(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (15) sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom.

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (15) sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom , ako aj posilniť udržateľným spôsobom priemyselné odvetvia Únie voči riziku úniku uhlíka a investícií .

(2)

Európska rada sa na svojom zasadnutí v októbri 2014 zaviazala znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by mali prispieť svojím dielom k dosiahnutiu tohto zníženia emisií, pričom z hľadiska nákladov je najefektívnejší spôsobom, ako možno vytýčený cieľ dosiahnuť, systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), pretože zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty potvrdili túto skutočnosť v záväzku plánovaného vnútroštátne určeného zníženia emisií, ktorý predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy 6. marca 2015 (16).

(2)

Európska rada sa na svojom zasadnutí v októbri 2014 zaviazala znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by mali prispieť svojím dielom k dosiahnutiu tohto zníženia emisií, pričom z hľadiska nákladov je najefektívnejší spôsobom, ako vytýčený cieľ dosiahnuť, systém Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS), pretože zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty potvrdili túto skutočnosť v záväzku plánovaného vnútroštátne určeného zníženia emisií, ktorý predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy 6. marca 2015. Úsilie o zníženie emisií by malo byť spravodlivo rozdelené medzi jednotlivé odvetvia patriace do systému EU ETS.

(2a)

S cieľom dodržať dohodnutý záväzok, že všetky hospodárske odvetvia prispejú k splneniu cieľa, ktorým je znížiť celkové množstvo emisií skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 do roku 2030, je dôležité, aby bol systém EU ETS, napriek tomu, že je hlavným nástrojom Únie na dosiahnutie dlhodobých klimatických a energetických cieľov, doplnený o ďalšie rovnocenné opatrenia prijaté v iných právnych aktoch a nástrojoch, ktoré sa zaoberajú emisiami skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje EU ETS.

(2b)

Podľa dohody prijatej v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“) sa vyžaduje, aby krajiny zaviedli politiky na dosiahnutie viac ako 180 plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC), ktoré pokrývajú približne 98 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Cieľom Parížskej dohody je obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5  oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Očakáva sa, že mnohé z týchto politík budú zahŕňať určovanie cien uhlíka alebo podobné opatrenia, a preto by táto smernica mala obsahovať ustanovenie o revízii, aby mohla Komisia v prípade potreby navrhnúť prísnejšie znižovanie emisií po prvom hodnotení v rámci Parížskej dohody v roku 2023, úpravu ustanovení o úniku uhlíka v prechodnom období s cieľom zohľadniť vývoj mechanizmov určovania cien uhlíka za hranicami Únie, a ďalšie politické opatrenia a nástroje na zlepšenie záväzkov znižovania skleníkových plynov Únie a jej členských štátov. Ustanovenie o revízii by malo tiež zabezpečiť, že sa prijme oznámenie do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v rámci UNFCCC v roku 2018, a vyhodnotí konzistentnosť právnych predpisov Únie týkajúcich sa zmeny klímy s cieľmi Parížskej dohody.

(2c)

V súlade s Parížskou dohodou a v súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES  (1a) a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES  (1b) musia všetky odvetvia hospodárstva prispieť k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2). V tejto súvislosti prebieha úsilie obmedziť emisie z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré by sa mali podporovať, s cieľom vytvoriť jasný akčný plán IMO pre opatrenia v oblasti politiky zmeny klímy na zníženie emisií CO2 z lodnej dopravy na celosvetovej úrovni. Prijatie jasných cieľov na zníženie emisií z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom IMO sa stalo veľmi naliehavou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa Únia ďalej nesnažila o začlenenie odvetvia námornej dopravy do systému EU ETS. Ak sa však nedosiahne žiadna takáto dohoda do konca roku 2021, toto odvetvie by sa malo zahrnúť do systému EU ETS a mal by sa vytvoriť fond na príspevky prevádzkovateľov lodí a kolektívne dodržiavanie predpisov týkajúcich sa emisií CO2, ktoré už sú zahrnuté do systému Únie na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie (MRV) ustanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757  (1c) (emisie uvoľnené v prístavoch Únie a počas plavieb do týchto prístavov a z nich). Určitá časť príjmov odvetvia námornej dopravy z aukcie kvót by sa mala použiť na zlepšenie energetickej efektívnosti a podporu investícií do inovatívnych technológií na zníženie emisií CO2 v odvetví námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov.

(3)

Európska rada potvrdila, že dobre fungujúci prepracovaný EU ETS s  nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie vytýčeného cieľa, pričom sa zavedie ročný koeficient znižovania 2,2  % od roku 2021, bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší, ale existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku v podobe úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie , bez toho, aby sa znížil podiel emisií určených na obchodovanie formou aukcie . Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v právnych predpisoch vyjadriť ako percentuálny údaj, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach a transparentnosť a  zjednodušil a sprehľadnil celý systém.

(3)

Dobre fungujúci prepracovaný EU ETS so zlepšeným nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie vytýčeného cieľa, pričom sa zavedie ročný koeficient znižovania 2,2  % od roku 2021, bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší, ale existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku v podobe úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v právnych predpisoch vyjadriť ako percentuálny údaj, ktorý by mal klesnúť po uplatnení medziodvetvového korekčného faktora, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach a transparentnosť, zjednodušil a sprehľadnil celý systém a chránili tie odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka vyplývajúcemu z medziodvetvového korekčného faktora. Tieto ustanovenia by sa mali preskúmavať v súlade s Parížskou dohodou a upravovať zodpovedajúcim spôsobom, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy v súlade s touto dohodou.

(3a)

Najmenej rozvinuté krajiny sú mimoriadne citlivé na dosah zmeny klímy, pričom sú zodpovedané iba za veľmi malú časť emisií skleníkových plynov. Prednostne by preto malo byť potrebné sa zamerať na riešenie potrieb najmenej rozvinutých krajín prostredníctvom využívania kvót systému EU ETS na financovanie opatrení v oblasti klímy, a predovšetkým na adaptáciu na dôsledky zmeny klímy prostredníctvom Zeleného klimatického fondu UNFCCC.

(4)

Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy, pričom základom politiky EÚ v oblasti klímy je EU ETS, ako aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie (17). Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci do roku 2030 sa podpisuje na určovaní realistickej ceny uhlíka a zachovaní stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov.

(4)

Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom a priemyslu bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy, pričom základom politiky Únie v oblasti klímy je systém EU ETS, ako aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie (17). Interakcie systému EU ETS s inými politikami Únie a vnútroštátnymi politikami v oblasti klímy a energetiky, ktoré majú vplyv na dopyt po kvótach systému EU ETS, je potrebné vziať do úvahy. Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci do roku 2030 a primerané riešenie pokroku v iných aspektoch energetickej únie sa podpisujú na určovaní realistickej ceny uhlíka a zachovaní stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov.

(4a)

Zvýšený cieľ v oblasti energetickej efektívnosti v porovnaní s cieľovou hodnotou 27 %, ktorý prijala Rada, by mal viesť k vyššiemu množstvu bezodplatných kvót pre priemyselné odvetvia s rizikom úniku uhlíka.

(5)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s kvótami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka je opodstatneným dôvodom odkladu úplného prechodu a presne zamerané bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým iné veľké ekonomiky nezavedú porovnateľné politiky v oblasti klímy.

(5)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s kvótami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka je opodstatneným dôvodom dočasného odkladu úplného obchodovania formou aukcie a presne zamerané bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnená výnimka zo zásady, že znečisťovateľ by mal platiť, len vtedy, ak nedôjde k nadmernému prideľovaniu kvót, v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým iné veľké ekonomiky nezavedú porovnateľné politiky v oblasti klímy. Na tento účel by prideľovanie bezplatných kvót malo byť dynamickejšie v súlade s prahovými hodnotami stanovenými v tejto smernici.

(6)

Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami prostredníctvom aukcií, výnimku predstavuje bezodplatné prideľovanie kvót. Preto, a ako potvrdila Európska rada, by sa podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ktorý v  období 2013  – 2020 zodpovedal 57 % , nemal znížiť. V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia (18), sa uvádzajú podrobnosti o podiele kvót určených na obchodovanie formou aukcie a špecifikuje sa, že podiel vo výške 57 % tvoria kvóty, s ktorými sa formou aukcie obchoduje v mene členských štátov, vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov, ale ešte nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie neskôr, pretože sa umiestnili do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/… (19).

(6)

Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami prostredníctvom aukcií, výnimku predstavuje bezodplatné prideľovanie kvót. V dôsledku toho by sa podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ktorý by mal byť 57 % v období rokov 2021  – 2030, mal znížiť uplatnením medziodvetvového korekčného faktora na ochranu tých odvetví , ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka . V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa uvádzajú podrobnosti o podiele kvót určených na obchodovanie formou aukcie a špecifikuje sa, že tento podiel vo výške 57 % tvoria kvóty, s ktorými sa formou aukcie obchoduje v mene členských štátov vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov, ale ešte nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie neskôr, pretože sa umiestnili do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/ 1814  (19). Mal by sa zriadiť fond na spravodlivú transformáciu s cieľom podporiť regióny s vysokým podielom pracovníkov v  odvetviach závislých od uhlíkových emisií a s HDP na osobu výrazne pod priemerom Únie.

(7)

Bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia iných krajín nezahŕňajú porovnateľné stimuly pre priemyselné odvetvia, aby znižovali emisie. Zo skúseností získaných pri prevádzkovaní EU ETS vyplynulo, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňovalo úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa ich intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka. Ak sa na základe týchto kritérií prekročí strop, ktorý sa určil podľa možnosti daných odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Pri ostatných odvetviach by sa malo vychádzať z predpokladu, že nie sú vystavené žiadnemu alebo sú vystavené len nízkemu riziku úniku uhlíka. Ak sa zohľadnia možnosti odvetví a pododvetví v inej oblasti než je výroba elektrickej energie, premietnuť náklady do cien produktov, malo by byť možné znížiť aj neočakávaný zisk.

(7)

Bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, by malo dočasne pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia iných krajín nezahŕňajú porovnateľné stimuly pre priemyselné odvetvia, aby znižovali emisie. Zo skúseností získaných pri prevádzkovaní EU ETS vyplynulo, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňovalo úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa ich intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka. Ak sa na základe týchto kritérií prekročí strop, ktorý sa určil podľa možnosti daných odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Pri ostatných odvetviach by sa malo vychádzať z predpokladu, že nie sú vystavené žiadnemu alebo sú vystavené len nízkemu riziku úniku uhlíka. Ak sa zohľadnia možnosti odvetví a pododvetví v inej oblasti než je výroba elektrickej energie, premietnuť náklady do cien produktov, malo by byť možné znížiť aj neočakávaný zisk. Riziko úniku uhlíka v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa bezodplatné prideľovanie kvót vypočítava na základe referenčných hodnôt aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, by sa malo posudzovať aj vzhľadom na to, že sa vyrábajú v chemických závodoch i v rafinériách.

(8)

Na to, aby sa zohľadnil technologický pokrok v predmetných odvetviach a aby sa tieto odvetvia prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót, by sa mali stanoviť referenčné hodnoty bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam určené na základe údajov z rokov 2007 – 2008, ktoré je potrebné aktualizovať v súlade so zaznamenaným priemerným zlepšením. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci najlepším posúdeniam pokroku vo všetkých odvetviach, do ktorého sa premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, aby odvetvia, ktorých miera zlepšenia sa výrazne odlišuje od tohto faktora, mali referenčnú hodnotu, ktorá by vernejšie odrážala ich skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za predmetné obdobie vyplýva ročný rozdiel v porovnaní s faktorom zníženia viac ako 0,5  % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v  období 2007 – 2008, zodpovedajúca referenčná hodnota sa upraví o daný percentuálny podiel. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné hodnoty pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn naďalej mali orientovať podľa referenčných hodnôt rafinérií.

(8)

Na to, aby sa zohľadnil technologický pokrok v predmetných odvetviach a aby sa tieto odvetvia prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót, by sa mali stanoviť referenčné hodnoty bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam určené na základe údajov z rokov 2007 a 2008, ktoré je potrebné aktualizovať v súlade so zaznamenaným priemerným zlepšením. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci skutočným posúdeniam pokroku 10 % najefektívnejších zariadení vo všetkých odvetviach, do ktorého sa premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, aby odvetvia, ktorých miera zlepšenia sa výrazne odlišuje od tohto faktora, mali referenčnú hodnotu, ktorá by vernejšie odrážala ich skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za predmetné obdobie vyplýva ročný rozdiel v porovnaní s faktorom zníženia viac ako 1,75  % ( buď smerom nahor alebo nadol) hodnoty v  rokoch 2007 a 2008, zodpovedajúca referenčná hodnota by sa mala upraviť o daný percentuálny podiel. Ak však z údajov vyplýva miera zlepšovania 0,25 alebo menej za predmetné obdobie, zodpovedajúca referenčná hodnota by sa mala upraviť o daný percentuálny podiel.  V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné hodnoty pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn naďalej mali orientovať podľa referenčných hodnôt rafinérií.

(9)

Členské štáty by mali čiastočne a podľa pravidiel štátnej pomoci kompenzovať náklady určitých zariadení v odvetviach a  pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, do cien elektrickej energie. Protokol a sprievodné rozhodnutia prijaté na konferencii zmluvných strán v Paríži musia zabezpečiť dynamickú mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, prenos technológií a budovanie kapacít oprávnených zmluvných strán – najmä tých, ktoré majú najmenšie kapacity. […] Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC), následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa. Rovnako by členské štáty mali využívať príjmy z aukcií na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva.

(9)

Pri plnení cieľa rovnakých podmienok by členské štáty mali prostredníctvom centralizovaného systému na úrovni Únie čiastočne kompenzovať náklady určitých zariadení v odvetviach alebo pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných INDC, následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa. Rovnako by členské štáty mali riešiť sociálne aspekty dekarbonizácie svojich ekonomík a využívať príjmy z aukcií na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť kompenzáciu, ktorú získali prostredníctvom centralizovaného systému na úrovni Únie. Takéto finančné opatrenia by nemali prekročiť úrovne uvedené v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci.

(10)

Hlavným dlhodobým stimulom tejto smernice na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov je z nej vychádzajúci signál v podobe ceny uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty na emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorým sa podarilo zabrániť. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty EU ETS mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS, nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii, za predpokladu, že sa prostredníctvom nich uloží dostatočné množstvo CO2 alebo sa vôbec nevyprodukuje , a za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov, keď sa emisiám skleníkových plynov zabránilo, pričom určitú podporu možno poskytnúť aj pri dosiahnutí vytýčených čiastkových cieľov pomocou použitej technológie. Maximálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu.

(10)

Hlavným dlhodobým stimulom tejto smernice pre zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU) , nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov je z nej vychádzajúci signál v podobe ceny uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty na emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorým sa podarilo zabrániť. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a  CCU a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty EU ETS mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS a CCU , nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii za dostatočné množstvo uloženého CO2 alebo ktorému sa zabránilo , za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov, keď sa emisiám skleníkových plynov zabránilo, pričom určitú podporu možno poskytnúť aj pri dosiahnutí vytýčených čiastkových cieľov pomocou použitej technológie. Maximálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu.

(11)

Z 2 % všetkých kvót EU ETS by sa mal vytvoriť fond na modernizáciu, pričom s uvedenými kvótami sa bude obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a podmienok aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme, ako sa uvádza v nariadení Komisie č. 1031/2010. Členské štáty, ktoré v roku 2013 pri trhových výmenných kurzoch vykazovali HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z fondu na modernizáciu a na možnosť využívať bezodplatné prideľovanie kvót a tak do roku 2030 uplatňovať výnimku zo zásady úplného obchodovania s emisiami formou aukcie, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie svojho odvetvia energetiky a zároveň zabraňovať narušeniam vnútorného trhu s energiou. Pravidlá spravovania fondu na modernizáciu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany. Riadiaca štruktúra fondu by mala plniť účel zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov. Mala by pozostávať z  investičnej rady a riadiaceho výboru, ktoré by pri prijímaní rozhodnutí mali náležite zohľadňovať odborné znalosti EIB, výnimkou je prípad poskytovania podpory malým projektom prostredníctvom pôžičiek národných podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako fond na modernizáciu. Investície financované z fondu by mali navrhovať členské štáty. Pri prideľovaní finančných prostriedkov sa budú rovnakou mierou zohľadňovať overené emisie a kritériá HDP, aby sa zabezpečilo primerané pokrytie investičných potrieb členských štátov s nízkymi príjmami. Finančná pomoc z fondu na modernizáciu by sa mohla poskytovať v rôznych formách.

(11)

Z 2 % všetkých kvót EU ETS by sa mal vytvoriť fond na modernizáciu, pričom s uvedenými kvótami sa bude obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a podmienok aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1031/2010. Členské štáty, ktoré v roku 2013 pri trhových výmenných kurzoch vykazovali HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z fondu na modernizáciu . Členské štáty, ktoré v roku 2014 vykazovali HDP na obyvateľa v EUR v trhových cenách nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené do roku 2030 uplatňovať výnimku zo zásady úplného obchodovania s emisiami formou aukcie, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie a diverzifikácie svojho odvetvia energetiky v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a do roku 2050, a zároveň sa vyhnúť narušeniam vnútorného trhu s energiou. Pravidlá spravovania fondu na modernizáciu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany. Takéto pravidlá by mali byť transparentné, vyvážené a mali by plniť účel zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov. Uvedená riadiaca štruktúra by mala pozostávať z  riadiacej rady , poradnej rady a investičného výboru. Pri prijímaní rozhodnutí by sa mali náležite zohľadňovať odborné znalosti EIB, pokiaľ sa podpora malým projektom neposkytuje prostredníctvom pôžičiek vnútroštátnych podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako fond na modernizáciu. Investície financované z fondu by mali navrhovať členské štáty a všetky finančné prostriedky z fondu by mali byť v súlade s konkrétnymi kritériami spôsobilosti . Pri prideľovaní finančných prostriedkov sa budú rovnakou mierou zohľadňovať overené emisie a kritériá HDP, aby sa zabezpečilo primerané pokrytie investičných potrieb členských štátov s nízkymi príjmami. Finančná pomoc z fondu na modernizáciu by sa mohla poskytovať v rôznych formách.

(12)

Európska rada potvrdila, že je potrebné zlepšiť modality nepovinného bezodplatného prideľovania kvót vrátane transparentnosti v záujme modernizácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch. Investície s hodnotou 10 miliónov EUR alebo viac by daný členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie. Investície v hodnote nižšej než [10] miliónov EUR by takisto mali byť oprávnené na financovanie z bezodplatne pridelených kvót. Daný členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu by mali byť podmienené verejnou konzultáciou . Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní.

(12)

Európska rada potvrdila, že je potrebné zlepšiť modality nepovinného bezodplatného prideľovania kvót vrátane transparentnosti v záujme modernizácie a diverzifikácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch. Investície s hodnotou 10 miliónov EUR alebo viac by daný členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie alebo diverzifikácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie vrátane cieľa podpory tretieho energetického balíka . Investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR by takisto mali byť oprávnené na financovanie z bezodplatne prideľovaných kvót. Daný členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Proces výberu by mal byť predmetom verejnej konzultácie a výsledky takéhoto procesu vrátane odmietnutých projektov by sa mali sprístupniť verejnosti . Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní. Členské štáty by mali mať možnosť presunúť časť alebo všetky zodpovedajúce kvóty do fondu na modernizáciu v prípade, že sú oprávnené na využívanie oboch nástrojov. Táto výnimka by sa mala ukončiť do konca obdobia obchodovania v roku 2030.

(13)

Financovanie z EU ETS by malo byť v súlade s inými programami financovania zo zdrojov Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov.

(13)

Financovanie z EU ETS by malo byť v súlade s inými programami financovania zo zdrojov Únie vrátane programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície, európskych štrukturálnych a investičných fondov a stratégie investovania Európskej investičnej banky do boja proti zmene klímy , aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov.

(14)

Podľa platných ustanovení o vylúčení malých zariadení z EU ETS môžu vylúčené zariadenia zostať vylúčené a  členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia obchodovania.

(14)

Platné ustanovenia o vylúčení malých zariadení z EU ETS by sa mali rozšíriť na zariadenia, ktoré prevádzkujú malé a stredné podniky a ktoré emitujú menej ako 50 000 ton ekvivalentu CO2 za každý z troch rokov, ktoré predchádzali roku žiadosti o vylúčenie . Členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia obchodovania a v polovici obdobia. Takisto by malo byť možné pre zariadenia, ktoré emitujú menej ako 5 000 ton ekvivalentu CO2 za každý z troch rokov, ktoré predchádzali začiatku každého obdobia obchodovania, aby sa zo systému EÚ ETS vylúčili s revíziou každých päť rokov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby alternatívne ekvivalentné opatrenia pre zariadenie, ktoré si zvolili, nemali za následok vyššie náklady súvisiace s dodržiavaním predpisov. Požiadavky na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie by sa mali zjednodušiť pre malé zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje EU ETS.

(16a)

S cieľom výrazne znížiť administratívne zaťaženie, ktorému čelia podniky, by Komisia mala môcť zvážiť opatrenia, ako sú automatizácia predkladania a overovania správ o emisiách, plné využívanie potenciálu informačných a komunikačných technológií.

(17a)

Delegovanými aktmi uvedenými v článkoch 14 a 15 by sa mali čo najviac zjednodušiť pravidlá monitorovania, predkladania správ a overovania s cieľom obmedziť byrokraciu pre prevádzkovateľov. Delegovaným aktom uvedeným v článku 19 ods. 3 by sa mal zjednodušiť prístup k registru a jeho využívanie, predovšetkým pre malých prevádzkovateľov.

–1.

–1a.

–1b.

–1c.

–1d.

–1f.

h)

„nový účastník“ je:

„h)

‚nový účastník‘ je:

—

akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I a ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2011 ,

—

akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I a ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2018 ,

—

akékoľvek zariadenie, ktoré prvýkrát vykonáva činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2, alebo

—

akékoľvek zariadenie, ktoré prvýkrát vykonáva činnosť zahrnutú do schémy Únie podľa článku 24 ods. 1 alebo 2, alebo

—

akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2011 , a to iba v súvislosti s týmto rozšírením;

—

akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Únie podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2018 , a to iba v súvislosti s týmto rozšírením;“

-1 g.

„ua)

‚malý producent emisií‘ je zariadenie s nízkymi emisiami, ktoré je prevádzkované malým alebo stredným podnikom  (1a) a ktoré spĺňa aspoň jedno z týchto kritérií:

-1h)

–1i)

–1j)

1.

V článku 3d ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

1.

V článku 3d sa odsek 3 nahrádza takto:

„ Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 .“

„3.     Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom  30b na doplnenie tejto smernice stanovením podrobných podmienok obchodovania členských štátov formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo s článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými každý členský štát obchoduje formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách z leteckej dopravy pre všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa, v súlade s článkom 14 ods. 3, a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa vzťahuje aukčné obchodovanie.“

1a.

1b.

„1a.     Od roku 2021 sa bezplatné prideľovanie kvót na základe tejto smernice udelí odvetviu leteckej dopravy, pokiaľ sa potvrdí následným rozhodnutím, ktoré prijme Európsky parlament a Rada, pretože rezolúcia ICAO A-39/3 predpokladá, že od roku 2021 sa bude uplatňovať globálne trhové opatrenie. V tejto súvislosti spoluzákonodarcovia zohľadnia vzájomné pôsobenie medzi týmto trhovým opatrením a systémom EU ETS.“

2a.

2b.

2c.

2d.

a)

v odseku 1 sa dopĺňajú tri nové pododseky:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.     Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie všetky kvóty, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy, alebo ich zrušia.“

—

reorganizáciu a/alebo mobilné bunky,

—

iniciatívy v oblasti vzdelávania/odbornej prípravy na účely rekvalifikácie alebo zvýšenia kvalifikácie pracovníkov,

—

podporu pri hľadaní práce,

—

zakladanie podnikov a

—

monitorovanie a preventívne opatrenia zamerané na to, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu procesu reštrukturalizácie na telesné a duševné zdravie, alebo aby sa tento vplyv minimalizoval.

b)

10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa.

b)

10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa. Pokiaľ ide o členské štáty oprávnené byť príjemcami výhod v rámci fondu na modernizáciu, ako je uvedené v článku 10d, ich podiel kvót uvedený v prílohe IIa sa prevedie do ich podielu vo fonde na modernizáciu.

ba)

v odseku 3 sa úvodná časť nahrádza takto:

bb)

v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

b)

vývoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok Spoločenstva, podľa ktorého sa má do roku 2020 využívať 20 % obnoviteľných energií, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a  trvalo udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, a pomoc splniť záväzok Spoločenstva zvýšiť do roku 2020 energetickú účinnosť o 20 % ;

bc)

v odseku 3 sa písmeno f) nahrádza takto:

f)

podpora prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave;

bd)

v odseku 3 sa písmeno h) nahrádza takto:

h)

opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a  zlepšiť izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom;

j)

financovanie finančných opatrení v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v článku 10a ods. 6;

j)

financovanie finančných opatrení v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, za predpokladu, že sa na tento účel použije najviac 20 % príjmov, a že tieto opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v článku 10a ods. 6;

l)

podpora budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva , v  úzkej koordinácii so sociálnymi partnermi.

l)

riešenie sociálneho vplyvu dekarbonizácie ich hospodárstva a podpora budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta, v  intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi.

ca)

v odseku 3 sa vkladá tento pododsek:

„Tieto informácie sa poskytnú prostredníctvom štandardizovaného vzoru vypracovaného Komisiou vrátane informácií o použití príjmov z aukcií pre rôzne kategórie a o doplnkovosti využívania finančných prostriedkov. Komisia tieto informácie zverejní na svojej webovej lokalite.“

cb)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

d)

v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

d)

v odseku 4 sa prvý, druhý a  tretí pododsek nahrádzajú takto:

da)

v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Každé dva roky členské štáty oznámia Komisii ukončenie prevádzky kapacity na výrobu elektrickej energie na ich území spôsobené vnútroštátnymi opatreniami. Komisia vypočíta ekvivalentný počet kvót, ktoré tieto ukončené prevádzky predstavujú, a informuje o ňom členské štáty. Členské štáty môžu zrušiť zodpovedajúci objem kvót z celkového množstva rozdeleného v súlade s odsekom 2.“

db)

odsek 5 sa nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

aa)

v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

-i)

-ia)

i)

Komisia na základe informácií predložených podľa článku 11 zistí, či sa jednotlivé referenčné hodnoty vypočítané podľa zásad článku 10a ročne líšia od ročného zníženia uvedeného v predchádzajúcej časti textu o viac než 0,5  % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v období 2007 – 2008. Ak áno, referenčná hodnota sa prispôsobí buď o 0,5  % alebo o 1,5  % na každý rok v medzi rokom 2008 a stredom predmetného obdobia, v ktorom sa kvóty majú bezodplatne prideliť;

i)

ak na základe informácií predložených podľa článku 11 miera zlepšenia nepresiahne 0,25  %, zodpovedajúca referenčná hodnota sa preto zníži o toto percento v období rokov 2021 až 2025 na každý rok medzi rokom 2008 a 2023;

ii)

pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.

ii)

ak na základe informácií predložených podľa článku 11 miera zlepšenia presiahne 1,75  %, referenčná hodnota sa preto zníži o toto percento v období rokov 2021 až 2025 na každý rok medzi rokom 2008 a 2023.

ba)

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na obdobie rokov 2026 až 2030 sa referenčné hodnoty stanovia rovnakým spôsobom na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2021 a 2022, pričom ročná miera zníženia sa uplatní za každý rok v období rokov 2008 až 2028.“

bb)

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

ii)

pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.

bc)

v odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

S prihliadnutím na odseky 4 a 8 a bez ohľadu na článok 10c sa bezodplatné prideľovanie nesmie vzťahovať na výrobcov elektrickej energie, zariadenia na zachytávanie CO2, potrubia na prepravu CO2 alebo na úložiská CO2. Výrobcovia elektrickej energie, ktorí vyrábajú elektrickú energiu z odpadových plynov, nie sú výrobcami elektrickej energie v zmysle článku 3 písm. u) tejto smernice. V referenčných výpočtoch sa zohľadní celkový obsah uhlíka v odpadových plynoch použitých na výrobu elektriny.

bd)

odsek 4 sa nahrádza takto:

da)

v odseku 6 sa vkladá tento nový pododsek:

„Členské štáty môžu prijať aj vnútroštátne finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, pričom je potrebné zohľadniť vplyvy na vnútorný trh. Takéto finančné opatrenia na kompenzáciu časti týchto nákladov musia byť v súlade s pravidlami štátnej podpory a článkom 10 ods. 3 tejto smernice. Uvedené vnútroštátne opatrenia, ak sú spojené s podporou uvedenou v prvom pododseku, nesmú presiahnuť maximálnu výšku kompenzácie uvedenú v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci a nesmú vytvárať nové skreslenia trhu. Existujúce maximálne hodnoty kompenzácie štátnej pomoci musia naďalej klesať počas celého obdobia obchodovania.“

f)

v odseku 8 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

f)

odsek 8 sa nahrádza takto:

i)

projekty sa zamerajú na navrhnutie a vypracovanie prelomových riešení a vykonávanie demonštračných programov;

ii)

činnosti sa vykonávajú v úzkom spojení s trhom vo výrobných závodoch s cieľom ukázať životaschopnosť prelomových technológií pri prekonávaní technologických, ako aj netechnologických prekážok;

iii)

projekty sa zameriavajú na technologické riešenia, ktoré majú potenciál na rozsiahle uplatnenie, a môžu kombinovať rôzne technológie;

iv)

riešenia a technológie ideálne majú potenciál rozšíriť sa v rámci odvetvia a prípadne preniknúť do ďalších odvetví;

v)

projekty, pri ktorých je predpokladané zníženie emisií výrazne nižšie ako príslušná referenčná hodnota, majú prioritu. Oprávnené projekty buď prispievajú k zníženiu emisií pod referenčné hodnoty uvedené v odseku 2, alebo majú vyhliadky do budúcnosti, že významne znížia náklady na prechod smerom k výrobe energie s nízkymi emisiami, a

vi)

projekty CCU dosiahnu čisté zníženie emisií a trvalé uloženie CO2 počas celej ich životnosti.

ia)

odsek 20 sa nahrádza takto:

20.

Ako súčasť opatrení prijatých podľa odseku 1 Komisia zahrnie opatrenia na definovanie zariadení, ktoré čiastočne ukončili činnosť alebo podstatne znížili svoju kapacitu, a v prípade potreby aj opatrenia na zodpovedajúcu úpravu kvót, ktoré sú im bezodplatne pridelené.

a)

miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví;

a)

miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví pri zohľadnení súvisiacich zvýšení nákladov na výrobu ;

b)

aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu;

b)

aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu;

c)

ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania.

c)

ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania;

ca)

komodity, ktoré sa na svetových trhoch obchodujú za spoločnú referenčnú cenu.

b)

zaručuje, že oprávnené na účasť sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zmenšenie vplyvov na životné prostredie a renováciu infraštruktúry, čisté technológie alebo modernizáciu výroby, prenosu a distribúcie energie;

b)

zaručuje, že oprávnené na účasť sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zmenšenie vplyvov na životné prostredie a renováciu infraštruktúry, čisté technológie (ako napríklad obnoviteľné technológie) alebo modernizáciu výroby, siete diaľkového vykurovania, energetickú efektívnosť, uskladňovanie energie, odvetvia prenosu a  distribúcie energie;

c)

vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa zaručil len výber projektov, ktoré:

c)

vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov v súlade s cieľmi Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2050, aby sa zaručil len výber projektov, ktoré:

i)

na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôžu dosiahnuť určenú vysokú mieru zníženia CO2;

i)

na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôžu dosiahnuť určenú vysokú mieru zníženia CO2 primeranú veľkosti projektov. Ak sa projekty týkajú výroby elektrickej energie, celkové emisie skleníkových plynov na kilowatthodinu vyrobenej elektrickej energie v danom zariadení nesmú presiahnuť 450 g ekvivalentu CO2 po dokončení projektu. Do 1. januára 2021 Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 30b na zmenu tejto smernice vymedzením maximálnych celkových emisií skleníkových plynov na kilowatthodinu vyrobeného tepla vyrobeného v zariadení, ktoré nesmú byť prekročené v prípade projektov týkajúcich sa výroby tepla.

ii)

majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

ii)

majú doplnkový charakter, aj keď môžu byť použité na splnenie príslušných cieľov stanovených v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

iiia)

neprispievajú k novej kapacite výroby energie z uhlia ani nezvyšujú závislosť od uhlia.

i)

prispievať k úsporám energie, systémom obnoviteľných zdrojov energie, uskladňovania energie a odvetviam prepojenia, prenosu a distribúcie elektriny; ak sa projekty týkajú výroby elektrickej energie, celkové emisie skleníkových plynov na kilowatthodinu elektrickej energie vyrobenej v danom zariadení nesmú presiahnuť 450 g ekvivalentu CO2 po ukončení projektu. Do 1. januára 2021 Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 30b na zmenu tejto smernice vymedzením maximálnych celkových emisií skleníkových plynov na kilowatthodinu tepla vyrobeného v zariadení, ktoré nesmie byť prekročené v prípade projektov týkajúcich sa výroby tepla;

ii)

na základe analýzy nákladov a prínosov musia zabezpečiť čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôcť dosiahnuť vopred určenú významnú mieru zníženia CO2;

iii)

mať doplnkový charakter, aj keď môžu byť použité na splnenie príslušných cieľov stanovených v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, jednoznačne napĺňať potreby obnovy a modernizácie a nemať za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

iv)

neprispievať k novej kapacite výroby energie z uhlia ani nezvyšovať závislosť od uhlia.

8a.

„Od roku 2021 členské štáty takisto zabezpečia, aby počas každého kalendárneho roka každý prevádzkovateľ podal správu o výrobnej činnosti na účely úpravy pridelených kvót v súlade s článkom 10a ods. 7.“

8b.

„3a.     V prípade odôvodneného podozrenia, že členské štáty nepredkladajú zoznam a informácie stanovené v odsekoch 1 až 3 pravidelne alebo vôbec, môže Komisia začať nezávislé vyšetrovanie, v prípade potreby si k tomu môže zmluvne pribrať tretiu stranu. Dotknutý členský štát poskytne všetky informácie a prístup potrebné pre vyšetrovanie vrátane prístupu do zariadení a údajov o výrobe. Komisia dodržiava rovnakú úroveň dôvernosti obchodne citlivých informácií ako dotknutý členský štát a uverejní správu o tomto vyšetrovaní.“

10a.

12.

12.

13.

V článku 15 sa piaty pododsek nahrádza takto:

13.

V článku 15 sa štvrtý a piaty odsek nahrádzajú takto:

13a.

„7.   Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 30c ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru.“

15.

V článku 19 ods. 3 sa tretia veta nahrádza takto:

15.

V článku 19 sa odsek 3 nahrádza takto:

„Prijme aj ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

15a.

15b.

„2a.     V správe sa s použitím údajov získaných prostredníctvom spolupráce uvedenej v článku 18b uvedie zoznam prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje požiadavka tejto smernice a ktorí si nezriadili účet v registri.“

15c.

„3a.     V prípade odôvodneného podozrenia, že členské štáty nepredkladajú správy podľa odseku 1 pravidelne alebo ich nepredkladajú vôbec, môže Komisia uskutočniť nezávislé vyšetrovanie, v prípade potreby si k tomu môže zmluvne pribrať tretiu stranu. Členský štát poskytne všetky informácie a prístupy nevyhnutné na vyšetrovanie vrátane prístupu k zariadeniam. Komisia uverejní správu o vyšetrovaní.“

17.

Vkladá sa tento článok 22a :

17.

Vkladá sa tento článok:

b)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

22a.

a)

Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii;

a)

Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, ako aj to, ako tieto opatrenia nepovedú k vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov pre tieto zariadenia, a to pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii;

b)

potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty môžu v súlade s článkom 14 umožniť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne;

b)

potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 50 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty umožnia po žiadosti prevádzkovateľa v súlade s článkom 14 zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne;

c)

potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do schémy Spoločenstva ;