15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/1

Spravodajca:

Alain COHEUR

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) sa nazdáva, že vzhľadom na digitálnu revolúciu v oblasti zdravia je nevyhnutné zachovať a podporovať systémy nemocenského a zdravotného poistenia, ktoré slúžia všetkým a sú solidárne, inkluzívne a nediskriminačné. Začlenenie a spravodlivý prístup všetkých ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti (či už digitálnym alebo nedigitálnym) a s tým súvisiaci záväzok sú podmienkami univerzálneho zdravotného krytia.

1.2.

V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami (1) sa EHSV domnieva, že digitalizácia môže prispieť k rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ktorá je základným cieľom politiky v oblasti zdravia, ak sa splnia viaceré podmienky:

1.3.

Rozvoj telemedicíny, prepojených objektov v rámci internetu vecí a nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií a kognitívnych vied (NBIC) nesmie viesť k tomu, že sa jednotlivci budú považovať len za súbor jednoduchých prepojených telies, ktoré možno analyzovať, kontrolovať a monitorovať na diaľku prostredníctvom všemocného počítačového programu. Prenikanie techniky do zdravotníctva v skutočnosti vedie opačným smerom, t. j. k znovuobnoveniu medziľudských vzťahov a sociálnym väzbám na základe praktického lekárstva a starostlivosti.

1.4.

EHSV poukazuje na to, že čoraz viac zodpovednosti sa presúva na jednotlivca, od ktorého sa očakáva, že sa bude sám starať o svoje zdravie. Okrem toho sa veľký dôraz kladie aj na individualizáciu. Vďaka prediktívnej medicíne na jednej strane a prepojeným nástrojom na druhej strane sa rozširujú poznatky o zdravotných rizikách jednotlivca, ako aj o ich sledovaní, čo vedie k personalizovanejším politikám. Zverejnenie týchto rizík a odchýlky zistené medzi jednotlivcami nastoľujú významné etické otázky v rámci udržania solidárneho poistného krytia.

2.1.

EHSV pripomína, že ak má byť digitálna revolúcia úspešná, naše výkonné systémy zdravotného poistenia musia:

2.2.

Zavádzanie digitálnych technológií nesmie v žiadnom prípade viesť k spochybneniu zásady prerozdelenia a spoločného znášania zdravotných a spoločenských rizík, ktoré sú skutočným základom kolektívnej solidarity.

2.3.

EHSV zdôrazňuje potrebu:

3.1.

Rozvoj digitálnych technológií podnecuje vývoj, ktorý má v oblasti zdravia nebývalý rozsah a tempo. S rozmachom internetu vecí a mobilných aplikácií v zdravotníctve, využívaním veľkých dát (big data), nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií a kognitívnych vied (NBIC) spolu s obrovskou ponukou nových služieb zdravotnej starostlivosti vedie digitalizácia k celkovej transformácii nášho systému zdravotníctva.

3.2.

Digitálne inovácie v oblasti zdravia sa ani zďaleka neobmedzujú len na technickú alebo vedeckú stránku, ale vedú k mnohým inovatívnym formám využitia. Tieto nové formy využitia sprevádzajú rozsiahle sociálne inovácie, pretože umožňujú prinášať nové odpovede na sociálne a zdravotné potreby.

3.3.

To má potom priamy vplyv na vzťahy v rámci zložitého ekosystému, ktorého súčasťou sú:

3.4.

Pokiaľ ide o vzťah jednotlivca k svojmu zdraviu, každý človek si čoraz viac uvedomuje dôležitosť zdravia a spôsob, akým sa o seba starať. Až donedávna človek nevedel o zdravotných rizikách, pretože mal obmedzený prístup k lekárskym informáciám a teda nedostatok poznatkov. Odteraz bude disponovať množstvom nástrojov (napr. prepojených objektov v rámci internetu vecí), ktoré mu umožnia sledovať svoj zdravotný stav a prispôsobiť si podľa toho životný štýl.

3.5.

Vďaka dostupnosti informačných zdrojov sa jednotlivec stáva aktérom zdravia, ktorý je schopný identifikovať, porovnávať a vybrať si zdravotnú službu, ktorá najviac vyhovuje jeho potrebám. Pacient elektronického zdravotníctva („e-pacient“) sa stáva prispievateľom k prediktívnej medicíne, producentom zdravotných údajov a aktérom svojho zdravia, ako aj zdravia ostatných. Z tohto hľadiska predstavuje informovaný súhlas základný pilier pri ochrane údajov, integrovanej správe a využívaní údajov.

3.6.

Nové technológie stimulujú k tomu, aby sa dôraz kládol viac na prevenciu ako na liečbu samotných chorôb. Umožnia tiež zaviesť účinnejšie, menej agresívne a viac individualizované liečebné metódy v závislosti od genetických a biologických charakteristík každého jedinca, pričom dostupnosť informácií v reálnom čase zlepšuje účinky liečby.

3.7.

Zdravotnícke povolania sa musia vyvíjať smerom k novým zručnostiam a novým oblastiam činnosti, ktoré sa týkajú viacerých aspektov. Ide najmä o iný typ vzťahu, ktorý spočíva na väčšej vzájomnej dôvere vo vzťahu s pacientom, postupné osvojenie si digitálnych nástrojov prostredníctvom odbornej prípravy, zmenu technických riešení pri poskytovaní starostlivosti, ako aj o spoluprácu a spoločné využívanie interoperabilných systémov prostredníctvom sprostredkovateľa.

3.8.

Sociálny dialóg musí byť súčasťou týchto zmien a musí posilňovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy zdravotníckeho personálu.

3.9.

Cieľom systémov zdravotného poistenia, ktorý treba dosiahnuť pri všetkých občanoch, je aj naďalej prístup k efektívnym a kvalitným zdravotníckym službám, či už verejným alebo súkromným. Na zdravotné poistenie bude mať v tejto súvislosti výrazný vplyv digitalizácia, pretože v budúcnosti bude potrebné už pred objavením sa rizika navrhnúť personalizované riešenia a metódy v rámci zásady spoločného využívania zdrojov, a zároveň zachovať jeho tradičnú funkciu, ktorou je umožniť chorým ľuďom prístup k zdravotníckym službám.

3.10.

Zdravotnícke inovácie následkom digitalizácie môžu priniesť zásadné zmeny v zdravotnom poistení. Tento impulz vedie k individualizácii medicíny a liečby prostredníctvom dvoch zdrojov informácií:

b.	nástroje elektronického zdravotníctva: k týmto nástrojom patria okrem iného prepojené objekty v rámci internetu vecí, ktoré sú súčasťou oblasti tzv. self data (samomeranie) a jednotlivcom umožňujú poznať a zlepšiť svoj zdravotný stav.

Treba sa preto venovať určitým otázkam a pripomienkam.

4.1.

Digitálna transformácia ponúka ľuďom možnosť konať, pokiaľ ide o ich zdravotný stav, pričom existujú určité prekážky v prístupe. Prístup k znalostiam, infraštruktúre a inovačným personalizovaným službám v zdravotníctve by mohol pomôcť ľuďom stať sa aktérmi svojho vlastného zdravia, ale aj prispieť – pomocou poskytovania informácií a údajov – k zlepšeniu zdravia ostatných.

4.2.

Príchod tejto individualizácie charakterizuje tzv. zdravie so štyrmi P:

participatívne: lekárske údaje poskytujú a sledujú samotní pacienti a pomáha im pri tom čoraz väčší počet pripojených objektov v rámci internetu vecí. Vzťah medzi pacientom a lekárom (ktorý už nie je jediným zdrojom lekárskych vedomostí) sa vyvíja. Pacient sa stáva „aktívnym“;

preventívne: pacienti majú vďaka pravidelnému zhromažďovaniu informácií o svojom zdravotnom stave čoraz uvedomelejší prístup k tomu, ako si udržať dobré zdravie, čo otvára cestu k zdraviu, ktoré je viac zamerané na prevenciu;

personalizované: pokračujúci nárast čoraz presnejších a rozmanitejších osobných údajov umožňuje aj rozvoj čoraz personalizovanejšej zdravotnej starostlivosti;

prediktívne: technologický vývoj, ktorý umožní napríklad digitalizáciu kompletného genómu osôb, otvára cestu k čoraz prediktívnejšej zdravotnej starostlivosti.

4.3.

4.3.1.

Gramotnosť v oblasti zdravia znamená schopnosť jednotlivcov získať, pochopiť a používať informácie tak, aby podporovali a zachovali si dobré zdravie. Znamená to dosiahnuť úroveň vedomostí, osobných zručností a dôvery, ktoré umožnia prijať opatrenia na zlepšenie osobného zdravia a zdravia spoločenstva zmenou modelov a životných podmienok.

4.3.2.

Digitalizácia vedie k zvýrazneniu sociálnej nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom posilnenia príčinného vzťahu medzi zdravotným stavom jednotlivca a jeho kognitívnymi schopnosťami (napr. schopnosť nájsť a pochopiť kvalitné informácie v oblasti zdravia) a finančnými schopnosťami (ako napríklad možnosť nadobudnúť účinnejšie zariadenia). Pri starších osobách, najzraniteľnejších osobách a osobách, ktoré žijú v oblastiach, v ktorých je slabá ponuka digitálnych služieb, sú tieto nerovnosti výraznejšie.

4.3.3.

Používanie zdravotníckych aplikácií si vyžaduje určitú úroveň znalostí, ktoré umožnia prístup k informáciám o zdraví, ich pochopenie, posúdenie a používanie s cieľom prijímať každodenné rozhodnutia, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, prevenciu pred chorobami a podporu zdravia. Nízka úroveň gramotnosti vyvoláva početné riziká v oblasti zdravia, má vplyv na dĺžku života v dobrom zdraví, predčasné úmrtia, kvalitu života a náklady pre jednotlivcov a spoločnosť.

4.3.4.

Netreba však zabúdať na vznik digitálnej priepasti v zdravotníckych a pomocných zdravotníckych povolaniach. Tieto rozdiely sa môžu odstrániť zlepšením vzdelávacieho systému, a to vďaka programu odbornej prípravy zameranému na získavanie vedomostí o nových vzťahoch vyplývajúcich z digitalizácie medzi poskytovateľmi starostlivosti a klientmi.

4.4.1.

Postupy kvantifikácie v oblasti zdravia podporujú osobné mikroriadenie zdravia a nadmernú zodpovednosť na úkor kolektívnejšieho vnímania. Jednotlivci sa stávajú osobne zodpovední za svoje dobré alebo zlé návyky v oblasti zdravia a pozornosť sa môže odvádzať od sociálno-ekonomických alebo environmentálnych príčin problémov v oblasti verejného zdravia.

4.4.2.

Nepredvídanie vplyvov digitalizácie na individualizáciu, nárast sociálnej nerovnosti v oblasti zdravia a zvýšená komercionalizácia zdravia môžu ohroziť naše modely solidárneho a univerzálneho nemocenského a zdravotného poistenia.

5.1.1.

Digitalizácia prináša prostriedky na odstraňovanie bariér v zdravotníctve a podporuje spoločné využívanie informácií medzi nemocničnými zariadeniami, súkromnými ordináciami, zdravotníckymi sieťami a domácou starostlivosťou. Bezpečné a rýchle spôsoby prenosu informácií, ktoré zhromaždili rozličné subjekty, sú nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie koordinácie a komplexnej starostlivosti o pacienta. Oveľa jednoduchšie sa tak uskutočňujú kontinuita starostlivosti a multidisciplinárne kroky. Dostupnosť, rýchlosť prístupu, výmena a zdieľanie údajov uľahčujú rozhodnutie lekára. Elektronická výmena údajov prináša zdravotníkom z hľadiska kvality zdravotnej starostlivosti priamu pridanú hodnotu.

5.1.2.

Elektronický zdravotný záznam sa stáva nástrojom koordinácie a kvality zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov vďaka spoločnému využívaniu údajov oprávnenými stranami za predpokladu, že pacient s touto výmenou vopred vyjadril súhlas, okrem naliehavých prípadov alebo v prípade vyššej moci. Pravidlá automatizovaného elektronického zdravotného záznamu sa týkajú všetkých špecifických záruk ochrany údajov pacienta v súvislosti s digitálnymi údajmi, pokiaľ ide o ochranu jeho súkromia a prístupu k týmto údajom. V plnej miere sa musí zabezpečiť dodržiavanie tajomstva, pokiaľ ide o zdravotnú a administratívnu dokumentáciu.

5.1.3.

Elektronický zdravotný záznam umožňuje vyhnúť sa chybám súvisiacim so zlou čitateľnosťou dokumentu (recept, protokol o lekárskom vyšetrení) a uľahčuje prístup k databázam obsahujúcim informácie o liekoch a bezpečnejšiemu predpisovaniu liekov, pretože obsahuje špecifické informácie o pacientovi. Informatizácia lekárskej činnosti sa podieľa na obmedzovaní rizika chybovosti a znižovaní rizika poškodenia zdravia liekmi.

5.1.4.

Funkcie upozornenia a výstrahy, ktoré umožňuje elektronický zdravotný záznam, podporia zlepšenie prevencie (očkovanie, skríning), sledovanie chorých s chronickými ochoreniami a znalosti o liekoch, ako aj lepšiu kvalitu starostlivosti o pacientov a posilnia právomoci poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v oblasti diagnostiky a liečby.

5.1.5.

V nasledujúcich rokoch budeme okrem toho svedkami radikálnej zmeny v lekárskych postupoch vzhľadom na digitalizáciu zhromaždených informácií o pacientovi, ktorá pomáha zlepšiť proces rozhodovania v lekárskych otázkach. Pri každej lekárskej diagnostike bude nevyhnutný odborný systém alebo systém nástrojov vychádzajúcich z umelej inteligencie. Takáto revolúcia je výsledkom paralelného vývoja v oblasti genomiky, neurovied a pripojených objektov (NBIC), kde iba stroje budú odteraz schopné spracovať všetky údaje.

5.2.1.

Technologický vývoj umožňuje a podporuje rozvoj telemedicíny, ktorý umožní vznik nových medicínskych a pomocných medicínskych postupov. Telemedicína ponúka tieto výhody: lepšie sanitárne pokrytie odľahlých území a obmedzenie cestovania pre oslabené osoby, sledovanie pacientov na diaľku, čím sa vyhne ich hospitalizácii, spoločné využívanie odborných poznatkov na diaľku, rozmer terapeutického vzdelávania pomocou diaľkového sledovania a multidisciplinárnej konzultácie prostredníctvom telekonzultácie a teleexpertízy.

5.2.2.

Telemedicína, odborná elektronická komunikácia, dematerializácia dokumentov, združovanie rozptýlených zručností a spoločné využívanie intelektuálnych zdrojov alebo zdravotníckej techniky musia zdravotníkom umožňovať úsporu času, ktorý sa tak môže opäť využiť pri lôžku pacienta v rámci individuálneho dialógu s ním a viesť k značnému zlepšeniu vzťahu s pacientom.

6.1.1.

Postupná elektronizácia našich systémov zdravotnej starostlivosti nepochybne prispela na jednej strane k zlepšeniu administratívneho a finančného riadenia poistenia každého občana (úspora miesta, úspora času, úspora materiálu, zvýšenie produktivity, ľahké a bezpečné archivovanie, ekologický prínos) a na druhej strane k zvýšeniu rýchlosti úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nemocniciam, a zároveň k väčšej kontrole a zníženiu rizika chýb pri fakturácii.

6.1.2.

Hoci dematerializácia administratívnych tlačív neprináša priamy prínos z hľadiska kvality zdravotnej starostlivosti, znížili sa vďaka nej lehoty na zasielanie tlačív a zjednodušili administratívne postupy. Uľahčuje však výkon lekárskeho povolania, pretože lekárovi umožňuje viac sa sústrediť na uzdravenie a menej na sprievodné administratívne úkony.

6.1.2.1.

V súčasnosti sa veľké dáta generujú tak, že sa zbierajú všetky údaje o všetkých pacientoch alebo poistencoch, ako aj údaje zo zdravotníckych aplikácií. Ide o schopnosť analyzovať všetky údaje pochádzajúce z viacerých zdrojov. To si vyžaduje mať k dispozícii prostriedky na vzájomné prepojenie údajov a automaticky a nákladovo efektívnym spôsobom vybrať užitočné informácie z neštruktúrovaných údajov.

6.1.3.

Prostredníctvom aplikácií sa údaje už neuchovávajú u lekára, v nemocnici alebo inštitúcii nemocenského a zdravotného poistenia, ale v prístrojoch alebo na online úložiskách (cloud computing), ktorých materská spoločnosť sa už nemusí nevyhnutne nachádzať v krajine zdravotného poistenia, a dokonca ani v Európe.

6.1.4.

Interoperabilita predstavuje kľúčový prvok na európskej (vďaka jednotnému digitálnemu trhu), ako aj vnútroštátnej úrovni. Treba vyvíjať a zaviesť do praxe „rámec interoperability informačných systémov zdravotnej starostlivosti“. Takáto referenčná hodnota interoperability spája zásady a normy pre bezpečnú výmenu údajov o zdraví a zahŕňa všetkých aktérov v oblasti elektronického zdravotníctva.

6.2.1.

Vlastníctvo a ochrana údajov sú pre občana a pacienta mimoriadne dôležitou otázkou a predstavujú základné právo, ktoré sa musí dodržiavať. Občan a pacient musí mať možnosť slobodne disponovať svojimi údajmi. To si vyžaduje slobodný, informovaný a trvalý súhlas občanov o zbere a používaní ich údajov. Patrí sem aj uznanie účinného práva na prenosnosť údajov a vytváranie riešení typu „Blue Button“ (4) pre sprístupnenie predchádzajúcich údajov o jednotlivcoch.

6.2.2.

Na európskej úrovni upravuje túto oblasť všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré nadobudne účinnosť 25. mája 2018. Okrem toho sa musí zohľadniť aj vyhlásenie Svetovej asociácie lekárov o etických úvahách o databázach v oblasti zdravia a biobankách (vyhlásenie z Taipei).

6.3.1.

V poisťovníctve dochádza k postupnej digitalizácii. Digitalizácia sa najskôr obmedzovala len na návrhy informačnej a porovnávacej hodnoty (porovnávacie ukazovatele, uzatváranie zmlúv online) alebo návrhy súvisiace s dematerializáciou lekárskych a administratívnych tlačív, avšak v budúcnosti bude pokračovať oveľa ďalej. Nové metódy kvantifikácie, všeobecne známe ako „veľké dáta“, zásadne zmenia ekonomický model poistenia a objavia sa nové produkty.

6.3.2.

Tento vývoj výrazne a logicky zasiahne:

6.3.3.

S vývojom technológií a rozvojom aplikácií v zdravotníctve bude môcť každý jednotlivec „zobjektívniť“ svoju telesnú aktivitu, stravovanie, interakcie s inými ľuďmi, či dokonca všetky určujúce faktory svojho zdravia.

6.3.4.

Využívanie hromadných údajov o jednotlivcoch by mohlo viesť k prechodu od jedného modelu a príslušnej vzájomnosti krytia rizík na model krytia správania a individualizácie ponuky poistenia, čo by mohlo viesť k nadmernej individualizácii. Zatiaľ čo súkromní poisťovatelia, ktorých cieľom je zisk, sú podľa všetkého schopní celkom prirodzene vykonávať svoju činnosť, v prípade vzájomných spoločností a subjektov verejného zdravotného poistenia by mohol byť vývoj zložitejší a ich hlavné poslanie by mohlo byť ohrozené.

6.3.5.

V dôsledku tohto vývoja poskytovatelia zdravotného poistenia zasa vstupujú do fázy väčšej zraniteľnosti, pretože sa nachádzajú na križovatke úplne viacrozmerného ekosystému, ktorý pozostáva z priemyselných subjektov, lekárov, vlád, regulačných orgánov, investorov a pacientov.

6.3.6.

Poskytovatelia nemocenského a zdravotného poistenia musia čeliť výraznej nečinnosti vzhľadom na veľmi prísne predpisy v oblasti citlivých údajov týkajúcich sa zdravia, fungovanie a zložité financovanie sektora zdravotníctva a nemocníc, hodnotový reťazec (pristúpenie, vyberanie poplatkov a priznanie dávok), ktorý je pomerne nepružný a nedostatočne reaktívny, čoraz prísnejšiu právnu úpravu v oblasti poistných produktov a niekedy dokonca vzhľadom na korporativizmus zdravotníckych povolaní.

6.3.7.

Avšak nie všetci poskytovatelia nemocenského a zdravotného poistenia majú alebo naďalej majú rovnaké finančné možnosti a zdá sa, že potrebný vlastný kapitál je čoraz viac prekážkou ich rozvoja. Hospodárska sila veľkých digitálnych spoločností im otvára dvere pre priame investície do oblasti, ktorú vnímajú ako trh.

6.3.8.

Napriek lepšiemu pochopeniu zdravotných rizík je nevyhnutné, aby základom našich systémov zdravotnej starostlivosti bolo aj naďalej kolektívne a solidárne poistenie. Naše systémy nemocenského a zdravotného poistenia dosahovali najlepšie výsledky predovšetkým vďaka individuálnemu poisteniu v kombinácii s kolektívnou ochranou pred všetkými zdravotnými rizikami.

6.4.1.

V súčasnosti existuje len málo príkladov finančného preplácania (náhrady) za používanie mobilných aplikácií v rámci zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom. V súčasnosti je jednou z najväčších prekážok pravdepodobne práve neexistencia primeraných modelov náhrady nákladov, ktorých súčasťou sú nové technológie.

6.4.2.

Existuje klasický model štátneho zásahu, kde je náhrada v rukách inštitúcií a vnútroštátnych orgánov, ktoré rozhodujú o preplácaných službách mobilného zdravotníctva (5), ale existujú aj iniciatívy účastníkov systémov zdravotného poistenia vrátane vzájomných spoločností (6).

6.4.3.

Zaviedli sa aj inovatívne systémy náhrady, ako sú stimulačné a preventívne programy, ktorých cieľom je skôr prevencia než liečba.

6.5.1.

Nové výzvy sa výrazne dotknú organizácií verejných alebo súkromných (ako sú vzájomné spoločnosti) poskytovateľov povinného nemocenského a zdravotného poistenia, pričom v budúcnosti bude výzvou:

6.5.2.

Vzájomné zdravotné poisťovne, ktoré boli priekopníkmi zdravotného poistenia, sa môžu teraz sústrediť na poskytovanie neustálej a individuálnej podpory každému zo svojich poistencov. Či už ide o produkty alebo služby, ktoré ponúkajú, alebo o poskytovanie podpory jednotlivcovi v jeho snahe dosiahnuť pocit zdravia, alebo o priebežnú starostlivosť, vzájomné poisťovne musia byť bez ohľadu na komunikačný kanál prítomné v živote poistencov a ponúkať im jedinečnú odpoveď na uspokojenie ich potrieb.

7.1.

Všetky uvedené skutočnosti, ktoré poukazujú na zložitosť digitálnych výziev v oblasti zdravia, a príchod nových internetových aktérov však vystavia naše systémy nemocenského a zdravotného poistenia hospodárskemu tlaku.

7.2.

Túto zmenu nepochybne umožnil vznik snímačov, ktoré sa stali cenovo dostupnými a technicky „spoľahlivými“, ale tiež a to predovšetkým, schopnosť centralizovať a analyzovať údaje cez smartfón alebo internetové rozhranie. Týmto spôsobom sa vytvoril ekosystém mobilných aplikácií zameraných na princíp cieľov, komunitu a používanie herných prvkov v nehernom prostredí (tzv. gamifikácia). Výrobcom mobilných zariadení umožňuje prostredníctvom ich špecializovaných služieb stanovovať normy v oblasti správy údajov o zdravotnom stave (7).

7.3.

Existujú obavy, že „GAFAMA“ (Google, Apple, Facebook, Amazon, Microsoft a Alibaba) (8) a ďalšie spoločnosti, ktoré sa objavia, prevezmú vedenie v tejto novej medicíne, ktorá bude čoraz viac závisieť od informačných technológií a ich dešifrovania. Takéto technológie sú totiž základom činnosti lídrov digitálnej ekonomiky, ktorí ich využívajú na získanie kontroly nad ekosystémami vo všetkých sektoroch.

7.4.

Sila týchto platforiem spočíva v tom, že svoj model stavajú na rozvoji hromadného poskytovania výrobku alebo služby spojených s obyvateľstvom, čo im umožňuje prístup k rozsiahlym údajom, za ktoré sa platí. Zavedenie platieb za údaje umožní ponúkať množstvo bezplatných služieb, ktoré zabezpečia hromadné využívanie a vytvoria začarovaný kruh, v ktorom sa každý snaží udržať spotrebiteľa v čo najuzavretejšom ekosystéme. Vďaka takmer nulovým hraničným nákladom za poskytovanie služieb internetový hospodársky model prirodzene prospieva veľkým subjektom, ktorí ovládajú veľkú časť vytvorenej hodnoty, a ktorí preto disponujú obrovskými investičnými schopnosťami.

7.5.

Existujú obavy, že tieto údaje šírené bezplatne môže využívať vo svoj prospech iba „GAFAMA“ ich prepájaním so všetkými údajmi, ktoré zbierajú o správaní jednotlivcov. Voči veľkým digitálnym spoločnostiam, súčasným aj budúcim, si musia občania, ako aj vlády a európske inštitúcie (najmä inštitúcie sociálnej ochrany) zachovať svoju suverenitu v oblasti identifikácie, zberu a využívania údajov o zdraví, a to z právneho aj etického hľadiska.

7.6.

Pridanú hodnotu týchto informácií, najmä v zdravotníctve, preto získavajú a kontrolujú uvedené platformy, a nie producenti v odvetví zdravotníctva. Tieto informácie sa potom dostanú „žiadateľom“, ktorí ich budú môcť využiť.

7.7.

Ochrana údajov prostredníctvom „5 V“ (Volume, Velocity, Variety, Veracity, Values – objem, rýchlosť, rozmanitosť, pravdivosť, hodnoty) predstavuje ekonomickú hodnotu a vyžaduje si dynamický regulačný rámec prepojený s celým ekosystémom („viaceré zainteresované strany“), a to s cieľom predísť akémukoľvek zneužitiu na čisto komerčné účely.

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/11

Spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1.

Výbor pripomína, že prvoradým cieľom programu REFIT (1) je zlepšiť kvalitu a efektívnosť európskych právnych predpisov a vypracovať jednoduché, zrozumiteľné a jednotné predpisy, a zároveň nespochybňovať už stanovené strategické ciele politík EÚ a nekonať na úkor ochrany občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a sociálneho dialógu alebo životného prostredia (2). Európske právne predpisy sú základným faktorom integrácie. Pokiaľ sú primerané, predstavujú záruku ochrany, presadzovania európskej legislatívy a právnej istoty, ktorá má význam pre všetkých aktérov a európskych občanov (3).

1.2.

Napriek dosiahnutému pokroku najmä vďaka prácam výboru pre kontrolu regulácie by si EHSV želal, aby sa európsky systém posudzovania vplyvu ďalej vyvíjal s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a uľahčiť zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do koncipovania a vykonávania právnych predpisov.

1.3.

Preto je mimoriadne dôležité, aby:

1.4.

EHSV sa zasadzuje za kvalitatívny prístup, ktorý má rovnakú hodnotu ako kvantitatívna analýza a v rámci ktorého sa prihliada na očakávané prínosy právnych predpisov.

1.5.

EHSV apeluje na Komisiu, aby naďalej dbala o to, aby znižovanie regulačnej a administratívnej záťaže nepoškodilo účinnosť a celkovú kvalitu politík Únie, a to najmä v oblasti sociálnej ochrany, environmentálnej ochrany, ochrany spotrebiteľa, MSP a mikropodnikov.

1.6.

V súvislosti s posúdením vplyvu si EHSV na záver želá, aby:

2.1.

Posúdenie vplyvu je nepretržitá a kritická analýza pozitívnych a negatívnych vplyvov súčasných alebo navrhovaných právnych predpisov EÚ z hľadiska ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov. Posúdenie vplyvu sa zaviedlo pred 15 rokmi a stalo sa jedným zo základných prvkov programu lepšej tvorby práva.

2.2.

Systém posúdenia vplyvu sa používa vo veľmi skorej fáze politického cyklu. Posúdenie vplyvu predchádza každej novej iniciatíve, ktorá by mohla mať hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy. Existujúca legislatíva alebo politiky EÚ sú pravidelne aj predmetom hodnotenia a kontroly vhodnosti (tzv. fitness check). Hlavné usmernenia pre posúdenie vplyvu sa stanovia počas úvodného posúdenia vplyvu (tzv. inception impact assessment), pričom sa zohľadnia rôzne typy možností (od status quo po úplnú harmonizáciu). Nasleduje samotné posúdenie vplyvu, ktorého návrh preskúma výbor pre kontrolu regulácie. Po fáze vykonania právnych predpisov sa v rámci hodnotenia analyzuje účinnosť, efektívnosť, relevantnosť a európska pridaná hodnota príslušného právneho predpisu. Výbor pre kontrolu regulácie preskúmava hlavné hodnotenia právnych predpisov EÚ. Program „lepšej tvorby práva“ je preto prítomný vo všetkých fázach postupu. Prostredníctvom viacerých konzultačných mechanizmov sa do neho môžu v každej fáze čoraz viac zapájať aj zainteresované strany.

2.3.

V Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z mája 2015 (4) sa uvádza spoločná pozícia týchto troch inštitúcií k posúdeniu vplyvu. Vzhľadom na uvedený pokrok EHSV poukazuje na dva hlavné závery:

2.4.

Výbor pre kontrolu regulácie sa zriadil v máji 2015 a trvalo takmer dva roky, než začal plne fungovať. Má posilnené postavenie a širšie kompetencie, ktoré zahŕňajú preskúmanie kvality návrhov posúdení vplyvu, kontroly vhodnosti a hlavných hodnotení existujúcej legislatívy EÚ (5). Vďaka profesionalizácii výboru pre kontrolu regulácie sa na sociálne a environmentálne vplyvy prihliada vo väčšej miere. V roku 2016 preskúmal výbor pre kontrolu regulácie 60 posúdení vplyvu, pričom k 25 z nich (42 %) vydal najskôr negatívne stanovisko, na základe čoho museli ich autori predložiť výboru nové posúdenie. V súčasnosti výbor vydáva svoje stanoviská iba k posúdeniu vplyvu. V budúcnosti by mohlo byť užitočné, ak by skúmal aj spôsob, akým sa v legislatívnom návrhu odráža posúdenie vplyvu a akým spôsobom sa naň prihliada.

3.1.1.

Posúdenie vplyvu vychádza zo súboru kritérií a testov týkajúcich sa najmä vplyvov:

3.1.2.

Posúdenia vplyvu Komisie majú v zásade integrovaný charakter a zahŕňajú najvýznamnejšie a najrelevantnejšie hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy každého prípadu.

3.1.3.

Postupom času Rada a niekedy aj Európsky parlament požiadali o dodatočné kritériá:

3.1.4.

Vzhľadom na tieto rôzne kritériá musí Komisia niekedy zvažovať rôzne ciele alebo obavy: vytvoriť hierarchiu kritérií; rozhodnúť o tom, ktoré kritérium má prednosť pred ostatnými kritériami; rozhodnúť sa medzi viacerými politickými voľbami vzhľadom na protichodné kritériá:

3.1.5.

V štúdii o posúdení vplyvu Komisie, ktorú v roku 2007 uskutočnila britská súkromná konzultačná spoločnosť The Evaluation Partnership (TEP) (6), sa zistilo niekoľko nedostatkov najmä v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia. Podľa TEP je nízka kvalita posúdení vplyvu spôsobená chybami v načasovaní, chybami v mechanizmoch kontroly kvality hodnotení, nedostatočným monitorovaním a nedostatočnou pomocou pri vypracovávaní posúdení vplyvu (školenie, koordinácia, neúplné alebo chýbajúce údaje atď.). V roku 2010 dospel Dvor audítorov k záveru, že „v praxi bola práca Komisie v súvislosti s hodnotením vplyvu asymetrická, pokiaľ ide o tri piliere, ako aj o náklady a prínosy“ (7).

3.1.6.

EHSV v tejto súvislosti opätovne žiada, aby sa ako základ hodnotiacej činnosti (8) systematicky používal článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (9).

3.2.1.

Komisia vypracovala súbor nástrojov vo svojom oznámení (11) z 19. mája 2015 o lepšej tvorbe právnych predpisov. Oznámenie obsahuje podrobné usmernenia pre posúdenie vplyvu s 59 nástrojmi (nástroje, kritériá, testy atď.), ktoré majú pomôcť Komisii, ale aj príslušným orgánom členských štátov.

3.2.2.

Spomedzi 59 navrhovaných nástrojov sú pre EHSV osobitne zaujímavé dva nástroje. Ide o nástroj č. 7 (requirements for social partner initiatives – požiadavky týkajúce sa iniciatív sociálnych partnerov) a nástroj č. 25 (employment, working conditions, income distribution and inequality – zamestnanosť, pracovné podmienky, rozdelenie príjmov a nerovnosť).

3.2.3.

V skutočnosti tieto nástroje pripomínajú skôr orientačný zoznam otázok, ktoré sa majú položiť v prípade iniciatívy s potenciálnym sociálnym vplyvom na zamestnanosť. Tieto otázky majú všeobecný, neutrálny a nie príliš stimulačný charakter. Napríklad pri nástroji č. 25 sa okrem iných otázok uvádzajú nasledujúce otázky:

3.2.4.

Otázky sa často obmedzujú na opis celého radu možných, negatívnych a pozitívnych dôsledkov. V malej miere stimulujú hlbšiu analýzu z hľadiska kvality a množstva pracovných miest.

3.2.5.

Okrem toho sa zdá, že v niektorých prípadoch sa v posúdeniach vplyvu Komisie už niekoľko rokov systematicky a dôkladne neprihliada na sociálne a environmentálne kritériá (12), i keď Komisia tvrdí, že sociálny vplyv zohľadňuje v 70 % posúdení vplyvu a vplyv na životné prostredie v 45 % prípadov.

3.3.1.

Za analytické metódy a modely, podľa ktorých pri zostavovaní svojich legislatívnych návrhov vychádzajú útvary Komisie, zodpovedajú generálne riaditeľstvá. Generálne riaditeľstvá najčastejšie vykonávajú posúdenia vplyvu interne na základe usmernení týkajúcich sa posúdenia vplyvu (13) a na základe súboru nástrojov. V niektorých prípadoch využíva príslušné generálne riaditeľstvo služby externého poradcu, ktorý sa vyberá na základe otvoreného a transparentného postupu, aby sa podrobnejšie preskúmal konkrétny bod posúdenia vplyvu.

3.3.2.

Zdá sa, že rozhodnutie týkajúce sa kvality pracovných miest, sociálnej ochrany, výšky odmeny atď. môžu z celkového počtu 59 nástrojov usmerniť iba dva alebo tri nástroje. Ide jednoznačne o oblasť, kde sa súbor nástrojov musí vylepšiť.

3.4.1.1.

Cieľom programu REFIT je identifikovať zbytočné zaťaženie, nezrovnalosti alebo neúčinné opatrenia a prijať potrebné opatrenia na ich nápravu. V rámci programu REFIT sa v roku 2013 zmapoval celý súbor právnych predpisov EÚ.

3.4.1.2.

Rada EÚ pre konkurencieschopnosť požiadala Komisiu, aby vypracovala a stanovila ciele týkajúce sa zníženia v oblastiach s osobitným zaťažením, a to najmä v prípade MSP (14).

3.4.1.3.

Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí 26. mája 2016 uvítala aj „záväzok Komisie v rámci medziinštitucionálnej dohody ďalej kvantifikovať jej úsilie o zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, predložiť ročný prieskum zaťaženia a podľa možností kvantifikovať zníženie regulačného zaťaženia alebo potenciál úspor v prípade jednotlivých návrhov alebo právnych aktov“ (15).

3.4.2.

EHSV apeluje na Komisiu, aby naďalej dbala o to, aby znižovanie regulačnej záťaže nepoškodilo účinnosť a celkovú kvalitu politík Únie, a to najmä v oblasti sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, MSP a mikropodnikov.

4.1.

Napriek dosiahnutému pokroku sa európsky systém v oblasti posúdenia vplyvu musí ďalej vyvíjať. V snahe zlepšiť kvalitu posúdení vplyvu a podporiť zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do koncipovania a vykonávania právnych predpisov navrhujeme sedem možností zlepšenia.

4.2.1.

EHSV žiada Komisiu, aby presnejšie uviedla, akú metodiku používa pri výpočte vplyvov svojej iniciatívy, rozsah pôsobnosti posúdenia a prípadné obmedzenia posúdenia (územné obmedzenia, cieľové skupiny atď.).

4.2.2.

Ak časti alebo významné podčasti posúdenia vplyvu vypracúva externý dodávateľ, EHSV žiada o uverejnenie mena víťaza.

4.2.3.

Je dôležité, aby sa v špecifikáciách jasne opísali alternatívne scenáre, z ktorých sú zrejmé dôsledky všetkých možností vrátane:

4.2.4.

Je dôležité, aby sa nakoniec uprednostnil návrh, ktorý čo najlepšie spája jednotlivé aspekty obsiahnuté v treťom odseku článku 3 ZEÚ (16) a v článku 9 ZFEÚ (17).

4.2.5.

V snahe pomôcť spoluzákonodarcom pri vypracúvaní pozmeňovacích návrhov musia posúdenia vplyvu obsahovať alternatívne možnosti, pri ktorých sa napríklad uvádzajú scenáre priaznivejšie pre zamestnanosť, sociálnu ochranu, ochranu životného prostredia, územnú súdržnosť alebo spotrebiteľskú politiku.

4.3.1.

Transparentnosť je nevyhnutným predpokladom dobrej správy vecí verejných. Register (18) dokumentov Komisie obsahuje zoznam posúdení vplyvu a zodpovedajúcich stanovísk výboru pre kontrolu regulácie. Tento register je však len málo známy širokej verejnosti a je dostupný iba v angličtine.

4.3.2.

EHSV preto žiada Komisiu, aby v spolupráci so sprostredkovateľskými organizáciami podnikla kroky vedúce k lepšej informovanosti o tejto internetovej stránke, sprístupnila na nej stanoviská zainteresovaných strán a relevantné štúdie (najmä zhrnutia posúdení vplyvu) a zabezpečila ich preklady do iných jazykov EÚ.

4.4.1.

EHSV žiada, aby sa popri kvantitatívnom alebo monetárnom prístupe na rovnakom základe uplatňoval kvalitatívny prístup, v rámci ktorého sa kladie dôraz na blízkosť, rodovú rovnosť a kontakt s realitou. Kvalitatívny prístup by sa mal zaviesť najmä z týchto dôvodov:

4.4.2.

V posúdeniach vplyvu sa musí vždy uprednostniť prístup založený na analýze nákladov a prínosov. O znížení počtu chorôb, hluku, emisií znečisťujúcich látok a nehôd sa nikdy nebude môcť rozhodnúť iba na základe výlučne kvantitatívnych údajov. O spravodlivejšej hospodárskej súťaži, spravodlivom obchode a lepších pracovných podmienok sa nerozhoduje na základe kvantitatívnych analýz. V záujme všetkých zainteresovaných strán je rozhodujúce, aby Komisia uprednostnila kvalitatívnu analýzu.

4.5.1.

Hoci sa v medziinštitucionálnej dohode dohodlo, že každá inštitúcia si môže vytvoriť vlastnú metodiku, EHSV navrhuje, aby sa na túto tému medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou uskutočnila dôkladná diskusia, do ktorej sa zapojí ja EHSV.

4.5.2.

Nejde o navrhnutie jednotnej metodiky, ale skôr o to, aby sa vopred dohodlo na koherentnej metodologickej matrici, t. j. na základných metodologických prvkoch, ako je vymedzenie rozsahu posúdenia, stratégia výskumu, výber nástrojov, uprednostňované možnosti atď.

4.5.3.

Z dlhodobého hľadiska je cieľom podporovať dialóg, pokiaľ ide o metodologické možnosti, ktoré uprednostňuje Komisia, aby sa uľahčila práca jednotlivých inštitúcií pri navrhovaní pozmeňovacích návrhov.

4.5.4.

Návrhy EHSV by týmto spôsobom mohli u zákonodarcov získať priaznivejší ohlas.

4.6.1.

EHSV má oddelenie, ktoré sa venuje kvalitatívnemu hodnoteniu ex post niektorých cielených právnych predpisov EÚ. V budúcnosti by toto oddelenie mohlo pomáhať členom EHSV v ich činnosti a analyzovať aj niektoré posúdenia vplyvu, prehodnocovať metodologické aspekty a poskytovať stanovisko k prípadnému zohľadneniu ekonomických, sociálnych, environmentálnych alebo územných aspektov. Uľahčilo by to aj vypracovávanie prípadných poradných stanovísk EHSV, ktoré súvisia s legislatívnymi návrhmi pripravenými na základe rovnakých posúdení vplyvu.

4.6.2.

Medzi EHSV a Európskou komisiou by sa mal zaviesť pravidelný dialóg o konzultáciách a posúdeniach vplyvu.

4.7.1.

Mali by sa zvážiť spôsoby neformálnej, avšak pravidelnej spolupráce výboru pre kontrolu regulácie s EHSV.

4.7.2.

Popri neformálnych výmenách názorov a spolupráci v konkrétnych otázkach by sa mala podporovať dynamická spolupráca s výborom v dvoch smeroch:

4.7.3.

Výbor potom podľa potreby vypracuje zhrnutie svojich hlavných odporúčaní k rozsahu pôsobnosti posúdenia vplyvu v pravom slova zmysle a poskytne všetky ďalšie údaje alebo informácie, ktoré by mohli byť relevantné pre prácu na posúdení vplyvu Komisie a s ním súvisiace preskúmanie výborom pre kontrolu regulácie.

4.7.4.

Výbor tiež poskytne hodnotenie ex post týkajúce sa vykonávania a uplatňovania právnych predpisov.

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/18

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

1.1.

Agresívne daňové plánovanie presadzované niektorými spoločnosťami spôsobuje spolu s daňovými únikmi výrazné straty daňových príjmov pre rozpočty členských štátov. EHSV odporúča členským štátom, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na boj proti tomuto mimoriadne negatívnemu javu urýchleným zavedením potrebných daňových pravidiel.

1.2.

Výbor si uvedomuje, že úsilie v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešné, iba ak sa bude realizovať v celosvetovom meradle, a preto odporúča, aby Komisia a členské štáty pri rokovaniach v rámci medzinárodných organizácií, ako je OECD alebo G20 pokračovali v intenzívnom úsilí s cieľom vypracovať účinné pravidlá v oblasti boja proti daňovým únikom.

1.3.

EHSV víta rozhodnutie Rady, ktorým schválila kritériá navrhované Komisiou pre hodnotenie jurisdikcií známych ako daňové raje. Výbor sa domnieva, že toto opatrenie bude predstavovať dôležitý krok v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, iba ak sa do zoznamu doplnia sankcie uplatňované na tieto jurisdikcie, ako aj na podniky, ktoré ho budú v rámci svojich finančných operácií naďalej používať. Tieto sankcie by mohli zahŕňať zákaz prístupu týchto spoločností k verejným finančným prostriedkom.

1.4.

EHSV odporúča, aby sa členské štáty vyhýbali ďalšej podpore daňovej konkurencie prostredníctvom využívania mnohých daňových rozhodnutí, ktoré nie sú odôvodnené ekonomickou podstatou operácií, ale vo vzťahu k ostatným konkurentom neopodstatnene zvýhodňujú určité spoločnosti.

1.5.

EHSV sa domnieva, že harmonizácia a zjednodušovanie daňových predpisov by mali byť pre členské štáty prioritou. Úsilie vyvíjané v oblasti harmonizácie musí okrem toho sprevádzať úplné odstránenie prekážok fiškálnej povahy.

1.6.

Globalizácia spôsobila presun daňového zaťaženia na kapitál v oblasti trhu práce, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na pracovnú silu a došlo k nárastu nerovností. EHSV odporúča členským štátom, aby v rámci reforiem presadzovaných v daňovej oblasti zvážili presunúť daňové zaťaženie z oblasti zamestnanosti na škodlivé praktiky vo finančnej alebo environmentálnej oblasti.

1.7.

Výbor navrhuje, aby sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) rozšíril na celý jednotný trh, ba dokonca aj mimo neho. Vytvoril by sa tým daňový systém, ktorý by bol pre podnikateľské prostredie predvídateľnejší a priaznivejší, čím by sa znížili náklady na plnenie požiadaviek v oblasti cezhraničných investícií.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa vzorec pre rozdelenie zdaniteľného zisku v rámci konsolidácie, ktorú predpokladá CCCTB, čo najviac opieral o zásadu zdaňovania na mieste, kde bol zisk vytvorený. Týmto spôsobom by sa mohol ľahšie dosiahnuť konsenzus potrebný na prijatie opatrení. Ak najnovšie európske opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam neprinesú žiadne výsledky a CCCTB nedosiahne svoje ciele, mohlo by sa zvážiť zavedenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb, aby sa predišlo pretekom o čo najnižšiu sadzbu dane.

1.9.

Pokiaľ ide o vlastné rozpočtové zdroje EÚ, EHSV odporúča, aby členské štáty hľadali riešenia s cieľom uplatniť odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje. Zvýšenie objemu vlastných zdrojov EÚ umožní výraznejšiu podporu politík v oblasti rozvoja a súdržnosti v členských štátoch.

1.10.

Jednotná mena je naďalej jedným z najvýznamnejších úspechov EÚ. Z dôvodu roztrieštenosti európskeho daňového systému však ešte nebol v maximálnej miere využitý jej potenciál. EHSV opakovane navrhuje zaviesť systém tzv. daňového hada podľa modelu tzv. menového hada (1), ktorý fungoval v období pred zavedením jednotnej meny. Výbor sa domnieva, že v prvej fáze by mohol zahŕňať tri typy daňových príjmov, ktoré v členských štátoch tvoria 90 % rozpočtových príjmov: DPH, daň z príjmov a príspevky sociálneho zabezpečenia.

1.11.

EHSV sa nazdáva, že zavedením systému kvalifikovanej väčšiny v oblasti priameho zdaňovania by sa umožnilo viac podporiť snahy o harmonizáciu pravidiel (2) v oblasti stanovenia daňových základov pre hlavné dane. Mal by sa urýchliť pokrok pri presadzovaní daňových politík, ktorý by mal pozitívny vplyv na vnútorný trh a prostredníctvom ktorého by sa vytvoril značný potenciál rastu, vzhľadom na to, že harmonizovaný systém by výrazne znížil náklady spoločností na dodržiavanie predpisov a vytvoril by predvídateľnejší daňový systém v EÚ.

2.1.

Zdaňovanie zohráva zásadnú úlohu v boji za sociálnu spravodlivosť a spravodlivé hospodárstvo. Preto má aj sociálny, rodový a medzigeneračný rozmer. Vlády vyberajú príjmy, aby mohli primeraným a udržateľným spôsobom financovať sociálnu ochranu a systémy sociálneho zabezpečenia, ako aj verejné služby pre občanov a spoločnosti. Zdaňovanie je na druhej strane základným nástrojom spravodlivejšieho prerozdeľovania príjmov a bohatstva v spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa znižujú sociálne nerovnosti.

2.2.

Podvody a daňové úniky, ako aj vyhýbanie sa plateniu daní prostredníctvom agresívneho daňového plánovania zo strany niektorých podnikov vykonávajúcich cezhraničnú činnosť a takisto operácie na čiernom trhu, podporujú narastajúce nerovnosti spôsobené hospodárskou krízou a úspornými programami a predstavujú veľkú hrozbu. Dokonca aj podľa najkonzervatívnejších odhadov sa objem finančných strát členských štátov v dôsledku narúšania základu dane a presunu ziskov pohybuje rádovo v stovkách miliárd eur.

2.3.

Globalizácia viedla k zvýšeniu rýchlosti a objemu pohybu kapitálu. Trend presunu kapitálu do oblastí, v ktorých môže mať vyššiu mieru návratnosti v dôsledku priaznivejších daňových predpisov, spôsobil problémy vládam, ktoré boli pri navrhovaní fiškálnych politík nútené zohľadniť skôr tieto medzinárodné pohyby kapitálu, ako svoje vlastné hospodárske a sociálne priority na vnútroštátnej úrovni.

2.4.

Daňová súťaž podporovaná členskými štátmi (3) viedla v posledných rokoch k trvalej strate daňových príjmov, ktoré ovplyvnili financovanie základných verejných služieb, ale aj verejných investícií, ktoré sú jednou z hlavných hnacích síl rastu. Hoci z krátkodobého hľadiska môže zníženie úrovne zdanenia priniesť štátom určité výhody, ktoré týmto spôsobom podporujú daňovú súťaž, z dlhodobého hľadiska sa ukázalo, že zníženie rozpočtových príjmov má vo všeobecnosti negatívny vplyv na hospodársky rast (4). Členské štáty podporujú daňovú súťaž prostredníctvom mnohých výnimiek udelených v oblasti spotrebných daní alebo príjmov, ale aj prostredníctvom daňových rozhodnutí v prospech nadnárodných spoločností.

2.5.

Rozdrobenosť existujúcich daňových predpisov v EÚ (prakticky každý členský štát má vlastný systém zdaňovania) znamená, že členské štáty sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie voči agresívnemu daňovému plánovaniu. Z toho môže vyplývať značná strata príjmov pre vnútroštátne rozpočty. Nadmerná daňová fragmentácia takisto podkopáva jednotný trh a v porovnaní s hlavnými celosvetovými konkurentmi znižuje konkurencieschopnosť EÚ. Harmonizácia daňových politík na úrovni EÚ môže na jednej strane viesť k nárastu objemu rozpočtových príjmov vo všetkých členských štátoch a na strane druhej môže vytvoriť priaznivejšie prostredie pre podnikanie, čím by sa zjednodušili pravidlá a znížili náklady na dodržiavanie predpisov. Harmonizáciou by sa mali odstrániť nedostatky a rozdiely v rámci jednotlivých daňových systémov členských štátov, ako aj medzi nimi.

2.6.

Verejnou mienkou mimoriadne otriasli škandály, ktoré sa objavili v posledných rokoch v súvislosti s operáciami, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých veľmi bohatých ľudí alebo nadnárodných spoločností. Tieto škandály, známe ako Panama Papers, LuxLeaks alebo Apple, odhalili finančné operácie v hodnote desiatok či dokonca stoviek miliárd eur, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa plateniu daní v členských štátoch.

2.7.

Odstránením výnimiek v oblasti spotrebných daní a príjmov, ako aj lepšou harmonizáciou daňových základov by sa mohol dosiahnuť výrazný nárast rozpočtových príjmov a mohli by sa stimulovať investície v rámci celého vnútorného trhu. Je dobre známe, že z dôvodu vysokých nákladov na dodržiavanie predpisov majú malé a stredné podniky obmedzený prístup a možnosti k rozvoju cezhraničných investícií.

2.8.

Európska komisia na žiadosť Rady podporuje v tejto súvislosti celý rad opatrení, ktoré majú viesť k výraznému zníženiu daňových únikov a agresívneho daňového plánovania a ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby sa spoločnosti v EÚ vyhýbali dvojitému zdaňovaniu. Keďže oblasť priameho zdaňovania zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov, doteraz bol zaznamenaný iba malý pokrok a v súvislosti s niektorými opatreniami navrhnutými Komisiou nebol v rámci Rady dosiahnutý konsenzus.

2.9.

Medzi najdôležitejšie opatrenia, ktoré presadzuje Európska komisia a ktoré sú zamerané na boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, patria: zlepšenie mechanizmu na automatickú výmenu informácií (AEOI) medzi vnútroštátnymi daňovými úradmi, zavedenie všeobecného pravidla proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam do predpisov týkajúcich sa spoločností, zavedenie povinnosti nadnárodných spoločností deklarovať vytvorený zisk a príslušné zaplatené dane podľa jednotlivých krajín (CBCR), ako aj pokračovanie projektu zameraného na stanovenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCTB). Taktiež boli prijaté mnohé opatrenia na zníženie počtu podvodov v oblasti DPH a zníženie strát z príjmov o 15 % (tzv. výpadok príjmov z DPH).

2.10.

Komisia sa aktívne zapojila aj do procesu rokovaní v rámci OECD, ktoré viedli v roku 2015 k podpisu dohody známej ako BEPS. Ide o normu, ktorá má za cieľ zaviesť prísnejšie fiškálne pravidlá v oblasti výmeny informácií na nadnárodnej úrovni a najmä pokračovať v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Členské štáty sú vo fáze realizácie opatrení navrhovaných prostredníctvom tejto normy a prijali doplnkové opatrenia v tejto oblasti.

3.1.1.

Agresívne daňové plánovanie presadzované niektorými spoločnosťami spôsobuje výrazné straty daňových príjmov pre rozpočty členských štátov. EHSV sa domnieva, že agresívne daňové plánovanie, ak spôsobuje eróziu daňových základov, núti členské štáty, aby zvyšovali úroveň daní, čo je samo osebe nemorálnym postupom, ktorý v závažnej miere poškodzuje fungovanie vnútorného trhu a narúša daňové systémy vo vzťahu k daňovým poplatníkom. Občania alebo malé podniky preto v mnohých prípadoch platia v absolútnom vyjadrení vyššie dane ako veľké spoločnosti. Výbor odporúča, aby členské štáty zintenzívnili úsilie a urýchlene prijali právne predpisy zamerané na boj proti tomuto mimoriadne negatívnemu javu.

3.1.2.

Na rokovaniach v rámci OECD, ktoré viedli k vypracovaniu súboru opatrení obsiahnutých v norme BEPS, sa zúčastnilo viac ako sto krajín. Ustanovenia prijaté s cieľom bojovať proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu môžu byť v plnom rozsahu úspešné, iba ak sa stanú normami uznávanými v celosvetovom meradle. EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby v záujme rozvoja účinnej a správne uplatňovanej regulácie v oblasti boja proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu pokračovali vo svojom úsilí a ešte viac ho zintenzívnili v rámci rokovaní na úrovni medzinárodných organizácií.

3.1.3.

Rada schválila kritériá navrhované Komisiou pre vypracovanie zoznamu jurisdikcií známych ako daňové raje. Výbor sa domnieva, že toto opatrenie bude predstavovať dôležitý krok v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, iba ak sa do zoznamu doplnia sankcie uplatňované na tieto jurisdikcie, ako aj na podniky, ktoré ho budú v rámci svojich finančných operácií naďalej používať. Tieto sankcie by mohli zahŕňať zákaz prístupu týchto spoločností k verejným finančným prostriedkom.

3.1.4.

Z iniciatívy Komisie bol v roku 2015 v rámci automatickej výmeny informácií (AEOI) zavedený systém pre daňové rozhodnutia. Členské štáty by mali tento systém využívať na odhaľovanie daňových rozhodnutí, ktoré narúšajú trh tým, že spoločnostiam poskytujú výnimky alebo ich vynímajú spod povinnosti platenia daní, ktoré môžu predstavovať neopodstatnenú štátnu pomoc. Výbor odporúča, aby sa členské štáty vyhýbali ďalšej podpore daňovej konkurencie prostredníctvom využívania mnohých daňových rozhodnutí, ktoré nie sú odôvodnené ekonomickou podstatou operácií, ale vo vzťahu k ostatným konkurentom neodôvodnene zvýhodňujú určité spoločnosti.

3.2.1.

Roztrieštenosť daňového systému v EÚ ovplyvňuje jednotný trh a obmedzuje možnosti cezhraničných investícií, najmä pre malé a stredné podniky. EHSV sa domnieva, že harmonizácia a zjednodušovanie daňových predpisov by mali byť pre členské štáty prioritou. Úsilie vyvíjané v oblasti harmonizácie musí okrem toho sprevádzať úplné odstránenie prekážok fiškálnej povahy.

3.2.2.

Globalizácia spôsobila, že daňové zaťaženie sa presunulo na kapitál v oblasti trhu práce. To viedlo k zvýšeniu nákladov na pracovnú silu a nárastu nerovností. EHSV odporúča presunúť daňové zaťaženie z oblasti zamestnanosti na škodlivé praktiky vo finančnej alebo environmentálnej oblasti.

3.2.3.

Komisia nedávno obnovila svoj návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) s obratom vyšším ako 750 miliónov EUR. Návrh Komisie môže viesť k harmonizácii systému zdaňovania príjmov spoločností v EÚ. EHSV navrhuje rozšíriť tento systém na úrovni EÚ a mimo nej, ak sa preukáže, že je účinný a prostredníctvom lepšieho výberu rozpočtových príjmov vytvára pracovné miesta a investície, ale zároveň vytvára predvídateľnejší systém zdaňovania priaznivejší pre podniky.

3.2.4.

EHSV odporúča, aby sa vzorec pre rozdelenie zdaniteľného zisku v rámci konsolidácie, ktorú predpokladá CCCTB, čo najviac opieral o zásadu zdaňovania na mieste, kde bol zisk vytvorený. Týmto spôsobom by sa mohol ľahšie dosiahnuť konsenzus potrebný na prijatie opatrení. Ak najnovšie európske opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam neprinesú žiadne výsledky a CCCTB nedosiahne svoje ciele, mohlo by sa zvážiť zavedenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb, aby sa predišlo pretekom o čo najnižšiu sadzbu dane.

3.2.5.

EHSV sa domnieva, že zvýšenie objemu vlastných zdrojov EÚ umožní výraznejšiu podporu politík v oblasti rozvoja a súdržnosti v členských štátoch. EHSV preto odporúča členským štátom, aby hľadali riešenia s cieľom uplatniť odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje.

3.2.6.

EHSV v rámci úsilia o harmonizáciu daňových systémov opakovane navrhuje zaviesť systém tzv. daňového hada podľa modelu tzv. menového hada, ktorý fungoval v období pre zavedením jednotnej meny. Hoci tvorcovia politík by tento postup mohli považovať za dosť ťažko realizovateľný z dôvodu zložitosti súčasných daňových systémov v členských štátoch, EHSV sa domnieva, že v prvej fáze by mohol zahŕňať tri typy daňových príjmov, ktoré v členských štátoch tvoria 90 % rozpočtových príjmov: DPH, daň z príjmov a príspevky sociálneho zabezpečenia.

3.2.7.

Pokiaľ ide o oblasť priameho zdaňovania, členské štáty majú právo kontroly v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ. EHSV sa nazdáva, že zavedením systému kvalifikovanej väčšiny v oblasti priameho zdaňovania by sa umožnilo viac podporiť snahy o harmonizáciu pravidiel v oblasti stanovenia daňových základov pre hlavné dane. Mal by sa urýchliť pokrok pri presadzovaní daňových politík, ktorý by mal pozitívny vplyv na vnútorný trh a prostredníctvom ktorého by sa vytvoril značný potenciál rastu, vzhľadom na to, že harmonizovaný systém by výrazne znížil náklady na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti a vytvoril by predvídateľnejší daňový systém v EÚ.

3.2.8.

Existencia eurozóny, ako oblasti s jednotnou menou, ktorá bude v budúcnosti zahŕňať väčšinu členských štátov, si môže vyžadovať harmonizáciu daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa názorov expertov v oblasti menovej politiky roztrieštenosť daňových systémov v eurozóne viedla k zhoršeniu dôsledkov najnovšej hospodárskej a finančnej krízy. Pretrvávanie tohto stavu, ktorý predpokladá existenciu jednotnej meny v hospodárskej zóne s rozdielnymi fiškálnymi systémami, ešte viac oslabí jednotný trh. Prostredníctvom harmonizácie daňových základov pre hlavné druhy daní a poplatkov sa znížia náklady podnikov na dodržiavanie predpisov a môžu sa vytvoriť dodatočné zdroje, ktoré sa môžu použiť na investície, výskum a inováciu.

3.2.9.

Pokiaľ ide o zisk, zavedením diferencovaného systému uprednostňujúceho podniky, ktoré opätovne investujú svoj zisk, sa podporí rast a tvorba nových pracovných miest v EÚ. Podobne zrušenie všetkých výnimiek z platenia daní pre spoločnosti, ktoré rozdeľujú zisk vo forme dividend, by mohlo byť opatrením stimulujúcim hospodársky rast.

3.2.10.

Harmonizáciou v daňovej oblasti v eurozóne na základe zásady konvergencie a primeraného zdaňovania sa vytvoria zdroje potrebné na oživenie verejných, ako aj súkromných investícií.

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/23

Spravodajca:

Mário SOARES

Pomocný spravodajca:

Josep PUXEU ROCAMORA

1.1.

Región Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa zlúčil do Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), už mnohé stáročia spájajú s Európou rovnaké zásady a hodnoty, ktoré tvoria spoločnú víziu sveta. Vznik posilnenej aliancie EÚ – CELAC so spoločnou stratégiou riešenia globálnych výziev bude znamenať silnejší a účinnejší hlas na medzinárodnej scéne.

1.2.

Európa a jej členské štáty sú hlavným investorom a najväčším spolupracovníkom v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku. V priebehu stáročí sa rozvinuli politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a historické vzťahy, ktoré sa prejavujú aj v podobe summitu hláv štátov a šéfov vlád organizovaného každé dva roky, parlamentného zhromaždenia, rozličných dohôd a predovšetkým rozsiahlej sociálnej siete.

1.3.

Nové globálne výzvy si vyžadujú posilnenie tohto bloku a predovšetkým vymedzenie novej stratégie, ktorá by presahovala formálny rámec a ambiciózne vyhlásenia, aby sa etabloval ako silný a rozhodujúci hlas na medzinárodnej scéne. V novej geopolitickej situácii sa región Latinskej Ameriky stáva pre zahraničnú politiku EÚ strategickejšou prioritou.

1.4.

EHSV s uspokojením konštatuje, že Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci v súčasnosti diskutuje o uznesení k tejto téme, v ktorom sa vychádza zo skutočnosti, že CELAC je kľúčovým partnerom EÚ a že prioritou vonkajšej činnosti EÚ vo vzťahu k CELAC je zintenzívnenie politického dialógu a spolupráce v oblasti migrácie, zmeny klímy, energie z obnoviteľných zdrojov, boja proti organizovanej trestnej činnosti a posilnenie politických a sociálno-ekonomických vzťahov, ako aj vzťahov v oblasti kultúry.

1.4.1.

EHSV vyjadruje nádej, že nadchádzajúci summit hláv štátov a predsedov vlád EÚ – CELAC, ktorý sa uskutoční 26. – 27. októbra, dokáže primerane reagovať na výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí, a navrhne a definuje stratégiu na posilnenie strategických, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych vzťahov medzi oboma regiónmi.

1.4.2.

Vyzýva na pokrok smerom ku komplexnej rámcovej dohode medzi Európskou úniou a krajinami CELAC, ktorá by zahŕňala zásady pre opatrenia týkajúce sa politického dialógu, spolupráce a udržateľného rozvoja. Tá by mohla byť základom pre geopolitické opatrenia globálneho dosahu a posilnila by hlas našich regiónov na medzinárodnej scéne.

1.4.3.

Vyzýva všetkých politických lídrov EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku, aby uznali a ocenili zapojenie občianskej spoločnosti. Je preto dôležité

1.4.4.

Zdôrazňuje, že prioritnými cieľmi občianskej spoločnosti sú, okrem iného, posilnenie demokracie, udržateľný ľudský rozvoj, spravodlivosť a sociálna súdržnosť, ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia, plné uplatňovanie ľudských práv a pracovnoprávnych noriem, dôstojná práca do budúcnosti a boj proti nerovnosti.

1.4.5.

Považuje za súčasť svojho poslania aktívne sa zapájať do celého procesu budovania takého sveta, v ktorom je možný mierový život v rozmanitosti a dialógu. Sveta, v ktorom všetky krajiny a všetci ľudia dokážu nájsť možnosti na svoj rozvoj a budovať – vychádzajúc zo svojej kultúry – demokratickú, inkluzívnu a na blaho orientovanú spoločnosť. EHSV požaduje, aby bol súčasťou tohto procesu.

2.1.

Svet čelí v súčasnosti rozličným problémom, ktorých riešenie je veľmi zložité: zintenzívňovanie zmeny klímy, rastúci počet ozbrojených konfliktov, ktorých dôsledkom sú tisíce utečencov, návrat nacionalizmu a unilaterálneho riešenia konfliktov a dokonca návrat k atómovým hrozbám.

2.2.

Obchod sa vo všeobecnosti rozvinul do takej miery, že by z politickému hľadiska síce mohol viesť k lepšej vyváženosti medzi rôznymi časťami sveta, napriek tomu však stále pretrvávajú – a v niektorých prípadoch sa dokonca ešte zvýšili – rozdiely medzi bohatými a chudobnými, a to aj v rámci jedného regiónu alebo jednej krajiny.

2.3.

Rešpektovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a noriem Organizácie Spojených národov či MOP je v mnohých častiach sveta ohrozené, naďalej dochádza k porušovaniu práv žien, detí či etnických, náboženských alebo kultúrnych menšín a nedodržiavajú sa základné slobody, čo ohrozuje bezpečnosť a kvalitu života obyvateľstva.

2.4.

Dohoda o zmene klímy dosiahnutá v Paríži mala širokú podporu aj zo strany Spojených štátov amerických a Číny – krajín tradične odmietajúcich záväzky v tomto smere. V súčasnosti je však ohrozená vzhľadom na oznámenie novej americkej vlády, že od nej plánuje odstúpiť, v dôsledku čoho sa pozastavuje plán čistej energie (Clean Power Plan), t. j. právne predpisy z roku 2015 na zníženie emisií zo sektoru energetiky a zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

2.5.

Po období, počas ktorého sa zdalo, že svet začína nachádzať rovnováhu, nasledovala od roku 2007 finančná kríza, ktorá aj v rozvinutých krajinách dala pocítiť sociálne dôsledky nesprávneho riadenia trhov. Konflikty sa nezredukovali, ale naopak znásobili a ešte viac sa zvýraznili rozdielne záujmy jednotlivých krajín a regiónov.

2.6.

V Európe sa znovu objavili výrazné rozdiely, ktoré ovplyvňujú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom alebo medzi EÚ a Tureckom (krajina rokujúca ešte stále o svojom vstupe do EÚ), a ktoré sú dôkazom toho, že krehká rovnováha sa narušila resp. je vážne ohrozená.

2.7.

Zvolenie novej vlády USA, najmä jej nejasný a zjavne menej priateľský postoj voči EÚ, situáciu na medzinárodnej scéne ďalej skomplikuje. Pozastavenie rokovaní o TTIP, upozornenie OSN, že konanie tejto krajiny nebude vždy v súlade s kritériami platnými v organizácii pri prijímaní rozhodnutí, neratifikovanie TPP, pokusy o zmenu migračných politík a spochybňovanie zaužívaných postupov spojeneckých krajín spôsobujú neistotu a prispievajú k nestabilite na medzinárodnej scéne.

2.8.

Tieto a iné hrozby a výzvy možno vyriešiť len na celosvetovej úrovni a prostredníctvom dohodnutých a dosiahnuteľných kompromisov, ktoré musia byť zároveň záväzné, aby tak prispeli k skutočným – zložitejším a mnohostranným – riešeniam.

3.1.

EHSV sa domnieva, že na to, aby Európa aj naďalej zohrávala vedúcu úlohu na súčasnej zložitej medzinárodnej scéne, potrebuje partnerov a spojencov, ktorí s ňou spolupracujú nielen v oblasti rozvoja a obchodu, ale hlásia sa aj k rovnakým hodnotám a zásadám. V tom môže a musí spočívať pridaná hodnota Európskej únie.

3.2.

Európa doteraz uplatňovala voči Latinskej Amerike a Karibiku stratégiu opierajúcu sa okrem iného o tieto prvky:

3.3.

Summit hláv štátov a predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a neskôr CELAC a Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (Eurolat), parlamentná inštitúcia biregionálneho strategického partnerstva, sú politickým prejavom tejto stratégie.

3.4.

Na celosvetovej úrovni sa Európa rozhodne zaviazala k cieľom trvalo udržateľného rozvoja (SDG) Organizácie Spojených národov, k cieľom programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľom Parížskej dohody. EÚ si stanovila tieto ciele:

3.5.

V tejto súvislosti by mal väčšiu váhu na medzinárodnej scéne silný blok EÚ – CELAC a zohrával by kľúčovú úlohu pri zachovávaní týchto hodnôt, ktoré sú pre EÚ a CELAC ako celok spoločné. Vynára sa preto otázka, či je táto stratégia, ktorá jednoznačne priniesla cenné úspechy a výsledky, dostatočná na riešenie globálnych výziev, ktorým čelia oba tieto regióny.

3.6.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutná seriózna medziregionálna diskusia, v ktorej by sa otvorene poukázalo nielen na doterajšie úspechy, ale aj na pretrvávajúce nedostatky alebo obmedzenia, vyvodili ponaučenia z predchádzajúcich opatrení, reagovalo na súčasné výzvy a platnosť spoločných hodnôt a zásad, a vytvoril sa tak vzťah založený na novej a rozšírenej spolupráci a legitimite do budúcna.

4.1.

Situácia vo svete ponúka novú príležitosť na vytvorenie účinnejších a pevnejších vzťahov medzi Európou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a túto príležitosť by bolo zaujímavé využiť v budúcej dohode medzi EÚ a Mercosurom (2). Táto dohoda predstavuje pre EÚ veľkú výzvu vzhľadom na skutočnosť, že v prípade jej prijatia by bola celá Latinská Amerika, okrem Bolívie a Venezuely, politicky a hospodársky úzko spojená s EÚ. Aj rokovania o dohode s Mexikom sú pre túto krajinu mimoriadne dôležité, pričom pre Európu predstavujú možnosť zvýšiť svoju prítomnosť vzhľadom na pravdepodobné utlmenie obchodu medzi Mexikom a USA.

4.2.

Vzťahy EÚ s Latinskou Amerikou a Karibikom musia preukázať, že sú prospešné pre všetkých, t. j. pre všetky krajiny EÚ, ako aj Latinskej Ameriky a Karibiku, a predovšetkým pre ich obyvateľov.

4.3.

Kľúčovým prvkom v interakcii medzi politickými, sociálnymi, environmentálnymi a hospodárskymi aspektmi rozvoja sú produktívne investície v oboch regiónoch. EÚ a jej členské štáty sú v tomto regióne naďalej hlavným investorom. Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku sú druhým najväčším obchodným partnerom EÚ. CELAC a Európska únia spolu predstavujú tretinu členov OSN a vytvárajú približne 25 % celosvetového HDP.

4.4.

Hlbšie partnerstvo medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou by umožnilo zrýchliť hospodársky rast, dosiahnuť pokrok v štrukturálnych zmenách smerom k odvetviam založeným na intenzívnom využívaní poznatkov, zmierniť chudobu, zlepšiť sociálne začlenenie a chrániť životné prostredie.

Toto všetko by sa dalo dosiahnuť:

4.5.

To by bolo prínosom pre hospodársky a sociálny blahobyt v oboch regiónoch, čo by jednoznačne viedlo k tvorbe pracovných miest, napríklad prostredníctvom:

4.6.

EÚ a CELAC čelia výzvam, ale majú aj príležitosti na pozitívny rozvoj v oblastiach s kľúčovým významom pre oba regióny, ktoré by mali zásadný prospech zo spoločných krokov. Patria medzi ne napríklad:

4.7.

EHSV sa domnieva, že vzťahy medzi verejným a súkromným sektorom musia byť zamerané na podporu hospodárskeho rozvoja, lepšiu spoluprácu podnikov a finančné investície na podporu rastu. Zdôrazňuje, že je potrebné bojovať s neformálnou ekonomikou, zaostalosťou a nízkou konkurencieschopnosťou MSP. Vyzýva na uľahčenie a zlepšenie mobility medzi oboma regiónmi, zabezpečenie vzájomnej jednotnosti pracovných práv a na podporu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

4.8.

EHSV považuje za nevyhnutné prekonať čiastkové vízie vzťahov medzi oboma regiónmi a vnímať hospodárstvo, ľudské práva a udržateľný rozvoj ako nedeliteľný celok. Pre dosiahnutie pokroku v oblasti akčného plánu a spoločného programu, ktoré umožnia riešiť najdôležitejšie výzvy nášho sveta, ako sú chudoba, zmena klímy a ozbrojené konflikty, má zásadný význam spolupráca a vzájomná podpora.

5.1.

Hodnota, prítomnosť a aktívna účasť organizovanej občianskej spoločnosti oboch regiónov, skutočnosť, že si vymieňajú skúsenosti, realizujú spoločné projekty, aktívne sa zapájajú do činností, o ktorých sa rozhodlo, sa musia rešpektovať, uznať a akceptovať ako základné prvky novej paradigmy strategických vzťahov.

5.2.

EHSV sa zároveň domnieva, že občianska spoločnosť oboch regiónov má pred sebou príležitosť aj veľkú výzvu, pretože vzťahy medzi oboma regiónmi si vyžadujú obnovený rozmer, ktorý nepoškodí a nebude ignorovať to, čo sa doteraz dosiahlo, a bude pokračovať viac politicky a strategicky zameraným smerom.

5.3.1.

Hoci v posledných rokoch sa prítomnosť občianskej spoločnosti čoraz viac uznáva ako zásadná v záujme posilnenia stratégie medzi oboma regiónmi, v skutočnosti naďalej čelí obmedzeniam, ktoré oslabujú efektívnejšiu a účinnejšiu účasť, a to najmä preto, že:

5.4.1.

Prekonanie týchto obmedzení si vyžaduje akčný plán a program, ktoré:

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že ak majú byť všetky rokovania medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom úspešné, je zásadne dôležité formalizovať štruktúrovaný dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou, ktorý zabezpečí jej skutočnú účasť vo všetkých štádiách rokovaní aj počas uplatňovania a hodnotenia výsledkov. V tomto zmysle EHSV veľmi pozitívne hodnotí spustenie činnosti zmiešaného poradného výboru EÚ – Čile, ktorý pomohol zriadiť v spolupráci s organizáciami čilskej občianskej spoločnosti.

5.6.

EHSV sa domnieva, že prvoradými cieľmi vzťahov medzi európskou a latinskoamerickou občianskou spoločnosťou sú: posilnenie demokracie, udržateľný ľudský rozvoj, spravodlivosť a sociálna súdržnosť, ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia, plné uplatňovanie ľudských práv a rešpektovanie dôstojnej práce.

5.7.

Chýbajúci štruktúrovaný a rozsiahly prístup k informáciám zo strany organizovanej európskej, latinskoamerickej a karibskej občianskej spoločnosti bol veľakrát označený za zásadný problém pri monitorovaní vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom a tiež za jednu z najväčších prekážok, ktoré bránia včasnému vypracovaniu návrhov zo strany občianskej spoločnosti. EHSV potvrdzuje, že prístup k informáciám musí byť jednou z prioritných oblastí vzťahov medzi oboma regiónmi, a preto je potrebné stanoviť jasné pravidlá a postupy týkajúce sa prístupu k informáciám a ich šíreniu.

5.8.

Ak si signatári dohody skutočne cenia účasť občianskej spoločnosti, musia od začiatku poskytovať potrebné a dostatočné materiálne zdroje pre všetky mechanizmy účasti uvedené v dohodách, aby tak mohli plniť svoje úlohy.

5.9.

EHSV víta transformáciu Nadácie EÚ – LAK na medzinárodnú organizáciu, ktorá môže byť významným prvkom pri posilnení partnerstva medzi oboma regiónmi prostredníctvom nového impulzu, a opakuje svoj návrh určený hlavám štátov EÚ a CELAC, ktorý bol predložený vo vyhlásení zo Santiaga z roku 2012, aby pracovný program nadácie obsahoval dôležitý prvok skutočnej a účinnej spolupráce s inštitúciami zastupujúcimi organizácie občianskej spoločnosti oboch kontinentov.

5.10.

EHSV vyzýva, aby politiky a opatrenia, ktoré budú prijaté, smerovali k zlepšeniu súdržnosti a pozitívneho dosahu vzťahov medzi oboma regiónmi s cieľom zaručiť ich kvalitu a relevantnosť a tiež zabezpečiť, aby sa s nimi stotožnila príslušná občianska spoločnosť.

6.1.

V El Salvadore sa 26. a 27. októbra 2017 uskutoční summit hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (EÚ – CELAC). V súvislosti s ochladením vzťahov medzi USA a Latinskou Amerikou sa EHSV domnieva, že tento summit by sa mal zamerať na posilnenie strategických, politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych väzieb medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom.

6.2.

EHSV vyzýva príslušných politikov z oboch regiónov, aby uplatňovali čoraz efektívnejšie opatrenia a zohrávali čoraz aktívnejšiu úlohu pri podpore ochrany planéty, v boji proti zmene klímy, pri ochrane biodiverzity, podpore udržateľného rozvoja a blahobytu občanov, aby prispeli k odstráneniu chudoby, zabezpečili sociálnu a územnú súdržnosť, podporovali kvalitné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť pre všetkých, rodovú rovnosť a miestnu kultúru, bránili mier, oceňovali úlohu celosvetových organizácií a podporovali multilateralizmus.

6.3.

EHSV považuje za súčasť svojho poslania aktívne sa zapájať do celého procesu budovania takého sveta, v ktorom je možný mierový život v rozmanitosti a dialógu. Sveta, v ktorom všetky krajiny a všetci ľudia dokážu nájsť možnosti na svoj rozvoj a budovať – vychádzajúc zo svojej kultúry – demokratickú, inkluzívnu a na blaho orientovanú spoločnosť. EHSV požaduje, aby bol súčasťou tohto procesu.

6.4.

EHSV vyzýva všetkých politických lídrov EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku, aby uznali a ocenili zapojenie občianskej spoločnosti s cieľom začleniť čo možno najväčší počet ich obyvateľov do procesu prijímania rozhodnutí. Bez toho, aby chcel niekoho vylúčiť, sa EHSV domnieva, že inštitucionálna a inštitucionalizovaná účasť umožňuje štruktúrované a efektívnejšie zapojenie.

6.5.

Prioritou politiky v oblasti spolupráce medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou a Karibikom sa musí stať podpora dôstojnej práce. V tejto súvislosti je potrebné prevziať konkrétne záväzky týkajúce sa dodržiavania a plnenia základných dohovorov MOP, pričom súčasťou všetkých politík a rokovaní EÚ – LAK by mali byť mechanizmy na kontrolu ich dodržiavania, a mala by sa zabezpečiť účasť sociálnych partnerov a odborov.

6.6.

EHSV sa domnieva, že v súčasnom geopolitickom rámci sú dohody o pridružení, obchodné dohody, dohody o politickom dialógu a strategické partnerstvá naďalej dôležitým, avšak už nie jediným možným nástrojom. V súčasnosti sa zdá byť zásadné, aby si tí, ktorí majú spoločné hodnoty a kultúrne, historické a politické vízie, uvedomili, že je nevyhnutné vytvoriť strategický blok, ktorý bude schopný ovplyvňovať medzinárodnú scénu. Dohody musia byť dôsledkom tohto uvedomenia, nie jeho nástrojom.

6.7.

EHSV vyzýva na pokrok smerom ku komplexnej rámcovej dohode medzi Európskou úniou a krajinami CELAC, ktorá by zahŕňala zásady pre opatrenia týkajúce sa politického dialógu, spolupráce a udržateľného rozvoja. To by mohlo byť základom pre geopolitickú intervenciu svetového dosahu, v rámci ktorej by sa vymedzila metóda intervencie, ak by boli ohrozené zásady a hodnoty, ktoré máme spoločné.

6.8.

EHSV je presvedčený o tom, že zásadný význam má uznanie účasti organizovanej občianskej spoločnosti ako aktéra, ktorý prispieva k vytvoreniu globálneho povedomia, ktoré umožní, podporí a uprednostní globálne riešenia v záujme mieru, udržateľného rozvoja, spravodlivého obchodu a blahobytu všetkých národov a regiónov.

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/30

Spravodajkyňa:

Franca SALIS-MADINIER

Pomocný spravodajca:

Jukka AHTELA

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) sa domnieva, že v súčasnom období veľkých digitálnych, ekologických a demografických zmien, následkom ktorých sú sociálni partneri (pracovníci a zamestnávatelia) a ich vzťahy vystavení hlbokým zmenám, je viac než kedykoľvek predtým potrebné, aby sa na všetkých úrovniach uznala a posilnila úloha sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

1.2.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rozsah prebiehajúcich zmien je nevyhnutná kolektívna, široká a inkluzívna diskusia. Dosiahne sa to prostredníctvom dialógu na všetkých úrovniach a účasti všetkých zainteresovaných strán v snahe nepretržite hľadať nové relevantné riešenia, predkladať návrhy a vytvárať svet zajtrajška.

1.3.

Sociálni partneri ako aktéri musia byť v súvislosti s rýchlymi a rozsiahlymi zmenami prezieraví, odhodlaní obmedziť ich škodlivé účinky a presvedčení o tom, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže priniesť pozitívne zmeny a príležitosti, ktoré by sa mali využiť.

1.4.

EHSV je presvedčený, že v novom svete práce aj naďalej platia ciele a základné zásady sociálneho dialógu. Sociálny dialóg, ktorý okrem iného zahŕňa poskytovanie informácií, konzultácie a účasť zamestnancov, sa musí zakladať na vzájomnej dôvere a rešpektovaní vnútroštátnych postupov.

1.5.

Výbor vo viacerých svojich stanoviskách potvrdil ústrednú úlohu sociálneho dialógu v nových formách práce (1). Sociálny dialóg musí zohrávať vedúcu úlohu na všetkých príslušných úrovniach pri plnom rešpektovaní nezávislosti sociálnych partnerov.

1.6.

EHSV sa domnieva, že k dnešnému dňu nedokážeme predvídať všetky príležitosti a výzvy, ktoré prinesie digitálne hospodárstvo. Úlohou sociálneho a spoločenského dialógu nie je stavať sa proti týmto zmenám, ale čo najlepšie ich usmerniť, aby sa využili všetky výhody, ktoré môžu predstavovať z hľadiska rastu, podpory inovácií a pracovných kvalifikácií, kvalitných pracovných miest a trvalo udržateľného a solidárneho financovania sociálnej ochrany.

1.7.

EHSV už konštatoval, že sa spochybňuje zastúpenie pracovníkov týchto platforiem v odborových zväzoch a ich kolektívne vyjednávanie (2). Preto by sa mali odstrániť prekážky v uplatňovaní základných práv zaručených v Charte základných práv Európskej únie a príslušných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (3).

1.8.

Digitalizácia sa dotýka tradičných metód riadenia a vedenia a vyžaduje si participatívne riadenie a stanovenie kolektívnych pravidiel vyjednávania. Tento nový spôsob riadenia musí zamestnancom poskytnúť možnosť vyjadriť svoj názor a zúčastňovať sa na riešeniach problémov a výmene postupov, aby sa posilnili spoločné orientačné body, odborné znalosti a optimalizovali ľudské zdroje v procese inovácií a rozvoja podniku.

1.9.

EHSV zároveň uznáva, že nové formy práce, ktoré sú sprevádzané zánikom sprostredkovateľského článku, a rýchle a neustále zmeny si vyžadujú prispôsobenie štruktúr a foriem sociálneho dialógu.

1.10.

EHSV odporúča rešpektovať nezávislosť sociálnych partnerov, ktorí sa prostredníctvom kolektívneho vyjednávania zaviazali hľadať inovačné formy sociálneho dialógu a odpovede prispôsobené potrebám zamestnávateľov a pracovníkov, tak v tradičných podnikoch, ako aj v digitálnom hospodárstve.

1.11.

EHSV v tomto stanovisku uvádza niekoľko prvých skúseností, odpovedí a inovačných riešení, postupy odborov a výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré reagujú na výzvy spojené s týmito zmenami.

1.12.

EHSV konštatuje, že digitalizácia a jej vplyv na prácu musia byť prioritou na európskej úrovni, ako aj pre všetky členské štáty a musia sa stať hlavnou výzvou sociálneho dialógu. Výbor odporúča:

1.13.

S uvedenými zásadnými zmenami vo svete práce súvisí aj otázka posilnenej spolupráce medzi sociálnymi partnermi a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti. EHSV už predtým vyhlásil, že treba jasne rozlišovať medzi sociálnym dialógom a občianskym dialógom a hoci ich nemožno zlúčiť, nemali by sa jeden od druhého ani úplne oddeliť (4). Medzi iniciatívami uvádzanými v tomto stanovisku sú totiž široké konzultácie na vládnej úrovni, v rámci ktorých sa na všeobecnejších diskusiách o vplyve digitálnych technológií zúčastňujú tiež iné zainteresované strany občianskej spoločnosti.

2.1.

EHSV odporúča, podobne ako v roku 1985, keď pri budovaní Európy sociálni partneri a sociálny dialóg získali legitimitu a významnú úlohu, aby sa v tomto období veľkých zmien posilnila úloha sociálnych partnerov na všetkých úrovniach, a zároveň uznala úloha zástupcov občianskej spoločnosti.

2.2.

Vzhľadom na nové formy práce, ktorá sa vyznačuje fragmentáciou, a na zvyšovanie počtu atypických pracovníkov je nevyhnutné zapojenie týchto pracovníkov prostredníctvom zvýšeného informovania a konzultácií, ako aj prostredníctvom prispôsobenia kolektívnych práv a právnych predpisov v oblasti pracovného času a sociálnych práv (5).

3.1.

Podľa prieskumu Eurobarometra (6) používa digitálne platformy ako zákazníci a zamestnanci 17 % európskych občanov. Ide väčšinou o vysokokvalifikovaných ľudí pochádzajúcich z miest. Z týchto občanov iba 5 % zamestnancov ponúka pravidelné služby a prácu na týchto platformách a 18 % tak robí iba sporadicky. Práca v platformách vo forme hlavnej činnosti je teda stále okrajová, i keď je na vzostupe. Na druhej strane je vplyv digitalizácie a umelej inteligencie na prácu v tradičných podnikoch dôležitejší a bez toho, aby sme mali v úmysle zabúdať na prácu v platformách, sa sociálny dialóg musí zamerať na tieto zmeny, ktoré v zásadnej miere menia charakter a organizáciu práce.

3.2.

EHSV žiada, aby sa preskúmalo zamestnanecké postavenie participatívnych pracovníkov a ďalšie nové formy pracovnoprávnych vzťahov, ako aj povinnosti sprostredkovateľov so zreteľom na vyjednávania o pracovných podmienkach. Je potrebné objasniť tieto formy práce, ako aj daňový režim a režim sociálneho zabezpečenia.

3.3.

EHSV odporúča, aby Európska komisia, OECD a MOP spolupracovali so sociálnymi partnermi a navrhli vhodné predpisy v oblasti dôstojných pracovných podmienok a ochrany online pracovníkov a pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú ďalšie nové pracovnoprávne vzťahy. EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné vypracovať prístup na úrovni EÚ, a zároveň poznamenáva, že väčšinu opatrení bude potrebné vykonať na vnútroštátnej odvetvovej úrovni alebo na úrovni pracoviska (7).

3.4.

EHSV osobitne znepokojuje spochybňovanie zastúpenia v odborových zväzoch a práva na kolektívne vyjednávanie pracovníkov z digitálnej oblasti. Pravidlá hospodárskej súťaže by sa mohli napríklad uplatňovať na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú v podobnej situácii ako zamestnanec. Preto treba jednotlivo preskúmať postavenie dotknutých pracovníkov a v prípade, že vykonávajú zamestnaneckú zárobkovú činnosť, odstrániť prekážky, ktoré by mohli vylučovať pracovníkov z kolektívneho vyjednávania a zo zastúpenia v odborových zväzoch (8).

4.1.

EHSV sa domnieva, že otázky týkajúce sa zamestnania, zmien zamestnania, celoživotného vzdelávania (9) (najmä odbornej prípravy), sociálnej ochrany a udržateľnosti ich financovania (10), ako aj istoty príjmu, patria vo veku digitalizácie k hlavným témam sociálneho dialógu.

5.1.

Je ťažké presne zistiť, akým kvalitatívnym a kvantitatívnym vývojom bude následkom digitalizácie prechádzať oblasť zamestnania, a to najmä preto, že jej účinky sa môžu líšiť v závislosti od jednotlivých sektorov a povolaní.

5.2.

Sociálni partneri by však mali tieto zmeny predvídať, aby sa kvalifikácie pracovníkov prispôsobili novým profesiám (11). Celoživotné vzdelávanie a prispôsobenie jeho obsahu digitálnym zručnostiam sú prioritné. V niektorých členských štátoch existuje nárok na minimálne platené uvoľnenie z práce na účely ďalšieho vzdelávania. Malo by sa preskúmať, či je to pre zamestnancov a zamestnávateľov zmysluplný nástroj, ktorý by umožnil prispôsobovať sa požiadavkám na odbornú kvalifikáciu a či sú potrebné európske opatrenia, ktoré by tieto skúsenosti zovšeobecnili v celej EÚ (12).

6.1.

Fungovanie systémov sociálneho zabezpečenia pracovníkov sa musí opätovne preskúmať a v prípade potreby prispôsobiť, pretože bol vypracovaný pre zamestnancov s neprerušovanou kariérou, čo je čoraz menej bežné. V priebehu desiatich rokov sa počet Európanov pracujúcich na čiastočný úväzok zvýšil o 11 miliónov (v súčasnosti predstavuje ich počet 44 miliónov) a počet pracovníkov so zmluvou na dobu určitú sa zvýšil o viac než 3 milióny osôb (celkový počet 22 miliónov) (13).

6.2.

Na európskej a vnútroštátnej úrovni sa musia prijať politické rozhodnutia vo finančnej a daňovej oblasti, aby sa zabezpečila udržateľnosť našich systémov sociálneho zabezpečenia, pričom sa tieto otázky musia riešiť v rámci sociálneho dialógu.

7.1.

EHSV vo svojom stanovisku konštatoval (14), že musí dôjsť k zmene právnej úpravy týkajúcej sa samotného vymedzenia práce a štrukturálneho rozlišovania medzi zamestnaneckým pracovným pomerom a samostatnou zárobkovou činnosťou, aby pracovníci z digitálnej oblasti nezostali bez ochrany. EHSV vyzýva, aby sa objasnili postavenia a vzťahy v digitálnom hospodárstve s cieľom zabezpečiť, aby mal každý pracovník primerané práva a sociálnu ochranu. Sociálni partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu, aby tento proces viedol k pozitívnemu, spravodlivému a udržateľnému výsledku, a aby boli v oblasti práv a ochrany odstránené všetky medzery.

8.1.

Zvýšenie počtu pracovníkov na diaľku a mobilných pracovníkov núti sociálnych partnerov hľadať nové spôsoby a inovačné metódy, ako sa dostať k týmto pracovníkom, ktorí už nie sú fyzicky prítomní v priestoroch podnikov.

9.1.

Hoci IKT a digitalizácia ponúkajú niektorým pracovníkom možnosť samostatne riadiť čas a rozhodnúť o mieste svojho pracoviska (keďže ich hodnotenie sa zakladá skôr na výsledkoch než na počte hodín prítomnosti), pre iných pracovníkov informačné a komunikačné technológie predstavujú zvýšený dohľad a kontrolu ich práce.

9.2.

Sociálni partneri musia prostredníctvom sociálneho dialógu reagovať na uvedené výzvy, aby ochránili kolektívne záujmy všetkých týchto pracovníkov a zabezpečili kvalitu práce.

10.1.

Hoci intenzívnejšie používanie IKT znamená pre niektorých pracovníkov samostatnosť a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ak sa riadi nesprávne, môže predstavovať aj zdravotné riziko. Zvýšený výskyt počtu pracovníkov trpiacich stresom a syndrómom vyhorenia je skutočnosťou, ktorá vyvoláva znepokojenie a je spojená s finančnými nákladmi. Jej riešenia sa musia nájsť v rámci sociálneho dialógu. V rámci balíka sprievodných opatrení k európskemu pilieru sociálnych práv Komisia predložila návrh smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (16).

10.2.

IKT (17) môžu tiež stierať hranicu medzi pracovným a súkromným životom. Široký dialóg, ktorého cieľom bude obmedziť stálu dostupnosť pracovníkov, ako aj ich odborná príprava v oblasti efektívneho využívania IKT, sú nevyhnutnými riešeniami, ako aj nové práva ako napríklad právo na odpojenie sa, ktoré bolo nedávno uznané vo Francúzsku.

11.1.

Trend zvýšenej samostatnosti, ktorú niektorým pracovníkom ponúka digitalizácia, predstavuje výzvu pre podniky, ich orgány, riadenie, ako aj tradičné metódy riadenia a hierarchické usporiadanie podnikov. Tieto zmeny si vyžadujú ďalšie formy sociálneho dialógu, informovanie, konzultácie a silnú účasť pracovníkov, ktorí môžu prispievať k inovatívnym postupom a procesom rozvoja v prospech spoločnosti a jej zainteresovaných strán.

11.2.

Vzhľadom na tieto súvislosti sa EHSV domnieva, že vplyv a účasť pracovníkov na rozhodovaní sú nevyhnutné. Rozhodujúca je dôvera pracovníkov a ich odborových organizácií a ich príspevok na všetkých príslušných úrovniach a vo všetkých príslušných orgánoch, či už ide o miestnu úroveň a/alebo dozorné a správne rady. Pri riešení dôsledkov digitálnych zmien a budovaní postoja a kultúry orientovaných na inovácie je nevyhnutné, aby boli zapojení do predvídania vývoja, riadenia a rozhodovania týkajúcich sa týchto zmien. Podľa správy Eurofoundu je manažment väčšiny podnikov presvedčený o tom, že účasť zamestnancov na rozhodovaní podnikov predstavuje konkurenčnú výhodu (18).

11.3.

EHSV sa domnieva, že v novej organizácii práce je potrebné zohľadniť vhodné formy konzultácií s pracovníkmi a ich informovania. Na vnútroštátnej úrovni, ako aj v podnikoch by sociálni partneri mali hľadať riešenia, ktoré sú najvhodnejšie na zaručenie účasti týchto subjektov.

12.1.

Vo viacerých členských štátoch vlády začali dialóg o otázkach a výzvach digitalizácie. Zapojili sa do neho odborové zväzy, zamestnávatelia, výskumní pracovníci a zástupcovia občianskej spoločnosti.

12.2.

EHSV sa tu venuje iniciatívam, ktoré sa prijali v niektorých krajinách v snahe predvídať nové formy práce. Na týchto iniciatívach spolupracujú sociálni partneri a aktéri občianskej spoločnosti vrátane mládežníckych organizácií a organizácií na boj proti chudobe.

12.2.1.

Nemecko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 2015 uverejnila zelenú knihu s názvom Práca 4.0 – Nový pohľad na prácu, ktorou otvorila dialóg o realizácii digitalizácie so sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami.

12.2.2.

Vo Francúzsku bola zriadená Národná rada pre digitálne technológie a v roku 2015 bola uverejnená správa Bruna Mettlinga. Na vypracovaní správy, ktorá obsahuje niekoľko odporúčaní, ktoré by mali zaviesť do praxe podniky, sa podieľali odbory, zamestnávatelia a občania.

12.2.3.

Takéto iniciatívy vlád, do ktorých sa zapojili aj sociálni partneri, akademická obec a zástupcovia občianskej spoločnosti, sa realizovali v Rakúsku, Fínsku, vo Švédsku, Portugalsku, Taliansku, Španielsku, Maďarsku a Dánsku.

13.1.

Experimenty uskutočnené v mnohých členských štátoch, ktoré EHSV opisuje ďalej v texte, nie sú úplné a ukazujú vývoj postupov odborových organizácií a nové práva získané vďaka kolektívnemu vyjednávaniu o nových formách práce.

13.2.

Vo Francúzsku boli uznané dve nové práva: prvé právo sa zaručuje v zákone o práci z augusta 2016 a ide o právo na odpojenie, ktoré reaguje na riziká práce bez hraníc a obmedzení. Toto právo zaručuje pracovníkom, ktorí používajú IKT, možnosť obmedziť stále pripojenie.

13.3.

Toto právo na odpojenie sa v rámci sociálneho dialógu prejavuje v kolektívnych zmluvách v rámci podniku alebo sektorových zmlúv. Vo viacerých podnikoch boli vyjednané aj dohody o práci na diaľku a mobilnej práci. V roku 2016 bola medzi sociálnymi partnermi v rámci jednej telekomunikačnej skupiny podpísaná aj dohoda o digitálnych technológiách, ktorá je prvou dohodou takéhoto druhu v Európe. Stanovuje sa v nej najmä zriadenie výboru so sociálnymi partnermi, ktorého úlohou je anticipovať nové kvalifikácie, ktoré v dôsledku digitálnych zmien budú zamestnanci potrebovať.

13.4.

Druhé nové právo, ktoré získali pracovníci vo Francúzsku, je právo na osobný účet profesijnej činnosti. Tento účet môžu používať všetci pracovníci (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo nepravé samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníci platforiem) a vďaka nemu môžu na jednom prevoditeľnom účte kumulovať právo na vzdelávanie, právo v oblasti sociálneho zabezpečenia, právo na dávky v nezamestnanosti a dôchodkové nároky.

13.5.

Okrem toho sa objavujú inovatívne odborové postupy: niektoré odbory vytvorili platformu určenú samostatne zárobkovo činným osobám, ktorá ponúka nové služby, ako je zdravotné poistenie, záruky sociálneho zabezpečenia a právne služby prispôsobené ich činnosti.

13.6.

