1.

Majú sa ciele smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), najmä požiadavky uvedené v odôvodneniach 17 a 62 na zamedzenie kompetenčným sporom medzi členských štátov a dvojitému zdaneniu, ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 (2), najmä jeho odôvodnenia 5, 7 a 8, ako aj jeho články 28 až 30, vykladať v tom zmysle, že im odporuje prax daňového orgánu členského štátu, ktorá spočíva v tom, že transakcia sa klasifikuje spôsobom, ktorý sa líši tak od právneho výkladu rovnakej transakcie a rovnakých skutočností uskutočneného daňovým orgánom iného členského štátu, ako aj od jeho stanoviska k žiadosti o záväznú informáciu podaného na základe tohto výkladu, ako aj od záveru, ku ktorému uvedený daňový orgán dospel pri výkone daňovej kontroly, a ktorá vedie k dvojitému zdaneniu zdaniteľnej osoby?

2.

V prípade, ak z odpovede na prvú otázku vyplynie, že takáto prax nie je v rozpore s právom Spoločenstva, môže daňový orgán členského štátu, pri zohľadnení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a práva Únie, jednostranne uložiť daňovú povinnosť bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že daňový orgán iného členského štátu už opakovane potvrdil zákonnosť konania zdaniteľnej osoby, a to najprv na žiadosť zdaniteľnej osoby a následne vo svojich rozhodnutiach z daňovej kontroly?

Alebo by mali daňové orgány oboch členských štátov v záujme zásady daňovej neutrality a zamedzenia dvojitého zdanenia spolupracovať a dospieť k dohode tak, aby zdaniteľná osoba bola povinná zaplatiť DPH iba v jednej z týchto krajín?

3.

V prípade, ak z odpovede na druhú otázku vyplynie, že daňový orgán členského štátu môže jednostranne zmeniť daňovú klasifikáciu, mali by sa ustanovenia smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že daňový orgán druhého členského štátu je povinný vrátiť zdaniteľnej osobe daň stanovenú týmto orgánom v stanovisku k žiadosti o záväznú informáciu a zaplatenú za zdaňovacie obdobie ukončené daňovou kontrolou, aby sa tak zabezpečilo zamedzeniu dvojitého zdanenia ako aj zachovanie zásady daňovej neutrality?

4.

Ako sa má vykladať výraz uvedený v ustanovení článku 33 ods. 1 prvej vete harmonizovanej smernice o DPH, podľa ktorého sa preprava uskutočňuje „dodávateľom alebo na jeho účet“? Zahŕňa tento výraz aj prípad, kedy zdaniteľná osoba ponúka ako predajca na online nákupnej platforme možnosť, aby kupujúci uzatvoril zmluvu s logistickou spoločnosťou, s ktorou uvedený predajca spolupracuje aj na iných transakciách ako je predaj, pričom kupujúci si môže slobodne vybrať aj iného ako ponúkaného prepravcu a zmluvu o preprave uzavrie kupujúci s prepravcom bez toho, aby bol predávajúci zmluvnou stranou?

Je na účely výkladu, najmä s ohľadom na zásadu právnej istoty, relevantná skutočnosť, že do roku 2021 musia členské štáty zmeniť právnu úpravu, ktorou sa do ich právnych poriadkov preberá vyššie uvedené ustanovenie smernice o DPH tak, aby sa článok 33 ods. 1 uvedenej smernice mohol uplatniť aj na prípad nepriamej spolupráce pri výbere prepravcu?

5.

Má sa právo Únie, konkrétne smernica o DPH, vykladať v tom zmysle, že nižšie uvedené skutočnosti, sú spoločne alebo samostatne relevantné pre určenie, či zdaniteľná osoba vytvorila s cieľom obídenia článku 33 smernice o DPH, a teda zneužitiu práva, také právne vzťahy medzi nezávislými spoločnosťami uskutočňujúcimi dodanie, odoslanie alebo prepravu tovaru, ktorých cieľom je využiť nižšiu sadzbu DPH v inom členskom štáte: