5.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 356/49

—

poukazuje na to, že významné aspekty, ktoré sa v kontexte vznikajúcej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru majú regulovať: priemyselné normy, otázky týkajúce sa technickej prevádzky a obchodného využívania satelitnej komunikačnej infraštruktúry,

—

súhlasí s tým, že v súvislosti s kozmickým sektorom EÚ je cieľom verejnej politiky orientovanej na dopyt posilnenie postavenia používateľov, táto politika sa však nemôže obmedzovať na štátne príspevky spotrebiteľom,

—

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla orgánom verejnej správy pri výkone ich právomocí a zabezpečovaní potrieb a stanovila kritériá verejnej prospešnosti, ktoré sa použijú pri hodnotení dopytu používateľov,

—

poukazuje na to, že jedným z hlavných aspektov priemyselnej politiky EÚ by mali byť úzke vzťahy medzi miestnou/regionálnou úrovňou, na ktorej prebieha spolupráca s priemyslom s cieľom zistiť a podporiť ich prvé kroky, a vnútroštátnou úrovňou/úrovňou EÚ,

—

chcel by upriamiť pozornosť na to, že skúsenosti s najlepšími postupmi na miestnej a regionálnej úrovni ukázali, že v úplnej väčšine prípadov nadväzujúce služby programu Copernicus/GMES vyhovujú potrebám verejnej politiky a preukázali, že sú prospešné pre verejné ciele,

—

navrhuje, aby sa služby a aplikácie vyvinuté na základe vesmírnych technológií spolufinancovali z prostriedkov štrukturálnych fondov, a to za predpokladu, že subjekty, ktoré spravujú tieto fondy, budú mať dostatočnú politickú vôľu a budú dostatočne informované. Podobný mechanizmus bol už využitý vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013, keď sa nevyužité prostriedky z fondov súdržnosti/EFRR presunuli na novú prioritu: na satelitný širokopásmový internet pre vzdialené regióny,

—

vyjadruje názor, že prevádzková fáza programu Copernicus je kľúčová pre hospodársky pokrok nových technologických trendov, ale finančná podpora sa bude vyžadovať na prekonanie počiatočných nákladov súvisiacich s prijatím novej technológie rôznymi používateľmi.

Spravodajca

Adam STRUZIK (PL/EĽS), maršálek Mazovského vojvodstva

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru: uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore

COM(2013) 108 final

1.

víta oznámenie Komisie, v ktorom je jasne vyjadrený význam priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru;

2.

zdôrazňuje, že kozmický sektor predstavuje kľúčový prvok stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív, predovšetkým iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Priemyselná politika“. Vesmírne technológie majú osobitný význam pre hospodárstvo založené na znalostiach, ovplyvňujú budúcu hospodársku konkurencieschopnosť a poskytujú nástroje na riešenie ďalších naliehavých zemských problémov. Vedľajšie produkty v oblasti kozmického priestoru možno definovať ako niečo, čo sa zistilo alebo zmenilo počas činností súvisiacich s vesmírom a čo sa potom použije v iných súvislostiach alebo sa prenesie do iných súvislostí, čím sa vytvorí ďalšia hospodárska hodnota;

3.

konštatuje, že podľa hodnotenia Európskej vesmírnej agentúry (ďalej len „ESA“) týkajúceho sa následných odvetví, ktoré pridávajú hodnotu vesmírnym aplikáciám, je európsky trh v porovnaní so svetovým trhom v rámci súkromného sektora menší a menej špecializovaný. Zároveň na rozdiel od iných krajín s vesmírnym programom obranný priemysel nestanovuje počiatočný štandard a činnosti. Väčšina spoločností na celom svete funguje v niekoľkých segmentoch a v rámci celého hodnotového reťazca. V Európe je sotva možné nájsť nejaký subjekt, ktorý by ovládal celý hodnotový reťazec. Celkovo je špecializácia v Európe (ktorá sa zameriava na konkrétne aplikácie satelitnej navigácie) trochu menšia než v celosvetovom meradle;

4.

intenzívne si uvedomuje hlavné problémy politiky v oblasti kozmického sektora EÚ, medzi ktoré patrí organizácia trhu, zjednodušenie administratívnych postupov, zásady týkajúce sa obstarávania, prístup k údajom, klientský charakter verejných inštitúcií a regulačný rámec.

5.

uznáva, že kozmický priemysel EÚ má vo všeobecnosti veľký vplyv na vedecké a technologické postavenie Európy. Platí to o podpore európskej vedeckej a technologickej základne a výraznom vplyve vesmírnych technológií na širšie hospodárstvo;

6.

súhlasí so závermi Rady z 30. mája 2013 o Priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore, že prítomnosť MSP v dodávateľskom reťazci je v záujme vyváženej priemyselnej základne základným prvkom konkurencieschopnosti európskeho kozmického priemyslu, a pripája sa k výzve Rady adresovanú Komisii, aby podrobnejšie posúdila potrebu nových inovatívnych finančných nástrojov;

7.

domnieva sa, že z hľadiska miestnych a regionálnych orgánov je mimoriadne dôležité podporovať používanie vesmírnych aplikácií v rámci politík EÚ a že EÚ by preto mala navrhnúť primerané opatrenia na podporu stimulácie rozvoja a zavádzanie vesmírnych aplikácií pre všetkých verejných a súkromných používateľov, a najmä v miestnych orgánoch a v sektore MSP, a to spoločne so súvisiacimi opatreniami na podporu inovácií;

8.

súhlasí s postojom Komisie, že kozmický priestor je pre EÚ a jej občanov nesmierne dôležitý, a podobne ako Komisia vidí hlavné výzvy, ktorým bude európsky kozmický priemysel musieť čeliť vzhľadom na vývoj vo vesmírnych veľmociach (ako Čína a India). Ako bolo stanovené v oznámení, táto situácia je skôr výsledkom nedostatočného financovania, než akéhokoľvek nedostatku efektivity európskeho kozmického sektora;

9.

chápe, že v čase, keď EÚ a jej členské štáty čelia finančným ťažkostiam, ťažisko priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by malo spočívať na položení základov pre budúce oživenie sektora na svetovom trhu a na odstraňovaní prekážok, ktoré by mohli brániť tomuto procesu. Výbor preto plne podporuje ciele opísané v oznámení: stanoviť regulačný rámec, budovať konkurencieschopnú priemyselnú základňu, podnecovať nákladovú efektívnosť, rozvinúť trhy pre vesmírne aplikácie a zaistiť technologickú sebestačnosť a nezávislý prístup do kozmického priestoru;

10.

podporuje tvrdenie, že účinné vesmírne riadenie v Európe si vyžaduje zhodu medzi hlavnými zainteresovanými stranami, t. j. medzi Európskou komisiou, agentúrou ESA a členskými štátmi, a súčasne poukazuje na to, že z politického uhla pohľadu by spoločné rozhodnutie európskej obrannej politiky uľahčilo spoluprácu medzi vnútroštátnymi vojenskými sektormi, z čoho by mal prínos aj civilný kozmický sektor;

11.

uznáva trhové úspechy európskeho kozmického sektora, najmä v oblasti satelitnej komunikácie, a podporuje Komisiu v jej úsilí zachovať konkurencieschopnosť tohto odvetvia na svetovom trhu. Z tohto pohľadu výbor dôrazne podporuje iniciatívu na zaručenie prístupu európskych prevádzkovateľov k rádiofrekvenčným kanálom. To je dôležité pre regióny, pretože satelitná komunikácia poskytuje prostriedky na odstránenie nedostatočného širokopásmového pokrytia v riedko osídlených oblastiach;

12.

uznáva význam technologickej sebestačnosti európskeho kozmického sektora a súhlasí s navrhovanými riešeniami, ako je vzájomné obohacovanie s mimokozmickými sektormi, spustenie relevantných výziev na predkladanie projektov v rámci programu Horizont 2020 a investovanie do odbornej prípravy kvalifikovanej pracovnej sily pre kozmický priemysel;

13.

zaujíma ho však, či dostupné financie (napr. v rámci programu Horizont 2020) budú stačiť na zabezpečenie výrazného pokroku v rozvoji technologickej sebestačnosti. Preto vyzýva Komisiu, aby predstavila podrobný plán, v ktorom bude uvedené, ako sa má tento cieľ dosiahnuť;

14.

navrhuje, aby sa s hľadaním kvalifikovanej pracovnej sily začalo najskôr prioritne vo všetkých nových členských štátoch EÚ, ktoré prejavili záujem a želanie stať sa súčasťou skupiny krajín s vesmírnym programom a okrem toho preukázali vysokú úroveň vzdelanosti v oblasti techniky a fyzikálnych vied;

15.

dôrazne podporuje rozvoj trhu s vesmírnymi aplikáciami a službami a konštatuje, že miestne a regionálne orgány môžu zohrať v tomto procese zásadnú úlohu;

16.

v tejto súvislosti by chcel pripomenúť, že miestne a regionálne orgány sú dôležitými koncovými používateľmi vesmírnych služieb. Používatelia spomedzi miestnych a regionálnych orgánov by však mali byť lepšie informovaní o výhodách vesmírnych aplikácií, aby mohli naplno využiť ich potenciál. Medzi poskytovateľom služieb a koncovým používateľom je nevyhnutné zaviesť intenzívnejší dialóg;

17.

okrem toho sa domnieva, že miestne a regionálne orgány na svojich územiach spájajú rôznych hospodárskych aktérov a subjekty zapojené do inovačného trojuholníka. Miestne a regionálne orgány zodpovedajú za programy inovácie a malých a stredných podnikov, ktoré by sa mohli spojiť s kozmickými programami, a tým strategicky prispieť k zlepšeniu trhu v oblasti kozmického priestoru;

18.

konštatuje tiež, že miestne a regionálne orgány majú pre ich blízkosť k verejnosti jedinečný prístup k rôznym spoločenským skupinám na svojom území, a tak majú ideálnu pozíciu pre informovanie ľudí o výhodách vesmírnych služieb. V tejto súvislosti majú zásadný význam siete miestnych a regionálnych samospráv, ako napríklad sieť NEREUS (sieť európskych regiónov využívajúcich vesmírne technológie – Network of European Regions Using Space Technologies);

19.

z pozície regiónov ako jedného z hlavných používateľov satelitných aplikácií, najmä služieb a produktov programu Copernicus/GMES, uznáva, že v rámci priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by sa mali podporiť technické inovácie a odstrániť prekážky, ktoré bránia jej rozvoju. Úspech politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru sa bude merať z hľadiska rastu, predchádzania nákladom, medzisektorového presahovania a pracovných príležitostí pre vysokokvalifikovanú a produktívnu prácu;

20.

súhlasí s postojom Komisie, že povzbudenie inovácií na strane dopytu je hlavnou výzvou, ktorú musí politika EÚ v oblasti kozmického priestoru vyriešiť s cieľom preniesť na regióny a občanov EÚ hospodárske výhody z finančných prostriedkov, ktoré už boli investované v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom rámcových programov;

21.

súhlasí s tým, že v súvislosti s kozmickým sektorom EÚ je cieľom verejnej politiky orientovanej na dopyt posilnenie postavenia používateľov, táto politika sa však nemôže obmedzovať na štátne príspevky spotrebiteľom;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla orgánom verejnej správy pri výkone ich právomocí a zabezpečovaní potrieb a stanovila kritériá verejnej prospešnosti, ktoré sa použijú pri hodnotení dopytu používateľov;

23.

z regionálneho uhla pohľadu poznamenáva, že miestni a regionálni koncoví používatelia sa začnú zaoberať službami a produktmi programu Copernicus len vtedy, keď uvidia jasné ekonomické hľadisko pre ich uplatnenie;

24.

odporúča, aby Komisia riešila mechanizmy financovania pre skutočných a potenciálnych používateľov, ktoré by mohla poskytnúť EÚ a jej členské štáty, až budú služby prevádzkyschopné. V Európe, podobne ako inde vo svete, je pozorovanie Zeme verejnou infraštruktúrou a plnenie verejného záujmu so sebou prináša závislosť od verejného financovania výskumu a vývoja a prevádzkového zavádzania služieb;

25.

vyjadruje názor, že prevádzková fáza programu Copernicus je kľúčová pre hospodársky pokrok nových technologických trendov, ale finančná podpora sa bude vyžadovať na prekonanie počiatočných nákladov súvisiacich s prijatím novej technológie rôznymi používateľmi;

26.

očakáva, že používatelia, ako sú miestne a regionálne orgány a MSP, budú naďalej potrebovať stimuly a podporu EÚ a členských štátov, a konštatuje, že agentúra ESA by sa mohla zapojiť aj do poskytovania podpory používateľom;

27.

chcel by upriamiť pozornosť na to, že skúsenosti s najlepšími postupmi na miestnej a regionálnej úrovni ukázali, že v úplnej väčšine prípadov nadväzujúce služby programu Copernicus/GMES vyhovujú potrebám verejnej politiky a preukázali, že sú prospešné pre verejné ciele;

28.

navrhuje, aby sa služby a aplikácie vyvinuté na základe vesmírnych technológií spolufinancovali z prostriedkov štrukturálnych fondov, a to za predpokladu, že subjekty, ktoré spravujú tieto fondy, budú mať dostatočnú politickú vôľu a budú dostatočne informované. Podobný mechanizmus bol už využitý vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013, keď sa nevyužité prostriedky z fondov súdržnosti/EFRR presunuli na novú prioritu: na satelitný širokopásmový internet pre vzdialené regióny;

29.

konštatuje, že kozmický sektor charakterizujú dlhé vývojové cykly. To zvyšuje trhové riziká, pretože trhový potenciál týkajúci sa nových aplikácií sa musí preskúmať výrazne vopred. V dôsledku toho je pre podnikateľov v oblasti kozmického priestoru ťažké prilákať investorov. Dlhá prevádzková životnosť kozmických zariadení (10 – 15 rokov v prípade telekomunikačného satelitu) navyše robí trh veľmi cyklickým a je veľmi ťažké rýchlo prispôsobiť ponuku meniacim sa podmienkam dopytu;

30.

uznáva, že v rámci sektora vyššej úrovne vysoké pevné náklady z dôvodu veľkých investícií do výskumu a vývoja a dlhého času vývoja a malý rozmer trhu bránia vytvoreniu úspor z rozsahu, čo vyvoláva tendenciu ku koncentráciám (napr. v odvetví vypúšťania). Na druhej strane veľké úspory z rozsahu je možné dosiahnuť v následnom sektore, v dôsledku čoho budú väčšie trhy hospodársky životaschopnejšie. Samotný charakter týchto výziev znamená, že nemožno prehliadať ústrednú úlohu vlád v európskom hospodárstve v oblasti kozmického priestoru;

31.

zdôrazňuje, že pre Európsku úniu a jej členské štáty je absolútne dôležité, aby v súlade s agentúrou ESA bezodkladne prijali nevyhnutné politické, právne a technické rozhodnutia s cieľom zabezpečiť nevyhnutné finančné zdroje na zaistenie nezávislého prístupu do vesmíru, na dokončenie vesmírnych systémov, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú alebo sú plánované, a na podporu výskumu a vývoja a vytvorenie inovatívnych vesmírnych služieb a aplikácií;

32.

chápe, že kozmický výrobný priemysel, aj napriek svojmu strategickému významu, stále nepredstavuje hlavnú silu národných hospodárstiev v porovnaní s inými sektormi priemyslu v Európe a požaduje, aby budúca priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru bola zárukou väčšej nezávislosti EÚ od dodávok strategických komponentov z tretích krajín;

33.

povzbudzuje agentúru ESA, aby ďalej poskytovala svoju podporu organizáciám, ktoré majú záujem o prenos vesmírnych technológií do iných priemyselných odvetví, a to prostredníctvom financovania štúdií uskutočniteľnosti, analýz trhu a zhotovovania prototypov. Podpora pre začínajúce spoločnosti je dostupná prostredníctvom podnikateľských inkubátorov, ako aj „stimulov“ (alebo počiatočného financovania) dostupných z úradu programu na transfer technológií agentúry ESA (Technology Transfer Programme Office, TTPO). Výbor tiež vyzýva na dialóg, ktorý by mohol viesť k väčším príležitostiam pre subjekty na miestnej a regionálnej úrovni;

34.

vyjadruje názor, že je dôležité, aby EÚ podporovala tzv. inteligentnú špecializáciu a spoluprácu medzi jej programami regionálneho financovania a financovania inovácií, ak sa chce vyhnúť tomu, že bude zaostávať za svojimi medzinárodnými konkurentmi;

35.

vyjadruje súhlas so závermi Rady, že najdôležitejším prvkom inteligentnej špecializácie je zapojenie regiónov ako kľúčových subjektov do európskej inovačnej politiky, čo tiež môže pomôcť sektoru výskumu, aby odkryl výdatný finančný potenciál regionálnych fondov EÚ. Vypracovanie obchodných modelov a zlepšenie obchodných zručností, ktorými disponujú MSP v oblasti služieb súvisiacich s pozorovaním Zeme sú osobitne významné z hľadiska miestnych a regionálnych orgánov;

36.

požaduje, aby koordinované politiky EÚ a vnútroštátne politiky zrýchlili proces dospievania európskeho sektora pozorovania Zeme, a to na strane ponuky aj dopytu. Nedávna vlna konsolidácie je znamením, že samotný priemysel sa pripravuje na ďalšiu fázu. Dozrel čas, aby rozhodujúce skupiny zákazníkov, ako sú vlády, prijali veľké aplikácie na pozorovanie Zeme. Keď sa vládam podarí zjednotiť dopyt v kontexte EÚ, na jednej strane sa tým zvýši dopyt a na druhej strane to umožní štandardizáciu (a úspory z rozsahu pre priemysel);

37.

konštatuje, že veľký počet vedľajších technologických produktov kozmického sektora súvisiacich s biológiou sa v EÚ nepoužíva v plnej miere a že na európskej úrovni by bolo obrovským prínosom, keby na začiatku vesmírneho programu existovala dobre zameraná stratégia pre využívanie vedľajších produktov, ktorej súčasťou by bola širšia účasť zástupcov ďalších odvetví;

38.

zdôrazňuje význam satelitnej technológie v kozmickom sektore EÚ a poznamenáva, že približne dve tretiny všetkých predaných satelitov sú určené na telekomunikačné aplikácie. V kontexte priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru je preto dôležité zohľadniť skutočnosť, že tento trh podlieha cyklickým odchýlkam, v ktorých sa odrážajú predovšetkým zmeny dopytu po geostacionárnych telekomunikačných satelitoch a súvisiacich službách vypúšťania;

39.

konštatuje, že mobilné telefóny, internet, kreditné karty, mýtne poplatky, televízne vysielanie a predpovedanie počasia predstavujú len zopár príkladov každodenných úloh, ktorá sa čiastočne alebo v plnej miere spoliehajú na satelity. Medzi ďalšie strategickejšie funkcie patrí použitie v poľnohospodárstve, sledovanie oceánskych a vzdušných prúdov, navigácia lodí a lietadiel, sledovanie núdzových situácií, znečistenia, klímy a životného prostredia;

40.

konštatuje tiež, že nárast počtu súkromných subjektov v kozmickom priestore pomohol znížiť ceny vesmírnych technológií a služieb, takže sú dostupné a prístupné, čo umožnilo štátom bez národného vesmírneho programu a rozvojovým štátom využívať výhody, ktoré im kozmický priestor môže poskytnúť;

41.

uznáva, že európsky rámcový program (7. RP) významne prispieva k podpore inovácií v systéme Galileo/EGNOS a súvisiacich službách; spravodajca by však mohol vyjadriť ľútosť nad skutočnosťou, že v 7. rámcovom programe bola aplikáciám venovaná len veľmi malá pozornosť, ktorá sa sústredila na sektor vyššej úrovne;

42.

zaujíma ho, či dôraz, ktorý sa doteraz obmedzoval na trh práce, infraštruktúru a súlad s pravidlami hospodárskej súťaže (inými slovami, na kvalitu hospodárskeho prostredia), je dostatočný, alebo či by sa pozornosť nemala namiesto toho presunúť na schopnosť produkovať tovary a služby vhodné na vývoz;

43.

víta skutočnosť, že programy Galileo a Copernicus boli zohľadnené vo viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie 2014 – 2020;

44.

poukazuje na to, že aj napriek tomu, že európska stratégia na obdobie 2014 – 2020 je zameraná na výskum a vývoj a najmodernejšie technológie, EÚ by mohla prísť o svoje konkurenčné postavenie v tejto oblasti v porovnaní s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, v ktorých prebieha industrializácia, ako sú India, Čína a Brazília, ak prostriedky z rozpočtu členských štátov určené na výskum a vývoj ostanú menšie, než je cieľ stanovený v Lisabonskej stratégii;

45.

konštatuje, že úspech každej priemyselnej politiky je tiež neoddeliteľne prepojený s makroekonomickými trendmi v hospodárstve EÚ a jednotlivých štátov, a vyzýva na rozvoj priemyselnej výroby intenzívne využívajúcej špičkové technológie a výskum, v rámci ktorej by sa mohla využiť konkurenčná výhoda;

46.

vyvážené vykonávanie stratégie Európa 2020 považuje za dôležité; zaujíma ho preto, či je konkurencieschopnosť v inovatívnych sektoroch dostatočná na zvýšenie zamestnanosti a rastu v celom hospodárstve EÚ, a vyzýva na poskytnutie podpory celému kozmickému sektoru, aby bola štruktúra sektora lepšie vyvážená, pokiaľ ide o veľké, stredné a malé spoločnosti;

47.

uznáva, že kým Európska komisia má nástroje (ako je inteligentná špecializácia) na zaistenie dôslednejšieho zemepisného prístupu k priemyselnej politike v kľúčových sektoroch, naďalej sa musí vykonať veľa práce na zabezpečenie dostatočného prístupu k financovaniu (rizikový kapitál) zo zdrojov, ktoré nie sú príliš rizikové;

48.

poukazuje na to, že jedným z hlavných aspektov priemyselnej politiky EÚ by mali byť úzke vzťahy medzi miestnou/regionálnou úrovňou, na ktorej prebieha spolupráca s priemyslom s cieľom zistiť a podporiť ich prvé kroky, a vnútroštátnou úrovňou/úrovňou EÚ;

49.

súhlasí so stanoviskom Komisie, že EÚ má, v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ, v oblasti výskumu, technického rozvoja a kozmického priestoru právomoc vykonávať činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci. Spoločné právomoci potrvajú dovtedy, kým EÚ vytvorí sekundárne právne predpisy EÚ v týchto oblastiach, vzápätí národné parlamenty musia odstrániť všetky nezlučiteľné vnútroštátne právne predpisy;

50.

konštatuje, že roztrieštené a obmedzené financovanie, ktoré je k dispozícii pre vesmírny výskum, sa považuje za jednu z hlavných prekážok ďalšieho rozvoja činností v kozmickom priestore, a preto vyzýva na lepšiu koordináciu činností v kozmickom priestore medzi EÚ, agentúrou ESA a ich príslušnými členskými štátmi, čo Európe umožní dosiahnuť svetové vedúce postavenie v kozmickom sektore. Význam účasti EÚ na financovaní výskumných činností v kozmickom priestore má oporu v skutočnosti, že veľké množstvo takýchto činností by sa bez podpory EK neuskutočnilo. Opatrenie EÚ sa teda v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné;

51.

zastáva názor, že opatrenie navrhnuté v oznámení je potrebné, pretože problém, ktorý rieši, má nadnárodné aspekty, ktoré nemôžu uspokojivo regulovať členské štáty, a pretože existujúce opatrenia EÚ a sústredená pomoc poskytovaná v tomto rámci nepostačujú na dosiahnutie plánovaných cieľov. Navrhované opatrenie z dôvodu svojho rozsahu a účinnosti poskytne jasnú výhodu v porovnaní s roztriešteným opatrením na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, najmä vďaka úsporám z rozsahu, pretože komplexné vesmírne programy si vyžadujú takú úroveň investícií, akú si samostatné členské štáty nemôžu dovoliť;

52.

okrem toho konštatuje, že táto iniciatíva nemá za cieľ nahradiť iniciatívy členských štátov. Jej cieľom je dopĺňať opatrenia prijaté na úrovni členských štátov a posilniť koordináciu v prípadoch, keď je takáto koordinácia nevyhnutná na dosiahnutie spoločných cieľov;

53.

považuje tieto tvrdenia za zrozumiteľné, primerané a presvedčivé. Preto je opatrenie EÚ uvedené v tomto oznámení v súlade so zásadou subsidiarity;

54.

súhlasí s Komisiou, že z hľadiska proporcionality by EÚ mala prijímať právne predpisy len v nevyhnutnej miere. Prednosť by mala mať podpora spolupráce medzi členskými štátmi, koordinácia vnútroštátnych opatrení alebo doplnenie a podpora takýchto opatrení pomocou usmernení, vytvárania mechanizmov pre výmenu informácií atď. Významné aspekty, ktoré sa v kontexte vznikajúcej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru majú regulovať, budú priemyselné normy, otázky týkajúce sa technickej prevádzky a obchodného využívania satelitnej komunikačnej infraštruktúry.