Nemecký odborový zväz IG Metall a švédsky odborový zväz Unionen uzavreli v júni 2016 partnerstvo s cieľom sledovať a hodnotiť prácu v digitálnych platformách, aby sa anticipovali zmeny, ktoré nastanú v dôsledku novej ekonomiky a navrhli sa digitálne komunikačné nástroje odborových zväzov v snahe organizovať samostatne zárobkovo činné osoby a participatívnych pracovníkov (crowd-workers). Prístup k takto vytvorenej odborovej platforme je nadnárodný a jej služby sú určené pracovníkom mimo národných hraníc. V Nemecku bola tiež podpísaná sektorová dohoda o mobilnej práci, v ktorej sa zohľadňujú nové formy práce: práca na diaľku, mobilná práca a práca z domu.

13.7.

V niektorých podnikoch v Taliansku odbory vyjednali dohody pre atypických pracovníkov poskytujúce záruky týkajúce sa krytia zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ako aj vhodnej právnej pomoci, ktoré boli doteraz vyhradené pre klasických zamestnancov.

13.8.

V Dánsku, v mnohých iných krajinách Európskej únie, ako aj v Spojených štátoch odbory vo veľkej miere kritizovali nové formy digitálnej práce, pretože sa na ne nevzťahujú právne predpisy v oblasti práce platné v tradičných sektoroch a ani zdaňovanie. Dopravná spoločnosť Uber, ktorá je symbolom práce v platformách, bola stredobodom diskusií o digitálnom hospodárstve. Cieľom bolo dosiahnuť, aby sa vodiči spoločnosti Uber považovali za závislých pracovníkov, a na základe toho prinútiť spoločnosť Uber, aby ich nahlásila, platila príspevky zamestnávateľa a dodržiavala pracovnoprávne predpisy (19). Poslaním odborových organizácií je v mene pracovníkov platforiem najmä vyjednávať minimálne mzdy, transparentné kritériá, ktorými sa riadia algoritmy a na základe ktorých sa stanovuje ich rating a hodnotenie, ako aj dôstojné pracovné podmienky (20).

13.9.

V Holandsku sa tiež začali pracovníci s pružnými zmluvami alebo samostatne zárobkovo činné osoby združovať v odboroch.

13.10.

Na základe európskeho sociálneho dialógu v hutníckom priemysle vznikla spoločná pozícia o vplyve digitalizácie a odporúčaných opatreniach, ktorú podpísali odborový zväz Industriall a organizácia zamestnávateľov CEEMET (21).

13.11.

Na európskej úrovni Business Europe, UNI Europa, CEEP a UEAPME podpísali spoločné vyhlásenie o dôsledkoch digitalizácie vo svete práce a poukázali na hlavné výzvy, ktoré čakajú predstaviteľov EÚ a sociálnych partnerov (22).

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/36

Spravodajca:

Ulrich SAMM

Pomocná spravodajkyňa:

Indrė VAREIKYTĖ

1.1.

Digitalizácia radikálne zmení náš pracovný život. Musíme konať už teraz, aby sa zabezpečilo, že budú k dispozícii vhodné zručnosti pre budúcnosť, aby bola Európa naďalej konkurencieschopná a dokázala vytvárať nové podniky a nové pracovné miesta, aby sa ľudia počas celého svojho pracovného života dokázali začleniť do trhu práce, a zabezpečiť blahobyt pre všetkých. Rýchlosť, akou postupuje digitalizácia a automatizácia, prináša so sebou aj sociálne riziká, ktorými sa musíme zaoberať prostredníctvom koordinovaného úsilia všetkých zainteresovaných strán spomedzi rozhodujúcich činiteľov, ako aj sociálnych partnerov i občianskej spoločnosti.

1.2.

V dôsledku dostupnosti širokopásmových sietí s veľmi vysokou kapacitou sa v budúcnosti bude zvyšovať počet atypických foriem práce, ako je (viacnásobná) práca na kratší pracovný čas, práca s viacerými dodávateľmi a tzv. crowdworking s pracovníkmi ponúkajúcimi svoje zručnosti na internetových platformách, kde sa vytvára sieť vysoko kvalifikovaných a špecializovaných odborníkov. EHSV zdôrazňuje, že vzhľadom na tento rast atypickej práce sa poskytovanie sociálneho zabezpečenia a predchádzanie chudobe (aj u starších ľudí) musí stať vysokou prioritou.

1.3.

EHSV víta niektoré vnútroštátne iniciatívy odborov a občianskej spoločnosti poskytujúce usmernenia pre tzv. crowdworkerov, ktoré v niektorých prípadoch už viedli k vytvoreniu kódexu správania pre platformy zamerané na crowdworking. EHSV by si želal, aby Komisia vzala na vedomie tento vývoj a zohľadnila ho na európskej úrovni. Rastúcu informačnú asymetriu medzi spotrebiteľmi a podnikmi bude treba odstrániť metódami, ako sú napríklad etické kódexy pre slobodné povolania.

1.4.

Práca sa mení aj v tradičných podnikoch. Predovšetkým práca, ktorá si vyžaduje značné znalosti, sa môže vykonávať za čoraz voľnejších podmienok, čo na jednej strane zodpovedá túžbe po flexibilite, ktorú vyjadrilo mnoho zamestnancov, ale na druhej strane môže viesť k zvýšenej intenzifikácii a záťaži. Pracovné prostredie, ktoré je čoraz viac multilokálne, si vyžaduje nové spoločenské schopnosti.

1.5.

Automatizácia a roboty budú mať významný vplyv na budúcnosť práce. Môžu nahradiť monotónnu, ťažkú alebo nebezpečnú prácu a tzv. kolaboratívne roboty novej generácie sa môžu stať fyzickými partnermi pracovníkov. Okrem toho môžu byť obzvlášť užitočné pre ľudí s telesným postihnutím. Zatiaľ čo súčasné roboty nahrádzajú najmä robotníkov, tento trend zasiahne aj administratívne povolania, keď sa začne využívať umelá inteligencia. Automatizácia a roboty majú potenciál stabilizovať ekonomiku v starnúcej spoločnosti.

1.6.

Zavedenie väčšieho počtu robotov na pracoviskách ovplyvní značný počet pracovných miest. Môžeme očakávať, že tak ako v minulosti viac bohatstva v spoločnosti prinesie rast a nové pracovné miesta v špecifických oblastiach, ako je kultúra, umenie, cestovný ruch, sociálna práca, vzdelávanie, komunikácia, zábava alebo zdravotná starostlivosť. Tento vývoj sa však môže prejaviť rýchlejšie ako v minulosti, čo môže viesť k narušeniam, takže sociálny dialóg bude potrebný už v skorom štádiu.

1.7.

Celoživotné vzdelávanie, najmä v súvislosti s digitálnymi zručnosťami, bude nevyhnutnosťou pre každého a bude si od jednotlivcov, podnikov a všetkých systémov vzdelávania a odbornej prípravy vyžadovať stále väčšiu flexibilitu. Nad rámec formálneho vzdelávania sa oveľa viac času bude musieť venovať odbornej príprave a informálnemu učeniu sa, čo by sa malo čo najviac podporovať harmonizovaným celoeurópskym systémom osvedčení a noriem. Okrem toho EHSV v tejto súvislosti už predostrel úvahy o európskych opatreniach v súvislosti s uvoľnením z práce na účely ďalšieho vzdelávania.

1.8.

Základné vzdelávanie by malo zahŕňať viac interaktívneho digitálneho vzdelávania. Digitálne zručnosti však môžu ísť nad rámec programovania a zahŕňať aj poznatky o tom, čo je za „kliknutím myšou“: pochopenie systému, vzájomné prepojenia, sociálny vplyv a otázky ochrany súkromia a bezpečnosti.

1.9.

Budúce zručnosti by mali zodpovedať potrebám spoločnosti a dopytu na trhu práce. Toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi sociálnymi partnermi a verejnými a súkromnými systémami vzdelávania. Väčšia nestálosť trhov prinesie ďalšie výzvy, keďže podniky a pracovníci sa budú musieť dostatočne rýchlo prispôsobiť. To je výzva najmä pre systémy odbornej prípravy.

1.10.

Verejné a súkromné organizácie (školy, univerzity, obchodné komory, odborové organizácie, centrá odbornej prípravy) by mali poskytovať odbornú prípravu v oblasti nových technológií, najmä pre tých, ktorí nemajú možnosti organizovať odbornú prípravu sami, ako malé a stredné podniky, slobodné povolania a samostatne zárobkovo činné osoby.

1.11.

Dlhodobý vývoj, ktorý môže priniesť nové a neočakávané výzvy, zoči-voči ktorým sa súčasné zručnosti môžu stať rýchlo zastaranými, možno najlepšie anticipovať pomocou všeobecného vzdelávania. Čím lepšie je všeobecné vzdelávanie, tým lepšia je príprava na neznáme. Rozsiahle všeobecné vzdelávanie je takisto najlepším základom na to, ako sa naučiť rozpoznať spoľahlivé informácie na internete a ako sa nechať menej ovplyvniť falošnými správami.

1.12.

EHSV víta rôzne príslušné iniciatívy Komisie týkajúce sa celoživotného vzdelávania, digitálnych zručností a pracovných miest, ako aj nový program v oblasti zručností a program Erasmus+. Archív osvedčených postupov zriadený Komisiou má potenciál slúžiť ako platforma pre celoeurópsku diskusiu, ktorá by mala viesť k prijatiu usmernení a noriem založených na najlepších postupoch. Organizovaná občianska spoločnosť tu môže a bude zohrávať dôležitú úlohu.

2.1.

Digitálne technológie zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v našom hospodárstve a spoločenskom živote. Budú mať kľúčový význam pre vytvorenie nových hospodárskych modelov (kolaboratívne, funkčné či obehové hospodárstvo, spoločné využívanie zdrojov). Okrem toho globalizácia, migrácia, starnutie obyvateľstva, zmena klímy a potreba udržateľných riešení budú mať významný vplyv na spoločenské prostredie všeobecne, a najmä na náš pracovný život. Témou tohto prieskumného stanoviska sú nové formy práce, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú a ktoré EHSV skúma s ohľadom na potrebné zručnosti vrátane digitálnych zručností a nové politiky a meniace sa úlohy a povinnosti. Súbežne v inom prieskumnom stanovisku sústreďuje pozornosť na úlohu a príležitosti sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti (1).

2.2.

Aby bola Európa naďalej konkurencieschopná a dokázala vytvárať nové podniky a nové pracovné miesta a zabezpečiť blahobyt pre všetkých, prioritou musí byť rozvoj vhodných zručností. Rýchlosť, akou postupuje digitalizácia a automatizácia, vyvoláva tiež obavy obyvateľstva, najmä pracovníkov, a neistotu v podnikoch vzhľadom na veľké výzvy, s ktorými je tento vývoj spojený. Naša spoločnosť musí tieto výzvy vyriešiť a prispôsobiť sa zmenám prostredníctvom koordinovaného úsilia všetkých zainteresovaných strán z radov verejnej politiky a občianskej spoločnosti. Európa môže byť globálnym lídrom s moderným rozvojom opierajúcim sa o svoje vlastné hodnoty.

2.3.

EHSV je presvedčený o tom, že budúcnosť práce by mala byť jednou z hlavných priorít diskusií o európskom pilieri sociálnych práv  (2); EHSV sa konkrétnymi aspektmi v tejto súvislosti zaoberal v stanoviskách o jednotnom digitálnom trhu a MSP (3), o novom programe v oblasti zručností (4), o európskej gigabitovej spoločnosti (5), Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia (6), Priemysel 4.0 a digitálna transformácia (7), ako aj v informačnej správe o hodnotení programu Erasmus+ v polovici jeho trvania (8).

3.1.

Vysokokapacitné širokopásmové siete otvoria dvere používaniu širokej palety nových aplikácií a prostredí, ako sú internet vecí, automatizácia, cloud computing, skúmanie veľkých dát (big data) alebo nové obchodné modely založené na prístupe s výrazne dominantným postavením služieb. Tento trend bude prínosom, pretože umožní, aby sa do okrajových oblastí a/alebo oblastí, ktoré sú ťažko dostupné vzhľadom na ich hornatý charakter, dostali odborné služby, ktoré sú dnes k dispozícii len vo veľkých mestských aglomeráciách. Nástroje ako telekonzultácie, telemonitorovanie a vyhodnocovanie lekárskych nálezov na diaľku umožňujú sledovať pacientov priamo u nich doma a mať aj v malých centrách k dispozícii odborné služby dostupné v úzko špecializovanej oblasti. Je dôležité uznať, že spôsob práce takmer všetkých skupín a profesií sa zmení a že predpovede vývoja na budúce desaťročia sú dosť neisté. Musíme si uvedomiť, že musíme byť pripravení na neznáme.

3.2.

V budúcnosti budú existovať stále väčšie rozdiely v organizácii podnikov. Na jednej strane nachádzame tradičné podniky so stálymi zamestnancami, ktoré sa musia snažiť i o to, aby ponúkali atraktívne pracovné prostredie, tzv. „starostlivé podniky“ (9). Na druhej strane existuje rastúci počet spoločností s „flexibilnou“ organizáciou, ktoré sú v čoraz väčšej miere založené na práci tzv. crowdworkerov. Umožňuje im to veľmi pružne reagovať na zmeny na trhoch. „Crowdworkeri“ tvoria sieť vysoko kvalifikovaných a špecializovaných odborníkov, hoci do určitej miery môže ísť aj o menej kvalifikovaných spolupracovníkov, ktorí ponúkajú svoje zručnosti na internetových platformách. Očakáva sa tiež, že sa budú rozvíjať rôzne zmiešané formy organizácie podnikov. Napríklad „starostlivé“ podniky môžu zadávať časť svojej činnosti „crowdworkerom“. Rastúcu informačnú asymetriu medzi spotrebiteľmi a podnikmi bude treba odstrániť metódami, ako sú napríklad etické kódexy pre slobodné povolania.

3.3.

„Crowdworkeri“ majú voľnosť vyplývajúcu z pružného pracovného času a miesta práce. Ponúkajú svoje schopnosti na trhu – niekedy pre drobné úkony – za najlepšiu cenu. Skutočnosť, že pri tomto druhu samostatnej zárobkovej činnosti („digitálni kočovníci“) neexistuje sociálne zabezpečenie, však so sebou prináša značné riziká. Tendencia našej spoločnosti nahrádzať „normálne“ zamestnanie „atypickou“ formou práce, ktorá okrem crowdworkingu zahŕňa (viacnásobnú) prácu na kratší pracovný čas a prácu s viacerými dodávateľmi, predstavuje veľkú výzvu pre naše systémy sociálneho zabezpečenia  (10). Štyri zložky flexiistoty (11) sa musia uplatňovať aj na tento typ práce: 1) flexibilné a spoľahlivé zmluvné podmienky; 2) komplexné stratégie celoživotného vzdelávania; 3) aktívne politiky trhu práce a 4) moderné systémy sociálneho zabezpečenia.

3.4.

Práca sa mení aj v tradičných spoločnostiach so stálymi zamestnancami. Dnes už nie je až také podstatné, kde sa vykonávajú úlohy a práca, ktoré si vyžadujú značné znalosti – napríklad inžinierske činnosti alebo projekty v oblasti výskumu a vývoja. Tento druh práce sa môže vykonávať za čoraz voľnejších podmienok, čo na jednej strane zodpovedá túžbe po flexibilite, ktorú vyjadrilo mnoho zamestnancov, ale na druhej strane môže viesť k zvýšenej intenzifikácii a záťaži. Dosiahnutie vytúženej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sa stalo jedným z podstatných kritérií výberu zamestnávateľa. Naša spoločnosť sa vyvíja smerom k multilokálnemu pracovnému prostrediu, ktoré si vyžaduje nové spoločenské schopnosti od všetkých, ktorí v ňom pracujú. Nepretržitá pripojiteľnosť (konektivita) môže pomôcť spojiť súkromný a pracovný život, ale môže byť aj záťažou a viesť k ohrozeniu zdravia.

3.5.

Automatizácia a roboty budú mať významný vplyv na budúcnosť práce. Ich prínos je zrejmý: vyššia produktivita a spoľahlivosť a nahradenie monotónnej, ťažkej alebo nebezpečnej práce. Tzv. kolaboratívne roboty novej generácie sa môžu stať fyzickými partnermi pracovníkov a môžu byť užitočnými najmä pre ľudí s telesným postihnutím. Umelá inteligencia umožní automatizáciu náročnej práce, čo ovplyvní nielen prácu robotníkov, ale aj administratívnych povolaní (v sektore poisťovníctva, finančných služieb, prekladateľstva, právneho poradenstva atď.) (12). Automatizácia a roboty majú potenciál stabilizovať ekonomiku v starnúcej spoločnosti.

3.6.

Roboty síce najprv nahradia ľudskú pracovnú silu, neskôr však môžu vzniknúť nové pracovné miesta. Často sa medzi verejnosťou diskutuje o tom, koľko pracovných miest to zasiahne a koľko nových pracovných miest môže byť zároveň vytvorených. Trend je jasný, ale počty sa značne odlišujú. Napríklad Svetové ekonomické fórum predpokladá, že 15 hlavných rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev príde o viac ako 5,1 milióna pracovných miest v dôsledku prevratných zmien na trhu práce v rokoch 2015 – 2020, keď umelá inteligencia, robotika, nanotechnológie a iné sociálno-ekonomické faktory nahradia potrebu ľudských pracovníkov, zatiaľ čo na druhej strane ten istý technologický pokrok by tiež mohol viesť k vytvoreniu 2 miliónov nových pracovných miest (13). Niet pochýb o tom, že vďaka robotom sa zvýši produktivita, čo je dobré pre ekonomiku, ako aj pre spoločnosť, keďže to vedie k vyššiemu HDP. Je takmer nemožné predvídať, ako sa prebytok HDP použije na vytvorenie nových pracovných miest (14). Môžeme sa poučiť z minulosti, keď automatizácia priniesla viac bohatstva v spoločnosti, ako aj rast a nové pracovné miesta v špecifických oblastiach, ako je kultúra, umenie, cestovný ruch, sociálna práca, vzdelávanie, komunikácia, zábava alebo zdravotná starostlivosť. Dá sa očakávať, že tento trend bude pokračovať, aj keď môže prebiehať rýchlejšie ako v minulosti. To môže viesť k narušeniam, takže sociálny dialóg bude zrejme potrebný už v skorom štádiu.

3.7.

Okrem toho digitalizácia a robotizácia dopravy prinesú hlboké zmeny z hľadiska charakteru práce a dopytu po kvalifikáciách. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto štrukturálne zmeny riešili podporovaním spravodlivého a hladkého prechodu a riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily (15).

4.1.

Schopnosti sú nevyhnutným predpokladom transformácie vedomostí na výsledky, ktoré zvyšujú úroveň nášho blahobytu – digitálny vek však prináša ešte ďalšie nové výzvy. Očakávame, že bude rásť počet pracovníkov s netypickými pracovnými zmluvami, ktorí často nemajú prístup k tradičným systémom vzdelávania v podnikoch. Technické a spoločenské schopnosti, ktoré zahŕňajú schopnosť komunikovať a interagovať s ľuďmi v rôznych situáciách a prostredníctvom rôznych technických nástrojov, ako aj podnikateľské schopnosti a dôraz na zodpovednosť voči spoločnosti, už sú nevyhnutnou podmienkou, ale väčšina vzdelávacích systémov ich stále nedokáže sprostredkovať, keďže tieto systémy boli navrhnuté v inej dobe. Výbor znova vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s inštitúciami a agentúrami EÚ, ako aj s podnikmi v Európe, rozširovali svoje kapacity a zavádzali inovačnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností vrátane odbornej prípravy na pracovisku a rekvalifikácie, lebo Európa potrebuje skutočnú zmenu cieľov a fungovania odvetvia vzdelávania a chápania jeho miesta a úlohy v spoločnosti (16).

4.2.

Digitalizácia vytvára potenciál pre prístupné a personalizované technológie, ktoré dokážu ponúknuť viac inkluzívnych vzdelávacích dráh a vytvoriť vzdelávacie kontinuum medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním a učením sa. Digitálne riešenia môžu byť integrované do stratégií celoživotného vzdelávania a môžu byť účinným nástrojom na zníženie rozdielov vo výkonnosti a príležitostiach. To však do veľkej miery závisí od toho, ako sa digitálna technológia zavedie a používa vo vzdelávacom prostredí.

4.3.

V záujme dosiahnutia lepších vzdelávacích skúseností a výsledkov musí byť v centre systému vzdelávania učiaci sa: on je ten, kto by mal riadiť svoje vzdelávanie, odbornú prípravu a zvyšovanie zručností. Takto budú učiaci sa vybavení na to, aby sa stali aktívnymi, digitálnymi občanmi, ktorí sú schopní zužitkovať poznatky získané tým, že majú pod kontrolou zameranie, miesto, tempo a načasovanie svojho vzdelávania v súlade so svojimi názormi a hodnotami a hodnotami ako solidarita a rešpektovanie odlišnosti, ktoré sú súčasťou európskej identity. Budúce investície do technológií teda musia úzko sprevádzať investície do ľudí a väčší prístup k možnostiam celoživotného vzdelávania.

4.4.

Budúce zručnosti by mali takisto zodpovedať potrebám spoločnosti a dopytu na trhu práce. Toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi verejnými a súkromnými vzdelávacími inštitúciami a všetkými ostatnými zainteresovanými skupinami vrátane sociálnych partnerov a podnikov. Väčšia nestálosť trhov prinesie ďalšie výzvy, keďže podniky a pracovníci sa budú musieť dostatočne rýchlo prispôsobiť. V roku 2010 (17) EHSV podporil myšlienku vytvoriť sektorové rady pre zamestnanosť a zručnosti na európskej úrovni. Doteraz boli takéto rady vytvorené len v dvoch sektoroch, zatiaľ čo v ďalších 14 sektoroch sú návrhy na ich vytvorenie stále ešte len v zárodku. EHSV by chcel požiadať Európsku komisiu, aby vysvetlila, prečo je tento vývoj taký pomalý a nemá náležitú podporu odvetví a národných inštitúcií.

4.5.

Učiaci sa musia byť vedení k inovačným postupom vytvárania znalostí, čo si vyžaduje zlúčiť spoločenské, fyzické, digitálne, virtuálne a mobilné priestory na učenie, a musia sa naučiť učiť sa. Prieskum a projektové učenie, učenie založené na javoch, aktivity aktivujúce učiacich sa, kolaboratívne učenie a reverzné učenie/obrátená výučba napríklad všetky vedú k väčšmi reflektívnemu a participatívnemu učeniu. Jedným z možných spôsobov, ako zmenšiť alebo odstrániť medzery medzi inováciami v oblasti technológií a pedagogiky je účinnejšie prepojenie formálnych, neformálnych a informálnych vzdelávacích štruktúr.

4.6.

Celoživotné vzdelávanie je nevyhnutnosťou pre spoločnosť a všetkých relevantných aktérov. Začína sa silným všeobecným vzdelaním – ktoré je kľúčovou zložkou individuálneho rozvoja a pripravuje človeka na nové a nepredvídateľné výzvy – a pokračuje oveľa dlhšie formou odbornej prípravy a informálneho učenia sa, ktoré by mal podporiť harmonizovaný systém celoeurópskych osvedčení a noriem, ako aj vhodných spoločných nástrojov na stanovenie porovnateľnosti a rovnocennosti výsledkov vzdelávania. Požiadavky na učenie sa stanú ešte dôležitejšími s rastúcimi požiadavkami na flexibilitu jednotlivcov, podnikov a všetkých systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Interdisciplinárny prístup tak bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu.

4.7.

EHSV opakuje svoj návrh (18) zvážiť, či sú potrebné európske opatrenia na to, aby sa pozitívne skúsenosti členských štátov s plateným voľnom na účely ďalšieho vzdelávania rozšírili do celej EÚ.

4.8.

Súčasné systémy nie sú vo všeobecnosti prispôsobené štruktúre digitálnych trhov práce, na ktorých sa bude podiel neštandardných foriem zamestnania zväčšovať. Súčasné systémy sú v najlepšom prípade dostupné pre štandardných zamestnancov prostredníctvom odbornej prípravy na pracovisku. Systémy sa musia aktualizovať s cieľom umožniť, aby mal každý na trhu práce prístup k odbornej príprave. EÚ bude musieť zmobilizovať podstatne viac prostriedkov na investície do odbornej prípravy, inak sa adekvátna odborná príprava stane výsadou menšiny. Ide o problém, keďže len tí, ktorí disponujú aktuálnymi zručnosťami, majú dobrú šancu nájsť si dôstojnú a spravodlivo odmeňovanú prácu.

4.9.

S digitálnymi zručnosťami by sa mali žiaci oboznamovať od útleho školského veku (19) a základné vzdelávanie by malo zahŕňať viac interaktívneho digitálneho vzdelávania (20). Digitálne zručnosti však môžu ísť nad rámec programovania s cieľom zahŕňať aj poznatky o tom, čo je za „kliknutím myšou“: pochopenie systému, vzájomné prepojenia, sociálny vplyv a otázky ochrany súkromia a bezpečnosti.

4.10.

Digitálne nástroje zohrávajú dôležitú úlohu pri transformácii a podpore výučby, čo môže vyústiť do zvýšeného zapojenia učiacich sa a lepších výsledkov (21). Keďže pedagógovia a učitelia budú musieť zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu, ich zručnosti sa budú musieť prispôsobiť novým prístupom, technológiám a vedomostiam v novom vzdelávacom prostredí. Kvalitatívna príprava pedagógov preto nadobudne zásadný význam, ako aj ich postavenie, pokiaľ ide o pracovnú flexibilitu, odmeny, sociálne záruky atď. S cieľom zabezpečiť kvalitatívnu zmenu v európskych vzdelávacích systémoch EHSV odporúča, aby sa nasledovali úspešné aktuálne príklady v rámci EÚ (22), a vyzýva na viac investícií do počiatočného a kontinuálneho profesionálneho rozvoja učiteľov a iných pedagógov.

4.11.

Popri podpore aktérov formálneho vzdelávania v ich úsilí stať sa poskytovateľmi celoživotného vzdelávania je potrebné venovať dodatočnú podporu poskytovateľom neformálneho vzdelávania. Môžu podchytiť znevýhodnené a zraniteľné skupiny a sprístupniť im všetky možnosti celoživotného vzdelávania vrátane možnosti potvrdzovania vzdelania získaného prostredníctvom digitálnych, elektronických a voľne prístupných vzdelávacích zdrojov a nástrojov a prostredníctvom rôznych metód formatívneho a sumatívneho (zhrňujúceho) hodnotenia a sebahodnotenia.

4.12.

Okrem potenciálu na zlepšenie procesov výučby a vzdelávania môžu digitálne technológie podporovať aj nové metódy hodnotenia vrátane sebahodnotenia, ktoré môžu doplniť tradičné sumatívne prístupy, konkrétne metódy, ktoré hodnotenie vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť učenia sa prostredníctvom umelej inteligencie, strojovej inteligencie, analýzy vzdelávania a nové spôsoby, ako spojiť hodnotenie so vzdelávacími materiálmi. Využitie analytických technológií umožňuje rýchlu cyklickú spätnú väzbu, ktorá umožňuje hodnotenie v reálnom čase, a tak prispieva k väčšmi personalizovanému vzdelávaniu.

4.13.

V oblasti vedy a výskumu na univerzitnej úrovni je v dôsledku digitalizácie každej oblasti výskumu potrebné spracúvať obrovské množstvo vedeckých údajov. Vhodná dátová infraštruktúra (na národnej a medzinárodnej úrovni) umožní prístup k týmto údajom a ich analýzu, a to aj na diaľku. Zatiaľ čo Európa má v pláne zabezpečiť infraštruktúru potrebnú na urýchlenie vedy a inovácie, odhaduje sa, že do roku 2025 bude potrebovať približne pol milióna expertov v oblasti dát  (23). Európa musí vyvinúť úsilie na rozvoj takýchto základných odborných znalostí v oblasti dát. Vnútroštátne špičkové vzdelávanie zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu a musia ho dopĺňať európske programy, ako je program Erasmus+ a akcie Marie Skłodowska-Curie.

5.1.

Európa ponúka mnohé príklady osvedčených postupov, ako riešiť požiadavky na nové zručnosti potrebné v digitálnom veku. EHSV víta rôzne iniciatívy Komisie týkajúce sa celoživotného vzdelávania, digitálnych zručností a pracovných miest, ako aj nový program v oblasti zručností a program Erasmus+. Archív osvedčených postupov zriadený Komisiou má potenciál slúžiť ako platforma pre celoeurópsku diskusiu na stanovenie usmernení a noriem založených na najlepších postupoch. Organizovaná občianska spoločnosť môže a bude v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu.

5.2.

EHSV by chcel vyzdvihnúť veľmi uznávanú prácu, ktorú vykonávajú agentúry EÚ, ako sú Eurofound a Cedefop. Lepšia spolupráca medzi agentúrami by mohla viesť k väčšiemu vplyvu a prilákať väčšiu pozornosť našich členských štátov a inštitúcií EÚ.

5.3.

Systém poskytovania zručností a schopností pre prácu v budúcnosti musí byť vytvorený v súčasnosti. Podľa možnosti by sa mal opierať o hodnotenie zručností a predvídanie s cieľom zistiť dlhodobé potreby v oblasti zručností na všetkých úrovniach, zatiaľ čo na európskej úrovni by sa malo posilniť vytváranie sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti, aby sa zabránilo nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. To je naliehavou úlohou pre všetky zúčastnené strany vrátane verejných a súkromných inštitúcií.

5.4.

Mali by sa stanoviť jasné úlohy na rôznych úrovniach formálneho vzdelávania, ako aj spojenia medzi nimi: napríklad podpora tvorivosti a predstavivosti na predškolskej úrovni, spájanie tvorivosti a solídnych základných vedomostí a podpora kritického myslenia a prispôsobenia vedomostí na úrovni škôl, doplnenie špecializovaných interdisciplinárnych zručností na úrovni odbornej prípravy a vzdelávania a rozšírenie odborných interdisciplinárnych vedomostí a myslenia na úrovni vysokoškolského vzdelávania.

5.5.

Odborné vzdelávanie a odborná príprava, ktoré poskytujú podniky svojim zamestnancom, sú nesmierne dôležité. Tu bude mať zásadný význam spolupráca medzi podnikmi, univerzitami a inštitúciami odbornej prípravy. Bude existovať čoraz väčší počet organizácií, ktoré poskytujú neformálne vzdelávanie, t. j. organizované vzdelávacie činnosti mimo konsolidovaného formálneho systému. Občianska spoločnosť by mohla vytvoriť nové vzdelávacie fóra pre rozvoj schopností v spolupráci s rôznymi jednotlivcami, inštitúciami a záujmovými skupinami.

5.6.

MSP potrebujú osobitnú podporu zvonka, pretože spravidla majú obmedzené zdroje na odbornú prípravu, najmä keď sa objavili nové technológie, a špecifické know-how ešte nie je k dispozícii interne. Inštitúcie, ako sú obchodné komory alebo organizácie združujúce slobodné povolania, by v spojení so školami, univerzitami a súkromnými strediskami odbornej prípravy, ako aj inštitúciami založenými na verejno-súkromnom partnerstve, mohli byť užitočné pri poskytovaní vzdelávacích programov.

5.7.

Informálne učenie sa bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu ako skutočne celoživotný proces, ktorým každý jednotlivec získava zručnosti a poznatky z každodenných skúseností. Tento sektor by sa mohol zlepšiť z kvalitatívneho hľadiska vďaka verejne financovaným programom ponúkaným prostredníctvom televíznych staníc, internetových platforiem alebo iných médií. Normy a osvedčenia by mohli pomôcť zabezpečiť merateľnosť a porovnateľnosť výsledkov tohto vzdelávania, a to najmä v prípade zmeny pracovného miesta.

5.8.

Vzhľadom na všetky rôzne formy vzdelávania sa musia zlepšiť existujúce nástroje, pomocou ktorých sa určuje porovnateľnosť a rovnocennosť informálneho učenia sa. Existujúce systémy uznávania predchádzajúceho vzdelania, výsledkov vzdelávania a schopností sa musia prepracovať, aby sa stali spoľahlivým a dostupným štandardom pre všetkých, ako aj na to, aby bolo možné pomôcť vzdelávajúcim sa plne si uvedomiť svoje skúsenosti, schopnosti a znalosti.

5.9.

Sociálne zabezpečenie a kolektívne vyjednávanie predstavujú problém, najmä v prípade tzv. crowdworkerov a atypických foriem zamestnania. Rastúcemu počtu takýchto „digitálnych kočovníkov“ s pribúdajúcimi rokmi hrozí chudoba. Verejná politika musí vypracovať predpisy na vyriešenie tohto problému. Už existuje niekoľko iniciatív v oblasti sociálneho dialógu, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami. Dobrým príkladom je odborová organizácia IG Metall v Nemecku, ktorá vytvorila internetovú platformu faircrowdwork.org, ktorá poskytuje usmernenia pre tzv. crowdworkerov, ktorá spolu s ďalšími zainteresovanými stranami vypracovala kódex správania pre platformy zamerané na crowdworking. EHSV by si želal, aby sa zozbierané osvedčené postupy rozšírili po celej Európe.

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/43

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

1.1.

EHSV sa domnieva, že efektívna colná únia je základným predpokladom procesu európskej integrácie s cieľom zabezpečiť voľný obeh tovaru, posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obchodnú a rokovaciu spôsobilosť, ale že je tiež dôležitá pre rozvoj bezpečnostnej únie, pretože vo veľkej miere prispieva k boju proti novovznikajúcim a bezprecedentným bezpečnostným hrozbám, pričom zároveň ochraňuje bezpečnosť občanov a ich finančné záujmy.

1.2.

EHSV sa domnieva, že hlavným cieľom nových colných predpisov je zjednodušiť postupy a zosúladiť ich s najnovšími údajmi a že efektívne uplatňovanie Colného kódexu Únie by pomohlo posilniť hospodársku konkurencieschopnosť EÚ na celom svete.

1.3.

EHSV súhlasí s návrhom Komisie rozvinúť riadenie colnej únie, ale domnieva sa, že jeho komplexné zavedenie si vyžaduje viacúrovňovú reformu a rozhodné opatrenia v technickej oblasti, a to bez zmeny právomocí EÚ alebo narušenia rovnováhy medzi inštitúciami. Zdôrazňuje však, že prípadné reformy by nemali brániť uľahčovaniu legitímneho obchodu ani ochrane základných práv.

1.4.

EHSV sa domnieva, že efektívne uplatňovanie colných predpisov spočíva predovšetkým v snahe minimalizovať možnosť rôznorodých výkladov správami členských štátov. Tomu musí predchádzať dokončenie interoperabilných počítačových systémov a prechod na plne digitálne prostredie s využitím rôznych zdrojov, na ktorých je založená organizácia a fungovanie štátnych orgánov.

1.5.

EHSV sa domnieva, že je potrebný prechod na automatizované centralizované colné konanie s cieľom uľahčiť koordináciu opatrení na predchádzanie a potláčanie trestnej činnosti a ochranu finančných záujmov EÚ, aby sa chránili práva, záujmy a bezpečnosť podnikov a európskych spotrebiteľov. Z tohto dôvodu EHSV žiada zriadiť Európsku prokuratúru (EPPO), ktorá by pozitívne prispela k dosiahnutiu tohto cieľa.

1.6.

Podľa názoru EHSV je potrebná spoločná európska colná stratégia, ktorá by zahŕňala dvojitú úlohu colných orgánov: kontrola hraníc spolu so zmiešanými úlohami – colnými kontrolami a výberom ciel, ako aj pomoc pri predchádzaní trestnej činnosti a boji proti nej. Zároveň musí zabezpečiť optimalizáciu materiálnych a ľudských zdrojov, a to investovaním do rozšírenia a aktualizácie materiálnych zdrojov a uprednostňovaním odbornej prípravy a pripravenosti ľudských zdrojov, aby sa administratívne podporné opatrenia EÚ rozvíjali pri uplatňovaní príslušných právnych predpisov a aby sa bližšie monitorovalo ich uplatňovanie.

1.7.

EHSV sa domnieva, že stratégia sa musí navrhnúť s ohľadom na rozmanitosť hospodárskych subjektov, ktoré musia dodržiavať colné predpisy, na bezprostrednú potrebu využívať nové technológie a inovácie a súčasne zabezpečiť úplné rešpektovanie súkromia údajov jednotlivcov a podnikov, ako aj práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, pričom sa tiež zohľadní ľudský faktor, ktorý je hnacou silou colných orgánov. Osobitná pozornosť sa musí venovať mikropodnikom, malým a stredným podnikom i spotrebiteľom.

1.8.

EHSV sa domnieva, že fungovanie decentralizovaného operačného modelu sa musí posilniť prostredníctvom administratívnej spolupráce, s ústrednou koordináciou riadenou podporným orgánom alebo organizáciou pod vedením Komisie a so zapojením Skupiny pre colnú politiku s cieľom pomôcť s otázkami vykonávania Colného kódexu Únie. Úlohou tohto orgánu by okrem iného bolo vykonávať činnosti a programy odbornej prípravy zamerané osobitne na otázky bezpečnosti, poskytovanie vysokej úrovne špecializácie a podporu odborných znalostí v colnom sektore. Zároveň by mohol vydať usmernenia s cieľom rýchlo a priamo reagovať na nové výzvy.

1.9.

EHSV sa takisto domnieva, že je zásadne dôležité rozšíriť a posilniť programy Colníctvo 2020 a Fiscalis 2020, ktoré môžu slúžiť ako katalyzátory pri cielenom čerpaní finančných prostriedkov na účely riadenia (odborná príprava, šírenie informácií, operatívne postupy, vybavenie atď.).

1.10.

EHSV so záujmom očakáva zintenzívnený proces uzatvárania dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci s obchodnými partnermi, ktoré plne odzrkadľujú neprestajne sa rozvíjajúcu obchodnú spoluprácu s krajinami mimo EÚ a Dohodu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o uľahčení obchodu.

1.11.

EHSV sa domnieva, že je potrebné prijať kľúčové opatrenia v oblastiach ochrany a bezpečnosti, v ktorých colné orgány už teraz musia čeliť výzvam. V dôsledku toho sa domnieva, že spolupráca medzi colnými a policajnými orgánmi musí mať inštitucionálnejší základ a byť centrálne koordinovaná. Je potrebné posilniť aj medziodvetvovú spoluprácu medzi európskymi orgánmi a decentralizovanými službami s cieľom zintenzívniť činnosť Únie a zvýšiť jej prítomnosť na vonkajších hraniciach prostredníctvom členských štátov. Spolupráca by sa okrem iného mala zameriavať na boj proti financovaniu terorizmu a obchodovaniu so zbraňami a dôkladnejšie kontroly tovaru s dvojakým použitím a súvisiacu technológiu. Okrem toho je potrebné účinne a efektívne bojovať proti falšovaniu a pirátstvu.

1.12.

EHSV sa domnieva, že všetky prijaté opatrenia musia nutne zahŕňať otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami (podniky, spotrebitelia, colné orgány, colní úradníci, odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti) s cieľom získať jasnejší a komplexnejší obraz o otázkach, ktoré treba riešiť, pričom sa majú zohľadniť záujmy všetkých strán.

1.13.

EHSV sa takisto domnieva, že bez ohľadu na to, aký prístup k modernizácii colnej únie sa zvolí, musia sa v ňom riadne zohľadniť zmeny vonkajších hraníc EÚ, ktoré spôsobí brexit.

2.1.

Colná únia bola nevyhnutným predpokladom európskej integrácie, najmä s cieľom zabezpečiť jednotné a bezproblémové uplatňovanie zásady voľného obehu tovaru, a to bezpečným, transparentným a ekologicky a spotrebiteľsky vhodným spôsobom, ktorý je účinný v boji proti cezhraničným činnostiam, ktoré sú podľa zákona trestné (1).

2.2.

Colná únia je základným kameňom jednotného trhu, a preto musí plne zohľadňovať jeho potreby. Okrem toho slúži na podporu konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu. Takisto veľmi významný je príspevok k európskemu rozpočtu z colných poplatkov. Konkrétne v roku 2015 dosiahli príjmy z ciel 18,6 miliardy EUR, čo predstavuje približne 13,6 % rozpočtu EÚ.

2.3.

Vytvorenie colnej únie si popri ochranných opatreniach v podobe zákazov a opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany občanov EÚ vyžaduje aj zavedenie alebo reformu opatrení, ako je prijatie spoločnej obchodnej politiky a spoločnej vonkajšej colnej sadzby, a tiež preferenčnej sadzby zavedenej dohodami o pridružení medzi EÚ a susednými krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, ale aj dohodami o voľnom obchode s tretími krajinami.

2.4.

Cieľom colnej únie je uľahčovať zákonný obchod a tak bojovať proti podvodom pri obchodných transakciách, a zároveň brániť nezákonnému obehu tovaru a finančným transakciám, ktoré by sa mohli použiť na protiprávne alebo teroristické účely.

3.1.

Cieľom Komisie pri uverejnení oznámenia bolo začať dialóg o modernizácii colnej únie, aby odrážala novú situáciu, ktorá sa v priebehu času vyvinula, a to z dôvodu:

na účely vykonania štrukturálnej reformy základných aspektov colnej únie a zavedenia nového modelu riadenia.

3.2.

Komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť colnej únie prostredníctvom modernizácie jej štruktúry s cieľom posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi EÚ a vytvoriť štruktúry, ktoré sa môžu rozvíjať prispôsobivým a pružným spôsobom.

3.3.

Predmetné oznámenie nenavrhuje rozšíriť právomoci EÚ na nové oblasti, predstavuje však pokus o modernizáciu politík týkajúcich sa colnej únie tým, že ich robí pružnejšími a účinnejšími, aby mohli reagovať na neprestajne sa meniace situácie.

4.1.

Na základe preskúmania Colného kódexu Únie sa zaviedli významné zmeny s cieľom zjednodušiť a uľahčiť obchod. Colné predpisy a právne predpisy o voľnom obehu tovaru ako celok sú však stále veľmi zložité, v súčasnosti zahŕňajú 1 127 platných textov (dohody, smernice, nariadenia a rozhodnutia) (2). Je teda ťažké dovolávať sa príslušných ustanovení, pokiaľ človek už nie je oboznámený s európskymi právnymi predpismi.

4.2.

Predchádzajúci režim jasne obsahoval väčšie nejednoznačnosti a nechával priestor na príslušné vnútroštátne právne predpisy s diskutabilnými dôsledkami, ktoré poškodzovali jednotné uplatňovanie. Komplexná kodifikácia Colného kódexu Únie znamená, že európske právo je priamo uplatniteľné a má priamy účinok, hoci ho stále vykonávajú výhradne národné colné systémy, ktoré sa z organizačného hľadiska značne líšia, čo vedie k fragmentácii, väčšej administratívnej záťaži, byrokratickým zádrhom a oneskoreniam (3). Mimoriadne dlhé prechodné obdobie okrem toho vytvára neistotu a mohlo by byť škodlivé pre podniky, najmä mikropodniky, malé a stredné podniky a spotrebiteľov.

4.3.

Colné orgány sú tradične zodpovedné za vyberanie ciel a nepriamych daní, ale teraz sa od nich požaduje aj to, aby pomohli posilniť vonkajšie hranice Únie a riešiť nezákonné praktiky, ktoré sú škodlivé navonok aj vo vnútri.

4.4.

Rozšírenia EÚ priniesli väčšiu záťaž pre decentralizovaný model a vyžiadali si koordináciu a preškolenie vyše 120 000 colných úradníkov, pretože existujú zásadné rozdiely medzi colnými systémami, inšpekčnými mechanizmami a logistickou infraštruktúrou, ktorá si už dnes vyžaduje vysoko technologické systémy, a ďalej aj zabezpečovaním zamestnancov pre colné orgány a zdrojmi.

4.5.

Používanie nových technológií v európskom priemysle a zavedenie digitálneho jednotného trhu spolu s navrhovanou reformou systému DPH predstavujú pokrok, ale zvyšujú potrebu toho, aby boli colné postupy flexibilné a prispôsobili sa zložitosti moderných transakcií. To isté platí pre meniace sa modely výroby a spotreby, nárast medzinárodného obchodu a globálne hrozby pre rozvoj globálneho obchodu, ktoré tvoria súčasť kontextu obchodnej politiky EÚ.

5.1.

Koncepcia colného riadenia by mala byť založená na týchto zložkách:

6.1.

V súlade s návrhom Komisie, s ktorým EHSV súhlasí, by sa vízia fungovania colnej únie mala zlepšiť tak, aby tvorila ucelenú stratégiu s jasným časovým harmonogramom založeným na uvedených zásadách a na bodoch, ktoré sú preskúmané nižšie.

6.2.

Je potrebné vypracovať štúdiu vplyvu a hodnotenie nového Colného kódexu Únie, ktorého predbežná verzia sa má vypracovať do konca roka 2017, vytvorenú podľa predchádzajúcich štúdií, ale s väčším rozsahom a vo všetkých oblastiach činnosti (4), aby sa stratégia zameriavala na odstraňovanie problémov, nedostatkov, prekrývaní, nezrovnalostí a zastaraných opatrení a zabezpečovala, aby ďalšie kroky v procese boli postavené na spoľahlivom základe (5). Štúdia by mala takisto venovať osobitnú pozornosť dôsledkom pre ľudské zdroje v oblasti colníctva.

6.3.

Dôraz by sa mal klásť na výmenu informácií a najlepších postupov medzi colnými a správnymi orgánmi prostredníctvom systematického a metodického používania informačných technológií. Existujúce databázy by sa mali na tento účel posúdiť s ohľadom na colné účely.

6.4.

Decentralizovaný a podnikateľsky priaznivý model založený na administratívnych štruktúrach členských štátov môže uspieť len vtedy, keď sa zohľadnia štátne správne orgány. V dôsledku toho je potrebné vytvoriť trvalé a flexibilné inštitucionálne štruktúry. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť podporný orgán alebo organizáciu pod vedením Európskej komisie a so zapojením Skupiny pre colnú politiku s cieľom:

Pokiaľ ide o túto organizáciu, EHSV zotrváva na svojom postoji a odporúča vytvorenie európskeho tímu rýchleho zásahu na podporu špecializovanej a dôležitej práce colných orgánov, najmä tých, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Únie.

6.5.

EHSV sa domnieva, že Skupina pre colnú politiku Komisie, ktorá funguje neformálne a ktorej súčasné právomoci sú minimálne a vplyv zanedbateľný, by mohla zohrávať významnú úlohu v novej ére riadenia v colnej oblasti (7). EHSV preto odporúča vypracovať rokovací poriadok a naliehavo žiada členské štáty, aby spoločne pracovali na tom, aby tento orgán mohol fungovať čo najefektívnejšie. Ďalším dôležitým bodom je podľa názoru EHSV výrazné posilnenie existujúcej spolupráce medzi členskými štátmi a skupinami expertov v záležitostiach týkajúcich sa colnej politiky.

6.6.

EHSV sa domnieva, že program Colníctvo 2020 dosiahol pozitívne výsledky pri šírení a odovzdávaní informácií o colnej únii colným úradníkom aj podnikom. Je to užitočný nástroj na spoluprácu medzi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami (8), a jeho rozšírenie a predĺženie nad rámec pôvodne stanoveného času by preto pomohlo zaviesť prierezové opatrenia (9) týkajúce sa týchto záležitostí:

6.7.

EHSV sa ďalej domnieva, že program Fiscalis 2020, ktorého cieľom je posilnenie daňových systémov členských štátov, by takisto mohol pomôcť pri vytváraní spoločných opatrení a podporiť užšiu spoluprácu medzi daňovými a colnými orgánmi na nadnárodnej úrovni.

6.8.

EHSV podporuje úsilie Komisie, ktoré sa odráža napríklad v oznámení o akčnom pláne v oblasti DPH, s cieľom posilniť túto spoluprácu prostredníctvom vytvorenia súboru nástrojov, ktorý bude k dispozícii legislatívnym a iným orgánom členských štátov v boji proti daňovým podvodom v súvislosti s DPH. Prínosom takéhoto súboru nástrojov by bolo uľahčiť prechod na konečný systém DPH v EÚ v oblasti cezhraničného obchodu založený na zásade cieľovej krajiny.

6.9.

EHSV podporuje iniciatívy týkajúce sa noriem a iniciatívy v rámci dialógu so Svetovou colnou organizáciou (WCO), a preto víta zavedenie schváleného hospodárskeho subjektu a jednotnej akreditácie a certifikácie. Vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala potenciál na zlepšenie týchto iniciatív s cieľom ďalej znižovať administratívnu záťaž a prekážky pre podniky.

6.10.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné dodržiavať a vykonávať dohodu WTO o uľahčení obchodu, ktorou sa zjednodušujú a objasňujú medzinárodné postupy pri dovoze a vývoze, colné formality a požiadavky na tranzit. EHSV sa okrem toho domnieva, že je nevyhnutné zintenzívniť proces uzatvárania dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci s obchodnými partnermi, ktoré plne odzrkadľujú neprestajne sa rozvíjajúcu spoluprácu v oblasti obchodu s krajinami mimo EÚ.

6.11.

EHSV víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, ktorý sa, žiaľ, značne oneskoril: jeho prijatie, s pozíciami vyjadrenými Európskym parlamentom v prvom čítaní, ako aj argumentmi, ktoré už predložil EHSV (10), by prispelo k väčšej jednotnosti a právnej istote.

6.12.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vytvoriť jednotný európsky priečinok (portál) založený na zásade jednotného auditu s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a výrazne zjednodušiť postupy colného konania. To si vyžaduje okamžitý vývoj databázy osvedčení EÚ a automatické overovanie osvedčení.

6.13.

EHSV je znepokojený zmenami, ktoré bude brexit znamenať pre hranice EÚ. Napriek tomu podporujeme transparentné rokovania vedené v dobrej viere. Sme presvedčení, že je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zachovanie mieru v Severnom Írsku a predísť vytvoreniu tzv. tvrdej hranice, avšak spôsobom, ktorý nie je škodlivý pre EÚ a jej záujmy.

7.1.

Tu by sa mal klásť dôraz na uzavretie hraníc EÚ pred hrozbami vytváraním synergií so susednými krajinami alebo s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami a ich colnými orgánmi s cieľom riadiť riziká vyplývajúce z mimoriadnych bezpečnostných situácií (podvody a súvisiace protiprávne konanie, terorizmus, zdravotné, veterinárne a fytosanitárne incidenty alebo environmentálne incidenty), a pritom taktiež skúmať potenciál na posilnenie medzinárodnej spolupráce, a to z rovnakých dôvodov, najmä s potenciálnymi a súčasnými obchodnými partnermi.

7.2.

Mala by sa vypracovať dôkladná štúdia o potrebe revízie ďalších osobitných právnych predpisov, ktoré sú platné vyše desať rokov bez zmeny a ktoré majú podstatný vplyv na správu colných orgánov. Platforma REFIT by mohla byť užitočným nástrojom na posúdenie toho, či regulačný rámec pre právne predpisy v colnej oblasti je v tejto súvislosti „vhodný na daný účel“. EHSV však podčiarkuje, že prípadné reformy by nemali brániť uľahčeniu legitímneho obchodu alebo ochrane základných práv.

7.3.

EHSV oceňuje rozvoj a vykonávanie stratégie EÚ a akčného plánu na riadenie colných rizík a poznamenáva, že je potrebné zintenzívniť úsilie v oblastiach, ktoré nepatria do právomoci colných orgánov, ako sa uvádza v správe Komisie o pokroku v roku 2016.

7.4.

EHSV tiež víta úsilie vynaložené na bilaterálnej úrovni, ale domnieva sa, že spolupráca medzi colnými, súdnymi a policajnými orgánmi musí byť inštitucionálnejšia, aby sa účinnejšie bojovalo proti financovaniu terorizmu a obchodovaniu so zbraňami, aby sa chránili práva duševného vlastníctva, tovar s dvojakým použitím a súvisiaca technológia prostredníctvom kontrol založených na riziku v súlade s európskou stratégiou pre krízové riadenie colných orgánov a s náležitým zreteľom na stratégie a akčný plán EÚ pre riadenie colných rizík a akčný plán Komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu. Okrem toho je potrebné vyvinúť väčšie úsilie o účinný a efektívny boj proti falšovaniu a pirátstvu.

7.5.

Je nevyhnutné pokročiť v procese zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva, a to na základe výsledkov verejných konzultácií a odporúčaní finančnej akčnej skupiny.

7.6.

Na tento účel by sa mala prehodnotiť čierna listina krajín, ktoré odmietajú prijať primerané opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí. Európsky parlament túto listinu zamietol, pretože neodrážala adekvátne súčasnú situáciu. Je preto potrebné zintenzívniť kontroly, ako sa to stanovuje v príslušnej smernici, ktorá sa v súčasnosti reviduje (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí).

7.7.

EHSV naliehavo žiada Radu a Parlament, aby zriadili Európsku prokuratúru (EPPO), v kompetencii ktorej bude vyšetrovanie, stíhanie a postavenie pred súd páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, a vyzýva všetkých členov, aby sa zapojili do tohto úsilia.

7.8.

EHSV sa takisto domnieva, že medziodvetvová spolupráca medzi európskymi orgánmi a službami (decentralizovanými alebo inými), ako je Európsky policajný úrad (Europol), Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Európska jednotka pre justičnú spoluprácu (Eurojust), Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), by sa mala posilniť a zintenzívniť na základe stratégie integrovaného riadenia hraníc a nariadenia (EÚ) 2016/1624 a s osobitným poukázaním na Európsky program v oblasti bezpečnosti s cieľom:

15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/51

Spravodajca:

Michael IKRATH

Pomocný spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

1.1.

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia v tejto fáze upúšťa od regulačných opatrení a podporuje ju v jej odhodlaní uplatňovať príslušné pravidlá hospodárskej súťaže, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na zaistenie rovnakých podmienok činnosti a ochranu spotrebiteľa.

1.2.

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie zameranú na prehĺbenie jednotného trhu prostredníctvom akčného plánu. Bude si to vyžadovať na jednej strane postupné rozšírenie hospodárskej a menovej únie a na druhej strane ďalšiu harmonizáciu finančných produktov a služieb v kombinácii s digitálnymi inováciami pri súčasnom zachovaní spravodlivej hospodárskej súťaže s takými podmienkami, ktoré sú neutrálne z hľadiska technológie a obchodného modelu.

1.3.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o dosiahnutie dôsledného, harmonizovaného, koordinovaného a systematickejšieho uplatňovania širokého spektra celoeurópskych noriem, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú s cieľom zabezpečiť, aby boli plne inkluzívne pre spotrebiteľov a zároveň ich chránili pred početnými rizikami spojenými s novými finančnými scenármi.

1.4.

EHSV konštatuje, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať tradičným retailovým bankám (boring banking) ako kľúčovému sprostredkovateľovi takýchto výrobkov a služieb. Tieto banky – najmä regionálne alebo miestne banky – sa tradične tešia vysokej úrovni dôvery spotrebiteľov v EÚ, ktorých tendencia prejsť k inému poskytovateľovi je pomerne nízka. Napriek tomu by sa mali podporovať cezhraničné produkty, aby sa tak zdôraznila myšlienka jednotného trhu, voľného pohybu osôb a voľného obehu tovaru.

1.5.

Zároveň by sa mali riešiť obavy spotrebiteľov, pokiaľ ide napríklad o odlišný jazyk, odlišné právne predpisy, vyššie poplatky pre nerezidentov, odmietnutie prístupu k určitým finančným produktom a službám pre nerezidentov, daňové rozdiely, prehnané využívanie právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí alebo kurzové riziko.

1.6.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, koľko ekonomicky znevýhodnených dlžníkov má cezhraničné spotrebiteľské úvery, ktoré im nie sú dostupné doma (loan shopping), čím sa vystavujú veľkému riziku nadmerného zadlženia.

1.7.

V záujme porovnateľnosti a transparentnosti finančných produktov a služieb s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky činnosti v členských štátoch EHSV odporúča prijať kroky, ktoré by zabezpečili, že zdaňovanie produktov a služieb už nebude prekážkou spravodlivej hospodárskej súťaže.

1.8.

EHSV nalieha na Komisiu, aby stanovila primerané, nezávislé, povinne certifikované nástroje na porovnávanie rôznych finančných produktov v odlišných jurisdikciách, ktoré tvoria Európsku úniu.

1.9.

EHSV odporúča reguláciu neeurópskych IT gigantov, ako je Google, Apple atď., ktoré môžu využívať svoje zákaznícke databázy s cieľom ponúkať v priamom predaji personalizované produkty bez toho, aby podliehali pravidlám EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a iných predpisom.

1.10.

EHSV je pevne presvedčený, že digitalizácia nepretržite a vytrvalo mení správanie spotrebiteľov. Preto víta a podporuje úsilie Komisie zamerané na posilnenie digitálneho jednotného trhu s osobitným dôrazom na finančné služby. Komisia postupuje správne, keď sa zameriava na odstránenie prekážok, ktoré bránia cezhraničnej digitálnej distribúcii (geografické blokovanie). Podľa EHSV ide o jedinečnú príležitosť ako dosiahnuť skutočný jednotný trh v oblasti spotrebiteľských finančných služieb.

1.11.

V oblasti finančných technológií a v záujme udržateľnej regulácie, ako aj s cieľom zachovať v čo najväčšej miere finančnú stabilitu sa výbor nazdáva, že všetci poskytovatelia spomínaných finančných služieb by mali mať rovnaké podmienky činnosti a že prednosť musia mať vždy také záruky pre spotrebiteľov, aké existujú v tradičnom odvetví bankovníctva.

1.12.

EHSV odporúča, aby Komisia popri spotrebiteľských produktoch už uvedených v akčnom pláne určila dodatočné produkty, ktoré sú jednoduché, majú rovnaké vlastnosti, a sú preto porovnateľné a transparentné. Tým by sa naskytla možnosť ponúkať ich ako „hlavné produkty“ v celej EÚ prostredníctvom rôznych distribučných systémov (finančné technológie, tradičné pobočky atď.) a podporiť dôveru spotrebiteľov v tieto produkty. Na základe spoľahlivých informácií o produkte a jeho transparentnosti si spotrebitelia môžu vybrať najlepšieho poskytovateľa z celej EÚ bez akéhokoľvek rizika.

1.13.

Treba posilniť nezávislosť rôznych zainteresovaných strán v riadení rovnakých finančných služieb a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, keďže to uľahčuje dobrú správu vecí verejných a účinný dohľad nad finančnými službami.

1.14.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne skúmať vplyv každej normy na vývoj finančných produktov a služieb určených pre spotrebiteľov, a zároveň primerane posilňovať zdroje dozorných orgánov. Takisto poukazuje na to, že účinné mechanizmy alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online sú pre cezhraničné transakcie potrebné ako kľúčový faktor zlepšovania dôvery spotrebiteľov.