie vhodných podmienok vzájomného uznávania. Zlepšenie
efektivity nahlasovania je kľúčové na dosiahnutie cieľového
zníženia emisií skleníkových plynov. Znižovanie emisií skleníkových plynov si
vyžaduje koordináciu celého radu nástrojov, vymedzenie spoločných kritérií
a spoločných harmonogramov nahlasovania s cieľom umožniť
konsolidáciu údajov členských štátov na úrovni Únie. Koordinácia
dvadsiatich siedmich rôznych systémov by si vyžiadala vyššie náklady ako
vytvorenie jednotného harmonizovaného systému. Keďže sa zastrešujúce záväzky prijímajú
na úrovni Únie, takisto je účinnejšie vytvoriť povinné nástroje nahlasovania
či podmienky overovania a akreditácie overovateľov. Opatrenia
na úrovni Únie prinesú jasný úžitok v porovnaní s úrovňou
členských štátov, a to predovšetkým tak, že znížia riziko výskytu chýbajúcich
údajov, legislatívnych medzier, úniku údajov alebo dvojitého započítania.
Opatrenia na úrovni Únie sú okrem toho najlepším spôsobom, ako
zaistiť rovnakú východiskovú pozíciu a umožniť tak
overovateľom poskytovať vysoko kvalitné služby v celej Únii. Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z
týchto dôvodov: Dvojica navrhovaných nariadení
neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov,
ktoré spočívajú v zlepšení kvality údajov o zmene klímy a zaistení
nezávislého a nestranného overovania akreditovanými a kvalifikovanými overovateľmi
v súlade s ustanoveniami článkov 14 a 15 smernice 2003/87/ES. Návrhy takisto prispievajú k celkovému
cieľu Únie na dosiahnutie cieľového zníženia emisií skleníkových
plynov podľa Kjótskeho protokolu, ciele Únie stanovené v klimaticko-energetickom
balíku, v Kodanskej dohode a rozhodnutí 1/CP.16 (Cancúnske dohody). V návrhoch sa zavádza súbor pravidiel na vykonávanie
monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov v rámci systému
ETS, a takisto aj pravidlá systému overovania a akreditácie
overovateľov, ktorý je z hľadiska postupov v úplnom súlade s
potrebami a spôsobilosťami zariadení, prevádzkovateľov a
prevádzkovateľov lietadiel vrátane jednotného súboru ustanovení v prospech
menších zariadení. Toto posúdenie vplyvu bolo prepracované v
súlade so stanoviskom rady na posúdenie vplyvu a s jej odporúčaniami.
Stanovisko bolo predložené v rámci písomného postupu dňa 22. júla 2011
po tom, ako GR pre oblasť klímy písomne reagovalo na
počiatočný kontrolný zoznam kvality posúdenia vplyvu (IAQC), ktorý
rada na posúdenie vplyvu vydala 19. júla 2011. Pripomienky, ktoré vyplynuli z IACQ,
sa riadne spracovali a týkali sa najmä týchto skutočností: používať
ilustračné príklady pri vymedzovaní problematiky; uviesť príklady
cieľov SMART; lepšie vymedzovať možnosti politík; pokúsiť sa
zhodnotiť náklady a zisky navrhovaných zmien; lepšie porovnávať
možnosti s použitím prehľadných tabuliek; vytvoriť samostatný oddiel
o subsidiarite a proporcionalite. Prepracované posúdenie vplyvu sa
uverejní v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1049/2001. Nijaká časť posúdenia vplyvu nepodlieha
zachovávaniu dôvernosti. 2. NARIADENIE O MONITOROVANÍ A NAHLASOVANÍ 2.1. Všeobecné ciele politiky Hlavné ciele sa už určili v posúdení
vplyvu pripojenom k smernici 2009/29/ES. Ide o tieto ciele: ·
Zaistiť spoločný prístup
k monitorovaniu a nahlasovaniu s cieľom zaručiť
environmentálnu účinnosť a integritu systému a zlepšiť
účinnosť vynaložených nákladov. ·
Dosiahnuť väčšiu jednotnosť
a transparentnosť, ktoré v dlhodobom meradle môžu viesť
k úsporám pre všetky zainteresované strany. ·
Zlepšiť účinnosť
z hľadiska nákladov, pokiaľ ide o normy monitorovania
a nahlasovania, o ktorých sa predpokladá, že zvýšia dôveru trhu
v tieto správy, a nepriamo tak pozitívne ovplyvnia účinnosť
trhu. 2.2. Možnosti politiky 2.2.1. Hodnotenie neistoty Medzi príslušnými orgánmi,
prevádzkovateľmi a overovateľmi nejestvuje úzus, pokiaľ ide o
posudzovanie neistoty súvisiacej s meraním jestvujúcich zariadení alebo s
analýzami.
