Žaloba podaná 23. marca 2018 – Diusa Rendering a Assograssi/Komisia

(Vec T-201/18)

(2018/C 166/56)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyne: Diusa Rendering Srl (Piacenza, Taliansko), Assograssi – Associazione Nazionale Produttori Grassi e Proteine Animali (Buccinasco, Taliansko) (v zastúpení: M. Moretto, advokát)

Žalované: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne tvrdia, že až do roku 2011 bol povolený vývoz organických hnojív a zúrodňovacích látok (OHZL) pochádzajúcich z vedľajších produktov živočíšneho pôvodu kategórie 2 (alebo 3), s výnimkou zákazu vývozu OHZL obsahujúcich spracované živočíšne bielkoviny (SŽB) pochádzajúce z prežúvavcov, ale po tom, ako vstúpilo do platnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 1) a vzhľadom na to, že Komisia neprijala nevyhnutné vykonávacie opatrenia, je teraz vývoz OHZL z materiálov v kategórii 2 do tretích krajín zakázaný. Tento zákaz sa naďalej uplatňuje, hoci takmer všetky členské štáty úž získali status krajín so zanedbateľným rizikom výskytu BSE a napriek tomu, že medzinárodný štandard stanovený OIE (Medzinárodný úrad pre nákazy zvierat) nestanovuje podobný zákaz pre OHZL pochádzajúce z krajín, ktoré majú tento štatút.

Navyše žalobkyne tvrdia, že Únia síce na jednej strane zakazuje vývoz OHZL pochádzajúci z materiálov kategórie 2, aj keď majú pôvod v členských štátoch so zanedbateľným rizikom, ale zároveň povoľuje uvádzanie rovnakých výrobkov na trh na svojom území; uznáva teda, že v skutočnosti OHZL pochádzajú z materiálov kategórie 2 vyrábaných podľa požiadaviek uložených nariadením č. 1069/2009 a nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 54, 2011, s. 1), nepredstavujú riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat.

Podľa žalobkyne ukladá Únia absolútny zákaz vývozu dotknutých OHZL, ale zároveň z tretích krajín, vrátane krajín s kontrolovaným či neučeným rizikom, povoľuje nielen dovoz potravinárskych výrobkov ale aj krmív, ktoré môžu byť získané použitím OHZL pochádzajúcich z tretích krajín, ktoré nevyhnutne nepredstavujú rovnakú úroveň bezpečnosti zaručenú OHZL vyrobenými v Únii, ale aj dovoz živých zvierat a čerstvého mäsa so zvierat (bitúnok a hydina), ktoré mohli byť kŕmené priamo múkou získanou tiež z materiálu prežúvavcov.

Škody, ktoré vznikajú hospodárskym subjektom v Únii v dôsledku zákazu vývozu OHZL z vedľajších produktov kategórie 2, sú značné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné žalobným dôvodom a hlavným tvrdeniam, ktoré boli uplatnené vo veci T-189/18, Lipitalia 2000 a Assograssi/Komisia.

Konkrétne sa uplatňuje porušenie článku 43 ods. 3 a článku 52 ods. 4 nariadenia č. 1069/2009.