18.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/53

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila 18. septembra 2015 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1559 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie.

(2)

Prešetrovanie sa začalo 20. decembra 2014 (3) na základe podnetu, ktorý podala 10. novembra 2014 skupina Saint-Gobain PAM (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby rúr a rúrok z tvárnej zliatiny v Únii.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Komisia začala 11. marca 2015 samostatné antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s dovozom rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Konečné zistenia uvedeného prešetrovania sú predmetom samostatného nariadenia („antisubvenčné nariadenie“) (5).

(5)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Okrem toho sa prihlásil ďalší indický výrobca, Tata Metaliks DI Pipes Limited (ďalej len „Tata“) a predložil pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(6)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia na mieste overila ďalšie informácie, ktoré poskytla prepojená spoločnosť so sídlom v Taliansku o jednom spolupracujúcom vyvážajúcom výrobcovi.

(7)

Spoločnosť Jindal Saw Limited (ďalej len „Jindal“) požiadala o intervenciu úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“) vo veci niektorých aspektov predbežných výpočtov ujmy. Úradník pre vypočutie preskúmal žiadosť a odpovedal vyvážajúcemu výrobcovi priamo písomne.

(8)

Komisia následne informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých plánovala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii do Únie a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(9)

Na žiadosť spoločnosti Electrosteel Castings Limited (ďalej len „ECL“) sa 28. januára 2016 konalo vypočutie úradníkom pre vypočutie.

(10)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v prípade vhodnosti sa zohľadnili.

(11)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 a 16 dočasného nariadenia, príslušný výrobok bol predbežne vymedzený ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej zliatiny“) s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90.

(12)

Rúrky z tvárnej zliatiny sa používajú na zásobovanie pitnou vodou, kanalizáciu a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Rozvod vody cez rúrky z tvárnej liatiny môže fungovať na základe tlaku alebo výlučne na základe gravitácie. Rúrky sa vyrábajú s priemerom od 60 mm do 2 000 mm a sú 5,5; 6, 7 alebo 8 metrov dlhé. Zvyčajne sú obložené cementom alebo inými materiálmi a z vonkajšej strany sú pozinkované, natreté alebo obalené páskou. Hlavnými koncovými používateľmi sú podniky verejných služieb.

(13)

Spoločnosť Jindal a indická vláda tvrdili, že rúrky z tvárnej zliatiny, ktoré nie sú potiahnuté, a to ani zvnútra, ani zvonka (ďalej len „holé rúrky“), by mali byť vylúčené z príslušného výrobku na základe toho, že takéto rúry a rúrky sú polotovary s odlišnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami a nemôžu byť použité na prepravu vody bez ďalšieho spracovania. Holé rúrky takisto nie sú zameniteľné s príslušným výrobkom a majú odlišné koncové použitie.

(14)

Navrhovateľ spochybnil toto tvrdenie a uviedol, že všetky rúrky z tvárnej zliatiny, tiež nepotiahnuté, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a majú rovnaké koncové použitie. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že činnosti pridania vnútorného a vonkajšieho náteru sa považujú za dokončovacie činnosti, ktoré predstavujú len do 20 % celkových výrobných nákladov na rúrky z tvárnej zliatiny a nemenia základné vlastnosti rúrky z tvárnej zliatiny. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že holé rúrky ako také nemajú skutočnú funkciu alebo použitie na koncovom trhu okrem prepravy vody a kanalizácie a nepredávajú sa na trhu Únie, ale musia byť nevyhnutne potiahnuté pred uvedením na trh, aby boli v súlade s normami EÚ. Okrem toho holé rúrky z tvárnej zliatiny patria pod rovnaký colný kód ako potiahnuté rúrky a ich vylúčenie by preto mohlo viesť k obchádzaniu prípadných antidumpingových opatrení a oslabiť účinnosť takýchto opatrení vzhľadom na významnú kapacitu indických vývozcov vykonať potiahnutie v Únii (približne 80 000 ton ročne). V tomto smere navrhovateľ ďalej tvrdil, že indický dovoz holých rúrok sa od roku 2013 výrazne zvýšil a tieto dovozy boli v roku 2015 takmer trikrát vyššie ako v roku 2013. Podľa navrhovateľa bude táto tendencia pravdepodobne pokračovať.

(15)

Prešetrovaním sa preukázalo, že holé rúrky nemajú skutočnú funkciu alebo použitie na koncovom trhu a ako také sa nepredávajú na trhu v Únii. Tieto rúrky musia byť nevyhnutne podrobené ďalšiemu spracovaniu, t. j. pridaniu vnútorného a vonkajšieho náteru predtým, ako sa stanú obchodovateľnými a splnia normy EÚ pre prepravu vody a kanalizáciu. Hoci dodržanie súladu s normami EÚ nie je nevyhnutne rozhodujúcim faktorom na vymedzenie výrobku, skutočnosť, že sa holá rúrka musí ďalej spracovať predtým, ako sa môže použiť na svoje plánované koncové použitie, je faktorom, ktorý sa nesmie prehliadnuť pri analýze toho, či je holá rúrka konečným výrobkom alebo len polotovarom. Komisia sa preto domnieva, že holé rúrky z tvárnej zliatiny by mali byť považované za polotovary rúrok z tvárnej zliatiny.

(16)

Polotovary a hotové tovary sa však aj tak môžu považovať za jeden výrobok, ak i) majú rovnaké základné vlastnosti a ii) náklady na ďalšie spracovanie nie sú značné (6). Je nesporné, že vnútorné obloženie a vonkajší náter dodáva holým rúrkam fyzikálne vlastnosti, ktoré týmto rúrkam dodávajú dôležité a základné vlastnosti potrebné na ich základné využitie na trhu Únie, konkrétne prepravu vody a kanalizáciu v súlade s normami EÚ. Okrem toho je nesporné, že náklady na doplnenie vnútorného a vonkajšieho poťahu holej rúrky bežne predstavujú do 20 % celkových výrobných nákladov na rúrku z tvárnej zliatiny. Ďalšie spracovanie sa preto musí považovať za podstatné.

(17)

Vyplýva z toho, že polotovary z holých rúr a rúrok z tvárnej zliatiny nemôžu byť považované za tvoriace jeden výrobok s hotovými (zvnútra a zvonku potiahnutými) rúrkami z tvárnej zliatiny, a preto by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku.

(18)

Okrem toho sa Komisia nedomnievala, že existuje značné riziko obchádzania, ak by boli holé rúrky vylúčené z vymedzenia výrobku. Holé rúrky dováža len jedna prepojená spoločnosť Jindal, ktorá, na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa, má obmedzenú kapacitu vykonávania poťahovania v Únii. Podľa overených údajov Komisie je aktuálna kapacita približne 15 000 ton ročne. Okrem toho, aj keď sa zdá, že dovoz holých rúrok z Indie po období prešetrovania rastie, objemy sú podľa informácií od navrhovateľa ešte relatívne malé (menej ako 10 000 ton v roku 2015). Vzhľadom na obmedzenú kapacitu vykonávania poťahovania prepojenej spoločnosti v Únii a jej aktuálny podnikateľský plán na nasledujúce roky v oblasti holých rúrok, 15 000 ton až 21 000 ton do roku 2017, nie je pravdepodobné, že by sa toto výrobné miesto zmenilo na vstupnú bránu rozsiahleho prílevu holých rúrok s jediným cieľom vykonať ich potiahnutie na účely vyhnutia sa clám na hotové rúrky v Únii, čo by prípadne mohlo nastoliť problém podľa článku 13 základného nariadenia.

(19)

Spoločnosť Jindal po predbežnom zverejnení požiadala, aby boli prírubové rúrky z tvárnej zliatiny vylúčené z vymedzenia výrobku. Svoju žiadosť zopakovala po konečnom zverejnení.

(20)

Na rozdiel od holých rúrok prírubové rúrky sú rúrky z tvárnej zliatiny konečne spracované s vnútorným a vonkajším poťahom. Prírubové rúrky sú preto vhodné na prepravu vody a kanalizáciu bez ďalšieho spracovania. V zásade sú narezané na dĺžku z plnej dĺžky rúrok z tvárnej zliatiny a vybavené prírubami na pripevnenie skrutkami a maticami, zatiaľ čo iné rúrky z tvárnej zliatiny sa spájajú hrdlovým spojom. Náklady na spracovanie na rezanie na dĺžku a doplnenie prírub nemôžu byť považované za meniace základné vlastnosti rúrky z tvárnej ocele, ktorými sú preprava vody a kanalizácia, alebo za spôsobujúce podstatné náklady na spracovanie. Aj keď je na vyrobenie prírubových rúrok z rúrok z tvárnej ocele teda potrebné určité ďalšie spracovanie, Komisia ich považuje za tvoriace jeden výrobok, a žiadosť o vylúčenie sa zamieta.

(21)

Vzhľadom na uvedené úvahy je príslušný výrobok definitívne vymedzený ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej zliatiny“), s vylúčením rúrok z tvárnej zliatiny bez vnútorného a vonkajšieho poťahu (ďalej len „holé rúrky“), s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90.

(22)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok vymedzený vyššie, vyrobený a predávaný v Indii, ako aj výrobok vyrobený a predávaný v Únii, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, a z toho dôvodu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť ECL uviedla, že určité náklady vykázané v predajných, všeobecných a administratívnych výdavkoch (ďalej len „PVA“) pre domáci predaj už boli vykázané ako výrobné náklady, v dôsledku čoho došlo k dvojitému započítaniu a že by preto mali byť tieto náklady opravené. Okrem toho žiadala opravu určitých nákladov vzatých do úvahy na vytvorenie normálnej hodnoty a odpočítanie určitých odpočítateľných výdavkov pri vytváraní normálnej hodnoty. Komisia na základe overených dôkazov, ktoré má k dispozícii, akceptovala, že určité náklady boli vykázané dvakrát a vykonala opravy tak, že ich odpočítala z PVA výdavkov. Komisia takisto podľa potreby opravila určité náklady a odpočítateľné výdavky na účel vytvorenia normálnej hodnoty.

(24)

Po konečnom zverejnení Komisia stanovila, že v prípade toho istého vyvážajúceho výrobcu boli určité náklady súvisiace s cenou, najmä finančné náklady, chybne odpočítané v prípadoch, v ktorých sa vytvárala normálna hodnota. Toto sa opravilo a príslušná spoločnosť bola primerane informovaná.

(25)

Obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia mala pri vytváraní normálnej ceny odpočítať priemerné úverové náklady, nie ich úplne vylúčiť, ako to urobila v predbežnej fáze.

(26)

Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože priemerné úverové náklady sa považujú za relevantné len pri stanovovaní normálnej hodnoty na základe domácich cien, zatiaľ čo sú irelevantné v prípade vytvárania normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov, ako to bolo v prípade príslušných druhov výrobku. Dôvodom je, že úverové náklady nesúvisia s výrobnými nákladmi, ale zvyčajne predstavujú faktor zohľadňovaný pri určovaní cien.

(27)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť Jindal takisto uviedla, že v prípade nereprezentatívneho predaja (7) nemá Komisia používať skutočné ziskové rozpätie, ktoré sa dosahuje za uvedený predaj, pretože bolo príliš vysoké, ale vážené priemerné ziskové rozpätie spoločnosti. Vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie po konečnom zverejnení, ale neposkytol nové dôkazy.

(28)

Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože normálna hodnota pre tieto nereprezentatívne predaje bola založená na skutočnom zisku realizovanom vyvážajúcim výrobcom z týchto predajov, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(29)

Po predbežnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že náklady na dopravu mali byť odpočítané v úpravách vykonaných pri vytváraní normálnej hodnoty. Odpočítané však boli, pretože Komisia odpočítala náklady na dopravu, aby dosiahla úroveň zo závodu pri vytváraní normálnej hodnoty už v predbežnej fáze.

(30)

Po konečnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že došlo k administratívnej chybe, v dôsledku ktorej neboli náklady na balenie odpočítané v úpravách vykonaných na účel vytvorenia normálnej hodnoty. Uznalo sa, že tvrdenie bolo opodstatnené a chyba bola zodpovedajúcim spôsobom opravená.

(31)

Po predbežnom zverejnení výrobné odvetvie Únie zopakovalo svoje tvrdenie, že Komisia by mala vykonať úpravu normálnej hodnoty so zohľadnením indickej vývoznej dane zo železnej rudy. Komisia stanovila v paralelnom antisubvenčnom prešetrovaní, že ceny železnej rudy v Indii boli narušené rôznymi obmedzeniami vývozu v Indii. Za týchto okolností netreba ďalej riešiť toto narušenie v tomto prešetrovaní, pretože by to predstavovalo dvojité počítanie účinkov subvencie.

(32)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 19 až 32 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(33)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť ECL uviedla, že určité náklady vykázané v PVA výdavkoch prepojených spoločností v Únii na predaj na vývoz už boli vykázané ako náklady po dovoze, v dôsledku čoho došlo k dvojitému započítaniu. Okrem toho žiadala o opravu určitých nákladov zohľadnených pri určovaní vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia a pri uplatnení článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia. Komisia akceptovala, že určité náklady boli vykázané dvakrát, a odpočítala ich od PVA výdavkov prepojených spoločností v Únii. Komisia takisto podľa potreby opravila určité náklady a odpočítateľné výdavky na účel vytvorenia vývoznej ceny.

(34)

Druhý vyvážajúci výrobca takisto identifikoval určité náklady, ktoré boli odpočítané dvakrát, a to ako náklady po dovoze a ako súčasť PVA výdavkov prepojených spoločností v Únii. Takisto požadoval prepočítanie určitých odpočítateľných výdavkov. Komisia analyzovala toto tvrdenie a podľa potreby vykonala opravy. Ako je objasnené aj v konečnom zverejnení, niekoľko záporných vývozných cien, ktoré sa objavili v prílohách k zverejneniu, sa týkalo dobropisov a zliav, čo preukázala skutočnosť, že vykázané množstvá boli takisto záporné a neboli zapríčinené úpravou vykonanou na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(35)

Tento vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že Komisia nemala uplatniť článok 2 ods. 9 základného nariadenia na vytvorenie vývoznej ceny, ale že vývozná cena mala byť založená na transferových cenách medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenými spoločnosťami v Únii. Tvrdil, že tieto ceny sú spoľahlivé z troch dôvodov. Po prvé, cena účtovaná spoločnosťou jej prepojeným spoločnostiam v Únii bola údajne v súlade s cenou, ktorú vyvážajúci výrobca účtoval neprepojeným dovozcom do Únie. Po druhé, cena účtovaná vyvážajúcim výrobcom jeho prepojeným spoločnostiam v Únii bola takisto v súlade s jeho vývoznými cenami účtovanými neprepojeným dovozcom na iné trhy. Po tretie, vnútroštátne colné orgány v Únii sa jednotne domnievali, že ceny, ktoré vyvážajúci vývozcovia účtujú svojim prepojeným spoločnostiam sú spoľahlivé. Po konečnom zverejnení vyvážajúci vývozca zopakoval svoje tvrdenie, ale bez toho, aby predložil nové argumenty alebo dôkazy.

(36)

Vyvážajúci výrobca uviedol toto tvrdenie už v predbežnej fáze (pozri odôvodnenie 44 dočasného nariadenia). Komisia preto zamietla prvý a druhý argument vyvážajúceho výrobcu z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení 45 dočasného nariadenia. Komisia okrem toho vyvrátila tretí argument spoločnosti z dôvodov uvedených v odôvodnení 37 dočasného nariadenia, na základe ktorých zamietla podobné tvrdenie iného vyvážajúceho výrobcu.

(37)

Po konečnom zverejnení spoločnosť Jindal zopakovala svoje tvrdenie, že úprava úverových nákladov jej prepojeného subjektu v Španielsku by mala byť opravená pomocou nového vzorca na výpočet úrokovej miery. Úprava však bola vypočítaná na základe údajov, ktoré poskytla spoločnosť vo svojej odpovedi na dotazník. Neboli poskytnuté dôkazy o tom, prečo by sa tieto údaje nemohli použiť. Komisia preto nevidela dôvod meniť svoju metodiku a uplatniť pri výpočte úverových nákladov verejne dostupnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ako požadoval vyvážajúci výrobca. Nebolo preukázané, že na jeho subjekt v Španielsku bola uplatnená práve táto sadzba. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(38)

V dočasnom nariadení náklady na spracovanie holých rúrok spracovaných prepojenou spoločnosťou jedného z vyvážajúcich výrobcov v Taliansku neboli odpočítané z dôvodov uvedených v odôvodneniach 40 a 41 dočasného nariadenia.

(39)

Po predbežnom a konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala odpočítať náklady na spracovanie pre túto prepojenú spoločnosť podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, v záujme dodržania jednotnosti s odpočítaním nákladov na spracovanie, ktoré vznikli prepojenej spoločnosti v Spojenom kráľovstve v súvislosti s prírubami (odôvodnenie 42 dočasného nariadenia). Po druhé, pretože Komisia odpočítala náklady na spracovanie v predchádzajúcich prípadoch, aj keď náklady na spracovanie v Únii boli vyššie ako náklady vzniknuté v krajine pôvodu.

(40)

Ako sa uvádza v uvedených odôvodneniach 13 až 17, holé rúrky sú z vymedzenia výrobku vylúčené. Komisia z výpočtu vývoznej ceny zodpovedajúcim spôsobom vylúčila všetky predaje týkajúce sa holých rúrok ďalej spracovaných v Únii. Tvrdenie navrhovateľa je teda bezpredmetné a zamieta sa.

(41)

V dočasnom nariadení (pozri jeho odôvodnenia 42 a 43) boli náklady na spracovanie v prepojených spoločnostiach oboch vyvážajúcich výrobcov v Spojenom kráľovstve súvisiace s pridaním prírub a rezaním rúrok na menšie veľkosti odpočítané pri stanovovaní vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(42)

Po predbežnom a konečnom zverejnení spoločnosť Jindal požiadala, aby boli prírubové rúrky, ktoré predáva jej prepojená spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, vylúčené z príslušného výrobku a v dôsledku toho z výpočtu dumpingového rozpätia spoločnosti.

(43)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 19 a 20 Komisia nepovažovala za vhodné vylúčiť prírubové rúrky z vymedzenia príslušného výrobku. Prírubové rúrky, ktoré predstavovali len malú časť celkového predaja prepojených dovozcov, však boli vylúčené z určenia vývoznej ceny.

(44)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že odpočítanie PVA výdavkov a zisku pri určovaní vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia pre jej prepojené spoločnosti v Taliansku a Spojenom kráľovstve bolo neprimerané, keďže tieto položky boli údajne preukázateľne nadmerné. Po konečnom zverejnení spoločnosť zopakovala svoje tvrdenie, ale bez toho, aby predložila nové dôkazy. Predložila nasledujúce tvrdenie.

(45)

Po prvé, PVA výdavky boli údajne ovplyvnené spracovateľskými činnosťami dvoch prepojených spoločností v Únii. Spoločnosť navrhla, aby sa namiesto toho používali PVA výdavky vykázané jej prepojenou spoločnosťou v Španielsku, ktorá nebola zapojená do spracovateľských činností počas OP. Po druhé, spoločnosť takisto navrhla ako ďalšiu možnosť vylúčiť osobitné náklady spôsobené prepojenej spoločnosti v Taliansku zahrnuté do PVA výdavkov, ktoré boli špecifické pre spracovateľské činnosti, a náklady súvisiace s vývoznými činnosťami do tretích krajín. Na tento účel predložila ďalšie údaje. Komisia tieto údaje overila počas druhej overovacej návštevy prepojenej spoločnosti v Taliansku. V prípade prepojenej spoločnosti v Spojenom kráľovstve neboli takéto informácie poskytnuté, ale usúdilo sa, že na účel úpravy vývoznej ceny treba použiť rovnakú výšku opravených PVA výdavkov ako v prípade talianskej prepojenej spoločnosti.

(46)

Komisia zamietla prvé tvrdenie, pretože považovala za vhodné použiť na vytvorenie vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia skutočné PVA výdavky znášané každou prepojenou spoločnosťou. Komisia nevidela dôvod, prečo použitie skutočných nákladov ako východiskového bodu nemožno považovať za primeraný základ.

(47)

Pokiaľ ide o druhú možnosť, Komisia ju považovala za opodstatnenú, keďže v prípade oboch obchodníkov boli predaje spracovaného tovaru v Únii vylúčené z určovania vývoznej ceny. Takto sa takisto odôvodnilo rozdelenie nákladov s cieľom vylúčiť náklady súvisiace so spracovateľskými činnosťami. Okrem toho, na základe druhej overovacej návštevy, počas ktorej bolo overené ďalšie rozčlenenie PVA výdavkov poskytnuté za prepojenú spoločnosť v Taliansku, Komisia akceptovala, že niektoré z nákladov sa týkajú výhradne spracovania holých rúrok (ktoré sú vylúčené z vymedzenia výrobku, ako sa už uviedlo). PVA výdavky týkajúce sa spracovateľských činností preto neboli zohľadnené pri vytvorení vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Pokiaľ ide o prepojenú spoločnosť v Spojenom kráľovstve, nevykonali sa ďalšie opravy PVA výdavkov, pretože spoločnosť neposkytla po predbežnom zverejnení ďalšie rozčlenenie týchto nákladov. Nakoniec, všetky náklady týkajúce sa vývozných činností do tretích krajín už boli odpočítané v predbežnej fáze v prípade všetkých prepojených spoločností v Únii.

(48)

Po konečnom zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že po OP sa štruktúra jej skupiny zmenila a že vývozy sa už neuskutočňujú prostredníctvom jej prepojených dovozcov v Spojenom kráľovstve a Španielsku. Údajné zmeny v štruktúre skupiny po OP však nemôžu mať vplyv na dumpingové rozpätia, ktoré boli stanovené na základe overených údajov týkajúcich sa OP. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(49)

Po predbežnom a konečnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že Komisia prijala odlišný prístup, pokiaľ ide o úpravu PVA výdavkov na jednej strane, a úpravu zisku na strane druhej. Vo veci úpravy PVA výdavkov sa Komisia opierala o skutočné vzniknuté PVA výdavky, zatiaľ čo v prípade úpravy zisku boli skutočné sumy nahradené teoretickou sumou.

(50)

Táto prepojená spoločnosť však počas OP vykazovala stratu. Neexistovalo preto skutočné ziskové rozpätie, ktoré by sa dalo použiť. Ako sa uvádza v odôvodnení 43 dočasného nariadenia, z dôvodu neexistencie inej vhodnej referenčnej hodnoty bol použitý priemerný zisk 3,7 %, ktorý bol považovaný za primeranú úroveň zisku neprepojeného dovozcu. Komisia považovala použitie tejto úrovne zisku za primeranejšie než použitie akejkoľvek úrovne zisku prepojeného dovozcu, ak by taká úroveň zisku bola k dispozícii.

(51)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť ECL takisto predložila žiadosť, aby úplné PVA výdavky jej prepojených spoločností v Únii neboli odpočítané v súvislosti s vytvorením vývoznej ceny. Spoločnosť tvrdila, že jej dcérske spoločnosti v Únii vykonávajú úlohu dovozcu, ako aj marketingového oddelenia vyvážajúceho výrobcu. Uviedla, že pri vytvorení vývoznej ceny by sa mali odpočítať len tie PVA výdavky prepojených spoločností v Únii, ktoré sa týkajú ich činností ako dovozcov. Tvrdenie bolo opäť predložené po konečnom zverejnení, ale bez poskytnutia nových prvkov.

(52)

Komisia odmietla toto tvrdenie z týchto dôvodov. Po prvé, počas OP vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie aj priamo, aj keď len v malých množstvách, a nielen prostredníctvom svojich prepojených spoločností. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že vyvážajúci výrobca takisto znášal náklady v Indii súvisiace s predajom na vývoz do Únie (napr. zamestnanci vyčlenení na predaj na vývoz do Únie a iné PVA výdavky). Takto sa preukázalo, že vývozné činnosti a súvisiace náklady spoločnosti boli rozdelené medzi materskou spoločnosťou a jej prepojenými spoločnosťami v Únii. Po konečnom zverejnení spoločnosť uviedla, že hlavné marketingové funkcie vykonávali prepojené spoločnosti v Únii a v dôsledku toho znášali súvisiace náklady. To však nie je v rozpore s posúdením Komisie, pretože spoločnosť uznala, že určité náklady, ktoré sa týkali predaja na vývoz do Únie, znášala aj materská spoločnosť. Z toho dôvodu bol zamietnutý argument, že prepojené spoločnosti v Únii boli marketingovými oddeleniami materskej spoločnosti.

(53)

Po druhé, marketingové, reklamné a iné činnosti súvisiace s hľadaním zákazníkov v Únii, sú činnosti, ktoré zvyčajne vykonáva dovozca a ten zvyčajne znáša aj náklady, ktoré s nimi súvisia. Tieto náklady sú konkrétne súčasťou nákladov týkajúcich sa predaja výrobku. Okrem toho, náklady pridelené spoločnosťou na činnosti na vývoz by nevznikli v prípade neexistencie dovozu príslušného výrobku do Únie. Z toho dôvodu nie je rozlišovanie medzi vývoznými a dovoznými činnosťami, ktoré uplatnil vyvážajúci výrobca, odôvodnené a malo by sa zamietnuť. Náklady znášané prepojenými spoločnosťami v Únii súvisiace s vývozom príslušného výrobku alebo iných výrobkov do tretích krajín, už aj tak boli odpočítané od PVA výdavkov.

(54)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila odôvodnenia 33 až 48 dočasného nariadenia.

(55)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť ECL uviedla, že úverové náklady vo vnútri spoločnosti, t. j. úverové náklady medzi materskou spoločnosťou v Indii a jej prepojenými spoločnosťami v Únii, nemali byť odpočítané podľa článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia, pretože Komisia neakceptovala transferovú cenu medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenými spoločnosťami v EÚ. Komisia takisto už odpočítala úverové náklady prepojených spoločností v Únii, ktoré sa týkali ich predajov nezávislým zákazníkom pri stanovovaní vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa akceptovalo.

(56)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že suma rovnajúca sa schémy vrátenia cla a schémy orientovanej na výrobok by sa mala odpočítať z normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia v záujme spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.

(57)

Komisia odmietla toto tvrdenie z týchto dôvodov. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 53 dočasného nariadenia, nevykonala sa žiadna úprava, pokiaľ ide o vrátenie cla, keďže vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že nezaplatené alebo nepreplatené dane z predaja na vývoz boli zahrnuté do ceny na domácom trhu. Toto sa potvrdilo aj v paralelnom antisubvenčnom prešetrovaní (8), v ktorom bolo stanovené, že takzvaná schéma vrátenia cla a schéma orientovaná na výrobok predstavujú subvencie vo forme finančného príspevku indickej vlády a nemožno ich považovať za prípustnú schému vrátenia cla ani za schému náhradného vrátenia cla.

(58)

Po konečnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že schéma vrátenia cla a schéma orientovaná na výrobok by sa mali odpočítať od normálnej hodnoty. Neposkytol však žiadne nové faktické prvky ani argumenty v tomto smere. Komisia preto odmietla toto tvrdenie.

(59)

Po predbežnom a konečnom zverejnení navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenie, že by Komisia mala uplatniť výnimočnú metodiku cieleného dumpingu stanovenú v druhej vete článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(60)

Komisia nezistila žiadne nové prvky, ktoré by jej umožnili odkloniť sa od jej predbežného hodnotenia o tom, že použitie metodiky cieleného dumpingu je neodôvodnené.

(61)

Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek iných pripomienok sa závery uvedené v odôvodneniach 49 až 54 dočasného nariadenia potvrdili.

(62)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť ECL tvrdila, že hodnoty CIF použité na výpočty dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy nie sú jednotné. Spoločnosť konkrétne tvrdila, že hodnota CIF použitá ako menovateľ vo výpočte dumpingového rozpätia pre spoločnosť ECL by mala byť rovnaká ako hodnota CIF, ktorá bola použitá na účel výpočtu rozpätia ujmy a ktorá zohľadňuje vytvorenú vývoznú cenu na úrovni CIF.

(63)

Komisia sa domnievala, že menovateľom vo výpočtoch dumpingového rozpätia má byť skutočná cena CIF na hranici Únie, v ktorej bol tovar deklarovaný colným orgánom Únie. Touto metodikou sa zaisťuje, že je dumpingové rozpätie vypočítané ako percento skutočnej ceny CIF na hranici Únie, a takisto sa zaisťuje, že antidumpingové clo vyberajú colné orgány Únie na základe tejto skutočnej ceny CIF na hranici Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Okrem toho, vo výpočtoch dumpingu, ako aj ujmy boli použité vývozné ceny na úrovni hranice Únie, ktoré boli vytvorené podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Metodika použitá pri výpočte dumpingu, ako aj ujmy, je preto jednotná. Nebráni to však tomu, aby bolo konečné clo vyjadrené ako percento hodnoty CIF, ktorá je nahlásená colným orgánom.

(64)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že porovnanie medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy oboch vyvážajúcich výrobcov odhalilo anomáliu, keďže jeden z nich mal nižšie dumpingové rozpätie spojené s vyšším rozpätím ujmy, zatiaľ čo v prípade druhého vyvážajúceho výrobcu to bolo naopak.

(65)

Tento rozdiel je zapríčinený tým, že z už objasnených dôvodov bola vývozná cena, ako aj normálna hodnota (vo veľkej miere) týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov vytvorená. Z toho dôvodu sa v dumpingových rozpätiach zohľadnila nákladová štruktúra týchto dvoch spoločností, nie skutočné ceny účtované neprepojeným zákazníkom, a to na indickom domácom trhu, ako aj na trhu Únie.

(66)

Navrhovateľ tvrdil, že vylúčenie holých rúrok podhodnotilo dumpingové rozpätie jedného z vyvážajúcich výrobcov, ktoré má byť stanovené na vyššej úrovni. Keďže sa Komisia rozhodla vylúčiť holé rúrky z vymedzenia výrobku z dôvodov uvedených v odôvodneniach 13 až 19, toto tvrdenie je bezpredmetné, a preto zamietnuté.

(67)

Navrhovateľ takisto tvrdil, že vo výpočtoch dumpingových rozpätí majú byť zohľadnené cenové úrovne po OP. Konkrétne tvrdil, že po OP vyvážajúci výrobcovia znížili svoje ceny na trhu Únie, zatiaľ čo ich ceny na indickom domácom trhu údajne zostali stabilné.

(68)

Navrhovateľ správne upozornil, že „použitím pojmu ‚bežne‘ článok 6 ods. 1 základného nariadenia umožňuje výnimky zo zákazu zohľadniť informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania“ (9). Žiadosť o vypočítanie novej vývoznej ceny a normálnej hodnoty oboch vyvážajúcich výrobcov za obdobie po OP by si vyžiadalo nové, úplné hĺbkové prešetrovanie Komisiou vrátane zhromažďovania a overovania údajov od vyvážajúcich výrobcov. Toto nie je v rámci tohto konania technicky a právne možné. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(69)

Keďže neboli predložené iné pripomienky, potvrdila sa metodika použitá pri výpočte dumpingových rozpätí, ako je uvedená v odôvodneniach 55 až 56 dočasného nariadenia.

(70)

Vzhľadom na vykonané úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny, ako aj na absenciu akýchkoľvek ďalších pripomienok konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(71)

Niekoľko strán tvrdilo, že predbežné zverejnenie obsahuje nedostatočné informácie, pokiaľ ide o štatistiku Únie v oblasti spotreby, dovozu a vývozu, ako aj údajov týkajúcich sa makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov na stanovenie ujmy. Tvrdenie bolo čiastočne akceptované a ďalej sú uvedené ďalšie informácie o ukazovateľoch ujmy, aj keď len v podobe rozsahov, s cieľom chrániť oprávnené požiadavky na utajenie.

(72)

Na základe pripomienok ku konečnému zverejneniu Komisia zistila, že priradila niektoré z predajov výrobného odvetvia Únie na vývoz predajom v Únii. Opravené číselné údaje o predajoch viedli k miernym úpravám/opravám niektorých rozsahov a/alebo indexov týkajúcich sa určitých iných ukazovateľov ujmy, najmä celkovej spotreby Únie, podielu vyvážajúcich výrobcov na trhu, podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a predajnej ceny v Únii. Tieto opravy však mali len malý vplyv na tieto ukazovatele ujmy a nemali vplyv na trendy ani nezmenili záver, že išlo o značnú ujmu.

(73)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii traja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(74)

Keďže v Únii sú len traja výrobcovia a spoločnosť SG PAM Group poskytla údaje pre svoje dcérske spoločnosti a odhady pre jediného nespolupracujúceho výrobcu z Únie – Tiroler Rohre GmbH (ďalej len „TRM“), sú všetky údaje uvedené v indexovanej podobe alebo v podobe rozsahov, aby bola chránená dôvernosť informácií iného výrobcu z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

(75)

Celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 590 000 – 610 000 ton. Komisia stanovila celkovú výrobu v Únii na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté v podnete týkajúce sa nespolupracujúceho výrobcu a údaje získané od spolupracujúcich výrobcov z Únie počas prešetrovania. Obaja spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 96 % celkovej výroby v Únii.

(76)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu z tretích krajín do Únie. Komisia stanovila celkový predaj výrobného odvetvia Únie na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a informácií poskytnutých v podnete týkajúcich sa nespolupracujúceho výrobcu. Objemy dovozu boli získané z údajov Eurostatu a zladené s údajmi, ktoré poskytli spolupracujúci indickí výrobcovia.

(77)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Spotreba v Únii

(78)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 7 %. Spotreba v Únii zaznamenala výrazné zmeny – značný pokles medzi rokmi 2011 a 2012 (o viac ako 13 %), ďalší pokles v roku 2013 a zvýšenie v období prešetrovania. Tento model sa dá čiastočne vysvetliť tým, že koncoví používatelia rúrok z tvárnej zliatiny sú spoločnosti pôsobiace v oblasti služieb zásobovania vodou, kanalizácie a zavlažovania. Najčastejšie sú to verejné subjekty závislé od štátneho financovania. V rokoch 2011 a 2012 sa hospodárska kríza vyvinula na rozsiahlu krízu verejného dlhu s následkami siahajúcimi do roku 2013, čo prinútilo vlády v Únii znížiť verejné investície a výdavky. Tým sa vysvetľuje výrazný pokles dopytu po rúrkach z tvárnej zliatiny, najmä v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

(79)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Údaje z Eurostatu boli krížovo kontrolované s údajmi, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, a rozdiely boli nepodstatné. Po vylúčení holých rúrok z vymedzenia výrobku Komisia vyňala objem holých rúrok dovezených z Indie z celkového dovozu za roky, v ktorých boli holé rúrky dovážané, t. j. za rok 2013 a OP. Podiel dovozu na trhu sa určil na rovnakom základe.

Objem dovozu a podiel na trhu

(80)

Objemy dovozu z Indie sa zvýšili o viac ako 10 % počas posudzovaného obdobia napriek zmenšujúcemu sa trhu. V rovnakom období sa podiel indických vyvážajúcich výrobcov na trhu zvýšil o takmer 18 %. Je pozoruhodné, že v rokoch 2012 až 2013, keď spotreba Únie zotrvávala na nízkej úrovni a dokonca sa ešte znižovala, sa indické dovozy významne zväčšovali o takmer 10 % a zvýšili svoj podiel na trhu o takmer 17 %. Dovoz z Indie sa počas OP naďalej výrazne zvyšoval a jej podiel na trhu sa zvýšil o ďalších o 6 % od roku 2013 do OP.

(81)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu s cieľom analyzovať trendy vo vývoji ceny. Po vylúčení holých rúrok Komisia vyňala hodnotu a objem holých rúrok dovezených z Indie z výpočtu priemernej ceny za roky, v ktorých boli holé rúrky dovážané, t. j. za rok 2013 a OP.

(82)

Priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Dovozné ceny (v EUR/tona)

(83)

Po vykázaní 6 % zvýšenia cien od roku 2011 do roku 2012 ceny v roku 2013 klesli a v OP dosiahli rovnakú úroveň ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(84)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania na základe údajov, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie, porovnaním týchto údajov:

(85)

Obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že existujú významné rozdiely medzi výrobkami, ktoré predáva navrhovateľ, a výrobkami, ktoré predávajú oni, čo ovplyvňuje spravodlivú cenovú porovnateľnosť. Konkrétne tvrdili, že nevyrábajú rúrky vybavené dvojkomorovým zámkovým spojom, ktorý predáva spoločnosť SG PAM pod obchodným názvom spoj Universal. Nevyrábajú ani automatický spoj pre rúrky s malou hrúbkou, ktoré by sa zhodovali s plastovými rúrkami používanými v sortimente výrobkov Blutop spoločnosti SG PAM. Okrem toho tvrdili, že nevyrábajú rúrky s vnútorným obložením z termoplastu, ktoré spoločnosť SG PAM uvádza na trh pod obchodným názvom Ductan a používa vo svojom sortimente výrobkov Blutop. Používatelia rúrok z tvárnej zliatiny v Únii potvrdili tieto tvrdenia a takisto aj to, že žiadny z indických spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov by nemohol dodávať uvedené identifikované výrobky. Komisia preto vylúčila rúrky spoločnosti SG PAM vybavené spojom Universal, ako aj sortiment výrobkov Blutop spoločnosti SG PAM z výpočtov podhodnotenia a rozpätia ujmy. Toto vylúčenie sa z hľadiska objemu dotklo menej ako 10 % transakcií.

(86)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že vylúčenie spoja Universal bolo nepodložené, pretože každý vyvážajúci výrobca má technické riešenie, ktorým môže nahradiť tento druh spoja. Komisia pripomenula, že mnoho používateľov potvrdilo, že vyvážajúci výrobcovia nie sú schopní dodávať dvojkomorový zámkový spoj. V každom prípade však v rámci tohto prešetrovania nebol identifikovaný druh spoja ako podstatný prvok na rozlišovanie medzi rôznymi druhmi výrobkov na účel porovnania cien. Z toho dôvodu sa nemohlo uskutočniť spravodlivé porovnanie cien na základe jednotlivých druhov. Vzhľadom na to, že objem výrobkov vybavených týmto spojom je nízky, že bolo ťažké uskutočniť spravodlivé cenové porovnanie a vzhľadom na skutočnosť, ako sa stanovuje ďalej v odôvodnení 91, že v prípade veľkej väčšiny druhov výrobku bolo nutné vypočítať podhodnotenie a rozpätie ujmy, Komisia aj naďalej tvrdila, že bolo primerané vylúčiť dvojkomorové zámkové spoje z výpočtov podhodnotenia.

(87)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že na cenovú porovnateľnosť mali vplyv aj iné fyzikálne rozdiely týkajúce sa, okrem iného, vonkajšieho náteru a vnútorného obloženia, a mali by byť preto takisto upravené/vylúčené. Tieto tvrdenia sa však zamietli. Výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci výrobcovia vykázali v Únii predaj druhov výrobkov s porovnateľnými fyzikálnymi vlastnosťami, a preto sa uskutočnilo spravodlivé porovnanie, pokiaľ ide o uvedené iné údajné rozdiely na účel výpočtu podhodnotenia a rozpätia ujmy.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43, prírubové rúrky boli vylúčené z určovania vývoznej ceny vyvážajúcich výrobcov. V dôsledku toho bol predaj výrobného odvetvia Únie takisto vylúčený z výpočtov podhodnotenia. Objem prírubových rúrok predávaných na trhu Únie bol veľmi malý (menej ako 1 %).

(89)

Po konečnom zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že úpravy vývoznej ceny, ktoré vykonala Komisia, konkrétne úprava PVA výdavkov a úprava zisku, sú v rozpore s právnymi predpismi WTO. Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že takto upravené vývozné ceny (ktoré sú niekedy 0 alebo dokonca záporné) nemôžu tvoriť základ na posúdenie toho, či dumpingové dovozy spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Komisia s týmto nesúhlasila. V súlade s bežným postupom Komisie boli ceny výrobcov v Únii takisto upravené na úroveň zo závodu odpočítaním, okrem iného, výdavkov súvisiacich s prepravou. Porovnávanie ceny ďalšieho predaja dovozcu s cenou zo závodu v Únii by preto nepredstavovalo spravodlivé porovnanie. Okrem toho, jediný prípad, keď cena vyvážajúceho výrobcu bola menšia ako 0, bol odstránený z výpočtu podhodnotenia po konečnom zverejnení, čo malo na rozpätia zanedbateľný vplyv.

(90)

Spoločnosť Jindal po konečnom zverejnení uviedla, že Komisia neposkytla informácie týkajúce sa zhody výrobkov z Únie a výrobkov vyvážajúcich výrobcov za každý jednotlivý druh výrobku (PCN) a výrobca preto nemohol preveriť, či Komisia analyzovala významnosť cenového podhodnotenia vo vzťahu k podielu druhov výrobkov, v prípade ktorých sa nezistilo podhodnotenie.

(91)

Zhoda výrobkov vo výpočtoch podhodnotenia dosiahla 99 % a 95 % v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov a zistilo sa podhodnotenie v prípade 98 % a 91 % rôznych druhov výrobkov predávaných na trhu Únie. So zreteľom na veľmi vysoký podiel druhov výrobkov, ktoré boli podhodnotené, Komisia zamietla tvrdenie o tom, že sa nevykonala riadna analýza vplyvu podhodnotenia.

(92)

Po konečnom zverejnení spoločnosť Tata tvrdila, že cenové podhodnotenie založené na výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie nebolo vhodným ukazovateľom na skúmanie ujmy, pretože výrobné náklady boli zvýšené z dôvodu vysokých fixných nákladov a nadmernej kapacity. Ako sa uvádza ďalej, cenové podhodnotenie je porovnanie ceny s cenou. V každom prípade je cenové podhodnotenie len jedným z niekoľkých ukazovateľov, ktoré sa skúmajú s cieľom určiť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(93)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby náležite upravené, po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Vyplynulo z toho vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vo výške 30,9 % a 31,7 % v prípade oboch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(94)

Mikroekonomické a makroekonomické údaje sa zverejňujú v podobe rozsahov a indexových čísel s cieľom chrániť oprávnené požiadavky na utajenie, ako sa uvádza v odôvodnení 71.

(95)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii

(96)

Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia prešetrovania mierne vyššia ako v roku 2011, a to napriek oveľa nižšej úrovni predaja v Únii v období prešetrovania (pozri tabuľku ďalej). Zvýšenie výroby v roku 2013 a OP je vyvolané zvýšenými predajmi na vývoz (pozri odôvodnenie 128).

(97)

Kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná. Využitie kapacity mierne stúplo v súlade s nárastom výroby počas posudzovaného obdobia. Napriek tomu však využitie kapacity zostalo pomerne nízke [53 – 58 %]. Výroba rúrok z tvárnej zliatiny je odvetvie vyznačujúce sa pomerne vysokými fixnými nákladmi. Nízke využitie kapacity zhoršuje absorpciu fixných nákladov, čo môže mať vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(98)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie

(99)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 11 % na 380 000 – 420 000 ton v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie stratilo výrazne väčší objem predaja, ako bol objem poklesu spotreby, a v dôsledku toho sa jeho podiel na trhu počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %.

(100)

Spoločnosť ECL tvrdila, že pokles objemu predaja na základe metrických ton nezohľadňuje to, že navrhovateľ zaviedol a predával počas posudzovaného obdobia oveľa ľahšie rúry a rúrky, a preto je pokles prehnaný. Toto tvrdenie nebolo podložené dôkazmi, a bolo preto zamietnuté. Komisia však aj tak vylúčila sortiment ľahších rúrok Blutop z výpočtov podhodnotenia a rozpätia ujmy z dôvodov uvedených v odôvodnení 85.

(101)

Celková spotreba príslušného výrobku v Únii sa v posudzovanom období znížila o 7 %. Spotreba výrazne klesla v roku 2012 o viac ako 13 %, zostala nízka v roku 2013 a v období prešetrovania došlo k zlepšeniu. Na začiatku posudzovaného obdobia predaj výrobného odvetvia Únie, dovoz z tretích krajín, ako aj indický dovoz klesli úmerne so spotrebou. Na konci posudzovaného obdobia začala spotreba v Únii stúpať, ale výrobné odvetvie Únie nemohlo z tohto oživenia ťažiť v plnej miere, keďže objem jeho predaja v Únii, ako aj podiel na trhu klesli, zatiaľ čo indický dovoz získal podiely na trhu.

(102)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Počet zamestnancov a produktivita

(103)

Zamestnanosť a produktivita boli počas obdobia prešetrovania na podobnej úrovni ako v roku 2011. Skutočnosť, že sa zamestnanosť neznížila, však možno pripísať najmä výraznému nárastu predaja mimo Únie, ako sa uvádza v odôvodneniach 127 a 128, čo umožnilo výrobnému odvetviu Únie opäť prijať zamestnancov.

(104)

Všetky dumpingové rozpätia presahovali hranicu de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objemy a významné podhodnotenie ceny dumpingovými dovozmi z dotknutej krajiny podstatný.

(105)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(106)

Priemerné jednotkové predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Predajné ceny v Únii

(107)

Priemerná jednotková predajná cena sa v rokoch 2012 a 2013 zvýšila, počas OP klesla o 3 % a vrátila sa na podobnú úroveň, ako bola úroveň na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobné náklady sa v roku 2012 zvýšili a v roku 2013 a počas OP znížili, najmä z dôvodu zníženia ceny hlavnej suroviny – železnej rudy a kovového šrotu.

(108)

Spoločnosť Jindal tvrdila, že klesajúca ziskovosť výrobného odvetvia Únie nie je v súlade so skutočnosťou, že rozpätie medzi jednotkovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie a výrobnými nákladmi sa počas OP zvýšilo. Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Výrobné náklady uvedené v tabuľke neboli použité na výpočet ziskovosti. Výrobné náklady boli stanovené na základe nákladov na výrobu predmetného výrobku a predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) výdavkov všetkých štyroch spolupracujúcich výrobných spoločností v Únii. Ziskovosť bola, na druhej strane, vypočítaná na základe čistého zisku pred zdanením z predajov podobného výrobku neprepojeným spotrebiteľom v Únii ako percento z obratu z uvedených predajov, ktorý zahŕňal náklady na predaný tovar, PVA výdavky, náklady na výskum a vývoj a určité iné náklady za všetky spolupracujúce výrobné spoločnosti v Únii, ako aj dcérske predajné spoločnosti. Ziskovosť sa preto môže vyvíjať inak ako jednotkové predajné ceny a výrobné náklady.

(109)

Priemerné náklady práce spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zvýšili o 4 %. Toto zvýšenie bolo nižšie ako celkové zvýšenie miezd a platov v Únii podľa údajov Eurostatu.

(111)

Spoločnosť Jindal upozornila, že Komisia neposkytla údaje Eurostatu, o ktoré sa opierala na podloženie tvrdenia, že sa náklady práce pre výrobné odvetvie Únie zvýšili menej ako za celé priemyselné odvetvie v Únii. Komisia objasnila, že ročný rast nákladov práce v celom priemyselnom odvetví v Európskej únii, ako ho vykázal Eurostat (10), dosiahol 6,9 % od roku 2011 do roku 2014 a takmer 5 % od roku 2011 do roku 2013.

(112)

Úroveň zásob spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Zásoby

(113)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia znížil. Zníženie stavu zásob je spôsobené najmä prísnejšími pracovnými kapitálovými požiadavkami uloženými manažmentom výrobného odvetvia Únie.

(114)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(115)

Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla z 2,5 % – 3,0 % v roku 2011 na 1,5 % – 2,0 % v období prešetrovania a v rokoch 2012 a 2013 bola negatívna.

(116)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol na podobnej úrovni v roku 2011 a počas obdobia prešetrovania.

(117)

Úroveň investícií v období prešetrovania bola vyššia než v roku 2011. V rokoch 2012 a 2013 však bola úroveň investícií omnoho nižšia a zvýšenie v období prešetrovania nekompenzovalo pokles v predchádzajúcich rokoch. Zvýšenie investícií počas OP možno z veľkej časti vysvetliť jednou veľkou investíciou jedného spolupracujúceho výrobcu v Únii na nahradenie bezpodmienečne potrebného dielu zariadenia, ktorý sa pokazil. Návratnosť investícií predstavuje zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola v priebehu obdobia prešetrovania výrazne nižšia ako v roku 2011.

(118)

Výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu o 4 % na upadajúcom trhu, zatiaľ čo jeho predaj na trhu Únie sa znížil o 11 %. Využitie kapacity zostalo nízke počas celého posudzovaného obdobia, aj keď sa mierne zvýšilo v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia, najmä z dôvodu podstatného zvýšenia vývozu výrobného odvetvia Únie. Aj keď sa výrobné odvetvie Únie do určitej miery zotavilo zo záporných výsledkov dosiahnutých v rokoch 2012 a 2013, jeho ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížila a na konci obdobia prešetrovania dosahovala len 1,5 % – 2 %, teda bola nižšia ako cieľový zisk, ktorý bol stanovený na úrovni 5 % (pozri odôvodnenie 126 dočasného nariadenia).

(119)

Skutočnosť, že niektoré iné ukazovatele ujmy, ako je výroba, využitie kapacity, produktivita, peňažný tok, investície alebo návratnosť investícií, zostali pomerne stabilné, alebo sa dokonca zlepšili, nemôže zmeniť záver o tom, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorá je vysvetlená ďalej v odôvodnení 122.

(120)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov vykazuje kladný/stabilný vývoj, znamená, že výrobné odvetvie Únie sa nenachádza v situácii spôsobujúcej ujmu. Komisia tento argument zamietla. Po prvé, v článku 3 ods. 5 základného nariadenia sa uvádza, že preskúmanie výrobného odvetvia Únie zahŕňa hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré počas posudzovaného obdobia ovplyvňovali stav výrobného odvetvia a že „žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď“. Po druhé, na účel zistenia existencie značnej ujmy nie je nevyhnutné, aby všetky relevantné hospodárske ukazovatele a indexy vykazovali záporný vývoj. Okrem toho, existencia stabilných alebo dokonca kladných trendov v niektorých ukazovateľoch ujmy nevylučujú, že došlo k ujme. Toto zistenie musí byť skôr založené na celkovom hodnotení všetkých ukazovateľov, ktoré bolo plne schválené európskou judikatúrou (11).

(121)

Nízka ziskovosť sprevádzaná stratou predaja a podielu na trhu Únie znamená, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza v ťažkej hospodárskej a finančnej situácii.

(122)

Na základe celkovej analýzy všetkých relevantných ukazovateľov ujmy a vzhľadom na zložitú hospodársku a finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie sa dospelo k záveru, že trpí značnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(123)

Po predbežnom zverejnení obaja výrobcovia z Indie a spoločnosť Tata tvrdili, že medzi situáciou výrobného odvetvia Únie a dovozmi z Indie neexistuje časová súvislosť a že situácia spôsobujúca ujmu vo výrobnom odvetví Únie nebola zapríčinená dovozmi z Indie. Konkrétne tvrdili, že sa výrobné odvetvie Únie vrátilo k ziskom a zvýšilo objemy svojho predaja počas OP, aj keď boli dovozy z Indie vysoké. Takisto tvrdili, že Komisia správne neposúdila iné faktory, najmä finančnú krízu a nadmernú kapacitu výrobného odvetvia Únie ako hlavnú príčinu ujmy. Tieto tvrdenia sa takisto vo veľkej miere opakovali po konečnom zverejnení.

(124)

Pri analýze toho, či dumpingový dovoz spôsobil ujmu podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia treba osobitne zvážiť, či došlo k výraznému cenovému podhodnoteniu z dôvodu dumpingového dovozu. Znamená to porovnanie s cenou podobného výrobku vo výrobnom odvetví Únie. Komisia analyzovala, či účinky týchto dovozov stlačili ceny vo významnej miere, alebo či bránili zvyšovaniu cien, ku ktorému by inak došlo. Komisia pripomenula, že pretrvávajúci tlak vyvíjaný dumpingovými dovozmi s nízkymi cenami, ktorý neumožňuje výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny, môže predstavovať príčinnú súvislosť v zmysle základného nariadenia (12).

(125)

V odôvodnení 102 dočasného nariadenia Komisia uznala, že významný pokles spotreby Únie v rokoch 2011 a 2012 bol spôsobený celosvetovou finančnou krízou a znížením verejných výdavkov a že tento pokles spotreby prispel k situácii výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia. Od roku 2013, keď bola spotreba Únie ešte nízka, do konca obdobia prešetrovania, sa indické dumpingové dovozy do Únie výrazne zvýšili, o 16 % v porovnaní s celkovým rastom o 10 % počas celého posudzovaného obdobia. Zároveň sa podiel indického dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer o 18 % a od roku 2013 do konca OP o 6 %. Túto skutočnosť umožnil predaj príslušného výrobku za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Únie. Počas OP sa totiž v rámci prešetrovania zistilo, že indické dumpingové vývozné ceny podhodnocovali ceny Únie o viac ako 30 %.

(126)

V dôsledku toho napriek celosvetovému oživeniu po finančnej kríze a rastu spotreby v Únii od roku 2013 z nich odvetvie Únie nemohlo ťažiť v plnej miere. Aj keď výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj objem predaja od roku 2013 do konca obdobia prešetrovania, objemy predaja sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížili o 10 % v porovnaní s indickými vývozmi, ktoré stúpli počas rovnakého obdobia o 10 %. Prílev dumpingového dovozu z Indie, ktorý podstatne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie, bránil výrobnému odvetviu Únie zvyšovať objemy svojho predaja na trhu v Únii na úrovne, ktoré by mohli zabezpečiť udržateľné úrovne zisku. S cieľom udržať objem výroby zvýšilo výrobné odvetvie Únie svoje objemy vývozu (pozri tabuľku ďalej). Existovala teda časová súvislosť medzi dumpingovým dovozom za ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie (približne o 30 %) a výrazne stlačili ceny na trhu v Únii, čo zase zabránilo zvýšeniam cien, ku ktorým by inak došlo, a značnou ujmou, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania.

(127)

Objem vývozu spolupracujúcich výrobcov Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Výkonnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(128)

Predaj výrobného odvetvia Únie mimo Únie sa výrazne zvýšil o 30 % počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo priemerné predajné ceny zostali relatívne stabilné. Predaj mimo Únie je preto naozaj faktorom zmierňujúcim ujmu. Ak by nedošlo k zvýšeniu predaja mimo Únie, výrobné odvetvie Únie by bolo v ešte nepriaznivejšej situácii.

(129)

Spoločnosť Jindal upozornila, že vývozné predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli nižšie ako predajné ceny v Únii, a preto nemohli zmierňovať ujmu. Zvýšený predaj mimo Únie umožnil, aby malo výrobné odvetvie Únie vyššiu úroveň výroby, udržalo úroveň zamestnanosti a zvýšilo využitie kapacity, čo znamená lepšiu absorpciu fixných nákladov. Skutočnosť, že priemerné vývozné jednotkové ceny boli mierne nižšie (v rozsahu 5 %) ako predajné ceny v Únii, môže byť zapríčinená mnohými rôznymi faktormi, ako je predaj menej sofistikovaných druhov výrobkov, väčších priemerov, väčších objemov predajných transakcií atď., a preto ceny mimo Únie mohli byť nižšie ako náklady na predaj v EÚ.

(130)

Vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že ujma bola spôsobená vlastným zavinením, pretože navrhovateľ sa čoraz viac zameriaval na čínsku výrobnú činnosť v ČĽR a veľkú časť jeho predaja do krajín mimo EÚ tvoria čínske výrobky, čo spôsobuje, okrem iného, nízke využitie kapacity. Komisia tento argument neprijala. Ako sa už uviedlo, predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz sa podstatne zvýšil o 30 %, čím sa zabránilo poklesu výroby a zhoršeniu niektorých iných ukazovateľov ujmy.

(131)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že ujma je spôsobená štrukturálnou nadmernou kapacitou. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo nízku mieru využitia kapacity počas posudzovaného obdobia, však nevyhnutne neznamená, že trpí štrukturálnou nadmernou kapacitou a/alebo neefektívnosťou takého rozsahu, ktorá by opodstatňovala úpravu ceny nespôsobujúcu ujmu smerom nadol. Pripomína sa, že napriek nízkemu využitiu kapacity v roku 2011, ktorá bola ešte nižšia ako miera stanovená počas obdobia prešetrovania, dosiahlo výrobné odvetvie Únie vyššiu ziskovosť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(132)

Spoločnosť Jindal tvrdila, že počas posudzovaného obdobia sa PVA výdavky výrobného odvetvia Únie zdvojnásobili a tento faktor zapríčinil ujmu, ktorá narušila príčinnú súvislosť. Keďže sa však zistilo, že PVA výdavky vzrástli počas posudzovaného obdobia len mierne, tento argument sa zamietol.

(133)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že zvýšenie investícií je jasným znakom zlepšenia situácie a že rast indického dovozu nezapríčiňuje ujmu. Komisia s týmto nesúhlasila. Predovšetkým, aj zvýšený objem investícií 22 – 24 miliónov EUR bol pomerne nízky v porovnaní s celkovým predajom výrobného odvetvia Únie, ktorý presiahol 400 miliónov EUR. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 117, jednému výrobcovi z Únie sa pokazil veľký miešač tekutého železa. Náhrada miešača si vyžiadala vysoké výdavky na dlhodobý majetok počas OP.

(134)

Spoločnosť ECL sa domnievala, že znížená ziskovosť je dôsledkom tohto poškodenia. Treba poznamenať, že už v predbežnej fáze sa uskutočnil rad výpočtov s cieľom izolovať vplyv poškodenia miešača na ziskovosť, a toto tvrdenie sa preto zamieta.

(135)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že väčšie rozpätie medzi jednotkovou predajnou cenou a výrobnými nákladmi počas OP naznačuje chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou. Ako je objasnené v odôvodnení 108, jednotková predajná cena a výrobné náklady na jednotku nie sú stanovené na rovnakom základe, a preto neexistuje priama súvislosť medzi týmito dvomi ukazovateľmi. V každom prípade, zvýšenie ceny nad rámec výrobných nákladov počas OP nebolo dostatočné na obnovu cieľovej ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(136)

Ten istý vyvážajúci výrobca sa domnieval, že vzhľadom na to, že dovozné ceny boli na podobnej úrovni v roku 2011 a počas OP (na základe údajov Comext), možno dospieť k záveru, že ide o časovú súvislosť medzi podhodnotením/podstatne nižšími cenami a dobrou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie v roku 2011. Táto hypotéza je jednoznačne založená na predpokladoch, s ktorými Komisia nesúhlasí. Situácia vo výrobnom odvetví v Únii nebola v roku 2011 v poriadku, pretože jeho ziskovosť takisto nedosahovala cieľovú úroveň 5 %.

(137)

Bez značného cenového podhodnotenia predajných cien výrobného odvetvia Únie dumpingovými indickými dovozmi, ktoré slúžili na významné zníženie cien alebo zabránenie rastu cien, ku ktorým by inak došlo, by sa zvýšili objemy predaja výrobného odvetvia Únie, zlepšilo by sa využitie kapacity a ďalej by sa zvyšovali úrovne ziskovosti. Komisia preto dospela k záveru, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená dumpingovými indickými dovozmi, ktoré zabránili zvýšeniu cien, ktoré by výrobnému odvetviu Únie umožnilo vrátiť sa k udržateľnej ziskovosti. Táto príčinná súvislosť nebola narušená inými faktormi, ako sú finančné krízy, predaj z Únie na vývoz, nízke miery využitia kapacít atď., ako je objasnené v predchádzajúcich odôvodneniach.

(138)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky k príčinným súvislostiam, zistenia v odôvodnení 109 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(139)

Obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že by nebolo v záujme Únie uložiť antidumpingové opatrenia proti Indii so zreteľom na dominantné postavenie navrhovateľa na trhu Únie, aj so zreteľom na to, že navrhovateľ má výrobu príslušného výrobku v Číne, ktorú by mohol jednoducho dovážať do Únie, ak by boli uložené opatrenia proti Indii, čím by sa ešte posilnilo jeho dominantné postavenie.

(140)

Prešetrovaním sa preukázalo, že dovozy do Únie od prepojených čínskych zariadení navrhovateľa boli počas obdobia prešetrovania zanedbateľné. Takisto neexistujú žiadne náznaky toho, že by navrhovateľ v budúcnosti použil uvedené čínske výrobné zariadenia na to, aby nahradil indický dovoz v prípade, ak by sa uložili opatrenia.

(141)

Okrem toho, ako sa uvádza v dočasnom nariadení, Komisia zaslala žiadosť o doplňujúce informácie s cieľom hlbšie analyzovať možný účinok, ktorý by uloženie opatrení mohlo mať na hospodársku súťaž. Komisia dostala približne 50 odpovedí, najmä od distribútorov príslušného výrobku v EÚ, stavebných spoločností a niekoľkých verejných služieb zásobovania vodou, ktorých identitu možno zistiť v otvorenom spise.

(142)

Takmer všetci používatelia, ktorí odpovedali na žiadosť o doplňujúce informácie, mali obavy týkajúce sa veľmi veľkého podielu navrhovateľa na trhu a vyjadrili svoju obavu, že po uložení ciel by jeho hlavní konkurenti, t. j. indické spoločnosti, boli nútení odísť z trhu Únie a ponechať navrhovateľa ako dominantného účastníka trhu. Niektorí distribútori takisto tvrdili, že spoločnosť SG PAM s nimi odmietla obchodovať alebo im ponúkla menej výhodné podmienky, odkedy začali spolupracovať s vyvážajúcimi výrobcami. Jeden používateľ poskytol dve cenové ponuky preukazujúce podľa jeho názoru, že spoločnosť SG PAM zvýšila v decembri 2015 svoje ceny približne o 25 %. Niektorí používatelia takisto tvrdili, že spoločnosť SG PAM využívala svoje silné postavenie na manipuláciu verejných obstarávaní v prospech svojich výrobkov.

(143)

Aj keď je pravda, že pravidlá o hospodárskej súťaži v EÚ ukladajú prísnejšie normy správania spoločnosti, ktorá má významný podiel na trhu, v konečnom dôsledku je na orgánoch pre hospodársku súťaž, aby určili, či existuje dominantné postavenie a či je zneužívané. Orgány pre hospodársku súťaž najprv preskúmali príslušný výrobok a geografický trh. Napríklad v prípade rúrok z polyetylénu s vysokou (HDPE) a strednou (MDPE) hustotou na kanalizáciu nebolo vylúčené, že si konkurovali s rúrkami z tvárnej zliatiny a oceľovými rúrkami, aj keď bolo nakoniec vymedzenie trhu s výrobkom ponechané otvorené (13). V tomto prípade nebola Komisia schopná vymedziť príslušný výrobok a geografický trh bez toho, aby jej bola predložená oficiálna sťažnosť týkajúca sa hospodárskej súťaže.

(144)

Dohody o výhradnej distribúcii ponúkajúce výhodnejšie podmienky alebo ešte prísnejšie vertikálne obmedzenia v distribúcii tovarov nie sú ako také nezákonné (14) a v konečnom dôsledku je na orgáne pre hospodársku súťaž, aby posúdil, či tieto obmedzenia narúšajú hospodársku súťaž alebo sú dokonca škodlivé. Pokiaľ ide o cenové ponuky údajne naznačujúce zvyšovanie cien spoločnosťou SG PAM, Komisia považovala za zložité porovnať ich bez akéhokoľvek hlbšieho prešetrovania presných ponúk a príslušných okolností. Okrem toho Komisia dostala len jeden dôkaz o údajných zvýšeniach ceny, ktorý sám nemohol preukázať, že tieto zvýšenia boli všeobecne rozšírené.

(145)

V antidumpingovom konaní Komisia skúma obavy konkurencie, aby po zrelej úvahe stanovila, či by bolo v rozpore so záujmom Únie uložiť antidumpingové opatrenia. Takáto analýza nemôže zahŕňať posúdenie hospodárskej súťaže v prísne právnom význame, ktoré môže vykonať len príslušný orgán pre hospodársku súťaž. V každom prípade neboli poskytnuté presvedčivé dôkazy ktoré by naznačovali, že by sa navrhovateľ zapojil do protisúťažného správania, ak by boli uložené antidumpingové opatrenia, okrem skutočnosti, že už má silné postavenie na trhu. Nebolo preložené žiadne rozhodnutie orgánu pre hospodársku súťaž, podľa ktorého by sa navrhovateľ zapájal do protisúťažného správania v súvislosti s príslušným výrobkom. Nebolo predložené žiadne rozhodnutie súdu, podľa ktorého by navrhovateľ manipuloval verejnými obstarávaniami.

(146)

Pripomína sa, že účelom uloženia antidumpingových opatrení je obnoviť rovnaké podmienky, v ktorých výrobcovia z Únie a výrobcovia z tretích krajín súťažia za spravodlivých podmienok, a nie nútiť vyvážajúcich výrobcov odísť z trhu. Podľa pravidiel Únie by preto boli clá stanovené len na takej úrovni, ktorá by indickým vývozcom umožnila naďalej konkurovať výrobcom z Únie, ale za spravodlivé ceny. Kombinované antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia sú totiž stanovené na úrovni dumpingu a subvencovania pod úrovňou podhodnotenia.

(147)

Okrem toho existuje niekoľko výrobcov nachádzajúcich sa v tretích krajinách (Čína, Turecko, Rusko a Švajčiarsko), ktorí už predávajú na trhu Únie. Objemy ich predaja boli počas posudzovaného obdobia nízke a klesali. Zdá sa, že jednou z príčin tohto poklesu predaja iných dovozcov bola agresívna cenová stratégia indických výrobcov, pretože uvedené ceny boli oveľa nižšie ako ceny všetkých ostatných hlavných dovážajúcich krajín (s výnimkou Ruska).

(148)

Používatelia potvrdili, že ak výrobné odvetvie Únie jednostranne zvýši ceny, dovoz z iných krajín sa môže zvýšiť zo strednodobého hľadiska, akonáhle títo vývozcovia z tretích krajín získajú ďalšie certifikácie vyžadované členskými štátmi.

(149)

Komisia bola preto presvedčená, že pri zvažovaní a vyvažovaní záujmov musí byť uprednostnená ochrana výrobného odvetvia Únie pred dumpingom spôsobujúcim ujmu pred záujmami používateľov, aby sa zabránilo možným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na trhu Únie. Aj keď existujú obavy, že antidumpingové clá môžu posilniť už silné postavenie vedúceho výrobcu v Únii, niekoľko zmierňujúcich faktorov, ako je pokračujúca konkurencia zo strany indických a iných vývozcov a substitučných výrobkov zabezpečuje, že sa udrží dostatočný konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie, aby sa predišlo možným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na trhu Únie. Nakoniec treba zopakovať, že Komisia je pripravená sledovať účinok svojich opatrení na hospodársku súťaž na trhu Únie.

(150)

Zistenie v odôvodnení 121 dočasného nariadenia sa preto potvrdzuje.

(151)

Po predbežnom zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že namiesto pripočítania PVA výdavkov a zisku k výrobným nákladom na účel stanovenia ceny nespôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie by mala byť cena nespôsobujúca ujmu upravená smerom nadol z dôvodu štrukturálnej nadmernej kapacity a neefektívnosti výrobného odvetvia Únie. Komisia sa nedomnievala, že existuje štrukturálna nadmerná kapacita, ako sa uvádza v odôvodnení 131, a preto toto tvrdenie zamietla.

(152)

Po predbežnom zverejnení obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že metodika použitá na výpočet úrovne odstránenia ujmy bola mylná, pretože porovnanie s predajnými cenami Únie nie je založené na skutočnej cene účtovanej prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, ale na vytvorenej vývoznej cene, ktorá je umelo nízka. Rozpätia ujmy sú preto umelo vysoké. Toto tvrdenie bolo zopakované po konečnom zverejnení.

(153)

Účelom výpočtu rozpätia ujmy je určiť, či by na odstránenie ujmy zapríčinenej dumpingovým dovozom stačilo uplatňovať na vývozné ceny dumpingového dovozu nižšiu sadzbu cla, než je sadzba cla vychádzajúca z dumpingového rozpätia. Toto posúdenie vychádza z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade vývozného predaja prostredníctvom prepojených dovozcov analogicky s prístupom pre výpočty dumpingového rozpätia sa vývozná cena vytvorila na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi náležite upravenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keďže vývozná cena je nevyhnutným prvkom na výpočet rozpätia ujmy, a keďže tento článok je jediným článkom základného nariadenia, ktorý poskytuje usmernenia pre tvorbu vývoznej ceny, analogicky je uplatnenie tohto článku odôvodnené. Článok 2 ods. 9 základného nariadenia takisto stanovuje základ na odpočítanie nákladov na spracovanie, ak je to primerané, ako aj všetkých nákladov, ktoré vznikli od dovozu po ďalší predaj. Komisia sa preto domnievala, že použitá metodika zabezpečuje presný základ na porovnanie cien, a teda na stanovenie úrovne odstránenia ujmy.

(154)

Toto tvrdenie sa preto zamieta a metodika na určenie úrovne odstránenia ujmy, ktorá je uvedená v odôvodneniach 123 až 127 dočasného nariadenia, sa potvrdzuje.

(155)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz príslušného výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni dumpingových rozpätí, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa sadzba cla mala zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(156)

Po zverejnení konečných zistení požiadalo výrobné odvetvie Únie o uloženie opatrení vo forme osobitných ciel, nie valorických ciel. Pripomína sa, že valorické clá boli uložené v predbežnej fáze. Valorické clá sú skutočne zvyčajnou uprednostňovanou formou opatrení, keďže robia opatrenia účinnejšími v prípade pohybov vývoznej ceny. Výrobné odvetvie únie žiadalo o uloženie opatrení vo forme osobitných ciel z troch hlavných dôvodov:

(157)

Pokiaľ ide o prvý dôvod výrobného odvetvia, každý pokles indických výrobných cien po období prešetrovania, ktorý viedol k zvýšeniu dumpingu, sa rieši vhodnejšie v rámci predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorý do istej miery súvisí s prvým dôvodom, základné nariadenie obsahuje osobitné ustanovenie na riešenie absorpčných praktík. Treba uviesť, že v ustanovení o absorpcii (článok 12 základného nariadenia) sa stanovuje, že je možné opätovne preskúmať zmeny normálnej hodnoty, čím sa implicitne uznáva, že poklesy vývozných cien môžu byť teoreticky zapríčinené zmenami nákladov, čo vedie k následným poklesom normálnej hodnoty, a teda úrovne dumpingu. Nakoniec, pokiaľ ide o tretí bod, samotné výrobné odvetvie uznalo, že ceny hlavnej suroviny na výrobu rúrok z tvárnej liatiny, železnej rudy, od roku 2014 klesli. Táto skutočnosť ovplyvní normálnu hodnotu, ako aj vývoznú cenu s následným účinkom na úroveň dumpingu. Je naozaj pravdepodobné, že pokles cien železnej rudy zohral rolu v poklese cien rúrok z tvárnej zliatiny od konca obdobia prešetrovania. Skutočnosť, že ceny rúrok z tvárnej liatiny môžu kolísať v súlade s kolísaním ceny surovín, nie je dôvodom na uloženie fixného cla namiesto valorického cla.

(158)

Na základe všetkých týchto dôvodov sa usúdilo, že fixné clo, ktoré by bolo nadmernou záťažou pre dovozcov v situáciách, keď vývozné ceny klesali v súlade s cenami surovín, nie je opodstatnené. Okrem toho sú fixné clá vhodnejšie pre homogénne výrobky, a nie pre výrobky, ako je tento, ktorý sa skladá z rôznych druhov výrobkov.

(159)

Zároveň s antidumpingovým prešetrovaním sa vykonalo antisubvenčné prešetrovanie. Vzhľadom na používanie pravidla nižšieho cla a na skutočnosť, že konečné subvenčné rozpätia sú nižšie ako úroveň odstránenia ujmy, by Komisia mala uložiť konečné vyrovnávacie clo na úrovni stanovených konečných subvenčných rozpätí a následne uložiť konečné antidumpingové clo až do relevantnej úrovne odstránenia ujmy.

(160)

Pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia, s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu Komisia zohľadnila skutočnosť, že tri zo schém subvencovania sú vývozné subvencie, ktoré účinne znižujú vývozné ceny a primerane tak zvyšujú dumpingové rozpätia. Komisia preto znížila dumpingové rozpätie o sumy subvencií zistené v súvislosti so schémami podmienenými vývozom v paralelnom antisubvenčnom prešetrovaní. Na základe uvedených skutočností sa sadzba ciel, ktoré budú uložené, stanovuje takto:

(161)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu týchto spoločností, ktorá bola zistená počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, a teda uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa tieto sadzby nemali využiť a takýto výrobok by mal podliehať colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(162)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) treba predložiť Komisii (15) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(163)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania sa v tomto prípade považujú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových opatrení. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz, ku ktorému nie je takáto faktúra pripojená, sa uplatňuje sadzba cla uplatniteľná na všetky ostatné spoločnosti.

(164)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať. Časť zabezpečených súm, ktorá prevyšuje súhrn sadzby antidumpingového cla a sadzby vyrovnávacieho cla by sa mala uvoľniť.

(165)

Po predbežnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že jeden z vyvážajúcich výrobcov začal absorbovať uložené dočasné clá odmietnutím zvýšenia svojich cien. Toto tvrdenie nie je možné overiť v rámci tohto prešetrovania. Ak by sa podala samostatná žiadosť o antiabsorpčné prešetrovanie, mohlo by sa začať preskúmanie podľa článku 12 ods. 1 základného nariadenia, ak by sa poskytli dôkazy prima facie.

(166)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nevydal stanovisko,