Možnosť 1: Zachovať jestvujúce požiadavky rozhodnutia o
monitorovaní a nahlasovaní s ohľadom na hodnotenie neistoty. (Žiadna
zmena politiky.) Možnosť 2:
Pretvoriť súčasné prístupy tak, aby boli oveľa pragmatickejšie a
porovnateľnejšie. Znamená to klásť väčší dôraz na ďalšie
kritériá kvality, napr.: správna inštalácia zariadenia, údržba a kalibrácia
meracích prístrojov. (Celková zmena politiky.) V nariadení o monitorovaní a nahlasovaní sa
spresňuje, do akej miery by sa hodnotenie neistoty malo uvádzať v
pláne monitorovania, ako by ho mal príslušný orgán posudzovať a čo
treba uviesť v ročnej správe o emisiách. Pre malé zdroje emisií a jednoduché
zariadenia je určený prispôsobený rozsah pôsobnosti s jednoduchšími
prístupmi, ktorý vychádza zo základu stanoveného už v rozhodnutí
o monitorovaní a nahlasovaní. Zvolila sa možnosť 2. 2.2.2. Harmonizovaný
výklad neprimeraných nákladov Vymedzenie neprimeraných nákladov uvedené
v oddiele 2 rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní vykladajú jednotlivé
členské štáty rôzne. Možnosť 1:
Zachovať požiadavky pôvodného vymedzenia z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní.
(Žiadna zmena politiky.) Možnosť 2:
Ujasniť, ako sa majú vypočítať a porovnať náklady a zisky
metodiky monitorovania. Náklady musia zahŕňať hospodárske
obdobie odpisovania. Zisk sa musí vypočítať ako faktor vylepšenia
krát referenčná cena. S cieľom preukázať primeranosť alebo neprimeranosť
nákladov na vykonanie opatrenia/opatrení, aby sa dosiahla najvyššia
úroveň[4], by mal
prevádzkovateľ zhodnotiť náklady na vykonávacie opatrenia na
vylepšenie merania, odoberania vzoriek a/alebo presnosti analýz oproti
získanému úžitku. (Čiastočná zmena politiky.) Zvolila sa
možnosť 2. 2.2.3. Prevod
CO2 Súčasné ustanovenia rozhodnutia o
monitorovaní a nahlasovaní môžu viesť k úniku CO2
zo systému a k nejednotnosti s vnútroštátnymi výkazmi o zásobách,
keďže do nich nie je možné premietnuť množstvo činností.
Nejestvuje úzus, pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení o prevedenom CO2.
Možnosť 1:
Zachovať požiadavky oddielu 5.7 z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní.
(Žiadna zmena politiky.) Možnosť 2:
Ustanovenie o odpočítaní prevedeného CO2 od nahlásených
emisií sa povolí len v prípade prevodov do činností zachytávania
a ukladania uhlíka (pokiaľ je zabezpečené dlhodobejšie
uskladnenie, ktoré zostáva pod kontrolou EU ETS). Zvolila sa možnosť 2. 2.2.4. Nakladanie
s tuhou a kvapalnou biomasou a kritériá udržateľnosti V smernici o EU ETS sa stanovilo, že biomasa
má nulový emisný faktor; a teda sa vykazuje, že spôsobuje nulové emisie CO2.
Biomasa na účely EU ETS sa v súčasnosti vymedzuje len v rozhodnutí
o monitorovaní a nahlasovaní. Toto vymedzenie treba aktualizovať, aby bolo
v lepšom súlade so širším európskym vymedzením biomasy a s politikou
v oblasti obnoviteľnej energetiky. Je to predovšetkým potrebné s
cieľom predísť ďalšiemu používaniu určitých biopalív a
biokvapalín, ktoré sa v súčasnosti považujú za neudržateľné. V
smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných
zdrojov energie (ďalej len „smernica o obnoviteľných zdrojoch
energie“) sa zaviedli kritériá udržateľnosti pre biopalivá
a biokvapaliny v prípadoch hospodárskej podpory využívania
obnoviteľnej energie z biomasy. Posúdili sa tri možnosti. Možnosť 1: Zachovať vymedzenie z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní.
(Žiadna zmena politiky.) Nevytvorí sa jednotnosť so smernicou o
obnoviteľných zdrojoch energie. Touto možnosťou sa uprednostní
obmedzený prístup k biomase a ohrozí sa integrita EU ETS. Možnosť 2:
Zmena vymedzenia na také, ktoré bude zlučiteľné s vymedzením smernice
o obnoviteľných zdrojoch energie, avšak bez záväzku ku kritériám
udržateľnosti. Týmto prístupom sa zachová klasifikácia biomasy v hodnote
0, jeho súčasťou však nebude dodržiavanie kritérií
udržateľnosti. (Len vymedzenie smernice o obnoviteľných zdrojoch
energie). Touto možnosťou sa len čiastočne vyrieši otázka
jednotnosti so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a naďalej
sa bude ohrozovať integrita EU ETS. Možnosť 3: Zmena vymedzenia na také, ktoré bude zlučiteľné s vymedzením
smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, a zavedenie požiadavky pre
biopalivá a biokvapaliny, ktoré na získanie kvalifikácie v hodnote 0 budú
musieť spĺňať kritériá udržateľnosti smernice
o obnoviteľných zdrojoch energie. Touto možnosťou sa dosiahne
súlad so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a vyrieši sa otázka
kritérií udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, pre ktoré sa
vytvorili kritériá EÚ. Hospodárske stimuly na podporu kritérií
udržateľnosti pozitívne prispejú k znižovaniu vplyvu na hospodárstvo a
administratívu. (Vymedzenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie plus
kritériá udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny.) Vo všetkých dodatočných možnostiach,
ktoré by sa mohli vytvoriť, sa bude rátať s možnými budúcimi zmenami
politiky, ktoré výrazne presiahnu rozsah pôsobnosti daného vykonávacieho opatrenia.
V tejto fáze nie je vhodnou možnosťou zavádzať do systému EU ETS
kritériá udržateľnosti najmä pre tuhú biomasu, keďže nejestvujú
žiadne povinné celoeurópske kritériá udržateľnosti a väčšina dodávok
sa vykonáva v malom a veľmi roztrúsenom rozsahu. Zvolila sa
možnosť 3, ktorá bude základom organizácie monitorovania a nahlasovania. 2.2.5. Prístup
k odberu vzoriek a jeho frekvencia Rozhodnutie o monitorovaní a nahlasovaní
obsahuje pragmatické usmernenia o požiadavkách na odber vzoriek a stanovenie frekvencie
odberu vzoriek tam, kde sa povaha materiálov určuje prostredníctvom
analýzy (napr. obsah uhlíka). V praxi však medzi členskými štátmi nie je
úzus o tom, ako vykonávať požiadavky na odber vzoriek. Možnosť 1:
Potvrdiť pragmatický prístup rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní.
(Žiadna zmena politiky.) Možnosť 2:
Ujasniť požiadavky na odber vzoriek a posúdiť
uplatniteľnosť noriem. Konkrétne to znamená, že prevádzkovateľ
predloží príslušnému orgánu na schválenie plán odoberania vzoriek pre každé
palivo či materiál. Tento prístup by bol vhodný v strednodobom až
dlhodobom horizonte, avšak v tejto chvíli ho nie je možné rozvinúť v
rámci príprav súčasného nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní.
Dôvodom je nedostatok poznatkov a časové obmedzenia. Ďalšia práca
v tomto ohľade by sa mohla vykonať v rámci plánovaného
usmerňujúceho materiálu, ktorý bude pripojený k vykonávaniu
nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní. Zvolila sa možnosť
1. 2.2.6. Hlásenie
údajov súvisiacich s výrobou V článku 14
ods. 2 smernice o EU ETS sa uvádza: „V nariadení […] sa môže
konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o
emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných
priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej
súťaži. Uvedené nariadenie môže tiež konkretizovať povinnosti
nezávisle overovať tieto informácie. K týmto požiadavkám môže
patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie,
na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva a ktoré súvisia s
výrobou takýchto tovarov.“ Možnosť 1:
Nekonkretizovať požiadavky na monitorovanie v
nariadení o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Možnosťou
1 sa zachová zameranie nariadenia na emisie skleníkových plynov a potvrdí
sa environmentálna integrita a účinnosť systému. Možnosť 2:
Zapracovať požiadavky na monitorovanie údajov súvisiacich s výrobou.
Vytvoriť príslušné požiadavky na nahlasovanie výrobných údajov a spotreby
energie. Vytvoriť príslušné vymedzenia. (Celková zmena.) Nariadenie o
monitorovaní a nahlasovaní sa sústreďuje na ročné emisie skleníkových
plynov. Monitorovanie a nahlasovanie údajov súvisiacich s výrobou
bude vhodnejšie umiestnené do kontextu tzv. referenčného rozhodnutia[5].
Zvolila sa možnosť 1. 2.2.7. Zjednodušené
postupy a požiadavky Možnosť 1: Zachovať
súčasné zjednodušené požiadavky rozhodnutia o monitorovaní a predkladaní
správ. (Žiadna zmena politiky.) Táto možnosť nebude dostatočná na
zaistenie účinnosti malých producentov emisií, a to hlavne z dôvodu jej
nerovnomerného vykonávania na úrovni členských štátov. Možnosť 2:
Vytvoria sa ďalšie zjednodušené postupy a požiadavky. Hlavným
zjednodušeným postupom je to, že prevádzkovateľ môže predložiť
zjednodušený plán monitorovania príslušnému orgánu. Zavedie sa výnimka,
pokiaľ ide o správy o vylepšeniach od zariadení s nízkymi emisiami (menej
ako 25 000 ton CO2 ročne, bez započítania biomasy
a pred odpočítaním akéhokoľvek prevedeného CO2).
Nariadenie bude takisto obsahovať ustanovenie, ktorým sa umožní
jednoduchým zariadeniam používať zjednodušenú metodiku monitorovania.
Týmto postupom sa zaistia nižšie náklady pre malé zdroje emisií. Možnosť 2
je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými
v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2. 2.2.8. Uplatňovanie
zásady zlepšovania Možnosť 1: Zachovať súčasné požiadavky rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní
v otázke uplatňovania zásady zlepšovania. (Žiadna zmena politiky.)
Výsledkom tejto možnosti je nerovnomerné vykonávanie zásady zlepšovania. Týmto
spôsobom sa nezaručí dynamický a kvalitatívny rozvoj monitorovania a nahlasovania
v rámci systému EU ETS. Možnosť 2:
Posilniť uplatňovanie zásady zlepšovania, ktorá do postupu overovania
zavádza jasné návrhy týkajúce sa odporúčaní na vylepšenie metodiky
monitorovania a výrazných nezrovnalostí a skreslených údajov. (Čiastočná
zmena.) Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami
ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa
možnosť 2. 2.2.9. Informačná
technológia Právnym základom využívania IT/výmeny údajov
na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií je tento text
článku 14 ods. 4 preskúmanej smernice o EU ETS 2009/29/ES: „Súčasťou
nariadenia uvedeného v odseku 1 môžu byť aj požiadavky používania
automatizovaných systémov a formátov výmeny údajov určených na
harmonizáciu komunikácie o pláne monitorovania, ročná správa o emisiách a
činnosti overovania medzi prevádzkovateľom, overovateľom a
príslušnými orgánmi.“ Možnosť 1:
Neprijme sa žiadne opatrenie a zachová sa situácia, ako sa uvádza v rozhodnutí
o monitorovaní a nahlasovaní, v ktorej sa nezverejnil elektronický
protokol na nahlasovanie emisií. (Žiadna zmena politiky.) Touto možnosťou
sa bude naďalej podporovať nejednotný prístup k využívaniu IT v rámci
monitorovania, nahlasovania a overovania emisií v ETS a naruší sa
porovnateľnosť a vzájomná výmena osvedčených postupov medzi
prevádzkovateľmi. Možnosť 2:
Komisia uverejní normalizované elektronické vzorové formuláre alebo
špecifikáciu formátu súboru na účel predkladania plánov
monitorovania, ročných správ o emisiách a správ o údajoch
o tonokilometroch. Komisia zavedie vhodnú kontrolu kvality a postupy
údržby elektronických vzorových formulárov a špecifikácií formátov
súborov, ktoré uverejní. (Čiastočná zmena politiky.) Vďaka osvedčeným postupom používania
systémov IT a pokročilých vzorových formulárov so vstavanými
automatickými ovládacími prvkami bude možné podstatne upevniť a
zlepšiť štruktúru a postupy dosahovania súladu s EU ETS. Možnosť 2 je v úplnom súlade
s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice
2009/29. Zvolila sa možnosť 2. 2.3. Posúdenie
kumulovaného vplyvu uprednostňovaných možností Zaistiť spoločný prístup s cieľom zaručiť environmentálnu
účinnosť a integritu systému a zlepšiť
účinnosť vynaložených nákladov. Úspešné napĺňanie tohto
cieľa bude viesť k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu kvót medzi
zariadeniami v EÚ. Zvolené možnosti politiky by mali spoločne
prispieť k obmedzeniu rozsahu voľnej úvahy príslušných orgánov,
pokiaľ ide o posudzovanie plánov monitorovania a nahlasovania, a teda k
spravodlivejšiemu zaobchádzaniu s prevádzkovateľmi a požiadavkám, ktoré sa
na nich kladú. Dosiahnuť väčšiu jednotnosť
a transparentnosť, ktoré v dlhodobom meradle môžu viesť
k úsporám pre všetky zainteresované strany. Ak sa zvolí možnosť na
zachovanie súčasného stavu, nejednotnými prístupmi k uplatňovaniu
rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní sa budú aj naďalej
zvýhodňovať zariadenia v niektorých členských štátoch pred
podobnými zariadeniami v ostatných členských štátoch, čo môže
ovplyvniť ich konkurencieschopnosť. Široký záber prístupov k
povoľovaniu a k uplatňovaniu ustanovení v jednotlivých členských
štátoch môže spôsobiť obavy v oblasti konkurencieschopnosti a súvisiacu
stratu dôvery v EU ETS. Uprednostňovanými možnosťami by sa spoločne
malo zaistiť presnejšie určenie požiadaviek, čím sa
členským štátom, prevádzkovateľom a overovateľom ponechá menší
priestor na využívanie nejednotných prístupov. Zjednodušením jestvujúcich ustanovení sa ešte
viac posilní transparentnosť systému. Zlepšiť účinnosť
vynaložených nákladov, pokiaľ ide o normy monitorovania a nahlasovania, o ktorých sa predpokladá, že zvýšia dôveru trhu v tieto
správy, a nepriamo tak pozitívne ovplyvnia účinnosť trhu.
Zvolenými možnosťami politiky sa zabezpečí vyššia účinnosť
vynaložených nákladov a dôvera v systém tak, že sa spresnia požiadavky v
súvislosti so súčasnými nejasnými oblasťami a potvrdia sa povolené
zjednodušenia tam, kde je to vhodné. Na záver treba poznamenať, že náklady sa
posudzovali osobitne. Hromadné posudzovanie nákladov by nebolo vedecky
racionálne ani veľmi prínosné, keďže sa snažíme odôvodniť
zvolenie konkrétnej možnosti v rámci samostatných prevádzkových cieľov. S ohľadom na 9 tém týkajúcich sa
nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní sa vytvorilo 5 kategórií, ktoré sa
vzťahujú na zistený vplyv v oblasti potrebného personálu a finančných
zdrojov. Kategórie sa potvrdili prostredníctvom vybraných rozhovorov s
predstaviteľmi príslušných orgánov, overovateľov a sekretariátu fóra
na dodržiavanie súladu s ETS. I. Výrazné zníženie nákladov a potrebných
zdrojov. II. Určité zníženie nákladov a
potrebných zdrojov. III. Žiadna očakávaná zmena nákladov a
potrebných zdrojov. IV. Určité zvýšenie nákladov a potrebných
zdrojov. V. Výrazné zvýšenie nákladov a potrebných zdrojov. Prehľadná
tabuľka: Možnosti politiky || Žiadna zmena politiky || Zmena || Náklady/úspory Hodnotenie neistoty || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Pragmatická zmena * || Kategória I Neprimerané náklady || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Spresnenie spôsobu výpočtu * || Kategória II Prevod CO2 || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Regulácia prevodu * || Kategória III Tuhá a kvapalná biomasa || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Aktualizácia vymedzenia biomasy vrátane kritérií udržateľnosti* || Kategória IV Prístup k odberu vzoriek a jeho frekvencia || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní* || Spresnenie požiadaviek na odber vzoriek || Kategória III – kategória IV Hlásenie údajov súvisiacich s výrobou || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní* || Doplnenie požiadaviek na výrobné údaje || Kategória III Zjednodušené postupy a požiadavky || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Ďalšie zjednodušenie* || Kategórie II a I Uplatňovanie zásady zlepšovania || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Posilnenie zásady zlepšovania* || Kategória II Informačná technológia || Žiadne opatrenia || IT/výmena údajov na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v ETS* || Kategórie II a I *
Uprednostňované možnosti 3. NARIADENIE O AKREDITÁCII A
OVEROVANÍ 3.1. Všeobecné ciele politiky Osobitné ciele overovania a akreditácie
sa takisto určili už v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu
smernice 2009/29/ES. Ide o tieto ciele: vytvoriť jednotné a
porovnateľné overovanie a akreditáciu; harmonizovať vnútorný trh
služieb overovania a akreditácie; zlepšiť účinnosť vynaložených
nákladov. V rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní sa
ustanovuje základný prístup k činnostiam overovania v súlade s kritériami
overovania vymedzenými v prílohe V smernice o EU ETS. Európska spolupráca pre
akreditáciu (EA) na základe krokov stanovených v prílohe V a s využitím
príslušných skúseností auditu v iných oblastiach, najmä v oblasti
finančného auditu, vytvorila podrobné usmernenia o hodnotení a akreditácii
overovateľov a overovacích orgánov systému EU ETS (dokument EA, EA 6/03).
V roku 2007 sa tieto usmernenia formálne uznali v novom rozhodnutí
o monitorovaní a nahlasovaní a v súčasnosti tvoria
základ overovania a akreditácie EU ETS vo väčšine členských
štátov. 3.2. Možnosti politiky 3.2.1. Akreditácia a osvedčovanie
overovateľov V článku 15 smernice 2009/29/ES sa
v súvislosti s akreditáciu overovateľov jednoznačne uvádza,
že „Komisia prijme nariadenie [...] o akreditácii a dohľade nad
overovateľmi.“ Možnosť 1: Potvrdzovanie
overovateľov je výlučne v právomoci akreditačných orgánov.
Možnosť 1 je možnosťou, ktorá sa vyslovene uvádza v článku 15
smernice 2009/29/ES. Možnosť 1 je v úplnom súlade s pôvodnými
požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Možnosť 2: Potvrdzovanie
overovateľov sa rozširuje aj na vnútroštátne certifikačné orgány
s cieľom prispôsobiť historické pravidlá, ktoré majú vplyv na
malý počet členských štátov. Táto možnosť je v úplnom súlade s
článkom 15 smernice 2009/29/ES a s článkom 5.2 nariadenia
Rady 765/2008/ES, ktoré sú rámcovými právnymi predpismi akreditácie. Týmto
spôsobom sa systém vylepší a umožní sa osvedčovanie overovateľov
ako fyzických osôb, čo je paralelný a ekvivalentný prístup
k akreditácii. Zvolila sa možnosť 2. 3.2.2. Vzájomné
uznávanie overovateľov Možnosť 1: Vzájomné
uznávanie overovateľov nie je prepojené s akreditáciou. Táto možnosť
neprihliada na požiadavky ustanovené v smernici 2009/29/ES. „Komisia […]
konkretizuje podmienky […] vzájomného uznávania.“ Možnosť 2: Vzájomné
uznávanie overovateľov sa vykonáva, pokiaľ získali akreditáciu od
akreditačných orgánov alebo osvedčenie od vnútroštátnych orgánov,
ktoré úspešne prešli partnerským hodnotením akreditačných orgánov.
Podľa nariadenia Rady 2008/765/ES overovatelia akreditovaní
akreditačným orgánom, ktorý úspešne prešiel partnerským preskúmaním, sa
musia vzájomne uznávať vo všetkých členských štátoch. Akreditačné
orgány vytvoria slučky spätnej väzby o výkone overovateľov. Touto
možnosťou sa uľahčí voľný pohyb overovateľov
porovnateľnej kvality. Na rozdiel od možnosti 1 sa touto možnosťou
podporí celková harmonizácia, pokiaľ ide o kvalitu overovateľov a
vykonávaných overovaní. Možnosť 2 je v úplnom súlade
s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice
2009/29. Zvolila sa možnosť 2. 3.2.3. Partnerské hodnotenie
akreditačných orgánov V nariadení Rady
2008/765 (ďalej len „nariadenie o akreditácii“) sa akreditačným
orgánom nariaďuje podrobiť sa partnerskému hodnoteniu, ktoré
uskutoční orgán uznaný v súlade s článkom 14 tohto
nariadenia. Súčasne uznaným orgánom je Európska spolupráca pre
akreditáciu.[6] Možnosť 1: Partnerské hodnotenie akreditačných orgánov je výlučne v
kompetencii Európskej spolupráce pre akreditáciu. Európska spolupráca pre
akreditáciu predvolene pravidelne vykonáva partnerské hodnotenie svojich
členov. Pokiaľ sa partnerské hodnotenie ponechá na rutinnom
vykonávaní, hrozí, že by sa neprihliadalo na závažné podnety príslušných
orgánov týkajúcich sa osobitných požiadaviek, ktoré súvisia s EU ETS. Možnosť 2: Osobitné požiadavky EU ETS by sa mali vypracovať počas
partnerského hodnotenia akreditačných orgánov. Táto možnosť umožní
Európskej spolupráci pre akreditáciu uplatňovať vhodnejšie kritériá
pri partnerskom hodnotení v súlade s požiadavkami EU ETS.
Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami
ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa
možnosť 2. 3.2.4. Trvalý dohľad nad
overovateľmi a nápravné opatrenia Možnosť 1:
Príslušné orgány by mali byť oprávnené hodnotiť kvalitu auditov a
vykonávať podrobné vyšetrovanie, ak sa zistilo, že overovatelia riadne nevykonávajú
svoje povinnosti. Výsledkom tejto možnosti by mohlo byť prelínanie
zodpovedností medzi rôznymi zapojenými inštitúciami. To bude mať vplyv na
celkovú účinnosť systému. Možnosť 2:
Dohľad nad overovateľmi je výlučne v právomoci
akreditačných orgánov. Norma ISO 17011, ktorá ukladá akreditačným
orgánom povinnosť vykonávať dohľad, ponecháva priestor na výklad
o frekvencii dohľadu a spôsobe, akým sa dohľad vykonáva. Ak by
príslušné orgány neposkytovali dostatok informácií, výsledkom by mohlo byť
nedostatočné zaistenie potrebných dodatočných podnetov z ich strany a
nepostačujúca kvalita overovania. Touto možnosťou by sa
dostatočne neriešila účinnosť nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní,
keďže akreditačné orgány nepoznajú úplne EU ETS. Možnosť 3: V
súvislosti s dohľadom nad overovateľmi by sa mal vytvoriť
účinný systém na výmenu názorov medzi akreditačnými orgánmi a
príslušnými orgánmi. Preto sa v nariadení o akreditácii a overovaní stanoví
súbor požiadaviek na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a
akreditačnými orgánmi. Touto možnosťou sa zlepší komunikácia o
transparentnosti a stave akreditácie overovateľov a určia sa jasné
požiadavky pre všetky členské štáty. Takisto sa maximalizuje užitočná
výmena informácií medzi akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi
spôsobom, ktorý je nákladovo účinný a v rámci ktorého nedochádza k
zdvojovaniu úloh. Možnosť 3 je v úplnom súlade s pôvodnými
požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila
sa možnosť 3. 3.2.5. Analýza rizík Možnosť 1: Zachovať
všeobecné požiadavky uvedené v oddiele 10.4.2 písm. b) rozhodnutia o
monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Účinné vykonávanie
analýzy rizík je dôležité pre celkové plánovanie overovania. Postup analýzy
rizika, v ktorom sa riadne nezohľadňuje strategická analýza a
posúdenie rizika prevádzkovateľa by mohli spôsobiť chybný overovací
posudok alebo neúplné overovanie, čo by si vyžiadalo opakovanie postupu a
dodatočné náklady pre prevádzkovateľa. Možnosť 2: Vytvoriť
konkrétnejšie požiadavky v súvislosti so strategickou analýzou a hodnotením
rizika prevádzkovateľa vrátane odporúčaní na vylepšenia. Touto
možnosťou sa stanovia spresnené požiadavky na strategickú analýzu
a analýzu rizika vykonávané overovateľom v súlade
s dokumentom EA 6/03. Opíše sa, ako spolu súvisia strategická analýza a
analýza rizika a bude slúžiť ako základ pre ďalšie požadované
činnosti overovania (kontroly a testovanie údajov). Túto možnosť už
používa väčšina členských štátov a dosahuje sa ňou primeraná
úroveň vplyvu. Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými
požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila
sa možnosť 2. 3.2.6. Zjednodušené postupy a
požiadavky Možnosť 1:
Členské štáty môžu povoliť overovateľom využívať
zjednodušené plány a postupy overovania v prípade prevádzkovateľov a prevádzkovateľov
lietadiel, pokiaľ sú splnené určité stanovené podmienky (stanovené
Komisiou). Táto možnosť ponúkne výrazný priestor na zníženie nákladov na
overovanie. Vytvára možnosť upustiť za určitých podmienok od
väčšieho počtu návštev na mieste v prípade malých a jednoduchých
zariadení (stále však na základe analýzy rizika). Možnosť 1 je
v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení
vplyvu smernice 2009/29. Možnosť 2:
Zjednodušené overovanie nie je povolené. Touto možnosťou sa malé zdroje
emisií naďalej budú zaťažovať výraznými a neprimeranými
nákladmi, výsledkom čoho bude nízka účinnosť systému
a žiadny skutočný prínos. Zvolila sa možnosť 1. 3.2.7. Otázka
jediného overovateľa a nezávislé technické preskúmanie Možnosť 1:
Jediní overovatelia (z titulu fyzickej osoby) môžu vykonávať overovanie a
nevyžaduje sa žiadne nezávislé technické preskúmanie. Výsledkom tejto možnosti
bude podstatné zníženie účinnosti overovania. Možnosť 2:
Jediní overovatelia (z titulu právnickej alebo fyzickej osoby) môžu
vykonávať overovanie a vyžaduje sa nezávislé technické preskúmanie.
Nariadenie 765/2008 pokrýva akreditáciu orgánov posudzovania zhody. Orgán
posudzovania zhody je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody
vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.[7]
Toto vymedzenie vyznieva tak, že osoby vykonávajúce činnosti posudzovania
zhody nie sú povolené podľa nového akreditačného rámca. Ak by sa
jediný overovateľ musel zaregistrovať ako subjekt a získať
právnu subjektivitu, všeobecné predpoklady by mohli viesť k výkladu, že
orgánom posudzovania zhody podľa nariadenia o akreditácii môže byť
takisto jednotlivec. V oddiele 3.3.3 normy ISO 14065 sa pritom uvádza, že
overovacím orgánom môže byť i osoba. Možnosť 2 je v úplnom súlade
s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice
2009/29. Zvolila sa možnosť 2. 3.2.8. Obsah správy o overovaní Možnosť 1: Zachovať
všeobecné požiadavky uvedené v oddiele 10.4.2 písm. e) rozhodnutia
o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Dôsledkom tejto možnosti
je nepresnosť a netransparentnosť overovania. Táto
skutočnosť bude mať vplyv na účinnosť a
efektívnosť systému, a takisto aj na vzájomné uznávanie akreditovaných
overovateľov. Možnosť 2: Vytvoriť
podrobnejší zoznam požiadaviek týkajúcich sa obsahu správy o overovaní. Súbor
spoločných požiadaviek sa vytvoril v rámci nariadenia o akreditácii a
overovaní. Hlavné prvky a dodatočné informácie sa
budú vzťahovať na návštevy na mieste, overovacie tímy,
vykonávateľa technického overovania, potvrdenie zásad, zoznam palív a
odporúčania na vylepšenia. Výsledkom bude jednotný obsah správ. Je možné,
že na začiatku dôjde k miernemu nárastu nákladov na overovanie, čo sa
však vyváži získaním väčšej transparentnosti overovania. Takisto sa umožní
väčšia informovanosť o kvalite overovania na úrovni príslušných
orgánov. Možnosť 2 je v úplnom súlade
s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice
2009/29. Zvolila sa možnosť 2. 3.3. Posúdenie hromadného vplyvu
uprednostňovaných možností Jednotné a porovnateľné overovanie a
akreditácia: Nariadením o akreditácii a overovaní sa
zabezpečí oveľa vyššia zábezpeka jednotnosti vykonávania na úrovni
členských štátov. Spoločným prístupom k overovaniu sa posilní
transparentnosť, spresnia sa požiadavky a mala by sa zlepšiť
jednotnosť vykonávania overovania v rámci EÚ. Na druhej strane sa zlepší
environmentálna integrita systému a dôvera v samotný postup overovania. Harmonizovaný vnútorný trh služieb
overovania a akreditácie: V nariadení o akreditácii a
overovaní sa zavedú priame požiadavky na dotknutých jednotlivcov
(overovateľov, orgány overovania, akreditačné orgány, príslušné
orgány atď.) a nedôjde tak k najmenej 27-násobnému výkladu či
k rôznemu uplatňovaniu v najmenej 27 vnútroštátnych právnych
predpisoch. Jednotnejšou akreditáciu sa znížia obavy
členských štátov o tom, že overovatelia v niektorých členských
štátoch nespĺňajú rovnaké normy ako tí, ktorí sú akreditovaní ich
vlastným akreditačným orgánom. Zároveň sa uvoľní trh a umožní sa
overovateľom pôsobiť v celej EÚ (pokiaľ sú splnené jazykové
požiadavky). Zlepšovanie účinnosti vynaložených
nákladov: Vytvorenie jednotného súboru pravidiel
overovania a akreditácie platných v celej EÚ prinesie členským štátom po
počiatočnom období prispôsobovania sa výrazné úspory. Príslušné
orgány budú môcť získať úspory nákladov z toho titulu, že nariadenie
sa priamo uplatňuje na overovateľa a ďalšie vymenované subjekty.
Ak sa nariadenie zmení a doplní, nebude potrebné meniť a
dopĺňať vnútroštátne právne predpisy, keďže sa bude uplatňovať
priamo. Takisto sa nebudú vyskytovať oneskorenia pri dosahovaní zlepšenej
harmonizácie požiadaviek, keďže sa budú uplatňovať okamžite. S ohľadom na 8 tém týkajúcich sa
nariadenia o akreditácii a overovaní sa vytvorilo 5 kategórií, ktoré sa
vzťahujú na zistený vplyv v oblasti potrebného personálu a
finančných zdrojov. Kategórie sa potvrdili prostredníctvom vybraných
rozhovorov s predstaviteľmi príslušných orgánov, overovateľov a
sekretariátu fóra na dodržiavanie súladu s ETS. I. Výrazné zníženie nákladov a potrebných
zdrojov. II. Určité zníženie nákladov a
potrebných zdrojov. III. Žiadna očakávaná zmena nákladov a
potrebných zdrojov. IV. Určité zvýšenie nákladov a potrebných
zdrojov. V. Výrazné zvýšenie nákladov a potrebných
zdrojov. Z dôvodu vytvorenia nového prístupu
k akreditácii a overovaniu nie je možné uvádzať pri väčšine
možností tejto tabuľky tzv. skutočné východiská. Prehľadná
tabuľka: Možnosti politiky || Možnosť 1 || Možnosť 2 || Náklady/úspory Akreditácia a osvedčovanie overovateľov || Potvrdzovanie je vyhradené pre akreditačné orgány. || Rozšírenie aj na vnútroštátne certifikačné orgány* || Kategória IV Vzájomné uznávanie overovateľov || Vzájomné uznávanie overovateľov nie je prepojené s akreditáciou. || Vzájomné uznávanie overovateľov je prepojené s akreditáciou*. || Kategória II Vzájomné overovanie akreditačných orgánov || Vzájomné overovanie vykonáva len Európska spolupráca pre akreditáciu || Osobitné kritériá pre ETS* || Kategória III Dohľad nad overovateľmi || Výlučne zodpovednosť príslušných orgánov || Účinná výmena informácií* || Kategória II – Kategória I Analýza rizík || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Vytvorenie osobitných požiadaviek* || Kategória I Zjednodušené postupy a požiadavky || Zjednodušené overovanie je povolené*. || Zjednodušené overovanie nie je povolené. || Kategórie II a I Jediný overovateľ a nezávislé technické preskúmanie || Jediní overovatelia (ako fyzické osoby) bez preskúmania || Jediní overovatelia (ako právnické osoby) s preskúmaním* || Kategórie II a I Obsah správy o overovaní || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Vytvorenie konkrétnejších požiadaviek* || Kategórie III a II *
Uprednostňované možnosti. 4. ZÁVER 1.
Všetky navrhované opatrenia sú v súlade
s požiadavkami stanovenými v smernici 2009/29 a predloženými
v jej posúdení vplyvu, ako aj v nariadení Rady 2008/765
o akreditácii a súvisiacom posúdení vplyvu. V týchto právnych
predpisoch sa predznamenávajú ciele, ktoré treba naplniť v dvoch
hodnotených nariadeniach. 2.
Všetky zvolené možnosti, ktoré striktne súvisia
s prvkami EU ETS týkajúcimi sa monitorovania a nahlasovania, ako aj akreditácie
a overovania, sú prispôsobené spôsobilostiam dotknutých zariadení, vrátane
osobitných ustanovení pre malé zdroje emisií, s cieľom zachovať
riadnu účinnosť vynaložených nákladov. 3.
Pri výbere možností bola najviac smerodajná potreba
posilnenia transparentnosti, porovnateľnosti, súrodosti
a nadväznosti, ktoré sa odvíjajú od požiadaviek stanovených na
medzinárodnej úrovni, a takisto aj potreba zavedenia zjednodušenia a väčšej
používateľskej prístupnosti právnych textov. 4.
Náklady je veľmi náročné určiť
oddelene od vykonania danej činnosti. Frekvencia, ktorá je premenou
umožňujúcou pružnosť, je okrem toho predurčená kalendárom nahlasovania
v rámci EU ETS. Predovšetkým treba zdôrazniť, že cieľom daných
nariadení je zlepšiť systém bez zbytočných povinností v oblasti nahlasovaní,
a teda zachovať ich v už stanovenom prijateľnom rámci. [1] KOM/2008/16 z 23. 1. 2008, pracovný dokument útvarov
Komisie, sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu
a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES
s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém
na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, s. 62 – 63, ktorý
viedol k prijatiu smernice 2009/29/ES. [2] KOM/2008/16 z 23. 1. 2008, s. 71 [3] SEK(2007) 174. [4] Systém úrovní poskytuje stavebné prvky na určenie
primeranej metodiky pre každé zariadenie. Systém úrovní vymedzuje hierarchiu
rôznych stupňov ambícií, pokiaľ ide o údaje o činnosti, emisné
faktory a oxidačné a prepočítavacie faktory. Tieto stupne sa nazývajú
úrovne. Čím vyššie číslo zvolenej úrovne, tým vyšší stupeň
presnosti/tým väčšmi je systém monitorovania prispôsobený konkrétnemu
zariadeniu. [5] 2011/278/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011,
ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného
prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii [6] Článok 10 ods. 1 navrhovaného nariadenia o akreditácii. [7] Článok 2 ods. 16 nariadenia o akreditácii