Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018IE4661

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odolná demokracia prostredníctvom silnej a rozmanitej občianskej spoločnosti(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2018/04661

Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, p. 24–30 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

5.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/24


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odolná demokracia prostredníctvom silnej a rozmanitej občianskej spoločnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 228/04)

Spravodajca: Christian MOOS

Konzultácia

12.7.2018

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

stanovisko z vlastnej iniciatívy

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

6.3.2019

Prijaté v pléne

20.3.2019

Plenárne zasadnutie č.

542

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

145/5/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Liberálnu demokraciu v Európe oslabujú pomerne veľké politické sily – najmä (avšak nie výhradne) pravicové extrémistické hnutia a strany, pričom niektoré z nich sú už súčasťou vlád –, ktoré chcú zničiť Európsku úniu.

1.2.

Podstatou pluralitnej občianskej spoločnosti ako jedného z charakteristických znakov liberálnej demokracie sú občianske slobody, ktoré sú však ohrozované autoritárskymi tendenciami. Takáto spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní liberálnej demokracie v Európe.

1.3.

Liberálna demokracia si okrem iného vyžaduje zaručenie základných práv, nezávislé súdnictvo, fungujúci systém bŕzd a protiváh, neskorumpovanú štátnu správu s dobre fungujúcimi službami všeobecného záujmu a dynamickú občiansku spoločnosť.

1.4.

Nezávislá občianska spoločnosť je kľúčovým demokratickým subjektom dohľadu a školou demokracie a posilňuje sociálnu súdržnosť. Tieto funkcie môže však vykonávať len vtedy, ak jej to umožňuje sociálny, politický a právny rámec. Pokusy o bránenie financovaniu z neštátnych zdrojov obmedzujú slobodu združovania a fungovanie demokracie.

1.5.

Občianska spoločnosť a demokracia sú ohrozené v mnohých oblastiach. Pravicoví populisti spochybňujú výsledky, ktoré dosiahlo hnutie za práva žien.

1.6.

Polarizácia spoločnosti sa odráža aj vo vzniku „neobčianskej spoločnosti“. Populistické spôsoby myslenia čoraz častejšie preberajú aj etablované subjekty v národných a nadnárodných inštitúciách.

1.7.

Autoritatívne skupiny, a to aj z tretích krajín, podporujú tento trend smerom k „neliberálnej demokracii“, čo vedie k obmedzovaniu slobody médií a k väčšej korupcii v Európe.

1.8.

EÚ stále nemá k dispozícii vhodný mechanizmus na zabezpečenie účinného zachovania demokracie a právneho štátu v členských štátoch.

1.9.

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby sa zdržali akýchkoľvek pokusov o zavedenie „neliberálnej demokracie“. Ak sa niektoré členské štáty priklonia k autoritárstvu, EÚ musí v plnom rozsahu uplatniť zmluvu.

1.10.

Strany, ktoré sa obrátia proti liberálnej demokracii, by mali byť vylúčené zo svojich politických strán na európskej úrovni a politických skupín v Európskom parlamente.

1.11.

EHSV opakuje svoju výzvu na zavedenie demokratického semestra s európskym mechanizmom kontroly právneho štátu, základných práv a porovnávacieho prehľadu o demokracii.

1.12.

EHSV sa domnieva, že by sa mali zvážiť nápravné hospodárske opatrenia v prípade nedodržiavania článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

1.13.

Pokiaľ ide o ochranu rozpočtu EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu, škrty nesmú byť na úkor príjemcov pomoci z radov občianskej spoločnosti.

1.14.

EHSV navrhuje, aby v novom viacročnom finančnom rámci existovala dostatočná flexibilita umožňujúca zvýšenú podporu organizáciám občianskej spoločnosti v prípade, ak národné vlády obmedzia alebo zastavia ich financovanie z politických dôvodov.

1.15.

EHSV zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a iniciatívy, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ v rámci nového VFR, sa musia jasne zaviazať k európskym hodnotám.

1.16.

EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby ešte viac znížili administratívnu záťaž, najmä v prípade malých iniciatív a organizácií.

1.17.

EHSV vyzýva Komisiu, aby viac investovala do budovania kapacít pre občiansku spoločnosť, posilnila siete cezhraničnej spolupráce a poskytovala lepšie informácie o existujúcich podporných nástrojoch. Komisia by mala vypracovať návrhy minimálnych noriem na prepojenie profesionálnej činnosti a dobrovoľníctva v rámci aktivít občianskej spoločnosti.

1.18.

EHSV podporuje výzvu Parlamentu na predloženie návrhu na vytvorenie európskeho štatútu vzájomných spoločností, združení a nadácií alebo ako prvý krok navrhuje vytvoriť alternatívny systém formálnej inštitucionálnej akreditácie.

1.19.

EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné zanalyzovať, prečo sa tomuto spisu nevenuje pozornosť a zároveň uvažovať o medziinštitucionálnej akreditácii, ktorá by bola formou označovania pre mimovládne organizácie. EHSV by mal túto možnosť preskúmať.

1.20.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu organizácií občianskej spoločnosti, a to bez toho, aby boli dotknuté verejné služby a spravodlivé zdaňovanie.

1.21.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej posilňovali participatívnu demokraciu.

1.22.

EHSV očakáva, že všetky subjekty sa budú usilovať o to, aby európske politiky viedli ku konkrétnym zlepšeniam v živote ľudí.

1.23.

Tvorcovia politík na celoštátnej a európskej úrovni musia riešiť pálčivé sociálne otázky a zabezpečiť sociálnu udržateľnosť s inkluzívnymi systémami vzdelávania, inkluzívnym rastom, konkurencieschopnými a inovatívnymi odvetviami, dobre fungujúcimi trhmi práce, spravodlivým a vyrovnaným zdaňovaním a účinnými verejnými službami a systémami sociálneho zabezpečenia.

1.24.

Na obranu základných európskych hodnôt sú potrební silní sociálni partneri a občianska spoločnosť v celej svojej rozmanitosti.

2.   Vymedzenie pojmov

2.1.

„Liberálne demokracie“sú systémy správy vecí verejných, ktoré spájajú demokraciu s ústavným liberalizmom, čo obmedzuje moc vládnucej väčšiny tým, že zaručuje individuálne politické slobody a slobody. Ide o zastupiteľské demokracie s politickým pluralizmom a pluralitnými občianskymi spoločnosťami, v ktorých systémy bŕzd a protiváh vrátane nezávislého súdnictva vykonávajú dohľad nad štátnymi orgánmi a je zaručená sloboda médií. Pravidlá právneho štátu sa vzťahujú rovnakým spôsobom na všetky fyzické a právnické osoby. Liberálne demokracie rešpektujú a chránia menšiny, zaručujú občianske práva (najmä právo voliť a byť volený), občianske slobody (napr. slobodu združovania), ľudské práva a základné slobody.

2.2.

Dobre fungujúca liberálna demokracia je politický systém, ktorý umožňuje neustále brať na zodpovednosť verejné orgány, podporuje slobodu prejavu a zapojenie občanov a sprostredkovateľských orgánov, v ktorých sú občania zastúpení, do všetkých oblastí občianskeho života.

2.3.

„Participatívna demokracia“, ktorá dopĺňa zastupiteľskú demokraciu, potrebuje sprostredkovateľské orgány (odborové zväzy, mimovládne organizácie, profesionálne siete, tematické združenia atď.), aby mohla zapájať občanov a pomáhať zabezpečiť ľudovú a občiansku podporu pre európske otázky a budovanie spravodlivejšej, solidárnejšej a inkluzívnejšej Európy.

2.4.

„Neliberálne demokracie“sú politické systémy, v ktorých sa konajú voľby, ale ústavný liberalizmus nie je etablovaný. Demokraticky zvolení vodcovia obmedzujú občianske práva, občianske slobody a ochranu menšín. Systém bŕzd a protiváh, nezávislé súdnictvo a nezávislé médiá sú oslabované v snahe oslobodiť absolútnu suverenitu vládnucej väčšiny od ústavných obmedzení a kontrol.

2.5.

Kľúčovým prvkom liberálnych demokracií je pluralitná „občianska spoločnosť“rešpektujúca zásady demokracie a ústavného liberalizmu. Jednotliví občania, ktorí sa verejne zapájajú do činností organizácií občianskej spoločnosti alebo neformálnych typov účasti, tvoria občiansku spoločnosť fungujúcu ako sprostredkovateľ medzi štátom a občanmi. Okrem formulovania záujmov občanov, poskytovania odborných znalostí počas legislatívnych procesov a vyvodzovania zodpovednosti voči subjektom s rozhodovacími právomocami prispieva občianska spoločnosť k budovaniu spoločenstiev a má integračnú funkciu posilňovaním sociálnej súdržnosti a vytváraním identity. Okrem toho sa široká škála organizácií občianskej spoločnosti, najmä sociálni partneri, venuje praktickej nekomerčnej činnosti a slúži charitatívnym alebo iným cieľom všeobecného záujmu vrátane foriem vzájomnej pomoci.

2.6.

Dynamická občianska spoločnosť je síce kľúčom k fungovaniu liberálnych demokracií, ale jej oponenti sa takisto politicky zapájajú do formálnych organizácií alebo sa angažujú neformálnym spôsobom. Takáto „neobčianska spoločnosť“nerešpektuje zásady demokracie a ústavného liberalizmu, ale podporuje koncepciu „neliberálnej demokracie“. Využíva právo na účasť na politickom živote v snahe zrušiť zavedený systém bŕzd a protiváh, právny štát a nezávislé súdnictvo a obmedzovať slobodu médií. Jej cieľom je obmedziť občianske práva, občianske slobody a ochranu menšín. Namiesto zjednocovania spoločnosti a posilňovania sociálnej súdržnosti podporuje neobčianska spoločnosť vylučovacie nacionalistické chápanie spoločnosti, ktorá vylučuje mnohých občanov, najmä menšiny.

2.7.

„Populizmus“je slabou ideológiou, ktorá tvrdí, že existuje homogénny ľud s jednotnou vôľou. Populisti tvrdia, že sú jedinými a skutočnými zástupcami tejto vôle. Napriek tomu, že populizmu chýba jasné vymedzenie tohto ľudu, vytvára jeho nepriateľov a odporcov, napr. elitu, a tvrdí, že bráni skutočnú vôľu ľudu. Populisti vnášajú do politických diskusií emócie s cieľom vyvolať strach.

3.   Súvislosti

3.1.

Demokraciu ohrozuje populizmus – pochádzajúci v súčasnosti najmä z extrémne pravicových strán a hnutí, ktoré oslabujú liberálnu demokraciu, základné práva a zásady právneho štátu vrátane ochrany menšín, vzájomných bŕzd a protiváh a jasného obmedzenia politickej moci.

3.2.

V niektorých členských štátoch sú tieto skupiny v súčasnosti vo vláde. Všade tvrdia, že zastupujú „skutočnú“vôľu „ľudu proti elitám“. Dávajú falošné sľuby, popierajú politické výzvy, ako je zmena klímy, a chcú zničiť európsky projekt a jeho úspechy.

3.3.

EHSV poukazuje na to, že niektorí občania sa uchyľujú k populizmu a extrémizmu z rozčarovania. Nemusia nevyhnutne plne podporovať politické programy populistov. Rastúca nerovnosť v bohatstve a príjmoch, ale aj chudoba poskytujú živnú pôdu pravicovým skupinám, ktoré podporujú nacionalizmus ako reakciu na globalizáciu.

3.4.

Európa je napriek autoritárskym a hospodárskym výzvam, ako je nerovnosť, stále svetovým lídrom, pokiaľ ide o liberálnu demokraciu, a vysluhuje si obdiv mnohých ľudí žijúcich v autokratických systémoch.

3.5.

Pluralitná občianska spoločnosť je jedným z charakteristických znakov liberálnej demokracie a základom akékoľvek ústavného usporiadania založeného na občianskych slobodách a právnom štáte. EHSV zriadil skupinu Základné práva a právny štát, ktorá má obhajovať tieto zásady, pretože sa domnieva, že otvorená občianska spoločnosť a občianske slobody sú v súčasnosti ohrozené autoritárskymi tendenciami. Je to tak preto, že sloboda a otvorená občianska spoločnosť sú nezlučiteľné s myšlienkou „neliberálnej alebo riadenej demokracie“.

3.6.

EHSV sa domnieva, že občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zachovávaní liberálnej demokracie v Európe. Len silná a rôznorodá občianska spoločnosť dokáže brániť demokraciu a slobodu a chrániť Európu pred pokušeniami autoritárstva.

3.7.

Silná a pluralitná nezávislá občianska spoločnosť je sama o sebe hodnotou vo všetkých demokraciách. Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri podpore európskych hodnôt a pomáhajú spoločenstvám organizovať sa a mobilizovať občanov v prospech verejného blaha.

3.8.

EHSV sleduje na celom kontinente trend znižovania dôvery v EÚ, čo je spojené s eskaláciou napätia vo vzťahoch s menšinami, xenofóbiou, rastúcou mierou korupcie, rodinkárstvom a slabými demokratickými inštitúciami v niektorých krajinách. V tejto situácii sú mimovládne organizácie často jedinou obrannou líniou, ktorá podporuje a presadzuje kľúčové hodnoty európskeho projektu, ako je dodržiavanie ľudských práv, sloboda, tolerancia a solidarita.

3.9.

V článku 11 ZEÚ sa európske inštitúcie vyzývajú, aby udržiavali vzťahy so subjektmi občianskej spoločnosti, najmä so združeniami.

3.10.

Počet združení a ich význam v občianskom dialógu sú ukazovateľmi kvality demokratického života v každej krajine. Sociálne a občianske funkcie týchto združení sú nevyhnutné pre plne fungujúcu demokraciu, a to najmä v tomto období rozčarovania.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že formy občianskej angažovanosti, ktoré zneužívajú práva na účasť na politickom živote s cieľom odstrániť demokraciu, záruky právneho štátu a nezávislé súdnictvo, nie sú súčasťou občianskej spoločnosti.

4.   Príspevok občianskej spoločnosti k demokracii

4.1.

Občania EÚ môžu uplatňovať svoje právo na demokratickú účasť nielen prostredníctvom svojich aktívnych a pasívnych volebných práv, ale aj prostredníctvom činností občianskej spoločnosti. Ich hlavnými zastupiteľskými fórami na úrovni EÚ sú sprostredkovateľské organizácie EHSV, ako aj európske siete organizácií občianskej spoločnosti, ako je napríklad Civil Society Europe.

4.2.

Len záruka osobných slobôd, najmä slobody prejavu, informácií, zhromažďovania a združovania a ich presadzovanie môžu byť základom pre pluralitnú demokraciu a individuálnu politickú účasť.

4.3.

Garantom právneho štátu, základných a ľudských práv a práva na účasť na politickom živote je nezávislé súdnictvo. Nezávislosť súdnictva je však v niektorých častiach Európy ohrozená. V súčasnosti sú voči Poľsku a Maďarsku vedené súdne konania pre porušenie zásad právneho štátu (1).

4.4.

Nezávislé súdnictvo je súčasťou systému bŕzd a protiváh, ktoré zabraňujú tomu, aby niektorá časť spoločnosti bola trvalo pod vplyvom niektorej politickej skupiny. Najmä pravidlá politického rozhodovania sa nesmú meniť takým spôsobom, aby boli jednotlivci trvalo vylúčení z procesov prijímania rozhodnutí.

4.5.

Rovnako má pre akékoľvek ústavné usporiadanie založené na slobode a právnom štáte kľúčový význam neskorumpovaná štátna správa, ktorá rešpektuje a dodržiava základné práva, a v ktorej majú úradníci právo napadnúť nezákonné pokyny.

4.6.

Fungujúca liberálna demokracia potrebuje tiež občanov, ktorí svojou občianskou angažovanosťou prispievajú k spoločnosti založenej na tolerancii, nediskriminácii, spravodlivosti a solidarite. To si vyžaduje živú občiansku spoločnosť, v ktorej sa občania dobrovoľne zapájajú do občianskych činností. Ich dobrovoľnícka práca je založená na právach stanovených v Charte základných práv Európskej únie. Zároveň sú garantmi hodnôt uvedených v charte.

4.7.

V liberálnych demokraciách je nezávislá občianska spoločnosť mimoriadne dôležitá pri vykonávaní dohľadu nad politickými inštitúciami a pri zaisťovaní toho, aby mohli byť brané na zodpovednosť a aby politickí činitelia primeraným spôsobom odôvodňovali svoje rozhodnutia. Kritickým monitorovaním procesov prijímania rozhodnutí a posudzovaním vykonávania politických rozhodnutí a verejnej politiky vo všeobecnosti vytvára občianska spoločnosť transparentnosť a prispieva svojimi odbornými znalosťami k lepšiemu riadeniu.

4.8.

Občianska spoločnosť predstavuje školu demokracie, ktorá umožňuje politickú účasť a občiansku výchovu ako doplnok k verejnému vzdelávaniu.

4.9.

Verejné vzdelávanie zároveň zohráva kľúčovú úlohu aj pri výučbe demokratických hodnôt a občianskej výchovy, pričom umožňuje mladým občanom zapájať sa do občianskej spoločnosti a využívať svoje občianske práva a občianske slobody.

4.10.

Občianska spoločnosť posilňuje sociálnu súdržnosť a tvorbu identity, čím plní funkciu v oblasti budovania komunity a integrácie. Predovšetkým musí posilňovať postavenie občanov, aby mohli využívať svoje práva, a tak prispievať k európskemu spoločenstvu občanov.

4.11.

EHSV zdôrazňuje, že organizácie a iniciatívy občianskej spoločnosti môžu tieto funkcie vykonávať iba vtedy, ak im to umožňuje sociálny, politický a právny rámec.

5.   Aktuálne hrozby

5.1.

EHSV sa domnieva, že extrémistické politické skupiny v súčasnosti v mnohých oblastiach bojujú proti európskej občianskej spoločnosti. Výsledky volieb prakticky vo všetkých členských štátoch jasne poukazujú na rastúcu podporu pre nich a na skutočnosť, že niektorí občania strácajú dôveru v demokratické inštitúcie.

5.2.

Na úplnom kraji pravej strany politického spektra získavajú silné postavenie populistické a extrémistické skupiny, ktoré sa s rastúcim úspechom snažia dosiahnuť, aby boli rasizmus a xenofóbia prijateľné v Európe a aby sa zničila sociálna súdržnosť.

5.3.

Pravicoví populisti a extrémisti spochybňujú úspechy hnutia za práva žien tým, že sa odvolávajú na reakcionársky imidž rodiny. Sú proti rodovej rovnosti a podporujú homofóbiu.

5.4.

Polarizácia spoločnosti sa odráža aj vo vzniku „neobčianskej spoločnosti“. Rastie počet mimovládnych organizácií a foriem občianskej angažovanosti, ktoré podporujú vylúčenie častí spoločnosti. Nezdieľajú európske hodnoty ustanovené v článku 2 ZEÚ, predovšetkým ľudské práva a zásady právneho štátu, a namiesto toho podporujú alternatívny nedemokratický politický poriadok.

5.5.

Kultúra politickej a spoločenskej diskusie, ktorú povzbudzuje anonymita internetu a sociálnych médií a ktorá je podporovaná dezinformačnými kampaňami, sa mení, stáva sa čoraz vulgárnejšou, agresívnejšou a polarizujúcejšou. Z tohto pohľadu nedokázali snahy proeurópskych aktérov pri komunikovaní európskych hodnôt verejnosti napraviť komunikačnú krízu, v ktorej sa ocitol európsky projekt.

5.6.

Umiernení politici čoraz častejšie preberajú populistické spôsoby myslenia, ako to ukázal aj brexit. Predstavitelia neliberálnej demokracie získavajú v čoraz väčšej miere prístup k národným a nadnárodným inštitúciám. To im dáva platformu na ešte väčšie šírenie svojich myšlienok.

5.7.

Autoritárske vlády z tretích krajín podporujú prostredníctvom financovania a cieleného šírenia dezinformácií zameraných na oslabenie stability EÚ rozvoj populistických a extrémistických subjektov v Európe a podnecujú zmenu v kultúre diskusie v tradičných médiách a na internete.

5.8.

EHSV je hlboko znepokojený tým, že v Európe sa začala transformácia politických systémov smerom k „neliberálnej demokracii“. Reformy v niektorých členských štátoch majú zabrániť účinnej účasti všetkých občanov na politických rozhodnutiach a prestávajú sa dodržiavať právne garantované rámcové podmienky pre občiansku spoločnosť.

5.9.

Ak má občianska spoločnosť vykonávať svoju funkciu subjektu dohľadu nad politickými inštitúciami, musí mať potrebné zdroje. Pokusy o bránenie financovaniu z neštátnych zdrojov obmedzujú slobodu združovania a fungovanie demokracie.

5.10.

Znepokojujúci je najmä negatívny trend smerom k menšej slobode médií, ktorý bol v Európe zaznamenaný v priebehu uplynulých piatich rokov. Slabá ekonomická základňa nezávislých médií, odstránenie inštitucionálnej autonómie verejnoprávnych vysielateľov alebo umožnenie zakladania súkromných mediálnych monopolov, najmä tých, ktoré sú kontrolované vládnymi politikmi, ohrozujú štvrtú zložku moci.

5.11.

Vzájomné prelínanie politických a obchodných záujmov zvyšuje najmä riziko, ktoré korupcia predstavuje pre demokraciu Nedostatočný pokrok v boji proti korupcii v Európe by sa mal vnímať kriticky. Situáciu ešte zhoršuje výrazný úpadok v niektorých členských štátoch.

5.12.

Význam EÚ pre liberálnu demokraciu je nepopierateľný. V zjednotenej Európe právny štát nahradil zásadu, podľa ktorej má pravdu ten, kto má moc. EÚ stále nemá k dispozícii vhodný mechanizmus na zabezpečenie účinného zachovania demokracie a právneho štátu v členských štátoch. Napriek tomu alebo možno práve vzhľadom na tento nedostatok je EÚ prvej línii, pokiaľ ide o obranu liberálnej demokracie v Európe.

6.   Odporúčania opatrení na posilnenie odolnej občianskej spoločnosti v Európe

EHSV nabáda všetky členské štáty, aby rešpektovali hodnoty EÚ stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a aby sa zdržali všetkých pokusov o vytvorenie „neliberálnej demokracie“. Občianska spoločnosť môže byť pluralistická a odolná a schopná zohrávať svoju úlohu pri ochrane demokracie len vtedy, ak účasť občanov na politickom dianí nepredstavuje pre nich hrozbu. Ak sa však členské štáty priklonia k autoritárstvu, musí EÚ v plnom rozsahu uplatniť súčasné právne nástroje, ako sú postupy v prípade nesplnenia povinnosti a rámec EÚ na podporu právneho štátu z roku 2014.

6.1.

Členským štátom treba jasne povedať, že upustenie od demokracie a zásad právneho štátu je v EÚ neprijateľné.

6.2.

EHSV upozorňuje na postup podľa článku 7 ZEÚ, ktorý umožňuje Rade v prípade vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ pozastaviť danému členskému štátu jeho hlasovacie právo v Rade.

6.3.

EHSV opakuje svoju výzvu, na ktorej sa zhoduje s Európskym parlamentom, že je potrebné zaviesť demokratický semester s európskym kontrolným mechanizmom právneho štátu a základných práv (2). EHSV navrhuje vytvorenie porovnávacieho prehľadu pre demokraciu, ktorý by okrem iného obsahoval údaje o rámcových podmienkach pre činnosť občianskej spoločnosti a viedol by k osobitným odporúčaniam pre reformu.

6.4.

Strany, ktoré sa obracajú proti demokracii, by mali byť vylúčené zo svojich politických strán na európskej úrovni a politických skupín v Európskom parlamente.

6.5.

EHSV sa domnieva, že by sa mal zvážiť mechanizmus, v rámci ktorého by nevykonávanie reformných odporúčaní mohlo viesť k nápravným hospodárskym opatreniam.

6.6.

EHSV víta návrh Komisie „posilniť ochranu rozpočtu EÚ pred finančnými rizikami spojenými so všeobecnými nedostatkami v dodržiavaní zásady právneho štátu v členských štátoch“a považuje ho za krok správnym smerom (3).

6.7.

Finančné prostriedky zadržané v rámci nového mechanizmu nesmú byť na úkor príjemcov pomoci z radov občianskej spoločnosti, ktorí by mali dostať podporu priamo z úrovne EÚ.

6.8.

EHSV je však kritický, pokiaľ ide o výlučné zameranie mechanizmu na riadne finančné hospodárenie. Výbor žiada, aby sa prijali ustanovenia, ktoré umožnia začať konanie v prípade nedostatkov v oblasti demokracie a právneho štátu, ktoré priamo nesúvisia s riadnym finančným hospodárením.

6.9.

EHSV víta návrh Európskej komisie na vytvorenie nového zoskupenia v nasledujúcom VFR s názvom „Investovanie do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt“ako príspevok k posilneniu odolnosti európskej občianskej spoločnosti. Osobitne víta vytvorenie nového Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ku ktorému EHSV vydal stanovisko (4).

6.10.

EHSV tiež navrhuje, aby v novom VFR existovala dostatočná flexibilita umožňujúca Komisii zvýšiť podporu pre organizácie občianskej spoločnosti v prípade, ak národné vlády obmedzia alebo zastavia ich financovanie z politických dôvodov. Toto dodatočné financovanie by nemalo znamenať nahradenie vnútroštátnych finančných prostriedkov z dlhodobého hľadiska, ale malo by byť, ak je to možné, sprevádzané kompenzačným znížením podpory pre dotknutý členský štát v iných oblastiach.

6.11.

EHSV tiež zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a iniciatívy, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ v rámci nového VFR, sa musia jasne zaviazať k európskym hodnotám v súlade s ustanoveniami článku 2 ZEÚ. Organizácie zasadzujúce sa za zrušenie demokracie alebo právneho štátu, rasizmus alebo xenofóbiu by mali byť vylúčené z podpory.

6.12.

Vzhľadom na meniace sa správanie občanov, pokiaľ ide o ich účasť, a rastúci počet neformálnych a spontánnych iniciatív, EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby naďalej znižovali administratívnu záťaž spojenú s postupmi uplatňovania, vykonávania a účtovníctva v prípade projektov podporovaných zo strany EÚ a aby vytvorili osobitné podporné nástroje pre malé iniciatívy a organizácie.

6.13.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla lepšie informácie o existujúcich nástrojoch pomoci pre občiansku spoločnosť. Tie by mali byť zamerané najmä na zainteresované strany v odľahlých regiónoch členských štátov.

6.14.

S cieľom zlepšiť dodržiavanie podmienok oprávnenosti na podporu a zásad riadneho finančného hospodárenia subjektov občianskej spoločnosti vyzýva EHSV Európsku komisiu, aby zvýšila investície do budovania kapacít občianskej spoločnosti.

6.15.

EHSV navrhuje, aby sa vytvorili alebo posilnili nástroje cezhraničnej spolupráce občianskej spoločnosti.

6.16.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu organizácií občianskej spoločnosti, a to bez toho, aby boli dotknuté verejné služby a spravodlivé zdaňovanie. Napríklad by sa mohla umožniť obmedzená daňová odpočítateľnosť členských poplatkov a podporných príspevkov s prihliadnutím na príspevkovú kapacitu mimovládnych organizácií.“

6.17.

EHSV vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na lepšie vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (5) s cieľom oceniť dobrovoľnícku prácu a občiansku angažovanosť v pracovnom živote.

6.18.

EHSV podporuje výzvu Parlamentu adresovanú Komisii, aby predložila návrh na vytvorenie európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (6). Doplnkový európsky právny štatút alebo alternatívny systém formálnej inštitucionálnej akreditácie ako prvý krok by pomohol organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré už nemajú dostatočnú právnu ochranu vo svojich členských štátoch.

6.19.

EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné zanalyzovať, prečo sa tomuto spisu nevenuje pozornosť a zároveň uvažovať o medziinštitucionálnej akreditácii, ktorá by bola formou označovania pre mimovládne organizácie. EHSV by mal túto možnosť preskúmať.

6.20.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby vykonávali ustanovenia článku 11 ZEÚ a aby ďalej posilňovali participatívnu demokraciu na úrovni Únie zapojením reprezentatívnych združení a občianskej spoločnosti, pričom sa treba posunúť od konzultácií smerom k skutočnému dialógu.

6.21.

Ak sa má zabrániť tomu, aby občania stratili dôveru v európske inštitúcie, je dôležité, aby európska politika prinášala konkrétne zlepšenia v každodennom živote ľudí a aby to ľudia vedeli.

6.22.

Odolná občianska spoločnosť potrebuje zdravé sociálne prostredie. Tvorcovia politík na celoštátnej a európskej úrovni musia riešiť túto otázku a zabezpečiť sociálnu udržateľnosť s inkluzívnymi systémami vzdelávania, inkluzívnym rastom, konkurencieschopnými a inovatívnymi odvetviami, dobre fungujúcimi trhmi práce, spravodlivým a vyrovnaným zdaňovaním a účinnými verejnými službami a systémami sociálneho zabezpečenia. V opačnom prípade občianske nepokoje a zdržanie sa hlasovania alebo narastajúci extrémizmus narušia základy liberálnej demokracie. Sociálne a ekonomické práva sú neoddeliteľné od občianskych a politických práv.

6.23.

Ako piliere, na ktorých stojí občianska spoločnosť, majú silní sociálni partneri rozhodujúci význam pri stabilizácii európskych demokracií. Na obranu základných európskych hodnôt je však potrebná občianska spoločnosť v celej svojej rozmanitosti.

V Bruseli 20. marca 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Napr. Vec C-619/18, Európska komisia proti Poľskej republike, vec C-78/18 Európska komisia proti Maďarskej republike (prebieha).

(2)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 8.

(3)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 173.

(4)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 178.

(5)  COM(2017) 253; Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.

(6)  Vyhlásenie EP, 10. marca 2011.


Top
  翻译: