1.

Bráni smernica 93/13 (1), vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu pravidiel premlčania v týchto prípadoch: a) pokiaľ ide o vyhlásenie podmienky za nekalú; b) pokiaľ ide o prípadné vrátenie finančných prostriedkov; c) pokiaľ je spotrebiteľ navrhovateľom, a d) pokiaľ je spotrebiteľ odporcom, a to vrátane uplatnenia vzájomnej žaloby?

2.

V prípade úplne alebo čiastočne zápornej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu vnútroštátnej judikatúry, ktorá za začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň prijatia ponuky úveru, a nie deň, keď vznikli vážne finančné problémy?

3.

Patria také podmienky, ktorými sú podmienky, o aké ide v spore vo veci samej, a ktoré okrem iného stanovujú, že švajčiarsky frank je zúčtovacou menou a euro je platobnou menou, čo má za dôsledok to, že dlžník znáša kurzové riziko, do hlavného predmetu zmluvy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13, a to za okolností, že sa nespochybňuje výška poplatkov za zmenu meny a existujú podmienky, ktoré stanovujú možnosť dlžníka využiť v presne stanovených dňoch konverziu na eurá podľa vopred stanoveného vzorca?

4.

Bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, z dôvodov, že:

5.

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, pokiaľ sa iba k prvkom uvedeným vo štvrtej otázke pridáva simulácia poklesu meny, v ktorej sa uhrádzajú splátky, o 5,29 % v porovnaní so zúčtovacou menou, v zmluve na počiatočnú dobu 25 rokov, a bez ďalšieho zmienenia takých pojmov, akými sú „riziko“ alebo „problém“?

6.

Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

7.

Pokiaľ dôkazné bremeno spojené s preukázaním zrozumiteľnosti podmienky znáša predajca resp. dodávateľ, bráni smernica 93/13 vnútroštátnej judikatúre, v ktorej sa usudzuje, že v prípade existencie dokumentov týkajúcich sa techník predaja prináleží dlžníkom, aby preukázali jednak to, že boli príjemcami informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch, a jednak to, že im ich adresovala práve banka, alebo naopak, vyžaduje uvedená smernica, aby tento dôkazný materiál zakladal domnienku toho, že informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch sa dlžníkom poskytli, a to vrátane ústneho poskytnutia, t. j. jednoduchú domnienku, vyvrátenie ktorej prináleží predajcovi resp. dodávateľovi, ktorí musia zodpovedať za informácie oznámené prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých si vybrali?

8.

Môže sa existencia značnej nerovnováhy charakterizovať v zmluve, akou je zmluva, o akú ide vo veci samej, v ktorej obidve strany znášajú kurzové riziko, pokiaľ jednak predajca resp. dodávateľ má v porovnaní so spotrebiteľom lepšie možnosti predvídať kurzové riziko, a jednak je riziko, ktoré znáša predajca resp. dodávateľ, obmedzené hornou hranicou, zatiaľ čo riziko, ktoré znáša spotrebiteľ, takto obmedzené nie je?