Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/115/06

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. februára 2005 vo veci C-215/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank te 's-Gravenhage): Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie (Voľný pohyb osôb — Právo na vstup a pobyt štátnych príslušníkov členských štátov — Povinnosť predložiť identifikačnú kartu alebo pas — Podmienka predchádzajúca uznaniu práva na pobyt — Sankcia — Uloženie opatrenia spočívajúceho v zadržaní za účelom vyhostenia)

Ú. v. EÚ C 115, 14.5.2005, p. 3–4 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

14.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/3


ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

zo 17. februára 2005

vo veci C-215/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank te 's-Gravenhage): Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie (1)

(Voľný pohyb osôb - Právo na vstup a pobyt štátnych príslušníkov členských štátov - Povinnosť predložiť identifikačnú kartu alebo pas - Podmienka predchádzajúca uznaniu práva na pobyt - Sankcia - Uloženie opatrenia spočívajúceho v zadržaní za účelom vyhostenia)

(2005/C 115/06)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-215/03, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podaný rozhodnutím Rechtbank te 's-Gravenhage (Holandsko) z 12. mája 2003 a doručený Súdnemu dvoru 19. mája 2003, ktorý súvisí s konaním: Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), M. Ilešič a E. Levits, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil 17. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Článok 4 ods. 2 tretí pododsek smernice Rady 73/148/EHS z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci Spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb má byť vykladaný v tom zmysle, že uznanie členským štátom práva na pobyt príjemcu služieb, ktorý je štátnym príslušníkom iného členského štátu, nezávisí od toho, či tento štátny príslušník predloží platnú identifikačnú kartu alebo pas, ak môže svoju totožnosť alebo štátnu príslušnosť jednoznačne preukázať iným spôsobom.

2.

Článok 49 ES bráni tomu, aby štátni príslušníci členských štátov mali povinnosť v inom členskom štáte predložiť platnú identifikačnú kartu alebo pas preto, aby preukázali ich štátnu príslušnosť, zatiaľ čo tento členský štát neukladá všeobecnú povinnosť identifikovať sa svojím vlastným štátnym príslušníkom tým, že im umožňuje preukázať svoju totožnosť akýmkoľvek spôsobom upraveným vnútroštátnym právom.

3.

Opatrenie spočívajúce v zadržaní štátneho príslušníka iného členského štátu za účelom jeho vyhostenia, prijaté na základe toho, že nepredložil platnú identifikačnú kartu alebo pas, aj bez toho, aby bol ohrozený verejný poriadok, predstavuje neodôvodnenú prekážku voľného pohybu služieb a teda je v rozpore s článkom 49 ES.

4.

Prináleží štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú pobyt na území iného členského štátu ako príjemcovia služieb, aby podali dôkazy, z ktorých možno vyvodiť záver, že ich pobyt je zákonný. Ak takéto dôkazy nie sú predložené, členský štát, kde má dotknutá osoba pobyt, môže prijať opatrenie spočívajúce v jej vyhostení v súlade s obmedzeniami stanovenými v práve Spoločenstva.


(1)  Ú. v. EÚ C 171, 19.7.2003


Top
  翻译: