6.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 261/27

(1)

Listom zo 7. novembra 2003 stále zastúpenie Francúzska pri Európskej únii oznámilo Komisii podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) (1), že niektoré podniky, ktoré predávajú mäso na účely maloobchodu, budú oslobodené od kafilerickej dane.

(2)

Pôvodné oznámenie sa týkalo na jednej strane pomoci udelenej v roku 2003 a na strane druhej pomoci plánovanej na rok 2004. Keďže časť pomoci sa už udelila, Komisia sa rozhodla, že spis rozdelí. Z pomoci udelenej v roku 2003 je v rámci tohto rozhodnutia predmetom skúmania len oslobodenie od kafilerickej dane.

(3)

Kafilerická daň bola zrušená 1. januára 2004. Následne sa financovanie verejnej služby spracovania uhynutých zvierat zabezpečilo zavedením „jatočnej dane“, voči ktorej Komisia nevzniesla námietku (2).

(4)

V rámci prešetrenia spisu o „jatočnej dani“ (štátna pomoc č. N 515A/03) francúzske orgány zaslali Komisii informácie, ktoré sú relevantné aj v tomto osobitnom prípade, predovšetkým listom z 29. decembra 2003.

(5)

Listom zo 7. apríla 2005, zaevidovaným dňa 12. apríla 2005, francúzske orgány predložili doplňujúce informácie, ktoré si Komisia vyžiadala listom zo 4. marca 2005.

(6)

Komisia začala vo veci danej pomoci konanie súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ, a to listom č. SG(2005)D/202956 zo 7. júla 2005.

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí postupu bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a iné zainteresované strany, aby k predmetnej pomoci vyjadrili svoje pripomienky.

(8)

Francúzske orgány poslali svoje pripomienky listami z 20. septembra 2005 a 15. novembra 2005, ktoré boli zaregistrované dňa 17. novembra 2005.

(9)

Komisii boli doručené pripomienky od Združenia mäsiarstva, mäsiarstva – údenárstva, lahôdkarstva (Confédération de la boucherie, boucherie-charcuterie, traiteurs, ďalej len „CFBCT“) z 18. októbra 2005 a pripomienky jednej súkromnej spoločnosti zo 17. októbra 2005 (4) a z 11. júla 2008.

(10)

Listom z 18. apríla 2011 francúzske orgány potvrdili, že oslobodenie od platenia dane z nákupu mäsa (takzvaná „kafilerická daň“) schválená na rok 2003 pre niektoré podniky, ktoré uvádzajú na trh poľnohospodárske výrobky, spadá do pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (5).

(11)

Predmetné opatrenie sa týka financovania verejnej služby spracovania uhynutých zvierat na rok 2003 a likvidácie mäsokostnej múčky, ktorá už nemá obchodné využitie.

(12)

Verejná služba spracovania uhynutých zvierat sa najskôr financovala z kafilerickej dane zavedenej článkom 302a ZD francúzskeho všeobecného zákonníka o daniach, ktorý vyplynul z článku 1 francúzskeho zákona č. 96-1139 z 26. decembra 1996 o zbere a zneškodňovaní mŕtvych zvierat a odpadov z bitúnkov (ďalej len „zákon z roku 1996“).

(13)

Kafilerická daň sa týka nákupov mäsa a ďalších špecifických výrobkov akoukoľvek osobou, ktorá vykonáva maloobchodný predaj týchto výrobkov. Daň v zásade platí každá osoba, ktorá vykonáva maloobchodný predaj. Jej základom je hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) nákupov akéhokoľvek pôvodu:

(14)

Podniky, ktorých obrat bol v predchádzajúcom kalendárnom roku nižší ako 2 500 000 francúzskych frankov (FRF) (6) (381 122 EUR) bez DPH, sú oslobodené od dane. Sadzby dane boli stanovené na 0,5 % za mesačné nákupy bez DPH do 125 000 FRF (19 056 EUR) a na 0,9 % nad 125 000 FRF. Článok 35 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 (zákon č. 2000-1353 z 30. decembra 2000) priniesol niektoré úpravy mechanizmu kafilerickej dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2001. Tieto úpravy mali za cieľ čeliť účinkom krízy BSE a zvýšeným nákladom, ktoré z toho vyplývajú. Tak bol základ dane rozšírený aj na „iné výrobky na mäsovom základe“. Sadzba dane bola stanovená na 2,1 % za mesačné nákupy do 125 000 FRF (19 056 EUR) a na 3,9 % nad 125 000 FRF. Okrem toho všetky podniky, ktorých obrat bol v predchádzajúcom kalendárnom roku nižší ako 5 000 000 FRF (762 245 EUR) bez DPH, boli oslobodené od dane.

(15)

Pôvodne, teda od 1. januára 1997, bol výnos z dane poukázaný do fondu vytvoreného špeciálne na tento účel, ktorého cieľom bolo financovať službu zberu a zneškodňovania mŕtvych zvierat uznaných za nevhodné na spotrebu pre ľudí a zvieratá, teda činnosti vymedzené článkom 264 poľnohospodárskeho zákonníka ako úloha verejnej služby. Fond spravovalo Národné stredisko pre rozvoj štruktúr poľnohospodárskych podnikov (ďalej len „CNASEA“).

(16)

Od 1. januára 2001 bol výnos z kafilerickej dane poukazovaný priamo do všeobecného štátneho rozpočtu a už nie do fondu vytvoreného na tento účel. Na rok 2003 malo ministerstvo poľnohospodárstva, potravinárstva, rybolovu a vidieka k dispozícii prostriedky na základe vyhlášky č. 2002-1580 z 30. decembra 2002 o uplatňovaní finančného zákona v roku 2003. Spadali do bežných výdavkov tohto ministerstva v časti IV, Verejné opatrenia, 4. oddiel, Ekonomické opatrenia, podpory a intervencie. Na rok 2003 bol výnos z tejto dane ohodnotený na 550 miliónov EUR.

(17)

V oznámení na rok 2003 sa počítalo s pomocou na uskladnenie a likvidáciu mäsokostnej múčky a s pomocou na prevoz a likvidáciu uhynutých zvierat a na jatočný odpad. Okrem toho sa zákonom z roku 1996 oslobodili od dane podniky predávajúce mäso na účely maloobchodu, ktorých ročný obrat bol nižší ako 762 245 EUR. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, platil zákon z roku 1996 po celý rok 2003.

(18)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že v prípade opatrení pomoci týkajúcej sa zberu a likvidácie uhynutých zvierat, ako aj uskladnenia a likvidácie mäsokostnej múčky a odpadov z bitúnkov nehrozí, že by mali vplyv na podmienky obchodu v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom. Mohli teda využiť výnimku ustanovenú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nakoľko ide o opatrenia, ktoré môžu prispieť k rozvoju odvetvia. Komisia sa však rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o existenciu a zlučiteľnosť pomoci pre podniky oslobodené od kafilerickej dane.

(19)

V čase začatia postupu kontroly sa Komisia domnievala, že oslobodenie od kafilerickej dane spôsobilo stratu na štátnych príjmoch, a že toto oslobodenie sa tak vzhľadom na povahu a štruktúru daňového systému, ktorého zmyslom je zaisťovať štátu príjmy, javilo ako neodôvodnené. Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, sa oslobodenie skutočne neprejavuje len na obratoch realizovaných z predaja mäsa, ale aj na celkovom obrate z predaja.

(20)

Keďže kafilerická daň sa vypočíta z hodnoty produktov na základe mäsa, nezdá sa ako odôvodnené oslobodiť z platenia dane podnik majúci vyšší obrat z predaja mäsa, zatiaľ čo jeho konkurent, ktorý by mal nižší obrat z predaja produktov na základe mäsa, by podliehal dani.

(21)

Preto sa zdalo, že uvedené oslobodenie vytvára selektívnu výhodu. Jednalo by sa teda o pomoc pre predajcov, ktorých daňové zaťaženie by sa vďaka oslobodeniu zmiernilo. Na základe číselných údajov týkajúcich sa predaja mäsa sa Komisia vyjadrila, že v roku 2003 bolo oslobodenie od dane obchodníkov, ktorí mali obrat nižší ako 762 245 EUR, výhodou predstavujúcou štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(22)

Komisia nemohla vylúčiť, že oslobodenie od dane nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi, najmä v pohraničných oblastiach.

(23)

V prípade obchodníkov, ktorí mali obrat nižší ako 762 245 EUR, sa oslobodenie od dane teda javilo ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(24)

Konkrétne sa zdalo, že oslobodením od dane sa znížilo zaťaženie bez akéhokoľvek stimulačného prvku a bez akejkoľvek protihodnoty pre príjemcov a že jeho zlučiteľnosť s pravidlami hospodárskej súťaže nebola preukázaná.

(25)

Komisia sa preto domnievala, že pomoc spadá do pôsobnosti bodu 3.5 Pokynov Spoločenstva o štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva (7), ktoré boli v tom čase platné. Týmto bodom sa ustanovuje, že na to, aby sa akékoľvek opatrenie pomoci mohlo pokladať za zlučiteľné so spoločným trhom, musí mať istý stimulačný prvok alebo sa musí požadovať protihodnota od príjemcu. Okrem výnimiek vyslovene ustanovených v právnych predpisoch Spoločenstva alebo v uvedených pokynoch je jednostranná štátna pomoc určená len na zlepšenie finančnej situácie výrobcov, ktorá ale nijako neprispieva k rozvoju odvetvia, považovaná za prevádzkovú pomoc a je teda nezlučiteľná so spoločným trhom.

(26)

V prípade podnikov oslobodených od kafilerickej dane nemohla Komisia vylúčiť, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a o prevádzkovú pomoc, v prípade ktorej mala Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(27)

Francúzske orgány predložili pripomienky v listoch z 20. septembra 2005 a z 15. novembra 2005. Vo svojich listoch potvrdili, že v prípade oslobodenia od dane podnikov, ktoré nepodliehali dani, určite išlo o pomoc v zmysle Zmluvy o ES. Komisia okrem toho dospela k podobnému záveru vo svojom rozhodnutí 2005/474/ES (8), ktoré sa týkalo oslobodenia od dane od 1. januára 1997 do 31. decembra 2002 (pomoc NN 17/01, nové číslo C 49/02).

(28)

Francúzske orgány však pred vstupom nariadenia (ES) č. 1998/2006 do platnosti argumentovali tým, že pomoc spadá do pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (9). Podľa nich z počtu príslušných podnikov, ktorých bolo ročne v priemere viac než 100 000, a z hodnoty ročného obratu, z ktorého sa rátalo oslobodenie od dane (762 245 EUR), vyplývalo, že výška oslobodenia, ktorá sa mohla považovať za štátnu pomoc, bola v každom prípade nižšia ako maximálna suma 100 000 EUR počas trojročného obdobia, tak ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 69/2001.

(29)

S cieľom ukázať, že maximálna suma oslobodenia od dane, ktorú využili tieto podniky v roku 2003, bola počas 3 rokov systematicky nižšia ako 100 000 EUR, využili francúzske orgány dve metódy.

(30)

Najskôr sa pokúsili znovu určiť ročný obrat podniku, ktorý platil počas 3 rokov daň 100 000 EUR, čo je v priemere 33 333 EUR ročne. Na základe tejto sumy, rozdelenej podľa jednotlivých sadzieb dane (2,1 % a 3,9 %) stanovili daňový základ zodpovedajúci nákupom mäsa daného podniku. Nakoniec na základe hodnoty týchto nákupov mäsa francúzske orgány odhadli ročný obrat, pričom vychádzali z (nadnesenej) hypotézy, že sa daný podnik špecializuje na obchod s mäsom. Táto metóda im teda umožnila dospieť k omnoho vyššiemu obratu podniku, ako je hranica na oslobodenie od dane. Hranica pre oslobodenie od dane 762 245 EUR sa teda veľmi presiahla, čo znamená, že podnik, ktorý platil počas troch rokov daň 100 000 EUR, nemôže byť v žiadnom prípade oslobodený od dane z nákupov mäsa.

(31)

V druhom prípade sa francúzske orgány snažili opäť určiť výšku dane podniku, ktorý sa špecializuje na mäso a ktorého ročný obrat bol tesne pod hranicou pre oslobodenie od dane, teda 762 000 EUR. Na základe kvocientu nákupy/obrat, ktorý je 0,58 (10), vypočítali francúzske orgány hodnotu nákupov mäsa tohto podniku, teda 441 960 EUR (762 000 × 0,58). Táto druhá metóda dokazuje, že maximálna výška oslobodenia je 13 132 EUR/rok na podnik, čo je suma, ktorá je stále nižšia ako 100 000 EUR za tri roky.

(32)

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 1998/2006 francúzske orgány potvrdili, že oslobodenie od platenia dane z nákupov mäsa (takzvaná „kafilerická daň“) schválené na rok 2003 pre niektoré podniky, ktoré uvádzajú na trh poľnohospodárske výrobky, spadá do pôsobnosti uvedeného nariadenia, najmä jeho článku 5 o prechodných opatreniach.

(33)

V prvom rade Združenie mäsiarstva, mäsiarstva – údenárstva, lahôdkarstva (ďalej len „CFBCT“) poukázalo na to, že dané opatrenie nespĺňa kritériá vymedzenia štátnej pomoci a že daňový mechanizmus uplatnený na niektoré podniky v závislosti od výšky ich obratu sa dá plne zdôvodniť všeobecnou štruktúrou daňového systému. Podľa CFBCT sa daň z nákupov mäsa inkasovala a kontrolovala podľa pravidiel platných v oblasti DPH a podobných daní. Stanovenie hranice pre oslobodenie od dane sa zakladalo na objektívnom a racionálnom kritériu, ktoré je identické s hranicami uplatniteľnými na iné dane. Zákon z roku 1996 zodpovedal logike francúzskeho systému výberu DPH. Jeho cieľom teda nebolo poskytnúť výnimočnú výhodu niektorým podnikom, ale zaviesť hranicu zdanenia, pri ktorej sa má zohľadniť schopnosť podnikov platiť dane a najmä životaschopnosť mäsiarskych podnikov.

(34)

V druhom rade, toto opatrenie sa podľa CFBCT netýkalo obchodu v rámci Spoločenstva. Veľmi malé podniky, ktorých sa v skutočnosti príslušné opatrenie týkalo, ako aj veľmi zúžený geografický trh, na ktorom vykonávajú svoju činnosť, vytvárajú pochybnosť o tom, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(35)

Ak by sa aj mal vziať do úvahy fakt, že podniky oslobodené od dane v skutočnosti mali prospech z pomoci, CFBCT zastáva názor, že táto pomoc by bola v každom prípade zlučiteľná s pravidlami zmluvy.

(36)

Komisia by mala považovať vyňatie malých mäsiarskych a lahôdkarských podnikov za odôvodnené cieľom všeobecného záujmu: riadením krízy týkajúcej sa BSE a nevyhnutným spracovaním nebezpečných produktov. Okrem toho, toto opatrenie sa týkalo len malých a stredných podnikov a potenciálne by sa naň vzťahovali opatrenia o výnimke platné v danom čase, konkrétne nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (11) a nariadenie Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc udelenú malým a stredným podnikom aktívnym vo výrobe, spracovaní a uvádzaní poľnohospodárskych výrobkov na trh (12).

(37)

V každom prípade CFBCT zdôrazňuje, že vyžadovanie vrátenia pomoci, ku ktorému by došlo, ak by sa opatrenie po prehodnotení označilo za nezlučiteľnú štátnu pomoc, by predstavovalo porušenie článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (13) v tom zmysle, že v zápornom rozhodnutí spojenom s vrátením pomoci sa by nezohľadnila legitímna dôvera v podniky prijímajúce pomoc.

(38)

V každom prípade hodnotenie sumy pomoci a posteriori na základe spätného paušálneho zdanenia by mohlo viesť k umiestneniu pod hranice pomoci de minimis, keďže prípadní príjemcovia tejto pomoci boli prevažne mikropodniky.

(39)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, príslušná súkromná spoločnosť pôsobí vo Francúzsku v oblasti distribúcie potravín. Vzhľadom na to, že za roky 2001 až 2003 uhradila táto spoločnosť kafilerickú daň a požiadala o preplatenie sumy uhradenej francúzskym daňovým orgánom, sa táto spoločnosť nazdáva, že je v jej záujme predložiť pripomienky k tomuto postupu.

(40)

Spoločnosť zastáva názor, že na rozdiel od záveru, ku ktorému dospela Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 5. júla 2005 (2005/K 228/06) (14), štátna pomoc v odvetví spracovania uhynutých zvierat a daň z nákupov mäsa neboli oddelené. Tvrdí, že kafilerická daň hradená v roku 2003 sa zakladá na článku 302a ZD všeobecného zákonníka o daniach a financuje sa ňou mechanizmus štátnej pomoci podľa článku 107 ZFEÚ. Keďže tento mechanizmus nebol vopred Komisii oznámený, mal by sa vyhlásiť za nezákonný.

(41)

Okrem toho, spoločnosť zdôrazňuje, že výnimka z dane je nezlučiteľná vzhľadom na článok 107 ZFEÚ, čo by viedlo k nesúladu dane so zásadou rovnosti v oblasti daní a teda aj s pravidlami hospodárskej súťaže.

(42)

Z článkom 107 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že, ak nie je v zmluve určené inak, je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodní určité podniky alebo určité výrobné odvetvia, ak ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, nezlučiteľná so spoločným trhom.

(43)

Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa uplatňujú na odvetvie bravčového mäsa podľa článku 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom (15). Uplatňujú sa na odvetvie hovädzieho mäsa podľa článku 40 nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (16). Pred prijatím nariadenia (ES) č. 1254/1999 sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ uplatňovali na odvetvie hovädzieho a teľacieho mäsa v súlade s článkom 24 nariadenia Rady (EHS) č. 805/68 (17). Uplatňujú sa na odvetvie ovčieho a kozieho mäsa podľa článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2467/98 z 3. novembra 1998 o spoločnej organizácii trhu s ovčím a kozím mäsom (18). Uplatňujú sa na odvetvie hydinového mäsa podľa článku 19 nariadenia Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s hydinovým mäsom (19). Nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (20) sa zrušili tieto jednotlivé nariadenia a v jeho článku 180 sa ustanovuje, že pravidlá v oblasti štátnej pomoci sa uplatňujú na vyššie uvedené výrobky.

(44)

Francúzske orgány potvrdili, že oslobodenie od platenia dane z nákupov mäsa (takzvaná „kafilerická daň“) schválené na rok 2003 pre niektoré podniky, ktoré uvádzajú na trh poľnohospodárske výrobky, spadalo do pôsobnosti uvedeného nariadenia (ES) č. 1998/2006.

(45)

Podľa nariadenia (ES) č. 1998/2006 sa pomoc, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v danom nariadení, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ a teda nepodlieha povinnosti notifikácie ustanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(46)

Nariadenie (ES) č. 1998/2006 sa uplatňuje na pomoc udelenú podnikom vo všetkých odvetviach, ale v prípade podnikov, ktoré pôsobia v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES na trh len v tom prípade, ak výška pomoci nie je stanovená na základe ceny alebo množstva výrobkov tohto typu kúpených od prvovýrobcov nebo uvedených na trh príslušnými podnikmi a ak poskytnutie pomoci nepodlieha podmienke, že bude sčasti alebo celkom postúpená prvovýrobcom.

(47)

V súlade s článkom 5 ods. 1 sa nariadenie (ES) č. 1998/2006 uplatňuje aj na pomoc udelenú skôr ako nadobudlo účinnosť, podnikom činným v odvetví spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh, ak pomoc spĺňa všetky podmienky ustanovené v článkoch 1 a 2. Nariadenie (ES) č. 1998/2006 nadobudlo účinnosť 29. decembra 2006.

(48)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a ods. 3 nariadenia (ES) č. 1998/2006 nemôže celková výška pomoci de minimis poskytnutej tomu istému podniku v ktoromkoľvek trojročnom zdaňovacom období presiahnuť sumu 200 000 EUR. Stanovený strop je vyjadrený v podobe finančnej pomoci. V prípade všetkých použitých číselných údajov ide o sumy v hrubom, to znamená pred odrátaním dane alebo iných nákladov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou ako formou finančnej pomoci, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubej hotovostnej finančnej pomoci.

(49)

Dané podniky pôsobili v oblasti spracovania a uvádzania výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES a iných výrobkov na trh a v roku 2003 boli oslobodené od kafilerickej dane. V súlade s prechodnými opatreniami uvedenými v článku 5 sa teda nariadenie (ES) č. 1998/2006 v tomto prípade uplatňuje.

(50)

Francúzske orgány preukázali splnenie podmienok uvedených v nariadení (ES) č. 1998/2006 tým, že dokázali, že ekvivalent finančnej pomoci, ktorú dostal jednotlivo každý príjemca ani v jednom prípade nepresiahol 200 000 EUR počas obdobia troch rokov, lebo maximálna suma oslobodená od dane bola 13 132 EUR ročne na podnik (pozri odôvodnenie 29).

(51)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia nazdáva, že oslobodenie podnikov predávajúcich mäso na účely maloobchodu, ktorých ročný obrat bol v roku 2003 nižší ako 762 245 EUR, spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1998/2006 a spĺňa podmienky ustanovené v danom nariadení. Preto toto oslobodenie od dane nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,