02010R1093 — SK — 26.06.2021 — 008.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, (Ú. v. ES L 331 15.12.2010, s. 12) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1022/2013 z 22. októbra 2013, |
L 287 |
5 |
29.10.2013 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 |
L 60 |
34 |
28.2.2014 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, |
L 173 |
190 |
12.6.2014 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, |
L 225 |
1 |
30.7.2014 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 |
L 337 |
35 |
23.12.2015 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1717 zo 14. novembra 2018, |
L 291 |
1 |
16.11.2018 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 |
L 314 |
1 |
5.12.2019 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, |
L 334 |
1 |
27.12.2019 |
|
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1093/2010
z 24. novembra 2010,
ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES
KAPITOLA I
ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE
Článok 1
Zriadenie a predmet činnosti
Orgán pre bankovníctvo koná aj v rámci právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 ( 8 ) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 ( 9 ), a to v rozsahu, v akom sa uvedená smernica a nariadenie vzťahujú na prevádzkovateľov finančného sektora a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad. Výhradne na uvedený účel vykonáva orgán pre bankovníctvo úlohy udelené právne záväzným aktom Únie Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 10 ) alebo Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 11 ). Pri vykonávaní takýchto úloh sa orgán pre bankovníctvo poradí s uvedenými európskymi orgánmi dohľadu a informuje ich o svojich činnostiach týkajúcich sa akéhokoľvek subjektu, ktorý je „finančnou inštitúciou“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, alebo „účastníkom finančného trhu“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Cieľom orgánu pre bankovníctvo je chrániť verejný záujem prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, jej občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre bankovníctvo v rámci svojich príslušných právomocí prispieva k:
zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu;
zaisteniu integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov;
posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu;
predchádzaniu regulačnej arbitráži a presadzovaniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;
zabezpečeniu, aby úverové a iné riziká podliehali náležitej regulácii a dohľadu;
zvyšovaniu ochrany zákazníka a spotrebiteľa;
zlepšovaniu konvergencie dohľadu v rámci vnútorného trhu; a
predchádzaniu využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
Na tieto účely orgán pre bankovníctvo prispieva k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v odseku 2 tohto článku, podporuje konvergenciu dohľadu a v súlade s článkom 16a poskytuje stanoviská pre Európsky parlament, Radu a Komisiu.
Orgán pre bankovníctvo pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť systémovým rizikám, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.
Orgán pre bankovníctvo koná pri vykonávaní svojich úloh nezávisle, objektívne a nediskriminačným a transparentným spôsobom v záujme Únie ako celku a všade tam, kde je to relevantné, dodržiava zásadu proporcionality. Orgán pre bankovníctvo koná zodpovedne a bezúhonne a zabezpečuje, aby sa so všetkými zainteresovanými stranami zaobchádzalo spravodlivo.
Obsah a forma činností a opatrení orgánu pre bankovníctvo, najmä pokiaľ ide o usmernenia, odporúčania, stanoviská, otázky a odpovede, návrhy regulačných predpisov a návrhy vykonávacích predpisov, plne rešpektujú uplatniteľné ustanovenia tohto nariadenia a legislatívnych aktov uvedených v odseku 2. V rozsahu povolenom a relevantnom podľa uvedených ustanovení musia byť činnosti a opatrenia orgánu pre bankovníctvo v súlade so zásadou proporcionality, náležite zohľadňovať povahu, rozsah a zložitosť rizík vyplývajúcich z obchodnej činnosti finančnej inštitúcie, podniku, iného subjektu alebo finančnej aktivity, ktoré sú ovplyvnené činnosťami a opatreniami orgánu pre bankovníctvo.
Článok 2
Európsky systém finančného dohľadu
ESFS tvoria:
Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) na účely vykonávania úloh vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 a v tomto nariadení;
orgán pre bankovníctvo;
Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 12 );
Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 13 );
Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) na účely vykonávania úloh vymedzených v článkoch 54 až 57 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;
príslušné orgány alebo orgány dohľadu vymedzené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právomoci, odkazy v tomto nariadení týkajúce sa dohľadu zahŕňajú všetky relevantné činnosti všetkých príslušných orgánov vykonávané v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.
Článok 3
Zodpovednosť orgánov
Článok 4
Vymedzenia pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik podliehajúci regulácii a dohľadu v súlade s ktorýmkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2;
„prevádzkovateľ finančného sektora“ je „subjekt“ uvedený v článku 2 smernice (EÚ) 2015/849, ktorý je buď finančnou inštitúciou v zmysle vymedzenia v bode 1 tohto článku alebo v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo účastníkom finančného trhu v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;
„príslušné orgány“ sú:
príslušné orgány v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa úloh, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;
v súvislosti so smernicou 2002/65/ES orgány a subjekty príslušné zabezpečovať súlad s požiadavkami uvedenej smernice zo strany finančných inštitúcií;
v súvislosti so smernicou (EÚ) 2015/849 orgány a subjekty, ktoré vykonávajú dohľad nad prevádzkovateľmi finančného sektora a sú príslušné zabezpečovať ich súlad s požiadavkami uvedenej smernice;
v súvislosti so systémami ochrany vkladov subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ, alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice, a príslušné správne orgány uvedené v uvedenej smernici;
v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 14 ) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 15 ) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice 2014/59/EÚ, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená nariadením (EÚ) č. 806/2014 a Rada a Komisia pri prijímaní opatrení podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, s výnimkou prípadov, keď vykonávajú diskrečné právomoci alebo prijímajú politické rozhodnutia;
„príslušné orgány“ uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ ( 16 ), v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 ( 17 ), v smernici (EÚ) 2015/2366, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES ( 18 ) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 ( 19 );
„subjekty a orgány“ uvedené v článku 20 smernice 2008/48/ES;
Článok 5
Právne postavenie
Článok 6
Zloženie
Orgán pre bankovníctvo má toto zloženie:
rada orgánov dohľadu, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 43;
riadiaca rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 47;
predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 48;
výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 53;
odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 60.
Článok 7
Sídlo
Orgán pre bankovníctvo má sídlo v Paríži vo Francúzsku.
Umiestnenie sídla orgánu pre bankovníctvo nemá vplyv na výkon jeho úloh a právomocí, na organizáciu jeho riadiacej štruktúry, prevádzku jeho hlavnej organizácie alebo na hlavné financovanie jeho činností, pričom v prípade potreby umožňuje spoločné využívanie s kagentúrami Únie administratívnych podporných služieb a služieb správy zariadení, ktoré nesúvisia s hlavnými činnosťami orgánu pre bankovníctvo. Komisia do 30. marca 2019 a potom každých 12 mesiacov podá Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako Európske orgány dohľadu plnia uvedenú požiadavku.
KAPITOLA II
ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE BANKOVNÍCTVO
Článok 8
Úlohy a právomoci orgánu pre bankovníctvo
Orgán pre bankovníctvo má tieto úlohy:
na základe legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä vypracúvaním návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, usmernení, odporúčaní a ďalších opatrení vrátane stanovísk;
vypracovať a aktualizovať príručku dohľadu Únie nad finančnými inštitúciami v Únii, v ktorej sa stanovia najlepšie postupy dohľadu a vysokokvalitné metodiky a procesy a zohľadnia sa okrem iného meniace sa obchodné postupy a obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií a trhov;
vypracovať a aktualizovať príručku riešenia krízových situácií Únie zameranú na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií v Únii, v ktorej sa stanovia najlepšie postupy a vysokokvalitné metodiky a procesy na riešenie krízových situácií a zohľadní sa práca Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a meniace sa obchodné postupy a obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií a trhov;
prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaistením konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulatórnej arbitráži, posilňovaním a monitorovaním nezávislosti dohľadu, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad finančnými inštitúciami, zabezpečovaním súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;
uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;
úzko spolupracovať s ESRB, najmä poskytovaním informácií ESRB potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;
organizovať a vykonávať partnerské preskúmania príslušných orgánov, a v tejto súvislosti vydávať usmernenia a odporúčania a identifikovať najlepšie postupy s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;
monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti, v relevantných prípadoch aj vývoj týkajúci sa trendov v oblasti úverov, najmä pre domácnosti a MSP, a v oblasti inovatívnych finančných služieb s náležitým prihliadnutím na vývoj týkajúci sa environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov;
vykonávať analýzy trhov s cieľom zaistiť si informácie potrebné na plnenie funkcií orgánu pre bankovníctvo;
podporovať, ak je to relevantné, ochranu vkladateľov, spotrebiteľov a investorov, najmä s ohľadom na nedostatky v cezhraničnom kontexte a s ohľadom na súvisiace riziká;
presadzovať jednotné a súdržné pôsobenie kolégií orgánov dohľadu, monitorovanie, hodnotenie a meranie systémového rizika, vypracúvanie a koordináciu plánov na ozdravenie a riešenie problémov, zabezpečovanie vysokej úrovne ochrany vkladateľov a investorov v celej Únii, ako aj vývoj metód na riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií a posudzovanie potreby vhodných finančných nástrojov s cieľom posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zapojenými do krízového manažmentu, pokiaľ ide o cezhraničné inštitúcie, ktoré môžu predstavovať systémové riziko, a to v súlade s článkami 21 až 26;
prispievať k vytvoreniu spoločnej stratégie Únie pre finančné údaje;
plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v iných legislatívnych aktoch;
na svojej internetovej stránke uverejňovať a pravidelne aktualizovať informácie zo svojej oblasti činnosti, predovšetkým v rámci oblasti svojej pôsobnosti, o registrovaných finančných inštitúciách s cieľom zabezpečiť, aby mala verejnosť ľahký prístup k informáciám;
uverejňovať na svojom webovom sídle a pravidelne aktualizovať všetky regulačné technické predpisy, vykonávacie technické predpisy, usmernenia, odporúčania a otázky a odpovede pre každý legislatívny akt uvedený v článku 1 ods. 2, ako aj prehľady týkajúce sa aktuálneho stavu prebiehajúcej práce a časového harmonogramu prijatia návrhov regulačných technických predpisov a návrhov vykonávacích technických predpisov;
▼M1 —————
prispievať k predchádzaniu využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vrátane podporovania konzistentného, efektívneho a účinného uplatňovania legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s predchádzaním využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
Pri vykonávaní svojich úloh v súlade s nariadením orgán pre bankovníctvo:
využíva plné právomoci, ktoré má k dispozícii; a
s náležitým zreteľom na cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie finančných inštitúcií plne zohľadňuje rôzne typy, obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií; a
zohľadňuje technologické inovácie, inovatívne a udržateľné obchodné modely, ako aj integráciu environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov.
