Odvolanie podané 12. februára 2007: Franco Campoli proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá rozšírená komora) z 29. novembra 2006 vo veci T-135/05, Campoli/Komisia

(Vec C-71/07 P)

(2007/C 117/02)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Franco Campoli (v zastúpení: G. Vandersanden, L. Levi, S. Rodrigues, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Joris, D. Martin, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Arpio, I. Šulce, splnomocnení zástupcovia)

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza viacero tvrdení na podporu svojho jediného odvolacieho dôvodu, založeného na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a porušení povinnosti odôvodnenia, ktoré prináležia súdu Spoločenstva.

Uvedená zásada bola porušená v prvom rade tým, že Súd prvého stupňa rozhodol, že normotvorca môže zmeniť Služobný poriadok tak, že definuje nevýhodnejšie podmienky oproti platnému režimu, ak pritom stanoví prechodné obdobie v dostatočnej dĺžke. Existencia prechodného obdobia a preskúmanie nedostatočnosti jeho dĺžky totiž nepatria pod preskúmanie zákonnosti nového opatrenia vzhľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorej dodržiavanie znamená, že súd má preskúmať absenciu akéhokoľvek svojvoľného alebo zjavne neprimeraného rozlišovania v rozpore s cieľom sledovaným právnou úpravou Spoločenstva. V danom prípade napadnutý rozsudok nedefinoval ani cieľ sledovaný novými pravidlami týkajúcimi sa stanovenia opravných koeficientov, ani a fortiori nepreskúmal, či existuje svojvoľný alebo zjavne nesprávny rozdiel oproti tomuto cieľu. Odvolateľ dodáva, že opravný koeficient stanovený na úrovni priemernej úrovne nákladov na život jednotlivej krajiny ďalej môže poškodzovať cieľ udržania kúpnej sily dôchodcov a cieľ ich slobody pohybu a pobytu, pretože dôchodcovia bývajúci v hlavnom meste krajiny alebo v iných regiónoch, ktoré sú drahé majú menšiu kúpnu silu ako dôchodcovia, ktorí sa usadili mimo takéhoto hlavného mesta alebo takýchto miest alebo regiónov.

V druhom tvrdení odvolateľ uvádza ďalej, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v napadnutom rozsudku, nový režim dôchodkov sa v skutočnosti viaže na životné náklady v Bruseli, takže príjmy dôchodcov bývajúcich v Belgicku sú stanovené tak, že sa zohľadnili len životné náklady v hlavnom meste tohto členského štátu, kým príjmy dôchodcov bývajúcich v hlavnom meste iných členských štátov sú definované prostredníctvom opravného koeficienta, ktorý zohľadňuje priemerné životné náklady v celej krajine. Odvolateľ namieta okrem toho proti konštatovaniu Súdu prvého stupňa, podľa ktorého zákonnosť právneho aktu Spoločenstva nemôže závisieť od spôsobu, akým je tento akt uplatňovaný v praxi, keďže vykonávacie opatrenia takého aktu sú úzko spojené so samotným aktom a odvoláva sa na porušenie práva na obranu ako aj zásady rovnosti účastníkov konania pred súdom Spoločenstva, keďže sa dozvedel o opatreniach prijatých na vykonanie nového režimu dôchodkov až po skončení písomnej časti konania.

Vo svojom poslednom tvrdení odvolateľ napokon namieta proti tvrdeniu Súdu prvého stupňa, podľa ktorého nemal záujem na konaní na základe článku 241 ES, keď sa odvolal na výhodu poskytnutú dôchodcom bývajúcim v „lacnejšom “členskom štáte. Odvolávajúc sa na rozdielne zaobchádzanie vyhradené dôchodcom bývajúcim v „lacnejšom “členskom štáte oproti dôchodcom bývajúcim v „drahom “členskom štáte, kritizuje v skutočnosti porušenie zásady rovnosti kúpnej sily a sleduje tým spochybnenie režimu dôchodkov vyplývajúci z nového Služobného poriadku a jeho prechodných ustanovení.