26.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 26/30

1.

Má sa európske primárne a/alebo sekundárne právo, v prejednávanej veci najmä smernica 2000/78/ES (1), vykladať v zmysle rozsiahleho zákazu neodôvodnenej diskriminácie na základe veku tak, že sa vzťahuje aj na vnútroštátne normy o odmeňovaní krajinských úradníkov?

2.

V prípade kladnej odpovede na otázku 1: vyplýva z výkladu tohto európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, že vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého výška základného platu úradníka pri vzniku jeho služobného pomeru podstatne závisí od jeho veku a následne stúpa najmä v závislosti od dĺžky služobného pomeru, predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe veku?

3.

V prípade kladnej odpovede aj na otázku 2: bráni výklad tohto európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva tomu, aby sa takýto vnútroštátny právny predpis odôvodňoval legislatívnym cieľom odmeňovať odbornú prax?

4.

V prípade kladnej odpovede aj na otázku 3: pripúšťa výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, pokiaľ ešte neprebehla implementácia nediskriminačného práva o odmeňovaní, iný právny dôsledok ako to, že diskriminovaným osobám sa so spätnou účinnosťou musí poskytnúť odmena zodpovedajúca najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy?

Vyplýva pritom právny dôsledok porušenia zákazu diskriminácie zo samotného európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, v prejednávanej veci najmä zo smernice 2000/78/ES, alebo ide o nárok so zreteľom na nedostatočné prebratie európskych požiadaviek vyplývajúci z nároku na základe zodpovednosti štátu podľa práva Únie?

5.

Bráni výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva takému vnútroštátnemu opatreniu, na základe ktorého sa nárok na (dodatočné) zaplatenie alebo náhradu škody podmieňuje tým, že úradníci ho musia včas uplatniť?

6.

V prípade kladnej odpovede na otázky 1 až 3: vyplýva z výkladu primárneho a sekundárneho práva, že zákon o platovom preradení úradníkov, ktorým sa úradníci už v činnej službe preradia do platového stupňa nového systému odmeňovania len na základe výšky základného platu poberaného podľa skoršieho (diskriminačného) práva o odmeňovaní k rozhodujúcemu dňu a podľa ktorého sa okrem toho ďalší postup do vyšších stupňov určuje bez ohľadu na celkovú dĺžku odbornej praxe úradníkov len podľa dĺžky odbornej praxe získanej po nadobudnutí účinnosti zákona o platovom preradení, je pokračovaním existujúcej diskriminácie na základe veku trvajúcim až do prípadného dosiahnutia najvyššieho platového stupňa?

7.

V prípade kladnej odpovede aj na otázku 6: bráni výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva tomu, aby sa toto neobmedzene trvajúce rozdielne zaobchádzanie odôvodnilo legislatívnym cieľom, podľa ktorého sa zákonom o platovom preradení nemali chrániť (len) nadobudnuté práva k rozhodujúcemu dňu, ale (aj) očakávanie životného príjmu v danej platovej triede, ktorý by sa pravdepodobne poskytol podľa skoršieho práva odmeňovania?

Možno odôvodniť trvajúcu diskrimináciu úradníkov už v činnej službe tým, že alternatívna právna úprava (individuálne zaradenie aj úradníkov už v činnej službe podľa dĺžky odbornej praxe) by bola spojená so zvýšeným administratívnym zaťažením?

8.

V prípade zápornej odpovede na možnosť odôvodnenia v otázke 7: pripúšťa výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, pokiaľ sa neuskutočnila implementácia nediskriminačného práva o odmeňovaní aj pre úradníkov už v činnej službe, iný právny dôsledok, ako to, že úradníkom už v činnej službe sa so spätnou účinnosťou musí poskytnúť odmena zodpovedajúca najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy?

Vyplýva pritom právny dôsledok porušenia zákazu diskriminácie zo samotného európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, v prejednávanej veci najmä zo smernice 2000/78/ES, alebo ide o nárok so zreteľom na nedostatočné prebratie európskych požiadaviek vyplývajúci z nároku na základe zodpovednosti štátu podľa práva Únie?