27.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/13

(1)

Dňa 28. apríla 2005 oznámila Komisia na základe článku 5 základného nariadenia oznámením (ďalej len „oznámenie o začatí“) uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začiatok antidumpingového konania vo veci dovozu pákových mechaník s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 11. marca 2005 tromi výrobcami Spoločenstva, konkrétne išlo o Interkov spol. s r. o., MI.ME.CA s.r.l. a Niko – Metallurgical company, d.d. Zelezniki (ďalej len „navrhovatelia“), ktorí predstavujú väčšinový podiel, v tomto prípade viac než 50 %, celkovej výroby pákových mechaník v Spoločenstve. Navyše podnet podporil I.M.L., ďalší výrobca zo Spoločenstva. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu príslušného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za postačujúci dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne oboznámila navrhovateľov, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, ako aj združenia používateľov, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a predstaviteľov ČĽR so začatím konania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámení o začatí písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(4)

Navrhovatelia, iní spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia, používatelia a združenia používateľov predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade ich záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“) zaslala Komisia formuláre žiadostí o trhovohospodársky prístup a o individuálny prístup čínskym spoločnostiam, o ktorých je známe, že sa ich to týka. Štyri spoločnosti požiadali podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia o THP, resp. o IP v prípade, že prešetrovanie stanoví, že nie sú splnené podmienky na udelenie THP, a jedna spoločnosť požiadala len o IP.

(6)

V oznámení o začatí Komisia oznámila, že v tomto prešetrovaní sa môže pre dovozcov uplatniť výber vzorky. Vzhľadom na počet dovozcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky je nevyhnutný.

(7)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich to týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Odpovede prišli od troch výrobcov v Spoločenstve, ktorí sú navrhovateľmi, dvoch iných výrobcov v Spoločenstve, piatich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, 12 dodávateľov surovín, dvoch neprepojených dovozcov a 8 neprepojených používateľov v Spoločenstve.

(8)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovanie v priestoroch týchto spoločností:

Ďalší traja vyvážajúci výrobcovia predložili formuláre žiadosti o THP a vyjadrili ochotu spolupracovať pri konaní. Svoju spoluprácu však odvolali skôr, než boli overené formuláre žiadostí o THP.

(9)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by sa neudelil THP, sa v priestoroch nasledujúcich spoločností uskutočnilo overovanie na mieste s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny:

výrobca v Iráne:

(10)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 (ďalej len „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre zhodnotenie ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 2001 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(11)

Pákové mechaniky (ďalej len „PM“) sú kovové výrobky, ktoré môžu byť jednou zo súčastí rýchloviazačov na skladovanie listov a iných dokumentov. Špecifikácia produktu závisí najmä na použitom materiáli, veľkosti mechaniky a spracovaní ocele.

(12)

Príslušným výrobkom sú pákové mechaniky, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na archiváciu listov a iných dokumentov v zakladačoch spisov alebo rýchloviazačoch. Skladajú sa z robustných oblúkových kovových prvkov (zvyčajne z dvoch) upevnených na doštičke a najmenej z jedného otváracieho mechanizmu, ktorý umožňuje vkladanie a zakladanie listov a iných dokumentov, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kódom KN ex 8305 10 00.

(13)

Napriek rozdielom v niektorých faktoroch, ako sú okrem iného kvalita a hrúbka ocele, veľkosť mechaniky a povrchová úprava, prešetrovanie ukázalo, že všetky typy príslušného výrobku, ako je definovaný v predchádzajúcom odôvodnení, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaký účel. Z tohto dôvodu a na účely tohto antidumpingového konania sa všetky typy príslušného výrobku považujú za jediný výrobok.

(14)

Neboli zistené žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a pákovými mechanikami vyrábanými a predávanými na domácich trhoch v ČĽR a Iráne, ktorý bol analogickou krajinou na účely stanovenia normálnej hodnoty v súvislosti s dovozom z ČĽR. Tieto pákové mechaniky majú skutočne rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie ako tie, ktoré sa vyvážajú z ČĽR do Spoločenstva.

(15)

Podobne neboli zistené žiadne rozdiely medzi pákovými mechanikami, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva a predávajú sa na trhu Spoločenstva, a tými, ktoré sa dovážajú z ČĽR. Majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a použitie.

(16)

Preto sa tieto výrobky predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(17)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v procese antidumpingového prešetrovania v súvislosti s dovozom s pôvodom v ČĽR stanovuje normálna hodnota v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že splnili kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V krátkosti a len na informatívne účely sú tieto kritériá zhrnuté nižšie:

(18)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a odpovedali na formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov.

(19)

Traja z týchto vyvážajúcich výrobcov však odvolali svoju spoluprácu skôr, než sa uskutočnila overovacia návšteva. Nebolo preto možné overiť, či tieto spoločnosti splnili kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(20)

V prípade posledného vyvážajúceho výrobcu Komisia preskúmala a v priestoroch spoločnosti overila všetky informácie predložené v žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné.

(21)

Prešetrovanie ukázalo, že žiadosť o THP sa musí zamietnuť. Zistenia pre túto spoločnosť v každom z piatich kritérií podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia ukázali, že spoločnosť nesplnila požiadavky uvedených kritérií dva a tri. Navyše nebolo možné dospieť k žiadnemu záveru pri kritériu jeden.

(22)

Čo sa týka kritéria dva, nebolo možné dospieť k záveru, že by spoločnosť mala jasný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a uplatňujú sa na všetky účely.

(23)

Pri kritériu tri spoločnosť neposkytla podporné dokumenty a komplexné vysvetlenie vo veci privatizácie spoločnosti a prehodnotenia aktív. Spoločnosť preto nepreukázala, že sa nevyskytujú žiadne závažné deformácie, ktoré sú dôsledkom bývalého systému netrhového hospodárstva.

(24)

Nebolo možné dospieť k žiadnemu záveru vo veci kritéria jeden vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o možnom zásahu štátu v súvislosti so schvaľovaním pracovných zmlúv, ako ani nebolo možné zistiť, či všetky náklady odrážajú trhové hodnoty. Avšak vzhľadom na závery pre kritériá dva a tri nie je nevyhnutné v tejto veci rozhodnúť.

(25)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam.

(26)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny spadajúce pod článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje clo pre celú krajinu, ak vôbec nejaké, okrem tých prípadov, keď spoločnosti v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia preukážu, že ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja sa určujú slobodne, že výmenné kurzy sa vykonávajú na základe trhových sadzieb a že žiadne zásahy štátu neumožňujú obchádzanie opatrení, ak bude pre vývozcov stanovená odlišná sadzba cla.

(27)

Vyvážajúci výrobca, ktorému nemohol byť udelený THP, požiadal tiež o IP v prípade, že by mu nebol udelený THP. Na základe dostupných informácií sa zistilo, že spoločnosť splnila všetky podmienky na udelenie IP v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia.

(28)

Jeden ďalší vyvážajúci výrobca, ktorý nepožiadal o THP, požiadal len o IP. Táto spoločnosť realizovala počas OP prostredníctvom prepojených spoločností predaj nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve a spolupracovala pri prešetrovaní. Prešetrovanie preukázalo, že spoločnosť splnila všetky podmienky pre IP, ako sú stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(29)

Dospelo sa preto k záveru, že IP by sa mal udeliť týmto dvom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(30)

Vyvážajúca spoločnosť, ktorá požiadala len o IP, neposkytla komplexný a plne odôvodnený vyplnený dotazník pre vývozcu v predĺženej lehote. Na základe toho nebolo možné určiť dumpingové rozpätie a túto spoločnosť bolo nutné v priebehu prešetrovania považovať za nespolupracujúcu stranu.

(31)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, musí určiť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(32)

V oznámení o začatí Komisia oznámila svoj zámer použiť Indiu ako vhodnú analogickú krajinu na účely určenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k výberu analogickej krajiny.

(33)

Jeden používateľ, jeden spolupracujúci vývozca a jeden nespolupracujúci výrobca vyjadrili výhrady k tomuto návrhu. Hlavné argumenty proti Indii ako analogickej krajine boli, že:

(34)

Zainteresované strany však neboli schopné navrhnúť vhodnejšiu alternatívu ani neposkytli žiadne detaily a neodôvodnili svoje tvrdenie, že India nie je vhodná analogická krajina.

(35)

Komisia sa preto pokúsila o spoluprácu s Indiou, ale tiež so všetkými ostatnými známymi potenciálnymi analogickými krajinami, ktorými sú: Turecko, Južná Afrika, Irán a Thajsko.

(36)

Zistilo sa však, že z krajín spomínaných v predchádzajúcom odôvodnení pákové mechaniky v súčasnosti vyrába len veľmi málo výrobcov v Indii a v Iráne. Navyše nebolo možné získať úplnú spoluprácu zo strany Indie, ale výrobca z Iránu súhlasil s úplnou spoluprácou s Komisiou.

(37)

Analýza odpovede ukázala, že Irán má jedného výrobcu a že tento výrobca predával na domácom trhu. Navyše sa zistilo, že na iránskom trhu bol významný dovoz čínskych výrobkov. Je preto zrejmé, že iránske a čínske výrobky si na iránskom trhu konkurujú.

(38)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k predbežnému záveru, že Irán je najvhodnejšia a najprijateľnejšia analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(39)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovila na základe informácií od výrobcu z analogickej krajiny. Normálna hodnota sa stanovila na základe všetkých zaplatených alebo splatných cien na domácom trhu v Iráne pre porovnateľné typy výrobkov, keďže sa zistilo, že transakcie výrobcu v Iráne sa uskutočňovali v rámci bežného obchodovania.

(40)

Výsledkom bolo, že normálna hodnota sa stanovila ako vážená priemerná domáca predajná cena neprepojeným zákazníkom zo strany spolupracujúceho výrobcu v Iráne.

(41)

Pre vývozný predaj do Spoločenstva zo strany vývozcu, ktorému bol udelený IP, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom prepojených spoločností mimo Spoločenstva, sa vývozná cena stanovila na základe maloobchodných cien pre nezávislých zákazníkov v Spoločenstve.

(42)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(43)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdilo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, a bolo to preukázané.

(44)

Na základe toho mohli byť vykonané úpravy rozdielov v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajších nákladoch, úverových nákladoch, províziách a popredajných nákladoch (záruka) pod podmienkou, že boli dostatočne odôvodnené. Úpravy sa takisto vykonali, ak sa vývoz uskutočňoval prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom v krajine inej ako príslušná krajina alebo krajina Spoločenstva, podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(45)

Pre spoločnosť, ktorej bol udelený individuálny prístup, sa vážená priemerná normálna hodnota pre každý druh vyvážaný do Spoločenstva stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného druhu vyvážaného do Spoločenstva podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(46)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je:

(47)

Na výpočet dumpingového rozpätia pre celú krajinu, uplatniteľného pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. V tejto súvislosti sa pripomína, že tri zo štyroch spoločností, ktoré pôvodne požiadali o THP, odvolali svoju spoluprácu, a že okrem jednej ďalšej spoločnosti, ktorá požiadala len o IP, ale ktorá sa musela považovať za nespolupracujúcu, neexistovala zo strany ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov žiadna spolupráca.

(48)

Keďže neexistovala žiadna spolupráca zo strany vývozcov, ktorým nebol udelený THP ani IP, výpočet sa zakladal na dostupných skutočnostiach. Dumpingové rozpätie pre celú krajinu sa v dôsledku toho vypočítalo na základe najreprezentatívnejšieho PCN vyvážaného z ČĽR vývozcami, ktorým nebol udelený THP ani IP. Vývozná cena sa potom porovnala s normálnou hodnotou stanovenou pre analogickú krajinu. S cieľom zaistiť skutočne spravodlivé porovnanie získavala Komisia navyše informácie o trhu, aby stanovila dovozné ceny iných vyvážajúcich výrobcov. Žiadne takto získané informácie nepreukázali, že by výpočty neboli spravodlivé alebo primerané.

(49)

Na základe uvedeného sa úroveň dumpingu pre celú krajinu predbežne stanovila vo výške 48,1 % ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(50)

Toto rozpätie sa uplatňuje na všetkých výrobcov, ktorým nebol udelený IP.

(51)

Prešetrovanie stanovilo, že PM počas obdobia prešetrovania vyrábali v Spoločenstve títo výrobcovia: traja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, dvaja ďalší výrobcovia, ktorí podporili podnet a plne spolupracovali s Komisiou počas prešetrovania, a spoločnosť Esselte, ktorá vyrábala PM len na vlastné použitie.

(52)

Ďalšia spoločnosť vyrábala a dovážala pákové mechaniky počas OP výlučne na vlastné použitie. V priebehu OP však zastavila výrobu. Spoločnosť vyplnila dotazník pre výrobcov Spoločenstva a poskytla údaje o svojej vlastnej výrobe.

(53)

O jednom ďalšom výrobcovi, ktorý predložil list podporujúci podnet, sa zistilo, že nevyrábal príslušný výrobok počas OP.

(54)

Navrhovatelia tvrdili, že príslušný výrobok vyrábalo počas OP niekoľko ďalších výrobcov avšak v obmedzených množstvách. Tieto spoločnosti sa neprihlásili ani nepredložili údaje o výrobe v súvislosti s prešetrovaním. Tieto množstvá nebudú predbežne zahrnuté do výroby Spoločenstva.

(55)

Zistilo sa, že jeden zo spolupracujúcich výrobcov, ktorý podporil podnet, tiež dovážal príslušný výrobok z ČĽR. Zatiaľ čo väčšina predaja tohto výrobcu v ES počas OP bola vyrobená v Spoločenstve, zistilo sa, že asi 25 % objemu predaja v Spoločenstve bolo zakúpených v ČĽR. To predstavovalo asi 39 % celkovej výroby.

(56)

Aj keď to predstavuje pomerne významnú časť produkcie spoločnosti, zistilo sa, že tento dovoz sa uskutočnil ako sebaobrana proti lacnému dumpingovému dovozu z ČĽR. V skutočnosti už na začiatku posudzovaného obdobia, keď si výrobca uvedomil, že nemôže plne konkurovať lacnému dumpingovému dovozu z ČĽR, rozhodol sa odviezť svoje staré stroje do Číny a vytvoriť spoločný podnik s čínskym výrobcom. Overovanie finančných údajov predložených týmto výrobcom Spoločenstva za posudzované obdobie ukázalo, že predával čínske PM preto, aby získal späť časť z vysokých strát, ktoré utrpel pri predaji vlastných výrobkov na trhu Spoločenstva. Dovoz čínskych PM nepochybne umožnil spoločnosti doteraz prežiť.

(57)

Zistilo sa tiež, že jadro činnosti tejto spoločnosti sa nachádza v Spoločenstve a jej správanie je zjavne správaním výrobcu Spoločenstva. Spolupráca tejto spoločnosti ukazuje, že má v prešetrovaní podobné správanie a záujmy ako ostatní navrhovatelia. Usudzuje sa preto, že výroba tohto výrobcu by sa mala zahrnúť do vymedzenia výroby Spoločenstva.

(58)

Preto bol objem výroby Spoločenstva na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia dočasne vypočítaný ako súčet výroby piatich spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva, ktorí podporili podnet, a dostupných údajov o výrobe ďalšieho jedného výrobcu.

(59)

Výroba piatich výrobcov Spoločenstva, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní a podporili podnet, sa stanovila asi na 220 miliónov jednotiek počas obdobia prešetrovania. To predstavuje vyše 90 % celkovej výroby Spoločenstva. Tieto spoločnosti preto predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Malo by sa poznamenať, že aj keď by sa výrobca, ktorý dovážal čínske PM, vylúčil z výroby Spoločenstva a výrobného odvetvia Spoločenstva, zostávajúci výrobcovia stále predstavujú významný podiel celkovej výroby Spoločenstva v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(61)

Spotreba sa stanovila na základe objemu predaja známych výrobcov neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve plus dovoz z tretích krajín. Predaj výrobcov Spoločenstva sa zväčša zakladal na vyplnených dotazníkoch, ktoré predložili. Objem dovozu sa však musel zakladať na podnete pre nízku úroveň spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov a pre skutočnosť, že údaje Eurostatu neboli dostatočne špecifické. V skutočnosti kód KN pre PM zahŕňa aj mechanizmy krúžkových viazačov a je vyjadrený len v tonách, nie v jednotkách.

