30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 209/28

Spravodajca:

Antonio GARCÍA DEL RIEGO

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán (1), ktorého cieľom je dosiahnuť definitívny a harmonizovaný postupu ozdravenia a riešenia krízových situácií pre centrálne protistrany v EÚ, a podporuje jeho ciele, ako aj prístup.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že tento rámec je veľmi dôležitý pre implementáciu platných rozhodnutí G20 pre globálne riadenie centrálnych protistrán, ako aj osobitných odporúčaní Rady pre finančnú stabilitu Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti regulácie a dohľadu (FSB SRC), riadiacej skupiny FSB pre riešenie krízových situácií (FSB ReSG), Výboru pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI), Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) a Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) do harmonizovaných, záväzných právnych predpisov na zabezpečenie stabilných a bezpečných rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni.

1.3.

EHSV by preto uvítal flexibilitu na prispôsobenie navrhovaného nariadenia budúcemu vývoju medzinárodného konsenzu v súvislosti s nariadením o centrálnych protistranách, t. j. odporúčaniam Rady pre finančnú stabilitu (FSB) (2).

1.4.

Podľa názoru EHSV má rozhodujúci význam transformácia súčasného systému jednotlivých riešení krízových situácií centrálnych protistrán založeného na medzinárodných odporúčaniach a národných orgánoch dohľadu na definitívne nariadenie o ozdravení a riešení, ktoré bude jasné, konzistentné, účinné a komplexné, ako aj primerané a nadčasové v súvislosti s inými právnymi predpismi, ako je smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

1.4.1.

V tejto súvislosti EHSV zastáva názor, že jednotný orgán dohľadu nad centrálnymi protistranami a orgán pre riešenie krízových situácií by orgánom dohľadu poskytol lepšiu pozíciu, pokiaľ ide o zhromažďovanie odborných znalostí a údajov, a zabezpečil by, že nové nariadenie budú centrálne protistrany implementovať štandardizovaným postupom v celej Európe, čím by sa odstránil súčasný neucelený systém rôznych národných orgánov dohľadu s mierne odlišnými kritériami a nástrojmi dohľadu.

1.5.

Vzhľadom na ústrednú úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) v jednotnom mechanizme dohľadu pre bankový sektor, jej súčasnú právomoc zabezpečovať efektívne a spoľahlivé klíringové, platobné a zúčtovacie systémy (3), ako aj jej úlohu pri poskytovaní prístupu centrálnych protistrán k peniazom centrálnej banky EHSV dôrazne odporúča zvážiť alebo rozšíriť právomoc ECB tak, aby bola ústredným európskym orgánom dohľadu nad centrálnymi protistranami pod záštitou jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj ústredným orgánom na riešenie krízových situácií pod záštitou ECB/Eurosystému.

1.6.

EHSV sa nazdáva, že pre orgány dohľadu v tejto oblasti by sa mali stanoviť dodatočné nástroje na monitorovanie s cieľom umožniť vytvorenie komplexného obrazu o rizikovej pozícii jednotlivých zúčtovacích členov v rámci viacerých centrálnych protistrán (vrátane centrálnych protistrán z tretích krajín) a centrálnych protistrán na rôznych trhoch a identifikáciu potenciálnych reťazových reakcií na pozície centrálnych protistrán. Orgány dohľadu alebo skôr ústredný orgán dohľadu by mal mať právomoc vykonávať svoje vlastné, všeobecné záťažové testy a v závislosti od situácie štvrťročne, mesačne alebo každodenne získavať prehľad o rizikovej pozícii a aktívach na zmiernenie rizika príslušných centrálnych protistrán zároveň so záťažovým testom centrálnej protistrany, ktorý vykonáva ESMA v rámci nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR).

1.7.

EHSV síce predpokladá, že prirodzenou postupnosťou sa najprv budú riešiť krízové situácie jedného alebo viacerých jednotlivých zúčtovacích členov podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a následne sa v prípade potreby pristúpi k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, no treba uviesť, že podľa niektorých scenárov by sa malo uprednostniť ozdravenie jednej alebo viacerých centrálnych protistrán pred ozdravením jednej alebo viacerých bánk, ktoré sú hlavnými zúčtovacími členmi týchto centrálnych protistrán.

