Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán digitálneho vzdelávania

(2018/C 461/08)

Hlavný spravodajca: Domenico GAMBACORTA (IT/EĽS), predseda provincie Avellino Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne digitálneho vzdelávania COM(2018) 22 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kľúčové posolstvá

1.

zdôrazňuje, že vzdelávanie zohráva od začiatku vykonávania bolonského procesu kľúčovú úlohu pri vytváraní európskeho priestoru na dialóg a spoluprácu so zameraním na hlavné zásady, ktoré odzrkadľujú základné hodnoty súčasnej európskej spoločnosti, ako sú sloboda prejavu, tolerancia, sloboda výskumu, voľný pohyb študentov a zamestnancov, zapojenie študentov a spoluvytváranie celoživotného vzdelávania;

2.

poukazuje na záväzok členských štátov EÚ poskytnúť mladým ľuďom „najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu“, ktorý bol potvrdený v nedávnych vyhláseniach (Bratislava, september 2016; Rím, marec 2017) a na samitoch (Tallin, máj 2017; Göteborg, november 2017; Brusel, január 2018);

3.

zdôrazňuje, že digitálna revolúcia bude naďalej výrazne meniť spôsob, akým Európania žijú, študujú, pracujú a navzájom komunikujú, a že digitálne zručnosti a kompetencie sú popri schopnosti čítať, písať a počítať základnými zručnosťami, ktoré majú občanom pomôcť čeliť výzvam vyplývajúcim z neustále sa meniaceho globalizovaného a vzájomne prepojeného sveta;

4.

súhlasí s tým, že získavanie digitálnych zručností a kompetencií sa musí začať už v ranom veku a musí pokračovať po celý život ako súčasť vzdelávacích osnov tak v detstve, ako aj v rámci vzdelávania dospelých;

5.

uznáva, že rozvoj digitálnych zručností pracovných síl v EÚ má zásadný význam pre zvládnutie transformácie trhu práce a predchádzanie vzniku medzier či nesúladu medzi ponukou zručností a dopytom po nich;

6.

vníma digitálne vzdelávanie ako nevyhnutnosť a príležitosť na riešenie vzdelávacích problémov, keďže poskytuje napr. možnosť individuálnejšieho a inkluzívnejšieho vyučovania pre osoby so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a so zdravotným postihnutím, migrantov a osoby v rámci systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov;

7.

konštatuje, že rozvoj digitálnych zručností má silný pákový efekt z hľadiska rozvoja nových podnikateľských talentov, samostatnosti pri vykonávaní individuálnych alebo doplnkových úloh, ako aj multidisciplinárnej alebo geograficky rôznorodej tímovej práce;

8.

zdôrazňuje potenciál, ktorý má digitálna transformácia na podporu vzostupnej mobility, vzdelanejších a lepšie informovaných občanov, podnecovaní občianskej angažovanosti, demokratizácii poznatkov a zlepšovaní prístupu k informáciám a ich využívaní a tvorbe s cieľom zabezpečiť zdravú digitálnu identitu a aktívne a zodpovedné digitálne občianstvo;

9.

zdôrazňuje, že nedostatočne pripravení používatelia sú viac vystavení mnohým rizikám ukrytých v/neuvedomelom používaní digitálnych prostriedkov, medzi ktoré patria kybernetické šikanovanie, ako aj phishing, posielanie nevyžiadaných správ so sexuálnym obsahom (sexting), sexuálne vydieranie (sextortion), závislosť od internetových hier, symptómy digitálneho pracovného stresu a strach niečo zmeškať (tzv. Fear Of Missing Out – FOMO);

10.

požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na posilnenie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti dospelých, detí a mládeže, aby sa vedeli orientovať v obrovskej spleti šírených falošných správ, správne posudzovali riziká vyplývajúce z nekritického používania informácií dostupných na internete alebo digitálne dostupných informácií a dokázali im odolávať;

11.

poukazuje na to, že rozsiahle zavádzanie algoritmov a systémov strojového učenia založených na umelej inteligencii a analýzy údajov je hrozbou pre pedagogickú slobodu, ako aj pre neutralitu, bezpečnosť údajov a ochranu súkromia;