(62)

Nasledujúca tabuľka ukazuje, že dopyt po príslušnom výrobku sa v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil:

Tabuľka 1

(63)

Najväčší nárast nastal v období od roku 2003 do konca OP, keď sa spotreba zvýšila o 18 % alebo viac než 62 miliónov jednotiek. Výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo objem svojho predaja o 8 % alebo o 14 miliónov jednotiek. Za rovnaké obdobie sa objem dovozu z Číny zvýšil o 29 % alebo o 48 miliónov jednotiek.

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 61, objem čínskeho dovozu sa zakladal na údajoch obsiahnutých v podnete. Tieto údaje boli však podrobené krížovej kontrole s údajmi Eurostatu a porovnané s údajmi o vývoze, ktoré boli overené v priestoroch najväčšieho vývozcu v Číne, ktorý predstavuje vyše 65 % celkového čínskeho vývozu a ktorý spolupracoval pri prešetrovaní. Obidva zdroje potvrdili, že trendy súvisiace s objemom boli porovnateľné s tými, ktoré sú uvedené v podnete.

(65)

Vývoj dovozu z príslušnej krajiny, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, bol takýto:

Tabuľka 2

(66)

Ako ukazuje tabuľka 1, spotreba pákových mechaník v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 32 % alebo o 98 miliónov jednotiek. Dovoz z príslušnej krajiny medzitým stúpol zhruba o 59 %, konkrétne o 79 miliónov jednotiek. V dôsledku toho sa jeho podiel na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil zo 44,8 % na 53,6 %. To znamená zisk 8,8 percentuálneho bodu z podielu na trhu. Je povšimnutiahodné, že najväčší nárast dovozu čínskych vyvážajúcich výrobcov a ich podielu na trhu nastal medzi rokom 2003 a OP, keď dumpingový dovoz stúpol o 48 miliónov jednotiek a podiel na trhu o 4,4 percentuálneho bodu.

(67)

Uvedená tabuľka ukazuje, ako sa vyvíjali priemerné dovozné ceny z ČĽR počas posudzovaného obdobia. Dovozné ceny klesli zo 120 EUR za tisíc PM v roku 2001 na 107 EUR počas OP. Úroveň dovoznej ceny bola v roku 2003, čo sa zhoduje s nárastom spotreby o 20 %, tak nízka, že sa mohla medzi rokom 2003 a OP zvýšiť o 11 %. Táto cenová úroveň však zostáva hlboko pod cenovou úrovňou výrobného odvetvia Spoločenstva. Celkovo bol pokles ceny dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia až 11 %.

(68)

Porovnanie predajných cien na trhu Spoločenstva počas OP sa vykonalo medzi cenami výrobného odvetvia Spoločenstva a cenami čínskych vyvážajúcich výrobcov. Toto porovnanie sa vykonalo po odpočítaní rabatov a zliav a po prispôsobení akýmkoľvek nákladom po dovoze. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa upravili na ceny zo závodu a ceny dovozu boli ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(69)

Porovnanie ukázalo, že počas OP sa čínske PM dovážali do Spoločenstva za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Vyjadrené v percentách ceny výrobného odvetvia Spoločenstva bolo rozpätie podhodnotenia až 24,3 %. Z tejto úrovne podhodnotenia a z cenového vývoja výrobného odvetvia Spoločenstva, ako aj z jeho ziskovosti, ako je vysvetlené ďalej, je jasné, že už počas posudzovaného obdobia nastalo významné zníženie cien.

(70)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo analýzu všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia od roku 2001 do OP.

(71)

Ďalej uvedené údaje výrobného odvetvia Spoločenstva predstavujú overené súhrnné informácie o piatich spolupracujúcich výrobcoch Spoločenstva.

(72)

Vývoj výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity je takýto:

Tabuľka 4

(73)

Napriek existencii zvýšeného dopytu počas posudzovaného obdobia výroba výrobného odvetvia Spoločenstva mierne poklesla o 2 %. Vzhľadom na dobrú perspektívu trhu a zvyšujúcu sa spotrebu sa vykonali investície na zvýšenie výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Využitie kapacity však pokleslo o 9 %, tiež pre mierne zníženie výroby.

(74)

Uvedené údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

Tabuľka 5

(75)

Prešetrovanie ukázalo, že zásoby výrobného odvetvia Spoločenstva nie sú relevantným ukazovateľom pre vyhodnotenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti vyrába hlavne na zákazku a úroveň zásob predstavovala obmedzený podiel výroby a asi 3 až 4 týždňové dodávky počas posudzovaného obdobia.

(76)

Uvedené údaje predstavujú objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva.

Tabuľka 6

(77)

Prešetrovanie odhalilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo do istej miery profitovať zo zvýšenia spotreby zvýšením svojho predaja o 12 % alebo asi o 19 miliónov jednotiek počas posudzovaného obdobia.

(78)

Avšak podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa znížil z 55,1 % v roku 2001 na 46,4 % na konci OP. To predstavuje stratu 8,7 percentuálneho bodu z podielu na trhu. Najväčšie zníženie podielu na trhu bolo pozorované medzi rokom 2003 a OP, keď výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 4,4 percentuálneho bodu.

(79)

Je preto jasné, že výrobné odvetvie Spoločenstva plne neprofitovalo z rastu trhu.

(80)

Uvedená tabuľka naznačuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo významný pokles priemerných predajných cien (o 13 %), keďže sa na trh Spoločenstva dostávalo viac lacného dumpingového dovozu.

(81)

Ďalej uvedené rozpätia ziskovosti sú stanovené ako percentuálny podiel z obratu dosiahnutého na trhu Spoločenstva, ktorý vyjadruje hospodársky výsledok dosiahnutý výrobným odvetvím Spoločenstva.

Tabuľka 7

(82)

Počas celého posudzovaného obdobia bola ziskovosť negatívna. Avšak rozsah strát sa významne zhoršil najmä pre zníženú úroveň cien. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva optimalizovalo svoju výrobu, aby mohlo konkurovať čínskemu dovozu, a prispôsobilo všetky možné technické parametre príslušného výrobku, strata sa počas posudzovaného obdobia trvale zvyšovala. Výsledok dosiahnutý počas OP nie je udržateľný ani krátkodobo.

(83)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené trendy návratnosti investícií, peňažného toku a investícií.

Tabuľka 8

(84)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 78 a 82, znižujúci sa trend predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva významne ovplyvnil jeho ziskovosť. Mal takisto negatívny vplyv na ukazovatele ujmy spojené so ziskovosťou. Možno poznamenať, že uvedený negatívny trend pozorovaný pri návratnosti investícií a peňažnom toku do značnej miery odráža trend ziskovosti uvedený v tabuľke 6.

(85)

Ako je už uvedené v odôvodnení 73, výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoje investície do príslušného výrobku, pretože podmienky na trhu boli počas posudzovaného obdobia veľmi dobré. Investície výrobného odvetvia Spoločenstva spočívali skôr v obnove tovární a strojov než v investíciách do nových výrobných zariadení.

(86)

Výrobné odvetvie Spoločenstva zdôraznilo, že malo väčšie ťažkosti pri zvyšovaní kapitálu. Uvedené zistenia spolu s 26 % negatívnou ziskovosťou skutočne jasne ukazujú, že schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvyšovať kapitál, či už od externých poskytovateľov finančných prostriedkov alebo od materských spoločností, je veľmi sťažená jeho katastrofálnou finančnou situáciou.

(87)

Výrobné odvetvie Spoločenstva znížilo od roku 2001 do OP počet svojich zamestnancov. Produktivitu bolo možné počas posudzovaného obdobia zvýšiť vďaka zvýšenej úrovni investícií spojenej so znížením počtu zamestnancov.

(88)

Celkové mzdy a s nimi spojené náklady výrobného odvetvia Spoločenstva zostali počas posudzovaného obdobia stabilné. Zatiaľ čo sa v tomto období počet zamestnancov znížil o 10 %, úroveň miezd sa pre infláciu dokonca relatívne znížila.

(89)

Dumpingové rozpätia sú stanovené v oddiele o dumpingu. Tieto stanovené rozpätia sú jasne vyššie než de minimis. Navyše, so zreteľom na objem a ceny dumpingového dovozu sa nemôže vplyv skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

(90)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa nezotavuje z vplyvu dumpingu alebo subvencovania z minulosti, keďže žiadne takéto predchádzajúce prešetrovania sa neuskutočnili.

(91)

Už na začiatku posudzovaného obdobia mala ČĽR polovicu trhu Spoločenstva s PM. ČĽR túto už vtedy silnú pozíciu ešte výrazne upevnila. Pripomína sa, že objem dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástol, pokiaľ ide o objem (+ 79 miliónov jednotiek), ako aj podiel na trhu (+ 8,8 percentuálneho bodu). Navyše priemerná jednotková cena tohto dovozu sa znížila o 11 %, čo sa odráža v podhodnotení ceny, ktoré sa zistilo prešetrovaním.

(92)

Hoci sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšil, toto výrobné odvetvie nemalo z významného rastu na trhu Spoločenstva (+ 32 % alebo + 98 miliónov jednotiek) počas OP veľký prospech. Stratilo významný podiel na trhu a utrpelo pokles priemernej ceny o 13 %. To viedlo počas posudzovaného obdobia k zdvojnásobeniu strát, k zníženiu peňažného toku a návratnosti investícií, k zníženiu výroby a využitia výrobnej kapacity, k stagnácii miezd a povinnosti znížiť zamestnanosť. Napriek vyvinutej snahe o zlepšenie konkurencieschopnosti sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP významne zhoršila.

(93)

Takisto by sa malo poznamenať, že niektorí výrobcovia Spoločenstva v posledných rokoch zastavili výrobu alebo ukončili podnikanie.

(94)

Po zohľadnení všetkých ukazovateľov sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo počas OP značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(95)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem dumpingového dovozu sa podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia skúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zaistilo, že prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(96)

Pripomína sa, že objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil asi o 43 % a podiel na trhu o 8,8 percentuálneho bodu. Navyše, ako je vysvetlené v odôvodnení 67, dovozné ceny z ČĽR klesli o 11 % a čínske dovozné ceny podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 24 %. Okrem toho, tieto ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli znížené.

(97)

Počas posudzovaného obdobia nastala i časová zhoda medzi ďalším prílevom lacného dumpingového dovozu a významným zhoršením už zlej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto najlepšie ilustruje porovnanie hospodárskych výsledkov dosiahnutých čínskymi vývozcami a výrobným odvetvím Spoločenstva medzi rokom 2003 a OP. V tomto období sa objem PM dovezených z Číny zvýšil o 48 miliónov jednotiek, pričom bolo zistené významné podhodnotenie ceny. Dôsledkom toho boli čínski vyvážajúci výrobcovia schopní získať 4,4 percentuálneho bodu z podielu na trhu. Za rovnaké obdobie sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšil len o 14 miliónov jednotiek, čo viedlo k strate 4,3 percentuálneho bodu z podielu na rýchlo rastúcom trhu. Zároveň muselo výrobné odvetvie Spoločenstva znížiť priemerné predajné ceny asi o 4 %. Dôkazom dramatického zhoršenia jeho finančnej situácie v tomto období je napríklad zvýšenie strát o 7 percentuálnych bodov. Malo by sa poznamenať, že dovoz z Číny bol na vysokej úrovni už na začiatku posudzovaného obdobia a že výrobné odvetvie Spoločenstva preto bolo v zraniteľnej situácií od začiatku tohto obdobia.

(98)

Ako je vidieť na zvyšujúcom sa podiele na trhu v tabuľke 2, čínski výrobcovia praktizujúci dumping sa počas OP stali významnými hráčmi na trhu Spoločenstva a vytlačili výrobné odvetvie Spoločenstva.

(99)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 36, na svete nie je veľa spoločností, ktoré vyrábajú a vyvážajú PM. V súvislosti s výberom analogickej krajiny sa identifikovalo niekoľko výrobcov v Indii a Iráne, ale dostupné informácie naznačujú, že známi výrobcovia z týchto krajín vyvážali len obmedzené množstvo PM, ak vôbec nejaké. Kľúčovým trhom týchto výrobcov bol zjavne ich domáci trh.

(100)

Je preto veľmi nepravdepodobné, že by dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách, ako je India, mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Dostupné informácie sú extrémne obmedzené, takže ani nie je možné spoľahlivo odhadnúť toto obmedzené množstvo dovozu z iných tretích krajín, ak vôbec nejaký je.

(101)

Preto sa usudzuje, že dovoz PM s pôvodom v iných tretích krajinách nemohol mať vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(102)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 55, zistilo sa, že jeden zo spolupracujúcich výrobcov zahrnutých do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva dovážal počas posudzovaného obdobia príslušný výrobok z ČĽR. Veľká väčšina predaja tohto výrobcu v ES počas OP bola vyrobená v Spoločenstve – približne 25 % objemu predaja bolo zakúpených v ČĽR.

(103)

Prešetrovanie ukázalo, že tento výrobca dovážal z Číny PM, ktoré vyrábal čínsky vývozca, s ktorým mal obchodnú dohodu. Zistilo sa tiež, že maloobchodná cena, za ktorú predával dovezené PM, bola porovnateľná s cenou, za ktorú predával PM vlastnej výroby.

(104)

Na základe toho sa neusudzuje, že tento dovoz prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Hoci je pravda, že tento dovoz zjavne predstavuje viac než zanedbateľný objem (konkrétne približne 6 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP), malo by sa poznamenať, že po prvé, maloobchodná cena zodpovedala predajným cenám výrobkov vlastnej výroby. Navyše, predaj tohto obchodného výrobku dopĺňal jeho vlastný sortiment. Po druhé, ako je vysvetlené v odôvodneniach 55 a 56, tento dovoz tomuto výrobcovi čiastočne umožnil znížiť niektoré vysoké straty, ktoré utrpel z predaja výrobkov vlastnej výroby na trhu Spoločenstva. Dovoz čínskych PM nepochybne umožnil spoločnosti dodnes prežiť. Preto bolo doplnenie vlastného sortimentu dovozom čínskych výrobkov istým druhom sebaobrany s cieľom vyrovnať sa s čínskym dumpingovým dovozom. Tento výrobca tiež jasne podporuje toto konanie.

(105)

Je preto veľmi nepravdepodobné, že by dovoz tohto výrobcu prispel k zistenej ujme.

(106)

Skúmalo sa tiež, či vývoz PM výrobným odvetvím Spoločenstva nemohol byť príčinou ujmy, ktorú utrpelo počas posudzovaného obdobia.

(107)

Ako ďalej ukazuje tabuľka, kľúčovým trhom výrobného odvetvia Spoločenstva vždy bol trh Spoločenstva. Vývoz mimo EÚ predstavoval 7,4 % až 16,2 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 10

(108)

Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia poklesol asi o 18 miliónov jednotiek. Tento pokles je nutné vidieť vo svetle významného rastu trhu Spoločenstva, ktorý v tomto období nastal. Treba mať na pamäti, že v tomto období zvyšoval čínsky vývoz podiel aj na iných trhoch vo svete, ako dokazuje analýza informácií získaných pre výber analogickej krajiny.

(109)

Navyše, prešetrovanie ukázalo, že výroba výrobného odvetvia Spoločenstva bola v podstate stabilná a počas posudzovaného obdobia sa znížila len o 2 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné kontrolovať a dokonca znižovať svoje náklady.

(110)

Preto sa na základe v súčasnosti dostupných informácií usudzuje, že hoci pokles objemu vývozného predaja mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, týmto poklesom sa nemôže odôvodniť významný pokles ceny na trhu Spoločenstva a finančné straty, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP utrpelo.

(111)

Je nutné zdôrazniť, že ujma sa v tomto prípade primárne zhmotnila vo forme zníženia ceny, ktoré spôsobilo ďalšie zvýšenie strát. To nastalo zároveň s rýchlorastúcim dovozom z ČĽR za dumpingové ceny, ktorý výrazne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Nedá sa usudzovať, že by vyššie spomínané iné faktory mohli byť významnou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. V priebehu prešetrovania sa nezistili žiadne ďalšie iné faktory, ktoré mohli značnú ujmu spôsobiť.

Na základe uvedenej analýzy vplyvov všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva sa predbežne dospelo k záveru, že existuje jasná časová súvislosť, a teda príčinná väzba medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(112)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či existujú závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že uloženie antidumpingového cla na dovoz z príslušnej krajiny nie je v záujme Spoločenstva. Útvary Komisie poslali dotazníky dovozcom, obchodníkom a priemyselným používateľom. Od dvoch používateľov prišli čiastočne vyplnené dotazníky. Ostatní používatelia neodovzdali vyplnený dotazník, ale uviedli svoj názor v písomnej forme.

(113)

Na základe získaných informácií od spolupracujúcich strán sa dospelo k týmto záverom.

(114)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva tvorí päť výrobcov, ktorí pri výrobe a predaji príslušného výrobku zamestnávajú vyše 700 ľudí. Pripomína sa tiež, že hospodárske ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva vykázali počas príslušného obdobia zhoršujúce sa finančné výsledky, čo v posledných rokoch viedlo niektorých výrobcov v Spoločenstve k ukončeniu výroby v Spoločenstve. Výrobné odvetvie Spoločenstva je však životaschopné a nie je pripravené vzdať sa tohto segmentu predaja, ako ukázali aktivity vykonané na riešenie prílevu dumpingového dovozu. Prešetrovanie napríklad ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo počas posudzovaného obdobia zlepšiť svoj výrobný postup a skrátiť dobu dodania.

(115)

Ak sa neuložia opatrenia, je pravdepodobné, že sa zvýši cenový tlak dumpingového dovozu, bude pokračovať zhoršovanie sa finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a ďalší výrobcovia Spoločenstva budú nútení ukončiť výrobu, čo bude mať nepriaznivý vplyv na širší sektor, ktorý už trpí dovozom realizovaným za dumpingovú cenu.

(116)

Ak sa uložia opatrenia, možno očakávať, že výroba a objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva vo veľmi krátkom čase vzrastú, čo výrobnému odvetviu Spoločenstva umožní rozložiť svoje fixné náklady na väčšiu produkciu. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že využitie kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva je veľmi nízke a že výrobné odvetvie Spoločenstva by skutočne mohlo výrazne zvýšiť svoju produkciu. To by tiež umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva získať späť podiel na trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, a vytvoriť úspory z rozsahu. Je pravdepodobné, že finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva dosiahne potom, čo určovanie cien nebude narúšané dumpingovým dovozom, udržateľnejšiu úroveň.

(117)

Preto je jasné, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(118)

12 dodávateľov surovín výrobcom Spoločenstva napísalo Komisii vo veci tohto konania. Tieto strany podporujú uloženie antidumpingových opatrení. Usudzuje sa, že títo dodávatelia sú v tomto konaní zástupcami odvetvia dodávateľov ocele.

(119)

Je jasné, že odvetvie dodávateľov riskuje, že v krátkom období zmizne jeden segment predaja, ak sa neprijmú opatrenia proti lacnému dumpingovému dovozu. Vysoké straty výrobného odvetvia Spoločenstva už nie sú dlhšie udržateľné.

(120)

Dodávatelia presadzovali zavedenie opatrení tiež preto, lebo by to viedlo k vyššej bezpečnosti na trhu od dodávok surovín po doručenie PM používateľskému odvetviu. Zdôraznili hospodársku dôležitosť výrobného odvetvia PM Spoločenstva z hľadiska používateľov Spoločenstva. Poznamenáva sa však, že tieto argumenty sú vznesené v mene používateľov, pozri ďalej.

(121)

Na základe uvedeného sa preto dospelo k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení by nebolo proti záujmom dodávateľov Spoločenstva.

(122)

Odpovede prišli od ôsmich používateľov a dvoch dovozcov so sídlom na trhu Spoločenstva. Používatelia sú obvykle tiež dovozcami v tom zmysle, že dovážajú PM a vyrábajú pákové zakladače (PZ), ďalší výrobok. Celková podnikateľská činnosť týchto strán je významná, ale PM prestavujú len 10 % celkovej činnosti.

(123)

Používatelia a dovozcovia sú vo všeobecnosti proti zavedeniu antidumpingových opatrení, pretože príslušný výrobok predstavuje vysoký podiel na nákladoch ďalšieho výrobku, konkrétne približne 20 % celkových nákladov ďalšieho výrobku. Týchto používateľov a dovozcov je možné považovať za reprezentatívnych pre dané odvetvie, pretože z neho predstavujú vyše 50 %. Tvrdia, že ak by sa zaviedli antidumpingové opatrenia, boli by voči svojim zákazníkom (najmä obchodným reťazcom a veľkým distribútorom) v znevýhodnenom postavení. Tvrdia, že v odvetví PZ je prebytok výrobnej kapacity. Preto nie sú v silnom postavení na rokovanie s týmito zákazníkmi a obávajú sa, že po zavedení opatrení na PM sa budú PZ dovážať z Číny. Ich tvrdenia však neboli podložené dôkazmi.

(124)

Používateľské spoločnosti majú obvykle nákupné dohody s čínskymi výrobcami o dovoze PM na trh Spoločenstva. Používatelia tvrdia, že čínske výrobky dosiahli v porovnaní s tými, ktoré sa vyrábajú v Spoločenstve, veľmi dobrú kvalitu po dlhom období vývoja s ich čínskymi partnermi. Preto tvrdia, že zlepšili dostupnosť materiálu a konkurenciu na trhu. Tvrdia tiež, že ak by sa zaviedli opatrenia, riskovali by nedostatok dodávok.

(125)

Spolupracujúci dovozcovia vzniesli podobné obavy. Iba jeden používateľ podporuje zavedenie opatrení, ale tvrdí, že by sa mali zaviesť aj opatrenia na PZ.

(126)

Z hľadiska veľkej výrobnej kapacity v Spoločenstve (pozri tabuľku 4) a pretože výrobcovia Spoločenstva by ľahko mohli vykonať ďalšie investície do výrobnej kapacity na uspokojenie dopytu na trhu, ktorý by nebol narušený dumpingovými praktikami, nezdá sa, že by tvrdenie o možnom nedostatku z dôvodu malej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva bolo realistické a určite nie je podložené. Usudzuje sa, že by to neznížilo účinnú konkurenciu na trhu Spoločenstva.

(127)

Takisto sa usudzuje, že zavedenie opatrení by nemalo mať značný vplyv na celkovú konkurencieschopnosť používateľského odvetvia. Prešetrovanie ukázalo, že niektorí výrobcovia PM tiež vyrábajú následné výrobky a že stále veľká časť používateľov nakupuje PM najmä z nedumpingových zdrojov. Všetci používatelia by mali mať možnosť prejsť na nedumpingové zdroje dodávok.

(128)

Čo sa týka možného nárastu nákladov, nemožno vylúčiť, že k nemu dôjde okamžite po zavedení antidumpingových opatrení. Takéto zvýšenie nákladov bude mať vplyv predovšetkým na spoločnosti, ktoré nakupujú najmä lacné dumpingové výrobky z Číny. V prípade najhoršieho scenára by vzhľadom na súčasný podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu navrhované opatrenia mohli viesť k priemernému nárastu nákladov o 2,5 % nákladov ďalšieho výrobku. Malo by sa však poznamenať, že príslušný výrobok je len menšou časťou činnosti ďalšieho odvetvia a že navyše ziskovosť príslušného výrobku je skutočne veľmi dobrá. Komisia sa však nedomnieva, že sa odohrá tento scenár a realistickejším scenárom je, že zavedenie antidumpingových opatrení by malo viesť k zvýšeniu účinnej konkurencie na trhu Spoločenstva, k opätovnému získaniu podielu na trhu výrobným odvetvím Spoločenstva a k ozdraveniu jeho hospodárskej situácie, ako je vysvetlené v odôvodneniach 116 a 120. To by malo krátkodobo zabrániť akémukoľvek neprimeranému zvýšeniu cien na trhu Spoločenstva.

(129)

V každom prípade akékoľvek prípadné zvýšenie nákladov by sa malo chápať vo svetle záujmu používateľských spoločností, ktoré nakupujú PM najmä od výrobného odvetvia Spoločenstva.

(130)

Celkovo sa preto predbežne usudzuje, že akýkoľvek negatívny vplyv na náklady určitých používateľov nemôže ako taký zabrániť zavedeniu opatrení.

(131)

Zavedenie opatrení na dovoz PM s pôvodom v ČĽR by bolo jasne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Čo sa týka dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľských výrobných odvetví, neočakáva sa, že by akýkoľvek vplyv na ceny PM neprimerane ovplyvnil ich konkurencieschopnosť a konkurenciu na trhu Spoločenstva. Na rozdiel od toho straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva a dodávateľské výrobné odvetvia, a riziko ďalšieho skončenia výroby sú zjavne väčšie.

(132)

Z hľadiska uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že neexistujú žiadne osobitné dôvody na to, aby sa nezaviedlo antidumpingové clo na dovoz PM s pôvodom v ČĽR.

(133)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa mali zaviesť dočasné opatrenia s cieľom predísť ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz.

(134)

Tieto opatrenia by mali byť uložené na takej úrovni, ktorá by postačovala na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvov škodlivého dumpingu sa vzalo do úvahy, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkovo pred zdanením zisk, ktorý by mohol byť primerane dosiahnutý výrobným odvetvím takéhoto typu v sektore pri normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového dovozu prostredníctvom predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Rozpätie zisku pred zdanením, použité na tento výpočet, sa rovnalo 5 % obratu. Toto rozpätie je v súlade s tým, čo sa dosiahlo vo všeobecnej kategórii bez dumpingového dovozu, a predbežne sa preto považuje za primerané. Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Táto cena sa vypočítala pripočítaním uvedeného rozpätia zisku vo výške 5 % k výrobným nákladom.

(135)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny s váženou priemernou cenou, ktorá nespôsobuje ujmu, podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(136)

Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF. Vo všetkých prípadoch sa zistilo, že rozpätia ujmy boli vyššie než zistené dumpingové rozpätia.

(137)

Na základe uvedeného sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by nemalo byť vyššie než uvedené vypočítané rozpätie ujmy.

(138)

Sadzby antidumpingových ciel pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odzrkadľujú situáciu týkajúcu sa týchto spoločností, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu, ktoré platí pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňujú na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine, ktoré vyrobili tieto spoločnosti, teda špecificky uvedené právnické osoby. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená vo výrokovej časti tohto dokumentu so svojím názvom a adresou, vrátane subjektov prepojených s tými, ktoré sú špecificky uvedené, nemôžu tieto sadzby využívať a vzťahuje sa na ne clo platné pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(139)

Akúkoľvek žiadosť týkajúcu sa použitia týchto antidumpingových sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných, alebo predajných subjektov) treba bezodkladne poslať Komisii (3) so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, spojenými s výrobou pre domáci trh aj na vývoz, ak súvisia napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo so zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak to bude vhodné, Komisia po konzultácii s poradným výborom zmení a doplní nariadenie zodpovedajúcim spôsobom tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré môžu využívať individuálne colné sadzby.

(140)

Na základe uvedeného sú dočasné colné sadzby takéto:

(141)

V záujme správneho administratívneho spracovania by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v termíne stanovenom v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa na účel akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotia,