Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012SC0176

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. …/… z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

/* SEC/2012/0176 final */

52012SC0176

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. …/… z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES /* SEC/2012/0176 final */


PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. .../.. z XXX o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. .../.. z XXX o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

1.         Vymedzenie problÉMU

Problematika sa už vymedzila v rámci posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (smernica o EU ETS), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (preskúmanie smernice o EU ETS) o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom.

Monitorovanie a nahlasovanie

Monitorovanie a nahlasovanie na úrovni zariadenia je jedným z pilierov systému obchodovania s emisiami v súlade s požiadavkami článku 14 smernice o EU ETS (smernica 2003/87/ES). V rozhodnutí 2007/589/ES, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov (ďalej len „rozhodnutie o monitorovaní a nahlasovaní“), sa uvádzajú normy monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov, pokiaľ ide o zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica o EU ETS.

V analýze vykonanej počas posúdenia vplyvu pri príprave návrhu preskúmania smernice o EU ETS[1] sa určil celý rad vykonávacích opatrení a požiadaviek na uplatňovanie monitorovania a nahlasovania zo strany členských štátov a príslušných orgánov. Celkovo sa zistilo, že v rámci Únie nemajú všetci v oblasti monitorovania a nahlasovania rovnakú východiskovú pozíciu, čo spôsobuje rozdiely v úrovni presnosti. Neprítomnosť rovnakej východiskovej pozície a nepresnosti vznikajúce v jej dôsledku by mohli narušiť environmentálnu integritu a dôveryhodnosť systému a spôsobiť vyššie náklady, než je potrebné.

Z hodnotiacich projektov vykonaných v mene Komisie a niekoľkých členských štátov okrem toho vyplynulo, že hlavnou výzvou ďalšieho rozvoja pri dosahovaní súladu s EU ETS je nedostatok transparentnosti, informácií o kvalite a jednotnosti, čo môže viesť k nedôvere, ako aj k dodatočným nákladom. Zistilo sa takisto, že výsledný/jestvujúci systém je oslabený pre meniace sa predpisy o monitorovaní a nahlasovaní a meniace sa zodpovednosti členských štátov.

Overovanie a akreditácia overovateľov

V súvislosti s overovaním a akreditáciou overovateľov sa zistili podobné problémy[2]. Overovanie správ o monitorovaní je dôležité, keďže inak by prevádzkovatelia podhodnocujúci svoje emisie nielen že profitovali (tak, že by odovzdávali menej kvót, než sa vyžaduje), ale zároveň by narušili environmentálnu integritu systému. Smernicou o EU ETS a rozhodnutím 2007/589/ES, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov (ďalej len „rozhodnutie o monitorovaní a nahlasovaní“), sa upravujú len základné požiadavky a hľadiská postupu overovania. Pripomeňme, že členské štáty si mali vytvoriť osobitné vnútroštátne usmernenia o overovaní. Pri pohľade na akreditáciu overovateľov badať podobne rôznorodú situáciu v jednotlivých členských štátoch, ktoré prijali široké spektrum noriem akreditácie overovateľov. Výsledkom tejto nejednotnosti je neprítomnosť rovnakej východiskovej pozície a neúčinné fungovanie vnútorného trhu, čo spôsobuje vyššie náklady a neprimerané prekážky, najmä pre overovateľov, ktorí chcú poskytovať svoje služby vo viacerých členských štátoch.

Úlohou akreditácie bude zlepšiť úroveň kvality overovania ročných správ o emisiách a súčasne zaistiť celkovú harmonizáciu systému v súlade s ustanoveniami článku 15 smernice o EU ETS. V tejto súvislosti sa v návrhu nariadenia o akreditácii a overovaní odkazuje na jestvujúci širší právny rámec akreditácie, ktorý je vymedzený v nariadení Rady 2008/765/ES z 9. júla 2008, a najmä v článku 4 ods. 1, v ktorom sa uvádza: „Každý členský štát vymenuje jeden vnútroštátny akreditačný orgán,“ a v článku 13, v ktorom sa uvádza: „Komisia zabezpečí, aby sektorové systémy určovali technické špecifikácie potrebné na splnenie úrovne odbornej spôsobilosti požadovanej …“. Toto nariadenie takisto sprevádzalo posúdenie vplyvu[3].

Zásada subsidiarity

Opatrenia Únie ustanovené v dvoch navrhovaných nariadeniach sú opodstatnené a potrebné vzhľadom na zásadu subsidiarity z týchto dôvodov:

Cezhraničná povaha zmeny klímy a potreba vytvorenia solídneho, porovnateľného a súrodého systému monitorovania, nahlasovania a overovania emisií v rámci Únie sú dôležitými prvkami pri rozhodovaní o potrebe opatrení na úrovni Únie. Výlučne vnútroštátne opatrenia by nezabezpečili súlad s požadovanými záväzkami, a takisto by neboli dostatočné na splnenie úloh uvedených v smernici 2003/87/ES, ani na dosiahnutie cieľov vytýčených v tejto smernici. Preto bolo nevyhnutné vytvoriť podporný rámec na úrovni Únie. Dvojica navrhovaných vykonávacích nariadení je potrebná na vytvorenie harmonizovaných metodík nahlasovania, ktoré sa v najväčšom možnom meradle sústredia na vytvorenie požiadaviek, ktorými sa zaistí čo najúčinnejšie vynakladanie nákladov, a na vytvorenie vhodných podmienok vzájomného uznávania. Zlepšenie efektivity nahlasovania je kľúčové na dosiahnutie cieľového zníženia emisií skleníkových plynov. Znižovanie emisií skleníkových plynov si vyžaduje koordináciu celého radu nástrojov, vymedzenie spoločných kritérií a spoločných harmonogramov nahlasovania s cieľom umožniť konsolidáciu údajov členských štátov na úrovni Únie. Koordinácia dvadsiatich siedmich rôznych systémov by si vyžiadala vyššie náklady ako vytvorenie jednotného harmonizovaného systému.

Keďže sa zastrešujúce záväzky prijímajú na úrovni Únie, takisto je účinnejšie vytvoriť povinné nástroje nahlasovania či podmienky overovania a akreditácie overovateľov. Opatrenia na úrovni Únie prinesú jasný úžitok v porovnaní s úrovňou členských štátov, a to predovšetkým tak, že znížia riziko výskytu chýbajúcich údajov, legislatívnych medzier, úniku údajov alebo dvojitého započítania. Opatrenia na úrovni Únie sú okrem toho najlepším spôsobom, ako zaistiť rovnakú východiskovú pozíciu a umožniť tak overovateľom poskytovať vysoko kvalitné služby v celej Únii.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Dvojica navrhovaných nariadení neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré spočívajú v zlepšení kvality údajov o zmene klímy a zaistení nezávislého a nestranného overovania akreditovanými a kvalifikovanými overovateľmi v súlade s ustanoveniami článkov 14 a 15 smernice 2003/87/ES.

Návrhy takisto prispievajú k celkovému cieľu Únie na dosiahnutie cieľového zníženia emisií skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu, ciele Únie stanovené v klimaticko-energetickom balíku, v Kodanskej dohode a rozhodnutí 1/CP.16 (Cancúnske dohody).

V návrhoch sa zavádza súbor pravidiel na vykonávanie monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov v rámci systému ETS, a takisto aj pravidlá systému overovania a akreditácie overovateľov, ktorý je z hľadiska postupov v úplnom súlade s potrebami a spôsobilosťami zariadení, prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel vrátane jednotného súboru ustanovení v prospech menších zariadení.

Toto posúdenie vplyvu bolo prepracované v súlade so stanoviskom rady na posúdenie vplyvu a s jej odporúčaniami. Stanovisko bolo predložené v rámci písomného postupu dňa 22. júla 2011 po tom, ako GR pre oblasť klímy písomne reagovalo na počiatočný kontrolný zoznam kvality posúdenia vplyvu (IAQC), ktorý rada na posúdenie vplyvu vydala 19. júla 2011. Pripomienky, ktoré vyplynuli z IACQ, sa riadne spracovali a týkali sa najmä týchto skutočností: používať ilustračné príklady pri vymedzovaní problematiky; uviesť príklady cieľov SMART; lepšie vymedzovať možnosti politík; pokúsiť sa zhodnotiť náklady a zisky navrhovaných zmien; lepšie porovnávať možnosti s použitím prehľadných tabuliek; vytvoriť samostatný oddiel o subsidiarite a proporcionalite. Prepracované posúdenie vplyvu sa uverejní v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001. Nijaká časť posúdenia vplyvu nepodlieha zachovávaniu dôvernosti.

2.         NARIADENIE O MONITOROVANÍ A NAHLASOVANÍ

2.1.      Všeobecné ciele politiky

Hlavné ciele sa už určili v posúdení vplyvu pripojenom k smernici 2009/29/ES. Ide o tieto ciele:

· Zaistiť spoločný prístup k monitorovaniu a nahlasovaniu s cieľom zaručiť environmentálnu účinnosť a integritu systému a zlepšiť účinnosť vynaložených nákladov.

· Dosiahnuť väčšiu jednotnosť a transparentnosť, ktoré v dlhodobom meradle môžu viesť k úsporám pre všetky zainteresované strany.

· Zlepšiť účinnosť z hľadiska nákladov, pokiaľ ide o normy monitorovania a nahlasovania, o ktorých sa predpokladá, že zvýšia dôveru trhu v tieto správy, a nepriamo tak pozitívne ovplyvnia účinnosť trhu.

2.2.      Možnosti politiky

2.2.1.   Hodnotenie neistoty

Medzi príslušnými orgánmi, prevádzkovateľmi a overovateľmi nejestvuje úzus, pokiaľ ide o posudzovanie neistoty súvisiacej s meraním jestvujúcich zariadení alebo s analýzami. Možnosť 1: Zachovať jestvujúce požiadavky rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní s ohľadom na hodnotenie neistoty. (Žiadna zmena politiky.)

Možnosť 2: Pretvoriť súčasné prístupy tak, aby boli oveľa pragmatickejšie a porovnateľnejšie. Znamená to klásť väčší dôraz na ďalšie kritériá kvality, napr.: správna inštalácia zariadenia, údržba a kalibrácia meracích prístrojov. (Celková zmena politiky.)

V nariadení o monitorovaní a nahlasovaní sa spresňuje, do akej miery by sa hodnotenie neistoty malo uvádzať v pláne monitorovania, ako by ho mal príslušný orgán posudzovať a čo treba uviesť v ročnej správe o emisiách. Pre malé zdroje emisií a jednoduché zariadenia je určený prispôsobený rozsah pôsobnosti s jednoduchšími prístupmi, ktorý vychádza zo základu stanoveného už v rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní. Zvolila sa možnosť 2.

2.2.2.   Harmonizovaný výklad neprimeraných nákladov

Vymedzenie neprimeraných nákladov uvedené v oddiele 2 rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní vykladajú jednotlivé členské štáty rôzne.

Možnosť 1: Zachovať požiadavky pôvodného vymedzenia z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.)

Možnosť 2: Ujasniť, ako sa majú vypočítať a porovnať náklady a zisky metodiky monitorovania. Náklady musia zahŕňať hospodárske obdobie odpisovania. Zisk sa musí vypočítať ako faktor vylepšenia krát referenčná cena. S cieľom preukázať primeranosť alebo neprimeranosť nákladov na vykonanie opatrenia/opatrení, aby sa dosiahla najvyššia úroveň[4], by mal prevádzkovateľ zhodnotiť náklady na vykonávacie opatrenia na vylepšenie merania, odoberania vzoriek a/alebo presnosti analýz oproti získanému úžitku. (Čiastočná zmena politiky.) Zvolila sa možnosť 2.

2.2.3.   Prevod CO2

Súčasné ustanovenia rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní môžu viesť k úniku CO2 zo systému a k nejednotnosti s vnútroštátnymi výkazmi o zásobách, keďže do nich nie je možné premietnuť množstvo činností. Nejestvuje úzus, pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení o prevedenom CO2.

Možnosť 1: Zachovať požiadavky oddielu 5.7 z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.)

Možnosť 2: Ustanovenie o odpočítaní prevedeného CO2 od nahlásených emisií sa povolí len v prípade prevodov do činností zachytávania a ukladania uhlíka (pokiaľ je zabezpečené dlhodobejšie uskladnenie, ktoré zostáva pod kontrolou EU ETS). Zvolila sa možnosť 2.

2.2.4.   Nakladanie s tuhou a kvapalnou biomasou a kritériá udržateľnosti

V smernici o EU ETS sa stanovilo, že biomasa má nulový emisný faktor; a teda sa vykazuje, že spôsobuje nulové emisie CO2. Biomasa na účely EU ETS sa v súčasnosti vymedzuje len v rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní. Toto vymedzenie treba aktualizovať, aby bolo v lepšom súlade so širším európskym vymedzením biomasy a s politikou v oblasti obnoviteľnej energetiky. Je to predovšetkým potrebné s cieľom predísť ďalšiemu používaniu určitých biopalív a biokvapalín, ktoré sa v súčasnosti považujú za neudržateľné. V smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „smernica o obnoviteľných zdrojoch energie“) sa zaviedli kritériá udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny v prípadoch hospodárskej podpory využívania obnoviteľnej energie z biomasy. Posúdili sa tri možnosti.

Možnosť 1: Zachovať vymedzenie z rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Nevytvorí sa jednotnosť so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie. Touto možnosťou sa uprednostní obmedzený prístup k biomase a ohrozí sa integrita EU ETS.

Možnosť 2: Zmena vymedzenia na také, ktoré bude zlučiteľné s vymedzením smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, avšak bez záväzku ku kritériám udržateľnosti. Týmto prístupom sa zachová klasifikácia biomasy v hodnote 0, jeho súčasťou však nebude dodržiavanie kritérií udržateľnosti. (Len vymedzenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie). Touto možnosťou sa len čiastočne vyrieši otázka jednotnosti so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a naďalej sa bude ohrozovať integrita EU ETS.

Možnosť 3: Zmena vymedzenia na také, ktoré bude zlučiteľné s vymedzením smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, a zavedenie požiadavky pre biopalivá a biokvapaliny, ktoré na získanie kvalifikácie v hodnote 0 budú musieť spĺňať kritériá udržateľnosti smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Touto možnosťou sa dosiahne súlad so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a vyrieši sa otázka kritérií udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, pre ktoré sa vytvorili kritériá EÚ. Hospodárske stimuly na podporu kritérií udržateľnosti pozitívne prispejú k znižovaniu vplyvu na hospodárstvo a administratívu. (Vymedzenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie plus kritériá udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny.)

Vo všetkých dodatočných možnostiach, ktoré by sa mohli vytvoriť, sa bude rátať s možnými budúcimi zmenami politiky, ktoré výrazne presiahnu rozsah pôsobnosti daného vykonávacieho opatrenia. V tejto fáze nie je vhodnou možnosťou zavádzať do systému EU ETS kritériá udržateľnosti najmä pre tuhú biomasu, keďže nejestvujú žiadne povinné celoeurópske kritériá udržateľnosti a väčšina dodávok sa vykonáva v malom a veľmi roztrúsenom rozsahu. Zvolila sa možnosť 3, ktorá bude základom organizácie monitorovania a nahlasovania.

2.2.5.   Prístup k odberu vzoriek a jeho frekvencia

Rozhodnutie o monitorovaní a nahlasovaní obsahuje pragmatické usmernenia o požiadavkách na odber vzoriek a stanovenie frekvencie odberu vzoriek tam, kde sa povaha materiálov určuje prostredníctvom analýzy (napr. obsah uhlíka). V praxi však medzi členskými štátmi nie je úzus o tom, ako vykonávať požiadavky na odber vzoriek.

Možnosť 1: Potvrdiť pragmatický prístup rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.)

Možnosť 2: Ujasniť požiadavky na odber vzoriek a posúdiť uplatniteľnosť noriem. Konkrétne to znamená, že prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu na schválenie plán odoberania vzoriek pre každé palivo či materiál. Tento prístup by bol vhodný v strednodobom až dlhodobom horizonte, avšak v tejto chvíli ho nie je možné rozvinúť v rámci príprav súčasného nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní. Dôvodom je nedostatok poznatkov a časové obmedzenia. Ďalšia práca v tomto ohľade by sa mohla vykonať v rámci plánovaného usmerňujúceho materiálu, ktorý bude pripojený k vykonávaniu nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní. Zvolila sa možnosť 1.

2.2.6.   Hlásenie údajov súvisiacich s výrobou

V článku 14 ods. 2 smernice o EU ETS sa uvádza: „V nariadení […] sa môže konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej súťaži. Uvedené nariadenie môže tiež konkretizovať povinnosti nezávisle overovať tieto informácie. K týmto požiadavkám môže patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva a ktoré súvisia s výrobou takýchto tovarov.“

Možnosť 1: Nekonkretizovať požiadavky na monitorovanie v nariadení o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Možnosťou 1 sa zachová zameranie nariadenia na emisie skleníkových plynov a potvrdí sa environmentálna integrita a účinnosť systému.

Možnosť 2: Zapracovať požiadavky na monitorovanie údajov súvisiacich s výrobou. Vytvoriť príslušné požiadavky na nahlasovanie výrobných údajov a spotreby energie. Vytvoriť príslušné vymedzenia. (Celková zmena.) Nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní sa sústreďuje na ročné emisie skleníkových plynov. Monitorovanie a nahlasovanie údajov súvisiacich s výrobou bude vhodnejšie umiestnené do kontextu tzv. referenčného rozhodnutia[5]. Zvolila sa možnosť 1.

2.2.7.   Zjednodušené postupy a požiadavky

Možnosť 1: Zachovať súčasné zjednodušené požiadavky rozhodnutia o monitorovaní a predkladaní správ. (Žiadna zmena politiky.) Táto možnosť nebude dostatočná na zaistenie účinnosti malých producentov emisií, a to hlavne z dôvodu jej nerovnomerného vykonávania na úrovni členských štátov.

Možnosť 2: Vytvoria sa ďalšie zjednodušené postupy a požiadavky. Hlavným zjednodušeným postupom je to, že prevádzkovateľ môže predložiť zjednodušený plán monitorovania príslušnému orgánu. Zavedie sa výnimka, pokiaľ ide o správy o vylepšeniach od zariadení s nízkymi emisiami (menej ako 25 000 ton CO2 ročne, bez započítania biomasy a pred odpočítaním akéhokoľvek prevedeného CO2). Nariadenie bude takisto obsahovať ustanovenie, ktorým sa umožní jednoduchým zariadeniam používať zjednodušenú metodiku monitorovania. Týmto postupom sa zaistia nižšie náklady pre malé zdroje emisií. Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

2.2.8.   Uplatňovanie zásady zlepšovania

Možnosť 1: Zachovať súčasné požiadavky rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní v otázke uplatňovania zásady zlepšovania. (Žiadna zmena politiky.) Výsledkom tejto možnosti je nerovnomerné vykonávanie zásady zlepšovania. Týmto spôsobom sa nezaručí dynamický a kvalitatívny rozvoj monitorovania a nahlasovania v rámci systému EU ETS.

Možnosť 2: Posilniť uplatňovanie zásady zlepšovania, ktorá do postupu overovania zavádza jasné návrhy týkajúce sa odporúčaní na vylepšenie metodiky monitorovania a výrazných nezrovnalostí a skreslených údajov. (Čiastočná zmena.) Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

2.2.9.   Informačná technológia

Právnym základom využívania IT/výmeny údajov na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií je tento text článku 14 ods. 4 preskúmanej smernice o EU ETS 2009/29/ES: „Súčasťou nariadenia uvedeného v odseku 1 môžu byť aj požiadavky používania automatizovaných systémov a formátov výmeny údajov určených na harmonizáciu komunikácie o pláne monitorovania, ročná správa o emisiách a činnosti overovania medzi prevádzkovateľom, overovateľom a príslušnými orgánmi.“

Možnosť 1: Neprijme sa žiadne opatrenie a zachová sa situácia, ako sa uvádza v rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní, v ktorej sa nezverejnil elektronický protokol na nahlasovanie emisií. (Žiadna zmena politiky.) Touto možnosťou sa bude naďalej podporovať nejednotný prístup k využívaniu IT v rámci monitorovania, nahlasovania a overovania emisií v ETS a naruší sa porovnateľnosť a vzájomná výmena osvedčených postupov medzi prevádzkovateľmi.

Možnosť 2: Komisia uverejní normalizované elektronické vzorové formuláre alebo špecifikáciu formátu súboru na účel predkladania plánov monitorovania, ročných správ o emisiách a správ o údajoch o tonokilometroch. Komisia zavedie vhodnú kontrolu kvality a postupy údržby elektronických vzorových formulárov a špecifikácií formátov súborov, ktoré uverejní. (Čiastočná zmena politiky.)

Vďaka osvedčeným postupom používania systémov IT a pokročilých vzorových formulárov so vstavanými automatickými ovládacími prvkami bude možné podstatne upevniť a zlepšiť štruktúru a postupy dosahovania súladu s EU ETS.

Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

2.3.      Posúdenie kumulovaného vplyvu uprednostňovaných možností

Zaistiť spoločný prístup s cieľom zaručiť environmentálnu účinnosť a integritu systému a zlepšiť účinnosť vynaložených nákladov. Úspešné napĺňanie tohto cieľa bude viesť k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu kvót medzi zariadeniami v EÚ. Zvolené možnosti politiky by mali spoločne prispieť k obmedzeniu rozsahu voľnej úvahy príslušných orgánov, pokiaľ ide o posudzovanie plánov monitorovania a nahlasovania, a teda k spravodlivejšiemu zaobchádzaniu s prevádzkovateľmi a požiadavkám, ktoré sa na nich kladú.

Dosiahnuť väčšiu jednotnosť a transparentnosť, ktoré v dlhodobom meradle môžu viesť k úsporám pre všetky zainteresované strany. Ak sa zvolí možnosť na zachovanie súčasného stavu, nejednotnými prístupmi k uplatňovaniu rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní sa budú aj naďalej zvýhodňovať zariadenia v niektorých členských štátoch pred podobnými zariadeniami v ostatných členských štátoch, čo môže ovplyvniť ich konkurencieschopnosť. Široký záber prístupov k povoľovaniu a k uplatňovaniu ustanovení v jednotlivých členských štátoch môže spôsobiť obavy v oblasti konkurencieschopnosti a súvisiacu stratu dôvery v EU ETS. Uprednostňovanými možnosťami by sa spoločne malo zaistiť presnejšie určenie požiadaviek, čím sa členským štátom, prevádzkovateľom a overovateľom ponechá menší priestor na využívanie nejednotných prístupov.

Zjednodušením jestvujúcich ustanovení sa ešte viac posilní transparentnosť systému.

Zlepšiť účinnosť vynaložených nákladov, pokiaľ ide o normy monitorovania a nahlasovania, o ktorých sa predpokladá, že zvýšia dôveru trhu v tieto správy, a nepriamo tak pozitívne ovplyvnia účinnosť trhu. Zvolenými možnosťami politiky sa zabezpečí vyššia účinnosť vynaložených nákladov a dôvera v systém tak, že sa spresnia požiadavky v súvislosti so súčasnými nejasnými oblasťami a potvrdia sa povolené zjednodušenia tam, kde je to vhodné.

Na záver treba poznamenať, že náklady sa posudzovali osobitne. Hromadné posudzovanie nákladov by nebolo vedecky racionálne ani veľmi prínosné, keďže sa snažíme odôvodniť zvolenie konkrétnej možnosti v rámci samostatných prevádzkových cieľov.

S ohľadom na 9 tém týkajúcich sa nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní sa vytvorilo 5 kategórií, ktoré sa vzťahujú na zistený vplyv v oblasti potrebného personálu a finančných zdrojov. Kategórie sa potvrdili prostredníctvom vybraných rozhovorov s predstaviteľmi príslušných orgánov, overovateľov a sekretariátu fóra na dodržiavanie súladu s ETS.

I.       Výrazné zníženie nákladov a potrebných zdrojov.

II.      Určité zníženie nákladov a potrebných zdrojov.

III.     Žiadna očakávaná zmena nákladov a potrebných zdrojov.

IV.    Určité zvýšenie nákladov a potrebných zdrojov.

V.      Výrazné zvýšenie nákladov a potrebných zdrojov.

Prehľadná tabuľka:

Možnosti politiky || Žiadna zmena politiky || Zmena || Náklady/úspory

Hodnotenie neistoty || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Pragmatická zmena * || Kategória I

Neprimerané náklady || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Spresnenie spôsobu výpočtu * || Kategória II

Prevod CO2 || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Regulácia prevodu * || Kategória III

Tuhá a kvapalná biomasa || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Aktualizácia vymedzenia biomasy vrátane kritérií udržateľnosti* || Kategória IV

Prístup k odberu vzoriek a jeho frekvencia || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní* || Spresnenie požiadaviek na odber vzoriek || Kategória III – kategória IV

Hlásenie údajov súvisiacich s výrobou || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní* || Doplnenie požiadaviek na výrobné údaje || Kategória III

Zjednodušené postupy a požiadavky || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Ďalšie zjednodušenie* || Kategórie II a I

Uplatňovanie zásady zlepšovania || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Posilnenie zásady zlepšovania* || Kategória II

Informačná technológia || Žiadne opatrenia || IT/výmena údajov na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v ETS* || Kategórie II a I

* Uprednostňované možnosti

3.         NARIADENIE O AKREDITÁCII A OVEROVANÍ

3.1.      Všeobecné ciele politiky

Osobitné ciele overovania a akreditácie sa takisto určili už v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu smernice 2009/29/ES. Ide o tieto ciele: vytvoriť jednotné a porovnateľné overovanie a akreditáciu; harmonizovať vnútorný trh služieb overovania a akreditácie; zlepšiť účinnosť vynaložených nákladov.

V rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní sa ustanovuje základný prístup k činnostiam overovania v súlade s kritériami overovania vymedzenými v prílohe V smernice o EU ETS. Európska spolupráca pre akreditáciu (EA) na základe krokov stanovených v prílohe V a s využitím príslušných skúseností auditu v iných oblastiach, najmä v oblasti finančného auditu, vytvorila podrobné usmernenia o hodnotení a akreditácii overovateľov a overovacích orgánov systému EU ETS (dokument EA, EA 6/03). V roku 2007 sa tieto usmernenia formálne uznali v novom rozhodnutí o monitorovaní a nahlasovaní a v súčasnosti tvoria základ overovania a akreditácie EU ETS vo väčšine členských štátov.

3.2.      Možnosti politiky

3.2.1.   Akreditácia a osvedčovanie overovateľov

V článku 15 smernice 2009/29/ES sa v súvislosti s akreditáciu overovateľov jednoznačne uvádza, že „Komisia prijme nariadenie [...] o akreditácii a dohľade nad overovateľmi.“

Možnosť 1:       Potvrdzovanie overovateľov je výlučne v právomoci akreditačných orgánov. Možnosť 1 je možnosťou, ktorá sa vyslovene uvádza v článku 15 smernice 2009/29/ES. Možnosť 1 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29.

Možnosť 2:       Potvrdzovanie overovateľov sa rozširuje aj na vnútroštátne certifikačné orgány s cieľom prispôsobiť historické pravidlá, ktoré majú vplyv na malý počet členských štátov. Táto možnosť je v úplnom súlade s článkom 15 smernice 2009/29/ES a s článkom 5.2 nariadenia Rady 765/2008/ES, ktoré sú rámcovými právnymi predpismi akreditácie. Týmto spôsobom sa systém vylepší a umožní sa osvedčovanie overovateľov ako fyzických osôb, čo je paralelný a ekvivalentný prístup k akreditácii. Zvolila sa možnosť 2.

3.2.2.   Vzájomné uznávanie overovateľov

Možnosť 1:       Vzájomné uznávanie overovateľov nie je prepojené s akreditáciou. Táto možnosť neprihliada na požiadavky ustanovené v smernici 2009/29/ES. „Komisia […] konkretizuje podmienky […] vzájomného uznávania.“

Možnosť 2:       Vzájomné uznávanie overovateľov sa vykonáva, pokiaľ získali akreditáciu od akreditačných orgánov alebo osvedčenie od vnútroštátnych orgánov, ktoré úspešne prešli partnerským hodnotením akreditačných orgánov. Podľa nariadenia Rady 2008/765/ES overovatelia akreditovaní akreditačným orgánom, ktorý úspešne prešiel partnerským preskúmaním, sa musia vzájomne uznávať vo všetkých členských štátoch. Akreditačné orgány vytvoria slučky spätnej väzby o výkone overovateľov. Touto možnosťou sa uľahčí voľný pohyb overovateľov porovnateľnej kvality. Na rozdiel od možnosti 1 sa touto možnosťou podporí celková harmonizácia, pokiaľ ide o kvalitu overovateľov a vykonávaných overovaní.

Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

3.2.3.   Partnerské hodnotenie akreditačných orgánov

V nariadení Rady 2008/765 (ďalej len „nariadenie o akreditácii“) sa akreditačným orgánom nariaďuje podrobiť sa partnerskému hodnoteniu, ktoré uskutoční orgán uznaný v súlade s článkom 14 tohto nariadenia. Súčasne uznaným orgánom je Európska spolupráca pre akreditáciu.[6]

Možnosť 1: Partnerské hodnotenie akreditačných orgánov je výlučne v kompetencii Európskej spolupráce pre akreditáciu. Európska spolupráca pre akreditáciu predvolene pravidelne vykonáva partnerské hodnotenie svojich členov. Pokiaľ sa partnerské hodnotenie ponechá na rutinnom vykonávaní, hrozí, že by sa neprihliadalo na závažné podnety príslušných orgánov týkajúcich sa osobitných požiadaviek, ktoré súvisia s EU ETS.

Možnosť 2: Osobitné požiadavky EU ETS by sa mali vypracovať počas partnerského hodnotenia akreditačných orgánov. Táto možnosť umožní Európskej spolupráci pre akreditáciu uplatňovať vhodnejšie kritériá pri partnerskom hodnotení v súlade s požiadavkami EU ETS. Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

3.2.4.   Trvalý dohľad nad overovateľmi a nápravné opatrenia

Možnosť 1: Príslušné orgány by mali byť oprávnené hodnotiť kvalitu auditov a vykonávať podrobné vyšetrovanie, ak sa zistilo, že overovatelia riadne nevykonávajú svoje povinnosti. Výsledkom tejto možnosti by mohlo byť prelínanie zodpovedností medzi rôznymi zapojenými inštitúciami. To bude mať vplyv na celkovú účinnosť systému.

Možnosť 2: Dohľad nad overovateľmi je výlučne v právomoci akreditačných orgánov. Norma ISO 17011, ktorá ukladá akreditačným orgánom povinnosť vykonávať dohľad, ponecháva priestor na výklad o frekvencii dohľadu a spôsobe, akým sa dohľad vykonáva. Ak by príslušné orgány neposkytovali dostatok informácií, výsledkom by mohlo byť nedostatočné zaistenie potrebných dodatočných podnetov z ich strany a nepostačujúca kvalita overovania. Touto možnosťou by sa dostatočne neriešila účinnosť nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní, keďže akreditačné orgány nepoznajú úplne EU ETS.

Možnosť 3: V súvislosti s dohľadom nad overovateľmi by sa mal vytvoriť účinný systém na výmenu názorov medzi akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi. Preto sa v nariadení o akreditácii a overovaní stanoví súbor požiadaviek na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a akreditačnými orgánmi. Touto možnosťou sa zlepší komunikácia o transparentnosti a stave akreditácie overovateľov a určia sa jasné požiadavky pre všetky členské štáty. Takisto sa maximalizuje užitočná výmena informácií medzi akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi spôsobom, ktorý je nákladovo účinný a v rámci ktorého nedochádza k zdvojovaniu úloh. Možnosť 3 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 3.

3.2.5.   Analýza rizík

Možnosť 1:       Zachovať všeobecné požiadavky uvedené v oddiele 10.4.2 písm. b) rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Účinné vykonávanie analýzy rizík je dôležité pre celkové plánovanie overovania. Postup analýzy rizika, v ktorom sa riadne nezohľadňuje strategická analýza a posúdenie rizika prevádzkovateľa by mohli spôsobiť chybný overovací posudok alebo neúplné overovanie, čo by si vyžiadalo opakovanie postupu a dodatočné náklady pre prevádzkovateľa.

Možnosť 2:      Vytvoriť konkrétnejšie požiadavky v súvislosti so strategickou analýzou a hodnotením rizika prevádzkovateľa vrátane odporúčaní na vylepšenia. Touto možnosťou sa stanovia spresnené požiadavky na strategickú analýzu a analýzu rizika vykonávané overovateľom v súlade s dokumentom EA 6/03. Opíše sa, ako spolu súvisia strategická analýza a analýza rizika a bude slúžiť ako základ pre ďalšie požadované činnosti overovania (kontroly a testovanie údajov). Túto možnosť už používa väčšina členských štátov a dosahuje sa ňou primeraná úroveň vplyvu. Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

3.2.6.   Zjednodušené postupy a požiadavky

Možnosť 1: Členské štáty môžu povoliť overovateľom využívať zjednodušené plány a postupy overovania v prípade prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel, pokiaľ sú splnené určité stanovené podmienky (stanovené Komisiou). Táto možnosť ponúkne výrazný priestor na zníženie nákladov na overovanie. Vytvára možnosť upustiť za určitých podmienok od väčšieho počtu návštev na mieste v prípade malých a jednoduchých zariadení (stále však na základe analýzy rizika). Možnosť 1 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29.

Možnosť 2: Zjednodušené overovanie nie je povolené. Touto možnosťou sa malé zdroje emisií naďalej budú zaťažovať výraznými a neprimeranými nákladmi, výsledkom čoho bude nízka účinnosť systému a žiadny skutočný prínos. Zvolila sa možnosť 1.

3.2.7.   Otázka jediného overovateľa a nezávislé technické preskúmanie

Možnosť 1: Jediní overovatelia (z titulu fyzickej osoby) môžu vykonávať overovanie a nevyžaduje sa žiadne nezávislé technické preskúmanie. Výsledkom tejto možnosti bude podstatné zníženie účinnosti overovania.

Možnosť 2: Jediní overovatelia (z titulu právnickej alebo fyzickej osoby) môžu vykonávať overovanie a vyžaduje sa nezávislé technické preskúmanie. Nariadenie 765/2008 pokrýva akreditáciu orgánov posudzovania zhody. Orgán posudzovania zhody je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.[7] Toto vymedzenie vyznieva tak, že osoby vykonávajúce činnosti posudzovania zhody nie sú povolené podľa nového akreditačného rámca. Ak by sa jediný overovateľ musel zaregistrovať ako subjekt a získať právnu subjektivitu, všeobecné predpoklady by mohli viesť k výkladu, že orgánom posudzovania zhody podľa nariadenia o akreditácii môže byť takisto jednotlivec. V oddiele 3.3.3 normy ISO 14065 sa pritom uvádza, že overovacím orgánom môže byť i osoba.

Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

3.2.8.   Obsah správy o overovaní

Možnosť 1:       Zachovať všeobecné požiadavky uvedené v oddiele 10.4.2 písm. e) rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní. (Žiadna zmena politiky.) Dôsledkom tejto možnosti je nepresnosť a netransparentnosť overovania. Táto skutočnosť bude mať vplyv na účinnosť a efektívnosť systému, a takisto aj na vzájomné uznávanie akreditovaných overovateľov.

Možnosť 2:      Vytvoriť podrobnejší zoznam požiadaviek týkajúcich sa obsahu správy o overovaní. Súbor spoločných požiadaviek sa vytvoril v rámci nariadenia o akreditácii a overovaní.

Hlavné prvky a dodatočné informácie sa budú vzťahovať na návštevy na mieste, overovacie tímy, vykonávateľa technického overovania, potvrdenie zásad, zoznam palív a odporúčania na vylepšenia. Výsledkom bude jednotný obsah správ. Je možné, že na začiatku dôjde k miernemu nárastu nákladov na overovanie, čo sa však vyváži získaním väčšej transparentnosti overovania. Takisto sa umožní väčšia informovanosť o kvalite overovania na úrovni príslušných orgánov.

Možnosť 2 je v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami ustanovenými v posúdení vplyvu smernice 2009/29. Zvolila sa možnosť 2.

3.3.      Posúdenie hromadného vplyvu uprednostňovaných možností

Jednotné a porovnateľné overovanie a akreditácia: Nariadením o akreditácii a overovaní sa zabezpečí oveľa vyššia zábezpeka jednotnosti vykonávania na úrovni členských štátov. Spoločným prístupom k overovaniu sa posilní transparentnosť, spresnia sa požiadavky a mala by sa zlepšiť jednotnosť vykonávania overovania v rámci EÚ. Na druhej strane sa zlepší environmentálna integrita systému a dôvera v samotný postup overovania.

Harmonizovaný vnútorný trh služieb overovania a akreditácie: V nariadení o akreditácii a overovaní sa zavedú priame požiadavky na dotknutých jednotlivcov (overovateľov, orgány overovania, akreditačné orgány, príslušné orgány atď.) a nedôjde tak k najmenej 27-násobnému výkladu či k rôznemu uplatňovaniu v najmenej 27 vnútroštátnych právnych predpisoch.

Jednotnejšou akreditáciu sa znížia obavy členských štátov o tom, že overovatelia v niektorých členských štátoch nespĺňajú rovnaké normy ako tí, ktorí sú akreditovaní ich vlastným akreditačným orgánom. Zároveň sa uvoľní trh a umožní sa overovateľom pôsobiť v celej EÚ (pokiaľ sú splnené jazykové požiadavky).

Zlepšovanie účinnosti vynaložených nákladov: Vytvorenie jednotného súboru pravidiel overovania a akreditácie platných v celej EÚ prinesie členským štátom po počiatočnom období prispôsobovania sa výrazné úspory. Príslušné orgány budú môcť získať úspory nákladov z toho titulu, že nariadenie sa priamo uplatňuje na overovateľa a ďalšie vymenované subjekty. Ak sa nariadenie zmení a doplní, nebude potrebné meniť a dopĺňať vnútroštátne právne predpisy, keďže sa bude uplatňovať priamo. Takisto sa nebudú vyskytovať oneskorenia pri dosahovaní zlepšenej harmonizácie požiadaviek, keďže sa budú uplatňovať okamžite.

S ohľadom na 8 tém týkajúcich sa nariadenia o akreditácii a overovaní sa vytvorilo 5 kategórií, ktoré sa vzťahujú na zistený vplyv v oblasti potrebného personálu a finančných zdrojov. Kategórie sa potvrdili prostredníctvom vybraných rozhovorov s predstaviteľmi príslušných orgánov, overovateľov a sekretariátu fóra na dodržiavanie súladu s ETS.

I.       Výrazné zníženie nákladov a potrebných zdrojov.

II.      Určité zníženie nákladov a potrebných zdrojov.

III.     Žiadna očakávaná zmena nákladov a potrebných zdrojov.

IV.    Určité zvýšenie nákladov a potrebných zdrojov.

V.      Výrazné zvýšenie nákladov a potrebných zdrojov.

Z dôvodu vytvorenia nového prístupu k akreditácii a overovaniu nie je možné uvádzať pri väčšine možností tejto tabuľky tzv. skutočné východiská.

Prehľadná tabuľka:

Možnosti politiky || Možnosť 1 || Možnosť 2 || Náklady/úspory

Akreditácia a osvedčovanie overovateľov || Potvrdzovanie je vyhradené pre akreditačné orgány. || Rozšírenie aj na vnútroštátne certifikačné orgány* || Kategória IV

Vzájomné uznávanie overovateľov || Vzájomné uznávanie overovateľov nie je prepojené s akreditáciou. || Vzájomné uznávanie overovateľov je prepojené s akreditáciou*. || Kategória II

Vzájomné overovanie akreditačných orgánov || Vzájomné overovanie vykonáva len Európska spolupráca pre akreditáciu || Osobitné kritériá pre ETS* || Kategória III

Dohľad nad overovateľmi || Výlučne zodpovednosť príslušných orgánov || Účinná výmena informácií* || Kategória II – Kategória I

Analýza rizík || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Vytvorenie osobitných požiadaviek* || Kategória I

Zjednodušené postupy a požiadavky || Zjednodušené overovanie je povolené*. || Zjednodušené overovanie nie je povolené. || Kategórie II a I

Jediný overovateľ a nezávislé technické preskúmanie || Jediní overovatelia (ako fyzické osoby) bez preskúmania || Jediní overovatelia (ako právnické osoby) s preskúmaním* || Kategórie II a I

Obsah správy o overovaní || Zachovanie ustanovení rozhodnutia o monitorovaní a nahlasovaní || Vytvorenie konkrétnejších požiadaviek* || Kategórie III a II

* Uprednostňované možnosti.

4.         ZÁVER

1. Všetky navrhované opatrenia sú v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2009/29 a predloženými v jej posúdení vplyvu, ako aj v nariadení Rady 2008/765 o akreditácii a súvisiacom posúdení vplyvu. V týchto právnych predpisoch sa predznamenávajú ciele, ktoré treba naplniť v dvoch hodnotených nariadeniach.

2. Všetky zvolené možnosti, ktoré striktne súvisia s prvkami EU ETS týkajúcimi sa monitorovania a nahlasovania, ako aj akreditácie a overovania, sú prispôsobené spôsobilostiam dotknutých zariadení, vrátane osobitných ustanovení pre malé zdroje emisií, s cieľom zachovať riadnu účinnosť vynaložených nákladov.

3. Pri výbere možností bola najviac smerodajná potreba posilnenia transparentnosti, porovnateľnosti, súrodosti a nadväznosti, ktoré sa odvíjajú od požiadaviek stanovených na medzinárodnej úrovni, a takisto aj potreba zavedenia zjednodušenia a väčšej používateľskej prístupnosti právnych textov.

4. Náklady je veľmi náročné určiť oddelene od vykonania danej činnosti. Frekvencia, ktorá je premenou umožňujúcou pružnosť, je okrem toho predurčená kalendárom nahlasovania v rámci EU ETS. Predovšetkým treba zdôrazniť, že cieľom daných nariadení je zlepšiť systém bez zbytočných povinností v oblasti nahlasovaní, a teda zachovať ich v už stanovenom prijateľnom rámci.

[1]               KOM/2008/16 z 23. 1. 2008, pracovný dokument útvarov Komisie, sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, s. 62 – 63, ktorý viedol k prijatiu smernice 2009/29/ES.

[2]               KOM/2008/16 z 23. 1. 2008, s. 71

[3]               SEK(2007) 174.

[4]               Systém úrovní poskytuje stavebné prvky na určenie primeranej metodiky pre každé zariadenie. Systém úrovní vymedzuje hierarchiu rôznych stupňov ambícií, pokiaľ ide o údaje o činnosti, emisné faktory a oxidačné a prepočítavacie faktory. Tieto stupne sa nazývajú úrovne. Čím vyššie číslo zvolenej úrovne, tým vyšší stupeň presnosti/tým väčšmi je systém monitorovania prispôsobený konkrétnemu zariadeniu.

[5]               2011/278/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii

[6]               Článok 10 ods. 1 navrhovaného nariadenia o akreditácii.

[7]               Článok 2 ods. 16 nariadenia o akreditácii

Top
  翻译: