—

Uplatnenie dohody, ktorú žalobca považuje v skutočnosti za medzinárodný dohovor, viedlo k systematickému neuplatňovaniu azylového systému a k priamemu porušeniu Ženevského dohovoru.

—

Dohoda predstavuje „vážne a sústavné porušovanie“ hodnôt Únie.

—

Žaloba ďalej uvádza medzinárodne preukázané tvrdenie, podľa ktorého Turecko nie je „bezpečná krajina“, vzhľadom na používanie mučenia a mnohé odsúdenia za porušenie ľudských práv.

—

Žaloba napáda skutočnosť, že vo vyhlásení, ktoré je takto označené zneužívajúcim spôsobom, došlo k zjavnému porušeniu piatej časti hlavy V ZFEÚ týkajúcej sa medzinárodných dohôd

—

Dohoda porušuje tiež medzinárodné ľudské práva, vrátane ustanovení Charty základných práv Európskej únie, či už ide o ľudskú dôstojnosť alebo výslovne zakázané „kolektívne návraty“. Osobitne žaloba zdôrazňuje nevedomé porušenie alebo vedomé neuplatnenie výslovne uvedených smerníc týkajúcich sa reakcie požadovanej od Únie na „hromadný prílev“ osôb na jej hranice, najmä keď sú zraniteľné, ako aj smerníc upravujúcich konanie v oblasti medzinárodnej ochrany a azylového práva.

—

Žaloba ďalej uvádza, že Európska únia spôsobila tak v Grécku, ako aj v Turecku obrovskú koncentráciu osôb, ktoré žijú v hrozných podmienkach a bez akýchkoľvek práv, pokiaľ neboli obeťami zlého zaobchádzania zo strany poriadkových síl.

—

Nakoniec sa žaloba opiera o konštatovanie, že vo vzťahu k takejto ľudskej a sociálnej katastrofe Európska únia zjavne porušila svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva.