1.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/1

(1)

Hospodárska a finančná kríza spôsobila, že v Únii došlo k zníženiu miery investícií. Od vyvrcholenia krízy v roku 2007 poklesol objem investícií približne o 15 %. Únia trpí najmä nedostatkom investícií v dôsledku fiškálnych obmedzení platiacich pre členské štáty a pomalého rastu, čo vedie k neistote na trhoch v súvislosti s hospodárskou budúcnosťou. Uvedený nedostatok investícií, ktorý je osobitne kritický v členských štátoch najviac zasiahnutých krízou, spomalil oživenie hospodárstva a negatívne ovplyvňuje vytváranie pracovných miest, vyhliadky na dlhodobý rast a konkurencieschopnosť, čo potenciálne bráni dosiahnutiu zámerov a cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Je potrebné posilniť príťažlivosť investovania v Európe a do infraštruktúry modernej znalostnej ekonomiky.

(2)

Na vystúpenie z tohto bludného kruhu, ktorý vznikol v dôsledku nedostatku investícií a rastúcich rozdielov medzi regiónmi, a na posilnenie dôvery v hospodárstvo Únie sú potrebné komplexné opatrenia, pričom stimuly na vytváranie prostredia podnecujúceho investície v členských štátoch by mohli podporiť oživenie hospodárstva. Spolu s obnoveným podnetom na investičné financovanie predstavujú účinné a hospodársky a sociálne udržateľné štrukturálne reformy ako aj fiškálna zodpovednosť prostriedok na vytvorenie účinného kolobehu, v rámci ktorého investičné projekty pomáhajú podporovať zamestnanosť a dopyt a vedú k trvalému znižovaniu produkčnej medzery, ako aj k zvyšovaniu rastového potenciálu. Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) posilnený príspevkami členských štátov musí byť doplnkom celkovej stratégie na zvýšenie konkurencieschopnosti Únie a prilákanie investícií.

(3)

S cieľom maximalizovať vplyv EFSI na zamestnanosť by členské štáty mali pokračovať v prijímaní účinných a hospodársky a sociálne udržateľných štrukturálnych reforiem, ako aj ďalších iniciatív, ako sú programy odbornej prípravy a aktívne politiky na trhu práce, podpora podmienok na vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest a investície do cielených sociálnych politík v súlade s balíkom o sociálnych investíciách z roku 2013. Členské štáty by okrem toho mali uskutočňovať ďalšie činnosti, ako sú prispôsobené programy odbornej prípravy s cieľom zosúladiť zručnosti pracovníkov s potrebami odvetví využívajúcich EFSI, podnikateľské služby šité na mieru pre podniky s cieľom pripraviť ich na expanziu a vytváranie väčšieho množstva pracovných miest, ako aj podpora začínajúcich podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb.

(4)

Prostredníctvom iniciatívy pre globálnu infraštruktúru uznala skupina G20 dôležitosť investícií pri posilňovaní dopytu a zvyšovaní produktivity a rastu a zaviazala sa vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre vyššie úrovne investícií.

(5)

Únia počas hospodárskej a finančnej krízy vynakladala úsilie na podporu rastu, a to najmä prostredníctvom iniciatív stanovených v stratégii Európa 2020, ktorou sa zaviedol prístup presadzujúci inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj prostredníctvom európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Aj Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) posilnila svoju úlohu pri podnecovaní a podpore investícií v rámci Únie, čiastočne prostredníctvom navýšenia kapitálu v januári 2013. V záujme zabezpečenia toho, aby sa primerane riešili investičné a makroekonomické potreby Únie a aby sa likvidita, ktorá je k dispozícii na trhu, využívala efektívne a podporovalo sa jej smerovanie do financovania životaschopných investičných projektov, sú potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Dňa 15. júla 2014 predložil vtedy čerstvo zvolený predseda Komisie Európskemu parlamentu politické usmernenia pre budúcu Komisiu. Uvedené politické usmernenia obsahovali výzvu na mobilizáciu „až 300 miliárd EUR v podobe dodatočných verejných a súkromných investícií do reálnej ekonomiky počas nasledujúcich troch rokov“ na stimuláciu investícií s cieľom vytvoriť pracovné miesta.

(7)

Komisia vydala 26. novembra 2014 oznámenie s názvom „Investičný plán pre Európu“ (ďalej len „investičný plán“), v ktorom sa počíta so zriadením EFSI, transparentného portálu investičných projektov na úrovni Únie (ďalej len „Európsky portál investičných projektov“) a centra investičného poradenstva (ďalej len „Európske centrum investičného poradenstva“) a zdôrazňuje sa program zameraný na odstránenie prekážok brániacich investíciám a dobudovanie vnútorného trhu.

(8)

Európska rada dospela 18. decembra 2014 k záveru, že „posilnenie investícií a riešenie zlyhania trhu v Európe je kľúčovou politickou výzvou“ a že „nový dôraz na investície v spojení so záväzkom členských štátov, že zintenzívnia štrukturálne reformy a uskutočnia fiškálnu konsolidáciu priaznivú pre rast, bude základom rastu a zamestnanosti v Európe“. Európska rada vyzvala na „zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v skupine EIB s cieľom mobilizovať v rokoch 2015 až 2017 nové investície vo výške 315 miliárd EUR“ a vyzvala skupinu EIB, aby „s použitím vlastných finančných prostriedkov začala vykonávať činnosti od januára 2015“. Európska rada taktiež zdôraznila, „že EFSI bude komplementárny a dodatočný k prebiehajúcim programom EÚ a tradičným činnostiam EIB“.

(9)

Komisia vydala 13. januára 2015 oznámenie s názvom „Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ s podrobnosťami o tom, ako bude uplatňovať uvedené pravidlá.

(10)

Komisia 24. júna 2015 vyhlásila, že „bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do EFSI alebo tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín zriadených na účely realizácie investičného plánu sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (4) a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (5)“.

(11)

EFSI by mal byť súčasťou komplexnej stratégie zameranej na odstránenie neistoty, ktorá sprevádza verejné a súkromné investície, a na zníženie investičných medzier v Únii. Stratégia má tri piliere: mobilizácia financií pre investície, dosiahnutie toho, aby investície skončili v reálnej ekonomike a zlepšenie investičného prostredia v Únii. Stratégia by mala podporiť konkurencieschopnosť a oživenie hospodárstva a mala by byť komplementárna s cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej Únii. EFSI by sa mal vnímať ako doplnok všetkých ostatných opatrení potrebných na zníženie investičných medzier v Únii a – vo funkcii záručného fondu – ako stimul pre nové investície.

(12)

Investičné prostredie v Únii by sa malo zlepšiť tým, že sa odstránia prekážky brániace investíciám, zabezpečí sa, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe toho, či je riadenie projektov súkromné alebo verejné, posilní sa vnútorný trh a zlepší sa predvídateľnosť regulácie. Komisia v oznámení s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2015: Nový začiatok“ oznámila, že „zníženie regulačnej záťaže, avšak pri zachovaní vysokej úrovne sociálnej ochrany, ochrany zdravia a životného prostredia a možnosti výberu pre spotrebiteľov“ bola politickou prioritou, a že „pravidlá prepracujeme tak, aby sme zabezpečili, že budú prispievať k programu Zamestnanosť a rast“. Komisia a členské štáty by mali bezodkladne začať pracovať na uvedenej úlohe. Práca EFSI a investície v celej Únii vo všeobecnosti by mali mať prospech z uvedenej sprievodnej práce.

(13)

Účelom EFSI by mala byť pomoc pri riešení ťažkostí s financovaním a realizáciou strategických, transformačných a produktívnych investícií s vysokou pridanou hospodárskou, environmentálnou a spoločenskou hodnotou, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov politík Únie, ako sú ciele stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (6), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (8) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (9). Mal by sa zameriavať na poskytnutie okamžitej podpory hospodárstvu Únie a na zlepšenie prístupu k financovaniu a konkurencieschopnosti podnikov a iných subjektov s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom znížiť úroveň nezamestnanosti a podporiť rast v Únii.

EFSI by mal preto podporovať strategické investície, ako sú, ale nie výlučne, projekty spoločného záujmu, ktorých cieľom je dobudovať vnútorný trh v odvetviach dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry vrátane dopravných a energetických prepojení a digitálnej infraštruktúry; rozširovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovať energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov; rozvíjať a modernizovať odvetvie energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie; a prispievať k udržateľnému rozvoju uvedených odvetví a využívať možné synergie medzi nimi. Uvedené investície by mali zahŕňať aj projekty spoločného záujmu v oblasti rozvoja miest a vidieka a sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia a prírodných zdrojov; projekty, ktoré posilňujú vedeckú a technologickú základňu Únie a podporujú prínosy pre spoločnosť, ako aj lepšie využitie ekonomického a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácií, výskumu a technologického rozvoja vrátane výskumnej infraštruktúry a pilotných a demonštračných prostriedkov; a projekty týkajúce sa ľudského kapitálu, kultúry a zdravia. Trhové stimuly a doplnkovosť, ktorú poskytne EFSI, by mali zaručovať, že EFSI sa sústredí na sociálne a ekonomicky životaschopné projekty bez akejkoľvek predbežnej odvetvovej alebo regionálnej alokácie najmä s cieľom riešiť rozsiahle investičné potreby alebo zlyhania trhu.

EFSI by mal mať zároveň možnosť podporiť ekologicky dobré projekty a byť prospešný pre priemyselné odvetvia a technológie s vysokým rastovým potenciálom a prispievať k prechodu na ekologické a udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Prekonaním súčasných investičných ťažkostí Únie a znížením regionálnych rozdielov by cieľom EFSI mala byť snaha prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti, výskumného a inovačného potenciálu Únie a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k podpore prechodu charakterizovaného efektívnym využívaním energie a zdrojov, a to aj pokiaľ ide o transformáciu infraštruktúry, na udržateľné obehové hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch prostredníctvom vytvárania stabilných a spravodlivo odmeňovaných pracovných miest. EFSI by sa mal zameriavať na projekty akéhokoľvek rozsahu, ktoré podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest, krátko-, stredno- a dlhodobo udržateľný rast a konkurencieschopnosť, najmä tam, kde takéto projekty predstavujú najvyšší prírastok hodnoty, čím prispievajú k dosiahnutiu cieľov politík Únie v súlade s článkom 9 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článkom 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v tomto nariadení by mal EFSI prispievať k dosahovaniu cieľov stanovených v článkoch 170, 173 a 179 ZFEÚ a článku 194 ods. 1 ZFEÚ.

(14)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Investície podporované v rámci EFSI by mali prispievať k plneniu existujúcich programov a politík Únie a dosahovaniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Mali by podporovať vykonávanie záverov Európskej rady zo 17. júna 2010.

(15)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti rozvoja odvetvia energetiky. V oznámení s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ Komisia zdôraznila význam energetickej efektívnosti ako samostatného zdroja energie a jasne uviedla, že EFSI „poskytuje príležitosť na pritiahnutie veľkých investícií do renovácie budov“. Uznáva sa, že investície do energetickej efektívnosti vytvoria do dvoch miliónov pracovných miest do roku 2020 a potenciálne ďalšie dva milióny pracovných miest do roku 2030. Aby sa zabezpečilo, že EFSI splní svoj účel mobilizácie súkromných investícií, zabezpečenia pracovných miest, podpory odolného hospodárskeho rozvoja a zníženia makroekonomických nerovnováh, je potrebné osobitné zameranie na energetickú efektívnosť. EFSI by mal podporovať projekty v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky, klímy a efektívnosti stanovenými v stratégii Európa 2020 a v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktoré sú zamerané na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(16)

EFSI by mal podporovať projekty v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry a vybavenia a inovačných technológií pre dopravu. Podpora dopravnej infraštruktúry z EFSI by mala prispievať k cieľom nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 vytváraním novej infraštruktúry alebo poskytovaním chýbajúcej infraštruktúry, ako aj modernizáciou a renováciou jestvujúcich zariadení, pričom sa umožní financovanie operácií v oblasti výskumu a inovácií v uvedenom odvetví. Osobitná pozornosť by sa mala venovať synergickým projektom posilňujúcim prepojenia medzi odvetviami dopravy, telekomunikácií a energetiky, ako aj projektom inteligentnej a udržateľnej mestskej dopravy.

