2002R2371 — SK — 01.07.2013 — 004.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
NARIADENIE RADY (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 (Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, p.59) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 192 |
1 |
24.7.2007 |
||
|
L 343 |
1 |
22.12.2009 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1152/2012 z 21. novembra 2012, |
L 343 |
30 |
14.12.2012 |
|
Zmenené a doplnené:
|
L 112 |
10 |
24.4.2012 |
NARIADENIE RADY (ES) č. 2371/2002
z 20. decembra 2002
o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 37,
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),
keďže:|
(1) |
Nariadenie Rady (EHS) č. 3670/92 ( 3 ) zaviedlo systém spoločenstva pre rybolov a akvakultúru. Podľa uvedeného nariadenia má Rada do 31. decembra 2002 rozhodnúť o potrebných úpravách. |
|
(2) |
Pôsobnosť spoločnej politiky v oblasti rybolovu sa rozširuje aj na ochranu, hospodárenie a využívanie živých vodných zdrojov a akvakultúry, ako aj na spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh, ak sa tieto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách spoločenstva alebo rybárskymi loďami spoločenstva alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, majúc na pamäti ustanovenia článku 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve bez toho, aby bola dotknutá priama zodpovednosť štátu, v ktorom je loď zaregistrovaná. |
|
(3) |
Vzhľadom na to, že veľa zásob rýb aj naďalej klesá, bolo by potrebné zlepšiť spoločnú politiku v oblasti rybolovu, aby sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť rybného hospodárstva prostredníctvom trvalo udržateľného využívania živých vodných zdrojov na základe kvalifikovaných vedeckých odporúčaní a na základe princípu obozretného konania, ktorý vychádza z rovnakých úvah ako princíp obozretného konania uvedený v článku 174 Zmluvy. |
|
(4) |
Cieľom spoločnej politiky v oblasti rybolovu by preto malo byť ustanovenie trvalo udržateľného využívania živých vodných zdrojov a akvakultúry v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, berúc do úvahy v rovnakej miere environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty. |
|
(5) |
Je dôležité, aby sa spoločná politika v oblasti rybolovu riadila princípom dobrej správy vecí verejných a aby prijaté opatrenia boli vzájomne zlučiteľné a v súlade s ostatnými politikami spoločenstva. |
|
(6) |
Cieľ trvalo udržateľného využívania sa efektívnejšie dosiahne pomocou viacročného prístupu k rybnému hospodárstvu, vrátane viacročných plánov hospodárenia so zásobami na úrovni alebo v rámci bezpečných biologických limitov. Pre zásoby mimo bezpečných biologických limitov je absolútnou prioritou prijatie viacročných plánov na obnovu. V súlade s vedeckými odporúčaniami sa môže pre tieto zásoby požadovať významné zníženie výlovu. |
|
(7) |
Tieto viacročné plány by mali stanoviť ciele pre trvalo udržateľné využívanie príslušných zásob a obsahovať pravidlá pre lov rýb ustanovujúce spôsob, ako sa majú vypočítavať ročné limity pre úlovky a výlov a ustanoviť ďalšie osobitné opatrenia pre hospodárenie so zásobami rýb, berúc do úvahy aj účinok na ostatné druhy. |
|
(8) |
Obsah viacročných plánov by mal zodpovedať stavu ochrany zásob rýb, naliehavosti ich obnovy a charakteristikám týchto zásob a rybárskych oblastí, kde sa lovia. |
|
(9) |
Trvalo udržateľné využívanie zásob, pre ktoré nebol zavedený žiadny viacročný plán, by sa malo zabezpečiť stanovením limitov pre úlovky a/alebo výlov. |
|
(10) |
Malo by sa prijať ustanovenie, aby členské štáty alebo Komisia prijali mimoriadne opatrenia v prípade vážneho ohrozenia zachovania zdrojov alebo morského ekosystému vyplývajúceho z rybárskych činností a vyžadujúceho si podniknutie okamžitých krokov. |
|
(11) |
V rámci svojich oblastí do 12 námorných míľ by mali mať členské štáty možnosť prijať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie zo zdrojmi, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske lode za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske lode z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a vopred prekonzultované opatrenia a aby spoločenstvo neprijalo opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a hospodárenia v tejto oblasti. |
|
(12) |
Flotila spoločenstva by sa mala znížiť tak, aby bola v súlade s dostupnými zdrojmi a mali by sa prijať osobitné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, vrátane stanovovania referenčných úrovní kapacít rybolovu, ktoré sa nesmú prekročiť, špeciálneho finančného nástroja spoločenstva na podporu vyraďovania rybárskych lodí a národných vstupno-výstupných schém. |
|
(13) |
Každý členský štát by si mal viesť národný register rybárskych lodí, ktorý by mali byť dostupný pre Komisiu na účely monitorovania veľkosti flotily členských štátov. |
|
(14) |
Existujúce pravidlá obmedzujúce prístup k zdrojom v pásmach členských štátov do 12 námorných míľ od pobrežia pôsobili dostatočne v prospech ochrany týchto zdrojov obmedzením výlovu v najcitlivejšej časti vôd spoločenstva a chránili tradičné rybárske činnosti, na ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných komunít. Preto by sa mali uplatňovať aj naďalej do 31. decembra 2012. |
|
(15) |
Hoci by sa mali zatiaľ ponechať aj ostatné obmedzenia prístupu, ktoré obsahuje legislatíva spoločenstva, mali by sa prehodnotiť s cieľom zistiť, či sú nevyhnutné na zabezpečenie trvalo udržateľného rybolovu. |
|
(16) |
Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu rybného hospodárstva a závislosť určitých pobrežných komunít na rybolove je nevyhnutné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybárskych činností rozdelením príležitostí na rybolov medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu zásob rýb pre každý členský štát. |
|
(17) |
V tejto súvislosti by táto stabilita mala vzhľadom na dočasnú biologickú situáciu zásob zabezpečiť konkrétne potreby regiónov, kde je miestne obyvateľstvo obzvlášť závislé od rybolovu a s nim súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojej rezolúcii z 3. novembra 1976 ( 4 ), o určitých externých aspektoch vytvorenia 200-míľového rybárskeho pásma v spoločenstve s účinnosťou od 1. januára 1977, najmä v jej prílohe VII. |
|
(18) |
Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle. |
|
(19) |
S cieľom zabezpečiť efektívne plnenie spoločnej politiky v oblasti rybolovu by sa mala v oblasti rybolovu posilniť kontrola a systém dohľadu nad dodržiavaním predpisov spoločenstva a malo by sa lepšie objasniť rozdelenie zodpovedností medzi orgány členských štátov a Komisiu. Na tento účel je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia hlavné ustanovenia upravujúce kontrolu, inšpekciu a presadzovanie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybolovu, ktoré sú už čiastočne obsiahnuté v nariadení Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zavádza systém kontroly spoločnej politiky v oblasti rybolovu ( 5 ). Toto nariadenie musí zostať v účinnosti až kým nebudú prijaté všetky potrebné vykonávacie pravidlá. |
|
(20) |
Ustanovenia o kontrole, inšpekcii a presadzovaní dodržiavania pravidiel sa na jednej strane týkajú povinností kapitánov rybárskych lodí a prevádzkovateľov obchodného reťazca a na druhej strane detailne vysvetľujú rozličné zodpovednosti členských štátov a Komisie. |
|
(21) |
Komisia by mala mať možnosť uplatňovať znižovanie príležitostí na rybolov, keď členský štát prekročí rybárske príležitosti, ktoré mu boli priznané. Ak sa preukáže, že následkom prekročenia príležitostí na rybolov jedným členským štátom iný členský štát utrpel škodu, časť alebo celé zníženie sa pridelí tomuto členskému štátu. |
|
(22) |
Členské štáty by sa mali zaviazať, že okamžite prijmú opatrenia na zabránenie pokračovaniu závažných porušení definovaných v nariadení Rady (ES) č. 1447/1999 z 24. júna 1999, ktorým sa zavádza zoznam typov správania, ktoré významne porušujú pravidlá spoločnej politiky v oblasti rybolovu ( 6 ). |
|
(23) |
Komisia by mala mať možnosť okamžite prijať preventívne opatrenia, ak existujú dôkazy o riziku, že rybárske činnosti by mohli viesť k vážnemu ohrozeniu zachovania živých vodných zdrojov. |
|
(24) |
Komisia by mala získať potrebné právomoci na plnenie svojej povinnosti kontrolovať a hodnotiť plnenie spoločnej politiky v oblasti rybolovu členskými štátmi. |
|
(25) |
Je nevyhnutné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi všetkými príslušnými orgánmi s cieľom dosiahnuť dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybolovu, najmä prostredníctvom výmeny národných inšpektorov, požadovaním, aby na účely preukázania skutkového stavu brali členské štáty do úvahy správy z inšpekcií vypracované inšpektormi spoločenstva, inšpektormi iného členského štátu alebo inšpektormi Komisie rovnako ako správy z inšpekcií vypracované ich vlastnými inšpektormi. |
|
(26) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu ( 7 ). |
|
(27) |
Na účely plnenia cieľov spoločnej politiky v oblasti rybolovu by sa mali zriadiť regionálne poradné rady, ktoré umožnia, aby spoločná politika v oblasti rybolovu mohla využívať vedomosti a skúsenosti príslušných rybárov a ostatných, ktorých sa týka, a brať do úvahy rozdielne podmienky vo vodách spoločenstva. |
|
(28) |
Na zabezpečenie toho, aby spoločná politika v oblasti rybolovu využívala najlepšie vedecké, technické a ekonomické odporúčania, Komisii by mal pomáhať odpovedajúci výbor. |
|
(29) |
Na dosiahnutie základného cieľa trvalo udržateľného využívania živých vodných zdrojov je nevyhnutné a vhodné ustanoviť pravidlá o zachovaní a využívaní týchto zdrojov. V súlade s princípom proporcionality, ktorý je ustanovený v článku 5 Zmluvy, toto nariadenie nepresahuje rámec, ktorý je nevyhnutný na účely dosiahnutia tohto cieľa. |
|
(30) |
Z dôvodu počtu a významu zmien a doplnení, ktoré je potrebné urobiť, by sa malo zrušiť nariadenie (EHS) č. 3760/92. Keďže všetky významné opatrenia nariadenia Rady (EHS) č. 101/76 z 19. januára 1976, ktorým sa ustanovuje spoločná štrukturálna politika pre rybné hospodárstvo ( 8 ), sú už neplatné, je potrebné ho tiež zrušiť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
PÔSOBNOSŤ A CIELE
Článok 1
Pôsobnosť
1. Spoločná politika v oblasti rybolovu sa vzťahuje na ochranu, hospodárenie s a využívanie živých vodných zdrojov, akvakultúry a spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh, keď sú tieto činnosti vykonávané na území členských štátov alebo vo vodách spoločenstva alebo na rybárskych lodiach spoločenstva alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby to malo vplyv na priamu zodpovednosť štátu, v ktorom je loď zaregistrovaná.
2. Spoločná politika v oblasti rybolovu ustanovuje zosúladené opatrenia, ktoré sa týkajú:
a) ochrany, hospodárenia s a využívania živých vodných zdrojov;
b) obmedzovania vplyvu rybolovu na životné prostredie;
c) podmienok prístupu do vôd a k zdrojom;
d) štrukturálnej politiky a riadenia kapacity flotily;
e) kontroly a presadzovania uplatňovania pravidiel;
f) akvakultúry;
g) spoločnej organizácie trhov a
h) medzinárodných vzťahov.
Článok 2
Ciele
1. Spoločná politika v oblasti rybolovu zabezpečí také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožnia trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky.
Pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov spoločenstvo na tento účel uplatní prístup obozretného konania, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy. Zameria sa na postupné uplatňovanie ekologického prístupu k rybnému hospodárstvu. Zameria sa na prispievanie k efektívnym rybárskym činnostiam v rámci ekonomicky životaschopného a konkurenčného odvetvia rybolovu a akvakultúry zabezpečujúce primeranú životnú úroveň pre tých, ktorí sú závislí od rybárskych činností, berúc do úvahy záujmy spotrebiteľov.
2. Spoločná politika v oblasti rybolovu sa riadi týmito princípmi dobrej správy veci verejných:
a) jasné definovanie zodpovedností na úrovni spoločenstva, národnej úrovni a miestnych úrovniach;
b) rozhodovací proces vychádzajúci z kvalifikovaných vedeckých odporúčaní, ktorý vedie k včasným rozhodnutiam;
c) široká zainteresovanosť hlavných účastníkov vo všetkých štádiách politiky od koncepcie po vykonanie;
d) súlad s ostatnými politikami spoločenstva, najmä s environmentálnou, sociálnou, regionálnou, rozvojovou a zdravotnou politikou a politikou na ochranu spotrebiteľov.
Článok 3
Definície
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:
a) „vody spoločenstva“ znamenajú výsostné vody alebo vody spadajúce do príslušnosti členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II Zmluvy;
b) „živé vodné zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé vodné morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori;
c) „rybárska loď“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčné využívanie živých vodných zdrojov;
d) „rybárska loď spoločenstva“ znamená rybársku loď plaviacu sa pod vlajkou členského štátu a registrovanú v spoločenstve;
e) „trvalo udržateľné využívanie“ znamená využívanie zásob tak, aby to nemalo vplyv na využívanie zásob v budúcnosti a aby nemalo negatívny vplyv na morské ekosystémy;
f) „miera úmrtnosti pri rybolove“ znamená úlovky určitého druhu rýb za určité obdobie k priemernému množstvu zásob tohto druhu, ktoré sú k dispozícii pre rybolov v danom období;
g) „zásoba“ znamená živý vodný zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej spravovanej oblasti;
h) „výlov“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskej lode; za skupinu plavidiel je to suma výlovu všetkých plavidiel v danej skupine;
i) „princíp obozretného konania v rybnom hospodárstve“ znamená, že nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na zachovanie cieleného druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;
j) „hraničné referenčné hodnoty“ znamenajú hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úmrtnosti pri rybolove), ktorých prekročeniu by sa malo predchádzať, pretože sú spojené s neznámou dynamikou populácie, kolapsom zásob alebo narušením dopĺňania zásob;
k) „ochranné referenčné body“ znamenajú hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úmrtnosti pri rybolove), ktoré sa používajú v rybnom hospodárstve, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;
l) „bezpečné biologické limity“ znamenajú ukazovatele stavu zásob alebo ich využívania, v rámci ktorých existuje malé riziko prekročenia určitých hraničných referenčných bodov;
m) „limit úlovkov“ znamená kvantitatívne obmedzenie úlovkov zo zásoby alebo skupiny zásob za určité obdobie, pokiaľ predpisy spoločenstva neustanovujú inak;
n) „kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v BRT a jej výkon v kW, ako sú definované v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 ( 9 ). Pre určité druhy rybárskych činností môže Rada definovať kapacitu použitím napríklad množstva a/alebo veľkosti rybárskeho vybavenia plavidla;
o) „opustenie flotily“ znamená vyradenie rybárskej lode z registra rybárskej flotily členského štátu za predpokladu, že sa dodrží článok 15 ods. 1;
p) „zaradenie do flotily“ znamená registráciu rybárskej lode v registri rybárskej flotily členského štátu;
q) „príležitosť na rybolov“ znamená kvantifikovaný právny nárok loviť, vyjadrený ako možný úlovok a/alebo výlov;
r) „príležitosť spoločenstva na rybolov“ znamená príležitosti na rybolov, ktoré má k dispozícii spoločenstvo vo vodách spoločenstva, plus celkové príležitosti na rybolov spoločenstva mimo vôd spoločenstva, mínus rybárske príležitosti spoločenstva priznané tretím krajinám.
KAPITOLA II
OCHRANA A TRVALÁ UDRŽATEĽNOSŤ
Článok 4
Druhy opatrení
1. Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2 ods. 1 Rada prijme opatrenia spoločenstva upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a trvalo udržateľné vykonávanie rybárskych činností.
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zavedú berúc do úvahy dostupné vedecké, technické a ekonomické odporúčania a najmä správy vypracované Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (VTHVRH) zriadeným podľa článku 33 ods. 1, ako aj v zmysle rád obdržaných od regionálnych poradných rád zriadených podľa článku 31. Tie môžu zahŕňať najmä opatrenia pre každú zásobu rýb alebo skupinu zásob na obmedzenie úmrtnosti pri rybolove a vplyvu rybárskych činnosti na životné prostredie prostredníctvom:
a) prijatia plánov na obnovu podľa článku 5;
b) prijatia plánov hospodárenia podľa článku 6;
c) zavedením cieľov pre trvalo udržateľné využívanie zásob;
d) obmedzením úlovkov;
e) stanovením počtu a typu rybárskych lodí, ktoré môžu loviť;
f) obmedzením výlovu;
g) prijatím technických opatrení, vrátane:
i) opatrení týkajúcich sa štruktúry rybárskeho vybavenia, počtu a veľkosti rybárskych zariadení na palube, spôsobov ich použitia a zloženia úlovku, ktorý sa môže ponechať na palube pri love pomocou daného zariadenia;
ii) pásiem a/alebo období, kedy je rybárska činnosť zakázaná alebo obmedzená, vrátane ochrany v období trenia a ochrany chovných oblastí;
iii) minimálnej veľkosti jednotlivých rýb, ktoré môžu ostať na palube a/alebo byť dopravené na breh;
iv) osobitných opatrení na obmedzenie vplyvu rybárskych činností na morské ekosystémy a necieľové druhy;
h) zavedením motivácie, vrátane motivácie ekonomickej povahy, na podporu výberového rybolovu alebo rybolovu s nevýznamnými vedľajšími vplyvmi;
i) realizácie skúšobných projektov alternatívnych techník riadenia rybolovu.
Článok 5
Plány na obnovu
1. Rada prioritne prijme plány na obnovu pre tie oblasti rybolovu, v ktorých sa využívajú zásoby nad rámec bezpečných biologických limitov.
2. Cieľom plánov na obnovu je zabezpečiť obnovenie zásob v rámci bezpečných biologických limitov.
Majú obsahovať ochranné referenčné body, ako sú napríklad ciele, podľa ktorých sa má posudzovať obnova zásob v rámci bezpečných biologických limitov.
Ciele sa vyjadria pomocou:
a) veľkosti populácie a/alebo
b) dlhodobých výnosov a/alebo
c) miery úmrtnosti pri rybolove a/alebo
d) stability úlovkov.
Plány na obnovu môžu obsahovať ciele týkajúce sa iných živých vodných zdrojov a udržiavania alebo zlepšovania stavu ochrany morských ekosystémov.
Keď sa stanoví viac ako jeden cieľ, plány na obnovu musia stanoviť priority týchto cieľov.
3. Plány na obnovu sa vypracujú na základe princípu obozretného konania v rybnom hospodárstve a musia zohľadňovať hraničné referenčné body odporúčané príslušnými vedeckými inštitúciami. Musia zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie zásob a aby sa vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy zachoval na trvalo udržateľnej úrovni.
Môžu sa vzťahovať buď na lov určitého druhu rýb, alebo na lov zmesí rôznych druhov a musia brať do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybolovom.
Plány na obnovu sú viacročné a naznačujú predpokladaný časový rámec na dosiahnutie stanovených cieľov.
4. Plány na obnovu môžu zahŕňať ktorékoľvek z opatrení uvedených v bodoch a) až h) článku 4 ods. 2, ako aj pravidlá lovu obsahujúce vopred stanovený súbor biologických parametrov upravujúcich limity úlovku.
Plány na obnovu musia obsahovať obmedzenia výlovu pokiaľ je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov plánu. Opatrenia, ktoré sa uvedú v plánoch na obnovu, musia byť primerané zámerom, cieľom a očakávanému časovému rámcu a rozhodne o nich Rada s ohľadom na:
a) stav ochrany určitého druhu alebo druhov;
b) biologické charakteristiky druhu alebo druhov;
c) charakteristiky rybárskych oblastí, kde sa tieto druhy lovia;
d) ekonomický vplyv opatrení na príslušné rybárske oblasti.
5. Komisia podáva správy o efektívnosti plánov na obnovu pri dosahovaní cieľov.
Článok 6
Plány hospodárenia
1. Rada prijme plány hospodárenia, pokiaľ je to nevyhnutné na udržanie zásob rýb v rámci bezpečných biologických limitov pre rybárske oblasti na alebo v rámci bezpečných biologických limitov.
2. Plány hospodárenie musia obsahovať ochranné referenčné body, ako sú napríklad ciele, na základe ktorých sa bude posudzovať udržiavanie zásob rýb v rámci týchto limitov. Uplatnia sa body a) až d) článku 5 ods. 2.
Plány hospodárenia môžu obsahovať ciele týkajúce sa iných živých vodných zdrojov a udržiavania alebo zlepšovania stavu ochrany morských ekosystémov.
Keď sa stanoví viac ako jeden cieľ, plány hospodárenia musia stanoviť priority týchto cieľov.
3. Plány hospodárenia sa vypracujú na základe princípu obozretného konania v rybnom hospodárstve a musia zohľadňovať hraničné referenčné body odporúčané príslušnými vedeckými inštitúciami. Musia zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie zásob rýb a aby sa vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy zachoval na trvalo udržateľnej úrovni.
Môžu sa vzťahovať buď na rybolov určitého druhu rýb, alebo na rybolov využívajúci zmes rôznych druhov a musia brať do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybolovom.
Plány hospodárenia sú viacročné a naznačujú predpokladaný časový rámec na dosiahnutie stanovených cieľov.
4. Plány hospodárenia môžu zahŕňať ktorékoľvek z opatrení uvedených v bodoch a) až h) článku 4 ods. 2, ako aj pravidlá lovu obsahujúce vopred stanovený súbor biologických parametrov upravujúcich limity úlovku.
Opatrenia, ktoré sa uvedú v plánoch hospodárenia, musia byť primerané zámerom, cieľom a očakávanému časovému rámcu a rozhodne o nich Rada s ohľadom na:
a) stav ochrany určitého druhu alebo druhov;
b) biologické charakteristiky druhu alebo druhov;
c) charakteristiky rybárskych oblastí, kde sa tieto druhy lovia;
d) ekonomický vplyv opatrení na príslušné rybárske oblasti.
5. Komisia podáva správy o efektívnosti plánov hospodárenia pri dosahovaní cieľov.
Článok 7
Mimoriadne opatrenia Komisie
1. Ak existuje dôkaz o vážnom ohrození zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžadujú podniknutie okamžitých krokov, Komisia môže rozhodnúť na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu trvať najviac šesť mesiacov. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení mimoriadnych opatrení nanajvýš na ďalších šesť mesiacov.
2. Členský štát oznámi žiadosť súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným regionálnym poradným radám. Tie môžu predložiť svoje písomne pripomienky Komisii do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti.
Komisia prijme rozhodnutie do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1.
3. Mimoriadne opatrenia nadobúdajú účinnosť okamžite. Oznámia sa príslušným členským štátom a uverejnia sa v úradnom vestníku.
4. Príslušné členské štáty môžu postúpiť rozhodnutie prijaté Komisiou Rade do 10 pracovných dní od prijatia oznámenia.
5. Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou môže prijať odlišné rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpeného rozhodnutia.
Článok 8
Mimoriadne opatrenia členských štátov
1. Ak existuje dôkaz o vážnej a nepredvídanej hrozbe pre zachovanie živých vodných zdrojov alebo morského ekosystému následkom rybárskych činností vo výsostných vodách alebo vo vodách, ktoré spadajú do príslušnosti niektorého členského štátu, kedy by akékoľvek nenáležité meškanie mohlo spôsobiť škody, ktoré by bolo ťažké naprávať, tento členský štát môže prijať mimoriadne opatrenia, ktorých trvanie nemôže prekročiť tri mesiace.
2. Členské štáty, ktoré majú v úmysle prijať mimoriadne opatrenia, oznámia svoj úmysel Komisii, ostatným členským štátom a príslušným regionálnym radám zaslaním návrhu týchto opatrení spolu s dôvodovou správou ešte pred ich prijatím.
3. Členské štáty a príslušné regionálne poradné výbory môžu predložiť Komisii písomné pripomienky do piatich pracovných dní odo dňa oznámenia. Komisia potvrdí, zruší alebo pozmení opatrenie do 15 pracovných dní odo dňa oznámenia.
4. Komisia svoje rozhodnutie oznámi príslušným členským štátom. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
5. Príslušné členské štáty môžu postúpiť rozhodnutie prijaté Komisiou Rade do 10 pracovných dní od oznámenia rozhodnutia.
6. Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou môže prijať odlišné rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpeného rozhodnutia.
Článok 9
Opatrenia členských štátov pre pásmo do 12 námorných míľ
1. Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu a hospodárenie so zdrojmi rybárskych oblastí a minimalizovať účinok rybolovu na zachovanie morských ekosystémov do 12 námorných míľ od ich základných čiar za predpokladu, že spoločenstvo neprijalo opatrenia týkajúce sa ochrany a hospodárenia konkrétne pre túto oblasť. Opatrenia členských štátov musia byť v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 a nesmú byť menej prísne ako existujúca legislatíva spoločenstva.
Ak by opatrenia, ktoré plánuje členský štát prijať, mohli ovplyvniť plavidlá iného členského štátu, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách návrhu opatrení spolu s dôvodovou správou Komisiou s daným členským štátom a príslušnými regionálnymi poradnými radami.
2. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na rybárske lode z iných členských štátov, podliehajú postupu ustanovenému v článku 8 ods. 3 až 6.
Článok 10
Opatrenia členských štátov, ktoré sa vzťahujú výhradne na rybárske lode plaviace sa pod ich vlajkami
Členské štáty môžu prijať opatrenia na ochranu a hospodárenie so zásobami rýb v ich výsostných vodách alebo vo vodách spadajúcich do ich príslušnosti a hospodárenie s nimi za predpokladu, že:
a) sa vzťahujú výhradne na rybárske lode plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu, ktoré sú zaregistrované v spoločenstve, alebo v prípade rybárskych činností, ktoré nevykonávajú rybárske lode, na osoby, ktoré majú v príslušnom členskom štáte a
b) sú v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 ods. 1 a nie sú menej prísne ako existujúca legislatíva spoločenstva.
KAPITOLA III
ÚPRAVY KAPACÍT RYBOLOVU
Článok 11
Úpravy kapacít rybolovu
1. Členské štáty zavedú opatrenia na úpravu kapacít rybolovu svojich flotíl s cieľom dosiahnuť stálu a trvalú rovnováhu medzi touto kapacitou a možnosťou rybolovu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa neprekročili referenčné úrovne kapacity rybolovu vyjadrené v BRT a kW, ktoré sú uvedené v článku 12.
3. Nie je povolené žiadne vyradenie z flotily lode, na ktorú sa poskytli verejné prostriedky, pokiaľ mu nepredchádza odobratie licencie na rybolov, ako je definované v nariadení Komisie (ES) č. 1281/2005 ( 10 ), a oprávnení na rybolov, ako je definované v príslušných nariadeniach, pokiaľ takéto oprávnenia boli vydané. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 6, táto kapacita zodpovedajúca licencii a prípadne aj oprávneniam na rybolov pre príslušné oblasti rybolovu sa nemôže nahradiť.
4. Ak sa poskytnú verejné prostriedky na zníženie kapacity rybolovu nad rámec zníženia kapacity potrebnej na dosiahnutie referenčných úrovní, ktoré sú stanovené v súlade s týmto článkom a s článkom 12, táto znížená kapacita sa automaticky odpočíta od referenčných úrovní. Takto získané referenčné úrovne sa stávajú novými referenčnými úrovňami.
5. Na rybárskych plavidlách, ktoré sú staré 5 rokov a viac, sa môže modernizáciou na hlavnej palube zameranou na zvýšenie bezpečnosti na palube, zlepšenie pracovných podmienok, hygieny a kvality výrobkov zvýšiť tonáž plavidla za predpokladu, že takáto modernizácia nezvýši rybolovnú kapacitu. Referenčné úrovne, ako sú stanovené v súlade s týmto článkom a článkom 12, sa podľa toho prispôsobia. Odpovedajúca kapacita sa nemusí brať do úvahy pri preukazovaní rovnováhy nových a vyradených plavidiel členskými štátmi podľa článku 13.
6. Od 1. januára 2007 s cieľom zlepšiť bezpečnosť na palube, pracovné podmienky, hygienu a kvalitu výrobkov členské štáty môžu znovu prideliť novým alebo existujúcim plavidlám nasledujúce kapacity v tonáži za predpokladu, že takáto kapacita nezvýši rybolovnú kapacitu plavidiel:
— 4 % priemernej ročnej tonáže zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré boli súčasťou Spoločenstva 1. januára 2003, a 4 % ročného priemeru tonáže Spoločenstva zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. májom 2004 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré pristúpili k Spoločenstvu 1. mája 2004, a
— 4 % tonáže zrušenej z flotily s využitím verejných prostriedkov od 1. januára 2007.
Referenčné úrovne, ktoré sú stanovené v súlade s týmto článkom a článkom 12, sa podľa toho prispôsobia. Odpovedajúca kapacita sa nemusí brať do úvahy pri preukazovaní rovnováhy prírastkov a úbytkov členskými štátmi podľa článku 13.
Pri prideľovaní rybolovnej kapacity podľa tohto odseku členské štáty uprednostnia malobjemový pobrežný rybolov v zmysle článku 26 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 ( 11 ).
7. Vykonávacie pravidlá na uplatňovanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 12
Referenčné úrovne pre rybárske flotily
1. Komisia zavedie pre každý členský štát referenčné úrovne vyjadrené v BRT a kW pre celkovú kapacitu rybolovu rybárskych lodí spoločenstva plaviacich sa pod vlajkou príslušného členského štátu v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Referenčné hladiny sú súhrnom cieľov viacročného usmerňujúceho programu na roky 1997 až 2002 pre každý segment, ako sú stanovené pre 31. december 2002 podľa rozhodnutia Rady 97/413/ES ( 12 ).
2. Vykonávacie pravidlá pre uplatňovanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 13
Systém prírastok/úbytok a celkové zníženie kapacity
1. Členské štáty riadia prírastky kapacity flotily a úbytky kapacity flotily takým spôsobom, že od 1. januára 2003:
a) prírastok novej kapacity do flotily bez poskytnutia verejných prostriedkov sa kompenzuje predchádzajúcim vyradením aspoň rovnakej kapacity bez poskytnutia verejných prostriedkov;
b) prírastok novej kapacity do flotily s poskytnutím verejných prostriedkov po 1. januári 2003 sa kompenzuje predchádzajúcim vyradením bez poskytnutia verejných prostriedkov:
i) minimálne rovnakej kapacity v prípade prírastku nových plavidiel s tonážou rovnajúcou sa alebo nižšou ako 100 BRT alebo
ii) minimálne 1,35 násobku tejto kapacity v prípade prírastku nových plavidiel s tonážou vyššou ako 100 BRT;
c) nahradenie motora s využitím verejných prostriedkov podľa ustanovení článku 25 ods. 3 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1198/2006 sa kompenzuje znížením kapacity výkonu rovnajúcej sa 20 % nahradeného výkonu motora. Zníženie výkonu motorov o 20 % sa stanoví na základe referenčných úrovní v súlade s článkom 11 ods. 4.
2. Vykonávacie pravidlá na uplatňovanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 14
Výmena informácií
1. Komisia predloží každý rok súhrn výsledkov úsilia členských štátov vynaloženého na dosiahnutie trvalo udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a príležitosťami na rybolov. Tento súhrn musí vychádzať z ročných správ, ktoré každý členský štát zašle Komisii najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roku.
Súhrn Komisie, ku ktorému sa priložia správy členských štátov, sa zašle do konca roku Európskemu parlamentu a Rade spolu so stanoviskami VTHVRH a Výboru pre rybolov a akvakultúru zriadeného podľa článku 30 ods. 1.
2. Vykonávacie pravidlá pre tieto výmeny sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 15
Register rybárskej flotily
1. Každý členský štát vedie register flotily rybárskych lodí spoločenstva, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, ktorý musí obsahovať minimálne informácie o charakteristikách lodí a činnosti, ktorá je potrebná na riadenie opatrení zavedených na úrovni spoločenstva.
2. Každý členský štát poskytne Komisii informácie uvedené v odseku 1.
3. Komisia zriadi register rybárskych lodí spoločenstva obsahujúci informácie, ktoré obdrží podľa odseku 2 a poskytne ich členským štátom. Musí pritom postupovať v súlade s ustanoveniami spoločenstva o ochrane osobných údajov.
4. Informácie uvedené v odseku 1 a spôsob ich poskytovania uvedeného v odsekoch 2 a 3 sa určí v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 16
Podmienenosť finančnej pomoci spoločenstva a zníženie výlovu
1. Finančná pomoc podľa nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá a dojednania týkajúce sa štrukturálnej pomoci spoločenstva v rybárskom odvetví ( 13 ), s výnimkou finančných prostriedkov na zošrotovanie rybárskych lodí, sa môžu poskytnúť len vtedy, ak členský štát splnil články 11, 13 a 15 tohto nariadenia a poskytol informácie požadované nariadením Rady (ES) č. 2792/99 a nariadením Komisie (ES) č. 366/2001 ( 14 ).
V tejto súvislosti Komisia po tom, keď umožní príslušnému členskému štátu, aby sa k tomu vyjadril, a pokiaľ je to primerané stupňu nedodržania ustanovení nariadení, finančnú pomoc podľa nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 príslušnému členskému štátu pozastaví.
2. Ak sa Komisia na základe dostupných informácii domnieva, že kapacita flotily niektorého členského štátu prevyšuje kapacitu, ktorú je povinný rešpektovať podľa článkov 11, 13 a 15, informuje o tom príslušný členský štát. Tento členský štát okamžite zníži výlov na úroveň, ktorá by existovala pri dodržaní článkov 11, 13 a 15 bez toho, aby to malo vplyv na povinnosti vyplývajúce z týchto článkov. Príslušné členské štáty oznámia svoj plán na zníženie kapacity Komisii na overenie v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2, či zníženie zodpovedá prekročeniu kapacity alebo nie.
KAPITOLA IV
PRAVIDLÁ O PRÍSTUPE DO VÔD A K ZDROJOM RÝB
Článok 17
Všeobecné pravidlá
1. Rybárske lode spoločenstva majú rovnaký prístup do vôd a k zdrojom rýb vo všetkých vodách spoločenstva iným, ako sú vody uvedené v odseku 2, s výnimkou opatrení prijatých podľa kapitoly II.
2. Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú ich výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do ich súdnej právomoci, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014 povolenie vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží. Tým nie sú dotknuté dojednania pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou ostatných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a dojednania uvedené v prílohe I, v ktorej sú pre každý členský štát stanovené zemepisné oblasti v rámci pobrežných pásiem ostatných členských štátov, kde sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknuté druhy.
Komisia do 31. decembra 2011 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dojednaniach uvedených v tomto odseku. Rada do 31. decembra 2012 rozhodne o ustanoveniach, ktoré budú vychádzať z vyššie uvedených dojednaní.
Článok 18
Shetlandy
1. Pre druhy rýb osobitného významu v oblasti definovanej v prílohe II, ktoré sú biologicky citlivé z dôvodu charakteristík ich využívania, sa rybárska činnosť rybárskych lodí spoločenstva s dĺžkou medzi kolmicami najmenej 26 metrov, čo sa týka druhov rýb žijúcich na alebo pri dne iných ako je nórska sliznatka slepá a treska poutassou, riadi systémom predchádzajúceho oprávnenia v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení a najmä v prílohe II.
2. Podrobné pravidlá pre uplatňovanie a postupy vykonávania odseku 1 sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.
Článok 19
Prehodnotenie pravidiel prístupu
1. Komisia do 31. decembra 2003 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pravidlách týkajúcich sa prístupu do vôd a k zdrojom rýb, ktoré sú ustanovené v legislatíve spoločenstva, iných, ako sú pravidlá uvedené v článku 17 ods. 2, ktorá vyhodnotí tieto pravidlá z hľadiska cieľov ochrany a trvalo udržateľného využívania zdrojov.
2. Na základe správy uvedenej v odseku 1 a so zreteľom na princíp ustanovený v článku 17 ods. 1 Rada do 31. decembra 2004 rozhodne o prípadných úpravách, ktoré je potrebné v týchto pravidlách vykonať.
Článok 20
Prideľovanie príležitostí na rybolov
1. Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o limitoch pre úlovky a/alebo výlov a o rozdelení príležitostí na rybolov medzi členské štáty, ako aj o podmienkach súvisiacich s týmito limitmi. Príležitosti na rybolov sa rozdelia medzi členské štáty takým spôsobom, aby sa pre každý členský štát zabezpečila relatívna stabilita rybárskych činností pre každý druh rýb alebo pre každú oblasť rybolovu.
2. Keď Komisia stanoví nové príležitosti na rybolov, Rada rozhodne o rozdelení týchto príležitostí, berúc do úvahy záujmy každého členského štátu.
3. Každý členský štát rozhodne o spôsobe rozdelenia príležitostí na rybolov priznaných tomuto členskému štátu v súlade s právom spoločenstva medzi lode plaviace sa pod jeho vlajkou. O spôsobe rozdelenia informuje Komisiu.
4. Rada stanoví príležitosti na rybolov, ktoré sú vo vodách spoločenstva k dispozícii pre tretie krajiny a pridelí tieto príležitosti každej tretej krajine.
5. Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky alebo časť príležitostí na rybolov, ktoré im boli pridelené.
KAPITOLA V
SYSTÉM SPOLOČENSTVA PRE KONTROLU A PRESADZOVANIE DODRŽIAVANIA PRAVIDIEL
Článok 21
Systém Spoločenstva na kontrolu a presadzovanie
Kontroluje sa prístup k vodám a zdrojom a vykonávanie činností uvedených v článku 1 a presadzuje sa dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Na tento účel sa zriaďuje systém Spoločenstva na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.
▼M2 —————
KAPITOLA VI
ROZHODOVANIE A KONZULTÁCIE
Článok 29
Postup prijímania rozhodnutí
Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, Rada koná v súlade s postupom ustanoveným v článku 37 Zmluvy.
Článok 30
Výbor pre rybolov a akvakultúru
1. Komisii pomáha výbor pre rybolov a akvakultúru.
2. Pri odvolávaní sa na tento odsek sa uplatnia články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovená na 20 pracovných dní.
3. Pri odvolávaní sa na tento odsek sa uplatnia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovená na 60 pracovných dní.
4. Výbor si prijme vlastný rokovací poriadok.
Článok 31
Regionálne poradné rady
1. Zriadia sa regionálne poradné rady, ktoré budú prispievať k dosahovaniu cieľov článku 2 ods. 1, najmä radiť Komisii vo veciach rybného hospodárstva v súvislosti s určitými morskými oblasťami alebo rybárskymi pásmami.
2. Rybárske poradné rady majú byť zložené najmä z rybárov a ďalších zástupcov, ktorých sa spoločná politika v oblasti rybolovu týka, ako sú napríklad zástupcovia odvetví rybolovu a akvakultúry, zástupcovia záujmov životného prostredia a spotrebiteľov a vedeckí odborníci zo všetkých členských štátov, ktoré sa zaujímajú o rybolov v príslušnej morskej oblasti alebo rybárskom pásme.
3. Zástupcovia národných alebo regionálnych správ, ktoré majú záujem o rybolov v príslušnej morskej oblasti alebo rybárskom pásme, majú právo zúčastňovať sa na práci regionálnych poradných rád ako členovia alebo pozorovatelia. Komisia sa môže zúčastňovať ich zasadnutí.
4. Komisia sa môže radiť s regionálnymi poradnými radami v súvislosti s návrhmi opatrení, ako sú napríklad ročné plány na obnovu alebo hospodárenie, ktoré sa majú prijať na základe článku 37 zmluvy, ktoré má v úmysle predložiť a ktoré sa týkajú konkrétne rybolovu v príslušnej oblasti. Komisia a členské štáty sa s nimi môžu radiť aj v súvislosti s ďalšími opatreniami. Tieto konzultácie nemajú vplyv na konzultácie s VTHVRH a s Výborom pre rybolov a akvakultúru.
5. Regionálne poradné rady môžu:
a) predkladať Komisii alebo členským štátom odporúčania alebo návrhy z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie alebo niektorého členského štátu o záležitostiach, ktoré sa týkajú rybného hospodárstva;
b) informovať Komisiu alebo príslušný členský štát o problémoch týkajúcich sa vykonávania pravidiel spoločenstva a predložiť Komisii alebo príslušnému členskému štátu odporúčania a návrhy na riešenie týchto problémov;
c) vykonávať všetky ďalšie činnosti potrebné na plnenie svojich funkcií.
Regionálne poradné rady informujú o svojej činnosti Výbor pre rybolov a akvakultúru.
Článok 32
Postup zriaďovania regionálnych poradných rád
O zriadení regionálnej poradnej rady rozhoduje Rada. Regionálna poradná Rada sa vzťahuje na morské oblasti spadajúce do pôsobnosti aspoň dvoch členských štátov. Regionálna poradná Rada si prijme vlastný rokovací poriadok.
Článok 33
Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo
1. Zriadi sa vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (VTHVRH). S VTHVRH sa majú pravidelne konzultovať veci týkajúce sa ochrany a hospodárenia so živými vodnými zdrojmi, vrátane biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických otázok.
2. Komisia zohľadní odporúčania VTHVRH pri predkladaní návrhov o rybnom hospodárstve podľa tohto nariadenia.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 34
Zrušenie
1. Týmto sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 3760/92 a (EHS) č. 101/76.
2. Odkazy na ustanovenia nariadení zrušených v odseku 1 sa považujú za odkazy na zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia.
Článok 35
Hodnotenie
Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o plnení spoločnej politiky v oblasti rybolovu s ohľadom na kapitoly II a III do konca roku 2012.
Článok 36
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2003.
Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
PRÍSTUP DO POBREŽNÝCH VÔD V ZMYSLE ČLÁNKU 17 ODS. 2
1. POBREŽNÉ VODY SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA
A. PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Berwick-upon-Tweed východOstrov Coquet východ |
Slede |
Neobmedzený |
|
2.Flamborough Head východSpurn Head východ |
Slede |
Neobmedzený |
|
3.Lowestoft východLyme Regis juh |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
4.Lyme Regis juhEddystone juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
5.Eddystone juhLongships juhozápad |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Hrebenatky |
Neobmedzený |
|
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
Langusty |
Neobmedzený |
|
|
6.Longships juhozápadHartland Point severozápad |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Langusty |
Neobmedzený |
|
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
7.Od Hartland Pointu po líniu severne od ostrova Lundy |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
8.Od línie priamo na západ od ostrova Lundy po prístav Cardigan |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
9.Point Lynas severMajáková loď v Morecambe východ |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
10.Grófstvo Down |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
11.Ostrov New severovýchodOstrov Sanda juhozápad |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
12.Port Stewart severBarra Head západ |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
13.Zemepisná šírka 57° 40' SButt of Lewis západ |
Všetky druhy s výnimkou lastúrnikov |
Neobmedzený |
|
14.St Kilda, Flannanské ostrovy |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
15.Západne od línie spájajúcej maják v Butt of Lewis s bodom 59° 30' S — 5° 45' Z |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
B. PRÍSTUP PRE ÍRSKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Point Lynas severMull of Galloway juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
2.Mull of Oa západBarra Head západ |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
C. PRÍSTUP PRE NEMECKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Východne od Shetlandskych a Faerských ostrovov medzi líniami tiahnúcimi sa priamo na juhovýchod od majáka v Sumbrugh Head priamo na severovýchod od majáka v Skroo a priamo na juhozápad od majáka v Skadan |
Slede |
Neobmedzený |
|
2.Berwick-upon-Tweed východ, maják v Whitby High východ |
Slede |
Neobmedzený |
|
3.Maják v North Foreland východ, nový maják v Dungeness juh |
Slede |
Neobmedzený |
|
4.Pásmo okolo St Kilda |
Slede |
Neobmedzený |
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
|
5.Od majáka v Butt of Lewis západ po líniu spájajúcu maják v Butt of Lewis a bod 59° 30' S — 5° 45' Z |
Slede |
Neobmedzený |
|
6.Pásmo okolo North Rona a Sulisker (Sulasgeir) |
Slede |
Neobmedzený |
D. PRÍSTUP PRE HOLANDSKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Východne od Shetlandskych a Faerských ostrovov medzi líniami tiahnúcimi sa priamo na juhovýchod od majáka v Sumbrugh Head priamo na severovýchod od majáka v Skroo a priamo na juhozápad od majáka v Skadan |
Slede |
Neobmedzený |
|
2.Berwick-upon-Tweed východ, Flamborough Head východ |
Slede |
Neobmedzený |
|
3.North Foreland východ, nový maják v Dungeness juh |
Slede |
Neobmedzený |
E. PRÍSTUP PRE BELGICKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Berwick-upon-Tweed východOstrov Coquer východ |
Slede |
Neobmedzený |
|
2.Cromer severNorth Foreland východ |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
3.North Foreland východNový maják v Dungeness juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Slede |
Neobmedzený |
|
|
4.Nový maják v Dungeness juh, Selsey Bill juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
5.Straight Point juhovýchod, South Bishop severozápad |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
2. POBREŽNÉ VODY ÍRSKA
A. PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Írske pobrežie (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Erris Head severozápadSybil Point západ |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
2.Mizen Head juhStags juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
|
3.Stags juhCork juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
|
Slede |
Neobmedzený |
|
|
4.Cork juh, Carnsore Point juh |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
5.Carnsore Point juh, Haulbowline juhovýchod |
Všetky druhy s výnimkou lastúrnikov |
Neobmedzený |
B. PRÍSTUP PRE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Írske pobrežie (6 až 12 míľ) |
||
|
1.Mine Head juhHook Point |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Slede |
Neobmedzený |
|
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
|
2.Hook PointCarlingford Lough |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Slede |
Neobmedzený |
|
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
|
Homáre |
Neobmedzený |
|
|
Hrebenatky |
Neobmedzený |
|
C. PRÍSTUP PRE HOLANDSKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Írske pobrežie (6 až 12 míľ) |
||
|
1.Stags juhCarnsore Point juh |
Slede |
Neobmedzený |
|
Makrely |
Neobmedzený |
|
D. PRÍSTUP PRE NEMECKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Írske pobrežie (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Old Head of Kinsale juhCarnsore Point juh |
Slede |
Neobmedzený |
|
2.Cork juhCarnsore Point juh |
Makrely |
Neobmedzený |
E. PRÍSTUP PRE BELGICKO
|
Geografická oblasť |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Írske pobrežie (6 až 12 námorných míľ) |
||
|
1.Cork juhCarnsore Point juh |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
2.Wicklow Head východCarlingford Lough juhovýchod |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
3. POBREŽNÉ VODY BELGICKA
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
3 až 12 námorných míľ |
Holandsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Francúzsko |
Slede |
Neobmedzený |
4. POBREŽNÉ VODY DÁNSKA
|
Geografické oblasti |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Severného mora (od dánsko-nemeckých hraníc po Hanstholm) (6 až 12 námorných míľ) |
Nemecko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
Krevety a garnáty |
Neobmedzený |
||
|
Od dánsko-nemeckých hraníc po Blåvands Huk |
Holandsko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
Druhy s guľovitým telom |
Neobmedzený |
||
|
Od Blåvands Huk po Bovbjerg |
Belgicko |
Treska |
Neobmedzený len počas júna a júla |
|
Treska škvrnitá |
Neobmedzený len počas júna a júla |
||
|
Nemecko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
|
Holandsko |
Platesy |
Neobmedzený |
|
|
Morské jazyky |
Neobmedzený |
||
|
Od Thyborønu po Hanstholm |
Belgicko |
Treska bez fúzov |
Neobmedzený len počas júna a júla |
|
Platesy |
Neobmedzený len počas júna a júla |
||
|
Nemecko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Treska |
Neobmedzený |
||
|
Treska tmavá |
Neobmedzený |
||
|
Treska škvrnitá |
Neobmedzený |
||
|
Makrely |
Neobmedzený |
||
|
Slede |
Neobmedzený |
||
|
Treska bez fúzov |
Neobmedzený |
||
|
Holandsko |
Treska |
Neobmedzený |
|
|
Platesy |
Neobmedzený |
||
|
Morské jazyky |
Neobmedzený |
||
|
Skagerrak (od Hanstholmu po Skagen) (4 až 12 námorných míľ) |
Belgicko |
Platesy |
Neobmedzený len počas júna a júla |
|
Nemecko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Treska |
Neobmedzený |
||
|
Treska tmavá |
Neobmedzený |
||
|
Treska škvrnitá |
Neobmedzený |
||
|
Makrely |
Neobmedzený |
||
|
Slede |
Neobmedzený |
||
|
Treska bez fúzov |
Neobmedzený |
||
|
Holandsko |
Treska |
Neobmedzený |
|
|
Platesy |
Neobmedzený |
||
|
Morské jazyky |
Neobmedzený |
||
|
Kattegat |
Nemecko |
Treska |
Neobmedzený |
|
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
||
|
Homáre |
Neobmedzený |
||
|
Slede |
Neobmedzený |
||
|
Na sever od Zeeland po rovnobežku prechádzajúcu cez maják v Forsnas |
Nemecko |
Šproty |
Neobmedzený |
|
Baltské more (vrátane Belts, Sound, Bornholm) 3 až 12 námorných míľ |
Nemecko |
Druhy rýb s ploským telom |
Neobmedzený |
|
Treska |
Neobmedzený |
||
|
Slede |
Neobmedzený |
||
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Úhory |
Neobmedzený |
||
|
Lososy |
Neobmedzený |
||
|
Treska bez fúzov |
Neobmedzený |
||
|
Makrely |
Neobmedzený |
||
|
Skagerrak (4 až 12 míľ) |
Švédsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Kattegat (3 (1) až 12 míľ) |
Švédsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Baltské more (4 až 12 míľ) |
Švédsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
(1) Merané od pobrežia. |
|||
5. POBREŽNÉ VODY NEMECKA
|
Geografické oblasti |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Severného mora (3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie |
Dánsko |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Ryby rodu Ammedytes |
Neobmedzený |
||
|
Holandsko |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
|
Krevety a garnáty |
Neobmedzený |
||
|
Od dánsko-nemeckých hraníc po severný cíp Amrumu na 54° 43' S |
Dánsko |
Krevety a garnáty |
Neobmedzený |
|
Pásmo okolo Helgolandu |
Spojené kráľovstvo |
Treska |
Neobmedzený |
|
Platesy |
Neobmedzený |
||
|
Baltské pobrežie (3 až 12 míľ) |
Dánsko |
Treska |
Neobmedzený |
|
Platesy |
Neobmedzený |
||
|
Slede |
Neobmedzený |
||
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Úhory |
Neobmedzený |
||
|
Treska bez fúzov |
Neobmedzený |
||
|
Makrely |
Neobmedzený |
6. POBREŽNÉ VODY FRANCÚZSKA A ZÁMORSKÝCH DEPARTEMENTOV
|
Geografické oblasti |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie severovýchodného Atlantického oceánu (6 až 12 námorných míľ) |
|||
|
Od belgicko-francúzskych hraníc na východ od departementu Manche (ústie rieky Vire-Grandcamp les Bains 49° 23' 30" S — 1° 2' ZSSV) |
Belgicko |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
Hrebenatky |
Neobmedzený |
||
|
Holandsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
|
Od Dunkerque (2° 20' V) po Cap d'Antifer (0° 10' V) |
Nemecko |
Slede |
Neobmedzený len počas októbra až decembra |
|
od belgicko-francúzskych hraníc po Cap d'Alprech západ (50° 42' 30" S — 1° 33' 30" V) |
Spojené kráľovstvo |
Slede |
Neobmedzený |
|
Pobrežie Atlantického oceánu (6 až 12 námorných míľ) |
|||
|
Od španielsko-francúzskych hraníc po 46° 08' S |
Španielsko |
Ančovičky |
Cielený rybolov, neobmedzený len od 1. marca do 30. júna |
|
Rybolov na živé návnady len od 1. júla do 31. októbra |
|||
|
Sardinky |
Neobmedzený len od 1. januára do 28. februára a od 1. júla do 31. decembra, |
||
|
Okrem toho, činnosti týkajúce sa vyššie uvedených druhov sa musia vykonávať v súlade s a v rámci limitov činností vykonávaných v roku 1984 |
|||
|
Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ) |
|||
|
Španielske hranice — Cap Leucate |
Španielsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
7. POBREŽNÉ VODY ŠPANIELSKA
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Pobrežie Atlantického oceánu (6 až 12 námorných míľ) |
|||
|
Od francúzsko-španielskych hraníc po maják v Cap Mayor (3° 47' Z) |
Francúzsko |
Druhy žijúce v stredne hlbokých vodách, aby boli bližšie pri hladine |
Neobmedzený v súlade a v rámci limitov činností vykonávaných v roku 1984 |
|
Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ) |
|||
|
Francúzske hranice — Cap Creus |
Francúzsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
8. POBREŽNÉ VODY HOLANDSKA
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
(3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie |
Belgicko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Dánsko |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
|
|
Šproty |
Neobmedzený |
||
|
Ryby rodu Ammedytes |
Neobmedzený |
||
|
Kranas obyčajný |
Neobmedzený |
||
|
Nemecko |
Treska |
Neobmedzený |
|
|
Krevety a garnáty |
Neobmedzený |
||
|
(6 až 12 námorných míľ) celé pobrežie |
Francúzsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Južný bod Texelu, západne smerom k holadsko-nemeckým hraniciam |
Spojené kráľovstvo |
Druhy žijúce na alebo pri morskom dne |
Neobmedzený |
9. POBREŽNÉ VODY FÍNSKA
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Baltské more (4 až 12 míľ) (1) |
Švédsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
(1) 3 až 12 míľ okolo ostrova Bogskär. |
|||
10. POBREŽNÉ VODY ŠVÉDSKA
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
Skagerrak (4 až 12 námorných míľ) |
Dánsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Kattegat (3 (1) až 12 míľ) |
Dánsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Baltské more (4 až 12 míľ) |
Dánsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
Fínsko |
Všetky druhy |
Neobmedzený |
|
|
(1) Merané od pobrežia. |
|||
11. POBREŽNÉ VODY CHORVÁTSKA ( 15 )
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
12 míľ vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Chorvátska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana) |
Slovinsko |
Druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel |
100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami |
12. POBREŽNÉ VODY SLOVINSKA ( 16 )
|
Geografická oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo konkrétna charakteristika |
|
12 míľ, vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Slovinska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana) |
Chorvátsko |
Druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel |
100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami |
PRÍLOHA II
SHETLANDY
A. Geografické obmedzenia
Od bodu na západnom pobreží Škótska so zemepisnou šírkou 58° 30' S po 59° 30' S — 6° 15' Z
Od 58° 30' S — 6° 15' Z po 59° 30' S — 5° 45' Z
Od 59° 30' S — 5° 45' Z po 59° 30' S — 3° 45' Z
Pozdĺž 12. námornej míle severne od Orknejských ostrovov
Od 59° 30' S — 3° 00' Z po 61° 00' S — 3° 00' Z
Od 61° 00' S — 3° 00' Z po 61° 00' S — 0° 00' Z
Pozdĺž 12. námornej míle severne od Shetlandských ostrovov
Od 61° 00' S — 0°00' Z po 59°30' S — 0°00' Z
Od 59° 30' S — 0°00' Z po 59°30' S — 1°00' Z
Od 59° 30' S — 1°00' Z po 59°00' S — 1°00' Z
Od 59° 00' S — 1°00' Z po 59°00' S — 2°00' Z
Od 59° 00' S — 2°00' Z po 58°30' S — 2°00' Z
Od 58° 30' S — 2°00' Z po 58°30' S — 3°00' Z
Od 58° 30' S — 3°00' Z po východné pobrežie Škótska na zemepisnej šírke 58° 30' S.
B. Povolený výlov
Maximálny počet plavidiel s dĺžkou minimálne 26 metrov, ktoré môžu loviť druhy rýb žijúcich na alebo pri morskom dne, iné ako nórska sliznatka slepá a treska poutassou:
|
Členský štát |
Povolený počet rybárskych lodí |
|
Francúzsko |
52 |
|
Spojené kráľovstvo |
62 |
|
Nemecko |
12 |
|
Belgicko |
2 |
( 1 ) Ú. v. ES C 203 E, 27.8.2002, s. 284.
( 2 ) Stanovisko doručené 5. decembra 2002 (v úradnom vestníku zatiaľ neuverejnené).
( 3 ) Ú. v. ES L 389, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1181/98 (Ú. v. ES L 164, 9.6.1998, s. 1).
( 4 ) Ú. v. ES C 105, 7.5.1981, s. 1.
( 5 ) Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1965/2001 (Ú. v. ES L 268, 9.10.2001, s. 23).
( 6 ) Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 5.
( 7 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
( 8 ) Ú. v. ES L 20, 28.1.1976, s. 19.
( 9 ) Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3259/94 (Ú. v. ES L 339, 29.12.1994, s. 11).
( 10 ) Ú. v. EÚ L 203, 4.8.2005, s. 3.
( 11 ) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.
( 12 ) Ú. v. ES L 175, 3.7.1997, s. 27. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2002/70/ES (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 77).
( 13 ) Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 179/2002 (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 25).
( 14 ) Ú. v. ES L 55, 24.2.2001, s. 3.
( 15 ) Uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme.
( 16 ) Uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme.