8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/17

1.1

Služby všeobecného záujmu (SVZ) predstavujú v súčasnej dobe spoločenskú tému, ktorá úzko súvisí s budovaním Európy.

1.2

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sa v aktuálnych zmluvách uznávajú ako súčasť spoločných hodnôt Únie, ktoré prispievajú k sociálnej a územnej súdržnosti (článok 16); v Charte základných práv (hlava IV články II-34 až II-36) sa uznáva prístup k SVHZ a k právam, ktoré sa vzťahujú na špecifické zložky služieb všeobecného záujmu (sociálna bezpečnosť a sociálna pomoc, ochrana zdravia, ochrana životného prostredia, atď.).

1.3

Služby všeobecného záujmu nie sú iba jadrom konkurencieschopnosti a dôležitým prvkom prispievajúcim k cieľom Lisabonskej stratégie, ale rovnako tvoria aj kostru európskeho sociálneho modelu. Sú súčasťou záruky základných ľudských práv, faktorom ekonomiky vedomostí a sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň predstavujú prvky trvalo udržateľného rozvoja.

1.4

Aj keď nebola splnená požiadavka EHSV, aby podpora služieb všeobecného záujmu figurovala ako cieľ v článku 3 Ústavnej zmluvy, spomínaná zmluva predstavuje pre služby všeobecného záujmu istý pokrok: článok III-122 umožňuje EÚ, aby vo veci služieb všeobecného hospodárskeho záujmu horizontálnym spôsobom vydávala legislatívu o princípoch a podmienkach plnenia týchto služieb. Uznáva princíp slobodnej administratívy miestnych orgánov a možnosť, aby samotné miestne orgány poskytovali služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pozdvihuje na ústavný princíp. Týmto konkrétnym ústavným princípom zdôrazňuje zásadu subsidiarity v oblasti príslušných kompetencií Únie a členských štátov pre služby všeobecného záujmu.

1.5

A predsa väčšina odvodeného práva je i naďalej poznamenaná všeobecnou nerovnováhou, kde na jednej strane je konkurenčné právo aj s priamym účinkom, a na druhej strane ciele všeobecného záujmu, ktoré tvoria výnimku z tohto zákona.

1.6

Európska únia naďalej dokazuje, že má problémy vysporiadať sa s protirečeniami medzi tým, že chce vybudovať trh s jediným nástrojom – konkurenciou, a potrebuje pritom zaistiť proces verejnej kontroly, ktorý hospodárske mechanizmy nebudú môcť zabezpečiť. Služby všeobecného záujmu nie sú techniky alebo nástroje, ale nositelia práv osôb, sociálnych vzťahov, začlenenia a integrácie.

1.7

Okrem iného nemožno ignorovať, že sme svedkami rozvíjajúceho sa nepochopenia, kritík a odmietnutí zo strany európskych občanov voči politikám, ktoré sa zjavne vydali smerom k takej európskej integrácii, ktorá sa javí čím ďalej tým viac vzdialená ich starostiam a ktorá zdôrazňuje sociálny zlom, ohrozuje sociálnu súdržnosť a oslabuje sociálny model.

1.8

Európsky model bude musieť nájsť harmonický spôsob zladenia trhových mechanizmov a služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť užívateľovi a spotrebiteľovi istú pridanú hodnotu. To znamená, že s výhradou podmienok, určených v článku 86, odseku 2 zmluvy o ES, má efektívne splnenie poslania všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatnenie pravidiel o konkurencii, čo je v zhode s európskou judikatúrou.

1.9

Služby všeobecného záujmu si vyžadujú politickú vôľu, aby sa zabezpečilo riadenie kolektívnych záujmov a uspokojili sa základné potreby a práva v rámci európskeho sociálneho modelu. Ten spočíva v tom, že pre každého bez rozdielu veku, spoločenského postavenia, či regiónu, kde býva, bude zaistená primeraná sociálna ochrana, ale rovnako aj jednoduchý prístup k dobrej kvalite a prijateľným cenám za základné potreby ako sú potraviny, ubytovanie, voda, doprava, komunikácia, atď. Služby všeobecného záujmu sa teda jasne nachádzajú v oblasti trhovej ekonómie spoločnosti, ktorá by nemala byť zabezpečovaná iba hrou konkurenčných síl. Bez primeranej intervencie verejnosti sa bude Únia rozvíjať dvoma rýchlosťami a bude zdôrazňovať rozdiely v rozvoji, nerovnomernosti a sociálne vylúčenie.

1.10

V blízkej budúcnosti bude veľa európskych občanov vyzvaných, aby sa v referende vyjadrili k ratifikácii Ústavnej zmluvy. Nebude existovať politická Európa bez podpory verejnej mienky. Nebude existovať podpora verejnej mienky, ak Únia nebude môcť poskytnúť garancie na ochranu a rozvoj európskeho modelu spoločnosti a európskeho sociálneho modelu.

1.11

Biela kniha o službách všeobecného záujmu, ktorá stanovuje základy pre záruku kvalitných, prístupných a dostupných služieb všeobecného záujmu, predstavuje v tomto rámci dôležitú etapu (okrem iných) pre podporu Európy a Európanov a pre to, aby „NIE“ nenarušilo dynamiku budovania Európy.

1.12

Úvaha v Bielej knihe a výsledky diskusií o nej, ktoré sa očakávajú, nemožno oddeľovať od úvah o partnerstve medzi súkromným a verejným sektorom, o trhu so službami, hlavne sociálnymi službami, o štátnej pomoci, pripravovanej správe o vodohospodárstve, od prehodnotenia lisabonskej stratégie a hodnotiacich správ.

2.1

Biela kniha, ktorú Európska komisia prijala 12. mája 2004, hodnotí významnú európsku diskusiu, ktorá nasledovala po Zelenej knihe z roku 2003 a mnohé príspevky, hlavne od európskych inštitúcií a občianskej spoločnosti, ktorým poskytla priestor. Navrhuje strategické smery pre nasledujúce roky.

2.2

Diskusia o Zelenej knihe poukázala na rozdiely v názoroch a perspektívach. Predsa však vytvorila priestor pre konsenzus, pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť harmonickú kombináciu trhových mechanizmov s poslaním verejnej služby.

2.3

Služby všeobecného záujmu môžu byť poskytované v spolupráci so súkromným sektorom alebo ich možno zveriť súkromným podnikom alebo verejným obchodným alebo neobchodným spoločnostiam. Preto ostáva definícia povinností a úloh verejnej služby v kompetencii verejných orgánov na príslušnej úrovni. Príslušné verejné orgány, ktorých sa to týka, sú rovnako poverené regulovať trhy a dbať o to, aby súkromní alebo verejní operátori plnili úlohy verejnej služby, ktoré im boli zverené.

2.4.1

Umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom: služby všeobecného záujmu by sa mali organizovať a regulovať tak, aby boli čo možno najbližšie k občanovi a aby sa prísne rešpektoval princíp subsidiarity.

2.4.2

Dosiahnuť ciele verejnej služby na otvorených a konkurenčných trhoch: Komisia je stále toho názoru, že otvorený a konkurenčný vnútorný trh na jednej strane a rozvoj kvalitných, prístupných a cenovo prijateľných služieb všeobecného záujmu na strane druhej sú zlučiteľné ciele: na základe zmluvy o ES a s výhradou podmienok, stanovených v článku 86-2, má efektívne plnenie úlohy všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatňovanie zmluvných pravidiel.

2.4.3

Zabezpečiť súdržnosť a všeobecný prístup: prístup ku kvalitným službám všeobecného záujmu, ktoré sú cenovo prijateľné pre všetkých občanov a podniky na celom území členských štátov je podstatný preto, aby sa uprednostňovala sociálna a územná súdržnosť Európskej únie. V tomto kontexte je univerzálna služba najdôležitejším pojmom, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby sa zabezpečil účinný prístup k základným službám.

2.4.4

Udržať vysoký stupeň kvality a bezpečnosti: najmä bezpečnosť dodávky služieb, hlavne bezpečnosť zásobovania, predstavuje základnú požiadavku, ktorá sa musí zohľadniť v definícii poslania verejnej služby. Rovnako je potrebné, aby podmienky dodania služieb ponúkali operátorom dostatočné podnety na zachovanie primeranej úrovne dlhodobej investície.

2.4.5

Garantovať práva spotrebiteľov a užívateľov: tieto princípy sa týkajú hlavne prístupu k službám, hlavne cezhraničným službám na celom území Únie a pre všetky skupiny populácie, finančnej prístupnosti služieb vrátane zvláštnych režimov pre osoby s nízkym príjmom, fyzickej bezpečnosti, bezpečnosti a spoľahlivosti, kontinuity, vysokej kvality, výberu, prehľadnosti a prístupu k informáciám o dodávateľoch a riadiacich pracovníkoch. Zavádzanie týchto princípov si vo všeobecnosti vyžaduje, aby existovali nezávislí riadiaci pracovníci s právomocou a jasne definovanými úlohami. Patria sem právomoci na sankcie (prostriedky na kontrolu transpozície a uplatňovania pravidiel v oblasti univerzálnej služby), ktoré by mali zároveň zahŕňať ustanovenia o zastúpení a aktívnej účasti spotrebiteľov a užívateľov počas definovania a hodnotenia služieb, zavádzania spôsobov postihu a vhodnej rekompenzácie, ako i požiadavky, aby existovala evolučná klauzula, ktorá umožní prispôsobovať sa požiadavkám vo vzťahu k vývoju potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i vývoju mutácií hospodárskeho a technologického prostredia.

2.4.6

Monitorovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb: tu sa bude zohľadňovať najčastejšie sa vyskytujúci názor, ktorý bol vyjadrený v konzultácii s verejnosťou. Komisia sa domnieva, že prípadné hodnotenie by malo byť viacrozmerné a malo by sa zameriavať na všetky závažné právne, hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty.

2.4.7

Rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií: každá politika Spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na služby všeobecného záujmu, musí povinne zohľadňovať rozmanitosť, ktorá je charakteristická pre rôzne služby tohto typu a podmienky, v ktorých sa tieto služby poskytujú. Neznamená to však, že nebude potrebné zabezpečiť nadväznosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré sa budú uplatňovať vo viacerých sektoroch.

2.4.8

Zvýšiť transparentnosť: tento princíp by sa mal aplikovať na všetkých úrovniach zavádzaného procesu a mal by zahŕňať definíciu úloh verejnej služby, organizáciu, financovanie a reguláciu služieb, ako aj ich produkciu a hodnotenie vrátane mechanizmov vybavovania sťažností.

2.4.9

Zabezpečiť právnu bezpečnosť: Komisia si uvedomuje, že uplatňovanie práva Spoločenstva by mohlo vyvolať celý rad otázok. Preto bude stále pracovať na tom, aby sa zvýšila právna bezpečnosť, ktorá nadväzuje na uplatňovanie práva Spoločenstva pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie.

2.5.1

Rešpektovať rozmanitosť v logickom rámci: Komisia opäť preskúma možnosť realizácie a potrebu rámcového zákona, ktorý sa bude vzťahovať na služby všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy; pristúpi k preskúmaniu situácie v oblasti služieb všeobecného záujmu a predloží správu do konca roka 2005.

2.5.2

Objasniť a zjednodušiť právny rámec o kompenzácii povinností verejnej služby: Do júla 2005 prijme Komisia rozhodnutie o uplatnení článku 86 Zmluvy o štátnej pomoci, poskytnutej formou kompenzácie za verejné služby niektorým podnikom, ktoré sú poverené riadiť služby všeobecného hospodárskeho záujmu; do júla 2005 prijme právny rámec Spoločenstva, ktorý sa bude vzťahovať na štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje formou kompenzácie za verejnú službu; do júla 2005 prijme úpravu smernice 80/723/CEE o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi; a do júla 2005 upresní aj podmienky, kedy môžu kompenzácie za verejnú službu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87, ods.1.

2.5.3

Poskytnúť jasný a prehľadný rámec k výberu podnikov, ktoré budú poverené službami všeobecného záujmu: Komisia pristúpi ku konzultáciám s verejnosťou o Zelenej knihe a aspektoch obstarávania v rámci verejno-súkromných partnerstiev; ak to bude potrebné, predloží návrhy, založené na výsledkoch z tejto konzultácie s verejnosťou.

2.5.4

Plne uznať všeobecný záujem v sociálnych a zdravotných službách: v priebehu roka 2005 predloží Komisia správu o sociálnych a zdravotníckych službách všeobecného záujmu; uľahčí spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti zdravotníckych služieb a služieb zdravotníckej starostlivosti, aby zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia v celej Únii.

2.5.5

Analyzovať výsledky a hodnotiť prevádzkovanie služieb: V roku 2004 Komisia prezentovala svoje prvé horizontálne hodnotenie služieb všeobecného záujmu, založené na metodológii odhadu; v roku 2006 bude revidovať svoje hodnotiace mechanizmy.

2.5.6

Preskúmať sektorové politiky: Komisia bude podporovať kooperáciu národných regulačných úradov prostredníctvom riadiacich sietí; bude zohľadňovať výsledky konzultácií s verejnosťou o Zelenej knihe počas kontrol, ktoré sa už naplánovali v rôznych odvetviach: prieskum oblasti uplatňovania univerzálnej služby v elektronických komunikáciách do júla 2005; prieskum balíka služieb v elektronických komunikáciách do júla 2006; prehodnotenie smernice o poštových službách do konca roka 2006; prieskum vnútorných trhov s elektrinou a plynom do 1. januára 2006; prehodnotenie smernice „Televízia bez hraníc“ začiatkom roka 2005; prehodnotenie vodohospodárskeho sektora prebieha.

2.5.7

Premietať naše vnútorné politiky do našej medzinárodnej obchodnej politiky: Komisia bude naďalej dbať o to, aby postoje, ktoré Spoločenstvo prijalo počas medzinárodných obchodných rokovaní v oblasti služieb všeobecného záujmu, plne nadväzovali na vnútorný rámec predpisov v Únii.

2.5.8

Podporovať služby všeobecného záujmu v rozvojovej spolupráci: Komisia bude pomáhať rozvojovým krajinám, aby si vytvorili pevný rámec predpisov a inštitucionálny rámec ako hlavnú a nevyhnutnú podmienku pre podporu investícií a prístup k financiám pre základné služby všeobecného záujmu.

3.1

EHSV je potešený z vydania Bielej knihy. Berie na vedomie deväť princípov a osem smerov, ktoré navrhuje, aby sa posilnila existencia služieb všeobecného záujmu. Ľutuje však, že jeho opakované požiadavky z posledných rokov (1), aby sa zaviedol rámcový zákon, ktorý bude garantovať existenciu služieb všeobecného záujmu, slobodu definovať ich a organizovať v členských štátoch, slobodný výber spôsobov riadenia, ich dlhodobé financovanie, hodnotenie ich výkonov, práva spotrebiteľov, atď. neboli zatiaľ zohľadnené, aj keď sa Komisia zaväzuje, že vypracuje správu v tejto veci do konca roka 2005.

3.2

EHSV si obzvlášť cení skutočnosť, že Biela kniha obsahuje presnú agendu návrhov a opatrení, ktoré sa Európska komisia zaväzuje prijať kvôli tomu, aby sa tieto princípy a smery začali v priebehu nasledujúcich rokov a uplatňovať.

3.3

EHSV bude veľmi pozorne sledovať zavádzanie týchto záväzkov. Je pripravený prispieť svojimi príspevkami k zaisteniu ich účinnej efektívnosti.

4.1

Prvý princíp – „umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom“, znamená, že sa služby všeobecného záujmu organizujú a regulujú čo možno najbližšie k občanovi a že „musí byť prísne dodržiavaný princíp subsidiarity“. Teda poznámka pod čiarou 30 odkazuje na návrh nariadenia o miestnej vnútroštátnej doprave, ktoré „by nútilo členské štáty, aby využívali koncesie o verejných službách“, teda aby sa organizovali pravidelné verejné súťaže. Neexistuje podpora, ak neexistuje sloboda voľby spôsobu riadenia služieb všeobecného záujmu pre každý orgán v rámci jeho právomocí.

4.2

Tretí princíp – „zabezpečiť kohéziu a všeobecný prístup“ – vedie Komisiu k tomu, že zdôrazňuje, že „univerzálna služba je najdôležitejší pojem, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby zabezpečilo efektívnu prístupnosť k základným službám“. Toto zahŕňa možnosť, že sa „prispôsobia požiadavky na základe vývoja potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i mutácií ekonomického a technologického prostredia“. V tomto zmysle a v rámci plánu e-Europe, ktorý presadzuje zovšeobecnenie využívania širokého pásma pre elektronické komunikácie, EHSV pripomína, že v súčasnosti je v Európskej pätnástke 20 % populácie z týchto služieb vylúčených. Teda, široké pásmo je služba všeobecného záujmu, ktorá zlepšuje životné podmienky a znižuje vzdialenosti a uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a verejným službám, tak pre geograficky izolovaných občanov, ako i pre tých najchudobnejších. Z toho vyplýva, že ak sa nebudú šíriť univerzálne telekomunikačné služby, široké pásmo a mobilné telefóny za prístupnú cenu, bude sa meškanie Európskej únie a spoločnosti, založenej na vedomostiach v zavádzaní a využívaní nových informačných a komunikačných technológií zväčšovať, zatiaľ čo sa budú hlavne v nových členských štátoch zvyšovať digitálne rozdiely.

4.3

Šiesty princíp „sledovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb“, tiež zodpovedá úmyslu EHSV, tak ako aj iných aktérov, rozvíjať progresívnu dynamiku hodnotenia služieb všeobecného záujmu tak, aby sa prispelo k ich efektívnosti, rovnoprávnosti k ich prístupu a ich prispôsobeniu sa vývoju potrieb spotrebiteľov, občanov a spoločnosti, ako i k revidovaniu pravidiel. Biela kniha právom zdôrazňuje, že hodnotenie musí byť „viacrozmerné a musí byť zamerané na všetky závažné, právne, ekonomické, sociálne a environmentálne stránky“: v tomto kontexte si EHSV želá, aby hodnotenie dôkladne skúmalo otázky zamestnanosti. EHSV trvá na tom, že úlohou Európskej únie je definovať spoločnú metodológiu, spoločné kritériá, hlavne kritériá kvality a podnecovať dynamiku objektívneho a nezávislého hodnotenia. Toto sa musí viesť v duchu rešpektovania princípu subsidiarity. Podľa EHSV musia návrhy v Bielej knihe, zamerané na opätovné prehodnotenie sektorových politík (pozri bod 2.5.6) sprevádzať hodnotiace správy o účinkoch z predchádzajúcich opatrení. EHSV pripomína svoj návrh prispieť k riadeniu vyhodnotenia, pretože združuje vo svojich radoch zúčastnené zainteresované strany do jedného celku. V tejto perspektíve bude EHSV analyzovať možnosť, ako vytvoriť stálu študijnú skupinu pre služby verejného záujmu.

4.4

Siedmy princíp „rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií“, „však neznamená, že nebude potrebné zabezpečiť súvislosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré bude možné uplatňovať vo viacerých sektoroch“. Orientačný návrh pozostáva z toho, že Komisia znovu preskúma uskutočniteľnosť a potrebu rámcového zákona o službách všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy a do konca roku 2005 predloží správu. Biela kniha teda nepotláča požiadavku EHSV a mnohých iných európskych aktérov, aby existovala rámcová smernica (pozri stanovisko EHSV k „Zelenej knihe o službách všeobecného záujmu – Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004“). Zdá sa však, že je nevyhnutné, aby sa služby všeobecného záujmu posilnili ako celok, vrátane sociálnych služieb a všeobecných zdravotníckych služieb s ohľadom na ich špecifickosť, vo vzťahu k právu na konkurenciu, financovanie, zavedenie princípu subsidiarity alebo miesto v európskej integrácii.

4.5

Deviaty princíp, „zaistiť právnu bezpečnosť“, vedie Komisiu k tomu, aby „stále konala“, bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie. Z tohto princípu vychádzajú dva orientačné návrhy:

4.5.1

„Do júla 2005 objasniť a zjednodušiť právny rámec pre kompenzáciu záväzkov za verejnú službu“, čo by malo viesť k tomu, že by sa pri rešpektovaní princípov transparentnosti, zabránenia diskriminácii a dodržiavania proporcionality mala garantovať bezpečnosť dlhodobého financovania na jednej strane a potrebné investície na to, aby služby boli nepretržité a trvalé, na druhej strane by sa mala garantovať kompenzácia záväzkov za verejné alebo univerzálne služby; malo by sa uznať, že formy, ktoré tieto kompenzácie môžu mať, sú veľmi odlišné a musia umožniť, aby sa prispôsobili stanoveným cieľom: verejné dotácie, vnútorné roviny, ktoré umožňujú financovať výdavky, ktoré vznikli z obchodov z rentabilnej činnosti, doprevádzané výhradnými alebo nevýhradnými právami, kompenzačné fondy medzi operátormi, oslobodenie od daní a iných poplatkov, partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, finančné podpory na poskytnutie služieb užívateľom, atď.

4.5.2

„Poskytnúť jasný a transparentný rámec pre výber podnikov, ktoré sú poverené službou všeobecného záujmu“, na základe konzultácie s verejnosťou o Zelenej knihe o partnerstvách medzi verejným a súkromným sektorom. Pre EHSV to znamená uznať, že je potrebné, aby spôsoby riadenia služieb všeobecného záujmu boli rozmanité a aby existovala možnosť slobodného výberu pre každý verejný orgán, ktorého sa to týka: buď priame riadenie samotným verejným orgánom (oddelenie alebo správa podniku), alebo riadenie, ktoré sa zverí verejnému alebo zmiešanému podniku, nad ktorým verejný orgán vykonáva istý druh dohľadu, ktorý je ekvivalentný dohľadu nad jeho vlastnými oddeleniami, alebo funguje v neziskovej sociálnej, kooperatívnej alebo asociačnej ekonomike, alebo poverením podniku na určité obdobie (koncesia so zavedením predbežnej konkurencie), pričom neslobodno zabúdať na možnosť reverzibility (zameniteľnosti) jedného spôsobu riadenia za iný.

5.1

Biela kniha o službách všeobecného záujmu zaznamenáva pokrok v zohľadňovaní spomínaných služieb na úrovni Únie. Predstavuje dobrý základ pre rozvoj koncepčných prvkov pre európsku politiku a pre oblasť služieb všeobecného záujmu, ktorá umožní európskym podnikom a každému občanovi, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré budú prístupné, cenovo prijateľné, výkonné a na vysokej technologickej úrovni.

5.2

Služby všeobecného záujmu nie sú iba v centre hospodárskej súťaže, ale zároveň predstavujú hlavný prvok v sociálnych a environmentálnych oblastiach. Dopĺňajú triptych (ekonómia, sociálne veci, životné prostredie) lisabonskej stratégie a predstavujú jej hlavnú a najnutnejšiu výzvu k tomu, aby sa z Európskej únie stala najdynamickejšia spoločnosť, založená na vedomostiach, schopná najväčšej konkurencie na základe trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky, kvalitatívneho a kvantitatívneho zvýšenia zamestnanosti a posilnenej sociálnej súdržnosti. Služby všeobecného záujmu, ak zoberieme do úvahy ich špecifickosť, siahajú za jednotný trh a sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a sociálneho prospechu občanov a podnikov.

5.3

Pôjde teda o to, aby sa prispelo k tomu, že sa dosiahne harmonická kombinácia trhových mechanizmov a úloh služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť nadhodnotu v prospech zlepšenia kvality života európskych občanov, pamätajúc pritom na hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný prospech..

5.4

„V mene solidarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré sú uznané v zmluvných princípoch, treba chrániť a upevňovať práva občanov, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré sú prístupné, cenovo prijateľné a výkonné. Musí sa rešpektovať proces liberalizácie služieb všeobecného záujmu, o ktorom rozhodol členský štát podľa spomínaných kritérií. To je dôvod, pre ktorý je potrebné vypracovať súbor všeobecných princípov pre rôznorodé služby, ktorých spôsoby poskytovania sa odlišujú podľa jednotlivých členských štátov a ktoré plne rešpektujú princíp subsidiarity“.