Protokol

k Dohovoru z roku 1979 o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov, ktorý sa týka znižovania emisií oxidov dusíka alebo ich prenášania cez hranice štátov

STRANY,

odhodlané plniť Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice,

Znepokojené tým, že súčasné emisie látok znečisťujúcich ovzdušie spôsobujú v nechránených častiach Európy a Severnej Ameriky škody na prírodných zdrojoch vysokého environmentálneho a hospodárskeho významu,

Odvolávajúc sa na to, že výkonný orgán tohto dohovoru na svojom druhom zasadnutí uznal potrebu efektívne znížiť do roku 1995 celkové ročné množstvo emisií oxidov dusíka z pevne zabudovaných a pohyblivých zdrojov alebo obmedziť veľkosť ich prúdenia presahujúceho štátne hranice a potrebu zo strany iných štátov, ktoré už dosiahli pokrok pri znižovaní množstiev týchto emisií, udržiavať a posudzovať ich emisné normy pre oxidy dusíka,

Berúc do úvahy jestvujúce vedecké a technické údaje o emisiách, atmosférických pohyboch a účinkoch oxidov dusíka a ich sekundárnych produktov na životné prostredie, ako aj na kontrolné technológie,

Vedomé si skutočnosti, že nepriaznivé environmentálne účinky emisií oxidov dusíka sa menia od krajiny ku krajine,

Odhodlané prijímať efektívne opatrenia na kontrolu a znižovanie národných ročných množstiev emisií oxidov dusíka alebo veľkostí ich prúdenia presahujúceho štátne hranice, najmä uplatňovaním vhodných vnútroštátnych emisných noriem na nové pohyblivé a významné nové pevné zdroje a rekonštrukciou jestvujúcich pevne zabudovaných zdrojov,

Uznávajúc, že vedecké a technické znalosti o týchto záležitostiach sa vyvíjajú, a že pri posudzovaní realizácie tohto protokolu a rozhodovaní o ďalších činnostiach bude potrebné tento vývoj zohľadňovať,

Berúc na vedomie, že rozvíjanie prístupu založeného na kritických záťažiach je zamerané na vytváranie účinkovo orientovanej vedeckej základne, ktorú je potrebné zohľadňovať pri posudzovaní realizácie tohto protokolu a pri rozhodovaní o ďalších medzinárodne dohodnutých opatreniach na obmedzovanie a znižovanie množstiev emisií oxidov dusíka alebo veľkosti ich prúdenia presahujúceho štátne hranice,

Uznávajúc, že urýchlené zvažovanie postupov vytvárania priaznivejších podmienok pre výmenu technológií prispeje k účinnému znižovaniu emisií oxidov dusíka v oblasti patriacej do pôsobnosti komisie,

Berúc s uznaním na vedomie vzájomný záväzok ihneď a podstatne znížiť národné ročné množstvá emisií oxidov dusíka, ktorý na seba vzali niektoré krajiny,

Potvrdzujúc opatrenia, ktoré už prijali niektoré krajiny a ktoré už priniesli účinok znížením emisií oxidov dusíka,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto protokolu:

1. "Dohovor" je Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov prijatý 13. novembra 1979 v Ženeve;

2. "EMEP" je program spolupráce pri sledovaní a vyhodnocovaní prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie na veľké vzdialenosti v Európe;

3. "Výkonný orgán" je výkonný orgán dohovoru vytvorený podľa článku 10 ods. 1 dohovoru;

4. "Zemepisný rozsah EMEP" je oblasť definovaná v článku 1 ods. 4 Protokolu k Dohovoru z roku 1979 o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov, o dlhodobom financovaní programu spolupráce pri sledovaní a vyhodnocovaní prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie na veľké vzdialenosti v Európe (EMEP), prijatého 28. septembra 1984 v Ženeve;

5. "Strany" sú strany tohto protokolu, pokiaľ si to súvislosti nevyžadujú inak;

6. "Komisia" je Európska hospodárska Komisia Organizácie spojených národov;

7. "Kritická záťaž" je kvantitatívny odhad veľkosti pôsobenia jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok, pod úrovňou ktorej podľa súčasných znalostí neprichádza k významným škodlivým účinkom na určené citlivé prvky životného prostredia;

8. "Významný jestvujúci pevný zdroj" je každý jestvujúci pevný zdroj, ktorého tepelný vstup je najmenej 100 MW;

9. "Významný nový pevný zdroj" je každý nový pevný zdroj, ktorého tepelný vstup je najmenej 50 MW;

10. "Kategória významných zdrojov" je každá kategória zdrojov, ktoré emitujú alebo môžu emitovať látky znečisťujúce ovzdušie vo forme oxidov dusíka, vrátane kategórií opísaných v technickej prílohe, a ktorá prispieva najmenej 10 % k celkovému ročnému národnému množstvu emisií oxidov dusíka nameranému alebo vypočítanému v prvom roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto protokolu a potom každé štyri roky;

11. "Nový pevný zdroj" je každý pevný zdroj, s ktorého výstavbou alebo podstatnou zmenou sa začne po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto protokolu;

12. "Nový pohyblivý zdroj" je motorové vozidlo alebo iný pohyblivý zdroj vyrobený po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto protokolu.

Článok 2

Základné záväzky

1. Strany čo najskôr a ako svoj prvý krok prijmú efektívne opatrenia na kontrolu a/alebo zníženie svojich národných ročných množstiev emisií oxidov dusíka alebo ich prenášania cez hranice štátov tak, aby množstvo týchto emisií a veľkosť tohto prúdenia najneskôr do 31. decembra 1994 neprekračovala ich národné ročné množstvá emisií oxidov dusíka alebo veľkosti prúdenia týchto emisií presahujúce štátne hranice za kalendárny rok 1987 alebo za ktorýkoľvek predchádzajúci rok určený po podpise tohto protokolu alebo po pristúpení k nemu, za predpokladu, že okrem toho, pokiaľ ide o ktorúkoľvek stranu, ktorá určí tento predchádzajúci rok, jej národnú priemernú ročnú veľkosť prúdenia presahujúceho štátne hranice alebo národné priemerné ročné množstvo emisií oxidov dusíka za obdobie od 1. januára 1987 do 1. januára 1996 neprekročí veľkosť prúdenia týchto emisií presahujúceho štátne hranice alebo národné množstvo emisií za kalendárny rok 1987.

2. Okrem toho strany najmä a najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto protokolu:

a) uplatnia národné emisné normy na významné nové pevné zdroje a/alebo kategórie zdrojov a na podstatne zmenené pevné zdroje v kategóriách významných zdrojov na základe najlepších dostupných technológií, ktoré sú ekonomicky realizovateľné, pričom zohľadnia technickú prílohu;

b) uplatnia národné emisné normy na nové pohyblivé zdroje vo všetkých kategóriách významných zdrojov na základe najlepších dostupných technológií, ktoré sú ekonomicky realizovateľné, pričom zohľadnia technickú prílohu a príslušné rozhodnutia prijaté v rámci Výboru komisie pre vnútrozemskú dopravu;

c) zavedú opatrenia na kontrolu znečisťovania pre významné pevné zdroje, pričom zohľadnia technickú prílohu a charakteristiky zariadenia, jeho vek, mieru využívania a potrebu zabrániť nepatričnému prerušeniu jeho prevádzky.

3. a) Strany ako svoj druhý krok najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu začnú rokovania o ďalších krokoch na znižovanie národných ročných množstiev emisií oxidov dusíka alebo veľkostí prúdenia týchto emisií presahujúceho štátne hranice, pričom zohľadnia najlepšie dostupné výsledky vedeckého a technického rozvoja, medzinárodne uznané hodnoty kritických záťaží a ostatné prvky vyplývajúce z pracovného programu prijatého podľa článku 6.

b) Z tohto dôvodu strany spolupracujú, aby určili:

i) hodnoty kritických záťaží;

ii) rozsahy zníženia národných ročných množstiev emisií oxidov dusíka alebo veľkostí prúdenia týchto emisií presahujúceho štátne hranice, ktoré sú potrebné na dosahovanie dohodnutých cieľov založených na hodnotách kritických záťaží a

iii) opatrenia a časový rozvrh dosiahnutia tohto zníženia, ktorý začína najneskôr 1. januára 1996.

4. Strany môžu prijať prísnejšie opatrenia než sú opatrenia, ktoré vyžaduje tento článok.

Článok 3

Výmena technológií

1. Strany v súlade s ich vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a postupmi uľahčujú výmenu technológií na znižovanie množstiev emisií oxidov dusíka, najmä podporou:

a) obchodnej výmeny dostupných technológií;

b) priamych priemyselných stykov a spolupráce vrátane spoločných podnikov;

c) výmeny informácií a skúseností; a

d) poskytovaním technickej pomoci.

2. Strany pri podporovaní činností určených v písmenách a) a b) vytvárajú priaznivé podmienky uľahčovaním stykov a spolupráce medzi vhodnými organizáciami a osobami v súkromnom a verejnom sektore, ktoré sú schopné poskytovať technológie, projektové a inžinierske služby, zariadenia alebo financie.

3. Strany najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu začnú so zvažovaním postupov vytvárania priaznivejších podmienok pre výmenu technológií na znižovanie množstiev emisií oxidov dusíka.

Článok 4

Bezolovnaté palivá

Strany čo najskôr a pritom najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu dostatočne sprístupnia bezolovnaté palivá, v konkrétnych prípadoch minimálne popri hlavných medzinárodných tranzitných trasách, čím uľahčia obeh vozidiel vybavených katalyzátormi.

Článok 5

Proces posudzovania

1. Strany pravidelne posudzujú tento protokol, pričom zohľadňujú najlepšie dostupné vedecké dôkazy a technologický rozvoj.

2. Prvé posúdenie sa vykoná najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu.

Článok 6

Vykonávané práce

Strany dávajú vysokú prioritu výskumu a monitorovaniu súvisiacemu s rozvíjaním a uplatňovaním prístupu založeného na kritických záťažiach s cieľom určovať na vedeckom základe potrebné rozsahy zníženia množstiev emisií oxidov dusíka. Strany sa prostredníctvom národných výskumných programov, v pracovnom programe výkonného výboru a prostredníctvom iných programov spolupráce v rámci dohovoru snažia najmä:

a) zisťovať a číselne vyjadriť účinky emisií oxidov dusíka na ľudí, život rastlín a živočíchov, na vodu, pôdu a materiály, pričom zohľadňujú dopad oxidov dusíka pochádzajúcich z iných zdrojov než z atmosférického usádzania sa na tieto objekty;

b) určovať zemepisné rozloženie citlivých oblastí;

c) vyvíjať merania a modelovať výpočty, vrátane harmonizovaných metodík výpočtov množstiev emisií, kvôli kvantifikácii prenosu oxidov dusíka a súvisiacich znečisťujúcich látok na veľké vzdialenosti;

d) zlepšovať odhady výkonnosti a nákladov na technológie určené na kontrolu emisií oxidov dusíka a zaznamenávať vývoj zdokonalených a nových technológií; a

e) v rámci prístupu založeného na kritických záťažiach rozvíjať metódy integrácie vedeckých, technických a ekonomických údajov s cieľom určovať vhodné kontrolné stratégie.

Článok 7

Národné programy, politika a stratégia

Strany bez zbytočného meškania vypracujú národné programy, politiku a stratégiu plnenia záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu, ktoré slúžia ako prostriedok kontroly a znižovania množstiev emisií oxidov dusíka alebo veľkostí ich prúdenia presahujúceho štátne hranice.

Článok 8

Výmena informácií a ročné hlásenia

1. Strany si vymieňajú informácie formou oznámení výkonnému orgánu o národných programoch, politikách a stratégiách, ktoré rozvíjajú v súlade s článkom 7 a formou ročných hlásení výkonnému orgánu o dosahovanom pokroku podľa týchto programov, politík a stratégií a o všetkých zmenách v týchto programoch, politikách a stratégiách, najmä o:

a) národných ročných množstvách emisií oxidov dusíka a o podkladoch, na základe ktorých boli vypočítané;

b) pokroku pri uplatňovaní národných emisných noriem požadovaných na základe článku 2, pododsek 2 písm. a) a b), o uplatňovaných alebo pripravovaných národných emisných normách a o príslušných zdrojoch a/alebo kategóriách zdrojov;

c) pokroku pri zavádzaní opatrení na kontrolu znečisťujúcich látok požadovaných na základe článku 2, pododsek 2 písm. c), o príslušných zdrojoch a o zavedených alebo chystaných opatreniach;

d) pokroku pri sprístupňovaní bezolovnatých palív;

e) opatreniach prijatých na uľahčenie výmeny technológií; a

f) pokroku pri určovaní hodnôt kritických záťaží.

2. Tieto informácie sa pokiaľ možno predkladajú v súlade s jednotným rámcom hlásenia.

Článok 9

Výpočty

EMEP pomocou vhodných modelov a v patričnom predstihu pred ročnými zasadaniami výkonného orgánu poskytuje výkonnému orgánu výpočty zásob dusíka a tiež veľkostí prúdenia presahujúceho štátne hranice a usádzania oxidov dusíka v rámci zemepisného rozsahu EMEP. V oblastiach mimo zemepisného rozsahu EMEP sa používajú modely vhodné pre konkrétne pomery, v ktorých sa nachádzajú strany dohovoru.

Článok 10

Technická príloha

Technická príloha k tomuto protokolu má odporúčajúci charakter. Tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu.

Článok 11

Zmeny a doplnenia k tomuto protokolu

1. Každá strana môže navrhovať zmeny a doplnenia k tomuto protokolu.

2. Navrhnuté zmeny a doplnenia sa predkladajú písomne výkonnému tajomníkovi komisie, ktorý ich oznámi všetkým stranám. Výkonný orgán prediskutuje navrhnuté zmeny a doplnenia na svojom nasledujúcom ročnom zasadaní za predpokladu, že výkonný tajomník rozoslal tieto návrhy stranám najmenej 90 dní vopred.

3. Iné zmeny a doplnenia k tomuto protokolu než zmeny a doplnky k jeho technickej prílohe sa prijímajú dohodou strán prítomných na zasadaní výkonného orgánu a nadobúdajú účinnosť pre tie strany, ktoré ich prijali, v 90. deň odo dňa, kedy dve tretiny týchto strán uložili svoje dokumenty o prijatí týchto zmien a doplnkov. Zmeny a doplnenia nadobúdajú platnosť pre každú stranu, ktorá ich prijala po tom, ako dve tretiny strán uložili svoje dokumenty o prijatí týchto zmien a doplnení, v 90. deň odo dňa, kedy strany uložili svoje dokumenty o prijatí týchto zmien a doplnení.

4. Zmeny a doplnenia k technickej prílohe sa prijímajú dohodou strán prítomných na zasadaní výkonného orgánu a nadobúdajú platnosť 30 dní odo dňa, kedy boli oznámené v súlade s odsekom 5.

5. Výkonný tajomník oznámi zmeny a doplnenia podľa odsekov 3 a 4 všetkým stranám čo najskôr po ich prijatí.

Článok 12

Riešenie sporov

Ak medzi dvomi alebo viacerými stranami vznikne spor, pokiaľ ide o výklad alebo uplatňovanie tohto protokolu, tieto strany sporu hľadajú riešenie rokovaním alebo akoukoľvek inou metódou riešenia sporov, ktorá je pre ne prijateľná.

Článok 13

Podpis

1. Tento protokol je prístupný na podpis v Sofii od 1. novembra do 4. novembra 1988 vrátane, potom v ústredí Organizácie spojených národov v New Yorku do 5. mája 1989, členským štátom komisie, ako aj štátom, ktoré majú štatút konzultanta komisie, podľa odseku 8 rezolúcie Hospodárskej a sociálnej rady č. 36 (IV) z 28. marca 1947 a regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie vytvoreným zvrchovanými štátmi, členmi komisie, ktoré majú právomoc, pokiaľ ide o rokovanie, uzatváranie a uplatňovanie medzinárodných dohôd v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, za predpokladu, že príslušné štáty a organizácie sú stranami dohovoru.

2. V záležitostiach v rámci ich právomoci tieto regionálne organizácie hospodárskej integrácie vo svojom mene uplatňujú práva a plnia si zodpovednosti, ktoré tento protokol prideľuje ich členským štátom. Členské štáty týchto organizácií nie sú v týchto prípadoch oprávnené uplatňovať tieto práva jednotlivo.

Článok 14

Ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie

1. Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu zo strany signatárov.

2. Tento protokol je od 6. mája 1989 pripravený na pristúpenie štátov a organizácií uvedených v článku 13 ods. 1

3. Štát alebo organizácia, ktorá pristúpi k tomuto protokolu po 31. decembri 1993, môže uplatňovať články 2 a 4 najneskôr do 31. decembra 1995.

4. Dokumenty o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vykonáva funkcie depozitára.

Článok 15

Nadobudnutie platnosti

1. Tento protokol nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom odo dňa, kedy bol uložený 16. dokument o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

2. Pre každý štát a organizáciu uvedenú v článku 13 ods. 1, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento protokol, alebo k nemu pristúpi po uložení 16. dokumentu o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, tento protokol nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom odo dňa, kedy táto strana uložila svoj dokument o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

Článok 16

Odstúpenie

Strana môže od tohto protokolu odstúpiť formou odoslania písomného oznámenia depozitárovi kedykoľvek po piatich rokoch odo dňa, kedy tento protokol nadobudol účinnosť pre túto stranu. Každé takéto odstúpenie nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom odo dňa, kedy depozitár prijal oznámenie o odstúpení, alebo k tomu neskoršiemu termínu, ktorý môže byť určený v oznámení o odstúpení.

Článok 17

Platné texty

Originál tohto protokolu, ktorého anglický, francúzsky a ruský text sú rovnako platné, je uložený u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov.

Na dôkaz toho zástupcovia, riadne poverení na tento účel, podpísali tento protokol.

V Sofii tridsiateho prvého októbra tisícdeväťastoosemdesiaosem.

--------------------------------------------------

TECHNICKÁ PRÍLOHA

1. Informácie týkajúce sa množstiev emisií a nákladov na ich znižovanie sú založené na úradnej dokumentácii výkonného orgánu a jeho pomocných orgánov, najmä na dokumentoch EB.AIR/WG.3/R. 8, R. 9 a R. 16 a ENV/WP.1/R. 86 a Corr. 1 reprodukovaných v kapitole 7 materiálu Účinky a kontrola znečisťovania ovzdušia presahujúceho štátne hranice (Effects and Control of Transboundary Air Pollution) [1]. Pokiaľ nie je stanovené inak, uvedené technológie sa na základe prevádzkových skúseností považujú za dobre zavedené [2].

2. Informácie obsiahnuté v tejto prílohe sú neúplné. Pretože skúsenosti s novými motormi a novými zariadeniami obsahujúcimi nízkoemisné technológie, ako aj s rekonštrukciou jestvujúcich zariadení, sa neustále rozširujú, bude potrebné túto prílohu pravidelne spresňovať, meniť a dopĺňať. Táto príloha nemôže byť vyčerpávajúcou správou o alternatívnych technických možnostiach, jej cieľom je poskytnúť stranám návod na určovanie ekonomicky realizovateľných technológií kvôli plneniu záväzkov vyplývajúcim z protokolu.

I. TECHNOLÓGIE NA KONTROLU EMISIÍ NOx Z PEVNÝCH ZDROJOV

3. Spaľovanie fosílnych palív je hlavným pevným zdrojom antropogénnych emisií NOx. Okrem toho môžu k príslušným emisiám NOx prispievať aj niektoré nespaľovacie procesy.

4. Medzi kategórie významných pevných zdrojov emisií NOx môžu patriť:

a) spaľovacie zariadenia;

b) pece používané v priemyselných procesoch (napr. pri výrobe cementu);

c) pevné plynové turbíny a motory s vnútorným spaľovaním; a

d) nespaľovacie procesy (napr. výroba kyseliny dusičnej).

5. Technológie sa zameriavajú na určité úpravy v spaľovaní/v procese a, najmä v prípade veľkých zariadení, na spracovanie spalín.

6. V prípade rekonštrukcií jestvujúcich zariadení môže byť rozsah uplatnenia technológií na znižovanie emisií NOx limitovaný zápornými vedľajšími účinkami alebo inými obmedzeniami špecifickými pre danú lokalitu. Z tohto dôvodu sa v prípade rekonštrukcie uvádzajú len približné odhady typicky dosiahnuteľných hodnôt emisií NOx. V prípade nových zariadení je možné minimalizovať alebo vylúčiť záporné vedľajšie účinky vhodnými projektovanými funkciami.

7. Podľa údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, je možné považovať náklady na úpravy spaľovania v nových zariadeniach za malé. V prípade rekonštrukcie napríklad väčších elektrární sa však pohybovali v rozmedzí asi od 8 do 25 švajčiarskych frankov na kWel (v roku 1985). Investičné náklady na spracovanie spalín sú spravidla značne vyššie.

8. V prípade pevných zdrojov sa emisné koeficienty vyjadrujú v miligramoch NO2 na normálny (0 °C, 1013 mbar) kubický meter (mg/m3) pri suchom základe.

Spaľovacie zariadenia

9. Do kategórie spaľovacích zariadení patria pece, kotly, nepriame ohrievače a ostatné spaľovacie zariadenia na spaľovanie fosílnych palív s tepelným vstupom vyšším než 10 MW, bez zmiešavania spalín zo spaľovacieho procesu s ostatnými výpusťami alebo spracovávanými materiálmi. Pre nové a jestvujúce zariadenia sú k dispozícii, buď samostatne alebo v kombinácii, tieto technológie spaľovania:

a) nízkoteplotná konštrukcia spaľovacej komory vrátane spaľovania fluidizovanej vrstvy;

b) prevádzka s malým množstvom prebytočného vzduchu;

c) inštalácia špeciálnych horákov s nízkou produkciou NOx;

d) recirkulácia spalín do spaľovacieho vzduchu

e) viacfázová prevádzka v režimoch spaľovanie/prepaľovací vzduch; a

f) opakované spaľovanie (fázovanie paliva) [3].

Prevádzkové normy, ktoré je možné dosiahnuť, sú zhrnuté v tabuľke 1.

Tabuľka 1:

Prevádzkové normy NOx (mg/m3), ktoré je možné dosiahnuť úpravami procesu spaľovania

| | Typ zariadenia [4] | Nekontrolovaná základňa | [5]Rekonštrukcia jestvujúceho zariadenia | Nové zariadenie | O2 (%) |

Rozsah | Tropická hodnota |

Tuhé palivá | 10 [6] až 300 MW | Roštové spaľovanie (uhlie) | | |

Spaľovanie fluidizovanej vrstvy | 300-1000 | — | 600 | 400 | 7 |

i) pevné | 300-600 | — | — | 400 | 7 |

ii) cirkulačné | 150-300 | — | — | 200 | 7 |

Spaľovanie práškového uhlia | | | | | |

i) suché dno | 700-1700 | 600-1100 | 800 | < 600 | 6 |

ii) mokré dno | 1000-2300 | 1000-1400 | — | < 1000 | 6 |

> 300 MW | Spaľovanie práškového uhlia | | | | | |

i) suché dno | 700-1700 | 600-1100 | — | < 600 | 6 |

ii) mokré dno | 1000-2300 | 1000-1400 | — | < 1000 | 6 |

Kvapalné palivá | 10 [6] až 300 MW | Spaľovanie destilovaného oleja | — | — | 300 | — | 3 |

Spaľovanie zvyškového oleja | 500-1400 | 200-400 | 400 | — | 3 |

> 300 MW | Spaľovanie zvyškového oleja | 200-1400 | 200-400 | — | — | 3 |

Plynné palivá | 10 [6] až 300 MW | | 150-1000 | 100-300 | — | < 300 | 3 |

> 300 MW | | 250-1400 | 100-300 | — | < 300 | 3 |

10. Spracovanie spalín selektívnou katalytickou redukciou (SEK) je ďalšie opatrenie na znižovanie množstva emisií NOx s hodnotami účinnosti do 80 % a viac. V súčasnosti sa získavajú značné prevádzkové skúsenosti s novými a rekonštruovanými zariadeniami v oblasti patriacej do pôsobnosti komisie, najmä v prípade väčších elektrární než 300 MW (tepelných). Pri kombinácii s úpravami procesu spaľovania je možné ľahko dosiahnuť emisné hodnoty 200 mg/m3 (tuhé palivá, 6 % O2) a 150 mg/m3 (kvapalné palivá, 3 % O2).

11. Selektívna nekatalytická redukcia (SNKR), spracovanie spalín so znížením množstva emisií NOx o 20 až 60 %, je lacnejšia technológia pre osobitné použitia (napr. rafinačné pece a spaľovanie plynu pri základnom zaťažení).

Pevné plynové turbíny a motory s vnútorným spaľovaním (VS)

12. Množstvo emisií NOx z pevných plynových turbín je možné znížiť buď úpravou procesu spaľovania (suchá regulácia) alebo vstrekovaním parovzdušnej zmesi (mokrá regulácia). Obidve opatrenia sú dobre osvedčené. Týmito prostriedkami je možné splniť emisné hodnoty 150 mg/m3 (plyn, 15 % O2) a 300 mg/m3 (olej, 15 % O2). Prispôsobenie systému je možné..

13. Množstvá emisie NOx z pevných zážihových motorov s VS je možné znížiť buď úpravami procesu spaľovania (napr. koncepcie spaľovania chudobnej zmesi a recirkulácie výfukových plynov) alebo spracovaním spalín (trojcestný katalyzátor v uzavretej slučke, SEK). Technická a ekonomická realizovateľnosť týchto rôznych procesov závisí od objemu motora, typu motora (dvojtaktný/štvortaktný) a pracovného režimu motora (stála/premenlivá záťaž). Koncepcia spaľovania chudobnej zmesi je schopná splniť emisné hodnoty NOx 800 mg/m3 (5 % O2), proces SEK znižuje množstvo emisií NOx značne pod 400 mg/m3 (5 % O2) a trojcestný katalyzátor znižuje množstvo týchto emisií dokonca pod 200 mg/m3 (5 % O2).

Pece používané v priemyselných procesoch – Vypaľovanie cementu

14. Proces predvypaľovania sa v súčasnosti vyhodnocuje v oblasti patriacej do pôsobnosti komisie ako možná technológia s potenciálom znížiť koncentrácie NOx v spalinách nových a jestvujúcich pecí na vypaľovanie cementu asi na 300 mg/m3 (10 % O2).

Nespaľovacie procesy – Výroba kyseliny dusičnej

15. Výroba kyseliny dusičnej s vysokotlakovou absorbciou (>8 bar) je schopná udržať koncentrácie NOx v nezriedených výpustiach pod 400 m3. Rovnaké množstvá emisií je možné dosiahnuť strednotlakovou absorbciou v kombinácii s procesom SEK alebo ktorýmkoľvek iným podobne účinným procesom znižovania množstva emisií NOx. Prispôsobenie systému je možné.

II. TECHNOLÓGIE NA KONTROLU EMISIÍ NOx Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL

16. Motorové vozidlá uvažované v tejto prílohe sú motorové vozidlá používané na cestnú dopravu a to: osobné automobily poháňané benzínom a osobné automobily poháňané naftou, vozidlá určené pre nenáročné pracovné podmienky a vozidlá určené pre ťažké pracovné podmienky. Podľa potreby sa uvádzajú vhodné odkazy na osobitné kategórie vozidiel (M1, M2, M3, N1, N2, N3) definované v nariadení EHS č. 13 podľa dohody z roku 1958 týkajúcej sa prijatia jednotných podmienok schvaľovania a vzájomného uznávania schválenia vybavenia a dielov motorových vozidiel.

17. Cestná doprava je v mnohých krajinách komisie významným zdrojom antropogénnych emisií NOx a prispieva 40 až 80 % k celkovému množstvu národných emisií. Vozidlá poháňané benzínom prispievajú spravidla dvomi tretinami k celkovému množstvu emisií NOx z dopravy.

18. Dostupné technológie na kontrolu množstva oxidov dusíka z motorových vozidiel sú zhrnuté v tabuľkách 3 a 6. Je vhodné zoskupiť technológie na základe odkazov na jestvujúce alebo navrhované národné a medzinárodné emisné normy líšiace sa prísnosťou kontroly. Pretože súčasné regulačné skúšobné cykly vyjadrujú len jazdu po mestách alebo veľkomestách, ďalej uvedené odhady relatívnych emisií NOx zohľadňujú jazdu vyššími rýchlosťami, pri ktorých môžu byť emisie NOx obzvlášť významné.

19. Číselné údaje o dodatočných výrobných nákladoch rôznych technológií uvedené v tabuľkách 3 a 6 sú skôr odhady výrobných nákladov než maloobchodné ceny.

20. Kontrola zhody produkcie a prevádzka vozidiel, ktoré sú v používaní, sú významné pri zabezpečovaní dosiahnutia potenciálu zníženia emisných noriem v praxi.

21. Technológie, ktoré obsahujú katalyzátory, alebo sú založené na ich využívaní, si vyžadujú bezolovnaté palivo. Voľný obeh vozidiel vybavených katalyzátormi závisí od všeobecnej dostupnosti bezolovnatého benzínu.

Osobné automobily poháňané benzínom a osobné vozidlá poháňané naftou (M1)

22. V tabuľke 2 sú zhrnuté štyri emisné normy. Tieto emisné normy sú použité v tabuľke 3 na zoskupenie rôznych technológií motorov pre benzínové vozidlá podľa ich potenciálu znížiť množstvá emisií NOx.

Tabuľka 2

Definícia emisných noriem

Norma | Limity | Vysvetlivky |

A.ECE R. 15-04 | HC + NOx: 19-28 g/skúška | Súčasná norma ECE (nariadenie č. 15 v znení zmien a doplnkov radu 04, podľa dohody z roku 1958 uvedenej v odseku 16), prijatá aj Európskym hospodárskym spoločenstvom (smernica 83/351/EHS). Mestský skúšobný cyklus podľa ECE R.15. Emisný limit sa mení s hmotnosťou vozidla. |

B."Luxemburg 1985" | HC + NOx: 1,4-2,0 l: 8,0g/skúška Táto norma je použitá len kvôli zoskupeniu technológií (< 1,4 l: 15,0 g/skúška > 2,0 l: 6,5 g/skúška | Normy, ktoré mali byť zavedené v priebehu obdobia 1988 až 1993, boli prediskutované na zasadaní Rady ministrov Európskeho hospodárskeho spoločenstva v Luxemburgu v roku 1985 a s konečnou platnosťou odsúhlasené v decembri 1987. Uplatňuje sa mestský skúšobný cyklus podľa ECE R.15. Norma pre motory s objemom > 2 l je vo všeobecnosti rovnocenná s normou US 1983. Norma pre motory s objemom < 1,4 l je dočasná, konečnú verziu normy je potrebné vypracovať. Norma pre motory s objemom od 1,4 l do 2,0 l sa vzťahuje na všetky automobily s objemom motora > 1,4 l. |

C."Štokholm 1985" | NOx: 0,62 g/km NOx: 0,76 g/km | Norma pre vnútroštátne právne predpisy založená na "základnom dokumente" vypracovanom po zasadaní ministrov životného prostredia ôsmich krajín v Štokholme v roku 1985. Zhoduje sa s normami US 1987 a predpisuje tieto skúšobné postupy: Federálny skúšobný postup platný v Spojených štátoch (1975); postup skúšky hospodárnosti využitia paliva cestných vozidiel. |

D."Kalifornia 1989" | NOx: 0,25 g/km | Normy, ktoré sa mali zavádzať v štáte Kalifornia, Spojené štáty, od modelov roku 1989. Federálny skúšobný postup platný v Spojených štátoch. |

Tabuľka 3

Technológie, množstvá emisií, náklady a spotreba paliva potrebná pre splnenie hodnôt emisných noriem pre benzínové motory

Norma | Technológia | Zníženie množstva emisií zložených [7] NOx (%) | Dodatočné [8] výrobné náklady (rok 1986, vo švajčiarskych frankoch) | Index spotreby paliva [7] |

A. | Základňa (Súčasný bežný zážihový motor s karburátorom) | [9] | — | 100 |

B. | a)Vstrekovanie paliva + prídavný vzduch [10] | 25 | 200 | 105 |

b)Trojcestný katalyzátor v otvorenej slučke (+ RVP) | 55 | 150 | 103 |

c)Motor spaľujúci chudobnú zmes s oxidačným katalyzátorom (+ RVP) [11] | 60 | 200-600 | 90 |

C. | Trojcestný katalyzátor v uzavretej slučke | 90 | 300-600 | 95 |

D. | Trojcestný katalyzátor v uzavretej slučke (+ RVP) | 92 | 350-600 | 98 |

23. Emisné normy A, B, C a D obsahujú limity emisií uhľovodíkov (HC) a oxidu uhoľnatého (CO), ako aj NOx. Odhady zníženia množstiev emisií týchto znečisťujúcich látok vzhľadom na základnú verziu ECE R. 15-04 sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Odhadované zníženie množstiev emisií HC a CO z osobných automobilov poháňaných benzínom pre rôzne technológie

Norma | Zníženie množstva emisií HC (%) | Zníženie množstva emisií CO (%) |

B. | a) 30-40 | 50 |

b) 50-60 | 40-50 |

c) 70-90 | 70-90 |

C. | 90 | 90 |

D. | 90 | 90 |

24. Súčasné automobily s naftovými motormi môžu spĺňať požiadavky na množstvá emisií NOx stanovené v normách A, B a C. Prísne požiadavky na množstvá emisií častíc spolu s prísnymi limitmi emisií NOx stanovenými v norme D znamenajú, že bude potrebný ďalší vývoj osobných automobilov s naftovými motormi, pravdepodobne zahrnujúci elektronickú reguláciu palivového čerpadla, pokročilé systémy vstrekovania paliva, recirkuláciu výfukových plynov a odlučovače častíc. V súčasnosti jestvujú len pokusné vozidlá. (Pozri tiež tabuľku 6, poznámka pod čiarou a)).

Ostatné vozidlá určené pre nenáročné pracovné podmienky (N1)

25. Metódy kontroly platné pre osobné automobily sú použiteľné, ale faktory zníženia množstiev emisií NOx, zvýšenia nákladov a doby prípravy na komerčnú výrobu sa môžu líšiť.

Vozidlá poháňané benzínom, určené pre náročné pracovné podmienky (M2, M3, N2, N3)

26. Táto trieda vozidiel je v západnej Európe nevýznamná a vo východnej Európe jej význam klesá. Hodnoty emisií NOx stanovené v US 1990 a US 1991 (pozri tabuľku 5) by sa dali dosiahnuť pri nízkych nákladoch aj bez významného technologického pokroku.

Vozidlá poháňané naftou, určené pre náročné pracovné podmienky (M2, M3, N2, N3)

27. V tabuľke 5 sú zhrnuté tri emisné normy. Tieto emisné normy sú využité v tabuľke 6 na zoskupenie technológií motorov pre vozidlá poháňané naftou, určené pre náročné pracovné podmienky, podľa potenciálu znížiť množstvá emisií NOx. Základná konfigurácia motora sa mení, pričom trend sa vyvíja od motorov s prirodzeným nasávaním k motorom preplňovaným pomocou turbodúchadla. Tento trend má dôsledky pre zlepšený vývoj základnej spotreby paliva. Z tohto dôvodu nie sú uvedené porovnávacie odhady spotreby.

Tabuľka 5

Definícia emisných noriem

Norma | Limity NOx (g/kWh) | Vysvetlivky |

I.ECE R. 49 | 18 | 13-režimová skúška |

II.US-1990 | 8,0 | Prechodová skúška |

III.US-1991 | 6,7 | Prechodová skúška |

Tabuľka 6

Technológie, množstvá emisií [12] a náklady na splnenie hodnôt emisných noriem pre naftové motory určené pre náročné pracovné podmienky

Norma | Technológia | Odhad zníženia množstva emisií NOx (%) | Dodatočné výrobné náklady (v US$, rok 1984) |

I. | Súčasný bežný naftový motor s priamym vstrekovaním paliva | — | — |

II. [13] | Prepĺňanie turbodúchadlom + dochladzovanie + oneskorenie časovania vstreku (úprava spaľovacej komory a portu) (je nepravdepodobné, že motory s prirodzeným nasávaním splnia túto požiadavku) | 40 | 115 $ (69 $ je možné prisúdiť norme pre NOx) [14] |

III. [13] | Ďalšie zdokonaľovanie technológií uvedených v bode II spolu s premenlivým časovaním vstrekovania a využitím elektroniky | 50 | 404 $ (68 $ je možné prisúdiť norme pre NOx) [14] |

[1] Štúdie k znečisťovaniu ovzdušia č. 4 (Publikácia Organizácie spojených národov, predajné číslo E.87.II.E.36).

[2] V súčasnosti je ťažké poskytnúť spoľahlivé absolútne údaje o nákladoch na kontrolné technológie. V prípade údajov o nákladoch uvedených v tejto prílohe by sa preto mal klásť dôraz skôr na vzťah medzi nákladmi na rôzne technológie než na absolútne číselné údaje o nákladoch.

[3] Prevádzkové skúsenosti s týmto typom technológie spaľovania sú obmedzené.

[4] Číselné údaje sa týkajú tepelného vstupu podľa paliva (spodná výhrevnosť) v MW (tepelných).

[5] V dôsledku faktorov výkonov špecifických pre dané miesto a väčšej neurčitosti je možné pre rekonštrukciu jestvujúceho zariadenia uviesť len približné hodnoty.

[6] V prípade malých (10 až 100 MW) zariadení platí pre všetky uvedené číselné údaje vyšší stupeň neurčitosti.

[7] Hodnoty zníženia množstva emisií NOx a indexu spotreby paliva sú odhadnuté pre priemerný európsky automobil používaný v priemerných európskych podmienkach jazdy.

[8] Dodatočné výrobné náklady by mohli byť realistickejšie vyjadrené ako percento celkových nákladov na výrobu automobilu. Keďže však odhady nákladov sú prvotne určené na porovnanie len v relatívnych hodnotách, vypracovanie pôvodných dokumentov bolo pozdržané.

[9] Koeficient emisií zložených NOx = 2,6 g/km.

[10] "RVP" je recirkulácia výfukových plynov.

[11] Založené v plnej miere na údajoch pre pokusné motory. V podstate sa nevyrábajú žiadne vozidlá s motormi spaľujúcimi chudobnú zmes.

[12] Zhoršenie kvality nafty by nepriaznivo ovplyvnilo emisie a môže ovplyvniť spotrebu paliva vozidiel určených pre náročné pracovné podmienky aj vozidiel určených pre nenáročné pracovné podmienky.

[13] Stále je potrebné overovať vo veľkom rozsahu dostupnosť nových komponentov.

[14] Do bilancie je zarátaná kontrola na častice a ostatné úvahy.

--------------------------------------------------