1.8.

EHSV žiada, aby plány na ozdravenie centrálnej protistrany špecifikovali nástroje a opatrenia, ktoré sa plánujú na opätovné zosúladenie účtovníctva centrálnych protistrán, keďže tento návrh neurčuje, ktoré konkrétne možnosti by mali plány ozdravenia obsahovať alebo vylúčiť.

1.9.

Podľa názoru výboru by sa mala venovať veľká pozornosť možnému vplyvu na nefinančné protistrany a vyňaté aktíva klientov nepriamych zúčtovacích účastníkov v prípade použitia nástrojov na rozdelenie pozície a straty, napr. v prípade vypovedania zmlúv a zníženia hodnoty akýchkoľvek ziskov splatných centrálnou protistranou členom zúčtovania, ktorí nezlyhali. Výbor rovnako víta skutočnosť, že súčasný návrh nezahŕňa „zrážku počiatočnej marže“, pretože by nebola vhodným nástrojom na ozdravenie a riešenie krízových situácií, ani „zrážku prírastkov variačnej marže“, pretože sa musia očakávať zabezpečené pozície.

1.10.

Podľa názoru EHSV treba z legislatívneho návrhu odstrániť akúkoľvek výslovnú možnosť záchrany centrálnych protistrán pomocou peňazí daňovníkov, a vylúčiť ju najmä pokiaľ ide o centrálne protistrany z tretích krajín. Možnosť mimoriadnej verejnej finančnej podpory by mali navrhnúť príslušné orgány, keď ju budú považovať za vhodnú, čím vo svojej podstate zostane mimoriadna. V súčasnosti zahrnutá možnosť mimoriadnej verejnej finančnej podpory za určitých podmienok by mohla vytvoriť situáciu morálneho hazardu. Vďaka tomu by bolo zavedenie jednotného orgánu dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií politicky prijateľnejšie z hľadiska jednotlivých krajín.

1.10.1.

EHSV v tejto súvislosti žiada, aby sa pri ďalšom postupe aj od centrálnych protistrán oprávnených podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) (4) v súlade s rozhodnutím o „rovnocennosti“ požadovali rovnaké alebo podobné záväzné normy ako od zúčtovacích organizácií tretích krajín (centrálne protistrany z tretích krajín).

1.11.

EHSV navrhuje, aby sa právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií vypovedať určité alebo všetky zmluvy v zmysle zúčtovacích služieb centrálnych protistrán používala veľmi obmedzene, ak centrálna protistrana podporuje spotové trhy a účtuje hotovostné produkty.

1.12.

EHSV sa nazdáva, že pri uplatnení pozastavenia povinnosti zúčtovania pri riešení krízových situácií jednej centrálnej protistrany sa musí zohľadniť potenciálny vplyv na iné centrálne protistrany, ktoré majú oprávnenie poskytovať zúčtovacie služby v rovnakej kategórii aktív.

2.1.

Podľa smernice Európskej únie o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ako aj Doddovho-Frankovho zákona Spojených štátov amerických sa od bánk so systémovým významom vyžaduje, aby zaviedli „plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie“ s cieľom umožniť v krízovej situácii s obmedzeným vplyvom riadne utlmenie na širších finančných trhoch. S povinným centrálnym zúčtovaním po nariadení o infraštruktúre európskych trhov a Doddovom-Frankovom zákone sa centrálne protistrany postupne stali čoraz dôležitejšie pre celkovú bezpečnosť a spoľahlivosť finančného systému. Spoľahlivé plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií sa preto okrem zabezpečenia odolnosti centrálnych protistrán vyžaduje na zabezpečenie toho, aby dôsledkom väčšieho spoliehania na centrálne zúčtovanie nebola nová kategória subjektu, ktorý je „príliš veľký na vyhlásenie úpadku“.

2.1.1.

Napriek tomu, že zlyhanie centrálnej protistrany je štatisticky nepravdepodobné, pre svoj špecifický obchodný model a zameranie na riadenie rizík by vďaka svojej ústrednej úlohe na trhu ako systémová finančná inštitúcia mohla rozsiahlo ovplyvniť finančných systém a vytvoriť reťazovú reakciu na zúčtovacích členov a trhy, ktoré podporuje. Je to udalosť s malou pravdepodobnosťou a s výrazným vplyvom.

2.2.

Centrálne protistrany zohrávajú kľúčovú úlohu vo finančnom systéme tým, že riadia komplexnú sieť rizikových vzťahov protistrán. To v zásade vykonávajú tým, že i) vstupujú medzi zmluvné strany do zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch (regulovaných alebo mimoburzových) a ii) chránia sa proti zlyhaniu svojich používateľov tým, že vyberajú primerané marže a kolaterál od kupujúceho aj predávajúceho, pričom sa podieľajú na hospodárskej strate (tzv. kaskádovité zlyhanie sa má použiť v mimoriadnych prípadoch, keď sa dokáže, že jednotlivé marže sú nedostatočné) (5).

2.3.

Účastník v centrálnej protistrane požíva znížené riziko v porovnaní s dvojstranným zúčtovaním v tom zmysle, že využíva výhody viacstranného čistého zúčtovania – nettingu, primeraného zabezpečenia a spoločného znášania strát. Centrálne protistrany čisto zúčtujú záväzky účastníkov (dlhé a krátke pozície) za jednotlivé produkty a určia jediný viacstranný zostatok na produkt/účastníka bez ohľadu na totožnosť protistrany pred nováciou. Keď sú produkty značne previazané, centrálne protistrany môžu určiť marže účastníkov pre rôzne výrobky (stanovenie marží pre portfólio), pričom im umožnia kompenzovať riziko držaním pozícií na súvisiacich produktoch.

2.4.

Aby centrálne protistrany naplno využili svoje výhody, musia 1) účinne riadiť riziká a mať k dispozícii primerané finančné zdroje a 2) podliehať dôslednému regulačnému dohľadu a požiadavkám v oblasti dohľadu. Po prvé musia byť centrálne protistrany dostatočne odolné v tom zmysle, že im vlastné finančné zdroje (vrátane maržových požiadaviek, vopred financovaných fondov pre prípad zlyhania a zdrojov likvidity) umožňujú s veľkou pravdepodobnosťou odolať zlyhaniam zúčtovacích členov a iným stresovým udalostiam. Po druhé musia mať centrálne protistrany plány obnovy, ktoré im umožnia rozdeliť nadmerné straty a vytvoriť dodatočnú likviditu bez toho, aby kládli nadmerné bremeno na zúčtovacích členov a iné finančné inštitúcie, z ktorých mnohé pravdepodobne majú samy osebe systémový význam. Napokon musia byť zavedené dôveryhodné plány centrálnych protistrán na riešenie krízovej situácie.

2.5.

V roku 2009 sa lídri krajín G20 zaviazali, že zaručia, aby sa všetky štandardizované deriváty realizované mimo burzy zúčtovali prostredníctvom centrálnych protistrán. Cieľom intenzívnejšieho využívania centrálneho zúčtovania derivátov je zlepšenie finančnej stability prostredníctvom:

2.6.

Na medzinárodnej úrovni už Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI) spolu s Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO) a Radou pre finančnú stabilitu (FSB) v roku 2014 vydali usmernenia o ozdravení a riešení krízových situácií infraštruktúr finančného trhu, ktoré zahŕňali centrálne protistrany. Ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán sú navyše dôležitými prioritami prebiehajúcich medzinárodných pracovných plánov stanovených v roku 2015.

2.7.

Na úrovni EÚ Európska komisia vydala návrh (7) – založený na uvedenej práci uskutočnenej na medzinárodnej úrovni – na legislatívny režim týkajúci sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, ktoré sú ťažiskom tohto stanoviska.

3.1.1.

EHSV konštatuje, že regulačné požiadavky pre centrálne protistrany sú dnes prísnejšie ako pred krízou. Zásady CPMI-IOSCO pre infraštruktúru finančného trhu poskytujú komplexný rámec pre odolnosť a obnovu centrálnych protistrán.

3.1.2.

EHSV vyzdvihuje významnú prácu, ktorú vykonali CPMI a IOSCO s cieľom riešiť odolnosť a obnovu centrálnych protistrán na medzinárodnej úrovni.

3.1.3.

Výbor by preto v navrhovanom nariadení rád videl mechanizmus, ktorý by umožnil pružne sa prispôsobiť budúcemu vývoju medzinárodného konsenzu v súvislosti s nariadením o centrálnych protistranách, t. j. odporúčaniam Rady pre finančnú stabilitu (FSB).

3.1.4.

V súvislosti s tým podporuje navrhované nariadenie, v ktorom sú medzinárodné normy, ktoré centrálne protistrany v súčasnosti vykonávajú mierne odlišne v závislosti od právneho a regulačného prostredia, zahrnuté do jedného štandardizovaného súboru harmonizovaných a rôznorodých povinností podľa práva EÚ.

3.1.5.

EHSV poukazuje na to, že je dôležité zaujať holistický prístup k zmenám iných súvisiacich právnych predpisov, napr. smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a zabezpečiť, aby nástroje moratória (články 5 a 10 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) a iné mechanizmy naďalej vylučovali povinnosti platby a dodania voči určitým platobným systémom, centrálnym protistranám, centrálnym depozitárom cenných papierov a centrálnym bankám, aby nedošlo k narušeniu rovnováhy portfólií a kolaterálu držaných centrálnymi protistranami alebo prevedených centrálnym protistranám.

3.1.6.

EHSV v tejto súvislosti predpokladá, že prirodzenou postupnosťou sa najprv budú riešiť krízové situácie jedného alebo viacerých jednotlivých zúčtovacích členov podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a následne sa v prípade potreby pristúpi k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, ktorých hlavnými klientmi boli títo zúčtovací členovia. V rámci určitých scenárov by sa malo uprednostniť ozdravenie jednej alebo viacerých centrálnych protistrán pred ozdravením jednej alebo viacerých bánk, ktoré sú hlavnými zúčtovacími členmi týchto centrálnych protistrán.

3.1.6.1.

Podľa zásad stanovených CPMI a IOSCO by mali byť štandardné zdroje pre systémovo dôležité centrálne protistrany primerané, aby zniesli minimálne zlyhanie dvoch zúčtovacích členov, čo by mohlo spôsobiť najväčšiu agregovanú úverovú expozíciu centrálnej protistrany za extrémnych, ale realistických podmienok (tzv. krytie 2). Ak zúčtovací členovia prekračujúci expozíciu v zmysle krytia 2 vo vzťahu k jednej alebo viacerým centrálnym protistranám zlyhali a pristupuje sa k nim podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, dôsledky pre centrálne protistrany a iných, nezlyhávajúcich zúčtovacích členov sa musia zohľadniť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa problematických všeobecných zúčtovateľov podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

3.1.6.2.

Prípadne by bolo treba v rámci navrhovaného nariadenia stabilizovať a podporiť centrálnu protistranu, skôr ako sa bude môcť na týchto problematických zúčtovacích členov uplatniť postup podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Za určitých okolností by sa mohli nezlyhávajúci zúčtovací členovia dostať do situácie zlyhania uplatnením nástrojov vymedzených v navrhovanej legislatíve a následne by podliehali smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Ak by to však pomohlo stabilizovať centrálnu protistranu, ktorá poskytuje služby viacerých zúčtovacím členom, stabilizácia centrálnej protistrany by mala mať prednosť pred stabilizáciou jednotlivých zúčtovacích členov.

3.2.1.

Výbor poukazuje na to, že navrhované právne predpisy sú zamerané na situácie na trhu, ktoré sú extrémne a výnimočné, je však veľmi dôležité, aby režim ozdravenia a riešenia krízových situácií umožnil pokračovanie rozhodujúcich služieb centrálnych protistrán bez využitia verejných zdrojov alebo akejkoľvek formy verejnej podpory platobnej schopnosti, alebo akejkoľvek inej formy štátnej finančnej stabilizácie, podpory z verejných prostriedkov, alebo dočasného verejného vlastníctva. V súčasnosti vyslovene zahrnutá možnosť mimoriadnej verejnej finančnej podpory za určitých podmienok by sa mala odstrániť s cieľom predísť vzniku situácie morálneho hazardu, a to neoprávnenou stimuláciou zúčtovacích účastníkov k tomu, aby neprispievali k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií centrálnych protistrán v skorej fáze a počkali, či a do akej miery bude poskytnutá mimoriadna verejná finančná podpora, čím ochotne prijmú alebo dokonca vyvolajú presah do verejnej oblasti.

3.2.2.

Keďže konkrétne scenáre, pri ktorých sa uplatňuje režim ozdravenia a riešenia krízových situácií, sa nedajú presne predpovedať, centrálne protistrany by si mali zachovať pružnosť, pokiaľ ide o navrhovanie a uplatňovanie nástrojov ozdravenia s cieľom vedieť zvládať rôzne situácie zlyhania. Nadmerné predpisovanie by mohlo viesť k neefektívnej nepružnosti. Centrálne protistrany by preto v prvom kroku mali mať možnosť spracovať postup riadenia zlyhania a prípadne vykonávať svoj plán ozdravenia predtým, než zasiahnu orgány pre riešenie krízových situácií, pokiaľ neexistuje dôkaz, že plán ozdravenia pravdepodobne zlyhá alebo ohrozí finančnú stabilitu.

3.3.1.

V nariadení o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) sa stanovujú povinnosti a požiadavky uplatniteľné na finančné, ako aj nefinančné protistrany, ktoré vstupujú do zmlúv o derivátoch. Finančné protistrany (FC) zahŕňajú banky, poisťovne, investičných manažérov, dôchodkové fondy, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívne investičné fondy (AIF), zatiaľ čo nefinančné protistrany (NFC) zahŕňajú aj NFC+ (subjekty, ktoré majú tridsaťdňové hrubé špekulatívne derivátové pozície vo výške aspoň 1 miliardy EUR na úverové a akciové deriváty a/alebo 3 miliárd EUR na úrokové swapy, meny, komodity a ďalšie nástroje) a NFC-. Okrem toho existujú subjekty tretích krajín, ktoré môžu nepriamo podliehať nariadeniu EMIR, keď vstupujú do transakcií s protistranami EÚ.

3.3.1.1.

Povinnosť zúčtovania podľa nariadenia EMIR sa bude uplatňovať, ak je zmluva o mimoburzových derivátoch medzi dvoma FC, fFC a NFC+ alebo dvomi NFC+ alebo FC resp. NFC+ a subjektom tretej krajiny, ktorý by podliehali zúčtovaniu, ak by bol usadený v EÚ. Platnosť výnimiek z požiadaviek sa skončí koncom roku 2017.

3.3.2.

Po uplynutí všetkých výnimiek nefinančné protistrany určitej veľkosti budú ako priami alebo nepriami účastníci centrálnej protistrany ovplyvnení nariadením o ozdravení a riešení krízových situácií z dôvodu povinnosti centrálne zúčtovať určité triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch (8). Nefinančné protistrany a klienti dôchodkových fondov by mohli byť zahrnutí do neúmyselných záväzkov na základe kombinácie tohto nariadenia a zúčtovacej povinnosti, čo vytvorí ešte bližšie prepojenie medzi reálnou ekonomikou/správcami aktív a systémovými finančnými inštitúciami.

3.3.3.

EHSV preto žiada Komisiu, aby zvážila iný prístup, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nefinančnými protistranami (najmä s tými výrobnými podnikmi, ktoré zabezpečujú fyzické vystavenie riziku v reálnej ekonomike) v rámci navrhovaného rámca ozdravenia a riešenia krízových situácií v prípadoch, keď sú verejné orgány nútené prijímať mimoriadne opatrenia vo verejnom záujme, ktoré potenciálne presahujú bežné vlastnícke práva, pričom rozdeľujú straty na konkrétne subjekty a zadržiavajú platby výnosov od centrálnej protistrany nefinančným protistranám ako opatrenie poslednej možnosti.

3.3.4.

(Dôchodkové) fondy a iné subjekty, ktoré spravujú peniaze malých investorov a investujú do kapitálových trhov, budú musieť udržať pozíciu v centrálnych protistranách priamo alebo nepriamo prostredníctvom zúčtovacích členov. Investície týchto subjektov podliehajú národnému dohľadu a prísnym obmedzeniam s cieľom zaručiť, aby nevystavovali koncových zákazníkov neprimeraným rizikám. Národné regulačné orgány alebo fiduciárne povinnosti ich zároveň nútia držať pozície klienta nepriamo na účtoch klienta a mali by byť oddelené. Prostredníctvom nariadenia EMIR bola vytvorená možnosť osobitne chrániť aktíva zúčtovacích účastníkov so zavedením oddelenia a prenosnosti aktív klientov.

3.3.5.

Vzhľadom na túto rozsiahlu reguláciu majú investori v takýchto (dôchodkových) fondoch dojem, že vnútroštátna aj európska legislatíva osobitne chráni ich aktíva. Navrhované právne predpisy by však umožnili presiahnuť bežné práva vlastníctva a prideliť straty konkrétnym zainteresovaným stranám, ako aj zadržiavať platby výnosov od centrálnej protistrany, čím by sa ovplyvnili účty a oddelené účty klientov. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa možnosť presiahnutia bežných práv vlastníctva (vypovedanie zmlúv/rozdelenie straty/zadržiavanie ziskov) neuplatňovala na (oddelené) účty klientov.

3.4.1.

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa na prechod na harmonizovaný systém náležite dohliadalo a aby sa synchronizoval s požiadavkami pre centrálne protistrany z tretích krajín s cieľom vyhnúť sa potenciálnej regulatórnej arbitráži a konkurenčnému znevýhodneniu centrálnych protistrán z EÚ tým, že sa centrálnym protistranám z tretích krajín umožní ponúkať služby na menej bezpečnom základe, a tým za nižšie náklady.

3.4.2.

Pre všetky krajiny, pre ktoré Európska únia plánuje prijať rozhodnutie o „rovnocennosti“, sa musia ako dôležitý faktor zvážiť jasné pravidlá a nariadenia o ozdravení a riešení krízových situácií. Pre všetky krajiny, pre ktoré Európska únia už prijala rozhodnutie o „rovnocennosti“ (9), sa toto rozhodnutie musí prehodnotiť vzhľadom na pravidlá a nariadenia o ozdravení a riešení krízových situácií v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť, že sa pre centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré ponúkajú služby na jednotnom trhu EÚ, zavedú zodpovedajúce režimy ozdravenia a riešenia krízových situácií a že rozhodnutia, ktoré prijalo európske kolégium pre riešenie krízových situácií, budú vykonateľné v právnom prostredí tretej krajiny. Ako minimálna požiadavka by sa mali vyžadovať dohody o výmene informácií o systémovom riziku s regulačným orgánom centrálnej protistrany z tretej krajiny a orgánom dohľadu a orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany v rámci EÚ, ako aj účasť takýchto regulačných orgánov v tzv. skupinách krízového riadenia.

3.4.3.

Podľa EMIR môže Európska komisia požiadať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby poskytol technické poradenstvo, pokiaľ ide o rovnocennosť niektorých jurisdikcií mimo EÚ, ktoré sú hostiteľmi hlavných derivátových trhov alebo centrálnych protistrán, ktoré požiadali o uznanie (10).

3.4.4.

EHSV ďalej vyzýva, aby orgán ESMA posúdil kľúčové body vzhľadom na to, či zahŕňajú právne predpisy takýchto tretích krajín týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a vyhnúť sa regulatórnej arbitráži vedúcej k neprimeranému riziku pre účastníkov na jednotnom trhu EÚ a potenciálne pre daňovníkov z EÚ v dôsledku služieb poskytnutých centrálnymi protistranami z tretích krajín. Je zásadne dôležité mať na medzinárodnej úrovni rovnaké podmienky a obmedziť vystavenie daňovníkov z EÚ rizikám, ktoré sa dajú zvládnuť v rámci EÚ.

3.5.1.

Podľa názoru EHSV musia EÚ a jednotlivé členské štáty posilniť spôsobilosť svojich orgánov dohľadu s cieľom pochopiť riziká centrálnych protistrán a riadenie rizík na všetkých úrovniach s ohľadom na ľudské, finančné a technické zdroje. EHSV sa domnieva, že orgány dohľadu sú dnes príliš závislé od odborných znalostí v rámci nadnárodných organizácií a samotných centrálnych protistrán. Táto závislosť od odborných znalostí by mohla byť osobitne riziková, ak orgány dohľadu musia v krátkom čase prevziať kontrolu nad centrálnou protistranou s problémami, napr. ak vedenie alebo predstavenstvo centrálnej protistrany bolo odvolané a následne nahradené alebo ak boli vykonané právomoci riešiť krízové situácie.

3.5.2.

EHSV zastáva názor, že jednotný orgán dohľadu nad centrálnymi protistranami a orgán pre riešenie krízových situácií by im poskytol lepšiu pozíciu s cieľom zhromažďovať odborné znalosti a údaje, ako aj zabezpečiť, že nové nariadenie budú centrálne protistrany vykonávať štandardizovaným postupom v celej Európe, takže bude možné vylúčiť riziko obchádzania predpisov alebo arbitráže. Navyše by bol nahradený súčasný neucelený systém dohľadu nad centrálnymi protistranami. Nariadenie v súčasnosti sleduje prístup národného dohľadu, ako sa stanovuje v EMIR, pričom sa okolo národných regulačných orgánov vytvárajú kolégiá na dohľad nad centrálnymi protistranami. EHSV je však presvedčený, že pri extrémnom stresovom scenári, keď jednej alebo viacerým centrálnym protistranám hrozí zlyhanie, by centralizovaný prístup poskytol maximálnu efektívnosť, keďže rozhodnutia sa musia prijímať holisticky s ohľadom na viaceré centrálne protistrany, zúčtovacích členov atď.

3.5.2.1.

EHSV sa domnieva, že nariadenie o centrálnych protistranách zvolené v roku 2012 podľa EMIR viedlo k neucelenému riešeniu dohľadu nad centrálnymi protistranami (11), pri ktorom centrálne banky, národné regulačné orgány pre bankovníctvo alebo orgány dohľadu nad výmenou informácií dostali úlohu dohliadať na centrálne protistrany v rôznych krajinách. Tento názor bol opätovne potvrdený v partnerskom preskúmaní ESMA podľa článku 21 EMIR s názvom Supervisory activities on CCPs‘ Margin and Collateral requirements (Činnosti dohľadu nad požiadavkami centrálnych protistrán týkajúcich sa marže a kolaterálu), ktoré bolo uverejnené 22. decembra 2016 a v ktorom ESMA jasne uvádza, že je potrebné zlepšiť konvergenciu dohľadu medzi národnými orgánmi dohľadu.

3.5.2.2.

V správe – v jej obmedzenom rozsahu – sa už určilo niekoľko oblastí, kde sa prístupy v oblasti dohľadu medzi národnými orgánmi dohľadu líšia, a zahŕňa odporúčania na zlepšenie konzistentnosti v postupoch dohľadu. Okolo každého národného regulačného orgánu boli vytvorené kolégiá s výrazným prekrývaním účastníkov pre kľúčové protistrany, ktoré by mali v prípade potenciálneho zlyhania viacerých centrálnych protistrán pracovať súbežne. Vzhľadom na vývoj za posledných niekoľko rokov by sa mal v roku 2017 zvážiť nový centralizovaný prístup vzhľadom na to, že kótované trhy a trhy s mimoburzovými derivátmi sa čoraz viac stretávajú v centralizovaných protistranách.

3.5.3.

Vzhľadom na ústrednú úlohu ECB v jednotnom mechanizme dohľadu EHSV navrhuje zvážiť rozšírenie právomoci ECB tak, aby bola ústredným európskym orgánom dohľadu nad centrálnymi protistranami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Aby sa predišlo vnútornému konfliktu záujmov, úlohu ústredného orgánu pre riešenie krízových situácií by mala prevziať samotná ECB/Eurosystém. To by sa dalo uskutočniť buď v rámci jej existujúcej právomoci, alebo v rámci jej primeraného rozšírenia. Jednou z kľúčových úloh ECB je „podporovať plynulé fungovanie platobných systémov“ (12). Väčšina európskych centrálnych protistrán je registrovaných ako platobný systém na dosiahnutie konečného zúčtovania (13). Niektoré významné centrálne protistrany z eurozóny (napr. LCH SA a Eurex Clearing) navyše majú licenciu a sú regulované ako úverové inštitúcie.

3.5.4.

Podľa článku 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a  spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám. Regulačná úloha týkajúca sa spoľahlivosti zúčtovacích systémov je tak už daná. Alternatívnou možnosťou by bolo zriadenie nového ústredného európskeho orgánu dohľadu nad centrálnymi protistranami, čo sa však zdá ako časovo náročnejšie a nákladnejšie riešenie.

3.5.5.

Ústredný orgán dohľadu pre banky aj pre centrálne protistrany v rámci jednotného mechanizmu dohľadu by tiež vyzdvihoval skutočnosť, že väčšina bánk so systémovým významom je členom veľkého počtu centrálnych protistrán (napr. JPMorgan, ktorá je členom 70 centrálnych protistrán na celom svete (14)) a zlyhanie jedného z týchto veľkých členov by tak vyvolalo súčasné aukcie v dôsledku zlyhania v centrálnych protistranách, ktorých členom je banka, ktorá zlyhala.

3.5.6.

Jedným politickým predpokladom zavedenia jednotného orgánu dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií z hľadiska jednotlivých krajín je už požadované odstránenie akéhokoľvek mechanizmu záchrany centrálnych protistrán z peňazí daňovníkov vo forme mimoriadnej verejnej finančnej podpory za určitých podmienok.

3.6.1.

Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany alebo príslušný orgán zúčtovacieho člena centrálnej protistrany pri riešení krízových situácií môže od Komisie požadovať, aby pri splnení určitých podmienok dočasne pozastavila povinnosť zúčtovania stanovenú v článku 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia pre osobitné triedy mimoburzových derivátov.

3.6.2.

Je však ťažké určiť, ako by predovšetkým menší zúčtovací členovia vo veľmi stresových situáciách na trhu boli v krátkom čase opäť schopní zvládať pozície v dvojstrannom procese. Povinnosť zúčtovania je navyše založená na konkrétnych triedach mimoburzových derivátov vo všetkých centrálnych protistranách a nie je obmedzená na jednu centrálnu protistranu. Pozastavenie povinnosti zúčtovania následne môže ovplyvniť iné centrálne protistrany, ktoré majú oprávnenie poskytovať zúčtovacie služby pri tých istých produktoch. Treba zabezpečiť, aby pozastavenie povinnosti zúčtovania pri riešení krízových situácií bolo pre iné protistrany nepovinné. Okrem toho by tieto centrálne protistrany mohli mať pre tieto a iné triedy derivátov zavedené dohody o vzájomnom zabezpečovaní, takže návrat k dvojstrannému trhu by mal nezamýšľaný dominový efekt.

3.6.3.

EHSV sa preto nazdáva, že pozastavenie povinnosti zúčtovania pri riešení krízových situácií je nástrojom riešenia krízových situácií, ktorý sa má použiť bez toho, aby ovplyvnil iné centrálne protistrany, ktoré majú oprávnenie poskytovať zúčtovacie služby v rovnakej kategórii aktív.

3.6.4.

Žiadosť národného regulačného orgánu by napokon potenciálne mohla mať celoeurópsky vplyv, čo podľa názoru výboru poskytuje ďalší argument v prospech celoeurópskeho, jednotného orgánu dohľadu nad centrálnymi protistranami a jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií.