1.1

EHSV považuje návrh smernice za nadbytočný (najmä vzhľadom na povinné zverejňovanie „politiky rozmanitosti“), keďže sa nedomnieva, že je v tejto oblasti potrebná ďalšia legislatívna úprava na európskej úrovni. EHSV celkovo nevidí zásadnú pridanú hodnotu návrhu v porovnaní so súčasnou úpravou a zároveň má obavy z možného ďalšieho zvýšenia administratívnej záťaže.

1.2

EHSV chápe transparentnosť ako súčasť moderného riadenia podnikov. Európske podniky dokázali, že sú dostatočne transparentné podľa súčasného legislatívneho rámca. Spoločenská zodpovednosť je v Európe riadená podnikovou sférou, je súčasťou stratégií podnikov a je založená na princípe dobrovoľnosti. Európske podniky neznížili mieru transparentnosti a zodpovednosti ani v období krízy.

1.3

EHSV vníma potrebu niektorých zainteresovaných subjektov a verejnosti, aby bola politika spoločností transparentnejšia, predovšetkým so zreteľom na zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií, a to najmä v prípade spoločností s aktivitami v tretích krajinách – napríklad ťažobných spoločností v Afrike (riziko pre životné prostredie, korupcia), odevných spoločností v Ázii (sociálna oblasť, ľudské práva) a pod.

1.4

Jediná potenciálna pridaná hodnotu návrhu spočíva v tom, že sa zameriava na problematiku rizík, ich definovania, riadenia a povinnosť ich hlásenia. To by mohlo pomôcť spoločnostiam lepšie zvládať uvedené riziká a využívať príležitosti, a tým zlepšiť zodpovednosť za dôsledky svojej činnosti v nefinančnej oblasti. Aj v tomto prípade však platí, že by malo isť skôr o rozhodnutie príslušnej spoločnosti, či chce túto činnosť vykonávať alebo nie.

2.1

EHSV si je vedomý toho, že posilňovanie transparentnosti vo všeobecnosti zohráva dôležitú úlohu z hľadiska efektívneho fungovania vnútorného trhu. Ľahšia porovnateľnosť informácií o fungovania podnikov môže mať vplyv na efektívne rozhodovanie investorov a akcionárov.

2.2

EHSV považuje doterajší spôsob a rozsah zverejňovaných nefinančných informácií za kvalitný a dostačujúci so zreteľom na sledovaný účel. Nové navrhované povinné zverejňovanie by predstavovalo nadbytočnú záťaž, nezodpovedajúcu zásade proporcionality. EHSV by preto uprednostnil, aby sa v návrhu požadovalo zverejňovanie len skutočne relevantných informácií s jasnou výpovednou hodnotou, aby tak nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre spoločnosti a návrh mal zároveň čo najväčšiu pridanú hodnotu pre užívateľov týchto informácií (investori, akcionári, zamestnanci).

2.3

EHSV uprednostňuje, aby spoločnosti poskytovali nefinančné informácie len na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia. V súlade s týmto postojom navrhuje príslušným spôsobom upraviť články 1 a 2 návrhu smernice.

2.4

Z návrhu vyplýva, že malé a stredné podniky nebudú mať povinnosť zverejňovať nefinančné informácie, čo zodpovedá dlhodobým cieľom Európskej únie znižovať administratívnu záťaž podnikateľov.

2.5

EHSV sa domnieva, že vykazovanie nefinančných informácií vo výročnej správe a ich overenie audítorom v súlade s návrhom je zložité a ťažko pochopiteľné a bude sa k nemu musieť vypracovať praktický návod. Európska legislatíva požaduje, aby sa audítor vyjadril k súladu výročnej správy s účtovou uzávierkou, pričom súčasná európska legislatíva vyžaduje, aby výročná správa obsahovala účtovnú uzávierku a správu o audite, prípadne ďalšie dokumenty. Overovanie nefinančných informácií by však mohlo byť značne problematické a nákladné. Je nutné presne špecifikovať štruktúru požiadaviek, ktoré sa majú zverejňovať vo výročnej správe, je nutné presne špecifikovať aj so zreteľom na to, aby nedošlo k zahlcovaniu užívateľov výročnej správy informáciami, ktoré nie sú relevantné. EHSV bude presadzovať zverejňovanie nefinančných informácií v dokumentoch, ktoré nepodliehajú auditnému overovaniu.

3.1

EHSV považuje povinné zverejňovanie „politiky rozmanitosti“ za nadbytočnú administratívnu záťaž bez primeraného odôvodnenia a bez preukázateľných pozitívnych výsledkov. Akékoľvek vynucovanie zavádzania „politiky rozmanitosti“ pre súkromné subjekty, vrátane uloženia povinnosti zverejniť korporátnu „politiku rozmanitosti“ alebo zdôvodniť, prečo spoločnosť žiadnu takúto politiku nezaviedla, považuje EHSV za neodôvodnený zásah do slobody podnikania a slobody rozhodovania majiteľov spoločností a zásadne ho odmieta. Zverejňovanie informácií o spoločnosti by malo ostať výlučne na dobrovoľnom rozhodnutí spoločnosti, či pre ňu takéto zverejňovanie znamená konkurenčnú výhodu alebo nie. Pokiaľ ide o vykazovanie podrobností, ktoré sa týkajú politiky „rozmanitosti“, EHSV sa k tejto problematike stavia odmietavo, a to z niekoľkých dôvodov.

3.2

Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že zverejnenie „politík rozmanitosti“ zameraných na zloženie orgánov spoločnosti nemá vplyv na riadenie spoločnosti a výkonnosť spoločnosti, ako je nesprávne uvedené v dôvodovej správe. EHSV zastáva názor, že rozhodovať o tom, kto bude spoločnosť riadiť, aké budú kontrolné mechanizmy jej riadenia a aký vplyv v týchto procesoch budú hrať členovia kontrolných/správnych orgánov, by mali vlastník/vlastníci či akcionári spoločnosti. Fungovanie spoločnosti je predovšetkým vo vlastnej zodpovednosti vlastníka/akcionára, a to vrátane znášania rizika za stratu, ktorá vznikla prijatím zlých podnikateľských rozhodnutí. Umelé zasahovanie do zloženia kontrolných/správnych orgánov môže len narušiť súčasný fungujúci stav.

3.3

Do rozhodovacích procesov spoločností (napr. pokiaľ ide o počet členov predstavenstva, ich odbornosť, vek, pohlavie) by nemala EK v žiadnom prípade zasahovať. Z predloženej analýzy EK nevyplýva priama súvislosť medzi vekom, pohlavím a inými aspektmi a výkonnosťou spoločnosti, avšak aj v prípade, že by tomu tak bolo, táto skutočnosť by nepredstavovala oprávnenie do zloženia vedúcich či dozorných orgánov spoločnosti autoritatívne zasahovať.

1)

uprednostňovať, aby bolo zverejnenie novopožadovaných nefinančných informácií v súlade so zásadou subsidiarity ponechané na dobrovoľnom rozhodnutí samotných spoločností, resp. aby bolo ponechané na vnútroštátne právne predpisy, aké informačné povinnosti stanovia;

2)

odporúčať, aby bol z článku 1 návrhu smernice vypustený bod 2 o „politike rozmanitosti“, prípadne, ak sa táto požiadavka ukáže ako nepriechodná, aby zverejňovanie informácií o politike rozmanitosti vrátane vysvetlenia, prečo spoločnosť túto politiku nezaviedla, bolo ponechané na dobrovoľnom rozhodnutí samotnej spoločnosti, resp. aby bolo ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.

Za

:

37

Proti

:

96

Zdržali sa

:

2