10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/25

1.

sa domnieva, že sociálne hospodárstvo je dôležitým faktorom sociálneho a hospodárskeho rozvoja Európskej únie. Tvorí ho 2 milióny podnikov, vrátane združení, družstiev a vzájomných poisťovní. Toto odvetvie vytvára 11 miliónov pracovných miest, a teda zamestnáva 6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva a tvorí 10 % všetkých podnikov európskej podnikateľskej štruktúry;

2.

zdôrazňuje, že subjekty sociálneho hospodárstva sa – hoci s veľkými ťažkosťami – počas krízy ukázali ako odolné a pomohli zlepšiť blahobyt občanov a udržať ich na trhu práce, aj keď iné organizácie a podniky to urobiť nedokázali. Táto pomoc bola obzvlášť výrazná, pokiaľ ide o začlenenie tých, ktorí sa stretávajú s veľkými ťažkosťami pri vstupe alebo návrate na trh práce;

3.

domnieva sa, že v rámci monitorovania oznámenia o posilnení sociálneho rozmeru HMÚ, ktoré Komisia prijala v roku 2012, a balíka sociálnych investícií, ktorý bol prijatý v roku 2013, by malo byť prioritou lepšie zohľadnenie prínosu sociálneho hospodárstva pri plnení sociálnych cieľov stratégie Európa 2020; zároveň zastáva názor, že investície do sociálneho hospodárstva by sa mali realizovať nielen v rámci Európskeho fondu pre strategické investície, ale aj Európskeho sociálneho fondu a ďalších finančných zdrojov EÚ, pretože tieto fondy často prispievajú k vytváraniu kvalitných pracovných miest pre občanov EÚ;

4.

zdôrazňuje, že iniciatívy sociálneho hospodárstva tým, že sú založené na spolupráci a občianskej angažovanosti osôb, ktoré tvoria spoločenstvá, prispievajú k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej kohézie, ako aj úrovne dôvery v celej Európskej únii, a to so zreteľom na ich záväzok a mieru integrácie do území, na ktorých sa nachádzajú, vďaka čomu sú menej náchylné na premiestenie, a svojim pracovníkom tak poskytujú väčšiu istotu, čo sú prvky tvoriace súčasť ich sociálnej zodpovednosti;

5.

víta miesto, ktoré prislúcha sociálnemu hospodárstvu v rámci právnych predpisov EÚ ako napríklad nariadenia (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde, nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a o zmene rozhodnutia č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Víta aj nové nariadenia o EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020, ktoré zaraďujú sociálne podniky medzi možné investičné priority ESF a EFRR, posilňujú partnerský prístup a poskytujú príležitosti na podporu iniciatív založených na partnerstve medzi sociálnym hospodárstvom a miestnymi a regionálnymi orgánmi využitím nástrojov, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;

6.

pripomína, že organizácie sociálneho hospodárstva stimulujú účasť, solidárnosť a podnikateľského ducha všetkých občanov vrátane tých, ktorých systém výroby marginalizuje, čo pomáha vytvárať hospodársku činnosť, ktorá v prípade sociálnych podnikov vytvára hodnoty a návratnosť aj v ekonomicky slabších sektoroch;

7.

zdôrazňuje, že je dôležité podporiť účasť občanov a proces spoluvytvárania v sociálnej oblasti prostredníctvom dynamických partnerstiev medzi verejným sektorom, mnohými subjektmi sociálneho hospodárstva a súkromným sektorom, najmä tým, ktorý tvoria „sociálne podniky“, ale zároveň prijímať aj prístup orientovaný na sociálne inovatívne opatrenia a politiky;

8.

upozorňuje na relatívny nedostatok verejného uznania podnikateľských zručností v oblasti sociálneho hospodárstva, ktoré je výsledkom okrem iného aj chýbajúceho prepojenia medzi aktérmi z rôznych krajín a regiónov. Preto má zásadný význam výmena osvedčených postupov, rozvoj partnerstiev, vytváranie stimulačných nástrojov a nástrojov financovania s cieľom podporiť podnikanie, sociálnu inováciu a sociálne investície. To sú základné predpoklady pre zatraktívnenie a lepšie uznanie sociálneho hospodárstva;

9.

navrhuje klásť väčší dôraz na výskum v oblasti sociálneho hospodárstva v Európe, pričom sa treba zamerať aj na tvorbu a šírenie všeobecných programov odbornej prípravy v sociálnom hospodárstve pre širokú verejnosť, zvlášť pre študentov a špecializovaných programov pre subjekty sociálneho hospodárstva a uchádzačov o zamestnanie. Treba vytvárať partnerstvá medzi organizáciami sociálneho hospodárstva, vzdelávacími inštitúciami a miestnymi a regionálnymi orgánmi;

10.

pripomína, že miestne a regionálne orgány, členské štáty a EÚ musia podnecovať partnerstvo a podporu rozvoja nových nástrojov a nových možností sociálnej pomoci, ktoré prináša neustály vývoj informačných a komunikačných technológií, musia zvyšovať kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb prostredníctvom racionalizácie nákladov a prispievať k vytváraniu atraktívneho obrazu sociálneho hospodárstva u širokej verejnosti;

11.

nabáda členské štáty, aby sa usilovali zjednodušiť subjektom sociálneho hospodárstva pôsobenie na trhu, vzhľadom na to, že sa významným spôsobom podieľajú na riešení problémov ako nezamestnanosť a sociálne vylúčenie prostredníctvom pracovnej aktivácie skupín považovaných za vylúčené;

12.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila právny rámec, ktorý by obsahoval súbor spoločných definícií rôznych európskych foriem sociálneho hospodárstva, ako napr. družstiev, nadácií, vzájomných spoločností a združení, s cieľom umožniť spoločnostiam sociálnej ekonomiky, aby tak mohli pôsobiť na bezpečnom právnom základe a využívať výhody vnútorného trhu a voľného pohybu. Tento dokument by mal zahŕňať súbor spoločných definícií. Príprava európskych programov partnerstva s týmito organizáciami by mohla vychádzať z týchto definícií, aby bolo možné prispôsobiť pomoc potrebám každého typu organizácie a posilniť ich úlohu pri podpore zamestnanosti a zvyšovaní podnikateľských schopností jednotlivých území;

13.

zdôrazňuje, že pozitívna úloha subjektov sociálneho hospodárstva v boji proti nezamestnanosti a podpora udržateľného a inkluzívneho rastu je mimoriadne dôležitá na územiach, pre ktoré je príznačná emigrácia, rýchle starnutie obyvateľstva, nedostatok výrobnej dynamiky a slabý podnikateľský duch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Na týchto územiach presahuje význam sociálneho hospodárstva rámec uspokojovania dopytu po miestnych výrobkoch a službách sociálneho charakteru, pretože organizácie sociálneho hospodárstva sú jedny z mála subjektov, kde spoločná vôľa môže podporiť podnikanie a udržať alebo prilákať hospodárske subjekty schopné zhodnotiť domáce zdroje týchto území;

14.

navrhuje, aby sa podporila spolupráca medzi sociálnym hospodárstvom a oblasťou odbornej prípravy vo všetkých smeroch, ako aj vytváranie školských a študentských združení s cieľom rozšíriť možnosti mladých ľudí pri voľbe povolania a tak predchádzať ich nezamestnanosti. V tomto duchu podporuje aj zaradenie školských a študentských združení medzi aktérov sociálneho hospodárstva a navrhuje, aby Európska komisia a členské štáty postupovali spoločne v záujme toho, aby sa družstvá a sociálne hospodárstvo začlenili do podnikateľského vzdelávania ako súčasť národných učebných osnov a plánov škôl a vyššieho stupňa vzdelávania;

15.

súhlasí s tým, aby sa, ak je to možné, akýmikoľvek prostriedkami zvýšila vnútroštátnu pomoc a pomoc EÚ partnerstvám vrátane organizáciám sociálneho hospodárstva v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva, v regiónoch s osobitne vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou mierou zamestnanosti zraniteľných sociálnych skupín, regiónoch vyznačujúcich sa chudobou a sociálnym vylúčením, ako aj v oblastiach osobitného environmentálneho záujmu s cieľom podporiť ich osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú pri vytváraní a zachovávaní hodnôt v takýchto regiónoch;

16.

žiada Európsku komisiu, aby pružne uplatňovala pravidlá o štátnej pomoci aj na podniky sociálneho hospodárstva, aby podporovala miestne a regionálne orgány pri chápaní a úmernom uplatňovaní týchto pravidiel, a aby tam, kde je to možné, zvýšila pomoc členských štátov alebo ich miestnych a regionálnych orgánov a EÚ pre partnerstvá vrátane organizácií sociálneho hospodárstva;

17.

víta nedávne prijatie smerníc o verejnom obstarávaní a koncesiách (smernice 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ, 2014/23/EÚ), ktoré obsahujú medzi iným doložky a sociálne kritéria na podporu začlenenia a sociálnych inovácií, a vyzýva členské štáty, aby v súčasnej fáze transpozície týchto smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečili, aby príslušné orgány mohli v plnej miere využívať konkrétne ustanovenia o vyhradených zákazkách a zjednodušených postupoch s cieľom posilniť úlohu subjektov sociálneho hospodárstva tak na národnej, ako aj regionálnej alebo miestnej úrovni. Okrem toho vyzýva inštitúcie, aby monitorovali vykonávanie týchto pravidiel na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a pokračovali v diskusii o ich zdokonalení;

18.

nazdáva sa, že sociálne hospodárstvo môže byť vhodným a veľmi účinným nástrojom boja proti tieňovej ekonomike a tvorby hospodárskej a spoločenskej hodnoty;

19.

domnieva sa, že je nevyhnutné uvoľniť potenciál sociálneho hospodárstva zlepšením prístupu sociálneho hospodárstva k rôznym spôsobom financovania, ako sú európske fondy, fondy rizikového kapitálu, mikropôžička a kolektívne financovanie (crowdfunding), a zabezpečením dostatočných finančných prostriedkov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ tým, že sa zosúladí úroveň ekonomických a finančných požiadaviek s verejným záujmom práce, ktorú tieto organizácie vykonávajú v teréne;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v svojej stratégii pre jednotný digitálny trh neuvádza sociálne hospodárstvo a len veľmi krátko sa zmieňuje o nekomerčnom hospodárstve založenom na spolupráci, ktorého sociálny potenciál je veľmi veľký;

21.

zdôrazňuje, že je nutné podporovať kultúru monitorovania v organizáciách sociálneho hospodárstva tým, že sa zlepší ich schopnosť merať a informovať o hospodárskych a sociálnych aspektoch svojej činnosti a vypracujú metodiky a ukazovatele, ktoré budú v súlade s ich povahou a špecifikami. Skúsenosti z monitorovania je potrebné rôznymi spôsobmi šíriť a sprístupňovať;

22.

víta skutočnosť, že Európska komisia vytvorila viacjazyčnú digitálnu platformu – Platformu pre sociálnu a inovatívnu Európu, ktorej princíp už bol schválený – na výmenu informácií v oblasti sociálnej inovácie, ale pokladá za potrebné, aby táto platforma zahŕňala osobitnú sekciu venovanú sociálnemu hospodárstvu;

23.

navrhuje, aby Európska komisia zriadila osobitné oddelenie pre sociálne hospodárstvo, pretože pri súčasnom stave vecí rozhodnutie zlúčiť oddelenia v rámci GR GROW, a tým vytvoriť oddelenie „Klastre, sociálne hospodárstvo a podnikanie“ nezodpovedá rozsahu a realite sociálneho hospodárstva.

24.

nabáda inštitúcie EÚ, členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány, aby urobili prehľad a podporili šírenie existujúcich príkladov nových foriem dialógu, spoločnej tvorby politík a jednotnej implementácie týchto politík prostredníctvom partnerstiev zložených z miestnych alebo regionálnych vlád, sociálneho hospodárstva a iných subjektov;

25.

odporúča, aby EÚ a jednotlivé členské štáty vzhľadom na veľmi lokalizovanú (alebo regionalizovanú) oblasť pôsobenia väčšiny organizácií sociálneho hospodárstva podnietili a podporili priznanie dôležitejšej úlohy miestnym a regionálnym orgánom pri príprave programov a politík týkajúcich sa sociálneho hospodárstva, ako aj ich prepojenie s rôznymi verejnými politikami, a tým umožnili dosiahnutie stanovených cieľov;

26.

odporúča, aby Európska komisia navrhla členským štátom, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr a potom, ako bude stanovená jasná stratégia pre tento sektor, vypracovali a prijali právne rámce potrebné na fungovanie a rozvoj sociálneho hospodárstva.