This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018AR1190
Opinion of the European Committee of the Regions — Clean Ports, Clean Seas — port reception facilities for the delivery of waste from ships
Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Čisté prístavy, čisté moria — prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí
Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Čisté prístavy, čisté moria — prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí
COR 2018/01190
Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, p. 220–224
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
21.12.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 461/220 |
Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Čisté prístavy, čisté moria — prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí
(2018/C 461/18)
|
I. NÁVRHY ZMIEN
Pozmeňovací návrh 1
Článok 5 ods. 4
Text navrhnutý Európskou komisiou |
Zmena navrhnutá VR |
Členské štáty vyhodnocujú a schvaľujú plán zberu a spracovania odpadu, monitorujú jeho vykonávanie a zabezpečia jeho opätovné schválenie minimálne každé tri roky po jeho schválení alebo opätovnom schválení a po významných zmenách v prevádzke prístavu. Takéto zmeny sú okrem iného zmeny v štruktúre dopravy smerujúcej do prístavu, vývoj novej infraštruktúry, zmeny v dopyte a poskytovaní prístavných zberných zariadení a nové techniky spracovania odpadu na palube. |
Členské štáty vyhodnocujú a schvaľujú plán zberu a spracovania odpadu, monitorujú jeho vykonávanie a zabezpečia jeho opätovné schválenie minimálne každých päť rokov po jeho schválení alebo opätovnom schválení a po významných zmenách v prevádzke prístavu. Takéto zmeny sú okrem iného zmeny v štruktúre dopravy smerujúcej do prístavu, vývoj novej infraštruktúry, zmeny v dopyte a poskytovaní prístavných zberných zariadení a nové techniky spracovania odpadu na palube. |
Zdôvodnenie
Predĺženie revízneho obdobia umožní prístavom lepšie posúdiť efektívnosť plánu, ktorý uplatňujú. Naďalej zostáva možnosť skoršej úpravy a prehodnotenia v prípade výrazných zmien. Pozmeňovací návrh je v súlade s prebiehajúcimi diskusiami v Európskom parlamente a Rade.
Pozmeňovací návrh 2
Článok 7 ods. 4
Text navrhnutý Európskou komisiou |
Zmena navrhnutá VR |
Informácie uvedené v odseku 2 sa uchovávajú na palube minimálne dva roky a na požiadanie sa poskytnú orgánom členského štátu. |
Informácie uvedené v odseku 2 sa uchovávajú na referenčné účely minimálne dva roky a na požiadanie sa poskytnú orgánom členského štátu. |
Zdôvodnenie
EÚ by mala zabrániť vytváraniu byrokratických prekážok tam, kde to nie je potrebné. Účtenka vystavená pre loď by sa mohla uchovávať v elektronickej podobe ako naskenovaná kópia na lodi.
Pozmeňovací návrh 3
Článok 8 ods. 4
Text navrhnutý Európskou komisiou |
Zmena navrhnutá VR |
Poplatky sa môžu líšiť okrem iného podľa kategórie, typu a veľkosti lode, typu dopravy, do ktorej je loď zapojená, ako aj podľa služieb poskytovaných mimo bežných prevádzkových hodín prístavu. |
Poplatky sa môžu líšiť okrem iného podľa kategórie, typu a veľkosti lode, typu aktivity a dopravy, do ktorej je loď zapojená, ako aj podľa služieb poskytovaných mimo bežných prevádzkových hodín prístavu. |
Zdôvodnenie
Cieľom pozmeňovacieho návrhu je uľahčiť zavádzanie výnimiek pre príbrežnú námornú dopravu (napr. lode ro-ro). Tieto lode pravidelne premávajú medzi tými istými prístavmi, no od lodí premávajúcich v rámci pravidelnej dopravy sa líšia v tom, že nemajú nutne vytýčenú konkrétnu trasu. Podľa platnej úpravy, ako aj podľa úpravy, o ktorej sa vedú diskusie, naďalej nebude možné zaviesť výslovne diferencované poplatky.
Návrh preto pokrýva aj podporné plavidlá premávajúce v rámci prístavov.
Pozmeňovací návrh 4
Článok 8 ods. 6
Text navrhnutý Európskou komisiou |
Zmena navrhnutá VR |
S cieľom zabezpečiť, aby poplatky boli spravodlivé, transparentné a nediskriminačné a aby odrážali náklady na dostupné a v prípade potreby využívané zariadenia a služby, používateľom prístavu sa poskytne výška poplatkov a základ, z ktorého sú vypočítané. |
S cieľom zabezpečiť, aby poplatky boli spravodlivé, transparentné a nediskriminačné a aby odrážali náklady na dostupné a v prípade potreby využívané zariadenia a služby, vrátane, v súlade s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, nákladov na náhradu, ktoré nesmú presiahnuť príslušné náklady a primeraný zisk bez nadmernej kompenzácie, sa používateľom prístavu poskytne výška poplatkov a základ, z ktorého sú vypočítané. |
Zdôvodnenie
Cieľom pozmeňovacieho návrhu je jednoznačne ozrejmiť, že činnosť v oblasti plánovania zberu a spracovania odpadu, ktorá je povinná pre prístavy aj lode, je službou všeobecného hospodárskeho záujmu. Ustanovenie podčiarkuje environmentálny rozmer tejto činnosti.
Pozmeňovací návrh 5
Článok 12 odsek 3
Text navrhnutý Európskou komisiou |
Zmena navrhnutá VR |
Členské štáty zavedú postupy inšpekcií rybárskych plavidiel s hrubou priestornosťou pod 100 ton, ako aj rekreačných plavidiel s hrubou priestornosťou pod 100 ton, s cieľom zabezpečiť súlad s platnými požiadavkami tejto smernice. |
Členské štáty zavedú zjednodušené postupy inšpekcií rybárskych plavidiel s hrubou priestornosťou pod 100 ton, ako aj rekreačných plavidiel s hrubou priestornosťou pod 100 ton, s cieľom zabezpečiť súlad s platnými požiadavkami tejto smernice a so zásadou proporcionality . |
II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA
EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV
Námorná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou obehového hospodárstva
1. |
víta oznámenie Komisie a stratégiu obehového hospodárstva. Podpora informovanosti verejnosti a zainteresovaných strán v environmentálnej oblasti a vykonávanie konkrétnych politík na znižovanie objemu odpadu a opätovné využitie produktov a materiálov prispeje k udržateľnému rozvoju. |
2. |
Preto víta, že táto smernica bola zahrnutá do stratégie obehového hospodárstva. Hoci znečistenie morí primárne spôsobujú činnosti na pevnine, nemali by sme prehliadať skutočnosť, že ho spôsobuje aj ľudská činnosť vykonávaná na mori. |
3. |
Opakovane poukazuje na dohovor MARPOL, ktorý stanovuje rámec na spracovanie odpadu vyprodukovaného loďami, no nezahŕňa mechanizmy presadzovania. Uvedená smernica preto zosúlaďuje legislatívu EÚ s medzinárodnými zmluvnými záväzkami a zároveň objasňuje praktické, právne a ekonomické údaje a povinnosti týkajúce sa prístupu k lodiam v prístavoch v EÚ. |
4. |
Vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty si ustanovenia predchádzajúcej smernice vykladali rozdielne, v dôsledku čoho vznikali nejasnosti, pokiaľ ide o užívateľov, prístavné orgány a zberné zariadenia. |
5. |
Zdôrazňuje, že aktuálnou výzvou je vytvárať stimuly na vykladanie odpadu v prístavoch bez toho, aby to pre lode predstavovalo neprimeranú finančnú záťaž, resp. aby sa museli zavádzať prehnané administratívne postupy. |
6. |
Súhlasí s návrhom Komisie na správne spracovanie odpadu z lodí na pobreží, ktoré je dôležitým krokom smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia. |
7. |
Zdôrazňuje naliehavú potrebu znižovať objem produkcie plastového odpadu a podporovať obehové hospodárstvo. |
8. |
Vyzdvihuje preto skutočnosť, že podpora obehového hospodárstva na palubách lodí má mimoriadny význam. Bude si to však vyžadovať, aby posádka a cestujúci boli vyškolení v súvislosti s triedením a správnym uskladňovaním odpadu. Školenie a separovaný zber sú predbežnými krokmi v oblasti opakovaného využívania produktov a predstavujú náklady, čo treba zohľadniť pri tvorbe cien prístavných služieb. |
9. |
Konštatuje, že v snahe zlepšiť spracovanie odpadu z lodí a podporiť obehové hospodárstvo je dôležité, aby sa lodiarskym spoločnostiam poskytla možnosť výberu firiem, ktoré budú zodpovedné za plánovanie zberu odpadu, z katalógu firiem, ktoré majú osvedčenie na vykonávanie takejto činnosti. |
Dôležitý regionálny rozmer smernice
10. |
Poukazuje na to, že novú smernicu bude musieť uplatňovať viac ako 700 prístavov v EÚ, do ktorých prichádza približne 750 000 lodí za rok zo všetkých členských štátov. Tieto lode vyprodukujú päť až sedem miliónov ton zvyškov ropných produktov a viac ako milión ton pevného odpadu za rok, čo znamená, že tento problém treba náležite riešiť. |
11. |
Konštatuje, že nová smernica môže mať vplyv na regionálne prístavy, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch a oblastiach hraničiacich s prístavmi v tretích krajinách, na ktoré sa smernica nebude vzťahovať. V dôsledku nákladov na rozvoj potrebnej infraštruktúry, úhrady povinného poplatku a povinného vykladania odpadu sa napríklad zvýšia administratívne náklady prístavov, ktoré sa budú prenášať na užívateľov, čo bude mať následne vplyv na konkurencieschopnosť, najmä pokiaľ ide o situáciu regionálnych prístavov. |
12. |
Poukazuje na to, že sloboda každého členského štátu pri koncipovaní svojho systému spoplatňovania by mohla viesť k diskriminácii niektorých regiónov, pokiaľ ide o zodpovednosť za zber odpadu a prispievanie na náklady na infraštruktúru a nakladanie s odpadom. EÚ by preto mala zaviesť prísne kontroly spôsobu výpočtu sadzieb, ktoré navrhnú jednotlivé členské štáty. |
13. |
Existujú aj obavy, že ak prístavy v EÚ budú čiastočne uplatňovať príslušnú smernicu bez toho, aby sa podobné opatrenia prijali v prístavoch tretích krajín, osobitne pri vnútorných moriach, z environmentálneho hľadiska to bude mať len obmedzený účinok. |
14. |
Za veľmi pozitívny považuje regionálny rozmer, ktorý Komisia zdôrazňuje počnúc článkom 5 navrhovanej smernice v súvislosti s otázkou spracovania odpadu v prístavoch. Členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány a užívatelia prístavov budú mať na základe toho možnosť vypracovať plány na vykladanie a spracovanie odpadu s náležitým zapojením každého prístavu a v súlade s miestnymi možnosťami a potrebami, pričom sa umožní širšie regionálne plánovanie bez toho, aby sa vylúčili prípadné cezhraničné partnerstvá. |
15. |
Z uvedených finančných a environmentálnych dôvodov navrhuje, aby sa vyvinulo úsilie uplatňovať smernicu v širšom meradle na všetky prístavy pri vnútorných moriach a v susediacich oblastiach prostredníctvom stimulov a odmien a pomocou komplexnejších programov spolupráce v oblasti spracovania odpadu. |
16. |
Víta diverzifikáciu programov, ktoré odrážajú konkrétnu situáciu v každom z prístavov v závislosti od druhu dopravy, ktorá sa v nich prevádzkuje. |
17. |
Zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity musia byť prístavné orgány naďalej pružné pri stanovovaní prístavných poplatkov a sadzieb a žiada ich vyvinúť maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto poplatky vypočítavali úplne transparentne a proporcionálne a podľa ustanovení smernice. |
18. |
Podporuje päťročný časový rámec na revíziu programov v oblasti vykladania a spracovania odpadu. |
19. |
Predpokladá, že navrhovaná smernica bude mať pozitívny vplyv na výskum spracovania odpadu a na konkurencieschopnosť európskych regiónov v oblasti cestovného ruchu a kvality života. |
Jednoznačnejšie postupy sú pozitívnym krokom
20. |
Zdôrazňuje, že zvyšky zo systémov na čistenie výfukových plynov sa musia takisto náležite odstraňovať a nesmú končiť v mori. Preto vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia na správne nakladanie s týmito zvyškami, a členské štáty, aby následne preskúmali, akým spôsobom by sa mohol organizovať zber zvyškov takéhoto typu na úrovni prístavov. |
21. |
Uznáva, že odvetvie rybolovu je zdrojom aj obeťou morského odpadu. S cieľom riešiť problém pasívne vyloveného odpadu boli úspešne vytvorené miestne iniciatívy na „výlov odpadu“, kde je možné bezplatne odovzdať vylovený odpad, a to aj v prípade, že si prístav účtuje priame poplatky za vyloženie odpadu. Hoci VR víta zavedenie systému „bez špeciálnych poplatkov“, rád by zdôraznil, že pasívne vylovený odpad – potenciálne zdroj príjmov pre prístavné zberné zariadenia, ak sa recykluje – by mal byť aj naďalej vykladaný bezplatne bez ohľadu na množstvo, aby sa zabezpečilo, že proces zberu a dopravy odpadu do zariadení na recykláciu bude prebiehať hladko. To by znamenalo, že ak má rybárske plavidlo na vyloženie len pasívne vylovený odpad, nemalo by byť povinné platiť žiadny poplatok. |
22. |
Následne navrhuje, aby sa zvážila možnosť zahrnúť zvyšky zo systémov na čistenie výfukových plynov do kategórie odpadu určeného na vyloženie, na ktorý sa uplatňuje jednotný poplatok, a to najmä pokiaľ ide o regióny, na ktoré sa vzťahuje systém ochrany životného prostredia a kontroly emisií, ako napr. na Baltské more. |
23. |
Zdôrazňuje, že zavedenie jednotného poplatku by predstavovalo výrazný stimul, pokiaľ ide o odpad, ktorý treba vykladať. Konštatuje však, že sa neprijímajú žiadne opatrenia na zníženie vzniku odpadu pri zdroji, čo nezodpovedá zásade „znečisťovateľ platí“. |
24. |
Zdôrazňuje, že jednotný poplatok sa možno nebude dať vypočítať na základe predpokladaných skutočných požiadaviek spoločností zodpovedných za zber odpadu. Preto môže byť problematické transparentne stanoviť jeho výšku. |
25. |
Konštatuje, že postupy pre zariadenia na zber odpadu v prístavoch musia byť rýchle a efektívne s cieľom zabrániť zbytočnému meškaniu lodí a dodatočným nákladom pre ne. |
26. |
Navrhuje, aby sa pre lodiarske spoločnosti určili jasné ustanovenia, pokiaľ ide o výber spoločnosti alebo spoločností zodpovedných za zber odpadu a nakladanie s ním podľa príslušného typu zo zoznamu spoločností s osvedčením. |
27. |
Víta zámer vymedziť koncepciu „ekologických lodí“ ako krok, ktorý by mohol viesť k zníženiu sadzieb a je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Naliehavo však žiada, aby sa diskusie o vymedzení pojmu „ekologických lodí“ iniciovali na medzinárodnej úrovni, a nie na úrovni EÚ. |
28. |
Pripomína, že neexistujúca kontrola alebo nadmerne vysoké poplatky môžu viesť k tomu, že odpad sa bude vyhadzovať do mora, čo bude mať škodlivé dôsledky nielen pre životné prostredie, ale aj pre ekonomiku okolitých regiónov a námorných ekosystémov. |
29. |
Zdôrazňuje, že prístavná činnosť je sama osebe škodlivá pre životné prostredie. Preto je potrebné, aby si príslušné orgány jednoznačne uvedomovali, že náklady na zber odpadu z lodí a nakladanie s ním, ktoré je spoločnou povinnosťou prevádzkovateľov lodí a prístavov, nesmie byť pre prístavy činnosťou generujúcou zisk. |
30. |
Vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia nižších poplatkov pre plavidlá príbrežnej námornej dopravy. |
31. |
Konštatuje, že recyklovateľné materiály sú vlastníctvom prevádzkovateľa plavidla: spracovanie takýchto materiálov môže byť rentabilné a obchodné využiteľné. Tento dôležitý aspekt sa musí premietnuť do sadzieb za vyloženie odpadu zozbieraného na mori a ostatných recyklovateľných materiálov. |
32. |
Zároveň vyzýva príslušné orgány a prevádzkovateľov, aby ďalej rozvíjali systémy na využitie námorného odpadu a aktívne tak prispievali k obehovému hospodárstvu. |
33. |
Naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou presnejšie vymedzila význam „dostatočnej skladovacej kapacity“ s cieľom obmedziť voľný výklad tohto pojmu prevádzkovateľmi prístavov a zmenšiť z toho vyplývajúcu neistotu užívateľov. |
34. |
Žiada, aby sa stanovila lehota na rýchle dokončenie digitalizácie postupov oznamovania a kontrol a normalizácie požadovanej dokumentácie pre všetky prístavy. |
35. |
Domnieva sa, že informovanie prevádzkovateľov lodí a prístavných orgánov o možných postihoch v prípade nesplnenia povinnosti výrazne prispeje k transparentnosti a dodržiavaniu nového režimu. |
36. |
Preto vyzýva členské štáty, aby podľa možnosti stanovili jednotný rámec postihov s cieľom predísť nekalej hospodárskej súťaži a výberu prístavu na základe najvýhodnejších obchodných podmienok. |
37. |
Uznáva, že návrh Komisie je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, pokiaľ ide o zavedenie celoeurópskych pravidiel pre prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí. |
V Bruseli 10. októbra 2018
Predseda Európskeho výboru regiónov
Karl-Heinz LAMBERTZ