Európsky hospodársky a sociálny výbor
NAT/737
Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti
STANOVISKO
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti
(stanovisko z vlastnej iniciatív)
Spravodajkyňa: Brenda KING (UK – I)
Pomocný spravodajca: Thierry LIBAERT (FR – III)
|
Administrátor
|
Raúl MURIEL CARRASCO
|
|
Dátum dokumentu
|
10/09/2018
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
15/02/2018
|
|
|
|
|
Právny základ
|
článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
|
|
Prijaté v sekcii
|
05/09/2018
|
|
Prijaté v pléne
|
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) už odvtedy, ako európske inštitúcie prijali v roku 2015 Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov, žiada Európsku komisiu, aby vytvorila zastrešujúcu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ s konkrétnymi cieľmi, cieľovými hodnotami a opatreniami na dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja. Napriek skutočnosti, že EÚ pri prijímaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj zohrala vedúcu úlohu a že ciele trvalo udržateľného rozvoja odrážajú základné hodnoty EÚ, ktorými je podporovanie väčšieho sociálneho, politického, hospodárskeho a environmentálneho súladu, Európska komisia doteraz nedokázala vypracovať zastrešujúcu stratégiu. Diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý má byť uverejnený do konca roka 2018, je príležitosťou upozorniť na dôležitosť prijatia zastrešujúcej európskej stratégie.
1.2Jednotné vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v EÚ a na národnej úrovni ohrozuje v súčasnosti chýbajúca európska stratégia udržateľného rozvoja. Prístupy k riešeniu cieľov udržateľného rozvoja môžu byť rozdielne, pretože niektoré členské štáty už pripravujú národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, hoci neexistuje žiaden európsky strategický rámec alebo spoločné vykonávacie usmernenia.
1.3EHSV víta prvú výročnú monitorovaciu správu Eurostatu o cieľoch udržateľného rozvoja za rok 2017
, ktorá vychádza zo súboru 100 ukazovateľov s použitím prísnych kritérií týkajúcich sa údajov. EHSV však zistil niekoľko nedostatkov v súčasnom súbore ukazovateľov, ktoré by sa mali posúdiť v budúcich vydaniach výročnej správy Eurostatu o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja.
1.4EHSV požaduje ukazovatele, ktoré môžu byť základom pre plánovanie a formovanie politík. Súčasný súbor ukazovateľov neumožňuje stanoviť, ako ďaleko sa nachádzame od dosiahnutia cieľových hodnôt, ani neumožňuje primerané hodnotenie pokroku. Pre ciele udržateľného rozvoja sa musia stanoviť konkrétne cieľové hodnoty v oblastiach politiky EÚ a ukazovatele musia umožniť monitorovanie ich dosahovania. EÚ by v prípade absencie konkrétnych cieľových hodnôt v oblastiach politiky EÚ mohla hodnotiť výsledky členského štátu na základe porovnania s najlepšími a priemernými výsledkami.
1.5EHSV tiež zistil určité technické obmedzenia, ktoré je potrebné vyriešiť, aby sa použili najlepšie ukazovatele. Napríklad používanie prierezových ukazovateľov, ktoré by poskytovali informácie o súčinnosti cieľov a dilemách týkajúcich sa týchto cieľov, je naďalej nedostatočné. Takisto sa v plnej miere nezohľadňujú účinky presahovania na trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín a monitorovanie politickej koherentnosti dôležitých vonkajších a domácich politických cieľov.
1.6Eurostat a národné štatistické úrady musia uplatňovať koherentný rámec ukazovateľov. Mal by sa zaviesť komplexný a integrovaný systém ukazovateľov, aby sa na európskej a vnútroštátnej úrovni zaručilo spoľahlivé monitorovanie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
1.7Eurostat a národné štatistické úrady majú obmedzené ľudské a finančné zdroje pre zber nových údajov, a preto nie je vždy možné získať nové a špecifickejšie ukazovatele. EHSV požaduje primerané zdroje, aby sa toto dôležité obmedzenie odstránilo.
1.8EHSV žiada väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do vymedzenia ukazovateľov a hodnotenia pokroku EÚ smerom k dosahovaniu cieľov. Prierezový charakter cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje integrovanú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán.
1.9EHSV odporúča, aby súbor ukazovateľov dopĺňala kvalitatívna tieňová správa vypracovaná v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť pocit zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán v oblasti udržateľného rozvoja. Kvalitatívne informácie môžu poukázať na trendy, ktoré by inak výlučne kvantitatívne metódy merania nezachytili. EHSV navrhuje, aby sa koordinácia prípravy doplnkovej kvalitatívnej správy uskutočnila pod jeho vedením. EHSV okrem toho navrhuje, aby Európska komisia spolupracovala pri organizovaní európskeho samitu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by bolo bilanciou výsledkov so zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán.
1.10Komplexný strategický rámec si tiež vyžaduje, aby ostatné ukazovatele EÚ (napr. ukazovatele zahrnuté do sociálneho prehľadu alebo európske ukazovatele biodiverzity) boli v súlade s rámcom Agendy 2030. Zastrešujúca stratégia by mala poskytovať prehľad o prepojení medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, politikami EÚ a jednotlivými súbormi ukazovateľov.
1.11EHSV žiada, aby sa súčasný systém riadenia EÚ prispôsobil vykonávaniu Agendy 2030. Zastrešujúca stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ plne zosúladená s Agendou 2030 by zaručila začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ a poskytla rámec pre koordináciu a monitorovanie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov. Napríklad nástroje európskeho semestra by mali monitorovať vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a prispievať k nemu. Tvorba a hodnotenie politík EÚ (napr. program lepšej právnej regulácie) by sa tiež mali prispôsobiť, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja plne začlenili do politického cyklu. Na všetky právne predpisy a návrhy politík by sa mal aplikovať test udržateľnosti s cieľom odhadnúť vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja a rozhodnúť o vhodnosti návrhu.
1.12EHSV odporúča, aby za začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do politík EÚ zodpovedal v rámci Komisie podpredseda so špecializovaným tímom, osobitným rozpočtom a pracovnou štruktúrou, ktorý by spolupracoval so všetkými komisármi a útvarmi Komisie. Okrem toho by mal predseda Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie predstaviť dosiahnutý pokrok a načrtnúť ďalšie kroky potrebné na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
1.13EHSV napokon vyzýva, aby sa prijala dohoda o rozpočte EÚ, v ktorom bude trvalo udržateľný rozvoj hlavným cieľom. EHSV pripomína, že konečné znenie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 ukáže, či EÚ dokáže splniť svoje záväzky vyplývajúce z Agendy 2030. Návrh Komisie z mája 2018 je krok správnym smerom, ale v konečnom dôsledku sa nevyužila príležitosť na to, aby sa Agenda 2030 stala prioritou európskeho programu.
2.Chýbajúca stratégia EÚ
2.1EÚ by sa mala viac zamerať na svoju vedúcu úlohu pri zabezpečovaní a podporovaní trvalo udržateľného rozvoja. Agenda 2030 Organizácie spojených národov je totiž v priamom súlade so základným účelom Európskej únie, ktorým je podporovať väčší sociálny, politický, hospodársky a environmentálny súlad v Európe a na celom svete. Hoci EÚ a jej členské štáty podpísali globálnu Agendu, Európa zaostáva. EÚ a viacero členských štátov doposiaľ nevykonáva stratégiu trvalo udržateľného rozvoja na zabezpečenie dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
2.2V článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom uvádza: „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta [...] prispieva k [...] trvalo udržateľnému rozvoju Zeme [...]“. Hoci sa prvky udržateľnosti objavujú v jednotlivých politikách EÚ častejšie (napr. priemyselná politika, doprava a energetika), naďalej pretrváva nedostatok ambícií a nedostatok finančných prostriedkov. EHSV vo všeobecnosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zjavne chýba stratégia, koherentnosť v politikách a začlenenie do celkovej koordinácie politík EÚ.
2.3EHSV je jediná európska inštitúcia, ktorá si trvalo udržateľný rozvoj stanovila za jednu zo svojich hlavných priorít. Európsky parlament nezriadil žiadne pracovné orgány, ktoré by sa venovali udržateľnému rozvoju, aj keď niektoré politické skupiny pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 zahrnuli Agendu 2030 do svojich politických priorít. Európska komisia zároveň vytvorila platformu viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, čo je krok správnym smerom. Nie je však jasné, či táto platforma bude pokračovať aj po uplynutí mandátu súčasnej Komisie. EHSV sa okrem toho v minulosti zasadzoval o ambicióznejšie fórum s väčšou účasťou občianskej spoločnosti ako bolo napokon vytvorené.
2.4Miera plánovania a vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja je v jednotlivých členských štátoch rozdielna. Niektoré členské štáty už prijali komplexné národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, a v niektorých prípadoch aj miestne a regionálne orgány, pričom niektoré zainteresované strany vedú iniciatívy v oblasti trvalo udržateľných cieľov na zvýšenie informovanosti. Vzhľadom na neexistujúci európsky rámec hrozí, že prístupy členských štátov nebudú koherentné. EHSV vyzýva, aby sa do národných politík začlenil aspekt trvalo udržateľného rozvoja a aby do ich navrhovania a vykonávania bola plne zapojená organizovaná občianska spoločnosť v súlade so zastrešujúcou stratégiou EÚ.
3.Čo nás čaká
3.1Predseda Juncker 13. septembra 2017 ohlásil diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 v nadväznosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, ako aj v nadväznosti na Parížsku dohodu o zmene klímy. Dokument bude uverejnený v zime 2018. Komisia v prípravnej fáze zvažuje názory členov platformy viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Členovia platformy navrhujú podnety na zlepšenie riadenia EÚ v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (napr. prijatie zastrešujúcej stratégie), politické odporúčania a podnety na to, ako by sa mali vyvíjať nástroje EÚ na koordinovanie politík, monitorovanie a prevzatie zodpovednosti.
3.2Vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja zahŕňa hospodárske, sociálne, politické a environmentálne ciele, ktoré si budú vyžadovať zásadné zmeny v európskych spoločnostiach a v rámci inštitúcií EÚ.
3.3Diskusie o budúcnosti Európy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 majú zásadný význam pri zvyšovaní informovanosti občanov o trvalo udržateľnom rozvoji. Európske politické strany musia k otázke trvalo udržateľného rozvoja zaujať postoj a začleniť ju do svojich volebných programov.
3.4Okrem toho sa EHSV domnieva, že nová Európska komisia a nový Európsky parlament, ktorý vzíde z volieb v roku 2019, by mali začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do politík EÚ považovať za prioritu. EHSV naliehavo žiada Európsky parlament, aby posilnil svoje kapacity na monitorovanie a kontrolu pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a prevzal za ne zodpovednosť. Taktiež by sa mala posilniť vedúca úloha podpredsedu Komisie zodpovedného za problematiku trvalo udržateľného rozvoja a zreorganizovať agenda generálnych riaditeľstiev, aby bolo jasné, kto za aký cieľ trvalo udržateľného rozvoja zodpovedá.
3.5Konečné znenie viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 ukáže, či EÚ dokáže splniť svoje záväzky vyplývajúce z Agendy 2030. VFR je mimoriadne dôležitý z hľadiska zabezpečenia začlenenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Návrh Európskej komisie uverejnený v máji 2018 je krok správnym smerom, ale nevyužila sa príležitosť na to, aby sa Agenda 2030 stala prioritou európskeho programu. V novom VFR sa síce v obmedzenej miere navrhuje začleniť cieľ zohľadňovania problematiky klímy, avšak na trvalo udržateľný rozvoj by sa v ňom mali vyčleniť aj príslušné finančné zdroje a malo by sa zaistiť, aby žiadna forma financovania neohrozovala plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Vykonávatelia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vrátane členských štátov, miestnych orgánov, podnikov a mimovládnych organizácií musia mať k dispozícii finančné prostriedky na inovatívne projekty, ktorých rozsah sa bude môcť zvýšiť.
3.6EÚ prechádza veľkou politickou a inštitucionálnou krízou a čelí výzvam ako narastajúca sociálna nerovnosť, environmentálne problémy a strata dôvery voči nej a voči vládam
. V záujme vyriešenia tejto situácie potrebuje EÚ nový naratív, schopný poskytnúť konkrétne riešenia na výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí. Prebiehajúce diskusie o budúcnosti Európy by mali k tomuto naratívu prispievať, pričom by mali zohľadniť Agendu 2030 a 6. scenár Európy
, aby sa EÚ stala hnacou silou udržateľnosti. Nevyhnutné je rozhodnejšie vedenie zo strany hláv štátov a predsedov vlád, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja stali ústrednou časťou ich politického diskurzu a vízie pre Európu.
3.7Agenda 2030 vychádza zo základných európskych hodnôt demokracie a účasti, sociálnej spravodlivosti, solidarity a udržateľnosti, rešpektovania zásad právneho štátu a ľudských práv tak v Európe, ako aj na celom svete. Nový naratív o trvalo udržateľnom rozvoji by mal občanom poskytnúť odpovede na otázku, ako orgány verejnej správy a organizovaná občianska spoločnosť plánujú zabezpečiť hospodársky, sociálny a environmentálny blahobyt.
4.Otázka ukazovateľov
4.1EHSV sa domnieva, že k ukazovateľom EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí pristupovať tak, aby zahŕňali nielen jednoduché hodnotenie, ale aby tiež prispievali k tvorbe a formovaniu politiky, a teda neboli iba nástrojom na predkladanie správ. Tieto ukazovatele by mali tvorcom politík EÚ pomôcť pri vymedzovaní budúcich politík a plánovaní toho, ako lepšie dosahovať ciele trvalo udržateľného rozvoja. Pomocou týchto ukazovateľov musia byť tvorcovia politiky schopní určiť aj odchýlky v pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a do politík včas zaviesť potrebné zmeny, aby sa do roku 2030 dosiahli uvedené ciele.
4.2Podľa EHSV predstavuje monitorovacia správa Eurostatu z roku 2017 s názvom Monitoring Report of the Sustainable Development Goals in an EU context dobrý začiatok, ale existuje priestor na zlepšenie. Je potrebné pokračovať a vylepšiť ukazovatele. Súčasná metóda hodnotenia pokroku (pozitívna zmena na úrovni 1 %) bez kvantifikovaných cieľových hodnôt EÚ môže byť zavádzajúca, pretože na rozdiel od iných správ neposkytuje informácie o tom, čo ešte treba vykonať na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napríklad Eurostat dospel k záveru, že v Európe dochádza k významnému pokroku vo vykonávaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 12, zatiaľ čo iné zdroje ako OECD dospeli k odlišným záverom. V správe o monitorovaní sa musí jasnejšie poukázať na integrovanú povahu Agendy 2030, pričom úsilie sa musí zamerať na posilňovanie všetkých cieľov, a nie na ich oslabovanie. Hoci sú prierezové ukazovatele užitočné, pretože poskytujú informácie o súčinnosti cieľov a dilemách týkajúcich sa týchto cieľov, ich používanie je naďalej nedostatočné. V správe by sa okrem toho mali posúdiť účinky presahovania na trvalo udržateľný rozvoj v partnerských krajinách a mala by sa monitorovať politická koherentnosť dôležitých vonkajších a domácich politických cieľov. Napokon na základe ukazovateľov by malo byť možné porovnať jednotlivé európske krajiny a zistiť rozdiely vo vykonávaní v členských štátoch. Ukazovatele by sa mali tiež často aktualizovať, aby vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkoch/znalostiach/informáciách.
4.3V snahe zabezpečiť koherentný súbor ukazovateľov poskytujúci jasný prehľad vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni EÚ je nevyhnutné vytvoriť komplexný systém ukazovateľov vzťahujúcich sa na európsku a národnú úroveň. Po prvé, treba najskôr harmonizovať súčasné ukazovatele používané v jednotlivých oblastiach politiky na úrovni EÚ alebo ich aspoň prepojiť s ukazovateľmi EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Napríklad relevantné súbory ukazovateľov, ako sú ukazovatele zahrnuté do sociálneho prehľadu alebo európske ukazovatele biodiverzity, sa musia prepojiť s ukazovateľmi EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich vzťah sa musí jasne definovať. Po druhé, v národných stratégiách trvalo udržateľného rozvoja by sa mali používať tie isté ukazovatele alebo aspoň ukazovatele porovnateľné s ukazovateľmi EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Pokiaľ sa tak nestane, bude medzi jednotlivými prístupmi uplatňovanými členskými štátmi existovať vysoké riziko nesúladu. Po tretie, EÚ musí zabezpečiť komplexný proces podávania správ politickému fóru OSN na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji. Európska komisia by mala vedieť poskytnúť jasný prehľad vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a vo všetkých členských štátoch.
4.4EHSV sa domnieva, že pri vymedzovaní ukazovateľov je potrebné zohľadniť určité obmedzenia. Eurostat a národné štatistické úrady majú obmedzené ľudské a finančné zdroje pre zber nových údajov, a preto nie je vždy možné získať nové a špecifickejšie ukazovatele. Podľa výročnej správy Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky za rok 2017 predloženej Európskemu parlamentu predstavujú náklady na európsky štatistický systém 0,02 % HDP. Po škrtoch v oblasti ľudských zdrojov spojených s rozpočtovou disciplínou sa počet zamestnancov nevrátil na úroveň pred začiatkom ekonomickej krízy. Aby sa zlepšil súbor ukazovateľov, väčší dôraz sa musí klásť na zostavovanie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja a Eurostat-u a národným štatistickým úradom sa na ukazovatele udržateľnosti musia vyčleniť primerané finančné prostriedky v súlade s cieľovými hodnotami týkajúcimi sa cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 17. Týmto spôsobom bude možné pridať nové ukazovatele, ktoré by si mohli vyžadovať dodatočný zber údajov.
4.5Pokiaľ ide o súčasný súbor ukazovateľov Eurostatu, EHSV zistil niekoľko nedostatkov, ktoré by sa mali odstrániť, najlepšie uverejnením monitorovacej správy Eurostatu o pokroku pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za rok 2018. Oblasti, ktoré by sa mali vylepšiť:
-objektívnejšia vizuálna prezentácia celkových výsledkov v snahe vyhnúť sa mylnému dojmu, že Európa celkovo plní ciele trvalo udržateľného rozvoja, čo je v rozpore s inými kvalitatívnymi alebo tematickými štúdiami, ako aj s vnímaním občanov,
-väčšia pozornosť venovaná účinkom presahovania súčasného európskeho modelu rozvoja, napríklad nadviazaním na existujúcu prácu Eurostatu, pokiaľ ide o stopy, ako aj príspevok Európy k podporovaniu partnerských krajín pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja,
-inovatívnejší prístup k pochopeniu nedeliteľnosti Agendy 2030 nad rámec prierezových ukazovateľov, ktoré samy osebe neukazujú nerovnováhy a rozpory medzi jednotlivými rozmermi udržateľnosti, a chýbajúci primeraný rámec na posúdenie súdržnosti politík,
-ďalšie údaje týkajúce sa výsledkov podnikov, miestnych orgánov a mimovládnych organizácií,
-viac informácií o výsledkoch členských štátov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pretože priemerné hodnoty poskytujú neúplný obraz. Poskytovanie informácií na národnej úrovni je tiež dôležité, keďže členské štáty majú výlučnú právomoc pri viacerých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja,
-lepšie ukazovatele zodpovednosti za plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 16 a 17, napríklad pokiaľ ide o miesto občianskej spoločnosti v Európe a inovatívne partnerstvá,
-spoľahlivejšia metóda merania pokroku cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ neexistuje európsky cieľ, a to napríklad porovnaním priemerného výsledku s najlepšími výsledkami medzi členskými štátmi EÚ alebo s náhradnými cieľmi odvodenými z iných medzinárodných záväzkov alebo dostupného vedeckého výskumu.
4.6Napriek užitočnosti dlhých časových radov by sa ukazovatele mali prehodnotiť a vylepšiť na základe nových výziev a dostupnosti vedeckých poznatkov vrátane nových údajov. Hoci sú snahy Eurostatu zahrnúť nové ukazovatele v roku 2018 krokom správnym smerom, je rozhodujúce objasniť proces a časové plány vrátane „pozastavených“ ukazovateľov. Napríklad akčný plán a časový plán by mal existovať pri navrhovanom ukazovateli „Rozsah bezdomovstva v EÚ“, ktorý odporúča FEANTSA (Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami), a ktorý je v súčasnosti zaradený do zoznamu „pozastavené“.
4.7Organizovaná občianska spoločnosť by v súvislosti s výročnou správou Eurostatu mala zohrávať väčšiu úlohu. Eurostat by mal pri vymedzovaní ukazovateľov a hodnotení pokroku ukazovateľov vo väčšej miere konzultovať s občianskou spoločnosťou. Občianska spoločnosť by mala byť v tomto procese vo všeobecnosti konzultovaná dostatočne včas, aby sa mohli zohľadniť jej odporúčania a Eurostat by mal vysvetliť, prečo odporúčania občianskej spoločnosti boli alebo neboli zohľadnené.
4.8Zásadné politické dôsledky má otázka, čo sa monitoruje a čo nie, najmä, pokiaľ ide o navrhovanie a výber ukazovateľov
. V rámci procesu prípravy výročnej správy Eurostatu by mala mať občianska spoločnosť možnosť prispieť v podobe kvalitatívneho výkladu ukazovateľov. Súčasne s tým by mal prieskum Eurobarometra pravidelne zisťovať, ako vnímajú dosiahnutý pokrok občania.
4.9EHSV si uvedomuje, že občianska spoločnosť disponuje iba obmedzenou kapacitou v oblasti štatistiky, aby mohla navrhnúť nové ukazovatele, ktoré by spĺňali kritériá štatistickej spoľahlivosti Eurostatu. Občianska spoločnosť však môže stanoviť užitočné ukazovatele, ktoré vychádzajú z iných zdrojov, ako sú údaje Eurostatu. Príkladom toho sú ukazovatele, ktoré vyvíja Sieť pre riešenia trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Solutions Network). EHSV sa však domnieva, že organizácie občianskej spoločnosti treba podporovať opatreniami na budovanie kapacít, aby sa mohli lepšie zapájať do diskusií s Eurostatom.
4.10V snahe začleniť aspekt trvalo udržateľného rozvoja do nového a silného naratívu, ktorý sa spomína vyššie, EHSV vyzýva na zlepšenie spôsobu, akým Európska komisia a Eurostat informujú o pokroku dosiahnutom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Správa Eurostatu nie je pre čitateľov celkom zrozumiteľná a ani sa o nej všeobecne neinformuje, preto by sa mali preskúmať nové spôsoby na zvýšenie informovanosti medzi laickou verejnosťou a občanmi. Ako súčasť ambicióznej stratégie zameranej na zvýšenie informovanosti by sa mala pozornosť venovať ďalšiemu výskumu a komunikačným produktom. Webová stránka Eurostatu venovaná cieľom trvalo udržateľného rozvoja by napríklad mohla obsahovať časť týkajúcu sa monitorovania občianskou spoločnosťou, čo by umožnilo interaktívnu spoluzodpovednosť za monitorovanie cieľov.
4.11EHSV si uvedomuje, že výročná správa Eurostatu neobsahuje, ani nemôže obsahovať kvalitatívne informácie. EHSV navrhuje, aby sa tento nedostatok vyriešil tak (a aby sa zároveň zvýšila miera účasti občianskej spoločnosti), že monitorovanie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa doplní o samostatnú a nezávislú paralelnú kvalitatívnu správu vypracovanú v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti. Táto paralelná správa by sa mala zamerať na: a) podrobnú úvahu o správe Eurostatu a jej analýzu; b) jej doplnenie kvalitatívnymi informáciami poskytnutými občianskou spoločnosťou a c) výklad pokroku dosiahnutého pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja z pohľadu občianskej spoločnosti. EHSV v súčasnosti realizuje štúdiu o účasti občianskej spoločnosti na monitorovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja (plánované dokončenie v novembri 2018), v ktorej sa osobitne preskúma a navrhne metodický prístup k príprave tejto doplňujúcej správy k výročnej správe Eurostatu.
4.12Hlavným prvkom Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj je zodpovednosť. Súčasťou ambicióznej stratégie trvalo udržateľného rozvoja musí byť silný rámec zodpovednosti, v ktorom organizovaná občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu. To si vyžaduje zvyšovanie informovanosti občanov v celej Únii, ako aj prieskumy verejnej mienky a ďalšie občianske mechanizmy spätnej väzby. Európska komisia by v tejto súvislosti (v spolupráci s EHSV) mala usporadúvať samit o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom by spolu s členskými štátmi, Európskym parlamentom, občianskou spoločnosťou, podnikmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi každoročne zhodnotila súčasný stav, a zaviazala sa k inkluzívnemu a pravidelnému dialógu so zainteresovanými stranami. Napokon by sa mala propagovať výmena osvedčených postupov, pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti do hodnotenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EHSV by mohol zohrávať kľúčovú úlohu v podporovaní organizácií občianskej spoločnosti pri výmene takéhoto druhu skúseností, vytváraní synergií, rozširovaní poznatkov, zvyšovaní informovanosti a podpore spolupráce.
5.Začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do riadenia EÚ
5.1Súčasný systém riadenia EÚ by sa mal prispôsobiť tak, aby prispieval k vykonávaniu Agendy 2030. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by všetky inštitúcie EÚ mali prijať kroky na zabezpečenie koordinovanej práce zameranej na dosahovanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
5.2Napriek angažovanosti podpredsedu Európskej komisie je zrejmé, že vo viacerých útvaroch Komisie je mála podpora, čo bráni v dosahovaní pokroku. To isté platí aj v prípade Parlamentu, ktorý musí v rámci svojich výborov zaviesť dôveryhodný postup umožňujúci diskusiu o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napokon pracovná skupina pre ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktorá funguje v rámci Európskej rady a ktorá je vítanou iniciatívou, musí zabezpečiť primerané začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých záležitostí Európskej rady (napríklad do budúcej SPP, politiky súdržnosti, dopravnej politiky, politiky v oblasti vonkajších vzťahov a budúceho VFR na roky 2021 – 2027.
5.3Budúca zastrešujúca stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri začleňovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ a poskytovať rámec pre koordináciu a monitorovanie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov. Ako už bolo uvedené, stratégia by mala stanoviť ciele, prostriedky na ich riešenie a ucelený súbor ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku. EHSV súhlasí s Radou, že je potrebné vytvoriť „referenčný rámec ukazovateľov“
.
5.4Ako už bolo spomenuté, tento referenčný rámec ukazovateľov by mal zahŕňať všetky príslušné európske ukazovatele, ktoré sa v súčasnosti používajú v rôznych oblastiach politiky a definovať prepojenia medzi existujúcimi ukazovateľmi a ukazovateľmi trvalo udržateľného rozvoja. Európska komisia by napríklad mala zabezpečiť úplný súlad a koherenciu medzi sociálnym prehľadom a ukazovateľmi EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Z 12 ukazovateľov sociálneho prehľadu je v súčasnosti do súboru cieľov trvalo udržateľného rozvoja EÚ úplne alebo čiastočne začlenených osem cieľov.
5.5Koordinácia a monitorovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja by sa mala začleniť do európskeho semestra, ako to EHSV opakovane žiadal (napríklad v stanoviskách EHSV NAT/693, NAT/700, SC/047, SC/050). To by malo zahŕňať aj proces kontroly primeranosti stratégií vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni členských štátov. Orgány členských štátov by mali dostať spoločné usmernenia a mali by sa monitorovať, aby bolo všetko úsilie zamerané rovnakým smerom. Medzi členskými štátmi by sa okrem toho mala propagovať výmena osvedčených postupov. Rozsah pôsobnosti európskeho semestra by sa mal rozšíriť tak, aby sa v kontexte budúcej zastrešujúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja okrem tradičného hospodárskeho rozmeru v plnej miere a za rovnakých podmienok zohľadňoval aj sociálny a environmentálny rozmer. Odporúčania pre jednotlivé krajiny musia byť preto v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj s analýzou vykonanou v správach pre jednotlivé krajiny v rámci procesu európskeho semestra.
5.6Nedávno vytvorený program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) je zameraný na pomoc členským štátom pri vykonávaní inštitucionálnych, štrukturálnych a administratívnych reforiem. Očakáva sa, že SRSP bude v nasledujúcich rokoch zohrávať významnú úlohu. V stanovisku EHSV
a vo Falkenbergovej správe
sa už zdôraznilo, že SRSP by mal vychádzať z predpokladu, že všetky presadzované reformy musia byť koherentné s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.
5.7Ak chceme zaručiť, aby boli ciele trvalo udržateľného rozvoja súčasťou všetkých politík EÚ, program lepšej právnej regulácie sa musí podľa toho prispôsobiť, pretože iba tak sa zaistí komplexný a holistický prístup k cieľom udržateľného rozvoja. EHSV sa domnieva, že v usmerneniach o lepšej právnej regulácii a súbore nástrojov by sa malo výslovne odkazovať na zásady trvalo udržateľného rozvoja. Metodika týkajúca sa lepšej právnej regulácie by sa okrem toho mala prepracovať, aby umožňovala vyhodnotiť dlhodobé ciele a stanoviť, ako ďaleko sa nachádzame od dosiahnutia cieľových hodnôt. Nakoniec je nutné venovať viac pozornosti politike súdržnosti ako nástroju na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, napríklad používaním rámca OECD týkajúceho sa súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja.
5.8V návrhoch nových legislatívnych alebo politických iniciatív by Európska komisia mala jasne uviesť, na ktoré ciele trvalo udržateľného rozvoja sa zameriava a mala by vykonať test udržateľnosti, aby posúdila očakávaný vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja (ako súčasť procesu posudzovania vplyvu, ktorý sa zameriava na hodnotenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru návrhov). Mali by sa určiť hlavné problémy pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú navrhovanými politickými opatreniami riešiť. Monitorovanie a hodnotenie prebiehajúcich politík EÚ je tiež potrebné prispôsobiť, aby sa mohol merať pokrok pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a odporučili sa také zmeny politiky, ktoré majú väčší vplyv na podporu trvalo udržateľného rozvoja.
5.9Hľadisko trvalo udržateľného rozvoja by malo byť aj súčasťou programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT). V rámci vykonávania programu REFIT by sa malo zabezpečiť, že všetky navrhované zlepšenia a aktualizácie právnych predpisov EÚ sú koherentné a prispievajú k cieľom trvalo udržateľného rozvoja.
V Bruseli 5. septembra 2018
Maurizio REALE
predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
_____________
