22.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 96/1

—

vyhlásil, že opravný prostriedok je prípustný a dôvodný;

—

zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. septembra 2005;

—

vyhovel návrhu podanom v prvom stupni na zrušenie rozhodnutia Komisie REM 09/00 zo 16. novembra 2001, ktorým bolo rozhodnuté, že odpustenie dovozného cla odvolateľovi nie je opodstatnené;

—

subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie;

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom ako aj pred Súdom prvého stupňa.

1.

Odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho, v každom prípade príliš úzkeho výkladu predovšetkým článkov 905 až 909 vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu Spoločenstva (1) ohľadom konania o vrátení a/alebo odpustení cla. Zásada právnej istoty totiž vyžaduje, aby bolo právne postavenie Ricosmos v konkrétnom prípade predvídateľné. V tomto prípade tak tomu podľa Ricosmos nebolo, nakoľko nebol informovaný o prerušení konania. Súd prvého stupňa navyše nesprávne vychádzal z príliš úzkeho chápania práva na obhajobu a podal príliš úzky výklad práva na včasný a neobmedzený prístup k spisu (tak k spisu vnútroštátnych colných orgánov, ako aj Komisie).

2.

Rozhodnutie Súdu prvého stupňa navyše nie je podľa odvolateľa v súlade s právom Spoločenstva. Odvolateľ tvrdí, že zásada právnej istoty súčasne vyžaduje, aby kritériá pre určenie absencie hrubej nedbanlivosti boli jasné a jednoznačné. Práve z dôvodu relatívne širokého významu pojmu hrubej nedbanlivosti musia byť tieto kritériá vykladané zužujúco a striktne. Nedbanlivosť musí byť evidentná a podstatná a musí existovať príčinná súvislosť s osobitosťami jednotlivého skúmaného prípadu. Súd prvého stupňa v predmetnom prípade pokladal za málo relevantnú alebo irelevantnú komplexnosť právnej úpravy a relatívnu profesionálnu skúsenosť žalobcu a na druhej strane vykladal nesprávne alebo minimálne príliš formálne určitú časť povinností odvolateľa.

3.

Navyše odvolateľ uvádza, že Komisia porušila zásadu proporcionality a Súd prvého stupňa pokladal za málo relevantné alebo irelevantné nové skutočnosti, z ktorých vyplýva, že nie potrebné vyberanie cla.

4.

Napokon odvolateľ tvrdí, že zistenia Súdu prvého stupňa ohľadom skutkových okolností veci samej sú nesprávne alebo prinajmenšom neúplné.