16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/63

1.1

Výbor má však napriek tomu niekoľko pripomienok, ktorými chce posilniť východiská a ciele týchto návrhov.

1.2

V súvislosti s prezumpciou neviny chce zdôrazniť, že nikoho nemožno označiť za vinného skôr, ako sa prijme konečný rozsudok, a že toto právo je nedotknuteľné. Zdôrazňuje, že dôvera občanov v súdny systém si vyžaduje, aby sudcovia boli imúnni voči akémukoľvek nátlaku a ovplyvňovaniu, vrátane tlaku médií. V tejto súvislosti musia aj médiá predchádzať tomu, aby sa stavali do úlohy súdnych orgánov, pričom sa však nesmie obmedziť ústavné právo na slobodu tlače.

1.3

Pokiaľ ide o ochranu detí v trestnom konaní, výbor chce zdôrazniť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody sú deti obzvlášť zraniteľné vzhľadom na zrejmé riziká pre ich telesný a duševný rozvoj vyplývajúce z tohto pozbavenia slobody. Výbor tiež zdôrazňuje, že je potrebné prednostne sa zamerať na iniciatívy, ktoré deťom, ktoré sa ocitli v trestnom konaní, umožnia čo najrýchlejšie sa začleniť do sociálneho života a života spoločnosti.

1.4

Kladne hodnotí skutočnosť, že zásady návrhu smernice o predbežnej právnej pomoci sa uplatňujú aj v prípade osôb, na ktoré sa vzťahuje európsky zatykač. Podporuje tiež odporúčanie, ktorého cieľom je ďalšie zjednotenie kritérií rozhodovania o práve na právnu pomoc v trestnom konaní. Poznamenáva však, že poskytovanie právnej pomoci v trestnom konaní nesmie byť ohrozené rozpočtovými ťažkosťami, s ktorými niektoré členské štáty zápasia, a kladie preto otázku, do akej miery možno na tento účel uvoľniť prostriedky na európskej úrovni, napríklad v podobe európskeho fondu.

1.5

Konštatuje, že ustanovenia smernice o prezumpcii neviny a smernice o ochrane detí v trestnom konaní platia iba v rámci trestného konania. Výbor sa v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva domnieva, že pojem trestné konanie sa v európskom práve musí interpretovať nezávisle od určovania druhu súdneho konania v členských štátoch. Aby bolo možné optimálne zaručiť možnosť nezávislej interpretácie, výbor odporúča vypustiť z odôvodnení týchto návrhov smerníc časti, v ktorých sa uvádza, že záruky sa nevzťahujú na správne konania vedúce k sankciám.

1.6

Čo sa týka konania v neprítomnosti obvineného podľa článku 8 návrhu smernice o prezumpcii neviny, výbor konštatuje, že v súlade s týmito ustanoveniami sa trestné konanie môže uskutočniť v neprítomnosti obvineného iba v prípade, že bolo jednoznačne preukázané, že táto osoba bola upovedomená o plánovanom konaní. Toto však môže viesť k praktickým ťažkostiam v prípade, že nie je známe miesto pobytu obvineného, a preto výbor odporúča, aby členské štáty mali výslovnú možnosť ustanoviť osobitný spôsob predvolania osoby s neznámym miestom pobytu (napr. doručenie predvolania na oddelenie polície).

2.1

Európska komisia zverejnila 27. novembra 2013 súbor nových opatrení týkajúcich sa procesných záruk v trestnom konaní.

2.2

Súbor nadväzuje na legislatívny program týkajúci sa procesných záruk v trestnom konaní, ktorého súčasťou je smernica 2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, smernica 2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní a smernica 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody.

2.3

Zámerom tohto legislatívneho programu je zavedením minimálnych procesných záruk do trestného konania na jednej strane zaručiť občanom Európskej únie na celom jej území právo na spravodlivé súdne konanie, a na druhej strane upevniť dôveru členských štátov v právne systémy ostatných členských štátov, a uľahčiť tak vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí.

2.4

Predkladaný súbor obsahuje tri návrhy smerníc, ktoré sa týkajú prezumpcie neviny, procesnej ochrany detí v trestnom konaní a práva na predbežnú právnu pomoc.

2.4.1

Návrh smernice o prezumpcii neviny

2.4.1.1

Zásada, že obvinené alebo obžalované osoby sa v trestnom konaní musia považovať za nevinné, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže ich vina, je jedným z najdôležitejších princípov procesného trestného práva a tvorí jadro práva na spravodlivé súdne konanie. Zásada prezumpcie neviny bola obsahovo rozpracovaná v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

2.4.1.2

Zámerom návrhu smernice je zahrnúť určité aspekty takto rozpracovanej zásady prezumpcie neviny, aby sa dalo optimálne zaistiť účinné uplatňovanie tejto zásady v Európskej únii.

2.4.1.3

Do smernice sú zahrnuté tieto aspekty prezumpcie neviny: 1) zákaz označovať neodsúdené osoby vo verejných vyhláseniach a úradných rozhodnutiach orgánov verejnej moci za vinné, 2) dôkazné bremeno leží na prokurátorovi a akékoľvek odôvodnené pochybnosti o vine sa musia vykladať v prospech obvineného, 3) právo nevypovedať vo vlastný neprospech a nespolupracovať, 4) právo odoprieť výpoveď, 5) právo obžalovaného zúčastniť sa na svojom súdnom konaní.

2.4.2

Návrh smernice o procesných zárukách pre deti v trestnom konaní

2.4.2.1

V záujme zaručenia práva na spravodlivé súdne konanie osobám, ktoré nehovoria alebo nerozumejú jazyku trestného konania, bola prijatá smernica 2010/64/EÚ. Môžu však jestvovať aj iné ako jazykové dôvody, prečo obvinený nie je schopný plne porozumieť trestnému konaniu a zúčastňovať sa a ňom, napríklad jeho nízky vek alebo duševné postihnutie.

2.4.2.2

Komisia vypracovala návrh smernice, aby sa deťom zaručilo právo na spravodlivé trestné konanie. Táto smernica zaisťuje ochranu spravodlivého súdneho konania prostredníctvom: 1) práva dieťaťa a nositeľa rodičovských práv a povinností byť informovaný o ďalších právach, ktoré dieťaťu vyplývajú z tejto smernice alebo jej transpozície do právnych predpisov členského štátu, 2) väčšej pomoci obhajcu, 3) práva na individuálne posúdenie, 4) práva požiadať o lekársku prehliadku pri pozbavení osobnej slobody, 5) povinnosti audiovizuálne zaznamenávať výsluch detí, 6) podmienky, že pozbavenie osobnej slobody má byť iba krajným opatrením, 7) osobitného prístupu pri pozbavení osobnej slobody, 8) práva na včasné a starostlivé riešenie prípadu, 9) súdneho konania s vylúčením verejnosti, 10) práva dieťaťa a nositeľa rodičovských práv a povinností byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, 11) práva na prístup k právnej pomoci.

2.4.2.3

Rovnaké záruky sú prijaté pre dospelých, ktorí sú v zraniteľnom postavení, avšak vzhľadom na skutočnosť, že je ťažké vymedziť pojem „dospelý v zraniteľnom postavení“, sa Komisia rozhodla nezahrnúť príslušné ustanovenia do smernice, ale uviesť ich v odporúčaní.

2.4.3

Návrh smernice o predbežnej právnej pomoci

2.4.3.1

V smernici 2013/48/EÚ sa zaručuje právo na právnu pomoc obhajcu. Aby toto právo bolo skutočne zaručené pre všetkých, požaduje sa zabezpečiť právnu pomoc pre tých, ktorí nedisponujú dostatočnými finančným prostriedkami na zaplatenie obhajcu.

2.4.3.2

Komisia predkladá návrh týkajúci sa kritérií prístupu k právnej pomoci a záruk jej kvality a účinnosti. Vzhľadom na náklady, ktoré to pre členské štáty môže znamenať, a s tým súvisiacu zásadu proporcionality zásahov EÚ však ide len o odporúčanie.

2.4.3.3

Aby sa však zaručila pomoc obhajcu v najnutnejších prípadoch, Komisia pripravila návrh smernice o predbežnej právnej pomoci. V návrhu smernice sa konkrétne ustanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť právnu pomoc okamžite, t. j. skôr, ako príslušné úrady v danom členskom štáte prijmú konečné rozhodnutie o priznaní (alebo zamietnutí) právnej pomoci, a to v týchto dvoch prípadoch: 1) osobám, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, 2) osobám, na ktoré sa vzťahuje európsky zatykač a sú pozbavené osobnej slobody vo vykonávajúcom členskom štáte.

3.1

Výbor víta a podporuje návrhy Komisie. Hodnotí ich jednoznačne pozitívne.

3.2

Má však k predloženým dokumentom niekoľko pripomienok, ktoré sú uvedené ďalej v tejto časti. Ide tak o všeobecné pripomienky, ako aj o pripomienky technicko-právnej povahy. Tieto pripomienky neoslabujú podporu výboru východiskám a cieľom predložených návrhov, ale ju práve naopak posilňujú.

3.3.1

Prezumpcia neviny

3.3.1.1

Výbor rozhodne podporuje zosilnenie zásady prezumpcie neviny, ako to ustanovuje smernica o posilnení určitých aspektov tejto zásady.

3.3.1.2

Chce zdôrazniť, že nikoho nemožno označiť za vinného skôr, ako sa prijme konečný rozsudok, a že toto právo je nedotknuteľné. Zdôrazňuje, že dôvera občanov v súdny systém si vyžaduje, aby sudcovia boli imúnni voči akémukoľvek nátlaku a ovplyvňovaniu, vrátane tlaku médií. V tejto súvislosti musia aj médiá predchádzať tomu, aby sa stavali do úlohy súdnych orgánov, pričom sa však nesmie obmedziť ústavné právo na slobodu tlače.

3.3.2

Procesná ochrana detí a zraniteľných osôb

3.3.2.1

Výbor tiež rozhodne podporuje posilnenie práv zraniteľných osôb v trestných konaniach, a najmä detí, ako sa to ustanovuje v návrhu smernice týkajúcej sa podstatných záruk pre deti a v predloženom odporúčaní, v ktorom sa zaručuje, že zraniteľné osoby sa ako také uznajú a zohľadnia sa ich potreby.

3.3.2.2

Deti, ktoré sa uchyľujú k trestnej činnosti, často v dôsledku svojej sociálnej situácie alebo prostredia, sú v prípade pozbavenia osobnej slobody obzvlášť zraniteľné vzhľadom na zrejmé riziká pre ich telesný, duševný a sociálny rozvoj.

3.3.2.3

Výbor navyše zdôrazňuje, že je potrebné prednostne sa zamerať na iniciatívy, ktoré deťom, ktoré sa ocitli v trestnom konaní, umožnia čo najrýchlejšie sa začleniť do sociálneho života a života spoločnosti.

3.3.2.4

Pokiaľ ide o ustanovenie, podľa ktorého sa právo detí na prístup k obhajcovi uplatňuje aj pri trestných konaniach, ktoré môžu viesť k zastaveniu trestného stíhania prokurátorom, výbor považuje za vhodné spresniť, že toto právo sa uplatňuje aj v rámci opatrení, ktoré nahrádzajú trestné stíhanie.

3.3.3

Predbežná právna pomoc

3.3.3.1

Výbor súhlasí so zásadou uvedenou v návrhu smernice, ktorá zaručuje právnu pomoc v situáciách, kedy je prístup k obhajcovi najdôležitejší, teda „predbežnú právnu pomoc“.

3.3.3.2

Kladne hodnotí aj skutočnosť, že tieto zásady sa uplatňujú aj v prípade osôb, na ktoré sa vzťahuje európsky zatykač. Podporuje aj odporúčanie, ktorého cieľom je ďalšie zjednotenie kritérií rozhodovania o práve na právnu pomoc v trestnom konaní.

3.3.3.3

Poznamenáva však, že poskytovanie právnej pomoci v trestnom konaní nesmie byť ohrozené rozpočtovými ťažkosťami, s ktorými niektoré členské štáty zápasia, a kladie preto otázku, do akej miery možno na tento účel uvoľniť prostriedky na európskej úrovni, napríklad v podobe určitého európskeho fondu.

3.4.1

Rozsah pôsobnosti návrhov smernice týkajúcej sa prezumpcie neviny a ochrany detí v trestnom konaní

3.4.2

V smernici o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny, ako aj v smernici o procesných zárukách pre deti v súdnom konaní sa pri vymedzení rozsahu pôsobnosti uvádza, že táto ochrana jednoznačne platí iba v rámci trestného konania.

3.4.3

V znení návrhu sa bližšie neurčuje, čo treba rozumieť pod pojmom trestné konanie. Z toho vyplýva otázka, či ide iba o konania, ktoré sa v členských štátoch označujú ako trestné konania, alebo či ide v návrhoch smerníc o širší pojem a môže pokrývať aj administratívne postupy vedúce k sankciám.

3.4.4

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa trestnoprávna povaha konania posudzuje na základe tzv. kritérií Engel: 1) zaradenie medzi trestnoprávne konania podľa legislatívy členského štátu, 2) povaha deliktu, 3) druh a závažnosť hroziaceho trestu. Preto sa pri uplatňovaní práva na spravodlivé súdne konanie v Európskom dohovore o ľudských právach mnoho správnych konaní považuje za trestné konania. Cieľom tejto judikatúry je predísť tomu, aby členské štáty mohli obísť základné záruky dohovoru výhradne na základe vlastnej kvalifikácie konania.

3.4.5

Preto sa odporúča umožniť Súdnemu dvoru interpretáciu pojmu trestné konanie, a to nezávisle od určovania druhu súdneho konania podľa legislatívy členských štátov. V opačnom prípade hrozí, že záruky ustanovené v smerniciach sa minú účelom.

3.4.6

V šiestom odôvodnení smernice o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny sa tiež jednoznačne ustanovuje, že smernica sa týka výhradne trestných konaní a netýka sa správnych konaní vedúcich k sankciám.

3.4.7

Toto odôvodnenie bráni širokej interpretácii pojmu trestné konanie, ktorú Európsky dvor ľudských práv zastáva a považuje za nevyhnutnú na dodržanie práv a zásad, ktoré sú predmetom predkladaných smerníc. Výbor sa preto domnieva, že toto odôvodnenie by sa malo vypustiť.

3.4.8

Postup v prípade neprítomnosti obvineného podľa článku 8 smernice o prezumpcii neviny

3.4.9

V uvedenom článku 8 sa ustanovuje, že členské štáty môžu iba ustanoviť možnosť, aby súd, ktorý vedie konanie, rozhodol o vine obvinenej osoby v jej neprítomnosti pod podmienkou, že obvinená osoba bola včas a osobne predvolaná, a tým informovaná o stanovenom termíne a mieste konania, alebo sa jej inými prostriedkami skutočne doručili úradné informácie o stanovenom termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané , že táto osoba si bola vedomá plánovaného konania.

3.4.10

Toto ustanovenie neumožňuje viesť konanie (v neprítomnosti), ak nie je známe bydlisko dotyčnej osoby, a teda nemôže byť predvolaná. V tomto prípade možno zvážiť doručenie predvolania na oddelenie polície.