Orgán pre bankovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä:
vypracovať návrh regulačných technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 10;
vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 15;
vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 16;
vydávať odporúčania, ako sa stanovuje v článku 29a;
vydávať odporúčania v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 3;
vydávať varovania v súlade s článkom 9 ods. 3;
prijímať individuálne rozhodnutia určené príslušným orgánom v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 3;
v prípadoch, ktoré sa týkajú priamo uplatniteľného práva Únie, prijímať individuálne rozhodnutia určené finančným inštitúciám v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;
vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa stanovuje v článku 16a;
poskytovať odpovede na otázky, ako sa stanovuje v článku 16b;
prijímať opatrenia v súlade s článkom 9c;
zhromažďovať nevyhnutné informácie o finančných inštitúciách, ako sa stanovuje v článku 35;
vytvoriť spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu vlastností produktov a distribučných procesov na finančnú situáciu inštitúcií a na ochranu spotrebiteľov;
poskytovať centrálne prístupnú databázu registrovaných finančných inštitúcií vo svojej oblasti pôsobnosti, ak sa to uvádza v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.
Otvorené verejné konzultácie uvedené v článkoch 10, 15, 16 a 16a sa konajú pre čo najširšie publikum s cieľom zabezpečiť inkluzívny prístup voči všetkým zainteresovaným stranám a poskytujú zainteresovaným stranám primeranú lehotu, aby mohli reagovať. Orgán pre bankovníctvo uverejňuje zhrnutie informácií získaných od zainteresovaných strán a prehľad toho, ako sa informácie a názory zhromaždené počas konzultácií použili v návrhu regulačného technického predpisu a návrhu vykonávacieho technického predpisu.
Článok 9
Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a finančných aktivít
Orgán pre bankovníctvo prevezme vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci vnútorného trhu, a to aj prostredníctvom:
zhromažďovania a analyzovania informácií a podávania správ o spotrebiteľských trendoch, ako je vývoj nákladov a poplatkov v oblasti retailových finančných služieb a produktov v členských štátoch;
vykonania hĺbkových tematických preskúmaní trhového správania, dosiahnutia spoločného chápania trhových postupov s cieľom identifikovať možné problémy a analyzovať ich vplyv;
vývoja retailových ukazovateľov rizika pre včasnú identifikáciu možných príčin poškodenia spotrebiteľa;
skúmania a koordinácie finančnej gramotnosti a vzdelávacích iniciatív zo strany príslušných orgánov;
rozvoja noriem odborného vzdelávania pre túto oblasť priemyslu; a
prispievania k rozvoju spoločných pravidiel zverejňovania informácií;
prispievania k vytvoreniu rovnakých podmienok na vnútornom trhu, na ktorom majú spotrebitelia a ostatní používatelia finančných služieb spravodlivý prístup k finančným službám a produktom;
podporovania ďalšieho vývoja v oblasti regulácie a dohľadu, čo by mohlo uľahčiť hlbšiu harmonizáciu a integráciu na úrovni Únie; a
v prípade potreby koordinovania činností príslušných orgánov pri fiktívnych nákupoch.
Orgán pre bankovníctvo preskúmava rozhodnutie uvedené v prvom pododseku v náležitých lehotách a minimálne každých šesť mesiacov. Orgán pre bankovníctvo môže rozhodnúť o ročnom obnovení zákazu po minimálne dvoch za sebou nasledujúcich obnoveniach a na základe náležitej analýzy na posúdenie vplyvu na zákazníka alebo spotrebiteľa.
Členský štát môže požiadať orgán pre bankovníctvo, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. V takom prípade orgán pre bankovníctvo v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 druhom pododseku rozhodne o tom, či toto rozhodnutie potvrdí.
Orgán pre bankovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít alebo praktík a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu a príslušné orgány s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.
Článok 9a
Osobitné úlohy týkajúce sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim
Orgán pre bankovníctvo v rámci svojich príslušných právomocí zohráva vedúcu, koordinačnú a monitorovaciu úlohu pri podpore integrity, transparentnosti a bezpečnosti finančného systému prostredníctvom prijímania opatrení na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na boj proti nim v tomto systéme. V súlade so zásadou proporcionality uvedené opatrenia nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a musia náležite zohľadňovať povahu, rozsah a zložitosť rizík, obchodné postupy, obchodné modely a veľkosť prevádzkovateľov finančného sektora a trhov. Uvedené opatrenia zahŕňajú:
zhromažďovanie informácií od príslušných orgánov o nedostatkoch, ktoré boli zistené počas prebiehajúcich postupov dohľadu a udeľovania povolení v súvislosti s procesmi a postupmi, mechanizmami riadenia, vhodnosťou a primeranosťou, nadobúdaním kvalifikovanej účasti, obchodnými modelmi a činnosťami prevádzkovateľov finančného sektora na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim, ako aj opatreniami, ktoré príslušné orgány prijali v reakcii na tieto závažné nedostatky, ktoré ovplyvňujú jednu alebo viacero požiadaviek legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ich transponujú, v súvislosti s predchádzaním využívaniu finančného systému na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a s bojom proti nim:
porušenie týchto požiadaviek alebo ich potenciálne porušenie zo strany prevádzkovateľa finančného sektora,
neprimerané alebo neúčinné uplatňovanie týchto požiadaviek zo strany prevádzkovateľa finančného sektora alebo
neprimerané alebo neúčinné uplatňovanie vnútorných politík a postupov na dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany prevádzkovateľa finančného sektora.
Príslušné orgány poskytnú všetky takéto informácie orgánu pre bankovníctvo, a to popri splnení všetkých povinností vyplývajúcich z článku 35 tohto nariadenia, a včas informujú orgán pre bankovníctvo o akomkoľvek následnom vývoji v súvislosti s poskytnutými informáciami. Orgán pre bankovníctvo úzko koordinuje svoju činnosť s finančnými spravodajskými jednotkami EÚ (ďalej len „FIU“), ako sa uvádzajú v smernici (EÚ) 2015/849, pričom rešpektuje ich postavenie a povinnosti bez toho, aby sa vytvárala zbytočná duplicita.
Príslušné orgány si v súlade s vnútroštátnym právom môžu vymieňať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považujú za relevantné z hľadiska predchádzania využívaniu finančného systému na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a boja proti nim, s centrálnou databázou uvedenou v odseku 2;
úzku koordináciu a v prípade potreby výmenu informácií s príslušnými orgánmi vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa úloh, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v bodoch 1 a 2 článku 2 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849, ako aj s jednotkami FIU, pričom rešpektuje postavenie a povinnosti jednotiek FIU podľa smernice (EÚ) 2015/849;
vypracúvanie spoločných usmernení a predpisov na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na boj proti nim vo finančnom sektore a podporovanie ich konzistentného vykonávania, najmä vypracovávaním návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov v súlade s mandátom stanoveným v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, usmernení, odporúčaní a iných opatrení vrátane stanovísk, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2;
poskytovanie pomoci príslušným orgánom na základe ich osobitných požiadaviek;
monitorovanie vývoja na trhu a posudzovanie slabých miest a rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu vo finančnom sektore.
Orgán pre bankovníctvo vypracuje do 31. decembra 2020 návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa spresní vymedzenie nedostatkov uvedených v písmene a) prvého pododseku vrátane zodpovedajúcich situácií, v ktorých sa nedostatky môžu vyskytovať, závažnosti nedostatkov, praktického vykonávania zhromažďovania informácií orgánom pre bankovníctvo, ako aj typu informácií, ktoré by sa mali poskytovať podľa písmena a) prvého pododseku. Orgán pre bankovníctvo pri vypracúvaní uvedených technických predpisov zváži objem informácií, ktoré sa majú poskytnúť, a potrebu zabrániť duplicite. Stanoví aj opatrenia na zaistenie účinnosti a dôvernosti.
Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 deleguje právomoc dopĺňať toto nariadenie tak, že prijme regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku tohto odseku.
Orgán pre bankovníctvo vypracuje do 31. decembra 2020 návrh regulačných technických predpisov, v ktorých uvedie, ako sa informácie majú analyzovať a sprístupňovať príslušným orgánom dôverným spôsobom v súlade so zásadou vedieť, čo je potrebné.
Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku.
Na účely prvého pododseku tohto odseku orgán pre bankovníctvo prostredníctvom vnútorného výboru zriadeného podľa odseku 7 tohto článku vypracuje a uplatňuje metódy umožňujúce objektívne hodnotenie, ako aj vysokú kvalitu a konzistentné preskúmanie hodnotení a uplatňovanie metodiky a zabezpečujúce rovnaké podmienky. Uvedený vnútorný výbor vykoná preskúmanie kvality a konzistentnosti hodnotení rizík. Vypracuje návrh hodnotení rizík, ktorý prijme rada orgánov dohľadu v súlade s článkom 44.
Každá inštitúcia, orgán a subjekt uvedený v prvom pododseku vymenuje zo svojich zamestnancov náhradného zástupcu, ktorý môže nahradiť člena, ak sa dotknutá osoba nemôže zúčastniť na zasadnutí. Členské štáty, v ktorých za zabezpečenie súladu so smernicou (EÚ) 2015/849 zo strany prevádzkovateľov finančného sektora zodpovedá viac ako jeden orgán, môžu vymenovať jedného zástupcu za každý príslušný orgán. Bez ohľadu na počet príslušných orgánov zastúpených na zasadnutí má každý členský štát len jeden hlas. Uvedený výbor môže vytvoriť vnútorné pracovné skupiny pre osobitné aspekty svojej činnosti s cieľom pripraviť návrh rozhodnutí tohto výboru. Uvedené skupiny sú otvorené účasti zamestnancov zo všetkých príslušných orgánov zastúpených v tomto výbore a z orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy).
Orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) môžu kedykoľvek predložiť písomné pripomienky k akémukoľvek návrhu rozhodnutia výboru uvedeného v odseku 7 tohto článku. Rada orgánov dohľadu náležite posúdi takéto pripomienky pred prijatím konečného rozhodnutia. Ak sa návrh rozhodnutia zakladá na právomociach udelených orgánu pre bankovníctvo podľa článku 9b, 17 alebo 19 alebo s nimi súvisí a týka sa:
finančných inštitúcií v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo ktoréhokoľvek príslušného orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad, alebo
účastníkov finančného trhu v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 alebo ktoréhokoľvek príslušného orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad.
orgán pre bankovníctvo môže rozhodnutie prijať len so súhlasom Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) v prípade uvedenom v písmene a), alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) v prípade uvedenom v písmene b). Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) oznámia svoje stanoviská orgánu pre bankovníctvo do 20 dní odo dňa, keď výbor uvedený v odseku 7 prijal návrh rozhodnutia. Ak do 20 dní neoznámia orgánu pre bankovníctvo svoje stanoviská ani nepožiadajú o riadne odôvodnené predĺženie lehoty na oznámenie takýchto stanovísk, predpokladá sa, že súhlasia.
Článok 9b
Žiadosť o vyšetrovanie súvisiace s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojom proti nim
Článok 9c
Listy o nekonaní
Orgán pre bankovníctvo prijme opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku iba za mimoriadnych okolností, keď sa domnieva, že uplatňovanie jedného z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo akýchkoľvek delegovaných alebo vykonávacích aktov vychádzajúcich z uvedených legislatívnych aktov môže viesť k závažným problémom, a to z jedného z týchto dôvodov:
orgán pre bankovníctvo sa domnieva, že ustanovenia nachádzajúce sa v takomto akte sa môžu dostať do priameho konfliktu s iným príslušným aktom;
ak je tento akt jedným z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, neexistencia delegovaných alebo vykonávacích aktov, ktorými by sa doplnil alebo špecifikoval dotknutý akt, by mala za následok odôvodnené pochybnosti týkajúce sa právnych dôsledkov vyplývajúcich z legislatívneho aktu alebo jeho riadneho uplatňovania;
neexistencia usmernení a odporúčaní uvedených v článku 16 by mala za následok praktické ťažkosti týkajúce sa uplatňovania príslušného legislatívneho aktu.
V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) a b), orgán pre bankovníctvo poskytne Komisii stanovisko k akýmkoľvek opatreniam, ktoré považuje za vhodné, a to vo forme nového legislatívneho návrhu alebo návrhu nového delegovaného alebo vykonávacieho aktu, ako aj k naliehavosti, ktorá sa podľa posúdenia orgánu pre bankovníctvo na daný problém vzťahuje. Orgán pre bankovníctvo svoje stanovisko zverejní.
V prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) tohto článku posúdi orgán pre bankovníctvo čo najskôr potrebu prijať príslušné usmernenia alebo odporúčania podľa článku 16.
Orgán pre bankovníctvo koná urýchlene, najmä s cieľom prispieť k predchádzaniu problémom uvedeným v odseku 1 vždy, keď je to možné.
Článok 10
Regulačné technické predpisy
Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, môže orgán pre bankovníctvo vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Orgán pre bankovníctvo predloží svoj návrh regulačných technických predpisov na prijatie Komisii. Orgán pre bankovníctvo zároveň zašle uvedený návrh regulačných technických predpisov pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade.
Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.
Pred jeho predložením Komisii vykoná orgán pre bankovníctvo otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú výrazne neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre bankovníctvo tiež požiada o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.
▼M8 —————
Komisia do troch mesiacov od doručenia návrhu regulačného technického prepisu rozhodne, či ho prijme. Komisia včas informuje Európsky parlament a Radu, ak sa prijatie nemôže uskutočniť v lehote troch mesiacov. Komisia môže prijať návrh regulačného technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.
Ak Komisia nemá v úmysle návrh regulačného technického predpisu prijať alebo ho má v úmysle prijať iba sčasti alebo so zmenami, zašle návrh regulačného technického predpisu spolu s vysvetlením, prečo ho neprijme, alebo s odôvodnením jeho zmien späť orgánu pre bankovníctvo. Komisia zašle kópiu svojho listu Európskemu parlamentu a Rade. Orgán pre bankovníctvo môže do šiestich týždňov návrh regulačného technického predpisu zmeniť na základe návrhov zmien Komisie a opätovne ho predložiť Komisii ako formálne stanovisko. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.
Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.
Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačných technických predpisov vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.
Len ak orgán pre bankovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre bankovníctvo.
Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.
Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.
Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.
Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu, môže Komisia regulačný technický predpis prijať.
Ak orgán pre bankovníctvo zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu v šesťtýždňovej lehote predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh regulačných technických predpisov na základe zmien a doplnení navrhovaných orgánom pre bankovníctvo alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.
Článok 11
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 12
Odvolanie delegovania právomoci
Článok 13
Námietky voči regulačným technickým predpisom
Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesú Európsky parlament ani Rada voči regulačnému technickému predpisu námietku, uverejní sa tento predpis v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v nej stanovený.
Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.
Článok 14
Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných technických predpisov
Článok 15
Vykonávacie technické predpisy
Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii vykoná orgán pre bankovníctvo otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýza nie sú výrazne neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre bankovníctvo tiež požiada o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.
Komisia do troch mesiacov od doručenia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho prijme. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia včas informuje Európsky parlament a Radu, ak sa prijatie nemôže uskutočniť v lehote troch mesiacov. Komisia môže prijať návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.
Ak Komisia nemá v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu prijať alebo ho má v úmysle prijať iba čiastočne alebo so zmenami, zašle ho spolu s vysvetlením, prečo ho neprijme, alebo s odôvodnením jeho zmien, späť orgánu pre bankovníctvo. Komisia zašle kópiu svojho listu Európskemu parlamentu a Rade. Orgán pre bankovníctvo môže do šiestich týždňov návrh vykonávacieho technického predpisu zmeniť na základe návrhov zmien Komisie a opätovne ho predložiť Komisii ako formálne stanovisko. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.
Ak orgán pre bankovníctvo nepredložil v lehote šesť týždňov uvedenej v štvrtom pododseku zmenený návrh vykonávacieho technického predpisu alebo predložil návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený v súlade s návrhmi zmien Komisie, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis so zmenami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.
Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.
Len ak orgán pre bankovníctvo nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre bankovníctvo.
Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.
Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.
Komisia takisto zašle návrh vykonávacieho technického predpisu orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu v šesťtýždňovej lehote zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.
Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu, môže Komisia vykonávací technický predpis prijať.
Ak orgán pre bankovníctvo zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu v uvedenej šesťtýždňovej lehote predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe navrhovaných zmien a doplnení od orgánu pre bankovníctvo alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné.
Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.
Článok 16
Usmernenia a odporúčania
Usmernenia a odporúčania musia byť v súlade s mandátom stanoveným v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 alebo v tomto článku.
Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.
Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal alebo má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný orgán nedodržal ani ho nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre bankovníctvo a uvedie dôvody.
Orgán pre bankovníctvo skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať príslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre bankovníctvo sa môže tiež v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.
Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podávajú finančné inštitúcie jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.
Článok 16a
Stanoviská
Článok 16b
Otázky a odpovede
Finančné inštitúcie pred tým, ako predložia otázku orgánu pre bankovníctvo, zvážia, či majú otázku najprv adresovať svojmu príslušnému orgánu.
Pred uverejnením odpovedí na prípustné otázky si orgán pre bankovníctvo môže vyžiadať ďalšie objasnenie otázok, ktoré mu položila fyzická alebo právnická osoba uvedená v tomto odseku.
Článok 17
Porušenie práva Únie
Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve alebo na vlastný podnet, a to aj vtedy, keď je to založené na náležite opodstatnených informáciách od fyzických alebo právnických osôb, a po informovaní dotknutého príslušného orgánu musí orgán pre bankovníctvo uviesť, ako má v úmysle vo veci postupovať a, ak je to vhodné, preskúma údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre bankovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre bankovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie, a to aj vrátane toho, ako sa akty uvedené v článku 1 ods. 2 uplatňujú v súlade s právom Únie.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 35, môže orgán pre bankovníctvo po informovaní dotknutého príslušného orgánu adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo iným príslušným orgánom vždy, keď sa požadovanie informácií od dotknutého príslušného orgánu preukázalo ako nedostatočné alebo sa považuje za nedostatočné na získanie informácií, ktoré sa považujú za potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie.
Adresát takejto žiadosti poskytne orgánu pre bankovníctvo bez zbytočného odkladu jasné, presné a úplné informácie.
Orgán pre bankovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.
Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre bankovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania práva Únie.
Ak príslušný orgán nedodržal právo Únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre bankovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre bankovníctvo alebo z vlastného podnetu vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán vyzve, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre bankovníctvo.
Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.
Orgán pre bankovníctvo a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.
V záležitostiach týkajúcich sa predchádzania využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak príslušné požiadavky v zmysle legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 nie sú priamo uplatniteľné na prevádzkovateľov finančného sektora, orgán pre bankovníctvo môže prijať rozhodnutie, ktorým príslušný orgán požiada, aby dodržal formálne stanovisko uvedené v odseku 4 tohto článku v lehote, ktorá sa v ňom stanovuje. Ak tento orgán uvedené rozhodnutie nedodrží, orgán pre bankovníctvo môže takisto prijať rozhodnutie v súlade s prvým pododsekom. Na tento účel orgán pre bankovníctvo uplatňuje všetko relevantné právo Únie a, ak uvedené právo Únie tvoria smernice, vnútroštátne právo v rozsahu, v akom sa ním transponujú uvedené smernice. Ak príslušné právo Únie tvoria nariadenia a ak sa uvedenými nariadeniami v súčasnosti členským štátom výslovne poskytujú určité možnosti, orgán pre bankovníctvo uplatňuje aj vnútroštátne právo v rozsahu, v akom sa takéto možnosti vykonávajú.
Rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydáva Komisia v súlade s odsekom 4.
Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, zabezpečujú príslušné orgány súlad s formálnym stanoviskom alebo rozhodnutím.
Článok 17a
Ochrana nahlasujúcich osôb
Článok 18
Opatrenia v krízových situáciách
Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre bankovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.
Rada môže na základe žiadosti orgánu pre bankovníctvo, Komisie alebo ESRB a po porade s Komisiou a ESRB a vo vhodných prípadoch aj s ESA prijať rozhodnutie určené orgánu pre bankovníctvo, v ktorom na účely tohto nariadenia určí existenciu krízovej situácie. Rada preskúmava toto rozhodnutie v náležitých intervaloch a minimálne raz za mesiac. V prípade, že sa rozhodnutie po jednom mesiaci neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Rada môže kedykoľvek vyhlásiť ukončenie krízovej situácie.
Ak sa ESRB alebo orgán pre bankovníctvo domnieva, že môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, vydá dôverné odporúčanie určené Rade a poskytne jej posúdenie situácie. Rada následne posúdi, či je potrebné zvolať zasadnutie. V tomto procese sa musí zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti.
Ak Rada rozhodne o existencii krízovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Komisiu.
Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.
Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.
Článok 19
Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách
V prípadoch stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 17, môže orgán pre bankovníctvo pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov v prípadoch, keď príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, s navrhovaným opatrením alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu;
v prípadoch, keď sa v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 stanovuje, že orgán pre bankovníctvo môže pomôcť z vlastného podnetu, ak na základe objektívnych dôvodov možno určiť, že medzi príslušnými orgánmi došlo k sporu.
Ak sa na základe legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 vyžaduje, aby príslušné orgány prijali spoločné rozhodnutie, a ak v súlade s uvedenými aktmi môže orgán pre bankovníctvo z vlastného podnetu pomôcť dotknutým príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku, sa v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedených orgánov v rámci lehôt stanovených v uvedených aktoch predpokladá, že došlo k sporu.
Dotknuté príslušné orgány bez zbytočného odkladu informujú orgán pre bankovníctvo o tom, že sa nedosiahla dohoda, v týchto prípadoch:
ak bola v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 stanovená lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi, a v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
ak lehota uplynula alebo
ak aspoň dva dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych dôvodov dospeli k záveru, že došlo k sporu;
ak nebola v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 stanovená lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi, a v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
ak aspoň dva dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych dôvodov dospeli k záveru, že došlo k sporu, alebo
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, kedy príslušný orgán dostal žiadosť od iného príslušného orgánu, aby prijal určité opatrenia s cieľom dodržať uvedené akty a dožiadaný orgán ešte neprijal rozhodnutie na základe uvedenej žiadosti.
Až do rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 3a v prípadoch, keď si legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú prijatie spoločného rozhodnutia, všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložia svoje individuálne rozhodnutia. Ak sa orgán pre bankovníctvo rozhodne konať, všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia musia odložiť svoje rozhodnutia dovtedy, kým sa neuzavrie postup stanovený v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
V záležitostiach týkajúcich sa predchádzania využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môže orgán pre bankovníctvo prijať aj rozhodnutie v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, ak príslušné požiadavky v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 nie sú priamo uplatniteľné na prevádzkovateľov finančného sektora. Na tento účel orgán pre bankovníctvo uplatňuje všetko relevantné právo Únie a, ak takéto právo Únie tvoria smernice, vnútroštátne právo v rozsahu, v akom sa ním transponujú uvedené smernice. Ak príslušné právo Únie tvoria nariadenia a ak sa uvedenými nariadeniami členským štátom výslovne poskytujú určité možnosti, orgán pre bankovníctvo uplatňuje aj vnútroštátne právo v rozsahu, v akom sa takéto možnosti vykonávajú.
Článok 20
Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch
Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 a 56 spory medzi jednotlivými sektormi, ktoré môžu vzniknúť medzi príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 20a
Jednotnosť postupu preskúmania orgánmi dohľadu
Orgán pre bankovníctvo presadzuje v rozsahu svojich právomocí jednotnosť postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ s cieľom zabezpečiť vysoký štandard dohľadu v Únii.
Článok 21
Kolégiá orgánov dohľadu
Orgán pre bankovníctvo má vedúcu úlohu pri zabezpečovaní jednotného fungovania kolégia orgánov dohľadu nad cezhraničnými inštitúciami v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie uvedené článku 23, a v prípade potreby zvolá schôdzu kolégia.
Na účel tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre bankovníctvo považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.
Orgán pre bankovníctvo môže:
zhromažďovať a vymieňať si v spolupráci s príslušnými orgánmi všetky príslušné informácie s cieľom uľahčiť prácu kolégia a vytvoriť a spravovať centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom v kolégiu;
iniciovať a koordinovať záťažové testy v celej Únii v súlade s článkom 32 s cieľom posúdiť odolnosť finančných inštitúcií, a najmä systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23, voči nepriaznivému vývoju na trhu a posudzovať potenciál nárastu systémového rizika v záťažových situáciách, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila konzistentná metodika, a v prípade potreby zasiela príslušnému orgánu odporúčanie na nápravu problémov, ktoré sa pri záťažových testoch identifikovali, vrátane odporúčania vykonať osobitné posúdenia; môže odporučiť príslušným orgánom, aby vykonali kontroly na mieste, a môže sa na takýchto kontrolách na mieste zúčastňovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a spoľahlivosť metód, postupov a výsledkov posúdení v rámci celej Únie;
podporovať efektívne a účinné vykonávanie činností dohľadu vrátane hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené finančné inštitúcie, určených na základe procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu alebo v záťažových situáciách;
v súlade s úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení dozerať na úlohy vykonávané príslušnými orgánmi a
požadovať od kolégia ďalšie rokovania vo všetkých prípadoch, keď sa domnieva, že by rozhodnutie znamenalo nesprávne uplatňovanie práva Únie alebo by neprispelo k dosahovaniu cieľa zjednotiť postupy dohľadu. Od orgánu konsolidovaného dohľadu môže tiež požadovať naplánovanie zasadnutia kolégia alebo vloženie bodu do programu zasadnutia.
Článok 22
Všeobecné ustanovenia o systémovom riziku
Orgán pre bankovníctvo náležite prihliada k systémovému riziku, ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 Rieši riziko narušenia finančných služieb, ktoré:
je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a
môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo.
Orgán pre bankovníctvo náležite prihliada k monitorovaniu a posúdeniu systémového rizika, ktoré vypracoval ESRB a orgán pre bankovníctvo, a reaguje na upozornenia a odporúčania ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB a v súlade s článkom 23 vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík) s cieľom identifikovať a merať systémové riziko.
Orgán pre bankovníctvo vypracuje aj náležitý režim záťažového testovania s cieľom pomôcť pri identifikácii tých inštitúcií, ktoré môžu predstavovať systémové riziko. Tieto inštitúcie podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom ozdravenia a riešenia problémov uvedeným v článku 25.
Bez toho, aby boli dotknuté akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo podľa potreby vypracuje dodatočné usmernenia a odporúčania pre finančné inštitúcie, aby sa zohľadnilo systémové riziko, ktoré predstavujú.
Orgán pre bankovníctvo zabezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov v oblastiach stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 sa prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie.
Po preskúmaní uskutočnenom podľa prvého pododseku môže rada orgánov dohľadu predložiť dotknutým príslušným orgánom vhodné odporúčania na opatrenia.
Na tento účel môže orgán pre bankovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článku 35.
Článok 23
Identifikácia a meranie systémového rizika
Článok 24
Stála schopnosť reagovať na systémové riziká
Článok 25
Postupy ozdravenia a riešenia problémov
Článok 26
Európska sústava systémov na ochranu vkladov
Článok 27
Európsky systém riešenia problémov bánk a mechanizmy financovania
Orgán pre bankovníctvo poskytne svoje posúdenie potreby systému jednotných, robustných a dôveryhodných mechanizmov financovania s vhodnými finančnými nástrojmi prepojenými so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia.
Orgán pre bankovníctvo prispieva k práci zameranej na otázky týkajúce sa vhodných podmienok a na kumulatívny vplyv akýchkoľvek systémov odvodov a príspevkov týkajúcich sa finančných inštitúcií, ktoré sa môžu zaviesť s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozloženie zaťaženia a vytvorenie stimulov na obmedzenie systémových rizík ako súčasti jednotného a dôveryhodného rámca pre riešenie problémov.
▼M8 —————
Článok 28
Delegovanie úloh a zodpovedností
Príslušné orgány informujú orgán pre bankovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzavrieť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre bankovníctvo.
Orgán pre bankovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.
Orgán pre bankovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.
Článok 29
Spoločná kultúra dohľadu
Orgán pre bankovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu v Únii a konzistentného vykonávania dohľadu, ako aj pri zabezpečovaní jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Únii. Orgán pre bankovníctvo vykonáva aspoň tieto činnosti:
poskytuje stanoviská príslušným orgánom;
stanovuje strategické priority Únie v oblasti dohľadu v súlade s článkom 29a;
zriaďuje koordinačné skupiny v súlade s článkom 45b s cieľom podporiť konvergenciu dohľadu a určiť najlepšie postupy;
podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú všetkých relevantných záležitostí vrátane kybernetickej bezpečnosti a kybernetických útokov pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov stanovených v príslušných legislatívnych aktoch Únie;
prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných predpisov dohľadu vrátane predpisov pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;
preskúmava uplatňovanie príslušných regulačných a vykonávacích technických predpisov prijatých Komisiou, usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre bankovníctvo a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia; a
navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, a to aj so zreteľom na technologické inovácie, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov; a
zavádza monitorovací systém na posudzovanie významných environmentálnych, sociálnych a riadiacich rizík s prihliadnutím na Parížsku dohodu k Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Na účely stanovenia spoločnej kultúry dohľadu orgán pre bankovníctvo vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku Únie v oblasti dohľadu nad finančnými inštitúciami v Únii, v ktorej sa náležite zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, obchodné postupy, obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií a trhov. Orgán pre bankovníctvo takisto vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku Únie v oblasti riešenia krízových situácií zameranú na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií v Únii, v ktorej sa náležite zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, obchodné postupy, obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií a trhov. V príručke Únie v oblasti dohľadu aj v príručke Únie v oblasti riešenia krízových situácií sa stanovujú najlepšie postupy a bližšie sa určujú vysoko kvalitné metodiky a procesy.
Orgán pre bankovníctvo vykonáva v prípade potreby otvorené verejné konzultácie týkajúce sa stanovísk uvedených v odseku 1 písm. a) a nástrojov a prostriedkov uvedených v tomto odseku. V prípade potreby tiež analyzuje súvisiace potenciálne náklady a prínosy. Takéto konzultácie a analýzy musia byť primerané rozsahu, povahe a dosahu stanovísk alebo nástrojov a prostriedkov. Orgán pre bankovníctvo v prípade potreby takisto požiada o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.
Článok 29a
Strategické priority Únie v oblasti dohľadu
Orgán pre bankovníctvo aspoň raz za tri roky do 31. marca po diskusii v rade orgánov dohľadu a po zohľadnení príspevkov prijatých od príslušných orgánov, existujúcej práce inštitúcií Únie a analýz, varovaní a odporúčaní vydaných ESRB určí najviac dve priority, ktoré sú relevantné pre celú Úniu a ktoré zohľadňujú budúci vývoj a trendy. Príslušné orgány zohľadňujú tieto priority pri vypracúvaní svojich pracovných programov a informujú o tom zodpovedajúcim spôsobom orgán pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo prediskutuje dotknuté činnosti príslušných orgánov v nasledujúcom roku a vypracuje závery. Orgán pre bankovníctvo prediskutuje možné nadväzujúce opatrenia, ktoré môžu zahŕňať usmernenia, odporúčania pre príslušné orgány a partnerské preskúmania v príslušnej oblasti.
Priority, ktoré sú relevantné pre celú Úniu a ktoré určil orgán pre bankovníctvo, nesmú brániť príslušným orgánom uplatňovať ich najlepšie postupy, prijímať opatrenia v nadväznosti na ich ďalšie priority a vývoj, a musia zohľadniť vnútroštátne špecifiká.
Článok 30
Partnerské preskúmania príslušných orgánov
Partnerské preskúmanie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na posúdenie:
primeranosti zdrojov, stupňa nezávislosti a mechanizmov riadenia príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie legislatívnych aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;
účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní práva Únie a pri postupoch dohľadu vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 10 až 16 a v rozsahu, v ktorom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v práve Únie;
uplatňovania najlepších postupov vypracovaných príslušnými orgánmi, ktorých prijatie by mohlo byť prínosom pre iné príslušné orgány;
účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutej v súvislosti s presadzovaním ustanovení prijatých v rámci vykonávania práva Únie vrátane administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení prijatých voči zodpovedným osobám v prípadoch nedodržania uvedených ustanovení.
Príslušné orgány vynaložia v súlade s článkom 16 ods. 3 čo najväčšie úsilie postupovať v súlade so všetkými vydanými usmerneniami a odporúčaniami.
Pri vypracúvaní návrhov regulačných technických predpisov alebo návrhov vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15, alebo usmernení či odporúčaní v súlade s článkom 16 orgán pre bankovníctvo zohľadňuje výsledok partnerského preskúmania spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, s cieľom zabezpečiť konvergenciu postupov dohľadu najvyššej kvality.
Článok 31
Koordinačná funkcia
Orgán pre bankovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Únie, okrem iného prostredníctvom:
uľahčenia výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi;
stanovenia rozsahu a prípadne overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;
bez toho, aby bol dotknutý článok 19, vykonávania nezáväznej mediácie na žiadosť príslušných orgánov alebo z vlastného podnetu;
bezodkladného oznámenia prípadných krízových situácií ESRB, Rade a Komisii;
prijímania náležitých opatrení s cieľom koordinovať opatrenia dotknutých príslušných orgánov v prípade vývoja, ktorý môže ohroziť fungovanie finančných trhov;
prijímania náležitých opatrení s cieľom koordinovať opatrenia dotknutých príslušných orgánov, aby sa uľahčil vstup na trh prevádzkovateľov alebo produktov opierajúcich sa o technologické inovácie;
centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 v dôsledku povinností inštitúcií podávať správy o regulácii. Orgán pre bankovníctvo zdieľa tieto informácie s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.
Článok 31a
Výmena informácií o vhodnosti a náležitosti
Orgán pre bankovníctvo spolu s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) zriadi systém na výmenu informácií, ktoré sú dôležité pre posúdenie vhodnosti a náležitosti vlastníkov kvalifikovaných podielov, riaditeľov a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie finančných inštitúcií príslušnými orgánmi v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.
Článok 32
Posúdenie vývoja na trhu vrátane záťažových testov
Orgán pre bankovníctvo iniciuje a koordinuje posudzovania odolnosti finančných inštitúcií voči nepriaznivému vývoju na trhu v rámci celej Únie. Na tento účel vypracuje:
spoločné metodiky posudzovania vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu finančnej inštitúcie zohľadňujúc okrem iného riziká vyplývajúce z nepriaznivého vývoja v oblasti životného prostredia;
spoločné metodiky na určenie finančných inštitúcií, ktoré sa majú zahrnúť do posudzovania v rámci celej Únie;
spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení odolnosti finančných inštitúcií;
spoločné metodiky posudzovania vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na finančnú inštitúciu;
spoločné metodiky hodnotenia aktív, pokiaľ sú potrebné na účely záťažového testovania; a
spoločné metodiky posudzovania vplyvu environmentálnych rizík na finančnú stabilitu finančných inštitúcií.
Na účely tohto odseku orgán pre bankovníctvo spolupracuje s ESRB.
Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010, orgán pre bankovníctvo raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti v spojení s prehľadom rizík uvedeným v článku 22 ods. 2 tohto nariadenia.
Orgán pre bankovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.
Článok 33
Medzinárodné vzťahy vrátane rovnocennosti
Ak je tretia krajina v súlade s platným delegovaným aktom prijatým Komisiou podľa článku 9 smernice (EÚ) 2015/849 na zozname jurisdikcií, ktoré sa považujú za jurisdikcie, ktoré majú vo vnútroštátnych politikách na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu strategické nedostatky, ktoré predstavujú významné hrozby pre finančný systém Únie, orgán pre bankovníctvo neuzavrie administratívne dohody s regulačnými orgánmi, orgánmi dohľadu a prípadne orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenej tretej krajiny. Týmto nie sú dotknuté žiadne iné formy spolupráce medzi orgánom pre bankovníctvo a orgánmi príslušnej tretej krajiny, ktorých cieľom je znížiť hrozby pre finančný systém Únie.
Okrem toho overuje, či sú stále splnené kritériá, na základe ktorých boli uvedené rozhodnutia o rovnocennosti prijaté, a všetky podmienky, ktoré sú v nich stanovené.
Orgán pre bankovníctvo môže spolupracovať s príslušnými orgánmi v tretích krajinách. Orgán pre bankovníctvo predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy) dôvernú správu, v ktorej zhrnie zistenia svojho monitorovania všetkých tretích krajín, ktoré sa považujú za rovnocenné. Správa sa zameria najmä na vplyvy na finančnú stabilitu, integritu trhu, ochranu investorov alebo fungovanie vnútorného trhu.
Ak orgán pre bankovníctvo zistí, že príslušný vývoj v oblasti regulácie, dohľadu alebo prípadne riešenia krízových situácií alebo postupov presadzovania v tretích krajinách uvedených v tomto odseku môže ovplyvniť finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, ochranu investorov či fungovanie vnútorného trhu, bez zbytočného odkladu a dôverným spôsobom o tom informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.
Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, a za splnenia podmienok stanovených v druhej vete odseku 1 tohto článku orgán pre bankovníctvo spolupracuje vždy, keď je to možné, s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín a prípadne aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií tretích krajín, ktorých režimy regulácie a dohľadu boli uznané za rovnocenné. Uvedená spolupráca sa v zásade uskutočňuje na základe administratívnych dohôd, ktoré sa uzavrú s príslušnými orgánmi uvedených tretích krajín. Pri rokovaní o takýchto administratívnych dohodách orgán pre bankovníctvo do nich zahrnie ustanovenia o týchto záležitostiach:
mechanizmoch, ktoré orgánu pre bankovníctvo umožnia získať relevantné informácie, vrátane informácií o režime regulácie, prístupe k dohľadu, vývoji na relevantných trhoch a o všetkých zmenách, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o rovnocennosti;
v rozsahu, v akom je to potrebné na následné sledovanie takýchto rozhodnutí o rovnocennosti, postupy týkajúce sa koordinácie činností v oblasti dohľadu v prípade potreby vrátane kontrol na mieste.
Orgán pre bankovníctvo informuje Komisiu, ak príslušný orgán tretej krajiny odmietne uzavrieť takéto administratívne dohody alebo ak odmietne účinne spolupracovať.
V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 uvedie orgán pre bankovníctvo informácie o administratívnych dohodách s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, informácie o pomoci, ktorú orgán pre bankovníctvo poskytuje Komisii pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti a o monitorovaní zo strany orgánu pre bankovníctvo v súlade s odsekom 3 tohto článku.
▼M8 —————
Článok 35
Zhromažďovanie informácií
Ak úplné alebo presné informácie nie sú k dispozícii alebo neboli poskytnuté včas podľa odseku 1 alebo 5, orgán pre bankovníctvo môže prostredníctvom riadne opodstatnenej alebo odôvodnenej žiadosti požadovať informácie priamo od:
príslušných finančných inštitúcií;
holdingových spoločností alebo pobočiek príslušnej finančnej inštitúcie;
neregulovaných prevádzkových subjektov v rámci finančnej skupiny alebo konglomerátu, ktoré sú významné pre finančné činnosti príslušných finančných inštitúcií.
Adresáti takejto žiadosti okamžite a bez zbytočného odkladu poskytnú orgánu pre bankovníctvo jasné, presné a úplné informácie.
Orgán pre bankovníctvo informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s týmto odsekom a odsekom 5.
Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.
Článok 36
Vzťah s ESRB
▼M8 —————
Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.
Ak orgán pre bankovníctvo v súvislosti s varovaním alebo odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB dôvody svojej nečinnosti. ESRB o tom informuje Európsky parlament v súlade s článkom 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. ESRB o tom informuje aj Radu.
Ak má adresát v úmysle nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o svojich dôvodoch nečinnosti radu orgánov dohľadu a prerokuje ich s ňou.
Ak príslušný orgán v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 oznámi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB činnosti vykonané v reakcii na odporúčanie ESRB, náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu.
▼M8 —————
Článok 37
Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve
Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa stretáva z vlastného podnetu, keď to považuje za nevyhnutné, a v každom prípade aspoň štyrikrát ročne.
Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa skladá z 30 členov. Uvedených členov tvorí:
13 členov zastupujúcich vyváženým spôsobom finančné inštitúcie pôsobiace v Únii, z ktorých traja členovia zastupujú družstevné banky a sporiteľne;
13 členov zastupujúcich zástupcov zamestnancov finančných inštitúcií pôsobiacich v Únii, spotrebiteľov, používateľov bankových služieb a zástupcov MSP, a
štyria členovia, ktorými sú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci.
Európsky parlament môže pozvať predsedu Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve, aby vystúpil s vyhlásením v Európskom parlamente a odpovedal na všetky otázky jeho poslancov vždy, keď je o to požiadaný.
Orgán pre bankovníctvo poskytne všetky potrebné informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70 tohto nariadenia, a zabezpečí primeranú administratívnu podporu Skupine zainteresovaných strán v bankovníctve. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov zastupujúcich odvetvie. Výška tejto náhrady zohľadňuje prípravnú a nadväzujúcu činnosť členov a zodpovedá minimálne sadzbám náhrad platných pre úradníkov v súlade s hlavou V kapitolou 1 oddielom 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 ( 25 ) (ďalej len „služobný poriadok“). Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve môže vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve pôsobia vo svojej funkcii štyri roky, po ktorých uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.
Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Ak sa členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve nemôžu dohodnúť na poradenstve, povoľuje sa jednej tretine jej členov alebo členom zastupujúcim jednu skupinu zainteresovaných strán vydať samostatné poradenstvo.
Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov môžu vydávať spoločné poradenstvá v otázkach súvisiacich s prácou európskych orgánov dohľadu podľa článku 56 o spoločných stanoviskách a spoločných aktoch.
Článok 38
Bezpečnostná doložka
Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 19 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre bankovníctvo a Komisii do dvoch týždňov po oznámení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.
Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.
V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo pozastaví.
V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre bankovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší. Ak sa rozhodnutie ponechá alebo zmení a doplní, orgán pre bankovníctvo o ňom vyhlási, že nemá vplyv na fiškálne zodpovednosti.
Ak orgán pre bankovníctvo svoje rozhodnutie ponechá, Rada na niektorom zo svojich zasadnutí najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako orgán pre bankovníctvo informoval členský štát v zmysle štvrtého pododseku, prijme väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo ponechá.
Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo podľa piateho pododseku, rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo sa zruší.
Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 18 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre bankovníctvo, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.
Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.
V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo pozastaví.
Rada do desiatich pracovných dní zvolá zasadnutie a jednoduchou väčšinou svojich členov prijme rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo zruší.
Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo podľa štvrtého pododseku, pozastavenie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo sa zruší.
Ak Rada v súlade s odsekom 3 prijala rozhodnutie nezrušiť rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo prijaté na základe článku 18 ods. 3 a dotknutý členský štát sa naďalej domnieva, že rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, tento členský štát to môže oznámiť Komisii a orgánu pre bankovníctvo a požiadať Radu o opätovné preskúmanie danej záležitosti. Dotknutý členský štát jasne uvedie dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím Rady.
Rada v lehote štyroch týždňov po oznámení uvedenom v prvom pododseku svoje pôvodné rozhodnutie potvrdí alebo v súlade s odsekom 3 prijme nové rozhodnutie.
Rada môže lehotu štyroch týždňov, ak si to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, predĺžiť o ďalšie štyri týždne.
Článok 39
Rozhodovacie postupy
KAPITOLA III
ORGANIZÁCIA
ODDIEL 1
Rada orgánov dohľadu
Článok 40
Zloženie
Rada orgánov dohľadu sa skladá z:
predsedu;
najvyšších predstaviteľov vnútroštátnych orgánov verejnej moci príslušných vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami v týchto členských štátoch, ktorí sa osobne stretnú aspoň dvakrát ročne;
jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie;
jeden zástupca menovaný radou pre dohľad Európskej centrálnej banky, ktorý nemá hlasovacie právo;
jedného nehlasujúceho zástupcu ESRB;
jedného nehlasujúceho zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu.
Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚsprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.
Na účely konania v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚ sa predseda Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zúčastňuje na činnostiach rady orgánov dohľadu ako pozorovateľ.
Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.
Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach rady orgánov dohľadu bez hlasovacieho práva.
Článok 41
Vnútorné výbory
Každý člen poroty má jeden hlas.
Rozhodnutie poroty je prijaté, ak zaň hlasujú aspoň štyria členovia.
Každý člen poroty má jeden hlas.
Rozhodnutie poroty je prijaté, ak zaň hlasujú aspoň štyria členovia.
Každý člen poroty má jeden hlas.
Rozhodnutie poroty je prijaté, ak zaň hlasujú aspoň štyria členovia.
Článok 42
Nezávislosť rady orgánov dohľadu
Článok 43
Úlohy
▼M8 —————
Rada orgánov dohľadu prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu riadiacej rady pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.
Rada orgánov dohľadu prijíma viacročný pracovný program orgánu pre bankovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.
Článok 43a
Transparentnosť rozhodnutí prijatých radou orgánov dohľadu
Orgán pre bankovníctvo predloží Európskemu parlamentu bez ohľadu na článok 70 do šiestich týždňov od každého zasadnutia rady orgánov dohľadu aspoň ucelený a zmysluplný záznam z rokovania z uvedeného zasadnutia, ktorý umožní plne pochopiť rozpravu vrátane anotovaného zoznamu rozhodnutí. V takomto zázname sa neuvádzajú rozpravy v rámci rady orgánov dohľadu, ktoré sa týkajú jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa nestanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.
Článok 44
Rozhodovanie
Pokiaľ ide o akty uvedené v článkoch 10 až 16 tohto nariadenia a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku tohto nariadenia a kapitoly VI tohto nariadenia a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ a v článku 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorá zahŕňa aspoň jednoduchú väčšinu jej členov prítomných na hlasovaní z príslušných orgánov členských štátov, ktoré sú zúčastnenými členskými štátmi v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a jednoduchú väčšinu jej členov prítomných na hlasovaní z príslušných orgánov členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“).
Predseda nesmie hlasovať o rozhodnutiach uvedených v druhom pododseku.
Pokiaľ ide o zloženie porôt v súlade s článkom 41 ods. 2, 3 a 4 a členov výboru pre partnerské preskúmanie uvedeného v článku 30 ods. 2, rada orgánov dohľadu sa pri posudzovaní návrhov svojho predsedu usiluje o dosiahnutie konsenzu. Ak nedôjde ku konsenzu, rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú na základe trojštvrtinovej väčšiny jej členov s hlasovacím právom. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas.
Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 18 ods. 3 a 4, a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom, ktorá má zahŕňať jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.
Odchylne od prvého pododseku sa odo dňa, keď sa počet hlasujúcich členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov zníži na štyroch alebo menej, rozhodnutie sa prijme jednoduchou väčšinou hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu, ktorá zahŕňa aspoň jeden hlas členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na výkonného riaditeľa a zástupcu Európskej centrálnej banky vymenovaného jej radou pre dohľad.
ODDIEL 2
Riadiaca rada
Článok 45
Zloženie
S výnimkou predsedu má každý člen riadiacej rady náhradníka, ktorý ho môže zastúpiť, ak sa člen riadiacej rady nemôže zúčastniť.
Článok 45a
Rozhodovanie
Článok 45b
Koordinačné skupiny
Článok 46
Nezávislosť riadiacej rady
Členovia riadiacej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od akejkoľvek vlády alebo akýchkoľvek verejných alebo súkromných subjektov.
Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie a ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesmú snažiť ovplyvňovať členov riadiacej rady pri výkone ich úloh.
Článok 47
Úlohy
ODDIEL 3
Predseda
Článok 48
Menovanie a úlohy
Orgán pre bankovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.
Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu vrátane stanovenia programu, ktorý má prijať rada orgánov dohľadu, zvolávania zasadnutí a predkladania bodov na rozhodnutie, a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu.
Predseda je zodpovedný za stanovenie programu riadiacej rady, ktorý má prijať riadiaca rada, a predsedá zasadnutiam riadiacej rady.
Predseda môže vyzvať riadiacu radu, aby zvážila zriadenie koordinačnej skupiny v súlade s článkom 45b.
Ak predseda už nespĺňa podmienky stanovené v článku 49 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada, konajúc na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom, prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.
Rada orgánov dohľadu zvolí zo svojich členov aj podpredsedu, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento podpredseda nesmie byť zvolený spomedzi členov riadiacej rady.
V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu rada orgánov dohľadu posúdi:
výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;
povinnosti a požiadavky orgánu pre bankovníctvo v nasledujúcich rokoch.
Na účely hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže úlohy predsedu vykonávať podpredseda.
Rada môže, konajúc na návrh rady orgánov dohľadu a s pomocou Komisie a po zohľadnení hodnotenia uvedeného v prvom pododseku, funkčné obdobie predsedu jeden raz predĺžiť.
Článok 49
Nezávislosť predsedu
Bez toho, aby bola dotknutá úloha rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nesmie požadovať ani prijímať pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od akejkoľvek vlády, alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.
Členské štáty, inštitúcie a orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.
V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.
Článok 49a
Výdavky
Predseda zverejňuje informácie o všetkých stretnutiach s externými zainteresovanými stranami a prijatých daroch do dvoch týždňov od konania stretnutia. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.
▼M8 —————
ODDIEL 4
Výkonný riaditeľ
Článok 51
Menovanie
V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu funkčného obdobia výkonného riaditeľa rada orgánov dohľadu zhodnotí najmä:
výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;
povinnosti a požiadavky orgánu pre bankovníctvo v nasledujúcich rokoch.
Rada orgánov dohľadu na základe hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.
Článok 52
Nezávislosť
Bez toho, aby bola dotknutá úloha riadiacej rady a rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.
Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.
V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.
Článok 52a
Výdavky
Výkonný riaditeľ zverejňuje informácie o stretnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.
Článok 53
Úlohy
KAPITOLA IV
SPOLOČNÉ SUBJEKTY EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU
ODDIEL 1
Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu
Článok 54
Zriadenie
Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre bankovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje s cieľom zaistiť medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), pričom zohľadňuje sektorové špecifiká, najmä pokiaľ ide o:
Článok 55
Zloženie
Spoločný výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.
Spoločný výbor sa stretáva aspoň raz za tri mesiace.
Článok 56
Spoločné stanoviská a spoločné akty
Orgán pre bankovníctvo v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II tohto nariadenia, a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES, ak je to relevantné, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská konsenzom s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy).
Ak sa to požaduje na základe práva Únie, opatrenia podľa článkov 10 až 16 a rozhodnutia podľa článkov 17, 18 a 19 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ktoré takisto patria do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), prijíma súčasne podľa potreby orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy).
Článok 57
Podvýbory
ODDIEL 2
Odvolacia rada
Článok 58
Zloženie a fungovanie
Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami v oblasti práva Únie a medzinárodnými odbornými skúsenosťami na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového poistenia zamestnancov, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo subjektov alebo inštitúcií či orgánov Únie zapojených do činností orgánu pre bankovníctvo a členov skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve. Členovia a náhradníci musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého z členských štátov a dôkladne ovládať minimálne dva úradné jazyky Únie. Odvolacia rada musí mať dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohla poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vrátane proporcionality vykonávania právomocí orgánu pre bankovníctvo.
Odvolacia rada určí svojho predsedu.
Európsky parlament môže po tom, čo získa užší zoznam, pozvať kandidátov na členov a ich náhradníkov, aby vystúpili s vyhlásením v Európskom parlamente a odpovedali na všetky otázky jeho poslancov.
Európsky parlament môže vyzvať členov odvolacej rady, aby vystúpili s vyhlásením v Európskom parlamente a odpovedali na všetky otázky jeho poslancov vždy, keď je o to požiadaný, s výnimkou vyhlásení, otázok alebo odpovedí týkajúcich sa jednotlivých prípadov, o ktorých rozhodla alebo rozhoduje odvolacia rada.
Článok 59
Nezávislosť a nestrannosť
Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.
Námietka sa nemôže zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si bola vedomá dôvodov na podanie námietky, napriek tomu vykonala procesný úkon iný ako podanie námietky proti zloženiu odvolacej rady.
Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti dotknutého člena.
Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník. Pokiaľ sa samotný náhradník nachádza v podobnej situácii, predseda orgánu pre bankovníctvo navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.
Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.
Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.
Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok v písomnej forme a zverejnia sa.
KAPITOLA V
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Článok 60
Odvolania
Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do troch mesiacov od podania odvolania.
Odvolanie predložené podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.
Článok 60a
Prekročenie právomoci orgánom pre bankovníctvo
Každá fyzická alebo právnická osoba môže Komisii poslať odôvodnenú radu, ak sa táto osoba domnieva, že orgán pre bankovníctvo prekročil svoju právomoc vrátane nedodržania zásady proporcionality uvedenej v článku 1 ods. 5, keď konal podľa článkov 16 a 16b, a ak sa to tejto osoby priamo a osobne dotýka.
Článok 61
Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie
KAPITOLA VI
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 62
Rozpočet orgánu pre bankovníctvo
Príjmy orgánu pre bankovníctvo, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 26 ) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:
povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov verejnej moci zodpovedných za dohľad nad finančnými inštitúciami, pričom príspevky sa určia podľa vzorca na základe váhy hlasov stanoveného v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach. Na účely tohto článku sa článok 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach naďalej uplatňuje aj po termíne 31. októbra 2014, ktorý je v uvedenom článku stanovený;
dotácie Únie zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);
všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre bankovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie;
akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo pozorovateľov;
dohodnutých poplatkov za publikácie, odbornú prípravu a akékoľvek iné služby, ktoré poskytol orgán pre bankovníctvo na základe konkrétnej žiadosti jedného alebo viacerých príslušných orgánov.
Akékoľvek dobrovoľné príspevky od členských štátov alebo pozorovateľov podľa písmena d) prvého pododseku sa nesmú prijať, ak by ich prijatie vyvolalo pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti orgánu pre bankovníctvo. Dobrovoľné príspevky, ktoré predstavujú náhradu nákladov za úlohy, ktoré na orgán pre bankovníctvo delegoval príslušný orgán, sa nepovažujú za príspevky, ktoré by vyvolali pochybnosti o nezávislosti orgánu pre bankovníctvo.
Článok 63
Zostavenie rozpočtu
Článok 64
Plnenie a kontrola rozpočtu
Účtovník orgánu pre bankovníctvo zašle každoročne do 15. júna účtovníkovi Komisie aj súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.
Článok 65
Rozpočtové pravidlá
Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na orgán pre bankovníctvo prijíma riadiaca rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 ( 27 ), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.
Článok 66
Opatrenia proti podvodom
KAPITOLA VII
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 67
Výsady a imunity
Na orgán pre bankovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ.
Článok 68
Zamestnanci
Článok 69
Zodpovednosť orgánu pre bankovníctvo
Článok 70
Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo
Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnej forme, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať.
Povinnosť na základe odseku 1 tohto článku a prvého pododseku tohto odseku nebráni orgánu pre bankovníctvo a príslušným orgánom použiť informácie na presadzovanie legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.
Rovnaké požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach riadiacej rady a rady orgánov dohľadu a ktorí sa podieľajú na činnosti orgánu pre bankovníctvo.
Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre bankovníctvo vo svojom internom rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.
Článok 71
Ochrana údajov
Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ani povinnosti orgánu pre bankovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 ( 30 ) pri plnení svojich povinností.
Článok 72
Prístup k dokumentom
Článok 73
Opatrenia týkajúce sa jazykov
Článok 74
Dohoda o ústredí
Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre bankovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo a ich rodinných príslušníkov, sa stanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre bankovníctvo a týmto členským štátom, ktorú uzavreli po získaní súhlasu riadiacej rady.
Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre bankovníctvo vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.
Článok 75
Účasť tretích krajín
KAPITOLA VIII
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 76
Vzťah k Výboru európskeho bankového dohľadu
Orgán pre bankovníctvo sa považuje za právneho nástupcu Výboru európskeho bankového dohľadu (ďalej len „CEBS“). Ku dňu zriadenia orgánu pre bankovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEBS automaticky prevedú na orgán pre bankovníctvo. CEBS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEBS a Komisia.
Článok 77
Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov
Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú zmluvu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.
Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná interný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s CEBS alebo jeho sekretariátom. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.
Článok 78
Vnútroštátne ustanovenia
Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.
Článok 79
Zmeny a doplnenia
Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa tak, že CEBS sa vypúšťa zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k uvedenému rozhodnutiu.
Článok 80
Zrušenie
Rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, ktorým sa zriaďuje CEBS, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.
Článok 81
Preskúmanie
Komisia do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre bankovníctvo a postupov stanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:
účinnosť a konvergencia postupov dohľadu dosiahnuté príslušnými orgánmi:
nezávislosť príslušných orgánov a konvergencia v oblasti noriem, ktoré sú rovnocenné so správou a riadením podniku;
nestrannosť, objektívnosť a autonómnosť orgánu pre bankovníctvo;
fungovanie kolégií orgánov dohľadu;
pokrok dosiahnutý v rámci konvergencie v oblastiach predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia kríz, ako aj mechanizmov financovania Únie;
úloha orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o systémové riziko;
uplatňovanie bezpečnostnej doložky ustanovenej v článku 38;
uplatňovanie záväznej mediácie ustanovenej v článku 19;
prekážky prudenciálnej konsolidácie alebo vplyv na prudenciálnu konsolidáciu podľa článku 8.
V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:
je vhodné pokračovať v oddelenom dohľade nad bankovníctvom, poisťovníctvom, dôchodkovým poistením zamestnancov, cennými papiermi a finančnými trhmi;
je vhodné vykonávať obozretný dohľad a kontrolu obchodnej činnosti oddelene alebo prostredníctvom toho istého orgánu dohľadu;
je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi makroúrovňou a mikroúrovňou a medzi ESA;
je vývoj ESFS v súlade s vývojom vo svete;
sú rozmanitosť a excelentnosť v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;
je zodpovednosť a transparentnosť v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie informácií primeraná;
sú zdroje orgánu pre bankovníctvo primerané na plnenie jeho povinností;
je vhodné zachovať sídlo orgánu pre bankovníctvo alebo premiestniť ESA na jedno miesto, aby sa medzi nimi zabezpečila lepšia koordinácia.
Článok 81a
Preskúmanie pravidiel hlasovania
Od dátumu, ku ktorému počet nezúčastnených členských štátov dosiahne štyri, Komisia preskúma pravidlá hlasovania opísané v článkoch 41 a 44 a podá o nich správu Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade, pričom zohľadní akékoľvek skúsenosti získané uplatňovaním tohto nariadenia.
Článok 82
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 76 a článku 77 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Orgán pre bankovníctvo sa zriadi 1. januára 2011.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov. Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami. Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
( 7 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
( 9 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
( 11 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
( 12 ) Pozri stranu 48 tohto úradného vestníka.
( 13 ) Pozri stranu 84 tohto úradného vestníka.
( 14 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
( 15 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
( 16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).
( 17 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1).
( 18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
( 19 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).
( 20 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).
( 21 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).
( 22 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
( 23 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
( 24 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).
( 25 ) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
( 26 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
( 27 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).
( 28 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
( 29 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
( 30 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
( 31 ) Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.