(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 (2) bolo podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Prudký nárast zmiešaných migračných tokov v rokoch 2015 a 2016 vyvinul tlak na systémy riadenia migrácie, azylu a hraníc. Únia a členské štáty sa tak ocitli pred výzvou, ktorá poukázala na potrebu posilniť politiku Únie v oblasti migrácie v záujme dosiahnutia koordinovanej a účinnej európskej reakcie.

(3)

Cieľom politiky Únie v oblasti migrácie je nahradiť neregulované a nekontrolované migračné toky bezpečnými a dobre riadenými cestami prostredníctvom komplexného prístupu zameraného na zabezpečenie účinného riadenia migračných tokov vo všetkých fázach v súlade s časťou V kapitolou 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4)

Dodržiavanie ľudských práv je základnou zásadou Únie. Únia sa zaviazala chrániť ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov bez ohľadu na ich migračný status a v plnom súlade s medzinárodným právom. Preto by sa v rámci opatrení, ktoré imigrační styční dôstojníci prijímajú pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä v prípadoch týkajúcich sa zraniteľných osôb, mali dodržiavať základné práva v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie vrátane článkov 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len "Zmluva o EÚ") a Charty základných práv Európskej únie.

(5)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie všetkých aspektov politík Únie v oblasti prisťahovalectva by sa mal uskutočňovať dôsledný dialóg a spolupráca s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Takáto spolupráca v súlade s komplexným prístupom stanoveným v Európskej migračnej agende by mala zabezpečiť lepšie riadenie prisťahovalectva vrátane odchodov a návratov, podporovať schopnosť zhromažďovať a vymieňať si informácie, a to aj o prístupe žiadateľov k medzinárodnej ochrane a podľa možnosti a potreby aj o reintegrácii, a mala by zabezpečiť prevenciu a potláčanie nelegálneho prisťahovalectva, prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

(6)

K nástrojom ochrany patria opatrenia globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM). Stratégie a kanály legálneho prisťahovalectva medzi Úniou a tretími krajinami by mali zahŕňať aj migráciu pracovnej sily, víza pre študentov a zlúčenie rodiny, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov.

(7)

Vzhľadom na narastajúci dopyt po analýze a informáciách na podporu tvorby politiky a operačných reakcií založených na dôkazoch je potrebné, aby imigrační styční dôstojníci zabezpečili, aby ich porozumenie a znalosti plne prispievali k vytvoreniu komplexného situačného prehľadu o tretích krajinách.

(8)

Informácie o zložení migračných tokov by mali podľa možnosti a potreby obsahovať informácie o deklarovanom veku migrantov, rodovom profile a rodine a o maloletých bez sprievodu.

(9)

Vyslanie súčasných európskych styčných dôstojníkov pre migráciu do kľúčových tretích krajín pôvodu a tranzitu, o ktoré sa žiadalo v záveroch osobitného zasadnutia hláv štátov a vlád 23. apríla 2015, bolo prvým krokom k posilneniu spolupráce s tretími krajinami v otázkach súvisiacich s migráciou a k zintenzívneniu spolupráce s imigračnými styčnými dôstojníkmi vyslanými členskými štátmi. Na základe týchto skúseností sa malo predpokladať dlhodobé vyslanie imigračných styčných dôstojníkov Komisiou do tretích krajín s cieľom podporiť rozvoj a vykonávanie opatrení Únie v oblasti migrácie a maximalizovať ich vplyv.

(10)

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť lepšiu koordináciu a optimalizovať využívanie siete imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín príslušnými orgánmi členských štátov, a to aj orgánmi presadzovania práva, ak je to vhodné, a tiež Komisiou a agentúrami Únie s cieľom účinnejšie reagovať na priority Únie v oblasti prevencie a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a súvisiacej cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, v oblasti uľahčenia dôstojného a účinného návratu, činností týkajúcich sa readmisie a reintegrácie, prispievania k integrovanému riadeniu vonkajších hraníc Únie, ako aj v oblasti podpory riadenia legálneho prisťahovalectva vrátane oblasti medzinárodnej ochrany, presídlenia a integračných opatrení pred odchodom prijatých členskými štátmi a Úniou. Takáto koordinácia by mala plne rešpektovať existujúcu hierarchiu velenia a vzťahov medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi a ich príslušnými vysielajúcimi orgánmi, ako aj medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi navzájom.

(11)

Vychádzajúc z nariadenia (ES) č. 377/2004, cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby imigrační styční dôstojníci lepšie prispievali k fungovaniu európskej siete imigračných styčných dôstojníkov, a to predovšetkým vytvorením mechanizmu, prostredníctvom ktorého môžu členské štáty, Komisia a agentúry Únie systematickejšie koordinovať úlohy a funkcie svojich styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín.

(12)

Vzhľadom na to, že styční dôstojníci, ktorí sa zaoberajú problematikou migrácie, sú vysielaní rôznymi príslušnými orgánmi a že ich mandáty a úlohy sa môžu prekrývať, je potrebné vynaložiť náležité úsilie na zlepšenie spolupráce dôstojníkov pôsobiacich v rámci tej istej tretej krajiny alebo regiónu. Ak sú imigrační styční dôstojníci vyslaní do diplomatických misií Únie v tretej krajine Komisiou alebo agentúrami Únie, mali by pomáhať rozvíjať a podporovať sieť imigračných styčných dôstojníkov v tejto tretej krajine. Podľa potreby by sa takéto siete mohli rozšíriť o styčných dôstojníkov vyslaných inými krajinami ako členskými štátmi.

(13)

S cieľom minimalizovať medzery v informáciách a duplicitu práce, ako aj maximalizovať operačné spôsobilosti a účinnosť je nevyhnutné vytvoriť spoľahlivý mechanizmus, ktorým sa zabezpečí lepšia koordinácia a spolupráca medzi všetkými styčnými dôstojníkmi, ktorí sa v rámci svojich povinností zaoberajú problematikou prisťahovalectva. Riadiaci výbor by mal poskytovať usmernenia v súlade s prioritami politiky Únie a pri zohľadnení vonkajších vzťahov Únie a mal by mať potrebné právomoci, najmä na prijímanie dvojročných pracovných programov pre činnosti siete imigračných styčných dôstojníkov, schvaľovanie prispôsobených ad hoc opatrení určených imigračným styčným dôstojníkom so zameraním na priority a vznikajúce potreby, na ktoré sa už nevzťahuje dvojročný pracovný program, prideľovanie prostriedkov na dohodnuté činnosti a mal by zodpovedať za ich vykonávanie. Úlohami riadiaceho výboru ani úlohami sprostredkovateľov pre rozvoj sietí imigračných styčných dôstojníkov by nemala byť dotknutá právomoc vysielajúcich orgánov v súvislosti s poverovaním ich príslušných imigračných styčných dôstojníkov. Pri vykonávaní svojich úloh by riadiaci výbor mal zohľadniť rozmanitosť sietí imigračných styčných dôstojníkov, ako aj názory najviac dotknutých členských štátov, pokiaľ ide o príslušné tretie krajiny.

(14)

Riadiaci výbor by mal pravidelne zostavovať a aktualizovať zoznam imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín. Tento zoznam by mal obsahovať informácie týkajúce sa umiestnenia, zloženia a činností rôznych sietí vrátane kontaktných údajov a zhrnutia úloh vyslaných imigračných styčných dôstojníkov.

(15)

Malo by sa podporovať spoločné vyslanie styčných dôstojníkov s cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi, ako aj reagovať na potreby na úrovni Únie, ako ich definuje riadiaci výbor. Z prostriedkov Únie by sa malo podporovať spoločné vyslanie najmenej dvomi členskými štátmi, čím sa podporí angažovanosť a poskytne pridaná hodnota všetkým členským štátom.

(16)

Mali by sa prijať osobitné ustanovenia pre všeobecnejšie akcie Únie v oblasti budovania kapacít pre imigračných styčných dôstojníkov. Takéto budovanie kapacít by malo pozostávať z rozvoja spoločných hlavných osnov a kurzov odbornej prípravy pred vyslaním, a to aj v oblasti základných práv, v spolupráci s príslušnými agentúrami Únie, a posilnenia operačnej kapacity sietí imigračných styčných dôstojníkov. Takéto osnovy by mali byť nepovinné a mali by byť doplnkom k vnútroštátnym osnovám vypracovaným vysielajúcimi orgánmi.

(17)

Siete imigračných styčných dôstojníkov by sa mali vyhnúť duplicite práce agentúr Únie a iných nástrojov alebo štruktúr Únie vrátane práce miestnych skupín schengenskej spolupráce a mali by priniesť pridanú hodnotu k tomu, čo už dosiahli v oblasti zhromažďovania a výmeny informácií v oblasti prisťahovalectva, a to najmä zameraním sa na operačné aspekty. Uvedené siete by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia a poskytovatelia informácií z tretích krajín na podporu agentúr Únie pri plnení ich funkcií a úloh, najmä ak agentúry Únie ešte nenadviazali spoluprácu s tretími krajinami. Na tento účel by sa mala rozvinúť užšia spolupráca medzi sieťami imigračných styčných dôstojníkov a príslušnými agentúrami Únie. Imigrační styční dôstojníci by mali mať za každých okolností na pamäti, že ich kroky môžu mať dôsledky na prevádzku alebo dobré meno miestnych a regionálnych sietí imigračných styčných dôstojníkov. V tomto duchu by mali imigrační styční dôstojníci vykonávať svoje úlohy.

(18)

Orgány členských štátov by mali zabezpečiť, aby sa vo vhodných prípadoch a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom informácie, ktoré získali styční dôstojníci vyslaní do iných členských štátov a strategické a operačné analytické produkty agentúr Únie v súvislosti s neregulárnym prisťahovalectvom, dôstojným a účinným návratom a reintegráciou, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo medzinárodnou ochranou a presídľovaním účinne dostali k imigračným styčným dôstojníkom v tretích krajinách a aby sa informácie získavané imigračnými styčnými dôstojníkmi vymieňali s príslušnými agentúrami Únie, najmä s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) a Európskym podporných úradom pre azyl (ďalej len „EASO“) v rámci ich príslušných právnych rámcov.

(19)

S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie informácií zhromaždených sieťami imigračných styčných dôstojníkov by takéto informácie mali byť dostupné prostredníctvom bezpečnej webovej platformy na výmenu informácií v súlade s platnými právnymi predpismi na ochranu osobných údajov.

(20)

Informácie zhromaždené imigračnými styčnými dôstojníkmi by mali podporovať vykonávanie technického a operačného európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (3) a mali by prispievať k rozvoju a údržbe vnútroštátnych systémov hraničného dozoru v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (4).

(21)

Malo by byť možné využívať dostupné zdroje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (5) na podporu činností európskej siete imigračných styčných dôstojníkov, ako aj na spoločné vysielanie imigračných styčných dôstojníkov členskými štátmi.

(22)

Každé spracúvanie vrátane prenosu osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6). Komisia a agentúry Únie by pri spracúvaní osobných údajov mali uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7).

(23)

Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia by sa malo uskutočňovať na účely pomoci návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, uľahčenia presídlenia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a vykonávania opatrení Únie a členských štátov v súvislosti s prijímaním na účely legálnej migrácie a predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim. V tejto súvislosti je preto potrebný právny rámec, v ktorom sa uznáva úloha imigračných styčných dôstojníkov.

(24)

Imigrační styční dôstojníci musia spracúvať osobné údaje s cieľom uľahčiť riadny priebeh konaní o návrate, úspešné vykonávanie rozhodnutí o návrate a reintegráciu, ak je to vhodné a možné. Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré prijala Komisia podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679, a často neuzatvorili alebo neplánujú uzatvoriť dohodu o readmisii s Úniou alebo inak ustanoviť primerané záruky v zmysle článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679. Napriek nesmiernej snahe Únie pri spolupráci s hlavnými krajinami pôvodu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje povinnosť návratu, nie je vždy možné zabezpečiť, aby takéto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť stanovenú medzinárodným právom prijať späť svojich vlastných štátnych príslušníkov. Dohody o readmisii, ktoré Únia alebo členské štáty uzavreli alebo o ktorých rokujú a v ktorých sa stanovujú primerané záruky na prenos údajov do tretích krajín podľa článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679, sa preto vzťahujú na obmedzený počet takýchto tretích krajín. V prípade neexistencie takýchto dohôd by osobné údaje mali prenášať imigrační styční dôstojníci na účely vykonávania návratových operácií Únie, v súlade s podmienkami stanovenými v článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(25)

Ako výnimka z požiadavky na rozhodnutie o primeranosti alebo na primerané záruky by sa mal umožniť prenos osobných údajov orgánom tretích krajín podľa tohto nariadenia s cieľom vykonávať politiku návratu Únie. Preto by malo byť možné pre imigračných styčných pracovníkov využiť výnimku stanovenú v článku 49 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2016/679 za podmienok stanovených v uvedenom článku na účely tohto nariadenia, najmä v záujme dôstojného a účinného návratu príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo trvalý pobyt v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (8).

(26)

V záujme dotknutých osôb by imigrační styční dôstojníci mali mať možnosť spracúvať osobné údaje osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú predmetom presídľovania, a osôb, ktoré sa chcú legálne presťahovať do Únie, s cieľom potvrdiť ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Imigrační styční dôstojníci pôsobia v kontexte, v ktorom pravdepodobne získajú dôležité poznatky o činnosti zločineckých organizácií zapojených do prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi. Preto by mali mať takisto možnosť vymieňať si osobné údaje spracúvané v rámci svojich povinností s orgánmi presadzovania práva a v rámci sietí imigračných styčných dôstojníkov pod podmienkou, že príslušné osobné údaje sú potrebné buď na prevenciu a riešenie neregulárnej migrácie alebo na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie prevádzačstva migrantov alebo obchodovania s ľuďmi.

(27)

Cieľom tohto nariadenia je optimalizovať využívanie siete imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín členskými štátmi, Komisiou a agentúrami Únie s cieľom vykonávať priority Únie účinnejšie a zároveň rešpektovať vnútroštátne právomoci členských štátov. Medzi takéto priority Únie patrí zabezpečenie lepšieho riadenia migrácie s cieľom nahradiť neregulárne toky bezpečnými a dobre zvládnutými cestami prostredníctvom komplexného prístupu, ktorý by sa zaoberal všetkými aspektmi prisťahovalectva vrátane predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim. Ďalšími prioritami Únie je uľahčiť dôstojný a účinný návrat, readmisiu a reintegráciu, prispieť k integrovanému riadeniu vonkajších hraníc Únie a podporovať riadenie legálneho prisťahovalectva alebo systémov medzinárodnej ochrany. Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich veľkého rozsahu a ich účinkov v celej Únii, ho možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom koordinácie na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(28)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a E rozhodnutia Rady 1999/437/ES (10).

(29)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (12).

(30)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej článku 1 bodoch A a E rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (14).

(31)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(32)

V súlade s článkom 5 ods. 2 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo oznámilo 1. októbra 2018 želanie nezúčastniť sa na prijatí tohto nariadenia. V súlade s článkom 5 ods. 3 uvedeného protokolu Komisia predložila 31. januára 2019 návrh rozhodnutia Rady, ktoré sa týka oznámenia Spojeného kráľovstva o tom, že si už neželá zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis obsiahnutých v nariadení (ES) č. 377/2004. Na základe toho Rada 18. februára 2019 (15) rozhodla, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa na Spojné kráľovstvo prestane uplatňovať rozhodnutie Rady 2000/365/ES (16) a bod 6 prílohy I k rozhodnutiu Rady 2004/926/ES (17), pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 377/2004 a všetky jeho ďalšie zmeny.

(33)

Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (18).

(34)

Účasť Írska na tomto nariadení v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia 2002/192/ES sa týka zodpovednosti Únie za prijatie opatrení, ktorými sa menia ustanovenia schengenského acquis proti organizovaniu nelegálneho prisťahovalectva, na ktorom sa zúčastňuje Írsko.

(35)

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011,