(17)

EFSI by mal poskytovať finančnú podporu subjektom, ktoré majú najviac 3 000 zamestnancov, s osobitným dôrazom na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Zlepšený prístup k financovaniu by mal byť obzvlášť prínosný pre MSP vrátane zakladania začínajúcich a osamostatnených podnikov z univerzít, podniky sociálneho hospodárstva a neziskové organizácie.

(18)

EFSI by mal podporovať projekty rozvoja a zavádzania informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) vrátane projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na dobudovanie vnútorného trhu v oblasti telekomunikácií a digitálnej infraštruktúry.

(19)

EFSI by mal podporovať projekty v oblastiach životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, a to aj v oblasti prírodných zdrojov.

(20)

EFSI by mal podporovať projekty v oblastiach ľudského kapitálu, kultúry a zdravia vrátane projektov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja schopností v oblasti IKT a digitálneho vzdelávania, ako aj projekty v kultúrnom a tvorivom odvetví, v cestovnom ruchu a sociálnych oblastiach. Pri investíciách do uvedených oblastí by sa mal uplatňovať celostný prístup, ktorý v každom prípade náležite rešpektuje skutočnú hodnotu vzdelávania a kultúry.

(21)

Mnohé MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v celej Únii potrebujú pomoc, aby dokázali prilákať trhové financovanie, a to najmä pokiaľ ide o investície, s ktorými sa spája vyšší stupeň rizika. EFSI by mal uvedeným subjektom pomôcť prekonať nedostatok kapitálu, zlyhania trhu a finančnú fragmentáciu, ktoré vedú k nerovnosti podmienok v rámci Únie, tým, že EIB a Európskemu investičnému fondu (ďalej len „EIF“), ako aj národným podporným bankám alebo inštitúciám, investičným platformám alebo fondom umožní poskytovať priame a nepriame kapitálové injekcie, záruky za vysoko kvalitnú sekuritizáciu úverov a iné produkty, ktoré sú určené na plnenie cieľov EFSI.

(22)

EFSI sa má zriadiť v rámci EIB. Činnosť EFSI v oblasti poskytovania financií MSP, malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a iným subjektom sa má vykonávať najmä prostredníctvom EIF.

(23)

EFSI by mal podporovať širokú škálu finančných produktov vrátane vlastného kapitálu, dlhu a záruk, aby čo najlepšie naplnil potreby príslušného projektu. Takáto široká škála produktov by mala EFSI umožniť, aby sa prispôsobil potrebám trhu a zároveň podporil súkromné investície do projektov. EFSI by nemal byť náhradou za súkromné trhové financovanie alebo produkty, ktoré poskytujú národné podporné banky alebo inštitúcie, ale namiesto toho by mal byť katalyzátorom súkromného financovania tým, že bude riešiť zlyhania trhu, aby sa zabezpečilo najúčinnejšie a najstrategickejšie využívanie verejných finančných prostriedkov, a tiež by mal byť prostriedkom ďalšieho zlepšovania súdržnosti v celej Únii.

(24)

S cieľom lepšej ochrany a získania komerčných a hospodárskych prínosov z iniciatív spolufinancovaných Úniou by účastníci projektov EFSI mali podľa možnosti dodržiavať súbor pravidiel stanovených v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu 2014 – 2020, stanovený v nariadení (EÚ) č. 1291/2013, pokiaľ ide o využívanie a šírenie výsledkov projektov vrátane ich ochrany prostredníctvom duševného vlastníctva.

(25)

Vplyv EFSI na vytváranie pracovných miest a podľa možnosti ich kvalitu by sa mal systematicky monitorovať prostredníctvom každoročného súhrnného hodnotenia výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií EIB podporovaných na základe tohto nariadenia.

(26)

EFSI by mal zabezpečovať doplnkovosť prostredníctvom podpory riešenia zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a podpory operácií, ktoré by sa neboli mohli prostredníctvom EIB, EIF alebo existujúcich finančných nástrojov Únie vykonať bez podpory z EFSI v období, počas ktorého sa môže využiť záruka ustanovená podľa tohto nariadenia (záruka EÚ), alebo by sa neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu. Na uvedený účel by sa EFSI mal zvyčajne zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom, než majú projekty podporované bežnými operáciami EIB.

(27)

EFSI by sa mal zameriavať na investície, pri ktorých sa očakáva, že budú ekonomicky životaschopné a technicky uskutočniteľné na základe analýzy nákladov a prínosov vykonanej podľa noriem Únie. Investície by mali zároveň spĺňať osobitné požiadavky na financovanie z EFSI.

(28)

EFSI by sa mal zameriavať na investície s určitým stupňom primeraného rizika, ktoré je zvyčajne vyššie ako v prípade bežných operácií EIB, no ktoré sú zároveň v súlade s politikami Únie vrátane cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania kvalitných pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a spĺňajú osobitné požiadavky na financovanie z EFSI.

(29)

EFSI by mal byť vybavený vhodnou riadiacou štruktúrou, ktorej funkcia by mala byť primeraná jeho výlučnému účelu spočívajúcemu v zabezpečení náležitého využívania záruky EÚ. Uvedená riadiaca štruktúra by mala pozostávať z riadiacej rady, generálneho riaditeľa a investičného výboru. Nemala by zasahovať do rozhodovania EIB ani ho narúšať a ani by nemala nahrádzať riadiace orgány EIB. Riadiaca rada by mala najmä stanoviť strategickú orientáciu EFSI a pravidlá potrebné na jeho fungovanie. Generálny riaditeľ by mal byť zodpovedný za každodenné riadenie EFSI a mal by vykonávať prípravnú činnosť pre zasadnutia investičného výboru.

(30)

Investičný výbor by mal prijímať rozhodnutia o využívaní záruky EÚ na potenciálne projekty a na operácie s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami alebo investičnými platformami transparentným a nezávislým spôsobom. Investičný výbor by mal byť zložený z ôsmich nezávislých expertov zastupujúcich široké spektrum odborných znalostí, ako sa uvádzajú v tomto nariadení, a z generálneho riaditeľa. Investičný výbor by mal podliehať riadiacej rade, ktorá by mala dohliadať na plnenie cieľov EFSI a priebežne monitorovať dodržiavanie ich povinností podľa tohto nariadenia členmi investičného výboru.

(31)

Aby EFSI mohol podporovať investície, Únia by mala poskytnúť záruku EÚ, ktorá by nikdy nemala presiahnuť 16 000 000 000 EUR. Keď sa táto záruka poskytne na báze portfólií, jej krytie by malo byť zhora obmedzené v závislosti od druhu nástroja, ako je dlhový nástroj, kapitálový nástroj alebo záruka, ako percentuálny podiel objemu portfólia nesplatených záväzkov. Očakáva sa, že keď sa záruka EÚ skombinuje s 5 000 000 000 EUR, ktoré má poskytnúť EIB, podpora z EFSI by mala vygenerovať dodatočné investície EIB a EIF vo výške 60 800 000 000 EUR. Suma 60 800 000 000 EUR podporená z EFSI by mala podľa očakávaní počas troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ďalej vygenerovať v Únii investície v celkovej výške 315 000 000 000 EUR. Účasť členských štátov na vykonávaní investičného plánu je žiaduca na zvýšenie jeho vplyvu. Záruky súvisiace s projektmi, ktoré sa dokončia bez uplatnenia záruky, by mali byť k dispozícii na podporu nových operácií.

(32)

Komisia by do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu nezávislé hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. V správe by sa malo uviesť, či EFSI dosahuje svoje ciele a či je opodstatnený osobitný program podporujúci investície v Únii. V správe by sa malo posúdiť najmä plnenie všeobecných cieľov stanovených v tomto nariadení, mobilizácia súkromného kapitálu, ako aj doplnkovosť poskytovaná zo strany EFSI, rizikový profil operácií podporovaných z EFSI a makroekonomický dosah EFSI vrátane jeho vplyvu na rast a zamestnanosť. Ak sa v správe dospeje k záveru, že zachovanie programu podporujúceho investície je opodstatnené, Komisia by mala podľa potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu tohto nariadenia, najmä s cieľom stanoviť nové investičné obdobie a zabezpečiť pokračovanie investícií a primerané financovanie. Ak sa v správe dospeje k záveru, že EFSI nedosahuje svoje ciele a zachovanie programu podporujúceho investície nie je opodstatnené, Komisia by mala podľa potreby predložiť návrh na zabezpečenie hladkého ukončenia fungovania EFSI, pričom sa zachová záruka EÚ pre operácie, ktoré už boli schválené podľa tohto nariadenia.

(33)

EIB bude financovať operácie EFSI prostredníctvom svojich trhových emisií. Európska centrálna banka oznámila svoje rozhodnutie zahrnúť dlhopisy EIB do zoznamu dlhopisov oprávnených na nákup v rámci jej programu nákupu vo verejnom sektore.

(34)

Aby sa počiatočný cieľ 315 000 000 000 EUR dosiahol za čo najkratšiu dobu, národné podporné banky alebo inštitúcie a investičné platformy a fondy s podporou záruky EÚ by mali zohrávať poprednú úlohu pri identifikovaní životaschopných projektov, navrhovaní a vo vhodných prípadoch spájaní projektov a lákaní potenciálnych investorov. V uvedenom kontexte by sa malo umožniť vytváranie platforiem za účasti viacerých krajín na podporu cezhraničných projektov alebo skupiny projektov vo viacerých členských štátoch.

(35)

Investičné platformy môžu podľa potreby spájať spoluinvestorov, verejné orgány, odborníkov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumné inštitúcie, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a iných relevantných aktérov na úrovni Únie, národnej a regionálnej úrovni.

(36)

Aby sa umožnilo ďalšie zvyšovanie jeho zdrojov, účasť na EFSI by mala byť otvorená pre tretie strany vrátane členských štátov. Iné tretie strany, ako sú regionálne vlády, národné podporné banky alebo inštitúcie, regionálne banky alebo verejné agentúry vo vlastníctve alebo pod kontrolou členských štátov, subjekty zo súkromného sektora a subjekty mimo Únie, by tiež mali mať možnosť prispievať priamo do EFSI so súhlasom riadiacej rady. Účasť tretej strany na EFSI by nemala na uvedenú tretiu stranu preniesť členstvo v riadiacej rade ani žiadne iné právo v súvislosti s riadiacou štruktúrou EFSI.

(37)

Týmto nariadením by sa subjektom, ktoré riadia projekty v Únii, nemalo brániť v nadväzovaní alebo posilňovaní spolupráce s partnermi z tretích krajín.

(38)

EFSI by mal mať možnosť podporovať súkromné štruktúry fondov, ako sú európske dlhodobé investičné fondy (ďalej len „EDIF“). EDIF, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 (10) sa zameriavajú na dlhodobé triedy aktív, čo im umožňuje zohrávať úlohu doplnkového nástroja na poskytovanie verejných alebo súkromných/verejných investícií do širšieho hospodárstva. Vzhľadom na ich investičné politiky môžu EDIF plniť svoju určenú úlohu ako prioritný nástroj na naplnenie investičného plánu. Komisia by mala stanoviť ako prioritu a zefektívniť svoje procesy v súvislosti so všetkými žiadosťami EDIF o financovanie z EIB.

(39)

Tretie strany by mali mať možnosť spolufinancovať projekty spolu s EFSI buď jednotlivo alebo prostredníctvom investičných platforiem.

(40)

V záujme mobilizácie investícií na národnej a regionálnej úrovni by EIB mala mať možnosť poskytnúť záruku v rámci protizáruky záruky EÚ národným podporným bankám alebo inštitúciám, investičným platformám alebo fondom, a to podľa potreby s cieľom dosiahnuť kapitálovú úľavu. Takéto operácie by sa mali považovať za operácie EFSI.

(41)

Vzhľadom na všeobecný cieľ zabezpečiť regulačné prostredie priaznivé pre investície a vzhľadom na skutočnosť, že aktíva infraštruktúry sú z hľadiska neplnenia a vymáhania veľmi spoľahlivé a že financovanie infraštruktúrnych projektov možno považovať za spôsob diverzifikácie portfólií aktív inštitucionálnych investorov, by sa zaobchádzanie s investíciami do infraštruktúry, ako je v súčasnosti stanovené v príslušných prudenciálnych právnych predpisoch Únie, malo znova preskúmať.

(42)

EFSI by mal dopĺňať prebiehajúce regionálne a národné programy a programy Únie, ako aj existujúce operácie a činnosti EIB, a mal by k nim byť doplnkový. V uvedenej súvislosti by sa malo v rámci súčasných pravidiel podporiť plné využitie všetkých existujúcich a pridelených prostriedkov Únie. Za predpokladu, že sú splnené všetky relevantné kritériá oprávnenosti, by mali mať členské štáty možnosť využiť akýkoľvek typ financovania zo strany Únie na to, aby prispeli k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporené zárukou EÚ, a na podporu národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov. Flexibilita uvedeného prístupu by mala maximalizovať potenciál na prilákanie investorov do investičných oblastí, na ktoré sa zameriava EFSI.

(43)

Členské štáty by mali mať možnosť využívať európske štrukturálne a investičné fondy na to, aby prispievali k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporené zárukou EÚ, v súlade s cieľmi, zásadami a pravidlami podľa právneho rámca uplatniteľného na tieto fondy, a najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (11) a s dohodami o partnerstve. Komisia by mala mať možnosť poskytnúť usmernenia, aby sa zabezpečilo, že kombinácia využitia nástrojov Únie a financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ umožní primeranú úroveň komplementárnosti a synergie.

(44)

Vzhľadom na naliehavú potrebu konať v rámci Únie môžu EIB a EIF v priebehu roka 2015 a do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, uzavretia dohody o EFSI a prvého vymenovania všetkých členov investičného výboru a generálneho riaditeľa financovať dodatočné projekty mimo svojho obvyklého profilu. S cieľom maximalizovať prínos opatrení stanovených v tomto nariadení by malo byť možné, aby takéto dodatočné projekty boli zahrnuté do rozsahu záručného krytia EÚ v prípade, že spĺňajú vecné kritériá stanovené v tomto nariadení.

(45)

Operácie financovania a investičné operácie EIB podporované z EFSI by sa mali riadiť v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB, a to aj pomocou vhodných kontrolných opatrení a opatrení prijatých s cieľom predchádzať daňovým únikom, ako aj v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvora audítorov vrátane trojstrannej dohody medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou z 27. októbra 2003.

(46)

Vzhľadom na to, že audítorská činnosť Dvora audítorov predstavuje dôležitý základ pre postup udelenia absolutória uvedený v článku 319 ZFEÚ, pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa malo zaručiť úplné dodržiavanie práv Dvora audítorov v oblasti auditu ustanovených v článku 287 ZFEÚ.

(47)

EIB by mala pravidelne vyhodnocovať operácie podporované z EFSI s cieľom posúdiť ich relevantnosť, výsledky a vplyv vrátane ich doplnkovosti a pridanej hodnoty, ako aj s cieľom identifikovať aspekty, ktoré by mohli zlepšiť budúce činnosti, a podávať o týchto operáciách správy. Takéto hodnotenia a správy by sa mali zverejňovať a mali by prispievať k zodpovednosti a analýze udržateľnosti.

(48)

Pri vykonávaní investičných usmernení a ďalších relevantných pravidiel podľa tohto nariadenia by mal investičný výbor plne zohľadňovať potrebu predchádzať akejkoľvek diskriminácii, najmä pokiaľ ide o prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Osobitne by mal zohľadňovať rodovú rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

(49)

Popri operáciách financovania a investičných operáciách, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom EFSI, by sa malo vytvoriť Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „EIAH“). EIAH by malo poskytovať posilnenú podporu pre vypracúvanie a prípravu projektov v celej Únii, stavajúc na odborných znalostiach Komisie, EIB, národných podporných bánk alebo inštitúcií a riadiacich orgánov európskych štrukturálnych a investičných fondov. Malo by sa vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre otázky týkajúce sa technickej pomoci pre investície v rámci Únie a mala by sa posilniť technická pomoc poskytovaná predkladateľom projektov na miestnej úrovni. Nové služby poskytované zo strany EIAH by mali dopĺňať služby, ktoré sa už poskytujú v rámci iných programov Únie tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k ovplyvneniu úrovne a kapacity podpory poskytovanej v rámci týchto programov. Uvedené dodatočné služby by sa mali zodpovedajúco financovať. EIAH by malo poskytovať bezplatné odborné poradenstvo pre verejných predkladateľov projektov, aby sa zaručil spravodlivý prístup k financovaniu z EFSI v celej Únii. EIAH by malo podľa možnosti úzko spolupracovať s podobnými štruktúrami na národnej, regionálnej alebo nižšej ako národnej úrovni. Poplatky účtované MSP za technickú pomoc poskytovanú zo strany EIAH nad rámec existujúcich programov Únie by sa mali obmedziť na jednu tretinu nákladov na túto pomoc. EIB by tiež mala do 1. septembra 2016 a potom každoročne predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o poplatkoch, ktoré prijala, a službách, ktoré poskytlo EIAH, aby sa umožnilo účinné posúdenie potrieb financovania v rámci ročného stropu 20 000 000 EUR.

(50)

EIAH by malo stavať predovšetkým na osvedčených postupoch v rámci existujúcich programov, ako sú ELENA (Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie), EEEF (Európsky fond pre energetickú účinnosť), JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky), JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch), JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach) a JASMINE (Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe).

(51)

S cieľom pokryť riziká súvisiace so zárukou EÚ pre EIB by sa mal zriadiť záručný fond (ďalej len „záručný fond“). Záručný fond by sa mal vytvoriť z postupných platieb zo všeobecného rozpočtu Únie. Do záručného fondu by následne mali plynúť aj príjmy z projektov využívajúcich podporu EFSI a sumy vymožené od dlžníkov v omeškaní, keď záručný fond už vyplatil záruku poskytnutú pre EIB. Akýkoľvek prebytok v záručnom fonde vyplývajúci z úpravy cieľovej sumy alebo z odmien prekračujúcich cieľovú sumu po plnom obnovení záruky EÚ na jej počiatočnú výšku 16 000 000 000 EUR by sa mal vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie ako interný pripísaný príjem s cieľom doplniť akékoľvek rozpočtové riadky, ktoré sa použili ako zdroj presunu prostriedkov do záručného fondu.

(52)

Záručný fond má pre všeobecný rozpočet Únie poskytovať vankúš likvidity chrániaci pred stratami, ktoré EFSI vzniknú pri dosahovaní jeho cieľov. Zo skúseností s povahou investícií, ktoré má EFSI podporovať, vyplýva, že úroveň zdrojov v záručnom fonde by mala predstavovať pomer 50 % z celkových záručných záväzkov EÚ.

(53)

Všetky platby do záručného fondu a rozpočtové rozhodnutia inak súvisiace s fungovaním EFSI by mali byť plne v súlade s podmienkami viacročného finančného rámca a schválené Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom ročného rozpočtového postupu.

(54)

S cieľom čiastočne financovať príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie by sa mali znížiť dostupné finančné krytia programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy, stanovené v nariadení (EÚ) č. 1316/2013.

(55)

V Únii existuje značné množstvo potenciálne životaschopných projektov z hospodárskeho a technického hľadiska, ktoré nie sú financované z dôvodu neistoty a netransparentnosti spájanej s takýmito projektmi. Často je dôvodom skutočnosť, že súkromní investori o projektoch nevedia alebo nemajú dostatočné informácie na posúdenie investičných rizík, vrátane regulačných rizík. Komisia by mala s podporou EIB presadzovať vytvorenie transparentného portálu súčasných a budúcich projektov v Únii, ktoré sú vhodné na investovanie (ďalej len „Európsky portál investičných projektov“ – „EIPP“). EIPP by mal zabezpečovať, aby sa verejnosti pravidelne a štruktúrovaným spôsobom sprístupňovali informácie o investičných projektoch s cieľom zabezpečiť, aby investori mali prístup k spoľahlivým a transparentným informáciám, a to s náležitým zreteľom na ochranu obchodných tajomstiev.

(56)

Členské štáty by v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi mali mať možnosť prispievať k vytvoreniu a riadeniu EIPP aj poskytovaním informácií o investičných projektoch na ich území Komisii. Pred zriadením EIPP by Komisia mala za účasti EIB uskutočniť náležité konzultácie s členskými štátmi, expertmi a zainteresovanými stranami o zásadách a usmerneniach pre zahrnutie projektov do EIPP vrátane mechanizmov na zabránenie uverejneniu projektov, ktoré by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, a o vzore na uverejňovanie informácií o jednotlivých projektoch.

(57)

EIPP by mal zahŕňať projekty z celej Únie na účely zviditeľnenia pre investorov a na informačné účely. Malo by byť možné zahrnúť projekty, ktoré majú šancu byť plne financované súkromným sektorom alebo pomocou iných nástrojov poskytovaných na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni. Zaradenie projektu do EIPP by nemalo znamenať ani vylučovať žiadnu verejnú finančnú podporu, či už na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni.

(58)

S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by EIB mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladať správy o dosiahnutom pokroku, vplyve a operáciách EFSI, najmä čo sa týka doplnkovosti operácií vykonávaných v rámci EFSI v porovnaní s bežnými operáciami EIB vrátane osobitných činností. Na žiadosť Európskeho parlamentu by sa predseda riadiacej rady a generálny riaditeľ mali zúčastňovať na vypočutiach a odpovedať na otázky v stanovenej lehote. Komisia by mala pravidelne podávať správy o situácii záručného fondu.

(59)

S cieľom uľahčiť promptné a pružné prispôsobenie nepodstatných prvkov investičných usmernení stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu trhovým podmienkam a investičnému prostrediu v Únii alebo jej častiach by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príslušných častí uvedených investičných usmernení bez toho, aby úplne vypustila niektorý z oddielov uvedených usmernení. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ktorú má investičný výbor používať na zaručenie nezávislého a transparentného posúdenia potenciálneho a skutočného použitia záruky EÚ. Vzhľadom na jedinečnú povahu EFSI a ústrednú úlohu EIB v jeho zriadení je vhodné, aby Komisia udržiavala úzky dialóg s EIB v súvislosti s prijímaním hodnotiacej tabuľky a akýmikoľvek úpravami investičných usmernení a hodnotiacej tabuľky. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(60)

Jedinečné charakteristiky EFSI si vyžadujú výnimočné úsilie, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti delegovaného aktu, ktorým sa prvýkrát stanovuje hodnotiaca tabuľka. Zároveň by malo byť zaručené účinné právo Európskeho parlamentu a Rady vzniesť námietku, ako sa stanovuje v tomto nariadení v súlade s článkom 290 ods. 2 ZFEÚ. Preto by lehota na vznesenie námietky proti delegovanému aktu, ktorým sa prvýkrát stanovuje hodnotiaca tabuľka, mala výnimočne byť tri týždne, pričom na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže predĺžiť o tri týždne. Komisia by mala zohľadniť túto lehotu na vznesenie námietky, ako aj postupy v Európskom parlamente a Rade, pokiaľ ide o dátum postúpenia uvedeného delegovaného aktu.

(61)

Úrovne oceňovania operácií EFSI by mali byť v súlade so zásadami EIB v oblasti oceňovania a mali by náležite zohľadňovať zlyhania trhu a medzery na trhu a potrebu stimulovať dodatočné investície. Príjmy EFSI pridelené na záruku EÚ by mali prispievať k rozpočtovému krytiu záruky EÚ.

(62)

Komisia a EIB by mali uzavrieť dohodu, v ktorej spresnia podmienky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa ich riadenia EFSI. Uvedená dohoda by nemala zasahovať do právomocí zákonodarcu Únie, rozpočtového orgánu alebo EIB, ako sú stanovené v zmluvách, a mala by sa preto obmedziť na prvky predovšetkým technickej a administratívnej povahy, ktoré, aj keď nie sú podstatné, sú potrebné na účinné vykonávanie EFSI.

(63)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to podpora investícií v Únii a zabezpečenie zlepšeného prístupu subjektov k financovaniu, nie je možné, pokiaľ ide o finančné obmedzenia týkajúce sa investícií, uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rôznorodosti ich fiškálnej kapacity na financovanie investícií, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1)

„dohoda o EFSI“ je právny nástroj, ktorým Komisia a EIB spresnia podmienky riadenia EFSI ustanovené v tomto nariadení;

2)

„dohoda o EIAH“ je právny nástroj, ktorým Komisia a EIB spresnia podmienky implementácie EIAH stanovené v tomto nariadení;

3)

„národné podporné banky alebo inštitúcie“ sú právne subjekty vykonávajúce finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorým členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti;

4)

„investičné platformy“ sú účelovo vytvorené subjekty, spravované účty, mechanizmy spolufinancovania založené na zmluve alebo mechanizmy rozdelenia rizika alebo mechanizmy vytvorené akýmkoľvek iným spôsobom, prostredníctvom ktorých subjekty smerujú finančný príspevok na účely financovania viacerých investičných projektov, a ktoré môžu zahŕňať:

5)

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (12);

6)

„malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty s najviac 499 zamestnancami, ktoré nie sú MSP;

7)

„spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty s najviac 3 000 zamestnancami, ktoré nie sú MSP alebo malými spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou;

8)

„doplnkovosť“ znamená doplnkovosť v zmysle definície v článku 5 ods. 1.

a)

investície;

b)

väčší prístup k financovaniu pre subjekty s maximálne 3 000 zamestnancami s osobitným dôrazom na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

a)

zriadenia EFSI vrátane:

b)

mechanizmov riadenia týkajúcich sa EFSI v súlade s článkom 7 bez toho, aby bol dotknutý Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ (ďalej len „štatút EIB“), vrátane:

c)

záruky EÚ, ktorá má byť zárukou bezpodmienečnou, neodvolateľnou, vyplatenou na prvé požiadanie v prospech EIB, vrátane:

d)

postupov schvaľovania využitia záruky EÚ investičným výborom, a to na jednotlivé projekty alebo na podporu investičných platforiem alebo fondov alebo národných podporných bánk alebo inštitúcií, v súlade s týmto nariadením a najmä jeho článkom 7 ods. 12 a článkom 9 ods. 5, prílohou II k tomuto nariadeniu a akýmkoľvek delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia;

e)

postupov predkladania a schvaľovania investičných návrhov na využitie záruky EÚ vrátane:

f)

podávania správ, monitorovania a zodpovednosti vo vzťahu k EFSI vrátane:

g)

hodnotení fungovania EFSI v súlade s článkom 18;

h)

komunikačnej a propagačnej stratégie EFSI;

i)

postupov a podmienok zmien dohody o EFSI z iniciatívy Komisie alebo EIB vrátane povinnosti podávať správy o takýchto zmenách Európskemu parlamentu a Rade;

j)

akýchkoľvek ďalších administratívnych alebo organizačných podmienok nevyhnutných pre riadenie EFSI, pokiaľ umožňujú riadne využívanie záruky EÚ;

k)

mechanizmov týkajúcich sa príspevkov členských štátov do EFSI vo forme záruk alebo hotovosti, a v prípade iných tretích strán len vo forme hotovosti, ktoré nedávajú uvedeným členským štátom alebo iným tretím stranám žiadne právo zúčastňovať sa na rozhodovaní a hlasovaní riadiacej rady.

a)

činnosti EFSI, ktoré realizuje EIF, majú byť riadené riadiacimi orgánmi EIF;

b)

činnosti EFSI, ktoré realizuje EIF, majú podliehať požiadavkám na podávanie správ v súlade s článkom 16;

c)

odmena pripadajúca Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má poskytnúť po odpočítaní platieb splatných na základe uplatnení záruky EÚ a následne i nákladov v súlade s článkom 9 ods. 6 a dohodou o EIAH.

a)

sú ekonomicky životaschopné podľa analýzy nákladov a prínosov na základe noriem Únie, pričom sa zohľadní prípadná podpora a spolufinancovanie zo strany súkromných a verejných partnerov projektu;

b)

sú v súlade s politikami Únie vrátane cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváraním kvalitných pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

c)

poskytujú doplnkovosť;

d)

maximalizujú, kde je to možné, mobilizáciu kapitálu zo súkromného sektora; a

e)

sú technicky uskutočniteľné.

a)

strategickú orientáciu EFSI vrátane prideľovania záruky EÚ v rámci okien pre infraštruktúru a inovácie a akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa má prijať podľa článku 11 ods. 3 a podľa oddielu 7b prílohy II;

b)

operačné politiky a postupy potrebné pre fungovanie EFSI;

c)

pravidlá vzťahujúce sa na operácie s investičnými platformami a národnými podpornými bankami alebo inštitúciami;

d)

rizikový profil EFSI.

a)

výskum, vývoj a inovácie;

b)

infraštruktúra dopravy a inovačné technológie pre dopravu;

c)

energetická infraštruktúra, energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov;

d)

infraštruktúra informačných a komunikačných technológií;

e)

ochrana a riadenie životného prostredia;

f)

vzdelávanie a odborná príprava;

g)

zdravie a lieky;

h)

MSP;

i)

kultúrny a kreatívny priemysel;

j)

mestská mobilita;

k)

sociálna infraštruktúra a sociálne a solidárne hospodárstvo.

a)

realizujú v Únii, alebo

b)

sa na nich zúčastňujú subjekty umiestnené alebo usadené v jednom alebo viacerých členských štátoch a zahŕňajú jednu alebo viaceré tretie krajiny spadajúce do pôsobnosti európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo patriace medzi zámorské krajiny alebo územia, ako sú stanovené v prílohe II k ZFEÚ, bez ohľadu na to, či majú partnera v uvedených tretích krajinách alebo zámorských krajinách alebo územiach.

a)

výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

b)

rozvoj odvetvia energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a v súlade s rámcom politík v oblasti klímy a energetiky na obdobia do roku 2020, 2030 a 2050, najmä prostredníctvom:

c)

rozvoj dopravných infraštruktúr a vybavenia a inovačných technológií pre dopravu, najmä prostredníctvom:

d)

poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom EIF a EIB subjektom, ktoré majú maximálne 3 000 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a na malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:

e)

rozvoj a zavádzanie informačných a komunikačných technológií, najmä prostredníctvom:

f)

životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, najmä prostredníctvom:

g)

ľudský kapitál, kultúra a zdravie, najmä prostredníctvom:

a)

5. júla 2019 v prípade operácií EIB, v súvislosti s ktorými bola zmluva medzi EIB a príjemcom alebo finančným sprostredkovateľom podpísaná do 30. júna 2020;

b)

5. júla 2019 v prípade operácií EIF, v súvislosti s ktorými bola zmluva medzi EIF a finančným sprostredkovateľom podpísaná do 30. júna 2020.

a)

úvery EIB, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma nástroja na financovanie alebo zvýšenie kreditnej kvality, kapitálové či kvázikapitálové účasti vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov;

b)

financovanie EIB alebo záruk pre EIF umožňujúce EIF realizovať úvery, záruky, protizáruky, akúkoľvek inú formu nástroja na zvýšenie kreditnej kvality, nástroje kapitálového trhu a kapitálové či kvázikapitálové účasti vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov;

c)

záruky EIB pre národné podporné banky alebo inštitúcie, investičné platformy alebo fondy v rámci protizáruky záruky EÚ.

a)

pri dlhových nástrojoch uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a), istiny a všetkých úrokov a súm splatných v prospech EIB, ktoré jej neboli uhradené v súlade s podmienkami operácií financovania do okamihu platobnej neschopnosti;

b)

pri kapitálových investíciách uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a), investovaných súm a súvisiacich nákladov na financovanie;

c)

pri operáciách uvedených v článku 10 ods. 2 písm. b), použitých súm a súvisiacich nákladov na financovanie.

a)

príspevkov zo všeobecného rozpočtu Únie,

b)

výnosov z investovaných zdrojov záručného fondu;

c)

súm vymožených od dlžníkov v omeškaní v súlade s postupom vymáhania stanoveným v dohode o EFSI, ako je uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c) bode iv);

d)

príjmov a akýchkoľvek iných platieb prijatých Úniou v súlade s dohodou o EFSI.

a)

akýkoľvek prebytok sa uhradí do všeobecného rozpočtu Únie ako interný pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 v prospech všetkých rozpočtových riadkov, ktoré sa mohli použiť ako zdroj presunu prostriedkov do záručného fondu;

b)

akékoľvek doplnenie záručného fondu sa splatí v ročných tranžiach počas obdobia maximálne troch rokov, počínajúc rokom n+1.

a)

zabezpečenia jediného miesta na poskytovanie technickej pomoci pre orgány a predkladateľov projektov;

b)

pomoci predkladateľom projektov vo vhodných prípadoch pri tvorbe ich projektov, aby spĺňali kritériá oprávnenosti stanovené v článku 6;

c)

využívania miestnych vedomostí na uľahčenie poskytovania podpory z EFSI v celej Únii;

d)

poskytovania platformy na partnerskú výmenu a spoločné využívanie know-how, pokiaľ ide o vypracúvanie projektov;

e)

poskytovania poradenstva o zriaďovaní investičných platforiem.

a)

posúdenie operácií financovania a investičných operácií EIB na úrovni prevádzky, odvetvia, krajiny a regiónu a ich súladu s týmto nariadením, najmä s kritériom poskytnutia doplnkovosti, spolu s posúdením pridelenia operácií financovania a investičných operácií EIB medzi všeobecné ciele stanovené v článku 9 ods. 2;

b)

posúdenie pridanej hodnoty, mobilizácie zdrojov súkromného sektora, odhadovaných a skutočných výstupov a výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe vrátane vplyvu na vytváranie pracovných miest;

c)

posúdenie rozsahu, v ktorom operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prispievajú k dosahovaniu všeobecných cieľov podľa článku 9 ods. 2 vrátane posúdenia úrovne investícií EFSI v oblastiach výskumu, vývoja a inovácií, ako aj dopravy (vrátane TEN-T a mestskej mobility), telekomunikácií, energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti;

d)

posúdenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa využívania záruky EÚ a kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v článku 4 ods. 2 písm. f) bode iv);

e)

posúdenie pákového efektu vyvolaného projektmi podporovanými z EFSI;

f)

opis projektov, v ktorých je podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov kombinovaná s podporou z EFSI, a celkovú sumu príspevkov z každého zdroja;

g)

finančnú sumu prevedenú v prospech príjemcov a posúdenie operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe;

h)

posúdenie pridanej hodnoty operácií financovania a investičných operácií EIB a celkového rizika spojeného s uvedenými operáciami;

i)

podrobné informácie o uplatneniach záruky EÚ, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách;

j)

finančné správy o finančných a investičných operáciách EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, auditované nezávislým externým audítorom.

a)

posúdenie rizík EIB a EIF a informácie o ich odstupňovaní v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)

nesplatený finančný záväzok pre Úniu vyplývajúci zo záruky EÚ poskytnutej na operácie financovania a investičné operácie EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v členení podľa jednotlivých operácií;

c)

celkové zisky alebo straty vyplývajúce z operácií financovania a investičných operácií EIB v rámci portfólií uvedených v článku 4 ods. 2 písm. c) bode i).

a)

EIB uverejní komplexnú správu o fungovaní EFSI, ktorá obsahuje hodnotenie vplyvu EFSI na investície v Únii, vytváranie pracovných miest a prístup MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financovaniu;

b)

Komisia uverejní komplexnú správu o využívaní záruky EÚ a o fungovaní záručného fondu.

a)

dosahuje svoje ciele a že je opodstatnené zachovanie programu na podporu investícií, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom stanoviť nové investičné obdobie, čím sa zabezpečí pokračovanie a primerané financovanie investícií;

b)

nedosahuje svoje ciele a že zachovanie programu na podporu investícií je opodstatnené, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom riešiť zistené nedostatky, stanoviť nové investičné obdobie, čím sa zabezpečí pokračovanie a primerané financovanie investícií;

c)

nedosahuje svoje ciele a že zachovanie programu na podporu investícií nie je opodstatnené, Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zabezpečenie hladkého ukončenia fungovania EFSI, pričom sa zachová záruka EÚ pre operácie, ktoré už boli schválené na základe tohto nariadenia.