Žaloba podaná 4. septembra 2006 – NOS/Komisia

(Vec T-237/06)

(2006/C 294/106)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Nederlandse Omroep Stichting (v zastúpení: J. J. Feenstra a H. M. H. Speyart, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Nederlandse Omroep Stichting (NOS) žiada svojou žalobou zrušiť rozhodnutie Komisie z 22. júna 2006 o financovaní ad-hoc holandského verejnoprávneho rozhlasového vysielania [štátna pomoc C 2/2004 (pôvodne NN 170/2003)].

Žalobca uvádza na odôvodnenie svojej žaloby po prvé porušenie článku 88 ods. 1, 2 a 3 ES a nariadenie č. 659/1999 (1). Komisia nesprávne vyložila a uplatnila rozdiel medzi novou a existujúcou pomocou. Pomoc ad-hoc, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, predstavuje časť celkového systému štátneho financovania holandského verejnoprávneho vysielania. Komisia považovala tento všeobecný systém za existujúcu pomoc. Finančné prostriedky, ktoré Komisia považuje za financovanie ad-hoc, boli poskytované na základe totožného systému a treba ich teda považovať za existujúcu pomoc.

Žalobca uvádza po druhé porušenie článkov 87 ES a 88 ES, pretože Komisia nesprávne vyložila a uplatnila rozsudok Altmark (2). Komisia určila neprávom a na základe nesprávneho východiska, že financovanie ad-hoc treba považovať za štátnu pomoc. Kritériá, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Altmark, nemožno v danej situácii uplatniť. Východiskom mal byť miesto toho protokol k Amsterdamskej zmluve o financovaní verejnoprávneho vysielania (3).

Žalobca uvádza po tretie porušenie článkov 87 ES, 88 ES a 253 ES a nariadenia č. 659/1999 kvôli chýbajúcej súvislosti medzi financovaním ad-hoc a Komisiou zistenou nadmernou úhradou. Nadmerná úhrada, ktorá sa spája so vznikom rezerv u vysielacích spoločností, nemožno v dostatočnom rozsahu pričítať prideľovaniu finančných prostriedkov, ktoré Komisia označuje ako financovanie ad-hoc.

Komisia porušila po štvrté články 87 ES a 88 ES tým, že neprávom považuje výnosy z autorských práv za štátnu pomoc. Okrem toho financovanie ad-hoc nezvýhodňuje žalobcu ako podnik v zmysle čl. 87 ods. 1 ES a poskytované verejné financovanie nevedie k narúšaniu hospodárskej súťaže v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

Po piate bol vzhľadom na nedostatočné preskúmanie primeranosti porušený článok 86 ods. 2 ES. Aj pri posúdení vo svetle protokolu k Amsterdamskej zmluve o financovaní verejnoprávneho vysielania Komisia neprávom, po zistení, že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže, opomenula dať do súvislosti nedostatok škodlivých účinkov nadmernej úhrady so záujmom na plnení verejnoprávnych úloh a všeobecným záujmom Spoločenstva. Žalobca je toho názoru, že Komisia pritom mala vziať do úvahy obmedzenosť holandskej jazykovej oblasti a skutočnosť, že vzniknuté rezervy by boli v dohľadnom čase použité na výdavky a tým rozpustené.

Žalobca uvádza na záver porušenie procesných pravidiel článku 88 ods. 2 a porušenie procesných práv, pretože Komisia v rôznych smeroch rozšírila rozsah svojho preskúmania.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(2)  Rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747.

(3)  K Zmluve o založení Európskych spoločenstiev pripojený protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch.