18.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/4

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1008/2004 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia 19. mája 2004 uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do spoločenstva.

(2)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných vyrovnávacích opatrení, viaceré zainteresované strany písomne vyjadrili svoje názory na predbežné zistenia. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté.

(3)

Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporúčať uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii a konečný výber sumy získavanej prostredníctvom dočasného cla. Bolo im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k zverejneným podstatným skutočnostiam a úvahám.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade opodstatnenosti aj zohľadnili.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa príslušného a podobného výrobku, odôvodnenia 12 a 16 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(7)

Po zverejnení informácie o uložení dočasných opatrení a následne po zverejnení konečnej informácie bolo predložených niekoľko pripomienok zo strany vlády Indie (GOI) a zo strany vyvážajúcich výrobcov. Prvá pripomienka sa týkala toho, že DEPB na povývoznej báze je schémou refundácie cla, a preto akékoľvek výhody z nej vyplývajúce by sa mali obmedziť na nadmerné odpustenie dovozných ciel, ktoré mohli byť nariadené. Ďalšia sa týkala toho, že kvantifikácia akýchkoľvek výhod by mala byť založená na dátume udelenia licencií DEPB a nie na dátume ich využitia alebo predaja, ako rozhodla Komisia. Posledná sa týkala toho, že výška výhody by sa mala znížiť na základe tvrdenia, že sadzba DEPB na príslušný výrobok bola znížená z 19 % na 11 % vo februári 2004, konkrétne po období vyšetrovania.

(8)

Čo sa týka prvej pripomienky, v odôvodnení 33 dočasného nariadenia sa poznamenáva, že základné nariadenie umožňuje výnimku okrem iného pri schémach refundácie a substitučnej refundácie cla, ktoré vyhovujú striktným pravidlám zakotveným v prílohe I bod i), prílohe II (definícia a pravidlá refundácie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá „substitučnej refundácie cla“).

(9)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že vláda Indie nepoužila efektívny overovací systém alebo metódu, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade schém substitučnej refundácie cla príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). Vláda Indie navyše nevykonala povývozné vyšetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, aby určila, či sa vyskytla nejaká nadmerná platba, hoci by sa to bežne vyžadovalo v prípade nepoužitia efektívneho overovacieho systému (príloha II časť II ods. 5 a príloha III časť II ods. 3 základného nariadenia). V odôvodnení 37 dočasného nariadenia sa ďalej uvažovalo, že „DEPB na povývoznej báze nemôže byť považované za povolenú schému refundácie alebo substitučnej refundácie cla (príloha III) v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bod ii) základného nariadenia“. Záver odôvodnenia 38 dočasného nariadenia, podľa ktorého vyrovnávacou výhodou je odpustenie celkového dovozného cla, bežne sa vzťahujúceho na všetky dovozy, je týmto potvrdený.

(10)

Spoločnosť musí vyvážať výrobky, aby bola oprávnená užívať výhody vyplývajúce z tejto schémy. V čase vývoznej transakcie musí vývozca urobiť vyhlásenie úradom v Indii, že vývoz sa uskutočňuje podľa schémy DEPB. Aby mohol byť tovar vyvezený, vydajú indické colné úrady pred vývozom tovaru palubný konosament, ktorý okrem iného udáva sumu finančného zvýhodnenia DEPB, ktorá bude poskytnutá pre túto vývoznú transakciu. V tomto čase vývozu spoločnosť pozná výhody, ktoré získa. V momente, keď colné úrady vydajú palubný konosament, vláda Indie stráca možnosť rozhodovať o udeľovaní finančného zvýhodnenia DEPB. Bolo tiež overené, že akákoľvek zmena sadzieb DEPB v období medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPB neovplyvní úroveň poskytnutých výhod. Za relevantnú sadzbu DEPB sa považuje tá, ktorá bola použitá v čase vyhotovovania vyhlásenia o vývoze. Výška výhody preto nemôže byť upravená retroaktívne. Podobne, hneď ako sa uskutoční vývozná transakcia, vláda Indie je povinná vzdať sa cla, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bod i) základného nariadenia.

(11)

Článok 1 ods. 1 základného nariadenia ustanovuje, že „vyrovnávacie clo môže byť uložené na účely kompenzácie akejkoľvek poskytnutej subvencie […] , ktorej povolenie pre celé spoločenstvo spôsobuje poškodenie“. Uloženie takéhoto cla je odôvodnené tým, že ceny dovážaných výrobkov sú v dôsledku prijatia subvencií nižšie a že takéto nízke ceny spôsobujú poškodenie. V takomto prípade sú si vývozcovia grafitových elektródových systémov pri dohodovaní vývozných cien vedomí výhod zo subvencie poskytnutej podľa schémy DEPB. Keďže vývozcovia si uvedomujú, že dostanú takúto subvenciu a isté výhody podľa iných schém, tieto spoločnosti sú pri dohodovaní cien v konkurenčne oveľa výhodnejšej pozícii, to znamená, že môžu zohľadniť subvencie ponúknutím nižších cien.

(12)

Účtovné normy Indie umožňujú časové rozlíšenie zaúčtovania sumy finančného zvýhodnenia prijatého podľa schémy DEPB ako príjem v momente, i) keď táto výhoda bola získaná a ii) keď je odôvodnene isté, že konečný výber príjmov z vývoznej transakcie sa uskutoční. V tejto súvislosti je relevantný moment, v ktorom boli výhody získané. Ako stanovuje odôvodnenie 10, v momente, keď colné úrady vydajú palubný konosament, kde je okrem iného uvedená suma finančného zvýhodnenia DEPB, ktorá bude poskytnutá pre túto transakciu, vláda Indie stráca možnosť rozhodovať o udelení subvencie a jej výške. Ako sa ďalej uvádza v spomenutom odôvodnení, akákoľvek zmena sadzieb DEPB v období medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPB retroaktívne neovplyvní výšku poskytnutej výhody. Nakoniec, ako sa uvádza v odôvodnení 11, predpokladá sa, že ceny vývozných transakcií odrážajú subvencie (to znamená cez nižšie ceny), z ktorých môžu vývozcovia profitovať. Za týchto okolností sa považujú výhody za získané momentom, keď je transakcia uskutočnená. Na základe toho si spoločnosti podľa účtovných štandardov Indie môžu v štádiu vývoznej transakcie účtovať sumu finančného zvýhodnenia DEPB ako príjem.

(13)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia, výška vyrovnávajúcich subvencií bude vypočítaná na základe výhody, ktorej poskytnutie prijímateľovi sa zistilo v období vyšetrovania. V zmysle uvedeného sa považuje za vhodné zhodnotiť výhodu vyplývajúcu z tejto schémy ako sumu finančného zvýhodnenia získaného na všetky vývozné transakcie uskutočnené podľa tejto schémy počas obdobia vyšetrovania. Toto sa líši od postupu uplatňovaného v dočasnom nariadení, kde sa hodnotila využitá suma finančného zvýhodnenia. V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, poplatky súvisiace so získaním subvencie boli odpočítané.

(14)

Čo sa týka posledného argumentu vzťahujúceho sa na údajné zníženie sadzby DEPB, akceptuje sa predloženie jasného dôkazu preukazujúceho, že sadzba DEPB pre príslušný výrobok bola znížená na 11 % s účinnosťou od 9. februára 2004. Keďže však celková výška výhody sa hodnotí na základe výšky výhod získaných na všetky vývozné transakcie uskutočnené počas obdobia vyšetrovania, zníženie sadzby DEPB po tomto období nebude mať žiadny účinok na výšku určenej subvencie.

(15)

Na základe týchto zmien, výhoda podľa tejto schémy bola pre dve spolupracujúce spoločnosti upravená na 16,6 % a 14,4 %, v tomto poradí.

(16)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, závery načrtnuté v odôvodneniach 56 až 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(17)

V prechodnom období bol jeden vyvážajúci výrobca v Indii považovaný za príjemcu vyrovnávacej výhody podľa tejto schémy. Predstavitelia tejto vyvážajúcej spoločnosti tvrdili, že i) schéma nebola vyrovnávacia a že ii) akákoľvek prijatá výhoda bola poskytnutá iba podnikateľskej jednotke spoločnosti, ktorá nevyrobila príslušný výrobok a ktorú spoločnosť po období vyšetrovania predala. Na základe toho tvrdia, že vývozca by sa nemal považovať za príjemcu výhody podľa schémy ALS.

(18)

Čo sa týka prvého tvrdenia, nebol predložený žiadny nový dôkaz, ktorý by preukazoval, že ALS nie je vyrovnávacia vývozná subvencia. V tejto súvislosti sa pripomína, že vláda Indie nepoužila efektívny overovací systém alebo metódu, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade schém substitučnej refundácie cla príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). Vláda Indie navyše nevykonala povývozné vyšetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, aby určila, či sa vyskytla nejaká nadmerná platba, hoci by sa to bežne vyžadovalo v prípade nepoužitia efektívneho overovacieho systému (príloha II časť II ods. 5 a príloha III časť II ods. 3 základného nariadenia). Závery odôvodnení 64 až 70 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

(19)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, zistilo sa, že príslušný vývozca počas obdobia vyšetrovania využil schému a následne nato získal vyrovnávaciu výhodu. Skutočnosť, že podnikateľská jednotka vyrábajúca tento výrobok bola po OV predaná, nie je dôležitá na to, aby sa určilo, či spoločnosť využila subvenciu počas OV. Takisto to nie je považované za rozhodujúce pri hodnotení výšky subvencovania spoločnosti ako celku, či schéma subvencií bola určená pre jednotku spoločnosti, ktorá nevyrobila príslušný výrobok. Prešetruje sa spoločnosť ako celok, a preto akákoľvek výhoda pre jednu z jednotiek predstavuje výhodu pre spoločnosť ako celok. Potvrdilo sa, že počas OV tvorili podnikateľská jednotka, ktorá využila schému ALS a podnikateľské jednotky, ktoré vyrobili príslušný výrobok, jeden právny hospodársky subjekt. Záver uvedený v odôvodnení 71 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzuje.

(20)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, záver načrtnutý v úvodnom ustanovení 72 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(21)

Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, záver načrtnutý v odôvodnení 74 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(22)

V zmysle uvedených záverov je definitívne potvrdená nasledujúca výška vyrovnávacích subvencií:

(23)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov sa týmto odôvodnenia 76 až 79 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(24)

Po zverejnení predbežných zistení indickí vývozcovia poukázali na nezrovnalosť medzi neodôvodnene zníženou maržou jedného konkrétneho druhu príslušného výrobku a neodôvodnene zníženými maržami podobných druhov. Tvrdenie bolo dôkladne vyšetrené a zistilo sa, že nesúlad bol spôsobený chybou vo vykazovaní dobropisov a zliav jedného konkrétneho výrobcu spoločenstva. Pripomienka bola preto akceptovaná a neodôvodnene znížená marža tohto konkrétneho druhu a v prípade opodstatnenosti aj iných druhov bola podľa toho opravená.

(25)

Ďalej bolo zistené, že množstvo obchodných transakcií priemyselného odvetvia spoločenstva použitých na výpočty zníženia bolo počítané dvojnásobne. S ohľadom na uvedené museli byť dvojmo počítané transakcie odstránené a výpočty náležite upravené. Toto dvojnásobné počítanie sa však neuskutočnilo pri stanovení čísiel určených na hodnotenie ukazovateľov poškodenia. Preto nevznikla potreba upraviť ukazovatele poškodenia.

(26)

Následkom toho porovnanie ukázalo, že počas OV ceny príslušného výrobku s pôvodom v Indii predávaného v spoločenstve znížili ceny priemyselného odvetvia spoločenstva o 3 % až 11 %.

(27)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 80 až 116 dočasného nariadenia, s výnimkou odôvodnenia 86 (pozri odôvodnenia 24 až 26).

(28)

Indickí vývozcovia zopakovali svoj argument, že určenie príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a poškodením, ktoré utrpelo priemyselné odvetvie spoločenstva, sa zakladá na údajoch, ktoré sú nedôveryhodné pre existenciu kartelu až do začiatku roku 1998. Indickí vývozcovia však neposkytli žiadne nové informácie v termíne stanovenom na predloženie pripomienok v tomto smere.

(29)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 117 až 137 dočasného nariadenia.

(30)

Združenie zastupujúce užívateľov a užívateľskú spoločnosť znovu vyjadrilo ich hlavnú obavu, že uloženie akéhokoľvek opatrenia zníži vylúčením indických dodávateľov z trhu spoločenstva celkovú konkurenciu na trhu spoločenstva pri tomto konkrétnom výrobku a nevyhnutne povedie k nárastu cien. V zmysle hodnotenia podľa odseku 147 dočasného nariadenia však vplyv akéhokoľvek zvýšenia ceny podobného výrobku na konečných spotrebiteľov bude pravdepodobne minimálny. Ďalej sa pripomína, že účelom akéhokoľvek vyrovnávacieho opatrenia v žiadnom prípade nie je zastaviť prístup výrobkov z Indie do spoločenstva, ale znovu zaviesť pravidlá, ktoré boli zdeformované nekalými obchodnými praktikami. Záverom sa rozhodlo, že opatrenia nie sú také, že by vylučovali indických výrobcov z trhu spoločenstva.

(31)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 138 až 151 dočasného nariadenia.

(32)

Niektoré zo zainteresovaných strán po zverejnení predbežných zistení tvrdili, že zisk na úrovni 9,4 %, o ktorom sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúcich subvencií zo strany Indie, je príliš vysoký. Zainteresované strany tvrdili, že bežnou praxou je stanoviť mieru zisku na úrovni 5 % pre komodity ako sú oceľ, textílie a základné chemikálie. Tieto strany tiež požadovali úplné zverejnenie metodiky použitej na zistenie tohto údaju.

(33)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 154 dočasného nariadenia, zisk na úrovni 9,4 % sa určil na základe vyhodnotenia viacerých faktorov, okrem iného i) zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v roku 1999, keď trhový podiel subvencovaných dovozov dosiahol najnižšiu úroveň; ii) trhových podmienok v tom čase a iii) objemu výroby získaného z databázy účtovníctva spoločností. Táto databáza pozostáva z účtovných údajov spoločností, ktoré najprv zbierajú národné centrálne banky najväčších priemyselných krajín, t. j. väčšiny členských štátov Európskej Únie, USA a Japonska, a potom súhrnne odvetvia, Európsky výbor pre ústredné úrady súvahových dát a Európska komisia. Databáza bola medzi predbežným a konečným rozhodnutím aktualizovaná. Analýza aktualizovaných dát týkajúcich sa členských štátov EÚ, USA a Japonska ukazuje, že priemerný zisk pred mimoriadnymi položkami pre spoločnosti patriace k najbližšie dostupnému podnikateľskému sektoru bol 7,5 % v roku 2002, ktorý je posledným dostupným rokom v databáze.

(34)

Pri určovaní zisku, ktorý mohol byť dosiahnutý v prípade neexistencie subvencovania, musia byť náležite zvážené všetky kvalitatívne i kvantitatívne faktory relevantné pre tento účel. Podobne, ako pri odôvodnení 154 dočasného nariadenia, bola náležite preskúmaná výška zisku priemyselného odvetvia spoločenstva v období, keď trhový podiel subvencovaných dovozov dosahoval najnižšiu úroveň (konkrétne 1999), ako aj akékoľvek ďalšie príčiny a okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť reprezentatívnosť neskoršieho obdobia. Na záver treba poznamenať, že príslušný výrobok je používaný v náročných podmienkach a musí striktne spĺňať určité parametre, najmä vzhľadom na elektrický odpor. To vyžaduje kapitálovo náročný výrobný proces a nezanedbateľné náklady na výskum a vývoj. Túto technológiu ovláda iba obmedzený počet výrobcov na svete, a preto tento výrobok rozhodne nemožno považovať za základnú komoditu.

(35)

Po zvážení všetkých týchto okolností a faktorov sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že marža zisku, o ktorej sa predpokladá, že zodpovedá finančnej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva pri neexistencii poškodzujúcich subvencií zo strany Indie, by mala byť na účely výpočtu marže poškodenia stanovená na úrovni 8 %.

(36)

V dôsledku uvedeného, ako aj zistení týkajúcich sa neodôvodneného zníženia ceny (pozri odôvodnenia 24 až 26), marže poškodenia boli upravené takto:

(37)

So zreteľom na závery vyvodené vzhľadom na subvencovanie, ujmu, kauzalitu a záujmy spoločenstva sa dospelo k názoru, že v záujme zabránenia ďalšiemu poškodeniu priemyselného odvetvia spoločenstva subvencovanými dovozmi by sa malo zaviesť konečné vyrovnávacie clo. Konečné opatrenia by mali byť zavedené na úrovni zistenej marže subvencie, ale nemali by byť vyššie ako marža poškodenia vypočítaná podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia. V prípade vysokého objemu celkovej spolupráce s Indiou, zostávajúca marža subvencie pre všetky ostatné spoločnosti bola stanovená na úrovni spoločnosti s najvyššou individuálnou maržou, to znamená 16,7 %.

(38)

Vzhľadom na výšku marže subvencie zistenú pri vyvážajúcich výrobcoch v Indii a danú úroveň poškodenia spôsobenú priemyselnému odvetviu spoločenstva je nevyhnutné, aby sumy získavané prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla uloženého dočasným nariadením sa vyberali s konečnou platnosťou do výšky uložených konečných ciel. Keďže konečné vyrovnávacie clo pre Graphite India Limited (GIL) je vyššie ako dočasné vyrovnávacie clo, sumy získané prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla zavedeného dočasným nariadením sa majú s konečnou platnosťou vyberať. Naopak, keďže konečné vyrovnávacie clo pre Hindustan Electro Graphite (HEG) Limited je nižšie ako dočasné vyrovnávacie clo, sumy predbežne získané nad konečnú sadzbu vyrovnávacích ciel budú odpustené.

(39)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla uvedené v tomto nariadení boli určené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu o týchto spoločnostiach v čase vyšetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre ostatné spoločnosti) sú preto výhradne uplatniteľné na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine vyrobených danými spoločnosťami, resp. výslovne uvedenými právnickými osobami. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú výslovne uvedené v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane právnických osôb so vzťahom k výslovne uvedeným spoločnostiam, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a podliehajú colnej sadzbe platnej pre ostatné spoločnosti.

(40)

Akákoľvek požiadavka týkajúca sa uplatnenia týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných jednotiek) by mala byť ihneď zaslaná Komisii spolu s relevantnými informáciami, ako je akákoľvek zmena aktivít spoločnosti týkajúcich sa výroby, tržieb na domácom trhu a tržieb z vývozu, súvisiaca napríklad s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných alebo predajných jednotiek. V prípade jej uznania sa nariadenie v tomto zmysle zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich výhody z týchto individuálnych sadzieb.

(41)

V priebehu vyšetrovania ponúkli dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie, Graphite India Limited a Hindustan Electro Graphite Limited, cenové záväzky v súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia. Pozorované boli avšak významné odlišnosti pri porovnaní cien surovín z obdobia vyšetrovania a súčasných cien, spôsobené všeobecnou nestálosťou tohto konkrétneho trhu. Z toho vyplýva, že prijatie záväzkov na základe minimálnych dovozných cien, ktoré boli zistené výhradne z údajov týkajúcich sa obdobia vyšetrovania, by mohlo mať v tomto prípade negatívne následky na efektívnosť daných záväzkov pri odstraňovaní ujmy spôsobenej subsidizáciou. Navyše vyvstáva zvýšené riziko obchádzania ponúknutého záväzku jedným z vyvážajúcich výrobcov, ktorý po tom, čo ponúkol záväzok, nadobudol spoločnosť na výrobu grafitových elektród nachádzajúcu sa v spoločenstve. S ohľadom na obe tieto skutočnosti nebolo možné uzavrieť fungujúce, a preto ani prijateľné záväzky v dobe stanovenej na účely tohto konania,