12.

odkazuje na niektoré výsledky štúdie z roku 2013 zameranej na vzdelávanie v oblasti IKT v školách (1), v rámci ktorej sa zistilo, že: — medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely z hľadiska infraštruktúrnej vybavenosti na úrovni škôl, — len približne 50 % študentov v EÚ vzdelávajú pedagógovia, ktorí svoju schopnosť zahrnúť digitálne technológie do vzdelávacích činností pedagogicky hodnotným spôsobom vnímajú kladne, — len približne 25 – 30 % študentov v EÚ vzdelávajú pedagógovia, ktorí absolvovali povinnú odbornú prípravu v oblasti IKT;

13.

zdôrazňuje preto kľúčovú úlohu učiteľov a vychovávateľov pri usmerňovaní žiakov k inovačným postupom vytvárania znalostí prostredníctvom vhodných väzieb medzi formálnym, neformálnym a informálnym učením, nakoľko sa k šíreniu digitálnych inovácií vo vzdelávaní nedá pristupovať paušálne;

14.

zdôrazňuje, že učiteľský zbor, vedenie škôl a ďalšie vzdelávacie subjekty potrebujú podporu a príslušnú odbornú prípravu, aby si vedeli nájsť účinný spôsob, ako skĺbiť tradičné učebné metódy s možnosťami, ktoré ponúkajú digitálne technológie;

15.

na tento účel navrhuje spoluprácu súkromných a verejných zainteresovaných subjektov predovšetkým za účasti poskytovateľov vzdelávacích technológií prostredníctvom ich odvetvových združení, ak existujú, aby sa učiteľom poskytla odborná príprava spolu s bezplatnými digitálnymi vzdelávacími materiálmi a vyriešili sa tiež otázky cezhraničného duševného vlastníctva;

16.

upozorňuje na hrozbu veľkých digitálnych spoločností, a najmä GAFAM (Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft), ktoré poskytovaním svojho hardvéru a/alebo softvéru a vzdelávacích zdrojov vnucujú svoje normy v oblasti vzdelávania. Bolo by preto potrebné zaviesť prísne kontroly, pokiaľ ide o ochranu údajov a autorských práv;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zmenšiť existujúcu digitálnu priepasť, ktorá je determinovaná rôznymi faktormi, ako miesto bydliska v rôznych zemepisných a demografických oblastiach, dorozumievacie jazyky, rôzne úrovne vzdelávania, rozdiely súvisiace s pohlavím a vekom, možné zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k znevýhodnenými sociálno-ekonomickým skupinám;

18.

trvá na tom, že je nutné lepšie využívať finančnú podporu EÚ, aby sa zaistilo, že školy a vzdelávacie zariadenia, a to nielen zariadenia, ktoré poskytujú povinné vzdelávanie, ale aj zariadenia, ktoré zabezpečujú iné etapy vzdelávania, ako je napríklad predškolské vzdelávanie, vzdelávanie dospelých, konzervatóriá atď. – najmä tie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s geografickými, demografickými alebo spoločenskými problémami – budú s cieľom zaistiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu vybavené nevyhnutnou vysokorýchlostnou širokopásmovou infraštruktúrou špičkovej kvality;

19.

navrhuje, aby sa súbežne s implementáciou digitálnych inovačných zdrojov a postupov otestovali nové zdroje a techniky posudzovania, ako sú napríklad okruhy, ktoré by sa následne zaviedli v kombinácii s tradičnými postupmi, s cieľom využiť potenciál rýchlej cyklickej spätnej väzby v prospech personalizovanejšieho a účinnejšieho vzdelávacieho procesu;

20.

poznamenáva, že v súlade so zásadami, z ktorých vychádza platforma celoživotného vzdelávania a v záujme zabezpečenia lepšieho vzdelávacieho procesu a výsledkov musia byť učiaci sa stredobodom záujmu a musia sa podieľať na spoločných cieľoch na základe svojich názorov a hodnôt, aby sa nestali pasívnymi užívateľmi technológií;

21.

víta akčný plán digitálneho vzdelávania ako krátkodobý a strednodobý nástroj na podporu, implementáciu a rozširovanie účelného využívania digitálnych a inovatívnych vzdelávacích postupov v školách, v odbornom vzdelávaní a na vysokých školách ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a nového programu v oblasti zručností pre Európu (2) a ako doplnok k odporúčaniam o spoločných hodnotách a kľúčových kompetenciách;

22.

uznáva, že priority stanovené v akčnom pláne digitálneho vzdelávania sú v súlade s komplexnými a početnými výzvami, ktoré prináša digitálna revolúcia;

23.

domnieva sa, že akčný plán by mal dostať primeranú podporu vo viacročnom finančnom rámci, ako aj v rozpočtoch členských štátov, z ktorých by sa mali vyčleniť prostriedky nielen na prepojenosť a infraštruktúru, ale aj na rozvoj digitálnych zručností a kompetencií na všetkých úrovniach vzdelávania;

24.

zdôrazňuje, že predpokladom začlenenia digitálnych technológií do našich vzdelávacích systémov a skutočného dosiahnutia cieľov akčného plánu je plodnejšia spolupráca všetkých zúčastnených a potenciálnych zainteresovaných subjektov, ktorá zaistí zbližovanie, vytváranie synergií a medzidisciplinárne využívanie odborných znalostí, ako aj interoperabilitu rozličných systémov;

25.

považuje za nesmierne dôležité vyvinúť značné úsilie na koordináciu a integráciu všetkých iniciatív a opatrení, ako aj na lepšie šírenie politických opatrení, aby sa zabránilo tomu, že dostupné možnosti budú využívať hlavne tie vzdelávacie a politické inštitúcie, ktoré sa dokážu lepšie zorientovať v „džungli“ príležitostí na získanie finančnej podpory;

26.

pripomína zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uskutočňovaní politických opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a teda skutočnosť, že do procesu prispôsobovania vzdelávacích systémov požiadavkám digitálnej éry by mali byť zapojené všetky úrovne správy (európska, štátna, regionálna a miestna);

Lepšie využívanie digitálnych technológií na výučbu a učenie sa: digitálne kompetencie a zručnosti relevantné pre digitálnu transformáciu

27.

zdôrazňuje, že hoci je prístup k digitálnej infraštruktúre len jedným z aspektov digitálnej priepasti, nedostatok finančných prostriedkov a nedostatočné a nefunkčné vybavenie a šírka pásma sú naďalej prekážkou vo využívaní IKT na výučbu a vzdelávanie;

28.

žiada o podporu pre vytvorenie národných stratégií a rámcov, intenzívnejší dialóg medzi zainteresovanými stranami a väčšiu podporu učiteľov pri získavaní nových metodických odborných znalostí;

29.

dúfa, že sa rozbehne rozsiahla kampaň vzdelávacích iniciatív zameraných na učiteľov a vzdelávacie subjekty na rozšírenie ich skutočných digitálnych zručností s osobitným zameraním na tých, ktorí majú obmedzené vlohy na digitálne technológie a malé skúsenosti s nimi;

30.

víta skutočnosť, že EÚ posilňuje digitálnu kapacitu všeobecných i odborných škôl a do konca roka 2019 sprístupní sebahodnotiaci nástroj SELFIE jednému miliónu osôb spomedzi učiteľov, školiteľov a žiakov a študentov, čím podporuje ich digitálne kompetencie v súčinnosti s prípadnými nástrojmi hodnotenia zavedenými na úrovni jednotlivých členských štátov;

31.

poukazuje na to, že IKT prispievajú k inovácii v oblasti postupov a organizačných opatrení a nástroje ako európsky rámec elektronických kompetencií (e-CF) považuje za užitočný referenčný rámec pre kompetencie a zručnosti v oblasti IKT v celej Európe;

32.

uznáva prínos systému poukazov zameraných na znevýhodnené oblasti, ako aj implementácie vhodného súboru nástrojov pre vidiecke oblasti;

33.

súhlasí s vytvorením rámca na vydávanie digitálne certifikovaných kvalifikácií a potvrdzovanie digitálne nadobudnutých zručností, ktoré sú dôveryhodné a viacjazyčné a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby bol tento rámec v plnej miere zosúladený s európskym kvalifikačným rámcom pre celoživotné vzdelávanie (EQF) a Európskou klasifikáciou zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO);

34.

podporuje spoluprácu medzi priemyslom a vzdelávaním a iné formy verejno-súkromných partnerstiev v záujme rozvoja vzdelávacích programov zameraných na digitálne kompetencie a s cieľom zabezpečiť, aby pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií boli rovnako prístupné všetkým bez ohľadu na sociálno-ekonomické zázemie alebo telesné postihnutia;

Rozvoj digitálnych kompetencií a zručností relevantných pre digitálnu transformáciu

35.

zdôrazňuje, že školské komunity musia podporovať všetkých žiakov a reagovať na ich špecifické potreby s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie;

36.

považuje za veľmi dôležité zmenšiť priepasť medzi vzdelávaním študentov z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, zužitkovať potenciál individuálnej výučby a nových nástrojov učenia a plne využívať otvorené vzdelávacie zdroje a otvorenú vedu;

37.

dúfa, že sa vytvorí celoeurópska platforma pre digitálne vysokoškolské vzdelávanie, ktorá bude ponúkať vzdelávanie, zmiešanú mobilitu, virtuálne univerzitné areály a výmenu osvedčených postupov medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania;

38.

víta nový Európsky rámec digitálnych kompetencií pre pedagógov, ktorý usmerňuje pedagógov pri tvorbe modelov digitálnych kompetencií;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a uľahčovať rozvoj digitálnych zručností učiteľov z integrovaného hľadiska a v súlade s rámcom zručností pre pedagógov, čo by zahŕňalo počiatočné odborné vzdelávanie, zapracovanie sa a celoživotné vzdelávanie učiteľov;

40.

uznáva význam mobility, a preto vyzýva, aby sa posilnilo zameranie budúceho programu Erasmus + a iných relevantných programov financovania EÚ na podporu prispôsobenia vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku;

41.

zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti vzdelávania a spoločného úsilia. Žiada zriadiť spoločnú európsku platformu otvorenú rôznym zainteresovaným subjektom s úlohou vypracovať referenčné hodnoty a ukazovatele, aby sa mohol dôkladnejšie sledovať pokrok v IKT, ktorý dosiahli rozliční poskytovatelia vzdelávania na školách a v iných vzdelávacích prostrediach. Táto činnosť sa musí vykonávať v úzkej spolupráci medzi členskými štátmi, aby sa využili skúsenosti, zmapovali už existujúce následné opatrenia atď.

42.

zdôrazňuje význam digitálnych kompetencií pre všetkých občanov, ako sa stanovuje v európskom rámci kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, vrátane európskeho rámca digitálnych kompetencií pre občanov v piatich oblastiach (gramotnosť v oblasti informácií a údajov; komunikácia a spolupráca; digitálny obsah a jeho tvorba; bezpečnosť a pohoda; riešenie problémov); podporuje také vyučovanie a vzdelávanie, do ktorých sú digitálne kompetencie začlenené spolu s ostatnými schopnosťami, ktoré treba rozvíjať;

43.

podporuje navrhovanú informačnú kampaň v celej EÚ zameranú na pedagógov, rodiny a žiakov s cieľom posilniť bezpečnosť online, kybernetickú hygienu a mediálnu gramotnosť, ako aj iniciatívu výučby kybernetickej bezpečnosti, ktorá nadviaže na rámec digitálnych kompetencií pre občanov v záujme zlepšenia postavenia ľudí a tiež podporu a šírenie osvedčených postupov s cieľom umožniť sebaisté a zodpovedné používanie technológií;

44.

povzbudzuje podnikateľského ducha regiónov a miest a posun smerom k otvorenej inovácii v rámci partnerstiev s víziou zameranou na človek, ktoré by sa nadväzovali medzi subjektmi verejného a súkromného sektora, univerzitami a občanmi;

45.

očakáva, že bude priebežne informovaný o poznatkoch získaných pri implementácii politických opatrení a že bude vyzvaný, aby sa zapojil do rozbiehajúcej sa diskusie o budúcej európskej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

Zdokonaľovanie vzdelávania lepšou analýzou a predikciou údajov

46.

vyjadruje nádej, že sa prijme spoločný metodický rámec na vymedzenie ukazovateľov, ktoré dokážu vyjadriť rozsah digitálnej priepasti a žiada, aby sa vyvinulo výrazné úsilie na vybudovanie a zhromaždenie spoľahlivých a ľahko dostupných údaje na hodnotenie a monitorovanie;

47.

upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú, keď sa osobné údaje a študijné záznamy ukladajú u súkromných poskytovateľov, často v inej časti sveta. Osobitne si treba predovšetkým všímať, či sú títo prevádzkovatelia ochotní podpísať užívateľské zmluvy s početnými miestnymi, regionálnymi a štátnymi orgánmi;

48.

rovnako upozorňuje na hĺbkovú analýzu údajov (tzv. data mining) a kladie si otázku, ako reagovať v prípade, že podniky spracúvajú údaje o študentoch a učiteľoch na účely predaja týchto údajov tretím stranám. Domnieva sa, že je rovnako dôležité – v neposlednom rade pre miestne a regionálne orgány –, aby sa objasnilo, ako dlho môžu byť relevantné administratívne údaje a podobné dokumenty verejne prístupné;

49.

s potešením očakáva spustenie plánovaných pilotných projektov zameraných na využívanie dostupných údajov a na pomoc pri implementácii a monitorovaní politiky vzdelávania. Víta aj plánovaný súbor nástrojov a usmernení pre členské štáty;

50.

považuje za dôležité iniciovať strategickú predikciu hlavných trendov, ktoré z digitálnej transformácie vyplývajú pre budúcnosť vzdelávacích systémov, v úzkej spolupráci s odborníkmi z členských štátov, vrátane zástupcov miestnych a regionálnych orgánov, a s využitím súčasných i budúcich možností spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v celej EÚ;

51.

povzbudzuje inováciu z podnetu používateľov, ktorá je kľúčom k rýchlemu zavádzaniu inovačných odpovedí na výzvy v oblasti vzdelávania. Perspektíva používateľa sa často dostatočne nezohľadňuje, čo by mohlo obmedziť možné riešenia problému. V tejto súvislosti víta, že sa preskúmajú spôsoby, ako podporiť angažovanosť občanov, účasť a inováciu z podnetu používateľov;

52.

zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal tiež podporovať európsky semester, ktorý je vďaka odporúčaniam pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy hlavným stimulátorom reforiem;

53.

podporuje úsilie o pokrok v riadení systémov školského vzdelávania a pripomína, že dobré viacúrovňové riadenie môže viesť k zlepšeniu výkonnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, posilniť účasť, podporovať zakladanie inovačných mechanizmov, propagovať inkluzívny systém vzdelávania, ktorý sa zameriava na jednotlivca ako na celok, a rozvíjať systémy celoživotného vzdelávania;

54.

víta dialóg o implementácii navrhovaných opatrení, ktorý ohlásila Európska komisia, a vyjadruje svoju ochotu zapojiť sa a pokračovať spolu s členskými štátmi, Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a skupinou Európskej investičnej banky v spolupráci s Komisiou, s cieľom napredovať v uskutočňovaní navrhovanej agendy a zabezpečiť súlad s prioritami v súčasných a budúcich programoch financovania EÚ.

---

(1)  Survey of Schools: ICT in Education Benchmarking Access, Use and Attitudes to Technology in Europe’s schools (Prieskum škôl: IKT vo vzdelávaní. Referenčné porovnávanie prístupu k technológiám, ich používania a postojov k nim v európskych školách). Záverečná správa o štúdii, Európska komisia, 2013.

(2)  COM(2016) 381.