This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62019CN0473
Case C-473/19: Request for a preliminary ruling from the Vänersborgs tingsrätt, mark- och miljödomstolen (Sweden) lodged on 18 June 2019 — Föreningen Skydda Skogen
Vec C-473/19: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vänersborgs tingsrätt, mark- och miljödomstolen (Švédsko) 18. júna 2019 — Föreningen Skydda Skogen
Vec C-473/19: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vänersborgs tingsrätt, mark- och miljödomstolen (Švédsko) 18. júna 2019 — Föreningen Skydda Skogen
Ú. v. EÚ C 288, 26.8.2019, p. 32–33
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
26.8.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 288/32 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vänersborgs tingsrätt, mark- och miljödomstolen (Švédsko) 18. júna 2019 — Föreningen Skydda Skogen
(Vec C-473/19)
(2019/C 288/40)
Jazyk konania: švédčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Vänersborgs tingsrätt, mark- och miljödomstolen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Föreningen Skydda Skogen
Žalovaný: Länsstyrelsen i Västra Götalands län, B.A.B.
Prejudiciálne otázky
1. |
Má sa článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (1) z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej sa zákaz vzťahuje len na tie druhy, ktoré sú uvedené v prílohe 1 k smernici 2009/147 alebo sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie? |
2. |
Majú sa pojmy „úmyselné usmrcovanie/rušenie/ničenie“ uvedené v článku 5 písm. a) až d) smernice 2009/147 a v článku 12 písm. a) až c) smernice Rady 92/43/EHS (2) z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, na základe ktorej by v prípade, že by sa opatrenia zjavne líšili od usmrcovania alebo rušenia druhov (napr. opatrenia v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja), muselo existovať riziko nepriaznivého vplyvu opatrení na stav ochrany druhu, aby sa mohol uplatniť zákaz? Na prvú a druhú otázku treba okrem iného nahliadať z hľadiska:
|
3. |
Pokiaľ sa má na ktorúkoľvek časť druhej otázky odpovedať v tom zmysle, že nato, aby sa mohol uplatniť zákaz, treba zhodnotiť ujmu na inej než individuálnej úrovni, má sa toto hodnotenie uskutočniť v niektorej z týchto mierok alebo na niektorej z týchto úrovní:
|
4. |
Má sa výraz „poškodzovanie alebo ničenie“ miest na párenie živočíchov uvedený v článku 12 písm. d) smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že vylučuje vnútroštátnu prax, v dôsledku ktorej sa napriek preventívnym opatreniam stratí trvalá ekologická funkčnosť (CEF) biotopu dotknutého druhu, či už priamym alebo nepriamym, individuálnym alebo kumulatívnym poškodzovaním, ničením alebo rušením, takže zákaz sa uplatní len v prípade, že je pravdepodobné zhoršenie stavu ochrany dotknutého druhu na jednej z úrovní uvedených v tretej otázke? |
5. |
Ak je odpoveď na štvrtú otázku záporná, t. j. ak sa na účely uplatnenia zákazu vyhodnocuje ujma na inej úrovni, než je tá, v dôsledku ktorej sa biotop v danej oblasti posudzuje na účely uplatnenia zákazu, má sa potom toto hodnotenie uskutočniť v niektorej z týchto mierok alebo na niektorej z týchto úrovní:
|
(1) Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7.
(2) Ú. v. EÚ L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.